Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Co-37-2019.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
41Co/37/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X/XX, XXX XX C., zast. JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, o zaplatenie 5 000,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/9/2018-116 zo dňa 16.novembra 2018 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Csp/9/2018-116 zo dňa 16.novembra 2018 potvrdzuje.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.000,--eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,--eur od 1.3.2017 do zaplatenia a zároveň mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.1.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5.000,-- eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 28.02.2017 medzi postupcom I. F. L., a.s., XXX XX F., K.: XX XXX XXX a žalobcom, ktorý postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Uviedol, že postupca uzatvoril so žalovaným dňa 27.8.2013 zmluvu č. XXX/XXXX/XXL., ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 12.000,--eur za pevnú úrokovú sadzbu vo výške 8,95 % pri RPMN 9,60 % a priemernej RPMN 13,44 %. Právny predchodca žalobcu v čl. I. bod 5 zmluvy uviedol celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 16.230,75 eur z výpočtu obsiahnutého v čl. IV. bod 1 vyplýva, že podľa splátok stanovených vo výške 194,44 eur a pri poslednej splátke vo výške 194,19 eur činí celková suma, ktorú má žalovaný žalobcovi zaplatiť výšku 16.138,27 eur. Súd bol toho názoru, že v danom prípade nie je splnená podmienka náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť správne. Z dôvodu absencie, resp. nesprávnosti náležitosti zmluvy o úvere sa tento spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Po oboznámení s platobnou históriou poskytnutého úveru vo výške 12.000,-- eur súd zistil, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 12.000,--eur, z tejto
sumy žalovaný zaplatil 2.097,46 eur, ale žalobca si v predmetnom spore uplatnil len pohľadávku vo výške 5.000,--eur, teda od žalovaného nežiada ani zaplatenie zostatku poskytnutej istiny úveru. Preto súd žalobe v sume 5.000,--eur vyhovel. Zároveň žalobcovi priznal uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávok, t. j. od 1.3.2017 do zaplatenia. Ďalej súd uviedol, že pokiaľ žalovaný žiadal v odpore proti platobnému rozkazu o povolenie splácať záväzok v mesačných splátkach po 100,--eur, súd tejto žiadosti nevyhovel, pretože žalovaný ju nijakým spôsobom neodôvodnil, hoci ako strana sporu zastúpená právnym zástupcom mal povinnosť dokladovať uvedené skutkové okolnosti.
2. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní sa bránil tým, že v odpore podľa jeho obsahu žalovaný podal vzájomnú žalobu, o ktorej súd nerozhodol, t.j. nevyslovil vo výroku bezúročnosť, resp. vylúčenie veci na samostatné konanie alebo návrh žalovaného nezamietol, čím v príčinnej súvislosti došlo k porušeniu jeho procesných práv. Ďalej napádal rozhodnutie súdu o nepovolení splácať splatenie dlhu v splátkach, ktoré súd žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie s tým, aby mu prikázal vysporiadať sa so vzájomnou žalobou žalovaného vo výroku rozhodnutia a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
3. Žalobca v písomnom stanovisku k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, v ktorom sa stotožňuje s námietkou žalovaného o vyslovenie úveru ako bezúročného a bez poplatkového, pričom v bode 29 odôvodnenia konštatoval uvedené skutočnosti. Žalobca si v predmetnom spore uplatnil len pohľadávku vo výške 5.000,--eur, teda od žalovaného nežiada ani zaplatenie zostatku poskytnutej istiny úveru. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatňuje pohľadávku vo výške 5.000,--eur, ktorá predstavuje len časť nesplatenej istiny je námietka žalovaného o vyslovení bezúročnosti a bez poplatkovosti vo výroku rozhodnutia nadbytočná a nesúvisí s predmetom prejednávaného sporu. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd nevyhovel jeho žiadosti o povolení splácať záväzok v mesačných splátkach po 100,--eur, žalobcu uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný ani v podanom odvolaní nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali požiadavku žalovaného na splácanie dlhu v splátkach, navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
5. Podľa §387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa §387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Podľa §383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
8. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť sumu 5.000,--eur a nevyhovel návrhu žalovaného o povinnosti splácať uvedenú sumu v splátkach.
9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 5.000,--eur titulom nesplatenej istiny z poskytnutého úveru. Súd po oboznámení sa s platobnou históriou poskytnutého úveru zistil, že úver bol poskytnutý v celkovej výške 12.000,--eur, z poskytnutej istiny bol zaplatený žalovaným úver len vo výške 2.097,46 eur. V podanej žalobe si žalobca uplatnil len nárok na zaplatenie 5.000,--eur, nežiadal ani zaplatenie zostatku poskytnutej istiny úveru, preto súd žalobe vyhovel v tejto časti. Neprihliadol na návrh žalovaného o povinnosti splácať dlh v splátkach z toho dôvodu, že žiadnym
spôsobom žalovaný nepreukázal možnosť aplikácie ustanovenia § 232 ods. 4 CSP o možnosti splácať dlh v splátkach.
10. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Základnou odvolacou námietkou žalovaného bolo jeho tvrdenie, že súd nerozhodol vo výroku rozhodnutia o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru a ďalej namietal, že nevyhovel jeho návrhu splácať dlžnú istinu v splátkach.
12. Odvolací súd uvádza, že po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. V danej veci zo spisového materiálu bolo jednoznačne ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistené, že žalobca poskytol žalovanému úveru vo výške 12.000,--eur. Z poskytnutého úveru žalovaný uhradil iba sumu 2.097,46 eur. Z platobnej histórie úveru vyplýva, že žalovaný mal žalobcovi uhradiť celkom súdu 16.230,75 eur (spolu s úrokmi a poplatkami). Žalobca na uhradenie sumy v tejto výške netrval, v žalobnom návrhu sa domáhal iba zaplatenia istiny vo výške 5.000,--eur, v ktorej súd vzhľadom na omeškanie dlžníka vyhovel. Žalobcovi teda nepriznal úroky a poplatky, ako aj časť uplatnenej istiny, keď konštatoval, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa sa jedná o úver bezúročný a bez poplatkov na základe skutočnosti, že nebola naplnená podmienka zakotvená v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, s ktorým záverom sa odvolací súd v plnej miere stotožnil.
13. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nezdokladoval svoj návrh na plnenie v splátkach, z toho dôvodu sa nemôže úspešne brániť v odvolacom konaní, že jeho návrhu na plnenie v splátkach súd prvej inštancie nevyhovel. Dôkazná povinnosť v zmysle ust. § 232 ods. 4 CSP spočívala na žalovanom, a keďže žalovaný v návrhu nepredložil relevantné dôkazy, súd prvej inštancie nepochybil, keď jeho návrhu nevyhovel.
14. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred okresným súdom, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozsudku podrobne uvedené a zdôvodnené.
15. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zo zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že rozhodnutie okresného súdu je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené a bolo vykonané dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami, formulovanými v Civilnom sporovom poriadku.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust.§387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny potvrdil.
17. Odvolací súdu o trovách odvolacieho konanie rozhodol podľa ust. §396 ods. 1 CSP, v náväznosti na ust. §262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust.§255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v plnom rozsahu.
18. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. §262 ods. 2 CSP.
19. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).