Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-139-2017.pdf
PDF · 136.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/139/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobkyne: D. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Š. XX, XXX XX Ľ., štátna občianska Slovenskej republiky, zastúpená spoločnosťou Lion Law Partners s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému: Uniqa poisťovňa a.s., so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, IČO: 00 653 501, zastúpenému spoločnosťou PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 978 643, o náhradu škody s prísl., takto o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/321/2014-407 zo dňa 26.4.2017
rozhodol:
Odmieta odvolanie voči vyhovujúcemu výroku.
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania.
Priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 9.117,26 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej istiny vo výške 8.543,82 Eur.“ V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18.9.2014 domáhala náhrady škody z ublíženia na zdraví predstavujúcej náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 47.585 eur. K jej ublíženiu na zdraví došlo pri dopravnej nehode zavinenej vodičom X. O., ktorý riadil osobné motorové vozidlo poistené povinným zmluvným poistením u žalovanej. K žalobe pripojila znalecké posudky P.. Q. D. a P.. O. P.. Uviedla, že žalovaný čiastočne plnil svoju povinnosť, a to poukázaním sumy 36.329 eur zodpovedajúcej 2.311 bodom. Keďže niektoré položky podľa znaleckých posudkov žalovaný neuznal, predmetom žaloby sa stala žalovaná suma zodpovedajúca 3.027 bodom. Konkrétne v žalobe poukázala na to, že jedná sa o navýšenie položky č. 427 o 30% = 45 bodov, náhradu súvisiacu s položkou 304c vrátane 80% navýšenia = 312 bodov, navýšenie položky 323a o 30% = 680 bodov a náhradu za položku 255 vrátane jej navýšenia = 1600 bodov. Žalobkyňa si uplatnila aj náhradu nákladov spojených s vypracovanými znaleckými posudkami P. D. a jeho doplnku a P.. P. vo výške 1.533,44 eura. Napokon žiadala tiež priznať úroky z omeškania s poukazom na § 11 ods. 6, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. a to zo sumy 25.152 eur od 11.5.2014 do zaplatenia (za náhradu za položku 255 podľa znaleckého posudku P.. P.) zodpovedajúcej 1.600 bodom, keďže
tento nárok uplatnila u žalovaného dňa 10.2.2014, žalovaný v trojmesačnej lehote nereagoval, až listom z 29.7.2014. Súd konštatoval, že žalovaný so žalobou nesúhlasil, keďže žalobkyňa dôvodnosť týchto sporných nárokov nepreukázala. Žalobkyni bola poskytnutá úhrada za položku 304d, v ktorej je zahrnutý aj následok podľa položky 304c. Nesúhlasil s požadovaným navýšením položiek 427 a 323a, ktoré priznal v základnej výške navýšenej o 50% a teda nie požadovaných 80%. 50% navýšenie považoval za primerané vzhľadom na ustálenie 50% miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Napokon nesúhlasil s doplnkom znaleckého posudku P.. D. a znaleckým posudkom P.. P. týkajúcich sa položky 255 (teda psychických následkov), tieto posudky považoval za účelové. Žiadal preto o znalecké dokazovanie. Z vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 9.6.2011 došlo na T. ulici v F. k dopravnej nehode zavinenej vodičom X. O., ktorý motorovým vozidlom s návesom s EČ X. XXX AP narazil do osobného motorového vozidla KIA ceed EČ C.. riadenom žalobkyňou. Žalobkyňa pri nehode utrpela mnohopočetné zranenia a to viacnásobné zlomeniny panvového kruhu, podvrtnutie krčnej chrbtice ťažkého stupňa, pomliaždenie mäkkých častí hlavy a pomliaždenie a povrchové odreniny oblasti ľavého lakťa a krížovo-bedrovej oblasti vpravo s dobou liečenia od 10.6.2011 do 8.11.2011 s práceneschopnosťou od 10.6.2011 do 15.8.2011. Nehodu zavinil výlučne vodič X. O.. Motorové vozidlo, ktorým bola nehoda spôsobená, bolo poistené povinným zmluvným poistením u žalovaného. Po úraze bola žalobkyňa hospitalizovaná vo Fakultnej nemocnici F. od 10.6.2011 do 22.7.2011, kde absolvovala konzervatívnu liečbu na lôžku a neskôr bola hospitalizovaná na neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice v O. od 11.7.2012 do 14.7.2012, kedy sa podrobila operácii - náhrade disku implantátom ako dôsledok úrazu z dopravnej nehody. Po dopravnej nehode žalobkyňa absolvovala rôzne lekárske vyšetrenia (neurologické, ortopedické, kardiologické) a navštevovala aj psychológa a neskôr sa liečila u psychiatra. Od septembra 2011 do augusta 2012 absolvovala 24 psychoterapeutických sedení, psychológ u nej zistil poúrazovú neurotickú úzkostnú poruchu. Neskôr jej doporučil psychiatrickú liečbu, ktorú realizuje od októbra 2012 a ktorá prebieha aj v súčasnosti. Psychiater u nej konštatoval najprv posttraumatickú stresovú poruchu, potom v komorbidite s úzkostne-depresívnou poruchou a od marca 2013 má vedenú diagnózu depresívnu poruchu stredne ťažkú a posttraumatickú stresovú poruchu. Žalobkyňa poukázala na to, že pred nehodou podnikala, mala pizzeriu, po nehode však bola nútená živnosť ukončiť, prevádzkovanie nezvládala fyzicky ani psychicky. Uviedla, že dlho po nehode mala problémy sadnúť si do auta, dlhý čas nedokázala riadiť motorové vozidlo a musela obchádzať miesto nehody. Začala mať depresívne stavy, ktoré u nej stále pretrvávajú. Bola naučená byť v kolektíve, teraz je len doma a to na ňu zle psychicky vplýva. Žalobkyňa splnomocnila na uplatnenie nároku spoločnosť Indemax s.r.o. Na základe objednávky tejto spoločnosti bol vypracovaný znalecký posudok č. 1/2013 znalcom P.. Q. D. z odvetvia chirurgie a to dňa 16.1.2013. Znalec stanovil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v dôsledku jej úrazu po dopravnej nehode z 9.6.2011 takto: položka 427 - trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu 150 bodov; položka 304d - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia 520 bodov; položka 304c - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice stredne ťažké - 390 bodov; položka 323a - porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a s poruchou funkcie dolných končatín u žien do 45 rokov - 850 bodov a položka 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov - 300 bodov. Zároveň toto bodové ohodnotenie navýšil o 80% podľa § 10 ods. ods. 4, teda celkove na sumu 1.736 bodov. Ten istý znalec 9.5.2013 vypracoval doplnok znaleckého posudku č. 2/2013, v ktorom prehodnotil výšku bodového ohodnotenia položky 255 a vyčíslil ju na 780 bodov. Indemax s.r.o. listom zo dňa 18.11.2013 v zastúpení žalobkyne požiadala o vypracovanie znaleckého posudku znalca z odboru psychiatrie P.. O. P., ktorý znalecký posudok vypracoval 28.12.2013 pod č. 92/2013. Z tohto znaleckého posudku vyplýva aj to, že žalobkyňa bola uznaná invalidnou od 28.11.2012, keďže posudkový lekár sociálnej poisťovne ustálil mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 50%. Po vyšetrení žalobkyne znalec dospel k záveru, že žalobkyňa trpí na posttraumatickú stresovú poruchu a depresívnu poruchu s úzkosťou na psychoreaktívnom podklade a to v príčinnej súvislosti s autonehodou. Podľa znalca žalobkyni prislúcha náhrada podľa položky 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a to vo výške 950 bodov a vzhľadom na skutočnosť, že v čase nehody mala žalobkyňa len 27 rokov, toto ohodnotenie zvýšil na dvojnásobok, teda na 1900 bodov.
Žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie vo výške 36.329 eur a to za 2311 bodov podľa znaleckého posudku č. 1/13 P.. D.. Z plnenia bola vylúčená položka 304c a navýšenie bolo priznané len u položky 427 vo výške 50% a u položky 304d vo výške 80%. Ďalšie navýšenie priznané nebolo, uznané boli ostatné položky v základnom ohodnotení (okrem 304c). Na návrh žalovaného súd ustanovil na vypracovanie znaleckého posudku znaleckú organizáciu. Podľa znaleckého posudku znalci u žalobkyne nezistili žiadne trvalé poúrazové poruchy krvného a lymfatického obehu a ani porušenie súvislosti panvového prstenca s poruchou statiky chrbtice a funkcie dolných končatín (položky 427 a 323d). Konštatovali, že v znaleckom posudku P.. D. nesprávne boli stanovené položky 304c a 304d. Položka 304 totiž predstavuje sťaženie spoločenského uplatnenia za trvalé následky v oblasti celej chrbtice ľahkého, stredného a ťažkého stupňa, jednotlivé položky (v rámci položky 304) majú bodovú škálu pre odškodnenie ľahších a ťažších nálezov. Preto túto položku (304) nie je možné použiť viackrát. Na základe lekárskych správ, ale aj vlastného vyšetrenia žalobkyne znalci ustálili u žalobkyne len tieto trvalé následky po predmetnom úraze: obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice stredného stupňa s príznakmi koreňového dráždenia (položka 304d) - 450 bodov; poškodenie tváre a krku vzbudzujúce ošklivosť u ženy ľahkého stupňa (položka 259b) - 80 bodov a vážne duševné poruchy (položka 255)
- 1200 bodov. Zároveň všetky tieto ohodnotenia s poukazom na § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. navrhli zvýšiť o 65% vzhľadom na vek žalobkyne v čase úrazu (28 rokov) vo vzťahu k priemernému veku dožitia ženy na Slovensku. Celkovo tak bodové ohodnotenie po tomto navýšení činilo 2.854,50 bodov, u položky 255 predstavovalo 1980 bodov. Znalci konštatovali, že zdravotný stav žalobkyne bolo možné považovať za ustálený k mesiacu júl 2013. Súd konštatoval, že so znaleckým posudkom znaleckej organizácie súhlasili obe sporové strany, okrem bodového hodnotenia psychických následkov, s ktorými nesúhlasil žalovaný. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa preukázala, že znalcovi P.. D. za znalecké posudky vyplatila 630 a 330 eur a znalcovi P.. P. 573,44 eura. Z vykonaných dôkazov mal súd prvej inštancie za to, že základ nároku žalobkyne voči žalovanému spochybnený nebol. Spochybňovanie psychických následkov úrazu žalobkyne žalovaným mal súd za nedôvodné a požiadavku na priznanie náhrady aj za položku 255 za dôvodnú. Súd prvej inštancie uplatnený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia posudzoval ako celok. Vychádzal z ustálenia trvalých následkov podľa znaleckého posudku znaleckej organizácie a bodového ohodnotenia, ktorý bol ustálený na 2854,50 bodov. Jednotlivé položky zodpovedajúce trvalým následkom sú podľa súdu základom pre kvantifikáciu nároku na náhradu a závisia od ustálenia lekára. Po zvážení všetkých okolností a zohľadňujúc princíp spravodlivosti nepovažoval za správne vychádzať u predmetu sporu len z konkrétnych trvalých následkov, ktoré boli uplatnené žalobou, ale vychádzal zo záveru, že uplatnený bol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. doplatok ako celok a vychádzal preto z bodového ohodnotenia , ktoré znalecká organizácia ustálila na 2854,50 bodov. Keďže žalovaný čiastočne plnil sumou zodpovedajúcou 2311 bodom, zostáva uhradiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 543,5 bodov, čo pri hodnote 15,72 eura za 1 bod predstavuje 8.543,82 eura. Za dôvodné považoval vyhovieť žalobe ohľadne náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len v tejto časti a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za nedôvodný mal aj žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania. Pri poistnom plnení platí osobitná úprava úrokov z omeškania, podľa § 11 ods. 6 a 8 zákona č. 381/2001 Z.z.. Podľa súdu žalovaná s poskytnutým plnením nemeškala. Svoju povinnosť si plnila v zmysle zákona. Za nedôvodný nárok mal súd prvej inštancie aj nárok uplatnený ako náklady za vypracovanie znaleckého posudku znalcom P.. D.. Uviedol, že posudok tohto lekára nebol správny. Okrem toho, žalobkyňa nepostupovala v súlade so zákonom. Nedala si najprv vypracovať lekársky posudok, za ktorý sa uhrádza nízky poplatok, ale hneď si dala aj vypracovať znalecký posudok. Nárok na náhradu za vyplatenú odmenu za znalecký posudok P.. P., vo výške 573,44 eura, mal súd za dôvodný, keďže bol to žalovaný, ktorý žalobkyňu žiadal o predloženie znaleckého posudku z odboru psychiatrie. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1,3, § 427 ods. 1,2, § 444, na ustanovenia Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 11 ods. 6, 8, § 15 ods. 1 na ustanovenia Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia - § 2 ods. 2, § 4 ods. 1,2,3, § 5 ods. 2,4, § 7 ods. 1,3,6, § 10 ods. 1,4, § 8 ods. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, pričom v odvolaní uviedla, že rozhodnutie napadá v celom rozsahu, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia jedným celkom. Nie je možné akceptovať výklad, podľa ktorého je rozhodujúca len výška poskytnutého plnenia bez bližšieho skúmania skutočností, ktoré konkrétne položky (trvalé následky) boli predmetom náhrady a ktoré nie. Súdom prezentovaný hodnotiaci úsudok nevyplýva ani zo zisteného skutkového stavu, ani z relevantnej právnej úpravy. Abstrahovaním od potreby viazať poskytnuté plnenie na konkrétne položky a diagnózy by sa poprel význam posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia poškodeného vo vzťahu ku konkrétnym položkám. Úvaha súdu je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a teda musí byť zrejmé, vo vzťahu ku ktorým konkrétnym následkom sa náhrada poskytuje. Taktiež nie je možné, aby prípadné nesprávne určenie rozsahu zodpovednosti poisťovateľa bolo na ťarchu poškodeného. Opačný výklad by bol v rozpore s princípom ochrany slabšej strany. Ak žalobkyňa disponovala znaleckými posudkami, ktoré jej sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotili na vyšší počet bodov než bol uspokojený zo strany žalovaného, nemala dôvod pochybovať o dôvodnosti svojho nároku. Rovnako sa oprávnene domnievala, že nebola sporná existencia trvalých následkov, za ktoré jej už zo strany žalovaného bolo priznané a vyplatené plnenie, čo znamená, že žalovaný vlastným šetrením v tomto rozsahu potvrdil správnosť záverov znalcov. Je neudržateľné aby žalobkyňa znášala následky nesprávneho postupu žalovaného tým, že hoci na súde dôvodne uplatnila nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu nepriznaného bodového hodnotenia za položku 255, v konečnom dôsledku jej plnenie bude znížené o bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v procese dobrovoľnej likvidácie následkov poistnej udalosti zo strany žalovaného. Pri aplikácii výkladu súdu prvej inštancie by mohlo dôjsť k absurdným situáciám, kedy by dobromyseľne poškodený podaním žaloby na súd mohol spôsobiť vznik svojej povinnosti vrátiť povinnému subjektu už vyplatenie plnenie. Vystavoval by sa tým riziku, že uplatnením nároku na súde spôsobí zhoršenie svojho postavenia. Nesprávny bol aj výklad súdu pokiaľ nepriznal úroky z omeškania. Súd prvej inštancie pochybil, ak považoval zákonnú povinnosť žalovaného za splnenú hoci z listín spisu nevyplynulo, že žalovaný si svoju povinnosť poskytnúť jej plnenie zrealizoval včas. Za nesprávny považoval aj záver, že súd prvej inštancie nepriznal náklady za zaplatenú odmenu za znalecké posudky P.. D.. Hoci zákon uvádza, že podkladom pre uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je lekársky posudok, nie je tým vylúčené, aby poškodený za účelom preukázania svojho nároku predložil aj znalecký posudok. Je nepochybné, že vypracované znalecké posudky poskytujú v porovnaní s lekárskym posudkom podrobnejšie, odborne aj právne preskúmateľnejšie závery. Žiadala preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 26.685,44 eura vrátane úroku z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 25.152 eur od 11.5.2014 do zaplatenia a rovnako aby uložil žalovanému zaplatiť jej náhradu trov s konaním jej vzniknutých.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné a jej argumentácia nekonzistentná. Ak sa žalobkyňa rozhodla iniciovať súdne konanie, musela počítať s tým, že výsledok súdneho konania môže dopadnúť pre ňu aj menej priaznivo než ako na začiatku očakávala. Znaleckým posudkom bolo v priebehu konania jasne ustálené, za ktoré položky vznikol žalobkyni nárok a v akej výške a naopak, za ktoré položky plnil žalovaný nedôvodne. Správny bol aj záver súdu prvej inštancie pokiaľ za neúčelné mal žalobkyňou vynaložené trovy na znalecký posudok a doplnok P. D., ktorý jednak nebol vzhľadom na svoju kvalifikáciu chirurga oprávnený bodovo hodnotiť položku vzťahujúcu sa k psychickým následkom poškodenia na zdraví, pričom túto položku 255 doplnku viac ako dvojnásobne oproti svojmu pôvodnému rozsudku navýšil napriek tomu, že k ohodnoteniu nebol kvalifikovaný. Prvý znalecký posudok P.. D. bol nesprávny a doplnok k nemu bol nezákonný. Správne bolo taktiež rozhodnutie súdu pokiaľ nepriznal nárok na úroky z omeškania. Žalovaný vždy promptne v priebehu niekoľkých dní reagoval na korešpondenciu so žalobkyňou a jej nároky prešetroval. Nie je zákonný dôvod na to, prečo by žalovaný mal byť sankcionovaný úrokmi z omeškania len preto, že postupoval v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Iniciatívne reagoval na každú korešpondenciu od žalobkyne a sám navrhol kontrolné vyšetrenie, ktoré však nebolo možné realizovať pre tehotenstvo žalobkyne. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému trovy odvolacieho konania.
4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu uviedla, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol a nevysvetlil, ktorým právnym predpisom zdôvodnil posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako celok. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení a vznesení námietky započítania použil „princíp spravodlivosti“ a nie inštitút bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ žalovaný má za to, že malo sa jednať o bezdôvodné obohatenie, mal uviesť, o ktorú zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia sa jedná. Prebiehajúcim súdnym sporom bola dostatočne dokumentovaná zložitosť a členitosť skutkového stavu pri posudzovaní jednotlivých diagnóz poškodeného zdravia žalobkyne. Nemôžu existovať rozumné pochybnosti, že bez pomoci znalca by žalobkyňa nebola schopná vyjadriť jednotlivé diagnózy. Náklady, ktoré vynaložila, boli účelné; žalovaný vo vyjadrení k predmetnému podaniu žalobkyne zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne. Doplnil, že v priebehu konania na základe záveru znaleckého posudku vyšlo najavo, že plnenie, ktoré pred súdnym konaním vyplatil žalobkyni, bolo vyplatené nedôvodne v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento nárok uplatnil v priebehu konania voči žalobkyni formou kompenzačnej námietky, ktorá bola súdom zohľadnená v celkovej výške priznaného, keď od plnenia, na ktoré žalobkyni vznikol nárok bol odpočítaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanému. Ak žalovaný plnil včas plnenie, ešte pred začatím súdneho konania, je zrejmé, že jeho povinnosťou bolo doplatiť už len neuhradený zvyšok v zmysle záveru znaleckého posudku. Súd iba zohľadnil čiastočné plnenie zo strany žalovaného vo vzťahu k celkovej výške nároku na náhradu škody na zdraví, čím postupoval správne, v súlade so zisteným skutkovým stavom. Žalobkyňa sa svojimi námietkami voči právnemu posúdeniu v podstate snaží iba zvrátiť pre ňu nepriaznivý záver, ktorý vyplynul zo znaleckého posudku, ktorý mala možnosť rozporovať, neurobila tak však. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala svojim postavením slabšej zmluvnej strany, žalovaný uviedol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok iba na základe § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Medzi ňou a žalovaným neexistuje zmluvný, ale iba zákonný vzťah.
5. Obidve sporové strany sa vyjadrili aj k výzve súdu vo vzťahu k ust. § 580 a § 451 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa v reakcii uviedla, že povinnosťou žalovaného bolo vykonať šetrenie za účelom zistenia rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie, na čo mal dostatočný časový priestor v rámci zákonnej lehoty. Žiadna právna norma neupravuje právo žalovaného žiadať od oprávneného vrátenie už vyplateného poistného plnenia z dôvodu, že na strane žalovaného došlo k nesprávnemu určeniu poskytnutého plnenia nárok uplatnený žalovaným je navyše v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobkyňa bola po celý čas dobromyseľná v otázke oprávnenosti vyplateného poistného plnenia vyplateného jej z predloženého znaleckého posudku. Poukázala na námietku premlčania, podľa nej k poskytnutiu poistného plnenia došlo už 12.4.2013, pričom započítacia námietka bola vznesená až na pojednávaní 19.10.2016. Započítanie nároku žalovaného (pravdepodobne malo isť o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) s nárokom žalobkyne uplatneným v tomto konaní, preto žalobkyňa považuje za nedôvodné, bez ohľadu na skutočnosť, že súd prvej inštancie nevenoval právnemu posúdeniu podľa § 451 a § 580 Občianskeho zákonníka v napadnutom rozsudku žiadnu pozornosť. Žalobkyňa je toho názoru, že nie je vhodné na daný prípad inštitút započítania aplikovať. Žalovaný k výzve súdu uviedol, že pri podrobnej analýze § 451 ako aj § 580 Občianskeho zákonníka je možné dospieť k rovnakému záveru, aký vyplýva zo zákona o náhrade za bolesť a náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia. Poznamenal, že už v rámci rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove uznesením z 10.6.2016 vo veci sp. zn. 6Co 22/2015 bola jasne pripustená možnosť a spôsobilosť započítania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia poisťovne a nároku na náhradu škody na zdraví poškodeného. Zákonná úprava bezdôvodného obohatenia obsahuje všeobecnú formuláciu, na predmetné konanie je však možné konkrétne aplikovať aj jednu z podmienok ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právnym dôvodom na poskytnutie plnenia bol znalecký posudok, ktorý určil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia. Právny dôvod, na základe ktorého došlo k poskytnutiu náhrady škody na zdraví však odpadol, keďže v rámci konania došlo k vyhotoveniu nového znaleckého posudku, ktorý určil, že pôvodný znalecký posudok bol nesprávny. Ani prípadná námietka premlčania zo strany žalobkyne nebola relevantnou, keďže k začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby môže dôjsť až dňom, kedy odpadol právny dôvod, na základe ktorého sa poskytlo poistné plnenie, teda až vydaním resp. doručením znaleckého posudku znaleckej organizácie. Inštitút § 580 Občianskeho zákonníka predstavuje samostatný inštitút oprávňujúci žalovaného jednostranne započítať vzájomnú pohľadávku, § 451 Občianskeho zákonníka má teda subsidiárnu povahu ku kompenzačnej námietke. Právo vzniesť kompenzačnú námietku, teda urobiť úkon smerujúci k započítaniu sa pritom nepremlčuje. Žalovaný taktiež uviedol, že žalobkyňa si pred podaním žaloby uplatnila voči žalovanému nárok na sťažené spoločenské uplatnenia vo výške 83.914 eur za 5338 bodov. Žalovaný žalobkyni poskytol
poistné plnenie za 2311 bodov, čo predstavuje 36.329 eur. Žalobou si žalobkyňa uplatnila náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 3027 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 47.585 eur. Na základe znaleckého posudku znaleckej organizácie bolo sťaženie spoločenského uplatnenia určené na 2854,5 bodov, čo predstavuje sumu vo výške 44.873 eur. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobkyni priznal sumu 8.543,82 eura, ide o sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi náhradou škody, ktorú žalobkyni žalovaná už poskytla a tou, ktorú určila znalecká organizácia. Žalovaný taktiež uviedol vo vzťahu k argumentu žalobkyne o rozpore konania žalovaného s dobrými mravmi, že zisťovanie skutkového stavu a uplatňovanie zákonných a procesných práv nemôže predstavovať konanie v rozpore s dobrými mravmi.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie žalobkyne preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 1.10.2018 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalobkyne je potrebné v časti odmietnuť a vo zvyšku rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
7. Žalobkyňa odvolaním napadla rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
Osobou oprávnenou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Podmienkou subjektívnej prípustnosti odvolania je existencia ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Ujma sa pritom posudzuje výlučne z procesného hľadiska, vychádza sa z výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia. Výrokom, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 9.117,25 eura, nebolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne, práve naopak. Ak podala žalobkyňa odvolanie voči celému rozsudku súdu prvej inštancie, znamená to, že vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku nebola oprávnenou osobou k podaniu odvolania, preto odvolací súd odvolanie žalobkyne vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku odmietol.
8. Odvolacie argumenty žalobkyne spočívali v tvrdení, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych právnych záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov, alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.
11. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako aj správne právne posúdenie. Procesný postup súdu, výsledkom, ktorého bolo rozhodnutie, ku ktorému dospel, nevykazuje znaky porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle takého porušenia, ktoré by bolo v rozpore s funkcionalitou procesných postupov súdu vo vzťahu k tomu, čo bolo zmyslom konania, t.j. k rozhodnutiu o existencii, resp. neexistencii toho hmotného práva, o ktoré v konaní išlo, či už v úplnosti alebo v časti.
Z odôvodnenia rozhodnutia je taktiež zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami, úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom. Odvolací súd preto nemal dôvod neakceptovať odôvodnenie rozsudku. Stotožnil sa s ním (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím námietkam žalobkyne preto len dodáva:
12. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia má charakter nemajetkovej ujmy. Koncipovaný je ako kompenzácia poškodenému, ktorý utrpel ujmu na zdraví, kvantifikácia jeho výšky je konštruovaná na princípe zákonom upraveného bodového ohodnotenia.
13. Podstava odvolacích argumentov žalobkyne uplatnených do uplynutia odvolacej lehoty bola založená na výhrade voči názoru súdu, podľa ktorého nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia sa má posudzovať ako celok, voči záveru súdu o tom, že na úroky z omeškania a na výdavky za znalecký posudok P.. D. a doplnok k nemu nemá nárok, to všetko s akcentom na vlastné postavenej slabšej strany, ktorá by nemala znášať to, že žalovaný jej plnil viac ako sa neskôr ukázalo znaleckým posúdením a ona toto plnenie dobromyseľne prijala.
14. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj len „zákon“, alebo „zákon č. 437/2004 Z.z.“), náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 4 ods. 4 zákona, ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
Podľa § 10 ods. 7 zákona, pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 8 ods. 4 zákona, lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla, až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia ako jedna zo zložiek náhrady škody, ktorými je rozsah náhrady škody vymedzený, sa poskytuje jednorazovo, výnimkou je len situácia, ak sa zistí zhoršenie trvalých následkov poškodenej osoby. Lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia sa vydáva až po ustálení zdravotného stavu poškodeného, čo u sťaženia spoločenského uplatnenia je spravidla za rok.
15. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie presvedčivo vysvetlil prečo vychádzal z toho, že nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je potrebné posúdiť ako celok. Právny názor prvoinštančného súdu nemá základ len v jeho úvahe o tom, že posúdením nároku ako celku sa zohľadňuje princíp spravodlivosti a eliminuje sa aj vznik možných aplikačných problémov, ale podľa názoru odvolacieho súdu ma predovšetkým základ v správnom, logike zodpovedajúcom prístupe k výkladu právnej normy. Logický prístup a jeho pravidlá sú základom správneho myslenia, majú byť preto nosnými pri výklade každej právnej normy. Ak sú rešpektované, čo v danom prípade bolo, nemôže byť výsledkom posúdenia veci súdom iné ako správne, spravodlivé rozhodnutie.
16. Zákonodarca v § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. výslovne definoval, že pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov stanovených v posudku lekára. Táto zákonná formulácia nenasvedčuje tomu, že osoba, ktorá bola poškodená na zdraví, v dôsledku čoho má sťažené spoločenské uplatnenie, má byť plnením odškodnená tak, že jej
osoba povinná plniť bude poskytovať v jednotlivosti náhrady týkajúce sa tej - ktorej položky následkov poškodenia, t.j., že pri kumulácii viacerých následkov, v nadväznosti na ich kvantifikáciu, sa bude poskytovať náhrad niekoľko. Nenasvedčuje tomu ani ust. § 8 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého lekársky posudok sa vydáva až vtedy ak je zdravotný stav ustálený, u sťaženia spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia. Je pritom zrejmé, že u niektorých poškodení (napr. amputácia končatiny) je poškodenie dané a nezvratné počínajúc samotnou škodovou udalosťou. Podľa odvolacieho súdu, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, sú jednotlivé zložky bodového hodnotenia len čiastkovými zložkami, súhrn ktorých predstavuje celok, t.j. samotný nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia.
17. V prejednávanej veci si žalobkyňa pred podaním žaloby dala vyhotoviť znalecké posudky, na základe ktorých z časti žalovaný plnil. Následným znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou v priebehu súdneho konania, s ktorým žalobkyňa súhlasila a žalovaný ho vo výsledku (keďže odvolanie nepodal), akceptoval taktiež, sa zistilo že niektoré položky boli v znaleckých posudkoch predložených žalobkyňou nesprávne, resp. nie vo výške zodpovedajúcej sťaženiu spoločenského uplatnenia žalobkyne.
18. Znaleckým posudkom znaleckej organizácie bolo zistené, že žalobkyni prislúcha náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia v hodnote súhrnne presahujúcej hodnotu, ktorú jej do podania žaloby poskytol žalovaný, na čom nič, z hľadiska finančného vyjadrenia, nemení to, že znalecká organizácia za nesprávne mala niektoré položky, u ktorých žalovaný plnil, či už v úplnosti alebo z časti. Žalobkyňa, ktorú v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, znalecký posudok znaleckej organizácie nenamietala, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemala, v dôsledku čoho sa relevantnou stala aj čiastka zodpovedajúca hodnote znalecky zistenej náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia ako súčtu bodového hodnotenia položiek, ku ktorému sa dospelo - 2854,5 bodov, čo predstavuje pri hodnote jedného bodu za rozhodné obdobie 15,72 eura čiastku 44.872,74 eura. Ak žalovaný plnil žalobkyni pred podaním žaloby sumu 36.329 eur, rozdiel na náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje čiastku 8.543,74 eura (súd prvej inštancie uviedol 8.543,82 eura).
19. Odvolací súd, súc v zmysle § 387 ods. 3 CSP povinný vysporiadať sa s podstatnými vyjadreniami strán prenesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení súd prvej inštancie, umožnil stranám sporu vyjadriť sa k ustanoveniam Občianskeho zákonníka upravujúcim započítanie aj bezdôvodné obohatenie (§ 580 a § 451).
Žalobou bol uplatnený nárok na peňažné plnenie, žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 49.118,44 eura s prísl. ( táto suma zostala predmetom konania, nakoľko o späťvzatí v časti rozhodnuté nebolo) z dôvodu náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia. Nakoľko táto náhrada, ako už bolo uvedené, predstavuje jednotný celok a jej správna výška je 44.872,74 eura, znamená to, že pri nižšom ako doposiaľ poskytnutom plnení žalovaným žalobkyni sa do jej majetkovej sféry nedostalo žiadne plnenie, ktorým by sa mala obohatiť. Opačná situácia by mohla nastať vtedy, ak by žalobkyňa prijala od žalovaného plnenie poskytnuté ním nad rámec jeho zákonnej povinnosti. Uvedené však nenastalo a nebolo preto potrebné sa touto hypotetickou skutočnosťou zaoberať, čo súd vo vzťahoch k vyjadreniam strán neuviedol, doplnil to preto odvolací súd.
20. K odvolacej námietke žalobkyne vo vzťahu k nepriznaniu nároku na úroky z omeškania odvolací súd uvádza, v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo zistené, že by žalovaný plnil žalobkyni oneskorene. Súd prvej inštancie podrobne vyhodnotil rozhodné časové súvislosti v bode 62. až 64. svojho rozsudku, závery, ku ktorým dospel zodpovedajú listinám v spise, odvolacie námietky v tejto súvislosti boli bez relevancie. Odvolací súd nepovažoval za potrebné k správnym skutkovým zisteniam a ich právnemu posúdeniu v tejto časti čokoľvek doplniť. Taktiež nepovažoval za potrebné nič zásadné doplniť k názoru súdu prvej inštancie o tom, že náhrada nákladov za vypracovanie znaleckého posudku P.. D. nebola dôvodne žiadaná. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené súdom prvej inštancie v bodoch 65. a 66. jeho rozsudku konštatujúc, že s názorom súdu prvej inštancie vo vzťahu k tomuto nároku sa taktiež stotožňuje, zdôrazňujúc len to, že ak žalobkyňa mienila, že znalecký posudok môže byť odbornejší ako lekársky posudok, musí znášať dôsledky svojho názoru.
21. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania, voči ktorému žalobkyňa osobitne
nič nenamietala, ako vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia prihliadajúc na to, že nemusí byť v ňom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (II. ÚS 78/05).
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu preto priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Ich kvantifikáciu zrealizuje súd prvej inštancie samostatným uznesením.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.