Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-103-2009.pdf
PDF · 231.11 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/103/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne M.. M. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XX, XXX XX K. K., právne zastúpenej MST PARTNERS s.r.o., IČO: 36 861 545, advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, proti žalovaným I/. M. Ľ., G.. XX.XX.XXXX, E. K. U. M. XXX/XX, XXX XX V., K. G. Q. J. XXX/X, XXX XX J. a II/ KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, právne zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36 868 299, so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, o náhradu škody na zdraví, takto
rozhodol:
I. Žalovaní I/ a II/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni sumu 3.362,88 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.821,50 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 789,72 Eur voči žalovaným I/ a II/ súd z a m i e t a.
IV. Žalovaní I/ a II/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
V. Žalovaní I/ a II/ s ú p o v i n n í zaplatiť štátu trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého zo žalovaných.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.10.2009, ktorá bola doručená súdu dňa 28.10.2009 telefaxom, a ktorá bola doplnená predložením jej originálu dňa 02.11.2009, domáhala voči žalovaným I/ a II/ odškodnenia škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Ku škode na jej zdraví došlo dňa 28.10.2006 pri dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný I/ a za ktorú bol i ako vinník tejto dopravnej nehody právoplatne odsúdený v trestnom konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 3T/155/2007.
2. Žalovaný I/ v konaní uznal, že dopravnú nehodu pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne zavinil, avšak neúmyselne. K nároku žalobkyne na náhradu škody sa vyjadriť nevedel.
3. Žalovaný II/ na obranu uviedol, že žalobkyni titulom náhrady škody na zdraví preukázané nároky plnil. Titulom odškodnenia nároku žalobkyne na bolestné jej uhradil dňa 05.04.2007 sumu 3.096,33 Eur (93.280,- Sk) pri obodovaní bolestného v celkovom počte 270 bodov pri hodnote 11,47 Eur (345,48 Sk) za bod. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, tiež ju odškodnil dňa 05.04.2007, keď jej poukázal titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 1.868,49 Eur (56.290,- Sk) pri obodovaní sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovom počte 150 bodov pri hodnote 12,46 Eur (375,22 Sk) za bod. Tiež jej plnil titulom straty na zárobku dňa 26.03.2007 sumu 1.038,57 Eur (31.288,- Sk), keď stratu na zárobku plnil za obdobie od 28.10.2006 do 07.01.2007. Nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne neodškodnil v celom rozsahu, keď neuznal plnenie za položku č. 304a, t.j. za poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice, keď mal za to, že uvedené nie je v príčinnej súvislosti s danou škodovou udalosťou. O tejto skutočnosti informoval žalobkyňu listom zo dňa 11.07.2008. Vzniesol tiež námietku premlčania práva žalobkyne na náhradu škody s tým, že mal za to, že právo žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia sa premlčalo v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého najneskoršie sa právo premlčí za tri roky odo dňa keď došlo k udalosti. Žalobkyňa uplatňovaný nárok na náhradu škody odvíja od vzniku škodovej udalosti, čo je deň 28.10.2006. Žaloba má prezenčnú pečiatku súdu zo dňa 02.11.2009, dátum vyhotovenia žaloby je 27.10.2009. Premlčacia doba na úspešné domáhanie sa práv u žalobkyne teda uplynula dňom 29.10.2009. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
4. V priebehu súdneho konania žalovaný II/ rozšíril obranu v tom, že namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie v konaní s odôvodnením, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V prípade nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví je pasívne legitimovaný škodca.
5. O žalobe žalobkyne Okresný súd Zvolen po prvýkrát rozhodol rozsudkom č.k. 7C/103/2009-197 zo dňa 12.09.2012, ktorým uložil povinnosť žalovanému I/ zaplatiť žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 5.821,50 Eur, žalobu žalobkyne voči žalovanému II/ zamietol z dôvodu, že žalovaný II/ nie je pasívne vecne legitimovaný v konaní na uspokojenie nároku žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Na odvolanie žalobkyne proti tomuto rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k. 16Co/17/2013-241 zo dňa 12.06.2013 rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/103/2009-197 zo dňa 12.09.2012 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení vytkol prvostupňovému súdu nesprávnu aplikáciu právneho predpisu na posudzovaný prípad, keď prvostupňový súd aplikoval v súdenej veci už neplatný právny predpis, a to Vyhlášku Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Táto vyhláška bola účinná od 01.01.1992, avšak bola zrušená zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2001. Tento bolo potrebné aplikovať na danú vec. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení jednoznačne vyplýva právo poškodeného uplatniť si nárok na náhradu škody i priamo voči poisťovni, teda v danom prípade voči žalovanému II/. Odvolací súd poukázal pri vyslovení tohto právneho názoru na viaceré rozhodnutia NSSR, napríklad sp.zn. 4Cdo 29/2007, 3Cdo 234/2007, 2Cdo 10/2007. Ďalej odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia je súčasťou poistného krytia a preto poisťovňa, teda žalovaný II/ je v tomto konaní pasívne legitimovaný na uspokojenie nároku žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keď tento nárok žalobkyňa je oprávnená uplatniť v zmysle 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Napadnutý rozsudok odvolací súd zrušil i z ďalšieho dôvodu a to pre nepreskúmateľnosť rozsudku pokiaľ ide o zdôvodnenie výšky náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd nezdôvodnil v napadnutom rozsudku, či žalobkyni priznáva náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia len na základe znaleckého posudku, alebo či došlo následne aj k zvýšeniu tohto sťaženia spoločenského uplatnenia súdom v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení iných zákonov (ďalej len „zákon o náhrade“). K vyhodnotenej námietke premlčania prvostupňovým súdom odvolací súd v zrušujúcom uznesení nezaujal odlišné stanovisko. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že námietka premlčania práva žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia vznesená žalovaným II/ nie je dôvodná. Prvostupňový súd vyhodnotil, že pri odškodnení sťaženia spoločenského uplatnenia, teda pri uplatnení práva na náhradu škody na zdraví objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí, pokiaľ ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu vyplývajúcu z § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, táto žalobkyni márne neuplynula, žalobkyňa podala žalobu na súde včas po tom, keď sa dozvedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela z právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/155/2007-258 zo dňa 02.06.2008, o škode sa dozvedela zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu súdneho konania a ktorým bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne. Navyše žalobkyňa si uplatnila svoj nárok aj v rámci trestného konania, jej nárok nebol uspokojený, a preto ohľadne tohto nároku bola odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych. Prvostupňový súd vyhodnocoval námietku premlčania vznesenú žalovaným II/ aj s poukazom na § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalovaný II/ rozšíril obranu a tvrdil, že právo žalobkyne je premlčané i v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe.
6. Po doplnení dokazovania prvostupňový súd o žalobe žalobkyne opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20.05.2016. Týmto rozsudkom uložil povinnosť žalovaným I/ a II/ zaplatiť žalobkyni sumu 1.668,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol. U žalovaného II/ ustálil zodpovednosť za škodu v zmysle záverov Krajského súdu v Banskej Bystrici v uznesení č.k. 16Co/17/2013-241 zo dňa 12.06.2013. Nakoľko ku škode na zdraví u žalobkyne došlo dňa 28.10.2006, na daný skutkový stav aplikoval zákon o povinnom zmluvnom poistení, kde v § 15 ods. 1 je upravený priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, v zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení jasne priznáva poškodenému právo uplatniť si náhradu škody priamo voči poisťovni. K opakovane vznesenej námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný II/ súd uviedol, že v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, objektívna doba troch rokov na uplatnenie nároku pri škodách na zdraví neplatí, uplatňuje sa len subjektívna doba na náhradu škody. Ide o dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. K dopravnej nehode ako konštatuje súd v tomto rozsudku došlo dňa 28.10.2006. Žalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/155/2007-258, ktorý bol vyhlásený dňa 02.06.2008. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody riadne uplatnila aj v trestnom konaní pri výsluchu dňa 01.10.2007. Podľa vyjadrenia znalca M.. W. E. v znaleckom posudku, poúrazový zdravotný stav u žalobkyne možno považovať za ustálený a liečbu žalobkyne ako poškodenej za ukončenú dňa 26.02.2007. Subjektívna doba na náhradu škody teda začala plynúť odo dňa 02.06.2008, teda dňom vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa v trestnej veci, kedy žalobkyňa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá. Subjektívna lehota v tomto prípade nemohla plynúť už od 27.02.2007, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, keďže premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako sa žalobkyňa dozvedela nielen o rozsahu a výške škody ale aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobu podala dňa „29.10.2009“ na súde, vedomosť o tom, že je svojim nárokom odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych sa dozvedela dňom vyhlásenia rozsudku v trestnej veci t.j. dňa 02.06.2008, k ustáleniu zdravotného stavu došlo dňa 26.02.2007, preto subjektívna premlčacia dvojročná doba na včasné uplatnenie práva na súde žalobkyni neuplynula, preto súd na námietku premlčania opakovane vznesenú žalovaným II/ neprihliadol. Súd v konaní na zistenie výšky škody nariadil znalecké dokazovanie ako aj kontrolné znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalca M.. W. E. č. 2/2011 súd zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod položkou 312 počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov, z titulu jazvy steny brušnej 30 bodov, položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku v bodoch 180, po zvýšení o 90 bodov na 270 bodov, spolu 500 bodov. Znalec M.. Q. O. ustálil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia len dvomi položkami a to položkou 312 strata sleziny s počtom bodov 150, a položkou 432a jazva po operácii na prednej stene brušnej 8 cm2 v počte 30 bodov, t.j. spolu 180 bodov. Súd priznal týmto rozsudkom žalobkyni náhradu za sťaženia spoločenského uplatnenia v počte bodov 230 a to z titulu straty sleziny pod položkou 312 s počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov a z titulu jazvy steny brušnej 30 bodov, spolu 230 bodov. Pri ustálení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu straty sleziny vychádzal súd zo znaleckého posudku M.. W. E. č. 2/2011, ktorý priznal žalobkyni z titulu diagnózy straty sleziny pod položkou 312 s počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov. V tejto súvislosti súd poukázal i na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že čo sa týka stavu po splenektómií s následnou trombocytózou, dá sa reálne predpokladať, že zdravotný stav žalobkyne po prevedenej splenektómii sa postupne ustálil. Časté ochorenia, resp. ťažký priebeh bežných ochorení poškodená pri klinickom vyšetrení neuvádzala, predpokladal oslabený imunitný systém bez výraznejších komplikácii pri zníženej imunite, a preto navýšil sadzbu o tretinu, teda 50 bodov. Súd sa v tejto časti nestotožnil so závermi znaleckého posudku M.. Q. O. č. 33/2014, keď tento priznal žalobkyni za túto položku 150 bodov a odmietol jej priznať navýšenie na základe výsledkov hladiny imunoglobulínov. Súd poukázal na to, že sám znalec M.. Q. O. vo svojom znaleckom posudku uvádza, že jednou zo základných komplikácii po odstránení sleziny je aj zvýšenie hladiny trombocytov, pričom v rámci výsluchu v konaní ďalej uviedol, že táto zvýšená hodnota trombocytov sa postupne zníži až k normálu, kde k poklesu počtu trombocytov dochádzalo aj u žalobkyne. Zároveň však znalec v tejto súvislosti uviedol, že nie je dermatológ a nemá vedomosť o tom, že by sa po odstránení sleziny vyvinula ako dôsledok tohto stavu u pacientov dermatitída. V tejto súvislosti preto súd vychádzal aj z odborného stanoviska V.. M.. G. L., O.., imunoalergológa zo dňa 11.04.2016, podľa ktorého po odstránení sleziny bývajú najčastejším dôsledkom pretrvávajúce zvýšené hodnoty krvných doštičiek (trombocytóza) a znížená odolnosť proti infekciám. Jedným z prejavov poruchy imunity môžu byť recidivujúce kožné infekcie, kde častým príznakom býva pruritus (svrbenie kože v dôsledku chronického dráždenia zápalom). V literatúre sa popisuje pruritus aj u proliferatívnych chorôb krvotvorby pri súčasnej trombocytóze, kde sa dá predpokladať aj zvýšenie metabolickej aktivity krvných doštičiek. Zvýšenie hladiny trombocytov v krvi mal súd preukázané tiež z vyšetrenia M.. I. zo dňa 12.12.2006 a zo dňa 14.12.2006, ako aj z vyšetrenia M.. K. zo dňa 12.05.2008 keď tiež bolo zvýšenie počtu krvných doštičiek konštatované opakovane aj dňa 26.07.2017 imunológom a alergológom M.. I., t.j. takmer 5 rokov po dopravnej nehode. Súd preto v tomto rozsahu pri zohľadnení aj odborných vyšetrení vychádzal zo znaleckého posudku M.. W. E. č. 2/2011. Pri vyčíslení náhrady bodového hodnotenia vychádzal súd z § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, pričom za rozhodujúci rok považoval rok predchádzajúci roku, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok znalca M.. W. E. a vychádzal z hodnoty 15,38 Eur za jeden bod t.j. 230 bodov x 15,38 Eur = 3.537,40 Eur. Nakoľko žalovaný II/ poukázal žalobkyni sumu za sťaženia spoločenského uplatnenia už v čiastke 1.868,50 Eur, po odpočítaní tejto sumy zostávalo žalobkyni doplatiť za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 1.668,90 Eur. Preto súd žalobe v časti o zapletenie sumy 1.668,90 Eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vyhovel. Súd však nepriznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 304a obmedzenie pohyblivosti chrbtice, pričom v tomto vychádzal zo znaleckého posudku znalca M.. Q. O. č. 33/2014, s ktorým sa v tejto časti stotožnil. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že nemožno priznať žalobkyni položku 304a za obmedzenie pohyblivosti v driekovom úseku chrbtice ľahkého stupňa tak, ako to urobil v znaleckom posudku M.. W. E. č. 2/2011, nakoľko nebol zlomený žiadny driekový stavec. U žalobkyne bol zlomený 9. hrudný stavec, pričom tento bol zlomený tak minimálne, že nedosahoval ani pätinu výšky prednej hrany tela stavca. U žalobkyne pritom aj v zmysle vyšetrenia pohyblivosť v zmysle rotácie hrudnej chrbtice bola normálna. Znalec rovnako uviedol, že z náhľadu na účet poistenca žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa trpela bolesťami chrbta už 5,5 roka pred zranením, žalobkyňa bola už 5 rokov pred úrazom vyšetrovaná pre bolesti chrbtice, následne aj dňa 27.03.2003 bola na osteodenzitometrickom vyšetrení, pričom tvrdila, že nikdy nič nemala, teda z uvedeného dôvodu znalec uviedol, že nemohol ohodnotiť ťažkosti žalobkyne, čo sa týka chrbtice ani prípadným použitím analógie. Z týchto dôvodov žalobu žalobkyne v zvyšujúcej časti o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol, keď jej nepriznal nárok na odškodnenie za položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice ľahkého stupňa.
7. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20.05.2016 napadla odvolaním opätovne žalobkyňa v časti výroku o zamietnutí žaloby. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodujúc o odvolaní žalobkyne rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20.05.2016 uznesením sp.zn. 16Co/412/2016-547 zo dňa 12.10.2017 vo výroku, ktorým súd vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (III.) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku ponechal rozsudok Okresného súdu nedotknutý. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20.05.2016 vo výroku, v ktorom súd uložil povinnosť žalovaným I/ a II/ zaplatiť žalobkyni sumu 1.668,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.06.2016 a vykonateľnosť dňa 15.06.2016.
8. V zrušujúcom uznesení sp.zn. 16Co/412/2016-547 zo dňa 12.10.2017 odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu vo vzťahu k náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice žalobkyne v dôsledku dopravnej nehody, toto považoval odvolací súd za nedostatočné, teda neobsahujúce dostatok dôvodov, na základe ktorých okresný súd k právnemu záveru o nepriznaní tejto položky dospel. Uložil okresnému súdu po zrušení a vrátení veci v uvedenom rozsahu predovšetkým odstrániť rozpory znaleckých posudkov M.. W. E. Q. M.. Q. O. vo vzťahu k položke č. 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku ľahkého stupňa u poškodenej, uvedené poškodenie zdravia u žalobkyne posúdiť i vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom vykonaným v konaní. Po doplnení dokazovania ďalej uložil povinnosť okresnému súdu náležite odôvodniť rozhodnutie tak, aby obsahovalo hodnotiacu činnosť súdu, a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré v konaní dosiaľ vyšli najavo, ako aj k dôkazom v ich vzájomnej súvislosti. Až na základe doplneného dokazovania a následného vyhodnotenia dôkazov okresný súd mal za úlohu opätovne posúdiť nárok žalobkyne v uvedenom rozsahu a v prípade, že okresný súd dospeje k právnemu záveru, tento dôsledne odôvodní v rozhodnutí tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
9. Žalovaný I/ nenapadol odvolaním rozsudok okresného súdu č.k. 7C/103/2009-197 zo dňa 12.09.2012, žalovaní I/ a II/ nenapadli odvolaním rozsudok okresného súdu č.k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20.05.2016.
10. V súdenej veci žaloba bola podaná na súde dňa 28.10.2009. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle § 470 ods. 1 CSP, platí tento zákon aj konanie v súdenej veci, ktoré sa začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
11. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
12. Súd do druhého odvolacieho konania vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, spisom sp.zn. 3T/155/2007 Okresného súdu Zvolen, keď zistil tento skutkový stav:
13. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, číslo konania 3T/155/2007 - 258 zo dňa 02.06.2008 uznal súd prvého žalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Takéhoto konania sa dopustil dňa 28.10.2006, keď v okrese Zvolen po ceste III/0692 v smere od obchodného domu Metro označenej ako cesta vedľajšia viedol osobné motorové vozidlo Ford Escort combi, evidenčné číslo V. XXX Q. M. M. M., kde na križovatke pri vchádzaní na hlavnú cestu I/66 nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu VW Passat, evidenčné číslo K. XXX R. patriace spoločnosti VKU, a.s. Harmanec č. 13, ktoré po hlavnej ceste v smere jazdy od Žiaru nad Hronom do Banskej Bystrice viedol T.. O. C., G.. XX.XX.XXXX. Následkom toho došlo k zrážke vozidiel a odhodeniu osobného motorové vozidla VW Passat mimo cestu vpravo na ochranný ostrovček, pričom T.. O. C. utrpel zlomeninu 6. rebra vľavo s dobou liečenia 7 dní a jeho spolujazdkyňa M.. M. C., G.. XX.XX.XXXX utrpela úrazové roztrhnutie sleziny, kompresívnu zlomeninu 9. hrudného stavca, pomliaždenie pravej obličky a podvrtnutie pravého členka s dobou liečby od 28.10.2006 do 04.05.2007 a s dobou práceneschopnosti od 28.10.2006 do 07.01.2007. Svojím konaním tak porušil § 19 ods. 4 Zákona Národnej rady SR č. 315/1996 Zbierky zákonov o premávky na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil súd obžalovanému nahradiť M.. M. C. škodu vo výške 93.280,- Sk a podľa § 288 ods. 2 Trestného zákona poškodenú M.. M. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
14. Na základe odvolania obžalovaného a okresného prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 2To/242/08 zo dňa 04.09.2008 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku o treste zákazu činnosti a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku ho odsúdil podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného poriadku k trestu zákazu činnosti viezť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 a pol roka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.09.2008.
15. Z výpovede žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že si uplatňuje náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Škodu utrpela dňa 28.10.2006 pri dopravnej nehode, ktorú zavinil prvý žalovaný. Pred dopravnou nehodou nepoznala, čo je to PN, neprekonala žiadne operácie, žila spoločenským životom, riadne pracovala. Po nehode sa jej doslova zrútil svet, mala prasknutú slezinu, narazený pankreas, obličku, poškodenú chrbticu. Má úplnú stratu imunity, trpí nádchami a keďže pracuje ako magistra farmácie, takéto poškodenie zdravia ju podstatne obmedzuje pri výkone povolania. Má problém sedieť dlhšie ako jednu hodinu na jednom mieste, problémy pri cestovaní, čo ju obmedzuje nielen v kultúrnom, spoločenskom živote, ale aj v bežnom živote na pracovisku. Pre problémy s chrbticou má obmedzenú pohyblivosť, má problém zohnúť sa, má zakázané dvíhať ťažšie bremená, problém zdvihnúť aj maličkosť. Keďže pracuje v lekárni, je to svojim spôsobom obmedzený výkon jej práce. Psychicky bola na tom veľmi zle, dlhodobo bola PN, čím utrpela aj finančne.
16. Oznámením zo dňa 06.04.2007 druhý žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 05.04.2007 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej poskytli plnenie vo výške 56.290,- Sk titulom priznaných bodov. Oznámením z toho istého dátumu jej oznamujú, že jej bola priznaná suma 93.280,- Sk z titulu bolestného.
17. Listom zo dňa 11.07.2008 oznámil druhý žalovaný žalobkyni, že pri šetrení škodovej udalosti zistili, že zo strany žalobkyne nie je dostatočne preukázaná skutočnosť, že utrpela zranenie, vystavené v posudku položka 304a. Poukázali na doloženú zdravotnú dokumentáciu po úraze zo dňa 28.10.2006 a 29.10.2006. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade dostatočne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Na základe uvedenej skutočnosti nie je preto možné poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu na zdraví - sťaženie spoločenského uplatnenia.
18. Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne zo 14.04.2008 súd zistil, že poranená časť tela pred úrazom funkčne postihnutá nebola, úraz nebol spôsobený vplyvom omamných látok, alebo alkoholu. Rozsah telesného poškodenia zodpovedá úrazovému deju. Vyšetrenie sa týkalo úrazu zo dňa 28.10.2006. V dokumentácii bolo uvedené, že sa týkalo vyšetrenia po havárii, kedy utrpela žalobkyňa roztrhnutie sleziny, kompresívnu zlomeninu stavca so znížením o jednu tretinu, pomliaždenie obličky s krvácaním do moču, podvrtnutie členkového kĺbu hameoperitoneum. Rozsah tohto poškodenia zodpovedá úrazovému deju. Dňa 15.12.2006 bola vyšetrená imunológom, vyšetrenie doporučené v prepúšťacej správe - záchyt trombocytózy.
19. Z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 02.11.2009 vypracovaného M.. M. C., oddelenie úrazovej chirurgie traumatológie a podpísané M.. N. K., primárom oddelenia súd zistil, že pod položkou 312 strata sleziny bol určený počet bodov 150 a pod položkou 304a obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku bol hodnotený počet bodov 180.
20. Zo znaleckého posudku znalca M.. W. E. č. 2/2011 zo dňa 03.03.2011 súd zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod pol. 312 počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov, z titulu jazvy steny brušnej plochy 30 bodov, položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku v bodoch 180, po zvýšení o 90 bodov na 270 bodov, spolu 500 bodov. Znalec uviedol, že položku 304a navýšil o 50 % z dôvodu vysoko pravdepodobnej koincidiencie zlomeniny tela 9. stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiaží poškodenej. M.. M. C. od úrazu až dodnes internitentne absolvuje liečbu ortopéda a RFO lekára. Podľa vyjadrenia rodinného lekára poškodená pred úrazom funkčné obmedzenia poškodených oblastí nemala, ale v poúrazovom období sa konštatovalo ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice, ktoré trvá dodnes. Úraz zo dňa 28. 10. 2006 zásadne ovplyvnil poškodenú duševne, fyzicky, pracovne, spoločensky, ako aj v športovej oblasti a odkryl do toho času nepoznané ochorenia poškodenej. Na základe toho sa domnieva, že menovanej bodové hodnotenie prislúcha. Čo sa týka stavu po splenektómii s následnou trombocytózou, dá sa reálne predpokladať, že zdravotný stav poškodenej po prevedenej splenetkómii sa postupne ustálil. časté ochorenia, resp. ťažký priebeh bežných ochorení poškodená pri klinickom vyšetrení neudávala, predpokladá oslabený imunitný systém bez výraznejších komplikácií pri zníženej imunite, preto navýšil sadzbu o tretinu, teda 50 bodov. Zdravotný stav poškodenej je klinicky menlivý. Podieľajú sa na ňom zrejme na ňom chorobné jednotky zistené po úraze, ako aj pred dopravnou nehodou. Podľa jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie poúrazový zdravotný stav považuje za ustálený a liečbu poškodenej za ukončenú dňa 26.02.2007. Ďalej konštatoval, že už v čase úrazu, resp. pri zhotovení CT hrudnej chrbtice bola zrejmá pokročilá osteoporóza axiálneho skeletu (kostry). Reálne predpokladá zvýšenú citlivosť v oblasti 9. hrudného stavca, menejcennosť pri fyzickej, statickej aj kinetickej záťaži. ďalšou vážnou poúrazovou chorobnou jednotkou je u poškodenej diagnostikovaný imunodeficientný stav na vrub odstránenia sleziny. V zmysle uvedeného sa dajú predpokladať časté ochorenia horných dýchacích ciest, ako aj iné bežné ochorenia, ktorých priebeh je u imunodeficientných pacientov často neprimerane vážny a sú sledovaní pre časté infekty aj na nemocničných oddeleniach podľa charakteru, priebehu ochorenia. Čo sa týka námietky k položke 304a obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku o polovicu bodov a položka 312 strata sleziny navýšil o tretinu z celkového množstva rozsahu 100 %. V čase dopravnej nehody mala žalobkyňa oslabený kostný skelet, o čom však nevedela, ani sa na to neliečila. O tomto ochorení vedel a zohľadnil to pri určení bodového hodnotenia. Pokiaľ navýšil položku 312 o 50 bodov, hodnotil v tomto prípade nielen stratu orgánu - sleziny, ale aj zníženie imunitného systému.
21. Na pojednávaní dňa 20.01.2014 k znaleckému posudku bol vypočutý znalec M.. W. E., ktorý uviedol, že ohodnotil položku 304a počtom bodov 180, ktoré bodové hodnotenie ešte navýšil o 90 bodov, keď prihliadol k pravidelným subjektívnym obtiažam pacientky, k nutnosti opakovanej liečby, keď opakovane sa u žalobkyni objavovali ťažkosti najmä v oblasti úrazom poškodenej chrbtice, ale postupne aj v iných oblastiach, ako krčnej, dolnej bedrovej chrbtice, až do samého prstenca panvového kruhu; takže tieto viacročné subjektívne obtiaže viedli zrejme k obmedzeniu životného štýlu poškodenej, ktorá evidentne mala veľkú snahu sa znovu zapojiť do bežného života, lebo veľmi zavčasu nastúpila do roboty a nemala snahu PN-ku predlžovať umelo. Ďalej uviedol, že aj z dôvodu absencie zdravotnej dokumentácie od roku 2000 až do úrazu v roku 2006 dala obvodná lekárka žalobkyne vyjadrenie, že do tohto obdobia nemala žalobkyňa obmedzenie hybnosti chrbtice a z toho teda môže konštatovať, že tieto ťažkosti nastali, alebo sa zvýraznili od úrazu, kedy začala navštevovať lekárov. Ďalej uviedol, že v zdravotnej dokumentácii nenašiel priamy poukaz nato, žeby bola žalobkyňa liečená na osteoporózu, avšak v čase úrazu zhotovené röntgenové snímky a CT vyšetrenie poukázali nato, že samotnú osteoporózu má. Čo sa týka rozsahu hybnosti spojené so stupňom osteoporózy, priamo sa nedá preukázať priama súvislosť medzi stupňom osteoporózy a funkčným obmedzením jednotlivých kĺbov, aj keď je pravda, že súbežne pri náraste osteoporózy, osteoartrotických zmien, akých počiatočné znaky sa už našli v čase nehody môžu viesť aj k oslabeniu funkcie jednotlivých kĺbov.
22. Svedkyňa M.. M. E., ošetrujúca lekárka žalobkyne uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa utrpela dopravnú nehodu, pričom jej zdravotný stav pred dopravnou nehodou bol dobrý, lebo často k nej nechodievala. Čo sa týka chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, táto chýba z dôvodu, že žalobkyňa k nej nechodila, nemala zdravotné problémy a teda nebol dôvod, pre ktorý by sa musela zdravotná dokumentácia viesť. Uviedla, že žalobkynin zdravotný stav sa po dopravnej nehode zhoršil, mala problém s chrbticou, nakoľko mala zlomený stavec, mala vyoperovanú slezinu, musela byť očkovaná, musela navštevovať imunológa, hematológa, chodila na rehabilitácie.
23. Vo veci po podaní znaleckého posudku M.. W. E., bolo nariadené súdom kontrolné znalecké dokazovanie.
24. Zo znaleckého posudku znalca M.. Q. O. č. 33/2014 zo dňa 11.06.2015 súd zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod položkou 312 sťaženie spoločenského uplatnenia s počtom bodov 150, z titulu jazvy po operácii na prednej strane brušnej steny 8 cm2 pod položkou 432a s počtom bodov 30. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že nevidí podklad v zvyšovaní hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pre dôvody, ktoré uviedol v súvislosti s odstránením sleziny žalobkyne znalec M.. W. E.. Podľa vyjadrenia znalca M.. Q. O. v znaleckom posudku u žalobkyne sa postupovalo po odstránení sleziny podľa imunoprofilaktickej schémy, pacientka bola zaočkovaná vakcínou INFLUVAC a PNEUMO 23. Ani s odstupom takmer 5 rokov od odstránenia sleziny u žalobkyne sa pri vyšetrení nezistili zmeny v hodnotách imunoglobulínov. Jednoznačne teda možno u žalobkyne vylúčiť včasné komplikácie po odstránení sleziny a pri sledovaní doby, ktorá od úrazu uplynula do vyšetrenia žalobkyne, t. j. 05.02.2015, je možné vylúčiť aj neskoré komplikácie. Žalobkyňa tak patrila do skupiny 98 pacientov zo 100, u ktorých sa infekčné komplikácie nevyskytnú.
25. V znaleckom posudku znalec M.. Q. O. ďalej uviedol, že položku 304a nie je možné žalobkyni priznať pre minimálnu kompresívnu zlomeninu predného okraja tela 9. hrudného stavca nedosahujúcu ani 1/5- inu výšky prednej hrany pri normálnom rozsahu rotačných pohybov hrudného úseku chrbtice. Celkovo znalec hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia len dvomi položkami, a to položkou 312 - strata sleziny s počtom bodov 150, a položkou 432a jazva po operácii na prednej stene brušnej 8 cm2 v počte 30 bodov, t.j. spolu 180 bodov. Podľa vyjadrenia znalca hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vykonal 22.02.2007 M.. M. E. a potvrdil M.. P. W., a to v počte bodov pod položkou 312 strata sleziny - 150 bodov, a pod položkou 304a obmedzenie hybnosti chrbtice, poúrazové ľahké v počte bodov 180, t.j. spolu 330 bodov, takéto vypracovanie posudku o sťažení spoločenského uplatnenia 4 mesiace od úrazu bolo predčasné. V znaleckom posudku ďalej znalec jednoznačne uzavrel, že zlomenina tela 9. hrudného stavca vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.10.2006. Napriek tomu znalec dospel k záveru, že nemožno priznať žalobkyni položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku ľahkého stupňa tak, ako to urobil v znaleckom posudku M.. W. E., nakoľko nebol zlomený žiadny driekový stavec. Pre normálny rozsah rotačných pohybov hrudnej chrbtice nie je možné priznať ani obmedzenie pohyblivosti hrudného úseku chrbtice. Keďže neprichádza do úvahy ani obmedzenie hrudného a ani driekového úseku chrbtice, nie je možné zvyšovať bodové hodnotenie položky 304a. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala vedenú dokumentáciu o svojom zdravotnom stave u svojej všeobecnej lekárky M.. M. E. v dobe približne 5 a pol roka spätne od dopravnej nehody, kedy došlo k jej zraneniam, o dokumentáciu o poskytovaní zdravotných služieb pre žalobkyňu požiadal znalec na základe vykonaných výkonov Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, pobočka Banská Bystrica, ktorá mu poskytla náhľad na účet poistenca, t.j. žalobkyne, pričom poisťovňa bola požiadaná len o výpis diagnóz týkajúcich sa bolestí chrbta. Z uvedeného náhľadu na účet poistenca bolo zistené, že dňa 19.03.2001 bola žalobkyňa vyšetrená pre diagnózu M54, t.j. panikulitída krku a chrbta na viacerých miestach a diagnózu M53, t.j. cervikokraniálny syndrón a to pre bolesti chrbta a bol jej predpísaný liek Tramabene a Arthrotec Forte. Pre bolesti chrbta bola opäť vyšetrená 06.08.2002, a opäť jej bol predpísaný liek Arthrotec Forte a Myolastan. Dňa 27.03.2003 bola vyšetrená osteodenzitometricky, kde bola prítomná osteoporóza bez patologickej fraktúry. V danej súvislosti znalec uviedol, že z daného náhľadu na účet poistenca žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa trpela bolesťami chrbta už 5,5 roka pred zranením.
26. Na pojednávaní dňa 14.03.2016 znalec M.. Q. O. pri výsluchu uviedol okrem iného, že u žalobkyne bol zlomený 9. hrudný stavec, pričom tento bol zlomený tak minimálne, že nedosahoval ani pätinu výšky prednej hrany tela stavca. U žalobkyne pritom aj v zmysle jeho vyšetrenia pohyblivosť v zmysle rotácie hrudnej chrbtice bola normálna. Zopakoval závery znaleckého posudku ohľadne tejto položky a dôvody nepriznania sťaženia spoločenského uplatnenia za túto položku.
27. Z odborného stanoviska V.. M.. G. L., O.., zo dňa 11.04.2016 súd zistil, že obsahom tohto odborného stanoviska je uvedenie dôsledkov asplénie - neprítomnosti sleziny, pričom V.. M.. G. L., O.. uvádza, že po odstránení sleziny bývajú najčastejším dôsledkom pretrvávajúce zvýšené hodnoty krvných doštičiek (trombocytóza) a znížená odolnosť proti infekciám. Jedným z prejavov poruchy imunity môžu byť recidivujúce kožné infekcie, kde častým príznakom býva: pruritus (svrbenie kože v dôsledku chronického dráždenia zápalom). V literatúre sa popisuje pruritus aj u proliferatívnych chorôb krvotvorby pri súčasnej trombocytóze, kde sa dá predpokladať aj zvýšenie metabolickej aktivity krvných doštičiek.
28. Po druhom odvolacom konaní súd výzvou zo dňa 12.03.2018 vyzval právneho zástupcu žalobkyne, ako i žalovaných I/ a II/ výzvou zo dňa 12.03.2018 na oznámenie, či majú v súdenej veci návrhy na doplnenie dokazovania v zmysle záverov odvolacieho súdu vyslovených v uznesení sp.zn. 16Co/412/2016-547 zo dňa 12.10.2017 a ak áno, aby ich označili na vykonanie v lehote 15 dní od doručenia výzvy s tým, že súd rozhodne podľa § 185 ods. 1 CSP, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Vo výzve súd dal do pozornosti, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť CSP, keď ohľadne dokazovania napriek tomu, že konanie bolo začaté pred účinnosťou CSP platí ustanovenie § 185 ods. 2 CSP v zmysle ktorého jeho znenia prvej vety za bodkočiarkou, iné dôkazy súd bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Výzva bola riadne doručená právnemu zástupcovi žalobkyne, i žalovaným I/ a II/.
29. Po druhom odvolacom konaní boli označené na vykonanie dôkazy v podobe predložených listín, ktoré súd vykonal.
30. Žalobkyňa predložila výzvu zo dňa 27.10.2009 adresovanú žalovanému II/ na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorá bola doručená žalovanému II/ dňa 02.11.2009. Touto výzvou žalobkyňa vyzvala žalovaného II/ na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 4.627,20 Eur.
31. Žalovaný II/ predložil Oznámenie škodovej udalosti poškodeným zo dňa 05.02.2007, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa týmto oznámením oznámila žalovanému II/ škodovú udalosť, ku ktorej došlo dňa 28.10.2006 pri dopravnej nehode. Ďalej predložil Upovedomenie zo dňa 27.11.2006, ktorým poverený príslušník ODI OR PZ Zvolen dňa 27.11.2006 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za prečin „Ublíženie na zdraví“.
32. Žiadne iné dôkazy po druhom odvolacom konaní strany sporu, ani právni zástupcovia strán sporu okrem vyššie dvoch uvedených nenavrhli vykonať, a to ani v zmysle záverov odvolacieho súdu vyslovených v uznesení sp.zn. 16Co/412/2016-547 zo dňa 12.10.2017, keď potom súd postupujúc procesne v zmysle § 185 ods. 2 CSP prvej vety za bodkočiarkou, iné dôkazy po druhom odvolacom konaní bez návrhu nevykonal, lebo v tomto prípade zákon neustanovoval inak.
33. Pri svojom opätovnom rozhodnutí v poradí už treťom prvoinštančný súd vychádzal len z tých dôkazov, ktoré boli vykonané do druhého odvolacieho konania, a z dôkazov, ktoré boli navrhnuté a vykonané po druhom odvolacom konaní.
34. Žalovaný I/ po druhom odvolacom konaní žiadnu ďalšiu obranu nevzniesol.
35. Žalovaný II/ po druhom odvolacom konaní vo vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 17.04.2018 poukázal na to, že odvolací súd v zrušujúcom uznesení sp.zn. 16Co/412/2016-547 zo dňa 12.10.2017 sa žiadnym spôsobom nezaoberal námietkou premlčania žalobkyninho nároku. Preto považoval za potrebné opätovne vzniesť námietku premlčania nároku žalobkyne podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, keď sa nestotožnil s vyhodnotením jeho námietky premlčania ako nedôvodnej v rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 7C/103/2009 zo dňa 20.05.2016. Mal za to, že žalobkyňa sa o zodpovednom subjekte, o škodcovi dozvedela nie dňom vyhlásenia trestného rozsudku sp.zn. 3T/155/2007-258 zo dňa 02.06.2008, ale pri najmenšom už z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 27.11.2006, kedy bolo voči žalovanému I/ vznesené obvinenie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre prečin ublíženia na zdraví v spojení s § 158 Trestného zákona pod sp.zn. ČVS:ORP-94/DI- ZV-2006, o čom bola žalobkyňa aj upovedomená listom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Zvolen označeného ako „Upovedomenie“ zo dňa 27.11.2006. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa o škodcovi zodpovednom za škodu nadobudla vedomosť už na začiatku prípravného konania v trestnej veci sp.zn. 3T/155/2007 a nie až rozhodnutím súdu vo veci samej v predmetnom trestnom konaní. V tomto smere žalovaný II/ poukázal na ustálenú judikatúru, najmä rozhodnutia NS ČR zo dňa 29.11.2006 sp.zn. 25Cdo 721/2005, NS ČR zo dňa 27.02.2013 sp.zn. 25Cdo 2275/2011 a NS ČR zo dňa 13.11.2008 sp.zn. 21Cdo 2958/2007. Pokiaľ ide o určenie dátumu kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, resp. o výške škody, tu sa súd podľa jeho názoru správne vysporiadal s touto otázkou. Súd konštatoval, že žalobkyňa sa dozvedela o škode dňa kedy bolo možné po prvý raz vykonať objektívne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom toto bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné vykonať po prvýkrát dňa 26.02.2007, teda dňa, kedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobkyne za ustálený a liečbu za ukončenú. Za deň kedy bolo možné vykonať objektívne bodové ohodnotenie SSU po prvýkrát označil znalec M.. W. E. v znaleckom posudku deň 26.02.2007. V tomto smere žalovaný II/ poukázal na judikatúru súdov, rozhodnutie NS ČR zo dňa 13.07.2001 sp.zn. 25Cdo 1169/2000, rozhodnutie NS SR zo dňa 27.01.2011 sp.zn. 3Cdo/146/2010. Žalobkyňa sa preukázateľne o osobe škodcu dozvedela už v prípravnom konaní trestného konania, kedy bolo dňa 27.11.2006 vznesené obvinenie voči žalovanému I/ a začaté jeho trestné stíhanie a o výške škody sa žalobkyňa dozvedela už dňa 22.02.2007, kedy bol vypracovaný lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne. Za deň, kedy bolo možné vykonať objektívne bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia označil znalec M.. W. E. deň 26.02.2007. Premlčacia doba uplatnenia nároku žalobkyne na „zvýšenie“ sťaženia spoločenského uplatnenia začala plynúť dňa 26.02.2007, pričom táto uplynula dňa 26.02.2009. Žaloba žalobkyne bola podaná po uplynutí premlčacej doby dňa „29.10.2009“. Ohľadne vznesenej námietky premlčania žalovaný II/ poukázal na zákonné ustanovenie § 15 ods. 1, ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, na § 106 ods. 1 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem vznesenej námietky premlčania ďalej žalovaný II/ v tomto vyjadrení poukázal na § 6 ods. 1 až 3 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle týchto zákonných ustanovení žalobkyňa je oprávnená uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia súdnou cestou za predpokladu splnenia dvoch podmienok. Prvou podmienkou je, že žalobkyňa bola aktívna a podala návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní. Druhou podmienkou je pasivita z jeho strany. To znamená, že ak by bol pasívny a do 3 mesiacov od podania návrhu so žalobkyňou neuzatvoril dohodu o vyrovnaní a neuspokojil nároky žalobkyne ako poškodenej, potom by žalobkyňa bola oprávnená podať žalobu o náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na súd. Žalobkyňa má tak povinnosť obrátiť sa najskôr na poisťovňu a pokúsiť sa o dohodu. Pokiaľ takto poškodený nepostupuje, súd žalobu má zamietnuť ako predčasne podanú. V tomto smere poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 17C/87/2008-79. Z doteraz vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa mu nikdy nezaslala a ani neadresovala žiaden návrh na uzavretie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade s § 6 ods. 1 až ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Vzhľadom na nedodržanie zákonného postupu pri uplatňovaní SSU a nenaplnenia podmienok pre úspešné nárokovanie si SSU na všeobecnom súde SR je možné považovať žalobu žalobkyne v celom rozsahu za predčasne podanú. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
36. Žalobkyňa po druhom odvolacom konaní k opakovanej námietke premlčania vznesenej žalovaným II/ uviedla, že túto pokladá za nedôvodnú, keď v tomto smere poukázala na svoje vyjadrenie k tejto námietke premlčania zo dňa 03.05.2016. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa objektívna premlčacia doba pri náhrade škody na zdraví neuplatní. Uplatní sa iba dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť odo dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V danom prípade najskôr sa mohla dozvedieť o tom, kto za škodu zodpovedá dňa 11.11.2008 kedy jej bolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 04.09.2008 sp.zn. 2To/242/2008, ktorým bol žalovaný I/ právoplatne odsúdený. Subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví, teda začala jej plynúť dňa 12.11.2008. Keďže žaloba bola podaná dňa 28.10.2009, je zrejmé, že právo v čase podania žaloby premlčané nebolo. Odmietala tvrdenie žalovaného II/, že premlčacia doba začala plynúť v nadväznosti na ustálenie jej zdravotného stavu dňa 27.02.2007, nakoľko premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako sa poškodený dozvedel nielen o rozsahu a výške škody, ale najmä o tom, kto za túto škodu zodpovedá, lebo iba tak svoj nárok môže uplatniť na súde. Súčasne poukázala na to, že nárok na náhradu škody si riadne uplatnila v trestnom konaní. Z doplnenia zápisnice o jej výsluchu v trestnom konaní zo dňa 01.10.2007 vyplýva, že si riadne uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 46 Trestného poriadku, ktorá iného spočívala aj v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V tejto súvislosti poukázala aj na stabilnú judikatúru v zmysle ktorej uplatnením nároku na náhradu škody premlčacia doba spočíva (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22.12.1983 sp.zn. 5Cz 27/83-R29/1985). Zároveň z judikatúry vyplýva, že poškodený v začatom konaní riadne pokračuje tiež vtedy, ak po skončení iného (trestného) konania v primeranej lehote pokračuje v konaní podaním návrhu (žaloby) na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008 sp.zn. 21Cdo 2958/2007). Aj by aj pristúpila na tvrdenie žalovaného II/ ohľadne začatia plynutia premlčacej doby v nadväznosti na ustálenie jej zdravotného stavu, riadnym uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom konaní premlčacia doba začala spočívať a spočívala až do právoplatného skončenia tohto konania resp. v závislosti od posúdenia primeranosti doby na podanie návrhu v občianskom súdnom konaní mohla začať plynúť dňa 12.11.2008 kedy jej bol doručený trestný rozsudok krajského súdu. Z uvedeného je zrejmé, že aj v takomto hypotetickom prípade by v čase podania žaloby dňa „28.10.2009“ premlčacia doba neuplynula. Z premlčacej doby by v tomto prípade uplynulo 217 dní, maximálne 568 dní. Z ustanovenia § 15 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení vyplýva, že právna úprava premlčania nároku na náhradu škody voči poisťovateľovi (žalovanému II/) je upravená rovnakým spôsobom ako právna úprava premlčania proti osobe, ktorá škodu spôsobila (žalovaný I/). V ďalšej obrane žalovaného II/ po druhom odvolacom konaní, pokiaľ ide o predčasnosť žaloby uviedla, že výzva na uzatvorenie dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalovanému II/ zaslaná ešte v októbri 2009. Predčasnosť žaloby je potrebné hodnotiť vo vzťahu k súdu, resp. k rozhodnutiu súdu, a nie k podaniu žaloby. Žalovaný II/ mal počas 10-tich rokov dostatok priestoru na realizovanie dohody ak by bol ochotný na ňu pristúpiť, resp. na reagovanie na túto výzvu. Neobdržala však žiadnu reakciu na túto výzvu. Z uvedeného vyplýva, že jej žaloba nie je predčasná. Pokiaľ ide o jej súčasný zdravotný stav, od dopravnej nehody sa kontinuálne zhoršuje, bolo jej diagnostikované autoimunitné ochorenie vaskulitída, mala ischemickú mozgovú príhodu s krvácaním do mozgu, čo spôsobilo odumretie časti mozgu a poškodenie ľavej hemisféry mozgu, okrem iného má momentálne i rečovú arézu, ochrnutie časti tela a demyelizačné ochorenie. Z týchto dôvodov žiadala súd o najskoršie rozhodnutie vo veci vzhľadom na dĺžku prebiehajúceho súdneho konania.
37. Po druhom odvolacom konaní bolo nevyhnutné súdom posúdiť a opätovne vyhodnotiť, či námietka premlčania vznesená žalovaným II/ je dôvodná, ďalej posúdiť, či žalobkyni patrí nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia aj za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice a v akej výške a napokon, či žaloba žalobkyne bola podaná predčasne vzhľadom na ustanovenie § 6 Zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia.
38. Po druhom odvolacom konaní prvoinštančný súd nariadil pojednávania naposledy na deň 15.11.2018. Tohto pojednávania sa právny zástupca žalobkyne, právny zástupca žalovaného II/ zúčastnili, žalovaný I/ sa tohto pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 17.10.2018 (č.l. 673 spisu), tento neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania, a keďže súd mal splnené zákonné procesné podmienky na prejednanie a rozhodnutie vo veci na tomto pojednávaní, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného I/, v prítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu žalovaného II/.
39. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok bol upresnený po podaní znaleckého posudku. Tento vyčíslila na čiastku 5.821,50 Eur, z ktorej žiadala prisúdiť aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.03.2011 do zaplatenia. V rámci konania žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vzala späť.
40. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
41. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
42. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
43. Nakoľko žalobkyňa vzala späť žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania, súd konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.821,50 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.
44. Otázka spoločnej zodpovednosti žalovaných I/ a II/ za škodu na zdraví, ktorá žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.10.2006 bola prvoinštančným súdom skutkovo a právne zhodnotená v rozsudku č.k. 7C/103/2009-492 zo dňa 20.05.2016. Od tohto skutkového a právneho posúdenia a vyhodnotenia tejto spoločnej zodpovednosti žalovaných I/ a II/ za túto škodu sa prvoinštačný súd pri svojom opätovnom rozhodnutí o časti nároku žalobkyne, ktorý zostal sporný, neodchýlil.
45. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
46. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.
47. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
48. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že dopravnú nehodu zavinil žalovaný I/, ktorý bol uznaný vinným za spôsobenie tejto dopravnej nehody rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/155/2007-258 zo dňa 02.06.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2To/242/08 zo dňa 04.09.2008, ktoré rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 04.09.2008 ako to vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/155/2007. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 3T/155/2007-258 zo dňa 02.06.2008 súčasne žalovanému I/ bola uložená povinnosť nahradiť žalobkyni sumu 93.280,- Sk (3.096,33 Eur) mimo SSU s tým, že vo zvyšku nároku na náhradu škody žalobkyňa bola odkázaná na občianske súdne konanie. Zodpovednosť žalovaného I/ na vzniku škody na zdraví žalobkyne, ktorú utrpela pri tejto dopravnej nehode tak bola preukázaná. Žalovaný I/ napokon svoju zodpovednosť za túto škodu v predmetnom súdnom konaní ani nenamietal.
49. Nakoľko žalobkyni škoda na zdraví bola spôsobená dňa 28.10.2006 vo vzťahu k žalovanému II/ ako poisťovni, súd na skutkový stav aplikoval Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2001. V tomto zákone v § 15 ods. 1 je upravený priamo nárok poškodeného voči poisťovateľovi v zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Toto zákonné ustanovenie výslovne počíta s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody i voči poisťovateľovi a umožňuje poškodenému svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku z ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí náhradu poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Týmto osobitným predpisom je zákon o povinnom zmluvnom poistení a jeho ustanovenie § 15 ods. 1, ktoré jasne priznáva poškodenému právo uplatniť si náhradu škody priamo voči poisťovni. Preto námietka žalovaného II/ o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní nebola dôvodná. Takýto právny názor zaujal v predmetnej veci i Krajský súd v Banskej Bystrici v zrušujúcom uznesení č.k. 16Co/17/2013-241 zo dňa 12.06.2013, ktorým právnym názorom je prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci viazaný. O správnosti tohto právneho posúdenia svedčí aj doterajšia ustálená judikatúra (rozhodnutia NS SR sp.zn. 4Cdo/29/2007, 3Cdo/234/2007, 2Cdo/10/2007). V súlade s uvedeným prvoinštančný súd má pri svojom opätovnom rozhodnutí za to, že žalobkyňa v konaní bola oprávnená uplatniť svoj nárok na náhradu škody i voči žalovanému II/, t.j. poisťovni, a to priamo zo Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď nepochybne v konaní škoda na zdraví žalobkyni vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.10.2006, ktorú zavinil žalovaný I/ ako vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda.
50. Pokiaľ ide o posúdenie opakovanej námietky premlčania práva žalobkyne na náhradu škody na zdraví, ktorú vzniesol žalovaný II/, súd dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.
51. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
52. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
53. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
54. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
55. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
56. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na odškodnenie škody na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, teda ako samostatný nárok na odškodnenie tejto škody na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka.
57. Občiansky zákonníka nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú s účinnosťou od 01.08.2004 upravené v Zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Tento zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo. Uvedené vyplýva z § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov, ktorý v platnom a účinnom znení bolo potrebné aplikovať na daný prípad.
58. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
59. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
60. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.
61. Podľa § 10 ods. 7 Zákona č. 437/2004 Z.z., pri hodnotení následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia nepredpokladal, hodnotenie sa vykoná novým lekárskym posudkom; v lekárskom posudku sa z bodového hodnotenia, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu poškodeného po zhoršení následkov, odpočíta bodové hodnotenie určené pôvodne vydaným lekárskym posudkom.
62. Podľa § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z., bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
63. V posudzovanej veci tak ako vyplynulo zo žaloby žalobkyne, ako aj jej doplňujúcich vyjadrení v priebehu súdneho konania, žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 4 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., v spojení so zásadami na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vyplývajúcimi z § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Pre ujasnenie nedomáhala sa zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Nedomáhala sa ani nároku podľa § 10 ods. 7 Zákona č. 437/2004 Z.z., teda odškodnenia následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení SSU nepredpokladal podľa nového lekárskeho posudku.
64. Žalobkyňa žiadala odškodniť sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku vypracovaného podľa § 7 a 8 Zákona č. 437/2004 Z.z., v spojení so zásadami na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia uvedenými v § 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z..
65. Pri odškodnení žiadala vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného v rámci súdneho konania na základe nariadenia súdom M.. W. E. č. 2/2011 zo dňa 03.03.2011. Po druhom odvolacom konaní žiadala odškodniť sťaženie spoločenského uplatnenia už len za položku č. 304a obmedzenie hybnosti chrbtice v driekovom úseku v celkovom počte bodov 270. M.. W. E. v znaleckom posudku ohodnotil túto položku počtom bodov 180 v zmysle prílohy č. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z. (§ 4 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z.), ktoré bodové hodnotenie zvýšil o 90 bodov na celkový počet bodov 270 (§ 10 ods. 4 Zákona č. 437/2004 Z.z.). Túto položku navýšil o 50 % z dôvodu vysokopravdepodobnej koincidiencie zlomeniny tela 9.-teho stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiaži žalobkyne, keď úraz zo dňa 28.10.2006 zásadne ovplyvnil poškodenú duševne, fyzicky, pracovne, spoločensky, ako aj v športovej oblasti a odkryl do toho času nepoznané ochorenia poškodenej.
66. Vrátiac sa k vznesenej námietke premlčania, pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí tu len subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv, ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené. Z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že trojročná objektívna premlčacia doba pri práve na náhradu škody na zdraví neplatí.
67. Ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravuje pri práve na náhradu škody dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Toto zákonné ustanovenie viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a o škodcovi, t.j. osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá. Nestačí samotný predpoklad, či možnosť dozvedieť sa o škode a o osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá. Pri splnení týchto predpokladov poškodený môže svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ako predpoklady začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené kumulatívne. O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. O škode sa poškodený dozvie vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah tak, aby bolo možné prípadne aj určiť aspoň približne výšku škody v peniazoch (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 26.07.2007 sp.zn. 21Cdo 2423/2006). O osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého subjektu. Nemusí ísť priamo o zistenie, stačí aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu, nejde teda o nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovednej osoby (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.09.2009 sp.zn. 25Cdo 2891/2007). O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného takto ustálil, závisí od vyjadrenia lekára. Na jednej strane síce nestačí sama možnosť poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach, na druhej strane však začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo znaleckého posudku, či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 23.09.2008, sp.zn. 25Cdo 1256/2006). Princíp prezumpcie neviny je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale len o to, či svojim (zavineným) konaním spôsobil škodu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2018, sp.zn. 21Cdo 2958/2007).
68. K dopravnej nehode došlo dňa 28.10.2006. Nakoľko námietku premlčania vzniesol žalovaný II/, a ide o hmotnoprávnu námietku, dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného II/ preukázať, že námietku premlčania vzniesol dôvodne.
69. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného II/, že žalobkyňa sa o škodcovi zodpovednom za škodu dozvedela preukázateľne z upovedomenia zo dňa 27.11.2006 Okresného riaditeľstva PZ, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen sp.zn. ČVS:ORP-94/DI-ZV-2006, keď v konaní žalovaným II/ neboli produkované dôkazy o tom, či a kedy predmetné upovedomenie bolo žalobkyni doručené. Tieto skutočnosti nevyplývajú ani z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/155/2007, ktorého súčasťou je vyšetrovací spis. Navyše z uvedeného upovedomenia nevyplývajú žiadne také skutkové okolnosti, z ktorých by žalobkyňa mohla nadobudnúť vedomosť o zodpovednom škodcovi, keďže z upovedomenia vyplýva jedine tá skutočnosť, že poverený príslušník ODI OR PZ Zvolen dňa 27.11.2006 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začal trestné stíhanie za prečin ublíženie na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ku ktorému došlo pri dopravnej nehode dňa 28.10.2006 pri zrážke motorového vozidla, ktorého vodičom bol žalovaný I/ a motorového vozidla, ktorého vodičom bol T.. O. C., K. M. XXXX/XX, K. K.. V upovedomení nie je uvedená žiadna skutková okolnosť, z ktorej by žalobkyňa mohla vyvodiť zodpovedný subjekt za vznik dopravnej nehody a teda aj škody na jej zdraví. Otázka zodpovednosti subjektu zodpovedného za škodu v tomto upovedomení vôbec nie je posudzovaná.
Z upovedomenia žalobkyňa tak nemohla nadobudnúť vedomosť o zodpovednom subjekte za škodu. Pokiaľ ďalej žalovaný II/ tvrdil, že žalobkyňa sa o zodpovednom subjekte za škodu dozvedela ďalej aj z uznesenia o začatí trestného stíhania zo dňa 27.11.2006, z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/155/2007, ktorého súčasťou je i vyšetrovací spis nevyplýva, že by uznesenie o začatí trestného stíhania vydané podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku Okresným riaditeľstvom PZ, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen pod sp.zn. ČVS:ORP-94/DI-ZV-2006 zo dňa 27.11.2006 bolo doručené žalobkyni. Až z unesenia o vznesení obvinenia podľa § 206 ods. 1/ Trestného poriadku, ktoré bolo vydané Okresným riaditeľstvom PZ vo Zvolene, Úradom justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen pod ČVS:ORP-74/OEK-ZV-2007 zo dňa 06.03.2007, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 08.03.2007 sa žalobkyňa podľa názoru súdu preukázateľne mohla dozvedieť a aj dozvedela o zodpovednom subjekte za škodu, keď týmto uznesením bolo vznesené obvinenie konkrétne voči žalovanému I/ ako subjektu, ktorý zavinil dopravnú nehodu. Je pravdou, že až právoplatnosťou trestného rozsudku, čo bolo dňa 04.09.2008 bolo rozhodnuté o vine žalovaného I/ s tým dôsledkom, že výrokom súdu o vine je súd v predmetnom konaní viazaný, neplatí však automaticky, že až týmto dátumom, prípadne dátumom doručenia rozsudku krajského súdu v trestnej veci žalobkyni dňa 11.11.2008 sa žalobkyňa dozvedela o tom, že za škodu zodpovedá žalovaný I/. Navyše v odvolacom konaní v trestnej veci nebola posudzovaná vina žalovaného I/ ale už len otázka uloženého trestu. Na základe uvedeného potom prvoinštačný súd uzatvára, že žalobkyňa mala vedomosť preukázateľnú o zodpovednom subjekte za škodu dňa 08.03.2007, kedy jej bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia voči škodcovi, a ak by súd aj pripustil, že to bolo neskôr, najneskoršie túto vedomosť nadobudla dňa 01.10.2007 kedy osobne preštudovala vyšetrovací spis za prítomnosti aj svojho splnomocneného zástupcu, o čom svedčí záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 01.10.2007 Okresného riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Zvolen ČVS:ORP-74/OEK-ZV-2007 na č.l. 225 vyšetrovacieho spisu. Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu tohto dňa žalobkyňa bola oboznámená aj s výsluchom žalovaného I/ ako obvineného zo dňa 15.03.2007, pri ktorom uznal svoju vinu za zapríčinenie dopravnej nehody a teda i škody. Navyše do tohto času bol podaný vo veci dopravnej nehody o priebehu nehodového deja i znalecký posudok č. 23/2007 zo dňa 19.03.2007 vypracovaný znalcom V. Z., Ľ.. O. Č.. XX, L. na žiadosť vyšetrovacieho orgánu. Aj po nahliadnutí do tohto znaleckého posudku o priebehu nehodového deja žalobkyňa si mohla vykonať objektívne úsudok o zodpovednom subjekte. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví musí byť však kumulatívne splnená aj ďalšia podmienka, keď sa vyžaduje aj preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde. Pojem „dozvie sa o škode“ vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Ako súd už dôvodí, o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (už spomínané uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25Cdo 1256/2006). V posudzovanom prípade podľa záverov znaleckého posudku M.. W. E. č. 2/2011 zo dňa 03.03.2011 zdravotný stav u žalobkyne bolo možné považovať za ustálený a jej liečbu za ukončenú dňa 26.02.2007. Na základe tohto záveru potom prvoinštančný súd ustaľuje, že objektívne bolo možné urobiť bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne po prvýkrát dňa 26.02.2007, kedy teda žalobkyňa mala k dispozícii resp. mohla mať k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné škodu resp. jej rozsah zistiť. Nemožno za tento deň ustáliť deň 22.02.2007, kedy bol vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia u žalobkyne M.. M. E. Q. M.. P. W., ktorí hodnotili trvalé následky poškodenia zdravia žalobkyne dňa 22.02.2007, keďže podľa záverov znaleckého posudku M.. W. E. liečba žalobkyne z hľadiska ustálenia jej zdravotného stavu bola ukončená až dňa 26.02.2007 kedy M.. W. M., primárka RFO oddelenia FNsP F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici uviedla zlepšenie zdravotného stavu u žalobkyne, stabilizovaný stav a prerušenie liečby. Obidve podmienky pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby u žalobkyne tak boli súčasne splnené dňa 08.03.2007. Od tohto času začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na včasné uplatnenie práva na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na súde.
70. Z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 3T/155/2007 vyplýva, že žalobkyňa si v trestnom konaní tento nárok uplatnila dňa 01.10.2007, o čom svedčí doplnenie zápisnice o jej výsluchu svedka ako poškodeného vo vyšetrovacom konaní. Dňa 01.10.2007 žalobkyňa do zápisnice o výsluchu poškodeného svedka uviedla pred vyšetrovacím orgánom, že si v konaní uplatňuje nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia v čiastke 63.787,- Sk, ktoré jej nebolo vyplatené poisťovňou. Týmto dňom, teda 01.10.2007 v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby, keďže žalobkyňa si v trestnom konaní uplatnila tento nárok na náhradu škody a v konaní riadne pokračovala. Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní (teraz v civilnom súdnom konaní) v premlčacej dobe, v ktorej plynutie pokračuje po skončení trestného konania (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29.10.1973 sp.zn. Cz14/73, R31/1974). Odo dňa 08.03.2007, kedy boli kumulatívne splnené obidve podmienky pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby u žalobkyne, do dňa 01.10.2007, kedy žalobkyňa uplatnila predmetný nárok na náhradu škody na zdraví v trestnom konaní uplynulo 206 dní. Odo dňa 04.09.2008, kedy sa právoplatne skončilo trestné konanie a kedy žalobkyňa mohla ďalej pokračovať v konaní ohľadne svojho nároku na civilnom súde, do dňa podania žaloby na súde, čo bolo deň 28.10.2009 uplynulo z premlčacej doby u žalobkyni 417 dní. Spolu uplynulo žalobkyni zo subjektívnej dvojročnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby na súde 623 dní, teda 1,7 roka, keď z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu na súde o odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá jej márne neuplynula. Námietka žalovaného II/ ohľadne premlčania práva žalobkyne na náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia nie je potom dôvodná. Z ustanovenia § 15 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká právna úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Ak by žalobkyňa aj právo na náhradu škody na súde včas neuplatnila, vznesená námietka premlčania by bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy a dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, ak tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Dobré mravy sú súhrnom spoločenských, kultúrnych a mravných noriem základných, ktoré preukázali počas historického vývoja určitú mieru stálosti, vyjadrujú podstatné historické tendencie a najmä sa s nimi stotožňuje podstatná časť v spoločnosti. Žalobkyňa utrpela pri škodovej udalosti škodu na zdraví, teda na najvzácnejšej hodnote života. Na vzniku tejto škody nemala žiaden podiel. Za škodu v plnom rozsahu zodpovedá žalovaný I/, ktorý bol právoplatne odsúdený za svoje protiprávne konanie v trestnom konaní. Žalobkyňa urobila všetky potrebné právne kroky na uplatnenie svojho práva na náhradu škody. Prihlásila sa s týmto nárokom do trestného konania a uplatnila si ho i voči poisťovni, t.j. žalovanému II/, čo žalovaný II/ v konaní nerozporoval. Tento síce časť nároku pred podaním žaloby na súde odškodnil, avšak zvyšok uplatneného nároku na náhradu škody neuznal (časť odškodnenia SSU odmietol nahradiť). Odmietol plniť, čo žalobkyni oznámil listom zo dňa 11.07.2008 (neposkytol odškodnenie za položku 304a
- obmedzenie pohyblivosti chrbtice). Plniť odmietol s odstupom času viac ako jeden rok od poskytnutého čiastočného plnenia za sťaženie SSU (časť plnenia poskytol dňa 06.04.2007). V konaní nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ako si tento splnil povinnosti vyplývajúce pre neho z § 11 ods. 5 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistené plnenie a výška poistného plnenia. Nepreukázal v súdnom konaní, prečo sám porušil zákon. V tejto skutočnosti by súd videl dôvod uplatnenej námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi.
71. Pokiaľ ide o námietku žalovaného II/, že žalobkyňa uplatnila nárok na súde „predčasne“ vzhľadom na ustanovenie § 6 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do 3 mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného, ktorú žalovaný vzniesol po druhom odvolacom konaní, ani táto námietka nie je dôvodná. Žalobkyňa predložila v konaní dôkaz, že dňa 27.10.2009 vyzvala žalovaného II/ na uzatvorenie dohody o vyrovnaní v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Výzva bola doručená žalovanému II/ dňa 02.11.2009. Žalovaný II/ v konaní nepredložil žiadne dôkazy ako reagoval na tento návrh žalobkyne na uzavretie dohody o vyrovnaní ohľadne odškodnenia SSU, keď tak mohol urobiť počas celého niekoľko ročne prebiehajúceho súdneho konania. Práve naopak, zo súdneho konania vyplýva, že žalovaný II/ odmietol plniť škodu za časť sporného odškodnenia SSU. Tým žalobkyňa nemala inú možnosť súdnej ochrany, len pokračovať v súdnom konaní. Z prebiehajúceho súdneho konania vyplýva, že žalovaný
II/ na takýto návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní nepristúpil, a ani do rozhodnutia súdu nemieni pristúpiť. Tým boli splnené zákonné podmienky, aby žalobkyňa pokračovala v začatom súdnom konaní v zmysle § 6 ods. 3 Zákona č. 437/2004 Z.z. o odškodnenie svojho neuspokojeného nároku. Ak by žaloba bola podaná aj predčasne, počas súdneho konania tento nedostatok bol zhojený, v tomto ohľade námietka žalovaného II/ nebola dôvodná, žalobkyňa splnila hmotnoprávne podmienky pre to, aby jej nárok bol uspokojený v súdnom konaní, keďže ho žalovaný II/ na základe jej návrhu na uzavretie dohody o vyrovnaní doposiaľ neuspokojil.
72. Vo vzťahu k odškodneniu sťaženia spoločenského uplatnenia už len za jednu spornú položku 304a
- obmedzenie pohyblivosti chrbtice, prvoinštančný súd po odvolacom konaní po opätovnom zhodnotení všetkých dôkazov vykonaných v konaní dospel k záveru, že žalobkyni patrí odškodnenie i za túto položku. Žalovaný II/ namietal odškodnenie za túto položku z dôvodu, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti žalovaného I/, teda škodovou udalosťou. Zo znaleckého posudku M.. W. E. č. 2/2011 zo dňa 03.03.2011 pre súd vyplynulo, že znalec u žalobkyni v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zistil (okrem iného) i obmedzenie hybnosti chrbtice. Pre trvajúcu bolestivosť v oblasti zadnej strany hrudného koša žalobkyňa bola vyšetrená ortopédom dňa 11.12.2006, kedy bolo zhotovené RTG so záverom v oblasti segmentu Th-8-9 sledovateľná impresia (stlačenie) krycej plôšky tela stavca, keď bola odoslaná v tento deň na CT vyšetrenie so záverom výrazná poróza skeletu s vyznačenou kompresiou tela stavca Th9. Kvôli časovému odstupu cielených vyšetrení na Th9 stavci od udávaného termínu vzniku zlomeniny (autonehody 2006) resp. pre nižšiu kvalitu necentrovane zachyteného 9. hrudného stavca pri CT vyšetrení vnútrobrušných orgánov dňa 29.10.2006, teda bezprostredne po dopravnej nehode, nedá sa podľa záverov znalca exaktne vyjadriť sa k dobe vzniku zlomeniny tela 9.-teho hrudného stavca. Zo záverov však tohto znaleckého posudku vyplýva i to, že na CT náleze zhotovenom po úraze dňa 29.10.2006 už aktuálne prejednávané stlačenie tela 9.-teho stavca bolo prítomné, ako aj zlomenina ľavého 9.-teho rebra bez posunu na jeho zadnom ohnutí. Znalec súčasne tiež konštatoval, že zlomenina 9.-teho stavca vznikla pri danej dopravnej nehode, o čom svedčí, že zlomenina stavca má charakter flekčnej zlomeniny, čo je v súlade s mechanizmom úrazu poškodenej, v tesnej blízkosti zlomeného stavca bola čerstvá zlomenina 9.- teho rebra vľavo. Všeobecná lekárka poškodenej M.. M. E. tiež uviedla, že u poškodenej poranená časť tela pred úrazom funkčne poškodená nebola. Znalec za túto položku priznal hodnotenie vo výške 180 bodov, ktoré dokonca navýšil o 50 % z dôvodu vysoko pravdepodobnej koincidencie zlomeniny tela 9.-teho stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiaži poškodenej. Výslovne konštatoval, že žalobkyňa od úrazu interminentne absolvovala liečbu ortopéda a RFO lekára s tým, že pred úrazom funkčné obmedzenia poškodených oblastí nemala, ale v poúrazovom období sa konštatovalo ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice, ktoré trvá doposiaľ. Úraz zo dňa 28.10.2006 podľa znalca zásadne ovplyvnil poškodenú duševne, fyzicky, pracovne, spoločensky, ako aj v športovej oblasti a odkryl do tohto času nepoznané ochorenia poškodenej. Je síce pravdou, že v znaleckom posudku M.. E. tiež výslovne konštatoval, že v čase dopravnej nehody mala žalobkyňa oslabený aj kostný skelet, na čo sa liečila, avšak znalec pri podaní znaleckého posudku o tomto ochorení vedel a zohľadnil túto skutočnosť pri určení bodového hodnotenia. Konštatoval, že v čase úrazu u žalobkyni bola pokročilá osteoporóza axiálneho skeletu (kostry), o čom svedčí zhotovenie CT hrudnej chrbtice, avšak ortopéd hodnotil nález ako postmenopauzálnu osteoporózu s patologickou zlomeninou pri dopravnej nehode. Ojedinele osteoartrické zmeny stavcov hrudnej chrbtice boli popísané podobne aj ortopédom už v roku 2006 avšak zistený rozsah chorobných jednotiek je vo veku poškodenej časti a nesúvisí s dopravnou nehodou a nie je jej priamym následkom. Túto príčinnú súvislosť nevylučuje ani samotný znalecký posudok znalca M.. Q. O. č. 33/2014 zo dňa 11.06.2015. Aj tento znalec na strane 35 svojho znaleckého posudku uvádza, že ak by zlomenina tela 9.-teho stavca vznikla pred dopravnou nehodou, potom by žalobkyňa na to prišla hneď a vyhľadala by lekársku starostlivosť, ako to urobila v roku 2001 a 2003, keď ju začal bolieť chrbát. Niet preto o čom špekulovať, či zlomenina stavca vznikla pred úrazom. Dôvod na vznik tejto zlomeniny taktiež nebol po úraze, kedy sa žalobkyňa šetrila. Keď pri dopravnej nehode žalobkyňa mala roztrhnutú slezinu, súvislosť so zlomeninou 9.-teho hrudného stavca je v danom prípade jednoznačná pri pôsobení násilia približne vo výške zlomeného stavca. Taktiež nie je možné diskutovať o tom, či by zlomenina vznikla aj v prípade, ak by pacientka, teda poškodená nemala osteoporózu, aj keď pravdepodobnosť, že zlomenina tela stavca vznikne v redšej kostnej štruktúre je väčšia ako pri kostnej denzite mladšieho jedinca. Aj tento znalec uzatvoril, že zlomenina tela 9.-teho hrudného stavca vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.10.2006. Napriek svojmu konštatovaniu v znaleckom posudku M.. Q. O. nepriznal žalobkyni odškodnenie za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice z dôvodu, že u žalobkyni nebol zlomený žiaden driekový stavec, preto nemožno priznať obmedzenie pohyblivosti driekového úseku chrbtice. Podotkol, že žalobkyňa trpela bolesťami chrbta už 5 a pol roka pred zranením a odkazoval v tomto ohľade na prílohy svojho znaleckého posudku, okrem iného i na náhľad na účet poistenca, t.j. žalobkyne, ktorý mu poskytla Všeobecná zdravotná poisťovňa, Banská Bystrica. Z toho náhľadu síce vyplýva, že dňa 19.03.2001 žalobkyňa bola vyšetrená pre diagnózu M54, t.j. panikulitídu krku a chrbta na viacerých miestach a diagnózu M53, t.j. cervikokraniálny syndróm pre bolesti chrbta, avšak v zmysle uvedených diagnóz išlo o chorobu svalovej a kostrovej sústavy a spojivového tkaniva - bolesť chrbta a cervikokraniálny syndróm označujúci ťažkosti - bolesti hlavy vyvolané alebo ovplyvnené z oblasti krčnej chrbtice, či tzv. cervikokraniálneho prechodu medzi krčnou chrbticou a lebkou, ale pokiaľ ide o uvedené diagnózy, tieto neboli dostatočne posúdené znalcom M.. Q. O. vo vzťahu k doposiaľ vykonaným odborným vyšetreniam žalobkyne a vo vzťahu k znaleckému posudku M.. W. E., keď ide o diagnózy vzťahujúce sa na krčnú časť chrbtice. Odškodnenie priznané znaleckým posudkom M.. W. E. bolo za položku 304a, čo je obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku. Ani vyšetrenia M.. Q. O., pokiaľ ide o jeho vyšetrenie pohyblivosti rotácie hrudnej chrbtice, ktorú tento vyhodnotil ako normálnu, nemožno považovať za okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom vylučovala obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku, tak ako konštatoval znalec M.. W. E. vo svojom znaleckom posudku č. 2/2011, keď tento výslovne konštatoval vysokú pravdepodobnosť koincidencie zlomeniny tela 9.-teho stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiažach poškodenej. V konaní nemožno opomenúť, že boli vykonané i ďalšie dôkazy týkajúce sa predmetnej položky, keď sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ohľadne tejto položky bolo odborne posudzované niekoľkokrát, a to dňa 22.02.2007, keď v rámci lekárskeho posudku M.. M. E., ktorý potvrdil M.. P. W., ako aj lekárskeho posudku M.. M. C., ktorý potvrdil M.. N. K. dňa 02.11.2009 bolo v rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne priznané bodové ohodnotenie o počte bodov 180, a to za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku. Aj svedecká výpoveď M.. M. E., ošetrujúcej lekárky žalobkyne potvrdila, že zdravotný stav žalobkyne po dopravnej nehode sa zhoršil, mala problém s chrbticou, nakoľko mala zlomený stavec, mala operovanú slezinu, chodila na rehabilitácie. Na základe týchto skutočností a vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že znalecký posudok M.. Q. O. v záveroch nepriznania odškodnenia za túto položku nie je presvedčivý. Ani vyšetrenia M.. Q. O., pokiaľ ide o jeho vyšetrenie pohyblivosti rotácie hrudnej chrbtice u žalobkyne, ktorú vyhodnotil ako normálnu, nemožno považovať za okolnosť, ktorá by akýmkoľvek spôsobom vylučovala obmedzenie pohyblivosti chrbtice u žalobkyne v driekovom úseku, tak ako to konštatoval znalec M.. W. E. vo svojom znaleckom posudku. Závery znalca M.. Q. O. ohľadne tejto položky sú rozporné, keď znalec na jednej strane výslovne konštatoval, že zlomenina stavca Th9 vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a ani chýbajúca zdravotná dokumentácia žalobkyne, tiež prípadná osteoporóza nemohla mať vplyv na hodnotenie tejto príčinnej súvislosti, pričom napriek uvedenému bodové hodnotenie za túto položku nepriznal. Presvedčivejší pre súd bol znalecký posudok M.. W. E., ktorého závery vyhodnotiac spolu s ostatnými odbornými závermi a vyjadreniami vykonanými v konaní boli pre súd dostatočným dôkazom na priznanie odškodnenia aj za túto položku. Žiaden dôkaz na odstránenie rozporov záverov znaleckého posudku M.. Q. O. ohľadne nepriznania odškodnenia za túto položku vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom po odvolacom konaní navrhnutý stranami sporu nebol, a to ani v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, keď súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré sú navrhnuté stranami sporu, prípadne vykonáva dokazovanie sám len v prípadoch, kde to ustanovuje zákon, čo nebol súdený prípad. Preto pri opätovnom rozhodovaní o nároku žalobkyne vychádzal súd len z tých dôkazov ohľadne tejto položky, ktoré boli vykonané do druhého odvolacieho konania, a vyhodnotil, ktoré z týchto dôkazov považoval za presvedčivejšie pre svoj záver pri opätovnom rozhodovaní o nároku žalobkyne.
73. Pri vyčíslení náhrady bodového hodnotenia za odškodnenie tejto položky vychádzal súd z § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého ods. 1 pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa ods. 2, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Zo záverov znaleckého posudku znalca M.. W. E. vyplýva bodové ohodnotenie za odškodnenie tejto položky v počte 270 bodov (180 bodov + navýšenie vo výške 50 % t.j. o 90 bodov). Zdravotný stav žalobkyne z hľadiska odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné ustáliť ku dňu 26.02.2007, ako uviedol tento znalec tiež v záveroch svojho znaleckého posudku. V roku 2007 bola na určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 375,22 Sk.
Pri počte 270 bodov, pri hodnote 375,22 Sk za jeden bod patrí žalobkyni odškodnenie za túto položku 101.309,40 Sk, po zaokrúhlení 101.310,- Sk v zmysle § 5 ods. 2 Zákona č. 437/2004 Z.z., t.j. 3.362,88 Eur. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na odškodnenie SSU v čiastke 5.821,50 Eur, náhrada škody za SSU jej už bola za iné položky právoplatne priznaná v čiastke 1.668,90 Eur, po právoplatnom priznaní čiastky 1.668,90 Eur zostala spornou čiastka 4.152,60 Eur, z ktorej súd priznal odškodnenie vo výške 3.362,88 Eur, vo zvyšujúcej časti odškodnenia za túto položku v sume 789,72 Eur potom bolo dôvodné žalobu žalobkyne voči žalovaným I/ a II/ zamietnuť.
74. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. V súdenom prípade výška plnenia pre žalobkyňu závisela od znaleckého posudku, preto i keď žalobkyni čiastočne nárok nebol priznaný, táto má nárok pokiaľ ide o trovy konania voči žalovaným I/ a II/ v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Uvedené zásada platí i vo vzťahu k predmetu konania, kde vzala žalobkyňa žalobu čiastočne späť, teda pokiaľ ide o príslušenstvo žalovanej pohľadávky v podobe uplatnených úrokov z omeškania. V konaní vznikli i trovy konania štátu na znaleckom dokazovaní, ktoré trovy konania neboli kryté preddavkom, pričom tieto trovy konania na znaleckom dokazovaní, ktoré neboli kryté preddavkom hradil štát za strany sporu. Pri uplatnení rovnakej zásady úspechu v konaní potom vznikla povinnosť žalovaným I/ a II/ nahradiť štátu tieto trovy konania v rozsahu plnom, t.j. v rozsahu 100 % analogicky postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP, ohľadne rozhodovania o tomto nároku.
75. Podľa 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
76. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
77. Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd samostatným uznesením rozhodne o výške trov konania tak pre žalobkyňu, ako i pre štát, ktoré trovy konania sú povinní nahradiť žalovaní I/ a II/.
78. Žalobkyňa v konaní zo zákona bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, podľa výsledku konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne aj o poplatkovej povinnosti strán sporu. Rovnako bude vydané o poplatkovej povinnosti samostatné uznesenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).