Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_7C-103-2009.pdf
PDF · 144.21 KB
No categories available
7C/103/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v právnej veci žalobkyne M.. M. C., G.. XX. X. XXXX, E. K. XXX XX K. K., M. XX, občianky SR, právne zastúpenej MST PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545 proti žalovaným 1) M. Ľ., G.. XX. X. XXXX, K. C. Č.. XXX, občanovi SR a 2.) Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanoviča 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, takto
rozhodol:
Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni sumu 1.668,90 Eur, do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Vo zvyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
O trovách konania a o trovách konania štátu r o z h o d n e súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala, aby súd zaviazal žalovaných I.) a II.) zaplatiť jej náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok vznikol z dopravnej nehody a zavinil ju prvý žalovaný.
Prvý žalovaný uznal, že zavinil dopravnú nehodu, nezavinil ju však úmyselne.
Zástupca druhého žalovaného žiadal žalobu zamietnuť.
Súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 7C/103/2009 - 197 zo dňa 12.09.2012, ktorým uložil žalovanému v 1.) rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.821,50 Eur, ako náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Voči žalovanému v 2.) rade návrh zamietol z dôvodu, že nie je pasívne vecne legitimovaný. O odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/17/2013-241 zo dňa 12.06.2013, ktorým rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi, spisom 3T/155/2007 Okresného súdu Zvolen a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, číslo konania 3T/155/2007 - 258 zo dňa 2. 6. 2008 uznal súd prvého žalovaného za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona. Takéhoto konania sa dopustil dňa 28. 10. 2006, keď v okrese Zvolen po ceste III/0692 v smere od obchodného domu Metro označenej ako cesta vedľajšia viedol osobné motorové vozidlo Ford Escort combi, evidenčné číslo V. XXX Q. majiteľa M. M., kde na križovatke pri vchádzaní na hlavnú cestu I/66 nedal prednosť v jazde osobnému motorovému vozidlu VW Passat, evidenčné číslo K. XXX R. patriace spoločnosti VKU, a.s. Harmanec č. 13, ktoré po hlavnej ceste v smere jazdy od Žiaru nad Hronom do Banskej Bystrice viedol T.. O. C., G.. XX. XX. XXXX. Následkom toho došlo k zrážke vozidiel a odhodeniu osobného motorové vozidla VW Passat mimo cestu vpravo na ochranný ostrovček, pričom T.. O. C. utrpel zlomeninu 6. rebra vľavo s dobou liečenia 7 dní a jeho spolujazdkyňa M.. M. C., G.. XX. X. XXXX utrpela úrazové roztrhnutie sleziny, kompresívnu zlomeninu 9. hrudného stavca, pomliaždenie pravej obličky a podvrtnutie pravého členka s dobou liečby od 28. 10. 2006 do 4. 5. 2007 a s dobou práceneschopnosti od 28. 10. 2006 do 7. 1. 2007. Svojím konaním tak porušil § 19 ods. 4 Zákona Národnej rady SR č. 315/1996 Zbierky zákonov o premávky na pozemných komunikáciách v znení zmien a doplnkov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil súd obžalovanému nahradiť M.. M. C. škodu vo výške 93.280,- Sk a podľa § 288 ods. 2 Trestného zákona poškodenú M.. M. C. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Na základe odvolania obžalovaného a okresného prokurátora Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. 2To/242/08 zo dňa 4. 9. 2008 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku o treste zákazu činnosti a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku ho odsúdil podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného poriadku k trestu zákazu činnosti viezť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 a pol roka. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 4. 9. 2008.
Z výpovede žalobkyne na pojednávaní súd zistil, že si uplatňuje náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Škodu utrpela dňa 29. 10. 2006 pri dopravnej nehode, ktorú zavinil prvý žalovaný. Pred dopravnou nehodou nepoznala, čo je to PN, neprekonala žiadne operácie, žila spoločenským životom, riadne pracovala. Po nehode sa jej doslova zrútil svet, mala prasknutú slezinu, narazený pankreas, obličku, poškodenú chrbticu. Má úplnú stratu imunity, trpí nádchami a keďže pracuje ako magistra farmácie, takéto poškodenie zdravia ju podstatne obmedzuje pri výkone povolania. Má problém sedieť dlhšie ako jednu hodinu na jednom mieste, problémy pri cestovaní, čo ju obmedzuje nielen v kultúrnom, spoločenskom živote, ale aj v bežnom živote na pracovisku. Pre problémy s chrbticou má obmedzenú pohyblivosť, má problém zohnúť sa, má zakázané dvíhať ťažšie bremená, problém zdvihnúť aj maličkosť. Keďže pracuje v lekárni, je to svojim spôsobom obmedzený výkon jej práce. Psychicky bola na tom veľmi zle, dlhodobo bola PN, čím utrpela aj finančne.
Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní poukázala na to, že po dopravnej nehode bola žalobkyni vyoperovaná slezina, utrpela zlomeninu chrbtice a stavcov, pomliaždenie obličky, poškodenie vnútorných orgánov, vyvrtnutie členkového kĺbu a ďalšie zranenia, ktoré majú trvalo nepriaznivé následky pre jej životné úkony. Keďže prvý žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu, nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne a to podľa § 415 Občianskeho zákonníka a § 444 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ druhý žalovaný vzniesol námietku premlčania, poukázala na skutočnosť, že pri ublížení na zdraví sa objektívna premlčacia lehota neuplatňuje čo sa týka subjektívnej lehoty, tento nárok vzniká v čase, keď sa poškodený o škode dozvie a kedy je možné považovať zdravotný stav za ustálený objektívne, čo v danom prípade bolo dodržané.
Prvý žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že nehodu síce zavinil, ale nekonal úmyselne. Bol za žalobkyňou doma, chcel sa s ňou nejako dohodnúť. Je mu ľúto, čo sa stalo. Uviedol, že je rozvedený a má vyživovaciu povinnosť 1.500,- Sk.
Druhý žalovaný v prvom rade namietal, že neboli splnené zo strany žalobkyne podmienky v zmysle § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Zbierky zákonov na to, aby si mohla uplatniť náhradu škody priamo voči nemu. Namietal tiež ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ošetrujúcim lekárom a neskôr aj znalcom, najmä položku 304a, nakoľko nebolo preukázané, že obmedzenie hybnosti je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Namietal tiež, že nárok žalobkyne sa podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 101 a § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčal a v zniesol námietku premlčania. Nárok žalobkyne tak namietal nielen čo do základu, ale aj čo do výšky a žiadal ho zamietnuť. Taktiež
poukázal na to, že neboli preukázané skutočnosti hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné sťaženie spoločenského uplatnenia mimoriadne zvýšiť.
Na pojednávaní dňa 09.10.2013, po zrušujúcom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/17/2013-241 zo dňa 12.06.2013, zástupca žalovaného v 2.) rade opätovne namietal pasívnu vecnú legitimáciu druhého žalovaného. Tiež vzniesol námietku premlčania v zmysle § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že vo vypracovanom znaleckom posudku bolo konštatované, že zdravotný stav žalobkyne bol ustálený 26.02.2007, a teda nárok žalobkyne sa premlčal dňa 27.02.2009 uplynutím premlčacej lehoty.
Na pojednávaní dňa 20.01.2014 bol vypočutý znalec M.. W. E., ktorý uviedol, že ohodnotil položku 304a/ počtom bodov 180, ktoré bodové hodnotenie ešte navýšil o 90 bodov, keď prihliadol k pravidelným subjektívnym obtiažam pacientky, k nutnosti opakovanej liečby, keď opakovane sa u žalobkyni objavovali ťažkosti najmä v oblasti úrazom poškodenej chrbtice, ale postupne aj v iných oblastiach, ako krčnej, dolnej bedrovej chrbtice, až do samého prstenca panvového kruhu; takže tieto viacročné subjektívne obtiaže viedli zrejme k obmedzeniu životného štýlu poškodenej, ktorá evidentne mala veľkú snahu sa znovu zapojiť do bežného života, lebo veľmi zavčasu nastúpila do roboty a nemala snahu PN- ku predlžovať umelo. Ďalej uviedol, že aj z dôvodu absencie zdravotnej dokumentácie od roku 2000 až do úrazu v roku 2006 dala obvodná lekárka žalobkyne vyjadrenie, že do tohto obdobia nemala žalobkyňa obmedzenie hybnosti chrbtice a z toho teda môže konštatovať, že tieto ťažkosti nastali, alebo sa zvýraznili od úrazu, kedy začala navštevovať lekárov. Ďalej uviedol, že v zdravotnej dokumentácii nenašiel priamy poukaz nato, žeby bola žalobkyňa liečená na osteoporózu, avšak v čase úrazu zhotovené rőntgenové snímky a CT vyšetrenie poukázali nato, že samotnú osteoporózu má. Čo sa týka rozsahu hybnosti spojené so stupňom osteoporózy, priamo sa nedá preukázať priama súvislosť medzi stupňom osteoporózy a funkčným obmedzením jednotlivých kĺbov, aj keď je pravda, že súbežne pri náraste osteoporózy, osteoartrotických zmien, akých počiatočné znaky sa už našli v čase nehody môžu viesť aj k oslabeniu funkcie jednotlivých kĺbov.
Svedkyňa M.. M. E., ošetrujúca lekárka žalobkyne uviedla, že má vedomosť o tom, že žalobkyňa utrpela dopravnú nehodu, pričom jej zdravotný stav pred dopravnou nehodou bol dobrý, lebo často k nej nechodievala. Čo sa týka chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, táto chýba z dôvodu, že žalobkyňa k nej nechodila, nemala zdravotné problémy a teda nebol dôvod, pre ktorý by sa musela zdravotná dokumentácia viesť. Uviedla, že žalobkynin zdravotný stav sa po dopravnej nehode zhoršil, mala problém s chrbticou, nakoľko mala zlomený stavec, mala vyoperovanú slezinu, musela byť očkovaná, musela navštevovať imunológa, hematológa, chodila na rehabilitácie.
Z listinných dôkazov súd ďalej zistil:
Oznámením zo dňa 6. 4. 2007 druhý žalovaný oznámil žalobkyni, že dňa 5. 4. 2007 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého jej poskytli plnenie vo výške 56.290,- Sk titulom priznaných bodov. Oznámením z toho istého dátumu jej oznamujú, že jej bola priznaná suma 93.280,- Sk z titulu bolestného.
Listom zo dňa 11. 7. 2008 oznámil druhý žalovaný žalobkyni, že pri šetrením škodovej udalosti zistili, že zo strany žalobkyne nie je dostatočne preukázaná skutočnosť, že utrpela zranenie, vystavené v posudku položka 304a. Poukázali na doloženú zdravotnú dokumentáciu po úraze zo dňa 28. 10. 2006 a 29. 10. 2006. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade dostatočne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
S poľutovaním preto oznámili, že na základe uvedenej skutočnosti nie je možné poskytnúť náhradu za uplatňovanú škodu na zdraví - sťaženie spoločenského uplatnenia.
Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne zo 14. 4. 2008 súd zistil, že poranená časť tela pred úrazom funkčne postihnutá nebola, úraz nebol spôsobený vplyvom omamných látok, alebo alkoholu. Rozsah telesného poškodenia zodpovedá úrazovému deju. Vyšetrenie sa týkalo úrazu zo dňa 28. 10. 2006. V dokumentácii bolo uvedené, že sa týkalo vyšetrenia po havárii, kedy utrpela žalobkyňa roztrhnutie sleziny, kompresívnu zlomeninu stavca so znížením o jednu tretinu, pomliaždenie obličky s krvácaním do moču, podvrtnutie členkového kĺbu hameoperitoneum. Rozsah tohto poškodenia
zodpovedá úrazovému deju. Dňa 15. 12. 2006 bola vyšetrená imunológom, vyšetrenie doporučené v prepúšťacej správe - záchyt trombocytózy.
Z bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa 2. 11. 2009 vypracované M.. M. C., oddelenie úrazovej chirurgie traumatológie a podpísané M.. N. K., primárom oddelenia súd zistil, že pod položkou 312 strata sleziny bol určený počet bodov 150 a pod položkou 304a obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku bol hodnotený počet bodov 180.
Zo znaleckého posudku znalca M.. W. E. č. 2/2011 súd zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod pol. 312 počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov, z titulu jazvy steny brušnej plochy 30 bodov, položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku v bodoch 180, po zvýšení o 90 bodov na 270 bodov, spolu 500 bodov. Znalec uviedol, že položku 304a navýšil o 50 % z dôvodu vysoko pravdepodobnej koincidiencie zlomeniny tela 9. stavca na dlhodobých po úraze datovaných obtiaží poškodenej. M.. M. C. od úrazu až dodnes internitentne absolvuje liečbu ortopéda a RFO lekára. Podľa vyjadrenia rodinného lekára poškodená pred úrazom funkčné obmedzenia poškodených oblastí nemala, ale v poúrazovom období sa konštatovalo ľahké obmedzenie hybnosti chrbtice, ktoré trvá dodnes. Úraz zo dňa 28. 10. 2006 zásadne ovplyvnil poškodenú duševne, fyzicky, pracovne, spoločensky, ako aj v športovej oblasti a odkryl do toho času nepoznané ochorenia poškodenej. Na základe toho sa domnieva, že menovanej bodové hodnotenie prislúcha. Čo sa týka stavu po splenektómii s následnou trombocytózou, dá sa reálne predpokladať, že zdravotný stav poškodenej po prevedenej splenetkómii sa postupne ustálil. časté ochorenia, resp. ťažký priebeh bežných ochorení poškodená pri klinickom vyšetrení neudávala, predpokladá oslabený imunitný systém bez výraznejších komplikácií pri zníženej imunite, preto navýšil sadzbu o tretinu, teda 50 bodov. Zdravotný stav poškodenej je klinicky menlivý. Podieľajú sa na ňom zrejme na ňom chorobné jednotky zistené po úraze, ako aj pred dopravnou nehodou. Podľa jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie poúrazový zdravotný stav považuje za ustálený a liečbu poškodenej za ukončenú dňa 26. 2. 2007. Ďalej konštatoval, že už v čase úrazu, resp. pri zhotovení CT hrudnej chrbtice bola zrejmá pokročilá osteoporóza axiálneho skeletu (kostry). Reálne predpokladá zvýšenú citlivosť v oblasti 9. hrudného stavca, menejcennosť pri fyzickej, statickej aj kinetickej záťaži. ďalšou vážnou poúrazovou chorobnou jednotkou je u poškodenej diagnostikovaný imunodeficientný stav na vrub odstránenia sleziny. V zmysle uvedeného sa dajú predpokladať časté ochorenia horných dýchacích ciest, ako aj iné bežné ochorenia, ktorých priebeh je u imunodeficientných pacientov často neprimerane vážny a sú sledovaní pre časté infekty aj na nemocničných oddeleniach podľa charakteru, priebehu ochorenia. Čo sa týka námietky k položke 304a obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku o polovicu bodov a položka 312 strata sleziny navýšil o tretinu z celkového množstva rozsahu 100 %. V čase dopravnej nehody mala žalobkyňa oslabený kostný skelet, o čom však nevedela, ani sa na to neliečila. O tomto ochorení vedel a zohľadnil to pri určení bodového hodnotenia. Pokiaľ navýšil položku 312 o 50 bodov, hodnotil v tomto prípade nielen stratu orgánu - sleziny, ale aj zníženie imunitného systému.
Vo veci bolo uznesením zo dňa 03.03.2014 nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia M.. Q. O., K. A. G. X, G..
Zo znaleckého posudku znalca M.. Q. O. č. 33/2014 zo dňa 11.06.2015 súd zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod položkou 312/ sťaženie spoločenského uplatnenia s počtom bodov 150, z titulu jazvy po operácii na prednej strane brušnej steny 8 cm2 pod položkou 432a/ s počtom bodov 30. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že nevidí podklad v zvyšovaní hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia pre dôvody, ktoré uviedol v súvislosti s odstránením sleziny žalobkyne znalec M.. W. E.. Podľa vyjadrenia znalca M.. Q. O. v znaleckom posudku u žalobkyne sa postupovalo po odstránení sleziny podľa imunoprofilaktickej schémy, pacientka bola zaočkovaná vakcínou INFLUVAC a PNEUMO 23. Ani s odstupom takmer 5 rokov od odstránenia sleziny u žalobkyne sa pri vyšetrení nezistili zmeny v hodnotách imunoglobulínov. Jednoznačne teda možno u žalobkyne vylúčiť včasné komplikácie po odstránení sleziny a pri sledovaní doby, ktorá od úrazu uplynula do vyšetrenia žalobkyne, t. j. 05.02.2015, je možné vylúčiť aj neskoré komplikácie. Žalobkyňa tak patrila do skupiny 98 pacientov zo 100, u ktorých sa infekčné komplikácie nevyskytnú.
V znaleckom posudku znalec ďalej uviedol, že položku 304a/ nie je možné žalobkyni priznať pre minimálnu kompresívnu zlomeninu predného okraja tela 9. hrudného stavca nedosahujúcu ani 1/5- inu výšky prednej hrany pri normálnom rozsahu rotačných pohybov hrudného úseku chrbtice. Celkovo
znalec M.. Q. O. hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 434/2004 Zb.z. len dvomi položkami, a to položkou 312/ strata sleziny s počtom bodov 150, a položkou 432a/ jazva po operácii na prednej stene brušnej 8 cm2 v počte 30 bodov, t.j. spolu 180 bodov. Podľa vyjadrenia znalca hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré vykonal 22.02.2007 M.. M. E. Q. O. M.. P. W., a to v počte bodov pod položkou 213/ strata sleziny - 150 bodov, a pod položkou 304a/ obmedzenie hybnosti chrbtice, poúrazové ľahké v počte bodov 180, t.j. spolu 330 bodov, takéto vypracovanie posudku o sťažení spoločenského uplatnenia 4 mesiace od úrazu bolo predčasné. V znaleckom posudku ďalej znalec jednoznačne uzavrel, že zlomenina tela 9. hrudného stavca vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 28.10.2006. Ďalej znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že nemožno priznať žalobkyni položku 304a/ za obmedzenie pohyblivosti v driekovom úseku ľahkého stupňa tak, ako to urobil v znaleckom posudku M.. W. E., nakoľko nebol zlomený žiadny driekový stavec, nie je teda možné priznať ani obmedzenie pohyblivosti driekového úseku chrbtice. Pre normálny rozsah rotačných pohybov hrudnej chrbtice nie je možné priznať ani obmedzenie pohyblivosti hrudného úseku chrbtice. Keďže neprichádza do úvahy ani obmedzenie hrudného a ani driekového úseku chrbtice, nie je možné zvyšovať bodové hodnotenie položky 304a/. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nemala vedenú dokumentáciu o svojom zdravotnom stave u svojej všeobecnej lekárky M.. M. E. v dobe približne 5 a pol roka spätne od dopravnej nehody, kedy došlo k jej zraneniam, o dokumentáciu o poskytovaní zdravotných služieb pre žalobkyňu požiadal znalec na základe vykonaných výkonov Všeobecnú zdravotnú poisťovňu- pobočka B. Bystrica, ktorá mu poskytla náhľad na účet poistenca, t.j. žalobkyne, pričom poisťovňa bola požiadaná len o výpis diagnóz týkajúcich sa bolestí chrbta. Z uvedeného náhľadu na účet poistenca bolo zistené, že dňa 19.03.2001 bola žalobkyňa vyšetrená pre diagnózu M54, t.j. panikulitída krku a chrbta na viacerých miestach a diagnózu M53, t.j. cervikokraniálny syndrón a to pre bolesti chrbta a bol jej predpísaný liek Tramabene a Arthrotec Forte. Pre bolesti chrbta bola opäť vyšetrená 06.08.2002, a opäť jej bol predpísaný Arthrotec Forte a Myolastan. Dňa 27.03.2003 bola vyšetrená osteodenzitometricky, kde bola prítomná osteoporóza bez patologickej fraktúry. V danej súvislosti znalec uviedol, že z daného náhľadu na účet poistenca žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa trpela bolesťami chrbta už 5,5 roka pred zranením.
Na pojednávaní dňa 14.03.2016 znalec uviedol, že jedným s následkov odstránenia sleziny je aj zvýšená hladina trombocytov, táto sa však časom zníži takmer k normálu, čo bolo vidno aj u navrhovateľky, kde k poklesu trombocytov podľa vyšetrení dochádzalo. Ďalej uviedol, že čo sa týka zvýšeného rizika infekčných, alebo zápalových ochorení pri zvýšenej hodnote trombocytov, o takejto súvislosti z dostupnej literatúry nevie. V tejto súvislosti tiež uviedol, že nie je dermatológ, ale nemá vedomosť o tom, žeby sa pacientom po odstránení sleziny vyvinula ako dôsledok tohto stavu dermatitída. Znalec M.. Q. O. na pojednávaní ďalej uviedol, že u žalobkyne bol zlomený 9. hrudný stavec, pričom tento bol zlomený tak minimálne, že nedosahoval ani pätinu výšky prednej hrany tela stavca. U žalobkyne pritom aj v zmysle jeho vyšetrenia pohyblivosť v zmysle rotácie hrudnej chrbtice bola normálna. Ďalej znalec uviedol, že v zmysle jeho zistení žalobkyňa bola už 5 rokov pred úrazom vyšetrovaná pre bolesti chrbtice, následne aj 27.03.2003 bola na osteodenzitometrickom vyšetrení, pričom tvrdila, že nikdy nič nemala, teda z uvedeného dôvodu nemohol ohodnotiť ťažkosti navrhovateľky, čo sa týka chrbtice ani prípadným použitím analógie.
Vo vyjadrení zo dňa 13.04.2016 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky bolo odborne posudzované niekoľkokrát, a to dňa 22.02.2007 v rámci lekárskeho posudku M.. M. E., ktorý potvrdil M.. P. W., ďalej bolo hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne vykonané lekárskym posudkom M.. M. C., ktorý potvrdil M.. N. K. dňa 02.11.2009. Následne hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne znalec M.. W. E. vo svojom znaleckom posudku zo dňa 09.06.2010. Celkovo piati doktori teda priznali žalobkyni bodové ohodnotenie za stratu sleziny a rovnako za obmedzenie pohyblivosti chrbtice. Znaleckým posudkom zo dňa 11.06.2015 hodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne M.. Q. O., pričom tento odmietol priznať žalobkyni akékoľvek bodové ohodnotenie za položku č. 304a a bodové navýšenie položky č. 213. M.. Q. O. odmietol negatívne dôsledky odstránenia sleziny u žalobkyne výhradne na podklade výsledkov hladiny imunoglobulínov, vôbec sa však sa nevyjadril k otázke nadmerného zvýšenia hladiny trombocytov v krvi a možných negatívnych následkov z tohto vyplývajúcich. Zvýšenie počtu krvných doštičiek v krvi žalobkyne bolo pritom konštatovaných niekoľkokrát. Imunológ a alergológ M.. I. to uviedol dňa 12.12.2006 a 14.12.2006, pričom sám znalec M.. Q. O. na strane 13/ znaleckého posudku konštatuje, že normálny počet krvných doštičiek má byť 450.000, pričom navrhovateľka ich mala v týchto prípadoch až 701.000. Trombocytóza bola konštatovaná dňa 12.05.2008 M.. K.. Zvýšenie počtu
krvných doštičiek bol opätovne konštatovaný imunológom a alergológom M.. I. dňa 26.07.2011, pričom žalobkyňa ich mala 591.000. Zástupkyňa žalobkyne zároveň v podanom vyjadrení uvádza, že M.. Q. O. konštatuje na strane 20 znaleckého posudku jednoznačnú príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a zlomeninou stavca TH9. Rovnako znalec konštatuje, že zlomenina tela 9. stavca nesúvisí s osteoporózou žalobkyne. Právna zástupkyňa žalobkyne zároveň uvádza, že na základe rovnakého skutkového stavu a rovnakých zistených skutočností ohľadne komplikácií v bežnom živote žalobkyne spôsobených dopravnou nehodou a zlomeným stavcom Th9 piati doktori, t.j. M.. E. Q. M.. W. dňa 22.02.2007, M.. C. Q. M.. K. dňa 02.11.2009 a M.. E. dňa 03.03.2011 skonštatovali, že nepriaznivé následky pre životné úkony navrhovateľky sú takého charakteru, že je na mieste priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne. Len M.. Q. O. vyhodnotil, že žiadne takéto následky neexistujú. Právna zástupkyňa žalobkyne tiež poukázala na skutočnosť, že porovnávanie zdravotného stavu žalobkyne s inou pacientkou považuje za nesprávne. Uviedla, že má zato, že treba posudzovať každý prípad individuálne a osobitne hodnotiť následky poškodenia zdravia na spoločenské uplatnenie u posudzovanej osoby. Ďalej právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že sám znalec M.. Q. O. vyhodnotil v znaleckom posudku, že príčinná súvislosť medzi dopravnou nehodou a zlomeninou stavca Th9 jednoznačne existuje bez ohľadu na osteoporózu žalobkyne.
Žalovaný v I.) rade a žalovaný v II.) rade námietky voči vypracovanému znaleckému posudku nemali.
Z odborného stanoviska V.. M.. G. L., O.., zo dňa 11.04.2016 súd zistil, že obsahom tohto odborného stanoviska je uvedenie dôsledkov asplénie - neprítomnosti sleziny, pričom V.. M.. G. L., O.. uvádza, že po odstránení sleziny bývajú najčastejším dôsledkom pretrvávajúce zvýšené hodnoty krvných doštičiek (trombocytóza) a znížená odolnosť proti infekciám. Jedným z prejavov poruchy imunity môžu byť recidivujúce kožné infekcie, kde častým príznakom býva: pruritus (svrbenie kože v dôsledku chronického dráždenia zápalom). V literatúre sa popisuje pruritus aj u proliferatívnych chorôb krvotvorby pri súčasnej trombocytóze, kde sa dá predpokladať aj zvýšenie metabolickej aktivity krvných doštičiek.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode.
Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného v tzv. adhéznom konaní).
Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), t.j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne, tj. najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych dôvodov v konkrétnej výške, jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohoto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho úplného vyčerpania. (Rc 31/74). Poškodený v konaní riadne pokračuje aj vtedy, ak po skončení trestného konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 43/2010).
Zástupca druhého žalovaného opakovane vzniesol na pojednávaní námietku premlčania, preto sa súd s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania v prvom rade zaoberal zistením, či sa jedná o nárok premlčaný. Ako zistil, žalobkyňa utrpela škodu pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 28. 10. 2006. Nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnila dňa 29. 10. 2009 podaním žaloby na súde. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka objektívna lehota troch rokov na uplatnenie nároku pri škodách na uzdraví neplatí, uplatňuje sa len subjektívna lehota na náhradu škody. Ide o lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodená dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Subjektívna lehota je dvojročná a pre počiatok jej plynutia sú významné dve zložky a to, kedy sa poškodená dozvie o škode
- vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodenej o vzniknutej škode určitého druhu a rozsahu do takej miery, aby mohla svoj nárok uplatniť v žalobnom návrhu. Tiež skutočnosť, kedy sa poškodená dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá.
K dopravnej nehode došlo dňa 28.10.2006. Žalobkyňa sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela z rozsudku Okresného súdu Zvolen, číslo konania 3T/155/2007 - 258, ktorý bol vyhlásený dňa 2.6.2008. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody riadne uplatnila aj v trestnom konaní pri svojom výsluchu dňa 01.10.2007, kde uviedla, že si uplatňuje sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo priznané lekárskym posudkom zo dňa 22.02.2007 a to vo výške 170 bodov, pričom v súčasnosti ešte prebieha liečba, takže sťaženie spoločenského uplatnenia bude ešte posudzované ďalším lekárskym posudkom, ktorý bude vypracovaný po jej ukončení. Podľa vyjadrenia znalca M.. W. E. v znaleckom posudku, podľa jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie poúrazový zdravotný stav považuje za ustálený a liečbu poškodenej za ukončenú dňa 26. 2. 2007 (čl. 82). Subjektívna lehota na náhradu škody teda začala plynúť odo dňa 02.06.2008, teda dňom vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, kto za škodu zodpovedá. Subjektívna lehota podľa názoru súdu v tomto prípade nemohla začať plynúť už od 27.02.2007, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, keďže premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako sa poškodený dozvedel nielen o rozsahu a výške škody, ale aj o tom kto za ňu zodpovedá, pričom najskôr sa žalobkyňa o tom, kto za škodu zodpovedá mohla dozvedieť z rozsudku Okresného súdu Zvolen, číslo konania 3T/155/2007 - 258 zo dňa 02.06.2008. Návrh na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia si podala dňa 29. 10. 2009 na súde. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok aj v rámci trestného konania, kde bola odkázaná s nárokom na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia na konanie vo veciach občianskoprávnych. Žalobkyňa teda získala vedomosť o tom, že je so svojim nárokom odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych dňom vyhlásenia rozsudku, t.j. dňa 02.06.2008. Nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila dňa 29. 10. 2009 podaním žaloby na súde. Určenie výšky odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je závislé od odborného posúdenia a sťaženie spoločenského uplatnenia je možné určiť až potom, keď je zdravotný stav poškodenej objektívne ustálený. Posúdenie tohto stavu je podľa záveru súdu závislé od znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v priebehu konania. Až v priebehu súdneho konania znalec M.. W. E.
v znaleckom posudku ustálil, že podľa jemu dostupnej zdravotnej dokumentácie poúrazový zdravotný stav považuje za ustálený a liečbu poškodenej za ukončenú dňa 26. 2. 2007 (čl. 82). Na základe týchto skutočností mal súd preukázané, že nárok žalobkyne bol uplatnený v lehote a preto na námietku premlčania súd neprihliadol.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinností.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka sa pri škode na zdraví jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Žalobkyňa si uplatnila v žalobe spoločnú zodpovednosť žalovaných I.) a II.), preto súd skúmal, kto zodpovedá zo žalovaných za vzniknutú škodu a či ide o spoločnú zodpovednosť obidvoch žalovaných. V konaní bolo preukázané, že dopravnú nehodu zo dňa 4. 9. 2008 zavinil prvý žalovaný, ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Zvolen číslo konania 3T/155/2007 zo dňa 2. 6. 2008. Súd ho súčasne v tomto rozsudku zaviazal zaplatiť žalobkyni bolestné vo výške 93.280,- Sk a to zvyškom nároku ju odkázalo na konanie vo veciach občianskoprávnych. Zodpovednosť prvého žalovaného na vzniku škody tak bola preukázaná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. v platnom znení má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho uhradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Vychádzajúc aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16Co/17/2013 - 241 zo dňa 12.06.2013, dopravná nehoda, ktorou bola navrhovateľke spôsobená škoda na zdraví sa stala dňa 28.10.2006, preto súd na daný skutkový stav aplikoval zákon o povinnom zmluvnom poistení, kde v § - e 15 ods. 1 tohto zákona je upravený priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi, v zmysle ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Toto ustanovenie výslovne počíta s tým, že poškodený má bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody voči poisťovateľovi a umožňuje poškodenému svoj nárok uplatniť priamo voči poisťovateľovi. Ochrana poisteného si vyžaduje, aby právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. Priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poisťovateľovi, alebo voči obom naraz. Toto ustanovenie predstavuje výnimku z ustanovenia § 823 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého platí náhradu poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak. Týmto osobitným predpisom je zákon o povinnom zmluvnom poistení a jeho ustanovenie § 15 ods. 1, ktoré jasne priznáva poškodenému právo uplatniť si náhradu škody priamo voči poisťovni (rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/29/2007, 3Cdo/234/2007, 2Cdo/10/2007).
Z uvedených ustanovení vyplýva, že poškodený má právo na plnenie aj voči poisťovateľovi.
Žalobkyňa si uplatnila v žalobe náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorý nárok upresnila po podaní znaleckého posudku. Súd na zistenie výšky škody nariadil znalecké dokazovanie ako aj kontrolné znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku znalca M.. W. E. Č.. X/XXXX súd zistil, že znalec ohodnotil z titulu diagnózy straty sleziny pod pol. 312 počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov, z titulu jazvy steny brušnej 30 bodov, položku 304a za obmedzenie pohyblivosti chrbtice v driekovom úseku v bodoch 180, po zvýšení o 90 bodov na 270 bodov, spolu 500 bodov. Znalec M.. Q. O. ustálil výšku sťaženia spoločenského uplatnenia len dvomi položkami, a to položkou 312/ strata sleziny
s počtom bodov 150, a položkou 432a/ jazva po operácii na prednej stene brušnej 8 cm2 v počte 30 bodov, t.j. spolu 180 bodov. Súd priznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 230, t.j. priznal žalobkyni z titulu straty sleziny pod pol. 312 počet bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov, z titulu jazvy steny brušnej 30 bodov, spolu 230 bodov. Súd pri ustálení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z titulu straty sleziny vychádzal zo znaleckého posudku M.. W. E., ktorý priznal žalobkyni z titulu diagnózy straty sleziny pod pol. 312 počtom bodov 150, po zvýšení o 50 na 200 bodov. Znalec v tejto súvislosti uviedol, že čo sa týka stavu po splenektómii s následnou trombocytózou, dá sa reálne predpokladať, že zdravotný stav poškodenej po prevedenej splenetkómii sa postupne ustálil. Časté ochorenia, resp. ťažký priebeh bežných ochorení poškodená pri klinickom vyšetrení neudávala, predpokladá oslabený imunitný systém bez výraznejších komplikácií pri zníženej imunite, preto navýšil sadzbu o tretinu, teda 50 bodov. Súd sa nestotožnil so závermi znaleckého posudku M.. Q. O. v časti, ktorá sa týka bodového hodnotenia za stratu sleziny, keď tento priznal žalobkyni za túto položku 150 bodov a odmietol jej priznať navýšenie na základe výsledkov hladiny imunoglobulínov. Sám znalec M.. O. vo svojom znaleckom posudku uvádza, že jednou zo základných komplikácií po odstránení sleziny je aj zvýšenie hladiny trombocytov, pričom na pojednávaní dňa 14.03.2016 uviedol, že táto zvýšená hodnota trombocytov sa postupne zníži až k normálu, kde k poklesu počtu trombocytov dochádzalo aj u žalobkyne. Zároveň však znalec v tejto súvislosti uviedol, že nie je dermatológ a nemá vedomosť o tom, že by sa po odstránení sleziny vyvinula ako dôsledok tohto stavu u pacientov dermatitída. V tejto súvislosti teda súd vychádzal aj z odborného A. V.. M.. G. L., O.., imunoalergológa zo dňa 11.04.2016, podľa ktorého po odstránení sleziny bývajú najčastejším dôsledkom pretrvávajúce zvýšené hodnoty krvných doštičiek (trombocytóza) a znížená odolnosť proti infekciám. Jedným z prejavov poruchy imunity môžu byť recidivujúce kožné infekcie, kde častým príznakom býva: pruritus (svrbenie kože v dôsledku chronického dráždenia zápalom). V literatúre sa popisuje pruritus aj u proliferatívnych chorôb krvotvorby pri súčasnej trombocytóze, kde sa dá predpokladať aj zvýšenie metabolickej aktivity krvných doštičiek. Zvýšenie hladiny trombocytov v krvi mal súd preukázané tiež z vyšetrenia M.. I. zo dňa 12.12.2006 a 14.12.2006, tiež z vyšetrenia M.. K.Á. zo dňa 12.05.2008 a tiež bolo zvýšenie počtu krvných doštičiek konštatované opätovne aj dňa 26.07.2011 imunológom a alergológom M.. I., t.j. takmer 5 rokov po dopravnej nehode.
Súd nepriznal žalobkyni náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 304a - obmedzenie pohyblivosti chrbtice, pričom vychádzal zo znaleckého posudku znalca M.. Q. O., s ktorým sa v tejto časti stotožnil. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že nemožno priznať žalobkyni položku 304a/ za obmedzenie pohyblivosti v driekovom úseku ľahkého stupňa tak, ako to urobil v znaleckom posudku M.. W. E., nakoľko nebol zlomený žiadny driekový stavec, nie je teda možné priznať ani obmedzenie pohyblivosti driekového úseku chrbtice. U žalobkyne bol zlomený 9. hrudný stavec, pričom tento bol zlomený tak minimálne, že nedosahoval ani pätinu výšky prednej hrany tela stavca. U žalobkyne pritom aj v zmysle jeho vyšetrenia pohyblivosť v zmysle rotácie hrudnej chrbtice bola normálna. Rovnako znalec uviedol, že z náhľadu na účet poistenca žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa trpela bolesťami chrbta už 5,5 roka pred zranením, žalobkyňa bola už 5 rokov pred úrazom vyšetrovaná pre bolesti chrbtice, následne aj 27.03.2003 bola na osteodenzitometrickom vyšetrení, pričom tvrdila, že nikdy nič nemala, teda z uvedeného dôvodu znalec uviedol, že nemohol ohodnotiť ťažkosti navrhovateľky, čo sa týka chrbtice ani prípadným použitím analógie.
Pri vyčíslení náhrady bodového hodnotenia vychádzal súd z § 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v platnom znení, pričom za rozhodujúci rok považoval rok predchádzajúci roku, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok znalca M.. W. E. a vychádzal z hodnoty 15,38 Eur za jeden bod, t.j. 230 bodov x 15,38 Eur = 3.537,40 Eur. Keďže druhý žalovaný poukázal žalobkyni v priebehu konania sumu 1.868,50 Eur, po odpočítaní tejto sumy zostáva žalobkyni doplatiť 1.668,90 Eur. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 1.668,90 Eur vyhovel a zaviazal prvého žalovaného a druhého žalovaného vzniknutú škodu žalobkyni zaplatiť, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Vo zvyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V zmysle uvedených zákonných ustanovení, súd rozhodol, že o trovách konania a o trovách konania štátu rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).