Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-158-2021.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/158/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne A. N., nar. X.X.XXXX, bytom N. XX, zastúpenej JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, Košice, Rosná 5 proti žalovanej B. R., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenej Vojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 13, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 1.410,00 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 15C/830/2016-204 z 15.6.2021 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom 15C/830/2016-129 z 31.5.2019 žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100%.
2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa pôvodne od žalovanej domáhala zaplatenia sumy 8.898,40 eur s príslušenstvom tvrdiac, že je právnou nástupkyňou svojej nebohej dcéry Y.. W. N., ktorá v minulosti na podklade zmluvy o pôžičke zo dňa 1.11.2010 požičala žalovanej sumu 11.598,40 eur a z tejto bola vrátená len čiastka 2.700,00 eur. Vzal do úvahy obranu žalovanej, ktorá namietala, že jej nie je zrejmé, na základe akej zmluvy daná pohľadávka mala vzniknúť a pre úspech v spore nepostačuje iba poukaz na osvedčenie o dedičstve po nebohej Y.. W. N., keďže tento samotný nárok nezakladá a žalobkyňa nepreukázala reálne poskytnutie ňou uvádzaných finančných prostriedkov. Reprodukoval ďalej obsah vyjadrení strán sporu a poukázal na to, že uznesením zo dňa 23.2.2018 uplatnil sudcovskú koncentráciu v zmysle ust. § 149 a § 150 CSP. Uviedol, že žalobkyňa svoj nárok odvodzovala od osvedčenia o dedičstve zo dňa 11.2.2016, v zmysle ktorého po svojej nebohej dcére zdedila pohľadávku vo výške 11.598,40 eur a táto mala vzniknúť zmluvou o pôžičke zo dňa 1.11.2010, ktorú v celosti žalovaná nesplatila a uhradila iba 2.700,00 eur. Po ďalšej citácii vyjadrení strán reprodukoval podstatný obsah výpovedí svedkov Ľ. Ž., W. I.Á. X. B. Ž. a uviedol, že predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostala suma 8.410,00 eur. Právne vec posúdil podľa § 460, § 470 ods. 1 a § 657 Občianskeho zákonníka a charakterizoval znaky zmluvy o pôžičke, ktorá je reálnou zmluvou, pri ktorej sa vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Za jedinú nespornú skutočnosť označil fakt, že žalovaná v niekoľkých splátkach vrátila časť pôžičky vo výške 2.700,00 eur nebohej dcére žalobkyne a po jej smrti aj samotnej žalobkyni a preukázané bolo i to, že dňa 7.12.2010 na účet W. Ž. (matky žalovanej) bola vložená nebohou dcérou žalobkyne suma 7.000,00 eur a v ten istý deň nebohá na účet žalovanej vložila sumu 1.800,00 eur. Z preukazovaných finančných súm, ktoré mali byť podľa žalobkyne poskytnuté žalovanej nebral do úvahy čiastky prevedené jej na účet dňa 16.9.2010 a 13.10.2010, a to s poukazom na rozpory vo vyjadreniach samotnej žalobkyne, podľa ktorej tieto prostriedky mali byť poskytnuté priamo
z úveru a nie je tak zrejmé, prečo sú uplatňované platby uvedené vo výpise pred dátumom 7.12.2010, keď tieto čiastky už mali byť aj uhradené. Svedkyňa Ľ. Ž. tiež potvrdila, že od nebohej dcéry žalobkyne si požičala sumu 300,00 eur a tiež sumu 2 x 94,20 eur, ktoré boli pripísané na jej účet, avšak ďalšia suma 7.000,00 eur síce tiež bola prevedená na jej účet, avšak peniaze boli poskytnuté žalovanej. Z uvedeného vyvodil, že je takto preukázaná vôľa nebohej požičať finančné prostriedky svedkyni Ž.X. a nie žalovanej. Ak by sa malo jednať o pôžičku v prospech žalovanej, tak finančné prostriedky by boli pripísané priamo na jej účet a nie na účet svedkyne - tretej osoby Ľ. Ž.. V tomto kontexte posudzoval výpoveď svedkýň Ľ. Ž. X. W. I. a pokladal ich za účelové a nedôveryhodné. Za podstatné považoval, že v ten istý deň boli zaslané nebohou na dva rôzne účty, účet žalovanej a účet svedkyne dve rôzne sumy. Osobitne sa ešte venoval výpovediam svedkov Ľ. Ž. X. M. Ž., ktorý nemal vedomosť o tom, aby si jeho dcéra
- žalovaná požičiavala vyššiu sumu. Mal za to, že podľa výsledkov dokazovania k odovzdaniu peňazí dlžníčke (žalovanej) nedošlo, a teda zmluvu o pôžičke nemožno považovať za platnú pre neodovzdanie finančných prostriedkov a opäť zvýraznil fakt, že v ten istý deň boli samostatne prevedené dve rôzne sumy na dva rôzne účty. Upozornil, že žalovaná v konaní vzniesla i námietku premlčania, keďže sa jednalo o pôžičku, ktorá mala byť poskytnutá v priebehu roka 2010 až 2011 a žaloba bola podaná na súd až 10.10.2016 a v prípade, ak pôvodný veriteľ zomrel a pohľadávka prešla dedičským konaním na dediča poručiteľa, výzvou nového veriteľa, v danom prípade dediča začína plynúť premlčacia doba, keďže ani deň splatnosti, resp. vrátenia pôžičky nebol preukázaný. Na základe týchto skutočností žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovanej priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 100 %.
3. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, navrhla ho zmeniť a priznať jej sumu 8.410,00 eur s príslušenstvom uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Pokladala za preukázané, že jej nebohá dcéra požičala žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 11.110,00 eur, a to na základe ústnej zmluvy a z tejto čiastky žalovaná vrátila 2.700,00 eur. Z výpisov z účtu jej nebohej dcéry je zrejmé, že pôžička bola realizovaná postupne, a to dňa 16.9.2010 vo výške 1.000,00 eur, dňa 13.10.2010 vo výške tiež 1.000,00 eur, dňa 7.12.2010 v sume 1.800,00 eur, dňa 15.3.2011 v sume 310,00 eur, a to všetko priamo na účet žalovanej vedený v Tatrabanke a dňa 7.12.2010 jej nebohá dcéra previedla žalovanej sumu 7.000,00 eur, a to na účet jej matky. Bolo tak preukázané, že predmet pôžičky žalovanej bol odovzdaný. Žalovaná podľa nej nepoprela, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, nepreukázala jej celé vrátenie a súhlasila s tvrdením, že z pôžičky vrátila sumu 2.700,00 eur. Z dokazovania, predovšetkým z výpovedí svedkov W. I. X. Ľ. Ž. vyplynulo, že žalovaná si požičala od jej dcéry Y.. W. N. aj sumu 7.000,00 eur v celosti a keďže mala finančné problémy a dlhy, táto suma bola poukázaná na účet jej matky. Účet svedkyne Ž. bol iba miestom, kde bola poskytnutá pôžička žalovanej.
4. Krajský súd v Košiciach rozsudkom 2Co/278/2019-188 z 12.11.2020 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie z 31.5.2019 v zamietavej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny 7.000,00 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.9.2015 do zaplatenia a rozsudok zrušil v zamietavej časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia istiny vo výške 1.410,00 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.9.2015 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Bol toho názoru, že v časti údajnej nevrátenej pôžičky vo výške 7.000,00 eur žalobkyňa nepreukázala opodstatnenosť nároku. V časti nároku o zaplatenie istiny 1.410,00 eur s príslušenstvom však odôvodnenie zamietavého výroku pokladal za nedostatočné a neuspokojivé, keď podľa vykonaného dokazovania právna predchodkyňa žalobkyne postupne priamo na účet žalovanej previedla sumu 4.110,00 eur a preukázateľne vrátená bola len suma 2.700,00 eur.
5. Súd prvej inštancie ďalším rozsudkom 15C/830/2016-204 z 15.6.2021 (t.j. teraz preskúmavaným rozhodnutím) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.410,00 eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 12.9.2015 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 66,46%.
6. Zrekapituloval priebeh konania a reprodukoval obsah vyjadrení strán sporu. Citoval § 470 ods. 1, 2 CSP a citoval vybrané časti výpovedí žalovanej a svedkov Ľ. Ž., W. I. X. B. Ž.. Právne vec posúdil podľa § 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka a za nepochybné pokladal, že medzi neb. dcérou žalobkyne a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke a na účet žalovanej boli postupne prevedené finančné prostriedky a to dňa 16.9.2010 suma 1.000,00 eur, dňa 13.10.2010 suma 1.000,00 eur, dňa 7.12.2010 suma 1.800,00 eur a dňa 15.3.2011 suma 310,00 eur, keď strany zhodne uviedli,
že z predmetnej sumy žalovanou bolo vrátených 2.700,00 eur. Poukázal ďalej na obranu žalovanej, ktorá však nekorešpondovala s niektorými časťami jej výpovede ani svedka B. Ž., X. O. A.L. W. I.. Na základe výpovedí žalovanej a svedkov Ľ. Ž., W. I.U. a otca žalovanej dospel k záveru, že reálne finančné prostriedky boli prevedené na účet žalovanej, pričom medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovanou dohoda o vrátení finančných prostriedkov nebola daná. Z výpovede otca žalovanej a jej sestry mu vyplynulo, že finančné prostriedky sčasti boli vrátené až po smrti dcéry žalobkyne, t.j. po roku 2012. Mal za to, že medzi neb. dcérou žalobkyne a žalovanou bola uzavretá ústnou formou zmluva o pôžičke a došlo i ku skutočnému prevodu peňazí, o čom svedčia výpisy z účtu. Aj keď pri dohode nebola jednoznačne ustálená doba vrátenia finančných prostriedkov, nebolo možné prihliadnuť na námietku premlčania tak, ako bola prezentovaná žalovanou, nakoľko v prípade, ak pôvodný veriteľ zomrel a pohľadávka prešla dedičským konaním na dediča, výzvou nového veriteľa - v danom prípade dediča, začína plynúť premlčacia doba a teda ak žalobkyňa vyzvala žalovanú dňa 15.9.2012 (správne zrejme 2015) na vrátenie finančnej čiastky a žaloba bola podaná dňa 10.10.2016, nedošlo k premlčaniu pohľadávky. V konaní nebol preukázaný deň splatnosti vrátenia pôžičky a keď žalovaná bola vyzvaná na vrátenie peňazí 15.9.2012 (správne zrejme 2015) a tieto neboli uhradené, od tohto momentu sa dostala do omeškania. Citoval § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a okrem istiny priznal žalobkyni aj nárok na 5,05% ročný úrok z omeškania od 12.9.2015 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a keďže pôvodne predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 8.898,40 eur, stanovil pomer úspechu medzi stranami na 16,77 k 83,23% a celkový úspech žalovanej tak predstavoval 66,46%.
7. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila pritom odvolací dôvod upravený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, namietajúc nesprávne vyhodnotenie námietky premlčania. Mala za to, že Krajský súd v Košiciach vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí konštatoval neexistenciu zmluvy o pôžičke vo výške 7.000,00 eur a teda nie jej zánik jedným zo zákonných spôsobov, napr. splatením. Preto ak v konaní boli preukázané určité platby dlžníka veriteľovi, mali byť započítané na predmet konania a nie na sumu 4.110,00 eur, ktorá predmet konania prevyšuje. Keď nesporne bolo v konaní preukázané uhradenie sumy 2.700,00 eur, pri žalovanej sume 1.410,00 eur neprislúcha žalobkyni proti nej žiaden nárok. Upozornila, že podľa žalobkyne požičané peniaze mali byť nebohou poskytované zo zmluvy o úvere uzavretej so Slovenskou sporiteľňou a tak relevantné mohli byť iba sumy poskytované od 7.12.2010. Citovala § 101 a § 563 Občianskeho zákonníka a bola toho názoru, že konajúci súd mal prihliadnuť na námietku premlčania. Podľa vykonaného dokazovania peniaze mali byť vrátené, ak ich mala mať, pričom finančnými prostriedkami disponovala už v roku 2011, kedy došlo i k vráteniu pôžičky vo výške 2.700,00 eur. Ak by teda aj existoval nárok žalobkyne na vrátenie pôžičky nad sumu 2.700,00 eur, ku dňu podania žaloby bol už premlčaný.
8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách strán potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu je vecne správny.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP).
11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:
13. Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento odvolací dôvod nie je daný.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.
16. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozhodnutia, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán sporu. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň.
17. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nebohá dcéra žalobkyne na účet žalovanej postupne previedla sumu 4.110,00 eur a to 16.9.2010 sumu 1.000,00 eur, 13.10.2010 čiastku 1.000,00 eur, dňa 7.12.2010 sumu 1.800,00 eur a 15.3.2011 čiastku 310,00 eur. Prevod peňazí žalovaná ani výslovne nepoprela, keď podľa jej vyjadrenia si sumy a okolnosti transakcie nepamätá.
18. Prvoinštančný súd náležite sa vysporiadal i s námietkou premlčania vznesenou žalovanou. Z dokazovania nevyplynulo, aby pôvodná veriteľka s dlžníčkou dohodli presnú dobu vrátenia peňazí. Svedkyne W. I. X. Ľ. Ž. uviedli, že peniaze mali byť vrátené niekedy do roku 2015. Pôvodná veriteľka zomrela 15.2.2012 a dedičské konanie po nej skončilo až dňa 27.2.2016. Žalobkyňa na plnenie pritom žalovanú vyzvala listom zo 7.9.2015, žalovanou prevzatým 11.9.2015. Keďže žaloba súdu prvej inštancie bola doručená 10.10.2016, prejednávaný nárok sa nepremlčal. Žalovaná nepreukázala dohodu o čase dohodnutom pre vrátenie peňazí - „ak bude žalovaná tieto peniaze mať“, keď vyššie uvedené svedkyne hovorili o roku 2015, kedy malo dôjsť k vráteniu pôžičky.
19. Hoci odvolateľka osobitne nenamietala priznanie úrokov z omeškania od 12.9.2015, možno akceptovať ich priznanie od 12.9.2015, deň po prevzatí výzvy na plnenie žalovanou. Berúc do úvahy výsledok sporu, správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní nemala úspech a teda nemá právo na náhradu jeho trov a žalobkyni v ňom preukázateľné trovy ani nevznikli.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).