Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (25)Rozsudok_1T-12-2018.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/12/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného A. G. a spol., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2018 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaný:
A. G., narodený XX. W. XXXX v S., trvale bydliskom O., prechodne ul. N. D. č. XX, XXX XX O.,, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov,
sa uznáva vinným, že
po vzájomnej dohode dňa 15.06.2017 približne o 05.55 h v herni F. V. na A. ulici v O., vzal obvinený F. Y. zo stola pri hracom automate mobilný telefón zn. Apple iPhone 6S, 64 GB, Space Grey, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, tento si vložil do vrecka a spoločne vyšli von z herne, kde ho odovzdal obvinenému A. G., čím spôsobili poškodenému V. L. škodu vo výške 280 €, a tohto konania sa obvinený A. G. dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/13/2016 zo dňa 27.04.2016, právoplatným dňa 26.10.2016, a trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/8/2016 zo dňa 15.01.2016, právoplatným dňa 15.01.2016, bol uznaný za vinného zo spáchania prečinov krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona a iné,
teda
spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a spôsobili tak malú škodu, hoci bol obvinený A. G. za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
Za to sa mu
ukladá
podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. k), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho súd na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 07. februára 2018 Okresnému súdu Malacky obžalobu zo 07. februára 2018, č. 2Pv/243/17/1106-18, na A. G., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a na F. Y., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, pričom vo vzťahu k obvinenému F. Y. je trestná vec právoplatne skončená.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. novembra 2018 obžalovaný A. G. po poučení o svojich právach a povinnostiach urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinný zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval, či obžalovaný:
c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin, na čo obžalovaný odpovedal: Áno.
Súd na základe vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny a jeho kladných odpovedí na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaného A. G. o uznaní viny zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal dokazovanie len ohľadom trestu, príp. náhrady škody, a to oboznámením zápisnice o vydaní veci č. l. 44, uznesenia podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku č. l. 45, záznamu o vrátení veci č. l. 46, úradného záznamu č. l. 57, 58, lustrácie v registri priestupkov z 12. novembra 2018, aktualizovaného odpisu z registra trestov z 12. novembra 2018 a spisového materiálu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/74/2017.
Pri ukladaní trestu obžalovanému A. G. súd vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 212 ods. 3 Trestného zákona) v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky.
Súd u obžalovaného A. G. zistil dve poľahčujúce okolnosti, spočívajúce v tom, že obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu [§ 36 písm. k) Trestného zákona] a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval [§ 36 písm. l) Trestného zákona]; priťažujúcu okolnosť súd zistil jednu - recidívu [§ 37 písm. m) Trestného zákona], nakoľko obžalovaný už bol v minulosti pred spáchaním prejednávaného skutku súdne trestaný a to naposledy rozsudkom Okresného súdu Malacky z 29. októbra 2014, sp. zn. 1T/1/2014, právoplatným dňa 31. októbra 2014, za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v rámci ktorého odsúdenia bolo upustené od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody a to vo vzťahu k rozsudku tunajšieho súdu z 28. júla 2014, sp. zn. 2T/53/2014, právoplatnému toho istého dňa, za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo bol obžalovanému uložený súhrnný nepodmienečný 18-mesačný trest odňatia slobody, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ohľadom uvedenej priťažujúcej okolnosti súd neprihliadol na odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Malacky z 27. apríla 2016, sp. zn. 3T/13/2016, právoplatným dňa 26. októbra 2016, a trestným rozkazom tunajšieho súdu z 15. januára 2016, sp. zn. 0T/8/2016, právoplatnému toho istého dňa, nakoľko v ich prípade ide o znak skutkovej podstaty prejednávaného trestného činu.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer poľahčujúcich okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona), teda o 10 mesiacov (36 - 6 = 30; 30 : 3 = 10). Po tejto úprave bola trestná sadzba určená v rozpätí 6 mesiacov až 26 mesiacov.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného A. G., tak súd zistil, že obžalovaný bol už mnohokrát súdne trestaný - v odpise registra trestov je evidovaných až 10 záznamov, pričom 8 odsúdení je z obdobia spred spáchaním prejednávaného skutku, a 2 odsúdenia po jeho spáchaní. Len ohľadom prvého odsúdenia z roku 2012 sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený. V prípade všetkých odsúdení obžalovaného ide o majetkovú trestnú činnosť, konkrétne o trestný čin krádeže, v 2 prípadoch kombinovaný s trestným činom porušovania domovej slobody, a v 1 prípade aj s trestným činom nebezpečného vyhrážania. Protiprávnej majetkovej činnosti sa obžalovaný dopúšťa aj vo forme priestupkov, čo vyplýva z lustrácie v registri priestupkov; evidované má 3 priestupky spočívajúce v krádeži tovaru a 1 priestupok spočívajúci v poškodení tovaru, pričom za všetky priestupky bol sankcionovaný peňažnými pokutami.
Pri určovaní druhu a výšky trestu súd dospel k názoru, že pre nápravu obžalovaného nepostačí len uloženie tzv. prevýchovného trestu (napríklad prísnejšieho podmienečného trestu), bez výkonu odňatia slobody, a už vôbec nie alternatívneho trestu, nakoľko tomu bráni práve osoba obžalovaného. Spáchaný prečin nie je síce príliš závažný, avšak dôležitou okolnosťou je v tejto súvislosti to, že v rámci posledných 7 odsúdení (spred skutku) bol obžalovanému 4-krát uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, 2-krát bolo upustené od uloženia súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, a dokonca aj v prípade odsúdenia trestným rozkazom tunajšieho súdu z 20. februára 2013, sp. zn. 1T/13/2013, právoplatným 20. marca 2013, bol pôvodne podmienečný trest odňatia slobody neskôr premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, a navyše sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z (premeneného) trestu odňatia slobody neosvedčil, a musel vykonať aj zvyšok premeneného trestu. Obdobne tiež pokiaľ bol obžalovaný podmienečne prepustený z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 2T/53/2014, v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia sa neosvedčil a zvyšok trestu musel vykonať.
Teda ani výkon nepodmienečných trestov odňatia slobody neprevychoval obžalovaného a nepôsobil na neho tak, aby začal viesť riadny život. Obžalovaný je nepochybne špeciálny recidivista, ktorý sa sústavne dopúšťa rovnorodej (majetkovej) trestnej činnosti, s tým, že za jej páchanie bol už obžalovanému celkovo v jeho kriminálnej kariére tuzozemskými súdmi uložený 5-krát nepodmienečný trest odňatia slobody, 2-krát bolo upustené od uloženia súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody a 1-krát mu bolo podmienečné odsúdenie premenené na nepodmienečný trest odňatia slobody. Je preto evidentné, že páchanie trestnej činnosti je súčasťou spôsobu života obžalovaného, ktorého doposiaľ nedokázali napraviť ani nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Súd je preto toho názoru, že predchádzajúce nepodmienečné tresty, ktoré boli obžalovanému v minulosti uložené neviedli k jeho náprave, preto len uloženie prevýchovného trestu by celkom zjavne nesplnilo účel trestu, nakoľko obžalovaný je v tomto smere značne narušenou osobou, špeciálnym recidivistom, ktorý evidentne nie je schopný viesť riadny spôsob života, začleniť sa do spoločnosti a ktorý opakovane ignoruje zákazy stanovené Trestným zákonom, pričom možno celkom reálne predpokladať jeho zlyhanie v budúcnosti a neschopnosť nápravy obžalovaného.
Obžalovanému preto súd uložil represívny trest a to trest nepodmienečný - zhruba v jednej tretine upravenej trestnej sadzby - na 1 rok, pričom prísnejší trest súd neukladal tiež s prihliadnutím na to, že zo zápisnice o vydaní veci č. l. 44 a z úradného záznamu č. l. 57, XX vyplýva, že obžalovaný A. G. 11 dní po spáchaní skutku dobrovoľne na Obvodnom oddelení Policajného zboru Malacky vydal mobilný telefón zn. Apple iPhone 6S, 64 GB, Space Grey, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol následne vrátený poškodenému, ktorý si preto ani neuplatnil nárok na náhradu škody.
Len na okraj súd konštatuje, že obžalovanému A. G. nebol ukladaný súhrnný trest vo vzťahu k odsúdeniu tunajším súdom v trestnej veci sp. zn. 3T/47/2017, hoci k tomuto odsúdeniu došlo po spáchaní skutku v prejednávanom prípade, avšak kľúčovou okolnosťou je, že skutky v trestnej veci sp. zn. 3T/47/2017 (dňa 08. februára 2016 - 10. februára 2016) a v prejednávanej trestnej veci sp. zn. 1T/12/2018 (dňa 15. júna 2017), nie sú spáchané vo viacčinnom súbehu, pretože v období medzi obomi skutkami došlo k vyhláseniu odcudzujúceho rozhodnutia za iný trestný čin tohto páchateľa - konkrétne ide o trestný rozkaz tunajšieho súdu z 27. apríla 2016, sp. zn. 3T/13/2016, právoplatný dňa 26. októbra 2016.
Súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody za spáchanie úmyselného trestného činu - nepodmienečný trest odňatia slobody v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 0T/8/2016 obžalovaný vykonal dňa 28. februára 2017.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.