Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-95-2015.pdf
PDF · 125.25 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová, v trestnej veci obžalovaného K. N., L.. XX. XX. XXXX, pre prečin úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. 11. 2018 vo Zvolene, takto
rozhodol:
obžalovaný K. N. , nar. XX. XX. XXXX v Krupine, trvale bytom Y. C. Č.. XXX, t. č. v ÚVTOS Ružomberok,
u z n á v a s a za v i n n é h o ,
ž e
dňa 31.07.2013 v meste Zvolen, na A.. Y. Č.. XX, v predajni M. ods. D. N. uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, spravujúcu sa ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení so spoločnosťou Q. V. Y., S..D.., Y. L. XX, T.Ž., na uzatvorenie ktorej ho naviedol obv. K. N., ktorý ho autom prepravil z Krupiny do mesta Zvolen, kde v predajni spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou dohodol podmienky zmluvy, vykonal výber tovaru zakúpeného na úver, predložil falošné výplatné lístky a uhradil akontáciu, na základe zmluvy bol ods. D. N. poskytnutý úver vo výške 528,69 € na kúpu tovaru
- notebooku v hodnote 622,35 €, úver sa zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 35,15 €, spolu 843,60 €, pričom ods. D. N. predstieral, že je zamestnaný v spoločnosti D. D..O..M.., X., L. Q. X, s čistým mesačným príjmom vo výške 620,- €, hoci v tom čase bol nezamestnaný, po uzatvorení zmluvy ods. D. N. prevzal notebook, ktorý ďalej prevzala doposiaľ nestotožnená osoba menom C., čím ods. D. N. spôsobil spoločnosti Q. V. Y., S..D.., Y. L. XX, T., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 528,69 €,
t e d a
- úmyselne naviedol iného na to, aby iný vylákal od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobí malú škodu,
č í m s p á c h a l
- formou návodu prečin úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 1 Tr. zákona.
Za to sa o d s u d z u j e :
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) roky 4 ( štyri ) mesiace nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona, súd z r u š u j e výrok o treste u obžalovaného K. N., L.. XX.XX.XXXX, X. trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/42/2016, zo dňa 14.04.2016, právoplatného dňa 15.03.2017, ktorým bol K. N. odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 ( štrnásť ) mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ostatné výroky tohto trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/42/2016, zostávajú nezmenené.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala pod č. 3Pv 181/15 dňa 16.06.2015 obžalobu na obvinených 1/ D. N., pre prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona a u 2/ K. N. formou návodu pre prečin úverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 31.07.2013 v meste Zvolen, na Ul. Hronskej č. 41, v predajni M. obv. D. N. uzatvoril zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, spravujúcu sa ustanoveniami Zákona č. 129/2010 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení so spoločnosťou Q. V. Y., S..D.., Y. L. XX, T., na uzatvorenie ktorej ho naviedol obv. K. N., ktorý ho autom prepravil z Krupiny do mesta Zvolen, kde v predajni spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou dohodol podmienky zmluvy, vykonal výber tovaru zakúpeného na úver, predložil falošné výplatné lístky a uhradil akontáciu, na základe zmluvy bol obv. D. N. poskytnutý úver vo výške 528,69 € na kúpu tovaru
- notebooku v hodnote 622,35 €, úver sa zaviazal splatiť v 24 mesačných splátkach po 35,15 €, spolu 843,60 €, pričom obv. D. N. predstieral, že je zamestnaný v spoločnosti D. D..O..M.., X., L. Q. X, s čistým mesačným príjmom vo výške 620,- €, hoci v tom čase bol nezamestnaný, po uzatvorení zmluvy ods. D.Í. N. prevzal notebook, ktorý ďalej prevzal obv. 2/ K. N., čím obv. D. N. spôsobil spoločnosti Q. V. Y., S..D.., Y. L. XX, T., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 528,69 €.
Vo veci bol súdom dňa 18.06.2015 vydaný trestný rozkaz sp. zn. 1T/95/2015, ktorý vo vzťahu k obvinenému 1/ D. N. nadobudol právoplatnosť dňom 23.07.2015. Ním obvineného 1/ D. N. súd uznal za vinného z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona a za to mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov s ustanovením skúšobnej doby v trvaní 15 mesiacov. Súčasne súd obvinenému 1/ D. N. uložil aj povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 528,69 € a so zvyškom jej nároku ju odkázal na civilný proces. Vo vzťahu k obvinenému 2/ K. N., bol trestný rozkaz zrušený z dôvodu ním podaného odporu.
Okresný súd Zvolen ohľadom obžalovaného K. N. rozhodol rozsudkom dňa 19.10.2016. Ním ho uznal za vinného z prečinu úverového podvodu formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 1 Tr. zákona. Uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne zrušil výrok o treste z odsúdenia Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T/142/2014, právoplatného dňa 05.12.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Voči tomuto rozsudku súdu podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine, aj čo do výroku o treste.
Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4To/53/2017 dňa 28.06.2017 zrušil rozsudok I. stupňového súdu sp. zn. 1T/95/2015 a vec okresnému súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vytkol okresnému súdu jeho predčasné rozhodnutie, najmä pokiaľ sa týka
zisteného skutkového stavu, keď mal súd k dispozícii na jednej strane popieranie spáchania skutku obžalovaným s tým, že motívom tvrdení svedka D. N. voči nemu bol intímny vzťah otca obžalovaného K. T. s bývalou družkou D. N., s čím sa tento svedok nevedel zmieriť. Na druhej strane obžalovaného usvedčoval práve svedok D. N., ktorý opísal svoju verziu predmetného skutku. Rovnako okresnému súdu vytkol, že sa nevysporiadal s tým, že sa svedok D. N. len jeden deň pred spáchaním skutku dopustil trestného činu úverového podvodu, na ktorý nepotreboval žiadnu pomoc, keď v tomto konaní obvinil z návodu obžalovaného. Odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd sa bližšie nezaoberal, neskúmal vzťah medzi obžalovaným a priamym svedkom D. N.. V tomto smere uložil okresnému súdu povinnosť doplniť dokazovanie ohľadom vzájomného vzťahu medzi obžalovaným a svedkom D. N., najmä ohľadom dôvodu možnej zaujatosti svedka voči obžalovanému, samotnú povesť svedka v súvislosti s ním páchanou trestnou činnosťou a po takto doplnenom dokazovaní opätovne po vyhodnotení dôkazov meritórne vo veci rozhodnúť.
Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom obžalovaného, svedka-poškodeného, ďalších svedkov, čítaním svedeckej výpovede a listinných dôkazov, pričom zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní ( čl. 18 ) nevypovedal, v rámci konfrontácie s už odsúdeným D. N. ( čl. 26 ) odmietol vypovedať, pričom na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku. Na hlavnom pojednávaní dokazoval, že skutok nespáchal, už odsúdeného D. N. osobne nepozná, i keď vie, o koho ide. Poprel, že by bol D. N. prepravil z Krupiny do Zvolena, poprel, že by bol prítomný v predajni M. X., poprel, že by bol vykonal výber tovaru a rovnako poprel, že by bol predložil vôbec nejaké listiny uvádzané v obžalobe. Od D. N. neprevzal žiadnu elektroniku. Ako možný motív takéhoto tvrdenia D. N. uviedol, že jeho otec K. T. v minulosti a aj v súčasnej dobe udržiava intímny styk s bývalou družkou D. N., pričom sa s týmto on zmieriť nevie. Obžalovaný nevedel na hlavnom pojednávaní vysvetliť, z akého dôvodu tieto skutočnosti neuviedol už v prípravnom konaní. Pokiaľ odmietol konfrontáciu so D. N., bolo to z dôvodu, že ho pán N. navádzal, aby vypovedal totožne ako on, čo obžalovaný urobiť nechcel, preto konfrontáciu odmietol. Potvrdil, že za obdobnú trestnú činnosť bol už tunajším súdom odsúdený v roku 2014 nepodmienečným trestom odňatia slobody. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu obžalovaný na hlavnom pojednávaní ( čl. 241 ) označil ako družku svedka R. T.Ú.. Dodal, že so svojím otcom K. T. nie je v kontakte viac ako 18 rokov, pretože v podstatne nepretržite vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody. Aj aktuálne počas výkonu trestu neudržiava žiaden kontakt so svojou rodinou. Uviedol, že v čase okolo roku 2013, kedy nebol vo výkone trestu odňatia slobody a vrátil sa na adresu trvalého bydliska do Y. C. Č.. XXX, jeho rodičia ešte spolu žili. Asi 5-6 rokov spolu ako manželia nežijú, pričom nevedel uviesť, či sú rozvedení. V tomto čase ( r. 2013 ) ľudia z obce hovorili o intímnom vzťahu medzi R. T. a otcom obžalovaného. K tomuto vzťahu sa obžalovanému aj R. T. sama priznala. V tomto čase však menovaná bola družkou svedka D. N.
Samosudca na hlavnom pojednávaní oboznámil uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným Q. V. Y., S..D.., Y. L.C. XX, T. ( čl. 31 ), doplnený ( čl. 166 ) na celkovú sumu ku dňu pojednávania vo výške 724,72 €.
Svedok D. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná a to od detských čias, nekamarátia sa však. Dokazoval, že obžalovaný K. N. nebol pri skutku sám, jednalo sa o štyri osoby, medzi ktorými bol aj Y. a osoba menom C.. Na J. G.rišiel za svedkom aj obžalovaný a spoločne ho volali do Zvolena vziať do obchodu notebook. Pamätal si, že sa predkladala nejaká výplatná páska, podotkol, že v tej dobe bol aj pod vplyvom alkoholických nápojov, preto si na hlavnom pojednávaní nespomenul, kto túto pásku predložil. G. Y. pred skutkom svedok nepoznal a tento pán spolu s C. niekam odišli, asi po tú pásku, potom sa vrátili. Do vnútra so svedkom išiel C., obžalovaný s Y. zostali vonku. Dali mu ten notebook, ktorý vzal C., pričom neobdržal za uvedené žiadne peniaze. Musel si ešte požičať na cestu domov. Na vysvetlenie dodal, že v tej dobe mal onkologicky chorú manželku, potrebovali finančné prostriedky na lieky, preto svedok súhlasil s uvedeným konaním, keďže Y. mu za to sľúbil peniaze. Pri tomto všetkom bol aj obžalovaný, ktorého jediného z nich poznal a ktorý ho s uvedenými osobami zoznámil. Práve obžalovaný ho ako prvý na J. na uvedené konanie oslovil. Keď mu vzali notebook, hovorili, že ho musia predať a z tých peňazí ho vyplatia. Odišli a už sa nevrátili. On v predajni nič neplatil, nejaké peniaze platil C.. Po skutku sa s obžalovaným aj stretol, pýtal si od neho peniaze za notebook,
obžalovaný mu však povedal, že C. D. Y. mu ešte peniaze nedali. Vypovedal, že nikdy v spoločnosti D. D..O..M.. nepracoval. Z uvedeného konania je psychicky chorý, lieči sa u psychiatra. Nič doposiaľ na splátkach spoločnosti poškodeného neuhradil, lebo nemal z čoho. Ešte uviedol, že cestou do Zvolena im uvádzal, že by chcel mobilný telefón, tento však na predajni nemali, preto mu povedali, aby vzal notebook. Telefón potreboval kvôli manželke a jej zdravotným problémom. Je pravdou, že na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 3T/155/2015 bolo vedené voči jeho osobe konanie za skutok spáchaný dňa 30. 07. 2013 a to ohľadom zakúpenia mobilného telefónu u totožného poškodeného, za čo bol odsúdený, pričom za ním na Bzovík prišiel obžalovaný s Y. a rovnako s osobou menom C., ale jednalo sa o bratranca pána Y., ktorého spomína v súvislosti so skutkom spáchaným dňa 31. 07. 2013 v teraz prejednávanej veci. Pri mobilnom telefóne ho nikto na žiadne konanie nenahováral, telefón potreboval pre manželku, avšak pri kúpe notebooku mu povedali, aby tento vzal pre nich. Zmluvu nečítal, lebo nevidí, túto len podpísal. Zmluvu i notebook vzal zo stola Y. S. C.. Nie je pozbavený svojprávnosti na právne úkony. Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že i v roku 2013 obžalovaného poznal, kamaráti neboli. S obžalovanm nebol a ani nie je v žiadnom kontakte ( ani písomnom ). Potvrdil, že R. N. ( podľa obžalovaného T. ) je jeho bývalá družka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti skoro 20 rokov. Takto spolu žili aj v čase skutku. Rozišli sa asi pred 2 rokmi. Potvrdil, že pozná rodičov obžalovaného, títo manželia neboli, žili ako druh a družka. Matku obžalovaného I. N. svedok stretáva aj v súčasnej dobe v Čekovciach. Keď sa takto náhodne stretnú, pozdravia, porozprávajú sa. To platí aj o jeho vzťahu s otcom obžalovaného K. T.. Rovnako rodičov obžalovaného pozná aj R. N.. K tejto dodal, že do Horných Mladoníc prišla, keď ešte bola manželkou muža z Banskej Bystrice, s ktorým mala aj deti. Svedok uviedol, že v tomto čase menovaná mala nejaký vzťah s otcom obžalovaného K. T. a až následne pred tými 20 rokmi s ňou začal žiť svedok. Poprel v tomto smere tvrdenia obžalovaného o tom, že by z jeho strany sa malo jednať o nejakú pomstu voči obžalovanému vyplývajúcu práce z nejakého vzťahu medzi jeho bývalou družkou a otcom obžalovaného, pretože keď títo dvaja niečo medzi sebou mali, svedok s R. N. ešte nechodil, nežili v spoločnej domácnosti. V závere svedok opätovne zdôraznil, že na predmetný skutok ho naviedol obžalovaný.
V zmysle zdôvodnenia a pokynov uvedených v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, na hlavnom pojednávaní k objasneniu vzťahov bola vypočutá ako svedkyňa R. N. S. K. T.. Svedkyňa R. N. uviedla, že obžalovaného pozná a poznala ho aj v roku 2013. Svedok D.O. N. bol jej druh, s ktorým sa rozišla asi pred 4 rokmi. Podľa svedkyne spolu žili 7-8 rokov. Dokazovala, že pred tým žila s manželom a deťmi v Banskej Bystrici, odkiaľ do Horných Mladoníc odišla v roku 2001. V tomto období sa aj zoznámila so svedkom D. N. a začali spolu žiť. Pripustila, že spoločne mohli žiť okolo 13 rokov. Potvrdila, že pozná aj otca obžalovaného K. T.. Tohto už nevidela mnoho rokov. Nemala a ani nemá s ním žiadny vzťah. Ani v roku 2001, keď do Horných Mladoníc prišla, nemala s menovaným nič a už vôbec nie vzťah intímny. Otec obžalovaného v tejto obci ani nebýval. Svedok K. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je otcom obžalovaného, ktorého nevidel asi 2-3 roky. Dlhú dobu pozná aj svedka D. N.. Ich vzťah zhodnotil ako kamarátsky. Aktuálne žije s družkou Marcelou Oláhovou, pričom v minulosti žil s I. N., ktorá je i matkou obžalovaného. Pozná svedkyňu R. N., s ktorou má „normálny“ vzťah a pozná ju okolo 6-7 rokov. Presťahovala sa do Horných Mladoníc, kde býval aj on. Svedok vypovedal, že má vedomosť o tom, že keď R. N. do Horných Mladoníc prišla, žila so D. N.. Nepoprel, že s ňou aj on v minulosti niečo mal - nejaké to bozkávanie. Intímny styk však svedok jednoznačne poprel. Dodal, že uvedené sa ale udialo v čase, keď sa do tejto obce svedkyňa nasťahovala a vtedy ešte svedkyňa so D. N. nežila.
Na hlavnom pojednávaní boli čítané zápisnice o výpovedi poškodeného I. N. splnomocnenej konať za spoločnosť Q. V. Y. a.s. ( čl. 37 ) zo dňa 19. 05. 2015 ( čl. 28-32 ) a svedkyne R. D. zo dňa 11. 05. 2015 ( čl. 38-39 ). Z výpovede I. N. vyplýva, že so D. N., L.. XX.XX.XXXX spoločnosť Q. V. Y., S..D.. bola uzatvorená zmluva o poskytnutie pôžičky na nákup tovaru - notebooku v cene 622,35 €. Pri kúpe bola uhradená akontácia vo výške 93,66 €. Zvyšok sumy sa klient zaviazal splatiť v 24-mesačných splátkach po 37,58 €. Zmluva bola z dôvodu neplatenia splátok vypovedaná, zosplatnená a začala sa úročiť. Klient D. N. bol na nezaplatenie splátok opakovane písomne upomínaný, rovnako aj o vypovedaní zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy sa D. N. preukázal občianskym preukazom, kartou poistenca. Uviedol, že je zamestnaný od 09/2011 v spoločnosti D., D..O..M.., L. Q. X, X. s nettom mesačným príjmom 620,- €. Predložil dve výplatné pásky za mesiace jún a júl 2013 a na zmluve svojim podpisom prehlásil, že všetky tieto údaje sú správne a pravdivé. V prípade, že by klient v čase schvaľovania pôžičky nebol zamestnaný, zmluva by nebola schválená. V mene spoločnosti si uplatnila náhradu škody vo výške 693,65 € ( dňa 19. 05. 2015 ).
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne R. D. vyplýva, že v čase skutku pôsobila ako zástupkyňa vedúceho na predajni M. elektrospotrebiče Zvolen. Na tento prípad si v čase výsluchu nespomenula. Len vo všeobecnej rovine vypovedala ohľadom postupu pri uzatváraní zmlúv o úvere v tejto predajni. Uviedla, že klient príde na predajňu, vyberie si tovar a pokiaľ ho mieni uhradiť na splátky, spíše s ním zmluvu o úvere. Na tento účel predloží klient svoj občiansky preukaz, po dohode s klientom sa nastaví výška splátok, pokiaľ má záujem uhradiť akontáciu, túto uhradí. Pri vypisovaní zmluvy klient na dotaz uvedie určité údaje ( ako trvalé bydlisko, rodinný stav, počet vyživovaných detí, kde býva, či vo vlastnom, v prenájme, akou formou chce splátky hradiť, či šekom alebo prevodom z účtu, jeho mesačný príjem, náklady na domácnosť ). Potom sa takto vypísaná zmluva elektronicky odosiela na centrálu spoločnosti za účelom jej schválenia. Odpoveď o schválení, či zamietnutí svedkyňa obdrží do 30 minút. Následne sa zmluva podpisuje, klientovi sa odovzdá tovar, nablokuje a zaplatí sa akontácia. Sama svedkyňa nepreveruje, či klient skutočne je zamestnaný a kde. Toto preveruje splátková spoločnosť. Rovnako svedkyňa nepožaduje predloženie výplatných pások, ich predloženie požaduje len v prípade, že na tom trvá splátková spoločnosť. K okolnosti, komu a kedy je vyplácaný poskytnutý úver na nákup tovaru, sa svedkyňa vyjadriť nevedela.
V konaní boli oboznámené i jednotlivé listinné dôkazy. Zmluva o pôžičke na čl. 42 - 49 preukazuje, že obžalovaný požiadal o poskytnutie pôžičky dňa 31. 07. 2013. Jej súčasťou sú zmluvné podmienky poskytnutia pôžičky podpísané 31. 07. 2013 a rovnako aj informácie o finančnom sprostredkovaní. Výplatné pásky ( čl. 50 ) preukazujú mesačný príjem D. N. za obdobie mesiacov 6,7/2013. Súčasťou spisu je i splátkový kalendár ( čl. 51 ). Výpis zo živnostenského registra ( čl. 66-68 ) preukazuje okrem iného aj oprávnenie poškodeného podnikať v predmete podnikania - poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Zo správy spoločnosti D. D..O..M.. ( čl. 52 ) vyplýva, že D. N., L.. XX. XX. XXXX, bytom J. Č.. XX, v roku 2013 nebol zamestnancom spoločnosti. Zo správy ÚPSVaR, úseku služieb zamestnanosti, zo dňa 21. 03. 2014 ( čl. 61 ) vyplýva, že D. N. je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a to od 02. 09. 2009 nepretržite ku dňu podania tejto správy. Súd sa oboznámil aj so záznamom o požadovanej informácii ( čl. 54 ), z ktorého vyplývajú skutočnosti opísané D. N.. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná aj zápisnica o konfrontácii medzi obvinenými ( D. N. S. K. N. ) zo dňa 13. 05. 2015 ( čl. 26-27 ), z ktorej súd zistil, že D. N. nemal výhrady voči uvedenej konfrontácii, pričom obžalovaný K. N. využil svoje právo odoprieť výpoveď a konfrontáciu odmietol. Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s výpoveďou obvineného D. N. zo dňa 13. 05. 2015 ( čl. 23-25 ). V prípravnom konaní D. N. ako spoluobvinený vypovedal v podstate v zhode ako na hlavnom pojednávaní ale už v postavení svedka ( pretože už bol právoplatne odsúdený ) a z tejto výpovedi vyplýva, že obžalovaný K. N. s tými dvomi, z ktorých jeden sa volal C., chodil za ľuďmi, aby si takto zobrali nejaký tovar na splátky. Práve obžalovaný K. N. ich viedol všade, lebo tí dvaja to na Bzovíku nepoznali. Prečo ostatní ľudia sa takto dali nahovoriť bolo z dôvodu, že bola vtedy akcia vo Zvolene, že za 1,- € im to dajú bez slov. Takto obžalovaný K. N. nahovoril viacerých. On žiadnu akontáciu neplatil, nemal z čoho, túto zaplatili oni, t.j. tí, čo s ním boli dnu v predajni. Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s rozsudkami Okresného súdu Zvolen sp. zn. 2T 147/2010 ( čl. 97-99 ), sp. zn. 2T 142/2014 ( čl. 100-103 ), so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 155/2015 ohľadom odsúdenia D. N. za predmetnú trestnú činnosť, s trestným konaním vedeným na tunajšom súde pod sp. zn. 5T 73/2016, v ktorom bola podaná obžaloba na súd dňa 19. 05. 2016 a s konaním sp. zn. 5T 31/2016. V rámci doplneného dokazovania v zmysle rozhodnutia krajského súdu sa na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj s listinami ohľadom osoby svedka D. N. a to s odpisom z registra trestov ( čl. 249-250 ), so správou obce Bzovík ( čl. 253-254 ), so správou OO PZ Krupina ( čl. 255 ), s lustráciou v ZVJS ( čl. 297 ), so spismi Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/18/2016, sp. zn. 3T/42/2016, sp. zn. 1T/1/2016, s odpisom z registra trestov obžalovaného ( čl. 300 )
Podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, prečin úverového podvodu spácha ten, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody na rok až 5 rokov.
Podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je aj ten, kto úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu ( návodca ).
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení pri účastníctve je dôležité, že účastník sa na trestnom čine nezúčastňuje priamo. Podmienka nepriamej účasti na čine má význam najmä z hľadiska odlíšenia účastníctva od spolupáchateľstva. Táto činnosť nie je spoločným konaním, ani netvorí článok reťaze, ktorý je nevyhnutný na spáchanie trestného činu. Inštitút účastníctva dovoľuje primerane postihnúť formy trestnej súčinnosti takých osôb, ktoré sa na trestnom čine podieľajú rozhodujúcim spôsobom bez toho, aby sa na trestnom čine podieľali priamo ako spolupáchatelia. Dôležitým atribútom účastníctva je, že medzi konaním páchateľa a účastníka je určitá súvislosť. Zodpovednosť účastníka je predovšetkým podmienená existenciou príčinného vzťahu medzi konaním účastníka a konaním páchateľa. Návodcom je ten, kto úmyselne iného naviedol na spáchanie trestného činu. Navádzaním sa rozumie také pôsobenie na inú osobu, ktorého cieľom je presvedčiť túto osobu, aby spáchala trestný čin ( napr. prehováranie, rada, dohoda za odmenu a podobne ).
Na základe vykonaného dokazovania súd i po doplnenom dokazovaní v zmysle pokynov odvolacieho súdu, hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
Obžalovaný spáchanie skutku poprel. Obhajoval sa najmä tým, že skutok nespáchal. Nepoprel, že odsúdeného D. N. odviezol z Krupiny do Zvolena, ale nenaviedol ho na uzatvorenie zmluvy o úvere, nevykonal výber tovaru, nepredložil falošné doklady, neuhradil akontáciu, toto mala spôsobiť iná osoba.
Obhajobu obžalovaného v naznačenom smere vyvracia výpoveď spoluobžalovaného, t. č. už odsúdeného D. N. v spojitosti s listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere, výplatnými páskami, úhradou akontácie, z ktorých dôkazov vyplýva, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby po jeho úprave ( o tom, že notebook neprevzal obžalovaný K. N., ale doposiaľ nestotožnená osoba menom C. ) tak, ako to vyplýva z vyhláseného rozsudku a z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, sa stal a tento formou účastníctva ( návodu ) spáchal obžalovaný. Súd poukazuje na to, že obžalovaný bol uznaný za vinného za to, že úmyselne naviedol D. N. na vylákanie úveru od poškodeného tým, že svedka D. N. obžalovaný ako prvý kontaktoval s ponukou zobrať vo Zvolene nejaký tovar, konkrétne notebook a získať tak nejaké finančné prostriedky, čím poškodeného podľa výpovedi svedka D. N. obžalovaný formou návodu spolu s tými dvomi ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami uviedli do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobili mu tak škodu. V čase uzatvárania zmluvy o úvere, keď na takéto konanie D. N. ako prvý naviedol práve obžalovaný, títo konali s vedomím, že ohľadom splnenia podmienok na poskytnutie úveru konajú klamlivo, keď podľa výpovede svedka D. N. za neho obžalovaný spolu s dvomi ďalšími nestotožnenými osobami predložili jednak výplatné pásky potvrdené spoločnosťou D. D..O..M.. X., že je v nej zamestnaný, zložili akontáciu, prevzali tovar, pričom uvedené skutočnosti sa nezakladali na pravde a v prípade, že by poškodený bol mal vedomosť o tom, že žiadateľ o úver D. N. je nezamestnaný a bez príjmu, nedošlo by k schváleniu predmetného úveru. Takýmto konaním došlo k narušeniu záujmu chránenému Trestným zákonom, v danom prípade majetku poškodeného. V tomto smere súd konštatuje, že nie je dôvod neveriť tvrdeniam svedka D. N., ktorý na hlavnom pojednávaní v postavení svedka vypovedal v zhode so svojou výpoveďou učinenou v prípravnom konaní v postavení obvineného. Nemal ani zábrany v prípravnom konaní sa s obžalovaným konfrontovať, ktorú konfrontáciu naopak obžalovaný odmietol bez uvedenia dôvodov a len na hlavnom pojednávaní svoje konanie zdôvodnil, že konfrontáciu odmietol preto, že pred jej konaním ho D. N. navádzal, aby vypovedal totožne ako on, čo obžalovaný nechcel a preto sa konfrontovať odmietol. Uvedené súdu nie je dosť jasné, vyznieva až nelogicky, pretože tak, akú obranu obžalovaný zvolil na hlavnom pojednávaní, takú mohol učiniť aj v prípravnom konaní, čo neurobil, naopak nevypovedal, odmietol konfrontáciu, v čom súd vzhliadol jeho účelovosť a snahu vyhnúť sa tomuto trestnému konaniu. Súd si ani nevie predstaviť navádzanie obžalovaného svedkom D. N. s poukazom na jeho jednoduchosť. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na konanie obžalovaného vedené Okresným súdom Zvolen sp. zn. 2T 142/14, v ktorom bol obžalovaný odsúdený za totožný skutok. Pokiaľ obžalovaný v rámci hlavného pojednávania poukazoval na možný motív či pomstu zo strany svedka D. N. voči nemu, t.j. že ho v danej trestnej veci obvinil z dôvodu, že jeho otec mal v minulosti intímny vzťah s družkou svedka, po doplnení dokazovania v tomto smere a v zmysle pokynov odvolacieho súdu, vzťah medzi menovanými na hlavnom pojednávaní preukázaný nebol, svedkovia popreli, že by medzi nimi bol intímny vzťah, popreli aj akýkoľvek iný vzťah okrem bežného pozdravenia sa a krátkeho rozhovoru, naviac uviedli, že sa malo jednať o obdobie roku 2001, keď sa do Horných
Mladoníc družka svedka prisťahovala. Preto podľa názoru súdu v danom prípade nie je možné hovoriť o ich vzťahu ani takého charakteru, ktorý by odôvodňoval pomstu zo strany svedka D. N. voči obžalovanému. Aj v tomto smere súd tvrdenia obžalovaného považoval za účelové s cieľom vyhnúť sa danému trestnému stíhaniu. Súd si zadovážil v rámci dokazovania listiny ohľadom osoby svedka D. N. a z nich zistil, že doposiaľ bol 13 krát súdom potrestaný pre rôznu trestnú činnosť a to aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody ( do konca roku 2013 11 krát ), register trestov ( čl. 249 ). Naposledy bol odsúdený v roku 2016 podmienečným trestom odňatia slobody pre prečin podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona Okresným súdom Zvolen sp. zn. 3T/155/2015 ( čo je za skutok, ktorý sa stal len jeden deň pred teraz súdeným skutkom a keď sa jednalo o mobilný telefón ) a ďalej bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 3T/19/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 5To/112/2016 pre prečin podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov, ktorý trest v súčasnej dobe aj vykonáva ( od 16.10.2018 ). Podľa správy Obce Bzovík, žije s rodinou v cigánskej osade v murovanom dome, pričom od posledného výkonu trestu odňatia slobody ( ktorý vykonal a bol z neho prepustený 25.01.2000 sp. zn. 4T/113/1998 ) je jeho správanie zlepšené, nebol riešený komisiou ochrany verejného poriadku v obci, alkoholické nápoje požíva len príležitostne, výtržností sa nedopúšťa, dištancuje sa od obyvateľov obce i samotných Rómov. Aj z vyššie uvedených dôkazov ohľadom osoby svedka D. N. nevyplývajú také okolnosti, ktoré by bolo potrebné vyhodnotiť tak, že jeho výpoveď je učinená nepravdivo, z pomsty, či z nejakého iného dôvodu. Naopak bolo zistené, že od posledného výkonu trestu odňatia slobody došlo u menovaného svedka v jeho správaní k určitému zlepšeniu v takom zmysle, o akom poníma správa obce, v ktorej svedok žije a teda je možné jeho výpoveď, ktorou usvedčuje obžalovaného, považovať za pravdivú, ničím a nikým neovplyvniteľnú, a to ani nejakou jeho pomstou voči obžalovanému. Svedok na takéto konanie nemal žiaden dôvod.
Vykonané dôkazy - usvedčujúca výpoveď už odsúdeného D. N. s listinnými dôkazmi zmluvou o úvere, údajov v nej uvedených, výplatnými páskami, zložením akontácie, sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu obžalovaného a preukazujú, že tento spáchal skutok tak, ako je vyššie uvedené. Nič na právnej kvalifikácii nemení tá skutočnosť, že nebol prítomný vo vnútri predajni, že nevykonal výber tovaru, že sám pracovníkovi poškodeného nepredložil falošné výplatné pásky, že on sám neuhradil akontáciu s konštatovaním, že toto mala učiniť iná osoba, pretože obžalovanému tak, ako je to už vyššie uvedené je kladené za vinu účastníctvo na prečine vo forme návodu, t.j. bol to práve obžalovaný, ktorý ako prvý nakontaktoval D. N. na konanie uvedené vo výroku rozsudku, lebo iných tento nepoznal, a podieľal sa na jeho odvoze z Krupiny do Zvolena, pričom neustále bol prítomný pri uzatváraní dohody D. N. s poškodeným a následne sa aj mal podieľať na výplate určitej finančnej čiastky D. N.T. za realizovaný obchod, k čomu napokon nedošlo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona formou návodu podľa § 21 ods. 1 písm. b) Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o treste pre obžalovaného súd vychádzal z ustanovení § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zákona, t.j. zo zásad ukladania trestov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky tak, ako sú uvedené vyššie, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa názoru súdu obžalovaný konal v tzv. priamom úmysle.
Priťažovalo mu spáchanie viacerých trestných činov ( vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu ) a fakt, že už bol v minulosti súdom potrestaný. Nepoľahčovala mu žiadna okolnosť. Obžalovaný je slobodný, bezdetný, nezamestnaný. Z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený. Sankcionovaný za priestupok bol ku dňu rozhodnutia tri krát, pričom pred spáchaním skutku jeden krát v roku 2010 ( priestupok na úseku o dráhach, prechod cez dráhu mimo určeného priestoru - pokarhanie ) a v roku 2014 dva krát ( priestupok proti majetku a občianskemu spolunažívaniu - v oboch prípadoch postihnutý peňažnou pokutou ). V minulosti bol 5 krát súdom potrestaný pre majetkovú i násilnú trestnú činnosť. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T/18/2016, právoplatného dňa 10.10.2016, pre zločin podľa § 212 ods. 4 Tr. zákona a iné na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 4 mesiacov, pri zrušení výroku o treste z odsúdenia Okresného súdu Zvolen sp. zn 2T/142/2014. Právne významné u obžalovaného v danom prípade je odsúdenie Okresným súdom Zvolen sp. zn . 3T/42/2016, právoplatného dňa 15.03.2017 pre prečin podľa § 212 ods. 2 Tr.
zákona na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov, pri zrušení výroku o treste z odsúdenia Okresného súdu Zvolen sp. zn 2T/142/2014.
Vychádzajúc z týchto skutočností súd obžalovanému s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zákona ukladal ako druh trestu trest odňatia slobody a to nepodmienečný, pretože mu ukladal súhrnný trest k odsúdeniu sp. zn. 3T/42/2016, ktorým bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a teraz ukladaný trest nemôže byť miernejší, než ten, ktorý bol uložený skorším rozsudkom. S poukazom na prevahu priťažujúcich okolností dochádza ku zvýšeniu dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby ( z 1 roka až 5 rokov na 2 roky 4 mesiace až 5 rokov ). Potom súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože za posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest súd považoval za zákonný, spravodlivý a dostatočný jednak na prevýchovu samotného páchateľa, ako aj ochranu spoločnosti.
Potrebné je ešte dodať, že v danom prípade nebolo možné skutok u obžalovaného poňať ako dielčí útok jedného pokračujúceho trestného činu ku skutku obsiahnutému v konaní sp. zn. 2T 142/2014, lebo sa jedná o účastníctvo formou návodu, ktorý postup je vylúčený v zmysle ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. zákona, lebo pokračovací trestný čin je možný len pri páchateľstve trestného činu, nie účastníctve na trestnom čine. Je vylúčené posudzovať ako pokračovací trestný čin dohromady útoky, pričom pri niektorých je osoba páchateľom trestného činu a pri iných len účastníkom na trestnom čine. Účastníctvo nie je pokračovacím trestným činom, aj keby samo osebe spĺňalo objektívne a subjektívne súvislosti.
Aj keď si poškodený v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uplatnil náhradu škody, s poukazom na skutočnosť, že o tejto súd už rozhodol a to trestným rozkazom ( čl. 113 ) vydaným vo vzťahu ku spoluobžalovanému D. N., preto rozhodnutie o jej náhrade aj u obžalovaného by bolo duplicitným rozhodnutím, naviac je potrebné poukázať na ich postavenie v tejto trestnej veci, keď odsúdený D. N.Š. bol páchateľom daného trestného činu a obžalovaný len účastníkom, ktorý samotnú zmluvu s poškodeným neuzatváral. Súd preto o náhrade škody v tomto rozhodnutí vôbec nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.