Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Csp-18-2022.pdf
PDF · 122.36 KB
Case nature
Subarea
11Csp/18/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne I. E., F.. XX.X.XXXX, T. Č. XXXX/X, XXX XX S., zast. Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom ul. Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Na´vrhom dorucˇeny´m su´du dnˇa 24.2.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby su´d nariadil neodkladne ´ opatrenie, ktory´m by uložil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (iných príjmov žalobkyne) v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.12.2012, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne, uložil žalobkyni, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala proti žalovanému žalobu vo veci samej o určenie povinnosti zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne v prospech žalovaného v súvislosti so Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.12.2012 a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh a nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosťou, že dňa 21.12.2012 bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý bezúčelový úver vo výške 800 eur (ďalej len ,,zmluva“) a tento bol zo strany žalobkyne použitý na pohreb matky. Spolu so zmluvou bola toho istého dňa uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa ust. § 551 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Dohoda“). Dohoda bola priamo naviazaná na zmenku, uzatvorenú spolu so Zmluvou a Dohodou taktiež toho istého dňa. Z obsahu dohody vyplýva, že dlžník ako vystaviteľ zmenky vystavil v Rožňave dňa 21.12.2012 zmenku, v ktorej sa dlžník zaviazal na rad veriteľa zaplatiť zmenkovú sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a súčasne mu podľa ust. § 48 zák. č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vznikla v prípade omeškania povinnosť platiť zákonný (sankčný) úrok vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy odo dňa omeškania dlžníka. V dohode bol ešte označený zamestnávateľ žalobkyne: Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom Ul. Špitálska 1, 048 01 Rožňava, IČO: 36 597 341 a taktiež bola uvedená suma, ktorá sa mala zrážať mesačne zo mzdy žalobkyne, a to vo výške 131 eur. Zmenka bola vystavená na sumu 1 841,79 eur spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 12.09.2013, splatné na rad žalovanému, ,,bez protestu“, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Listom zo dňa 11.11.2013 žalovaný ako veriteľ predložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy platiteľovi mzdy žalobkyne: Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom Ul. Špitálska 1, 048 01 Rožňava, IČO: 36 597 341 a vyzval ho na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej
kópie Dohody, Zmenky a Výňatku z § 551 OZ. Žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, nakoľko zamestnávateľa žalobkyne vyzval na vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade Dohody ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá nemôže požívať žiadnu právnu ochranu ako nekalá obchodná praktika dodávateľa voči spotrebiteľovi. Žalovaný v liste zo dňa 11.11.2013 vyčíslil dlžnú sumu ku dňu vyhotovenia tohto listu spolu vo výške 2 122,31 eur ako súčet neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a zákonného úroku vo výške 6% ročne. Bližší výpočet z toho listu, ako žalovaný dospel k tejto konkrétnej sume, nevyplýva, t. j. aká bola konkrétna zmenková suma, aký bol konkrétny zmenkový úrok, resp. zákonný úrok vo výške 6 % ročne. Zamestnávateľ žalobkyne začal vykonávať zrážky zo mzdy od decembra 2019 doposiaľ, pričom za toto obdobie zrazil žalobkyni zrážky pre žalovaného v celkovej sume 2.515,30 eur, pričom zrážky zo mzdy i naďalej toho času stále pokračujú. Žalovaný sa bez ex offo súdnej kontroly snaží obohatiť na úkor žalobkyne takouto nekalou obchodnou praktikou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú navyše musela žalobkyňa spolu so zmenkou podpísať, aby jej bol poskytnutý úver, keďže Zmluva spolu s Dohodou a Zmenkou jej boli predostreté zo strany veriteľa na podpis ako podmienky na získanie požadovaného úveru. Pohľadávka veriteľa je s najväčšou pravdepodobnosťou premlčaná, a teda žalovaný vymáha svoju pohľadávku a prijíma platby v rozpore s ust. § 54a Občianskeho zákonníka, a to proti vôli žalobkyne. V tomto smere žalobkyňa výslovne vznáša námietku premlčania. Rovnako tak zmenku možno považovať za neplatne dojednanú, keď právna úprava v ust. § 17 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy, t. j. ku dňu 21.12.2012 pri spotrebiteľských úveroch zmenku úplne zakazovala. V prípade predmetnej Zmenky je tak nepochybné, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere (21.12.2012), v zmysle ust. § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z., bolo použitie Zmenky v spotrebiteľských úveroch úplne zakázané. Žalovaný žiadal na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zaplatenie neuhradenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku a zákonného úroku. Uvedená skutočnosť je ďalším dôvodom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy na uplatnenie nároku zo Zmenky, ktorá je zákonom zakázaná. Žalovaný v tomto prípade postupoval v rozpore s ust. § 39 OZ, v zmysle ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne dopisujú údaje, čo dokazuje jej hromadný charakter a teda nebola so spotrebiteľom osobitne vyjednaná, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom. Žalobkyni nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobkyňa nemala možnosť výberu, mohla prijať úverové podmienky ako celok vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Znenie dohody bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a žalovaný napriek spornosti tejto dohody požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy aj keď neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by mu ukladalo povinnosť plniť, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti napr. RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, a preto je potrebné poskytnutý úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaný má nárok na vrátenie úveru vo výške minimálne 1.715,30 eur (2.515,30 eur - 800 eur). Žalobkyňa je toho názoru, že súd pri rozhodovaní by mal vychádzať zo skutočnosti, že povinnosť uložená zamestnávateľovi žalobkyne, teda zákaz vykonávať zrážky z jeho mzdy v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je v tomto prípade najvhodnejšie a najrýchlejšie zvrátiť iba neodkladným opatrením. Súd musí prihliadnuť aj na preventívnu povahu neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť podstatnému zhoršeniu postavenia žalobkyne vykonávaním neodôvodnených zrážok zo mzdy s prihliadnutím na obsah uzavretej zmluvy. V prípade, ak by nedošlo k nariadeniu neodkladného opatrenia, zamestnávateľ by naďalej vykonával zrážky zo mzdy, ktoré už toho času aj vykonáva a vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že celková suma by podstatne prekročila sumu, ktorú má žalobkyňa žalovanému zaplatiť. Už teraz sa osvedčenie tejto skutočnosti javí ako dôvodné, keď zo strany žalovaného bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800 eur a ku dňu podania tohto návrhu už došlo k zrazeniu sumy minimálne vo výške 2.515,30 eur, čo predstavuje viac ako 3 - násobok sumy poskytnutého úveru. Vydaním neodkladného opatrenia sú chránené práva spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvy v porovnaní s dopadom na žalovaného ako silnejšej zmluvnej strany. Vykonávaním zrážok zo mzdy podľa uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy by tak žalobcovi vznikla škoda vymožením záväzku, k zaplateniu ktorého žalobkyňa nie je povinná a sama vôľu splniť tieto záväzky nemá. Preto je dôvodné a potrebné dočasne upraviť pomery medzi žalobkyňou a žalovaným neodkladným opatrením. Súd by mal mať v tomto prípade z predložených listín osvedčené, že konečnú výšku pohľadávky určuje sám veriteľ svojim jednostranným rozhodnutím, v dôsledku čoho výkon zrážok
zo mzdy môže spôsobiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže takýto nárok je založený len na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide pritom o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť, a je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému akokoľvek dlhému konaniu zo strany dodávateľa. Žalobkyňa ako jedna zo zmluvných strán pritom nemá možnosť jednostranne dosiahnuť zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, i keď zrážky zo mzdy sa vykonávajú neoprávnene. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čoby sa touto dohodou mohlo obísť, a preto je namieste bezodkladná úprava pomerov neodkladným opatrením, ktoré zabezpečí, že nedôjde k ďalším zrážkam zo mzdy žalobkyne, a to aj na nároky, ktorých existencia sa spochybňuje. Súdna prax vyžaduje splnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a ani, že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma stranám sporu, teda ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Na druhej strane dočasným nevykonaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe zo spotrebiteľskej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma. V prípade neúspechu žalobkyne v konaní vo veci samej, bude nepochybná jeho povinnosť uhradiť pohľadávky tak, ako vyplývajú zo zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie jeho majetku a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenie v rozpore s kolíznymi ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je teda zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne a je v rozpore s § 53 OZ, keďže žalobkyňa bola už v čase vzniku úverovej zmluvy nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Je nesporné, že vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať ako nekalú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená medzi sporovými stranami dňa 21.12.2012, t.j. v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je formulovaný slovom „najmä“, t.j. príkladmo. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku, prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi. Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Osvedčenie bezodkladnej potreby upraviť pomery strán nemožno zamieňať s riadnym dokazovaním, ku ktorému by došlo vo veci samej. Až v konaní vo veci samej bude potrebné detailne skúmať samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy z hľadiska jej platnosti (resp. existencie), ako aj samotnú Zmluvu o úvere, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy je akcesorická k zmluve a ako taká nemôže zabezpečovať také povinnosti, ktoré by vyplývali z prípadne neplatnej zmluvy o úvere. V tomto prípade bude potrebné skúmať aj platnosť Zmenky, ktorá bola naviazaná práve či už na zmluvu, resp. na samotnú dohodu o zrážkach zo mzdy. Prieskumu je
potrebné podrobiť nárok žalovaného aj z pohľadu vznesenej námietky premlčania žalobkyne. Takýto prieskum však vybočuje z rámca prieskumu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto je ho možné vykonať len v konaní vo veci samej. Vzhľadom na to, že nariadením neodkladného opatrenia je potrebné tiež chrániť aj záujmy toho voči komu takéto neodkladné opatrenie smeruje, keď dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nie je v spotrebiteľských sporoch vylúčená, je nutné konštatovať, že nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci nemôže konzumovať vec samú. V opačnom prípade, by len samotná existencia takejto dohody za stavu, kedy ju veriteľ použije a dlžník podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vždy dohodu o zrážkach zo mzdy vylučovala zo zmluvného vzťahu strán a jej reálna využiteľnosť by sa inštitútom neodkladného opatrenia neodôvodnene oslabovala. Navrhla preto, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyňou a obmedzil trvanie neodkladného opatrenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, uložil žalobkyni povinnosť v zmysle § 336 CSP podať v stanovenej lehote žalobu vo veci samej, vymedzenú predmetom konania a jeho strán. Žalobkyňa ako dôkazy predložila Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 21.12.2012, zmenku, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 11.11.2013 a potvrdenia zamestnávateľa žalobkyne o doposiaľ vykonaných zrážkach zo mzdy zo dňa 16.2.2022 a 3.3.2022.
3. Podlˇa § 324 ods. 1 za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok (dˇalej len „CSP“), pred zacˇati´m konania, pocˇas konania a po jeho skoncˇeni´ su´d mo^zˇe na na´vrh nariaditˇ neodkladne´ opatrenie.
4. Podlˇa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
5. Podlˇa § 324 ods. 3 CSP, neodkladne´ opatrenie su´d nariadi iba za predpokladu, ak sledovany´ u ´cˇel nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni´m.
6. Podlˇa § 325 ods. 1 CSP, neodkladne´ opatrenie mo^zˇe su´d nariaditˇ, ak je potrebne´ bezodkladne upravitˇ pomery alebo ak je obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´.
7. Podlˇa § 325 ods. 2 pi´sm. d) CSP, neodkladny´m opatreni´m mozˇno strane ulozˇitˇ, aby niecˇo vykonala, niecˇoho sa zdrzˇala alebo niecˇo zna´sˇala.
8. Podlˇa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia sa popri na´lezˇitostiach zˇaloby podlˇa § 132 uvedie opi´sanie rozhoduju´cich skutocˇnosti´ odo^vodnˇuju ´cich potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu, zˇe exeku´cia bude ohrozena´, opi´sanie skutocˇnosti´ hodnoverne osvedcˇuju´cich do^vodnostˇ a trvanie na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana a musi´ bytˇ z neho zrejme´, ake´ho neodkladne´ho opatrenia sa navrhovatelˇ doma´ha. K na ´vrhu musi´ navrhovatelˇ pripojitˇ listiny, na ktore´ sa odvola´va.
9. Podlˇa § 328 ods. 1 CSP, ak su´d nepostupoval podlˇa § 327, nariadi neodkladne´ opatrenie, ak su´ splnene´ podmienky podlˇa § 325 ods. 1, inak na´vrh na nariadenie neodkladne´ho opatrenia zamietne.
10. Podlˇa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
11. Podlˇa § 329 ods. 1 CSP, su´d mo^zˇe rozhodnu´tˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia aj bez vy´sluchu a vyjadrenia stra´n a bez nariadenia pojedna´vania.
12. Podlˇa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Za´kladnou podmienkou nariadenia neodkladne´ho opatrenia je existencia za´konne´ho do^vodu vedu´ceho k jeho nariadeniu. Neodkladne´ opatrenie je insˇtitu´t, ktory´ je namieste pouzˇitˇ vtedy, ak je potrebne´ neodkladne upravitˇ pomery alebo ak je tu obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Pri oboch ty´chto skupina´ch neodkladny´ch opatreni´ je potrebne´ sku´matˇ, cˇi je na´rok zˇalobcu osvedcˇeny´ a cˇi je neodkladne´ opatrenie potrebne´. Ide o taky´ stav pra´vnych (nie iba fakticky´ch) vztˇahov medzi stranami, ktory´ bezpodmienecˇne vyzˇaduje ry´chlu su´dnu ochranu. Potreba u´pravy pomerov musi´
bytˇ teda bezodkladna´, cˇo zahr´nˇa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladne´ opatrenie bude spravidla opodstatnene´, ak navrhovateľovi hrozi´ bezprostredný vznik alebo rozsˇirovanie sˇkody cˇi inej ujmy, docha´dza k ohrozovaniu alebo porusˇovaniu jeho pra´v a pra´vom chra´neny´ch za´ujmov, pri´padne hrozi´ zhorsˇenie jeho pra´vnej pozi´cie do takej miery, zˇe sa mu viac neoplati´ ucha´dzatˇ sa o konecˇnu´ su´dnu ochranu.
14. Pred nariadeni´m neodkladne´ho opatrenia musi´ su´d posu´ditˇ, cˇi: a) je osvedcˇena´ existencia pra ´vneho vztˇahu medzi sporovy´mi stranami, resp. existencia subjekti´vneho na´roku navrhovatelˇa, ktore ´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, b) navrhovatelˇom tvrdene´ a osvedcˇene´ skutocˇnosti odo^vodnˇuju´ potrebu neodkladnej u´pravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exeku´cie (princi´p opodstatnenosti), c) ulozˇeni´m pozˇadovanej povinnosti alebo obmedzenia objekti´vne mozˇno dosiahnutˇ ochranu, ktorej sa navrhovatelˇ doma´ha (princi´p efekti´vnosti), d) navrhovany´m neodkladny´m opatreni´m, pokialˇ ma´ podlˇa okolnosti´ pri´padu docˇasny´ charakter, nebude vytvoreny´ nena´vratny´ stav, e) pra´vne u´cˇinky neodkladne´ho opatrenia neobmedzia povinnu´ osobu neprimerany´m spo^sobom a nad nevyhnutny´ rozsah (princi´p proporcionality), f) sledovany´ u´cˇel nemozˇno dosiahnutˇ zabezpecˇovaci´m opatreni ´m (§ 324 ods. 3 CSP).
15. Pre rozhodnutie su´du o neodkladnom opatreni´ je rozhoduju´ci stav v cˇase vydania rozhodnutia su´du prvej insˇtancie, cˇo je skutkovy´ a pra´vny stav veci, v ktorej sa ma´ rozhodovatˇ o na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia. Skutkovy´ a pra´vny stav veci sa posudzuje podlˇa na´lezˇitosti´ na´vrhu vyzˇadovany´ch v § 326 CSP. Su´d sa v ra´mci konania o nariadenie neodkladne´ho opatrenia vyrovna´ len s ty´mi okolnostˇami, ktore´ vyply´vaju´ z na´vrhu a z pouzˇitelˇne´ho, spravidla hmotne´ho pra´va, cˇo su´visi´ aj s ty´m, zˇe u´cˇastni´ci nemusia bytˇ vypocˇuti´ a su´d nie je povinny´ vykona´vatˇ zˇiadne ine´ dokazovanie. Aby su´d mohol vyhovietˇ na´vrhu na vydanie neodkladne´ho opatrenia, musi´ navrhovateľ osvedcˇitˇ asponˇ za´kladne´ skutocˇnosti umozˇnˇuju´ce prijatˇ za´ver o pravdepodobnosti na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ ochrana, ako aj nebezpecˇenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhovane´ neodkladne´ opatrenie by malo bytˇ primerane´ zabezpecˇovane´mu na´roku a musi ´ bytˇ pri´pustne´. Osvedcˇovanie na rozdiel od dokazovania znamena´, zˇe su´d prostredni´ctvom oznacˇeny´ch do^kazov zistˇuje najvy´znamnejsˇie skutocˇnosti do^lezˇite´ pre rozhodnutie. Do^kazne´ bremeno spocˇi´va vy´lucˇne na navrhovateľovi navrhovane´ho neodkladne´ho opatrenia a jeho na´vrh by mal obsahovatˇ vsˇetky na´lezˇitosti umozˇnˇuju´ce jeho merito´rne vybavenie. Neodkladne´ opatrenie vsˇak nemozˇno vydatˇ iba na za´klade tvrdeni´ navrhovateľa bez osvedcˇenia asponˇ za´kladny´ch skutocˇnosti´ umozˇnˇuju´cich prijatˇ za´ver o pravdepodobnosti na´roku, ktore´mu sa ma´ poskytnu´tˇ docˇasna´ ochrana a bez osvedcˇenia nebezpecˇenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
16. Za´konny´mi podmienkami na nariadenie neodkladne´ho opatrenia su´ teda neodkladnostˇ docˇasnej u´pravy pomerov alebo obava, zˇe exeku´cia bude ohrozena´. Aj v pri´pade, ak su´ inak splnene´ forma´lne predpoklady pre nariadenie neodkladne´ho opatrenia, je treba starostlivo zva´zˇitˇ, cˇi v pri ´pade jeho nariadenia nedo^jde k nevyva´zˇene´mu za´sahu do vztˇahu stra´n alebo treti´ch oso^b. Podkladom pre rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú rovnako aj údaje a informácie, ktoré sú uvedené v návrhu a priložených dôkazoch. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. V súlade s vyššie uvedeným ustanovením § 329 ods. 1 CSP súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich možnej pravdepodobnosti vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov strán. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. Ak použitie neodkladného opatrenia súdom predpokladá kumulatívne splnenie všetkých zákonných podmienok, je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje dočasnú ochranu, preukázal dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote ustanovenej v § 328 ods. 2 CSP, spravidla bez nariadenia pojednávania. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nemysliteľné, aby súd vykonával dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočíva výlučne na navrhovateľovi. Súd bez toho, aby umožnil druhej strane vyjadriť sa k podanému návrhu alebo predniesť vlastné tvrdenia a návrhy, skúma, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu je potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
bol perfektný a skutočnosti v ňom uvádzané dostatočne osvedčené. „V rámci konania o vydanie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený v dôsledku: účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu, toho, že súd koná spravidla bez pojednávania a zásadne bez vypočutia účastníkov. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Nemusí prihliadať na všetky formality, ako pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné.“ (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010). Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný osvedčiť (teda nemusia byť nepochybne preukázané) relevantné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena je na strane navrhovateľa a nič na tom nemení fakt, že niekedy je to obtiažne. To však v žiadnom prípade neznamená, že povinnosť tvrdenia či dôkazná povinnosť odpadá. Treba s tým počítať v každom sporovom konaní, teda aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, kde dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti a primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Potreba okamžitej a dočasnej úpravy pomerov strán je kumulatívnou požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia, ale musí byť reálne preukázaná. Zúžené požiadavky na dokazovanie v súvislosti s rozhodovaním o neodkladnom opatrení nemožno interpretovať tak, že neodkladné opatrenie môže súd vydať bez toho, aby dokazovanie vykonal v potrebnej miere a preveril ním vierohodnosť navrhovateľom tvrdených skutočností. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť resp. sa niečoho zdržať, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.
17. Su´d sa obozna´mil s podany´m na´vrhom na nariadenie neodkladne´ho opatrenia ako aj s prilozˇeny ´mi listinny´mi do^kazmi a po presku´mani´ skutkovy´ch a pra´vnych do^vodov na´vrhu dospel k záveru, zˇe nie su´ splnene´ podmienky pre jeho nariadenie a preto na´vrh zˇalobkyne na nariadenie neodkladne ´ho opatrenia v celom rozsahu zamietol.
18. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa sleduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu pred začatím konania, kým súd rozhodne vo veci samej na podklade ňou (v budúcnosti) podanej žaloby o neplatnosť zmluvy o úvere resp. neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
19. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odvodzuje od skutočnosti, že predmetná zmluva je v časti dohodnutej odplaty, uzavretej zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu a dohody o zrážkach zo mzdy neplatná a teda realizovanými zrážkami zo mzdy, bude veriteľovi plniť viac ako je jeho nárok.
20. Podľa § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
21. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
22. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy z 21.12.2012 súd uvádza, že táto bola uzavretá na osobitnej listine, bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle a zároveň o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa upovedomená, na základe čoho je pre vymoženie záväzku žalobkyne voči veriteľovi prostredníctvom jej zamestnávateľa prípustná. V dohode o zrážkach zo mzdy je identifikovaná pohľadávka a je určená aj výška zrážky zo mzdy.
23. Návrh na neodkladné opatrenie nie je dôvodný vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán sporu nie je naliehavá a navrhovateľ dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému samá poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie.
24. Podľa názoru súdu žalobkyňa skutocˇnostˇami uvedeny´mi v na´vrhu na nariadenie neodkladne´ho opatrenia a listinami k nemu pripojeny´mi neosvedcˇila opra´vnenostˇ navrhovane´ho neodkladne´ho opatrenia z hlˇadiska existencie (ohrozene´ho) pra´va. Neosvedčila tiež potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu. Žalobkyňa k podanému návrhu nepredložila Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na ktorú sa odvoláva vo svojom návrhu. Súdu tak nie je známy obsah zmluvy. Je preto nemožné v prvom rade posúdiť, či medzi žalovaným a žalobkyňou vznikol spotrebiteľský vzťah, podrobiť danú zmluve kontrole ex offo a posúdiť, či daný úver je potrebné posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva. Bolo by predčasné potom vysloviť neplatnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. určenie úverovej zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú tak, ako to tvrdí žalobkyňa vo svojom návrhu. Z predložených dôkazov nie je možné ani posúdiť premlčanie pohľadávky žalovaného. Súdu nie sú známe skutočnosti o splatnosti úveru, jednotlivých splátok atď. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia podľa žalobkyne vyplýva zo skutočnosti, že pôvodne bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800 eur, pričom zamestnávateľ žalobkyne na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa predložených potvrdení zo dňa 16.2.2022 a 3.3.2022 zrazil už celkom sumu 2.646,30 eur, ktorá už viac ako trojnásobne prevyšuje poskytnutý úver. Nariadením neodkladného opatrenia má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Konaním žalovaného bolo podľa tvrdenia žalobkyne zasiahnuté do jej práv a sú poškodzované jej práva.
25. Žalobkyňa svojimi tvrdeniami a predloženými dôkazmi nijako neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce protiprávne konanie žalovaného, resp. jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi. Z predložených dôkazov bola vylúčená možnosť súdu posudzovať neplatnosť jednotlivých právnych úkonov resp. ich rozpor s dobrými mravmi (úverová zmluva, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmenka), nakoľko úverová zmluva ani nebola žalobkyňou predložená. Žalobkyňa vo svojom návrhu tiež nijako neosvedčila ohrozenie svojho práva. Z tvrdení žalobkyne nie je zrejmá existencia bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo svoju obavu o hrozenie. Okrem konštatovania, že suma zrazená jej zamestnávateľom zrážkami zo mzdy viac ako trojnásobne prevyšuje výšku poskytnutého úveru, neuviedla v čom spočíva ohrozenie je práv. Ani toto tvrdenie však nemožno posúdiť, nakoľko žalobkyňa nepreukázala ani výšku poskytnutého úveru, nepredložila prehľad splátok a úhrad. Žalobkyňa nepreukázala, že z jej strany momentálne dochádza k plneniu zo zmluvy dobrovoľnou formou, ani to, v akom rozsahu už má úver splatený a či žalovaný nevymáha pohľadávku nad zmluvou stanovený rámec, čím by došlo k neoprávnenému zásahu do jej majetku. Súdu nie je zrejmé, v akej výške zostáva žalobkyni uhradiť úver prípadne aj jeho príslušenstvo. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. K osvedčeniu tejto skutočnosti žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz. Aj vzhľadom na časový aspekt, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa požiadavku bezodkladnosti. Zamestnávateľ žalobkyne vykonával zrážky zo mzdy v prospech žalovaného od decembra 2019, odkedy do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli už viac ako 2 roky.
26. V danom prípade má súd preto za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladne a autoritatívne zasiahnuť do správania sa sporových strán nariadením žiadaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa jednak neosvedčila skutočnosti tvrdené v návrhu (nepredložila úverovú zmluvu, nepreukázala výšku pohľadávky žalovaného) odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia, rovnako tak neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú úpravu pomerov a to preukázaním reálnej ujmy, ktorá by jej mohla vzniknúť rozhodnutím o nenariadení neodkladného opatrenia a tiež nepreukázala bezodkladnosť nutnosti upraviť pomery strán sporu, vzhľadom na dlhý časový odstup odkedy zamestnávateľ žalobkyne začal vykonávať zrážky zo mzdy. S poukazom na vyššie uvedené a za daného stavu, súd nevyhodnotil žiadne z tvrdení žalobkyne uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za dostatočne osvedčujúce, bezodkladnú potrebu upravenia pomerov medzi stranami prostredníctvom
ňou navrhovaného neodkladného opatrenia a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
27. Záverom súd pripomína, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú úpravu, predložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd môže vyvodiť závery o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vykoná dokazovanie len v rozsahu dôkazných prostriedkov predložených osobou, ktorá požaduje nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdených skutočností v návrhu.
28. Keďže neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, súdu nezostávala iná možnosť, než návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.
29. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu patrí nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že súd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu mozˇno podatˇ odvolanie v lehote 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresny ´ su´d Rožňava, pi´somne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie mo^zˇe podatˇ strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydane´. Odvolanie len proti odo^vodneniu rozhodnutia nie je pri´pustne´.
V odvolani´ sa popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania uvedie, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na´vrh).
Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe a) neboli splnene´ procesne´ podmienky, b) su´d nespra´vnym procesny´m postupom znemozˇnil strane, aby uskutocˇnˇovala jej patriace procesne´ pra´va v takej miere, zˇe dosˇlo k porusˇeniu pra´va na spravodlivy´ proces, c) rozhodoval vylu´cˇeny´ sudca alebo nespra´vne obsadeny´ su´d, d) konanie ma´ inu´ vadu, ktora´ mohla matˇ za na´sledok nespra´vne rozhodnutie vo veci, e) su´d prvej insˇtancie nevykonal navrhnute´ do^kazy, potrebne´ na zistenie rozhoduju´cich skutocˇnosti ´, f) su´d prvej insˇtancie dospel na za´klade vykonany´ch do^kazov k nespra´vnym skutkovy´m zisteniam, g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstoji´, pretozˇe su´ pri´pustne´ dˇalsˇie prostriedky procesnej obrany alebo dˇalsˇie prostriedky procesne´ho u´toku, ktore´ neboli uplatnene´, alebo h) rozhodnutie su´du prvej insˇtancie vycha´dza z nespra´vneho pra´vneho posu´denia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napa´da, mo^zˇe odvolatelˇ rozsˇi´ritˇ len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie do^vody a do^kazy na ich preuka´zanie mozˇno menitˇ a dopl´nˇatˇ len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie mozˇno urobitˇ pi´somne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobene´ v elektronickej podobe bez autoriza´cie podlˇa osobitne´ho predpisu treba dodatocˇne dorucˇitˇ v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovane´ podlˇa osobitne´ho predpisu; ak sa dodatocˇne nedorucˇi´ su´du do desiatich dni´, na podanie sa neprihliada.