Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/32/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: I. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., Č.K. XXXX/X, zastúpená Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom v Revúcej, Železničná 257/19, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava sp. zn. zo dňa 11. marca 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. -40 zo dňa 11. marca 2022.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným uznesením zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy (iných príjmov žalobcu) v súvislosti so zmluvou o úvere č. 8702701872, uzavretou medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 21.12.2012, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej o zdržanie sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov žalobkyne. Návrh odôvodnila tým, že dňa 21.12.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere č. 8702701872, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 800 € a toho istého dňa bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá bola naviazaná na zmenku, vystavenú tiež v deň uzavretia zmluvy o úvere na zmenkovú sumu 1.841,79 €. Žalovaný listom zo dňa 11.11.2013 požiadal zamestnávateľa žalobkyne Nemocnicu s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy a k tomuto dňu vyčíslil dlžnú sumu vo výške 2.122,31 €. Zamestnávateľ žalobkyne začal vykonávať zrážky zo mzdy od mesiaca december 2019 a doposiaľ zrazil sumu 2.515,30 €, pričom zrážky zo mzdy vykonáva aj naďalej. Pohľadávka žalovaného je pritom s najväčšou pravdepodobnosťou premlčaná. Poukázala na neplatnosť zmenky v zmysle v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t.j. 21.12.2012, v zmysle ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Aj z tohto dôvodu namietala neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedla ďalej, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne dopisovali údaje, teda nebola ňou osobitne vyjednaná a nemala možnosť výberu, lebo inak by jej nebol poskytnutý úver. Namietala tiež, že zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, a preto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že jej bol poskytnutý úver vo výške 800 € a ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia už došlo k zrazeniu sumy minimálne vo výške 2.515,30 €, je osvedčená potreba neodkladne upraviť pomery strán sporu, pretože vykonávaním ďalších zrážok zo mzdy sú vymáhané peňažné prostriedky, ktoré značne prekračujú sumu,

ktorú by bola povinná zaplatiť pri dodržaní ustanovení spotrebiteľských vzťahov. Nemá pritom možnosť dosiahnuť jednostranne zrušenie dohody o zrážkach zo mzdy, ani pozastavenie vykonávania zrážok zamestnávateľom, i keď sa tieto vykonávajú neoprávnene. Navrhovaným neodkladným oparením teda sleduje zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy na nároky, ktorých existencia je spochybňovaná.

3. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.12.2012, zmenku zo dňa 21.12.2012, žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 11.11.2013 a potvrdenia Nemocnice s poliklinikou sv. Barbory v Rožňave o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.2.2022 a 3.3.2022.

4. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, a preto návrh žalobkyne zamietol, aplikujúc ust. §, 325 ods. 1, 2 písm. d/, 326, 328 a 329 v spojení s ust. , a o ochrane spotrebiteľa.

5. Vychádzajúc zo skutočnosti, že žalobkyňa dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvodzuje od skutočnosti, že zmluva o úvere je v časti dohodnutej odplaty neplatná, že neplatná je zmenka, ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy, skúmal, či žalobkyňa tieto svoje tvrdenia osvedčila.

6. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy zo dňa 21.12.2012 súd uviedol, že táto bola uzavretá na osobitnej listine v súlade s o ochrane spotrebiteľa a bola vyjadrením slobodnej vôle jej strán, žalobkyňa bola o dôsledkoch uzavretia tejto dohody upovedomená a v dohode o zrážkach zo mzdy bola identifikovaná pohľadávka a určená aj výška zrážky zo mzdy. Uzavrel preto, že pre vymoženie záväzku žalobkyne voči veriteľovi prostredníctvom jej zamestnávateľa je táto dohoda prípustná.

7. K tvrdeniu o neplatnosti zmluvy o úvere v časti dohodnutej odplaty súd uviedol, že žalobkyňa nepredložila zmluvu o úvere č. 8702701872, na ktorú sa odvoláva vo svojom návrhu, súdu tak nie je známy obsah zmluvy a v prvom rade nebolo možné posúdiť, či medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol spotrebiteľský vzťah, nebolo možné zmluvu o úvere podrobiť ex offo kontrole a posúdiť, či daný úver je potrebné posudzovať podľa noriem spotrebiteľského práva. Konštatoval, že bolo by za tejto situácie predčasné vysloviť neplatnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, resp. určiť úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Z predložených dôkazov súd nemohol posúdiť ani premlčanie pohľadávky žalovaného. Súdu neboli známe skutočnosti o splatnosti úveru a jednotlivých splátok. Bez zmluvy nebolo možné ustáliť výšku poskytnutého úveru a s tým súvisiacich záväzkov z úverovej zmluvy a posúdiť výšku záväzku žalobkyne z tejto zmluvy. Žalobkyňa nepredložila ani prehľad splátok a úhrad a nepreukázala plnenie zo zmluvy dobrovoľnou formou ani rozsah, v akom má úver už splatený a neosvedčila tak tvrdenú skutočnosť, že žalovaný vymáha pohľadávku nad zmluvou stanovený rámec, čím dochádza k neoprávnenému zásahu do jej majetku. Nebolo v možnostiach súdu zistiť ani to, v akej výške zostáva žalobkyni uhradiť úver a jeho príslušenstvo a či teda vykonávanými zrážkami dochádza k neoprávnenému zásahu do jej majetku. Konštatoval tak nielen nedostatok osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj nedostatok osvedčenia ohrozenia práva žalobkyne. Poukázal na to, že aj vzhľadom na časový aspekt návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňa požiadavku bezodkladnosti. Zamestnávateľ žalobkyne totiž vykonával zrážky zo mzdy už od decembra 2019, od kedy do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynuli už viac ako dva roky.

8. Súd teda dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladne zasiahnuť do správania sporových strán nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, keď neosvedčila skutočnosti tvrdené v návrhu, odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako neosvedčila ani skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú úpravu pomerov, a to preukázaním reálnej ujmy, ktorá by jej mohla vzniknúť. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. a úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže tomuto žiadne trovy nevznikli.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. , , , a a navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, alternatívne navrhla zrušiť napadnuté uznesenie a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie považuje za príliš formalistické, pokiaľ súd zamietol návrh na tom základe, že nepredložila úverovú zmluvu zo dňa 21.12.2012. Vytýkala súdu, že túto zmluvu nevyžiadal od žalobkyne následnou výzvou, resp. sa nepokúsil vyžiadať si ju od žalovaného, aj keď išlo o spotrebiteľský spor a mal preto aplikovať ust. . Žalobkyňa má za to, že dostatočne osvedčila podstatné skutkové okolnosti, konkrétne osvedčila uzavretie zmluvy o úvere dňa 21.12.2012, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola naviazaná na zmenku predloženú žalobkyňou. Zmenka bola pritom neplatná v zmysle ust. , keďže splnenie spotrebiteľského dlhu nebolo možné zabezpečiť zmenkou. Argumentovala ďalej, že preukázala vystavenie zmenky na sumu 1.841,79 €, pričom však na základe dohody o zrážkach zo mzdy jej bola zrazená suma minimálne 2.515,30 €, čím preukázala zrazenie sumy vyššej, ako bola pôvodne dojednaná zmenková suma. Aj napriek tejto skutočnosti nebola žalobkyni priznaná súdna ochrana v podobe nevykonávania zrážok zo mzdy. Trvala na vznesenej námietke premlčania, keďže od uzavretia úverovej zmluvy uplynula už doba viac ako 9 rokov a voči žalobkyni neprebiehalo žiadne súdne konanie ohľadne predmetného úverového vzťahu. Žalobkyňa osvedčila hroziacu ujmu v podobe neustáleho vykonávania zrážok zo mzdy bez akejkoľvek súdnej kontroly. Medzičasom podala na súd aj žalobu vo veci samej o určenie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy a iných príjmov, v úvode ktorej navrhla konajúcemu súdu vyžiadať od žalovaného úverovú zmluvu. V prípade rozhodovania o odvolaní navrhla pripojiť spis Okresného súdu Rožňava sp. zn. , v ktorom bude úverová zmluva s najväčšou pravdepodobnosťou už tvoriť súčasť spisu a skutočnosti tvrdené žalobkyňou v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by boli nielen osvedčené, ale aj preukázané. K tvrdeniu súdu, že nepredložila prehľad splátok a úhrad uviedla, že preukázala súdu doposiaľ zrazenú sumu jej zamestnávateľom vo výške 2.515,30 €, pričom úver splácala iba takouto formou. Zo všetkých týchto dôvodov považuje za osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán do rozhodnutia vo veci samej.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a navrhuje toto potvrdiť.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

13. Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

14. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

15. Žalobkyňa v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktorými odôvodňovala svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tieto boli posudzované súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a privodiť jeho zmenu.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nesplnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.

18. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

22. V prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný pred začatím konania vo veci samej.

23. Predpokladom pre nariadenie neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej sú: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochrana a 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená (osvedčením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy).

24. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené. Zároveň pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (teda či ide o zásah primeraný).

25. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR , , atď.).

26. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

27. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Súd je vždy povinný skúmať pravdepodobnosť chráneného nároku ad hoc a podľa aktuálneho stavu konania (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, str. 1106). Navrhovateľ preto musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

28. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že

chránený nárok je dôvodný a trvá. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (, Komentár, Doc. JUDr. Marek Števček, PhD. a kolektív, C.H.Beck, 2016, strana 1108).

29. V právnej praxi došlo k odmietnutiu významu len abstraktnej pravdepodobnosti vyhovenia žalobe (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.11.2012 sp.zn. ), čo v okolnostiach prejednávanej veci znamená, že záver o miere pravdepodobnosti úspešnosti žaloby vo veci samej nemožno vyvodiť len zo spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho i zabezpečovacieho právneho vzťahu strán, ale je potrebné sa zaoberať konkrétnymi žalobkyňou tvrdenými dôvodmi neplatnosti úverových zmlúv a v nadväznosti na to neplatnosti zmlúv o zriadení záložného práva.

30. V prejednávanej veci žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a neosvedčila ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, z ktorých dôvodov vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

31. Žalobkyňa sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha ochrany pred neoprávneným zásahom do svojho majetku, ku ktorému dochádza zrážkami z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú považuje za neplatnú, pričom nemá iné právne ani faktické možnosti zabrániť vykonávaniu ďalších zrážok zo mzdy. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyvodzuje jednak z tej skutočnosti, že ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola osobitne vyjednaná a ktorej obsah nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a zároveň nemala možnosť uzavrieť úverovú zmluvu bez uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. Ďalším dôvodom neplatnosti je tá skutočnosť, že na základe tejto dohody malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky zo zmenky, ktorou však nebolo možné zabezpečiť plnenie spotrebiteľského úveru v zmysle Nezákonnosť vykonávaných zrážok zo mzdy vyvodzuje aj z tej skutočnosti, že úver zo zmluvy o úvere je vzhľadom na chýbajúce zákonné náležitosti bezúročný a bez poplatkov a žalovaný má preto nárok iba na vrátenie istiny úveru.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ktorými žalobkyňa odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobkyňa sa domáha ochrany svojich práv ako spotrebiteľ. Neosvedčila však existenciu spotrebiteľského vzťahu medzi ňou a žalovaným ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie ( ), keď nepredložila zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 21.12.2012, v súvislosti s ktorou mala byť vystavená zmenka zo dňa 21.12.2012 a uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy vo vzťahu k zmenke toho istého dňa.

33. Nenáležitá je v tomto smere odvolacia námietka žalobkyne, že súd ju mal vyzvať na predloženie zmluvy, resp. túto sa mal pokúsiť vyžiadať od žalovaného vzhľadom na povinnosť súdu v zmysle zabezpečiť aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, ak je nevyhnutý pre rozhodnutie vo veci.

34. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ustanovuje a podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. V zmysle vady podaného návrhu súd neodstraňuje, a teda pokiaľ žalobkyňa nepripojila zmluvu o úvere napriek tomu, že sa na ňu v návrhu odvolávala, nebolo povinnosťou súdu vyzývať ju na pripojenie tejto listiny, a keďže v tomto štádiu konania sa dokazovanie nevykonáva, nebolo povinnosťou súdu vyžiadať si tento dôkaz ani od žalovaného, zvlášť za situácie, že z predložených listinných dôkazov nebolo osvedčené, že žalobkyňa je spotrebiteľkou.

35. Ust. a nasl. sa vzťahujú na spotrebiteľské spory. Ustanovenia § a 296 sú osobitnými ustanoveniami o dokazovaní a keďže v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení súd dokazovanie nevykonáva, použitie ust. , ako sa toho domáha žalobkyňa, neprichádza do úvahy.

36. Nebolo preto povinnosťou súdu ani ex offo zisťovať, či medzi žalobkyňou a žalovaným neprebieha iné súdne konanie a či v tomto súdnom konaní nebola predložená zmluva o úvere, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva.

37. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobkyňa neosvedčila existenciu spotrebiteľského vzťahu, súd sa vyporiadal s otázkou prípadnej neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy aj z hľadiska ust. § 551 ods.

1, 2 a zákona o ochrane spotrebiteľa, teda posudzoval platnosť tejto dohody o zrážkach zo mzdy v prípade, že ňou je zabezpečené splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy. Dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá v písomnej forme, vo forme osobitnej listiny, žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch jej uzavretia, mala možnosť ju odmietnuť a v tejto dohode je identifikovaná pohľadávka a určená aj výška zrážky zo mzdy, a teda dospel k záveru, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je platná.

38. Žalobkyňa v konaní neosvedčila, že by dohodou o zrážkach zo mzdy bola zabezpečená pohľadávka z neplatnej zmenky, pretože nepredložila zmluvu o úvere, na základe ktorej by bolo možné uzavrieť, že zmenkou je neprípustne zabezpečený dlh titulom spotrebiteľského úveru.

39. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pretože v tomto štádiu konania neosvedčila, že by dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi sporovými stranami dňa 21.12.2012, bola v rozpore so zákonom.

40. Neušla pozornosti odvolacieho súdu ani tá skutočnosť, že neodkladným opatrením sa žalobkyňa nedomáhala zdržania sa výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov výslovne na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.12.2012, ale navrhovaný petit je formulovaný všeobecne tak, že žalovanému sa má uložiť povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy v súvislosti so zmluvou o úvere č. 8702701872, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.12.2012. Neodkladnému opatreniu s takýmto všeobecne formulovaným petitom ani nie je možné vyhovieť, keďže takýto petit je nevykonateľný.

41. Už samotná táto skutočnosť je dôvodom pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú ( ), pričom vadou návrhu je nepochybne aj rozpor medzi obsahom návrhu a navrhovaným petitom.

42. K ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že osvedčila uzavretie zmluvy o úvere so žalovaným dňa 21.12.2012, ani v odvolaní neuvádza, akými listinnými dôkazmi k tomu malo dôjsť. K námietke žalobkyne, že už samotná skutočnosť, že zmenka bola vystavená na sumu 1841,79 € a doposiaľ jej bolo zrazených 2515,30 € osvedčuje dôvodnosť ňou uplatneného nároku odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že pokiaľ zmenkou mal byť zabezpečený dlh zo zmluvy o úvere, táto predložená nebola, nebolo preto možné zistiť rozsah záväzkov žalobkyne, vyplývajúcich z tejto úverovej zmluvy a následne posúdiť, či zrážkami zo mzdy je vymáhané plnenie, ktoré žalovanému neprináleží.

43. Bez úverovej zmluvy nebolo možné posúdiť ani vznesenú námietku premlčania nároku, ktorý je vymáhaný zrážkami zo mzdy.

44. K návrhu žalobkyne, aby si odvolací súd pripojil spis Okresného súdu Rožňava sp.zn. , kde predmetom konania je určenie povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy na základe žaloby podanej žalobkyňou dňa 18.3.2022, a v ktorom žalobkyňa navrhla súdu zabezpečiť zmluvu o úvere od žalovaného, odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenie súdu prvej inštancie, pričom skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vyžadovaných v . Súd sa v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a predložených dôkazov a súd nie je povinný vykonávať žiadne dokazovanie.

45. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia vezme len skutkový a právny stav, ktorý tu bol v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a nemôže prihliadať na zmeny, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani na prípadné dôkazy, ktoré by boli predložené v odvolacom konaní bez splnenia podmienok v zmysle ust. .

46. Úlohou odvolacieho súdu v odvolacom konaní nie je zhromažďovať dôkazy v prospech odvolateľa, pretože by tým došlo k porušeniu kontradiktórnosti konania a na nové dôkazy je možné prihliadať iba za podmienok stanovených v ust. .

47. Správny je aj záver súdu, že žalobkyňa neosvedčila ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na jej majetku vykonávaním zrážok zo mzdy, a to najmä s ohľadom na časový aspekt podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď zamestnávateľ bol požiadaný o vykonávanie zrážok zo mzdy už listom zo dňa 11.11.2013, zrážky začal vykonávať od decembra 2019 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dňa 24.2.2022, ktoré skutočnosti vylučujú záver o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy. Zároveň žalobkyňa neosvedčila svoje tvrdenie, že zrážkami zo mzdy sa postihujú aj plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. potvrdil.

49. Vzhľadom na skutočnosť, že týmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie končí, odvolací súd rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho konania v zmysle ust. v spojení s ust. a .

50. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( ), zohľadňujúc ust. .

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).