Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/108/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: S. Ž., V.. X.X.XXXX, P. Y., P. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, p r o t i žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátka kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi stranami na výkon zrážok mzdy žalobcu.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 7.6.2018 žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú špecifikoval v súlade s výrokom tohto rozsudku. V žalobe uviedol, že so žalovaným chcel uzatvoriť úverovú zmluvu a za tým účelom žalovaný mu dal podpísať listiny, ktoré podpísal v presvedčení, že uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere a až od svojho zamestnávateľa sa dozvedel, že podpísal aj Dohodu o zrážkach zo mzdy. Jeho zamestnávateľovi žalovaný predložil žiadosť o realizáciu predmetnej dohody dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že dohoda umožňuje žalovanému, aby vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Žalovaný si jednostranne diktuje výšku jeho dlhu. Aj keď dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Navyše zmluva o revolvingovom úvere obsahuje ustanovenia o poplatku za odklad splátok. Ako spotrebiteľ túto službu nevyužil a napriek tomu ju musel zaplatiť. Jedná sa o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná. Žalovaný získava z nej prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Predložil aj rozsudok tohto súdu sp. zn. 9C/140/2013 zo dňa 4.9.2014, ktorým táto zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú. V závere poukázal na to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/ zákona č. 129/2010 Z.z. (adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere), v dôsledku toho s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nevierohodnosť tvrdenia žalobcu o tom, že nevedel, že podpisuje aj Dohodu o zrážkach zo mzdy je zrejmá z toho, že túto dohodu podpísal a tiež z toho, že pri omeškaní s úhradou splátok bol informovaný o tom, že dôjde k predloženiu Dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný a tradičný spôsob zabezpečenia pohľadávky, ktorý upravuje Občiansky zákonník. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia

právnej skutočnosti - nesplácanie dohodnutých splátok. Tento inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný. Žalobca ako prvý podpísal znenie Dohody a následne ju predložil žalovanému. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase jej uzavretia nevyžadoval, aby spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Citoval časť uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 4Co/236/2016-63 zo dňa 25.5.2016, ktorý uviedol, že síce spotrebiteľ má nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani tá nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, žeby úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa jeho mieru nevyhnutnej zodpovednosti za právne úkony, ktoré osobitne verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu. Jednak z označenia a aj koncipovania osobitne vyhotovenej dohody o zrážkach zo mzdy s poučením o charaktere takejto dohody a o dôsledkoch jej uzavretia muselo byť aj priemernému spotrebiteľovi s úplne bežným právnym povedomím zrejmé aký právny úkon podpisuje.

3. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný sa zaoberal Dohodou o poskytovaní služieb, ktorá je samostatným právnym úkonom a nebola podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo bolo konštatované v článku 8 bode 6. Bola aj technicky oddelená od zmluvy o spotrebiteľskom úvere a samostatne podpisovaná a preto je individuálne dojednaná.

4. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala potrebné náležitosti. Adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť je uvedená v bode 15 ods. 15.1 zmluvných dojednaní, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a sú jej technickou súčasťou. Pokiaľ ide o náležitosť predstavujúcu termín konečnej splatnosti úveru a dobu trvania zmluvy, tie sú uvedené v článku 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní tak, že deň splatnosti poslednej splátky úveru je dňom jeho konečnej splatnosti a v článku 9 ods. 9.1, podľa ktorého je zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Deň splatnosti poslednej splátky je pritom uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi a pritom citoval aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/111/2014-166, podľa ktorého spomínané oznámenie veriteľa je súčasťou zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Navyše spomínaná zákonná požiadavka nepredstavuje určenie dátumu, ale používa formuláciu „termín“ konečnej splatnosti, čo znamená, že postačuje také uvedenie údajov, ktoré tento termín umožňujú identifikovať a to aj s ohľadom na právny záver vyplývajúci z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15.

5. Žalobca na vyjadrenie žalovaného písomne nereagoval.

6. Na pojednávanie konané dňa 14.11.2018 sa právny zástupca žalovaného nedostavil, ale keďže predvolanie mu bolo doručené riadne a včas a navyše svoju neúčasť písomne ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 180 na uskutočnenie pojednávania.

7. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa XX.X.XXXX, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere žalobcu, oznámením veriteľa o schválení úveru zo dňa XX.X.XXXX a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa XX.X.XXXX bola uzavretá formulárová zmluva o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom. Formulár zmluvy najprv vypísal a podpísal žalobca dňa XX.X.XXXX vyplnením svojich osobných údajov a časti 5 označenej ako „údaje o požadovanom revolvingovom úvere“. V tejto časti bola uvedená výška úveru 1.500 Eur, počet splátok

- 42, deň splatnosti - 19, mesačná splátka vrátane úrokov - 80,37 Eur a čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 3.375,54 Eur. Uvedená je aj ročná úroková sadzba 70,01%, v tej istej hodnote je uvedená aj predpokladaná výška RPMN a priemerné RPMN je vo výške 46,56%.

9. Žalovaný podpísal formulár zmluvy až neskôr a to XX.X.XXXX, pričom vyplnil časť 6 tohto formulára „údaje o schválenom revolvingovom úvere“, ktorý obsahuje totožné údaje ako v časti 5 okrem RPMN, ktoré v tejto časti je uvedené vo výške 65,20%. V zmluve nie sú uvedené predpoklady použité pre výpočet RPMN.

10. Súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola pod bodom 8 aj Dohoda o poskytnutí služby, ktorá obsahovala ďalších 6 bodov, ukončená bola podpismi účastníkov zmluvy a ďalej text plynule pokračoval ďalšími bodmi týkajúcimi sa zmluvy o revolvingovom úvere. Predmetom Dohody o poskytnutí služby bol záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení ďalších podmienok možnosť odkladu maximálne 3 splátok úveru za odplatu vo výške 215,75 Eur. Museli však byť splnené aj ďalšie podmienky pre túto službu a to splatenie prvých troch splátok úveru, dlhodobá práceneschopnosť dlžníka trvajúca dlhšie ako 3 týždne alebo skončenie jeho pracovného pomeru.

11. Na osobitnej listine bola uzavretá stranami aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, opäť išlo o formulár, ktorý najprv podpísal žalobca XX.X.XXXX a žalovaný neskôr XX.X.XXXX. Celý formulár je predtlačený, dopísané sú len osobné údaje žalobcu, číslo úverovej zmluvy a rukou je dopísaný údaj o výške úveru (1.500 Eur) a výške mesačných zrážok zo mzdy (80,37 Eur).

12. V bode I. sa uvádza zabezpečovaná pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX vo výške 1.500 Eur, ktorá je tvorená úverom vrátane všetkých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti v vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov.

13. Bod II. obsahuje text samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú strany uzavreli v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného uvedených v článku I. s tým, že zamestnávateľ dlžníka na základe tejto dohody je povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 80,37 Eur mesačne. V tomto bode je uvedené aj to, že strany súhlasia s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale v nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku a to najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a to všetko to doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy je upravená vo všeobecnom právnom predpise - § 551 Občianskeho zákonníka a nepochybne zmluvný vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť aj podľa noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

19. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

20. Súd sa sústredil na posúdenie, či Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi stranami nie je absolútne neplatným právnym úkonom, keďže na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex offo a v tejto súvislosti sa preto zaoberal aj kontraktačným procesom, ktorý je upravený v § 43a a násl. Občianskeho zákonníka.

21. Podľa 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

22. Podľa 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

23. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

24. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

25. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

26. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

27. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Medzi povinné náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy patrí špecifikácia zabezpečovanej pohľadávky a výška mesačnej zrážky zo mzdy. Navyše pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy sa vyžaduje s poukazom na § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomná forma. Je pritom nepochybné, že formulár tejto dohody najprv podpísal žalobca v čase, keď úver ešte schválený nebol a je preto logické, že do formulára dohody boli až neskôr rukou dopísané jej povinné náležitosti, teda výška úveru ako zabezpečovaná pohľadávka a výška mesačnej zrážky zo mzdy. Tie totiž mohli byť dopísané až vtedy, keď žalovaný úver schválil, čo bolo až nasledujúci deň po podpísaní žiadosti žalobcom. Nepochybne teda tieto zákonné náležitosti dohody neboli uvedené v čase jej podpisu žalobcom a preto nemožno spornú dohodu považovať za platne uzavretú pre nedodržanie písomnej formy s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka o kontraktácii zmluvy a vzhľadom na jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Spornú dohodu o zrážkach zo mzdy možno však považovať za neplatnú aj v dôsledku neurčitého vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky a to s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Koncipovanie dohody v tejto časti v tom zmysle, že pohľadávka žalovaného zabezpečená touto dohodou je tvorená úverom vrátane všetkých prípadných revolvingov, príslušenstvom úveru, nákladmi, ktoré žalovanému vzniknú v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami žalovaného, ktoré súvisia s touto zmluvou súd považuje za neurčité.

32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny záver uvedený v rozsudku Krajského súdu v Košiciach 3Co/61/2017 zo dňa 22.2.2018, ktorý dospel k totožnému záveru a uviedol, že zabezpečovaná pohľadávka musí byť presne a úplne konkretizovaná, čo v prípade spomínaného vymedzenia v spornej dohode naplnené nie je.

33. Súd navyše spornú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku v dôsledku toho, že zabezpečuje aj pohľadávku, na ktorú žalovaný nemá nárok. V tejto súvislosti sa súd zaoberal posúdením záväzku žalobcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú táto dohoda zabezpečuje. Uvedenú zmluvu súd posúdil podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. v znení účinnom od 1.1.2011 do 30.11.2011.

34. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

35. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

36. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

38. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

39. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. c/ je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť Pod písm. f/ je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

40. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901?ucinnost=01.05.2015> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20180901? ucinnost=01.05.2015>,r/ a y/ a § 10 ods. 1, b/ je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

41. Súd zastáva názor, že nie je viazaný tým, či spotrebiteľ vôbec namieta bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru alebo z akých dôvodov, pretože v príslušnom zákonnom ustanovení sa neuvádza ako predpoklad pre takéto posúdenie uplatnenie námietky zo strany spotrebiteľa. Súd teda pri rozhodovaní musí sám posúdiť, či nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle zákona, ktorá nastáva automaticky, teda bez podmienky uplatnenia zo strany spotrebiteľa.

42. Súd dospel k záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami nepochybne chýba údaj o predpokladoch použitých pre výpočet RPMN (nestačí uviesť len výšku RPMN) a chýba aj údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Napokon absentuje tiež písomná dohoda ako zmluvný konsenzus oboch strán pri údaji o výške RPMN a to opäť vzhľadom na už spomínaný kontraktačný proces vyplývajúci z § 43a a násl. Občianskeho zákonníka.

43. Z dokazovania totiž vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu (70,01%) a iná v akceptácii žalovaného (65,20%). Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN v písomnej forme. S poukazom na § 44 ods. 2 vetu prvú Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenia žalovaného považovať za nový návrh zmluvy, ktorý by však žalobca

musel písomne akceptovať, k čomu však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN písomnou formou preto spôsobuje absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K totožnému právnemu záveru dospel napr. Krajský súd v Žiline v rozsudku 6Co/211/2014 zo dňa 29.5.2014.

44. Nespochybniteľné je aj to, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené predpoklady, ktoré boli použité pre jej výpočet, aby spotrebiteľovi bolo zrejmé, čo vlastne RPMN predstavuje. Tento údaj je totiž najdôležitejším pre spotrebiteľa, keďže zahŕňa všetky náklady spojené so spotrebiteľským úverom a teda je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Gramatickým a logickým výkladom § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. je totiž potrebné dospieť k záveru, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere musí byť pri údaji o výške RPMN uvedené aj to, z akých predpokladov sa vychádzalo pri jeho výpočte. Ide totiž o informáciu pre spotrebiteľa, aby vedel z čoho sa RPMN určuje, inak by strohý údaj o výške RPMN nemal pre neho potrebnú výpovednú hodnotu. Uvedené predpoklady v zmluve nie sú konkretizované a to bez ohľadu na to, že jednotlivé komponenty, z ktorých sa vypočítava výška RPMN sa v zmluve nachádzajú a len pre úplnosť súd dodáva, že daná náležitosť zmluvy je takisto upravená aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a to v článku 10 ods. 2 písm. g/.

45. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, z formulácie tejto náležitosti je nepochybné, že daný termín musí byť určený dátumovo, resp. minimálne mesiacom a rokom, pokiaľ by v zmluve jasne bola uvedená splatnosť mesačnej splátky. Nemožno totiž termín splatnosti nahrádzať matematickým výpočtom jednotlivých splátok. Napokon je to zrejmé aj zo skutočnosti, že zákonodarca počet splátok stanovil pri ďalšej povinnej náležitosti zmluvy uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k/ a preto nemohol mať na mysli počet splátok aj pri náležitosti predstavujúcej termín konečnej splatnosti úveru. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri uzatvorení zmluvy akú dlhú dobu a dokedy má úver splácať, pretože práve to je účelom citovaného zákonného ustanovenia.

46. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 súd súhlasí s tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí byť obsiahnutá v jednom dokumente, ale s poukazom na odôvodnenie tohto rozsudku má za to, že v zmluve by musel byť jasný odkaz na konkrétny dokument, ktorý by navyše musel byť odovzdaný žalobcovi ako spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, čo v prípade oznámenia veriteľa o schválení úveru nepochybne nebolo a ani nemohlo byť (z časového hľadiska) naplnené.

47. Súd zdôrazňuje, že povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. musia byť uvedené v zmluve, čo znamená, že musia byť výsledkom zmluvného konsenzu oboch jej účastníkov a to odhliadnuc od toho, že zmluva nemusí tvoriť jeden dokument, ale pokiaľ niektoré náležitosti zmluvy boli uvedené v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísané žalobcom a na ktoré písomne nereagoval akceptáciou tohto návrhu, pričom v zmluve ani nie je odkaz na spomínané oznámenie ako súčasť zmluvy nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujúca termín konečnej splatnosti úveru bola zachovaná spomínaným písomným oznámením.

48. Písomná forma zmluvy vrátane spomínaných povinných náležitostí musí byť dodržaná aj v procese kontraktácie týchto jednotlivých náležitostí zmluvy. V samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je zmienka o termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ túto náležitosť žalovaný uviedol v ďalšom dokumente, teda v spomínanom oznámení, bolo potrebné, aby žalobca tento nový návrh žalovaného ohľadom danej náležitosti písomne akceptoval.

49. Vyššie uvedené chýbajúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobujú následok vyplývajúci z § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci vo fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

50. Znamená to, že žalobca má voči žalovanému dlh len vo výške sumy poskytnutého úveru a to bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných úrokov.

51. Súd zdôrazňuje, že aj poplatok za možný odklad splátok ako predmet Dohody o poskytnutí služby bol už mnohými právoplatnými súdnymi rozhodnutiami posúdený ako neprijateľná zmluvná podmienka (napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove 20Co/99/2014, 15Co/70/2015, 17Co/294/2014)

a to znamená, že žalovaný s poukazom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ani nie je oprávnený požadovať plnenie na základe tejto zmluvnej podmienky.

52. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy by teda umožňovala žalovanému vymôcť aj plnenie, na ktoré v zmysle zákona nemá nárok. Súd zastáva názor, že zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď sa opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu použije, ale postačuje, ak objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa, čo je aj tento prípad. Dohoda je obsiahnutá v predtlačenom formulári, čo vylučuje jej individuálne dojednanie. Dôkazné bremeno o opaku je na žalovanom, ktorý však žiadnym spôsobom jej individuálne dojednanie nepreukázal.

53. Uzavretá dohoda umožňuje veriteľovi postihnúť majetok dlžníka aj pri neprijateľných zmluvných podmienkach alebo aj plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Spôsobuje tým hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto súd ju považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov súd považoval za opodstatnené žalobe vyhovieť.

54. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v spore úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania, keďže nebol zistený žiadny dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP.

55. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.