Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50Ek/903/2018

Uznesenie

Okresný súd S. Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, IČO: 45 741 905, Suľany 243, 951 02 Hruboňovo, zast. právnym zástupcom: JUDr. Peter Bartoš, IČO: 42 445 990, Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava, proti povinnému: MURAMAX, s. r. o., IČO: 46 406 581, Mariánske nám. 30/5, 010 01 Žilina, zast. právnym zástupcom: JUDr. Anna Šepková, Saratovská 2/A, 844 52 Bratislava, o vymoženie 1716,- Eur. s prísl., o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sigetom so sídlom exekútorského úradu Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, sp. zn. 380EX 318/18, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.

II. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta v sume 72,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Súd ukladá oprávnenému povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia povinného v sume 119,72,- Eur na účet právneho zástupcu povinného do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 06. 06. 2018 domáhala od povinného vymoženia sumy 1716,- Eur, na základe exekučného titulu rozhodcovského uznesenia Ing. Miloša Valacha ako ad hoc rozhodcu zo dňa 11. 12. 2017.

2. Súd dňa 11. 06. 2018 v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 50Ek/903/2018 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. ECLI:SK:OSBB:2018:6118287461.1, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta so sídlom exekútorského úradu Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina vykonaním exekúcie. Súdny exekútor vedie predmetnú exekúciu pod sp. zn. 380EX 318/18.

3. Súdny exekútor dňa 16. 07. 2018 doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný dňa 01. 08. 2018 doručil súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 30. 07 .2018. Oprávnený doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu súdnemu exekútorovi vyjadrenie zo dňa 14. 08. 2018 a súdny exekútor dňa 15. 08. 2018 doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekúcia voči nemu je vedená na základe rozhodnutia v o forme rozhodcovského uznesenia, ktoré podľa názoru povinného nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko ho nie je možné považovať za vykonateľné. Povinný ďalej dôvodí že predmetný exekučný titul bol vydaný súkromnou osobou Ing. Miloša Valacha bez toho, aby táto osoba mala akúkoľvek právomoc rozhodovať v spore. Predmetné rozhodcovské uznesenie, na základe ktorého sa má viesť exekúcia a povinný má plniť je rozhodnutie, ktorým súkromná osoba rozhodla o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, konajúceho v základnom konaní. Povinný je ďalej názoru, že aj keby osoba rozhodcu mala právomoc rozhodovať v spore, tak forma

rozhodcovského uznesenia nie je akceptovateľná, a to so zreteľom na ustanovenia § 22c ods. 1 a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, nakoľko tento zákon podľa povinného neumožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozhodnutie vo forme uznesenia vzťahujúceho sa na trovy rozhodcovského súdu, tak aby toto rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť. Povinný poukázal, že vykonateľnosťou disponujú len rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktoré sú vo forme právoplatného rozhodcovského rozsudku alebo rozhodcovské uznesenia, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Svoje tvrdenia povinný ďalej opiera aj o skutočnosť, že v zmysle zákona má účastník rozhodcovského konania možnosť podať žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie žalobu na zrušenie rozhodcovského uznesenia, a preto povinný nemal možnosť podrobiť rozhodcovské uznesenie vydané súkromnou osobu preskúmaním zo strany všeobecného súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný je názoru, že predmetné rozhodcovské uznesenie je paktom, nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Zo zreteľom na vyššie uvedené povinný žiada, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia povinného vo výške 119,71 Eur.

5. Oprávnený vo svojom návrhu zo dňa 08. 08. 2018 uvádza, že nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie, čo dôvodil tým, že námietky povinného na netýkajú dôvodov uvedených v § 61k a § 61n Exekučného poriadku. Oprávnený má za to, že povinný neuviedol také dôvody, ktoré umožňujú súdu zastaviť exekúciu, nakoľko od vydania exekučného titulu nenastali také skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku. Oprávnený uvádza, že exekučný titul je právoplatný, je vykonateľný a nedošlo k jeho zrušeniu. Vymáhanou pohľadávkou v rámci exekúcie sú nezaplatené rozhodcovské poplatky, a preto je oprávnený názoru, že povinný si zamieňa účastníkov konania, nakoľko v exekučnom konaní je oprávneným samotný rozhodcovský súd, ktorý rozhodoval a nie subjekt pôvodného žalobcu. Rozhodcovské poplatky sú podľa názoru oprávneného riadne vymáhateľné. Dôvody, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu oprávnený považuje za dôvody, ktorým napáda samotné rozhodcovské konania, a preto ich nemôže uplatniť ako dôvody na zastavenie prebiehajúcej exekúcie. Oprávnený má za to, že rozhodcovské uznesenie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého je možné viesť exekúciu, nakoľko rozhodcovská zmluva bola podľa oprávneného uzavretá platne. Navyše oprávnený namieta právomoc exekučného súdu preskúmavať skutočnosti, ktoré viedli k vydaniu exekučného titulu. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiada, aby exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol a zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,86,- Eur.

6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len“ ZRK“), ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

14. Podľa § 21 ods. 1 ZRK, rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.

15. Podľa § 21 ods. 2 ZRK, účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.

16. Podľa § 21 ods. 4 ZRK, ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

17. Podľa § 22c ods. 1 ZRK, predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.

18. Podľa § 38 ods. 1 ZRK, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.

19. Podľa § 44 ods. 2 ZRK, tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitných predpisov.

20. Podľa § 29 ZRK, ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.

21. Podľa § 34 ods. 4 ZRK, výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Rozhodcovský

súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

22. Podľa § 20 písm. e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.

23. Podľa § 28 ods. 1 Na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný a) Okresný súd Bratislava V pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne, c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.

24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

25. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

28. Súd po oboznámení sa s návrhom na zastavenie exekúcie uvádza, že skutočnosť, že povinný podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku nezakladá dôvod straty právoplatnosti a následne aj vykonateľnosti tohto exekučného titulu (§ 40 ods. 3 ZRK). Takéto účinky má len právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení rozhodcovského rozsudku resp. právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti tohto exekučného titulu. Súd v tejto veci dodáva, že povinný takéto rozhodnutia súdu nepredložil, a preto v tejto časti súd návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

29. Súd ďalej riešil otázku právomoci rozhodovať o otázke existencie resp. neexistencie založenej právomoci ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha. Zo zistených skutkových okolností súd zistil, že povinný v rámci rozhodcovského konania uplatnil podľa § 21 ods. 2 ZRK námietku nedostatku právomoci na konajúcom rozhodcovskom súde. Rozhodcovský súd rozhodol o tejto otázke tak, že vydal rozhodnutie, ktorým skonštatoval, že ad hoc rozhodca má právomoc v spore konať, a zároveň zaviazal povinného zaplatením sumy 1716,- Eur z titulu rozhodcovského poplatku za podanú žalobnú odpoveď a námietky. Predmetné rozhodcovské rozhodnutie predstavuje exekučný titul v rámci exekučného konania a následnej exekúcie. Povinný podľa § 21 ods. 4 ZRK podal na Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cr/6/2018 námietku voči exekučnému titulu, aby ho súd zrušil z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu. Súd žiadosťou zo dňa 11.10.2018 dožiadal Okresný súd Bratislava V, aby v predmetnom konaní oznámil tunajšiemu súdu v akom štádiu sa konanie nachádza. Okresný súd Bratislava V odpoveďou zo dňa 24.10.2018 uviedol, že súd predmetné konanie naďalej vedie a vo veci právoplatne v čase doručenia tejto odpovede ešte nerozhodol. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný uplatnil námietku na príslušnom súde podľa § 28 CSP, exekučný súd v tejto veci vyslovuje názor, že nemá právomoc preskúmavať, či konajúci rozhodcovský súd mal resp. nemal právomoc konať v základnom konaní. Súd ma zato, že v predmetnej otázke už prebieha samostatné súdne konanie, a preto pokiaľ by sa súd zaoberal touto otázkou došlo by k duplicitnému rozhodovaniu v tejto veci dvoma rozdielnymi súdmi. Ďalej však súd musí konštatovať, že v predmetnom prípade súd

nepovažuje nedostatok svojej právomoci konať z dôvodu prekážky už začatého konania, pretože súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie ako celku, ale povinným poukázaný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu je len jedným z viacerých dôvodov, na ktoré povinný odkázal. Navyše súd zastáva názor, že právomoc rozhodovať, či rozhodcovský súd mal alebo nemal právomoc konať nepatri do pôsobnosti exekučného súdu, nakoľko podľa § 21 ods. 2 ZRK má účastník rozhodcovského konania právomoc podať na konajúci rozhodcovský súd námietku právomoci. Túto námietku je účastník oprávnený podať v okamihu keď môže uplatniť prvý procesný úkon v konaní vo veci samej (spravidla vyjadrenie voči žalobe). Právomoc exekučného súdu by bola podľa názoru súdu založená len v prípade, ak by povinný preukázal, že tento úkon mu nebol zo strany rozhodcovské súdu vôbec umožnený (de facto by sa povinný dozvedel o rozhodcovskom konaní okamihom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia voči ktorému sa povinný nikdy nemal možnosť inak ako návrhom na zastavenie exekúcie brániť). V predmetnom konaní takáto skutočnosť nenastala, nakoľko exekučným titulom je práve rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodca svoju právomoc potvrdil a povinný toto uznesenie napadol námietkou na všeobecnom súde. Súd so zreteľom na vyššie uvedené uvádza, že aj v prípade, ak by povinný nevyužil možnosť uvedenú v ustanovení § 21 ods. 2 ZRK (za predpokladu, že mu bola umožnená možnosť vyjadriť sa voči žalobe) exekučný súd nemá právomoc o tvrdeniach povinného vzťahujúcich sa na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu resp. rozhodcu rozhodovať. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uvádza, že nemá právomoc rozhodnúť, či rozhodca mal alebo nemal právomoc v rozhodcovskom konaní konať, a preto návrh na zastavenie exekúcie v tejto časti považuje za nedôvodný.

30. Súd sa v zmysle návrhu na zastavenie exekúcie zaoberal otázkou právomoci rozhodovať o platnosti resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (doložky). V tejto veci súd konštatuje, že nemá právomoc o tejto otázke rozhodnúť. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3) ZRK môže žalovaný podať na príslušný súd, žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný toto právo využil a podal na Okresný súd Bratislava V žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal rozhodca pod sp. zn. RD/228/2017 zo dňa 26. 01. 2018, a ktorým rozhodca rozhodol vo veci samej. V zmysle uvedeného teda exekučný súd konštatuje, že v otázke neuzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nemá právomoc rozhodovať, nakoľko v predmetnej otázke už prebieha iné konanie, a preto návrh na zastavenie exekúcie v tejto časti považuje za nedôvodný.

31. Súd po oboznámení sa s ďalšími dôvodmi, ktoré uviedol povinný vo svojom návrhu, a ktoré sa vzťahujú na označenie exekučného titulu ako paaktu považuje len sčasti za dôvodné. Podľa § 38 ods. 1 ZRK rozhodcovský súd resp. rozhodca rozhodujú uznesením okrem iného aj o právomoci na rozhodnutie vo veci samej. Z predloženého rozhodcovského rozhodnutia vyplýva, že toto rozhodnutie je uznesením, ktorým rozhodca v rámci výroku I. rozhodol, že ustanovený rozhodca Ing. Miloš Valach v predmetnom rozhodcovskom konaní má právomoc konať a bude v konaní pokračovať. Súd v tejto veci konštatuje, že rozhodca dodržal formu rozhodcovského rozhodnutia uvedenú v § 38 ods. 1 ZRK, nakoľko výrok I. uznesenia sa viaže na procesné podmienky konania, ktoré rozhodca môže vydať vo forme uznesenia, a preto súd nemôže v tejto časti prijať argumentáciu povinného ohľadom paaktu. Za paakt sa považuje také rozhodnutie, ktorého právne účinky ako celok nikdy a za žiadnych okolností nenastanú. Rozhodca, napriek podanej námietke zo strany povinného na všeobecný súd, pokračoval v konaní a rozhodol vo veci samej (§ 21 ods. 4 ZRK, posledná veta) rozsudkom sp. zn. RD/228/2017 zo dňa 26. 01. 2018 a vydaním tohto rozhodnutia postupoval podľa výroku I. exekučného titulu. Predmetné rozhodnutie rozhodcu vo veci samej by rozhodca nemohol vydať, ak by povinný predložil rozhodcovi právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu, ktorý by svojím rozhodnutím vyhovel námietka povinného a konštatoval by nedostatok právomoci rozhodcu konať. Nakoľko takéto rozhodnutie povinný do času rozhodnutia rozhodcu vo veci samej nepredložil, uznesenie rozhodcu v časti výroku I. je pre rozhodcu a pre strany sporu záväzné, a preto rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok vo veci samej, a z tohto dôvodu nie je možné predmetné rozhodcovské uznesenie považovať za paakt.

32. Súd však ďalej konštatuje, že predmetom exekúcie je suma vo výške 1716,- Eur, ktorú je v zmysle výroku II. exekučného titulu povinný uhradiť samotnému rozhodcovi z titulu rozhodcovského poplatku za podanú žalobnú odpoveď a námietky. V tejto veci súd uvádza že sa musí zaoberať otázkou vykonateľnosti exekučného titulu, a preto v časti výroku II. rozhodcovského uznesenia súd konštatuje, že tento výrok nie je vykonateľný. Zákon o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzuje, ktorým rozhodcovským rozhodnutiam priznáva vykonateľnosť. Týmito rozhodnutiami sú tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným a je po lehote na plnenie (§ 44 ods. 2 ZRK) a

predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom (§ 22c ods. 1 ZRK). Súd v tejto veci konštatuje, že rozhodcovské uznesenie nemá povahu a náležitosti predbežného opatrenia, a preto postup podľa § 22c ods. 3 ZRK nie je možné uplatniť. Z povahy predloženého rozhodcovského uznesenia vyplýva, že ide o uznesenie podľa § 38 ods. 1 ZRK, teda ide o rozhodnutie rozhodcu, ktoré má procesný charakter, a preto vyznačenie vykonateľnosti z povahy výroku I. uznesenia nie je možné. Súd sa oboznámil s obsahom Prílohy č. 1 k Rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha, O trovách rozhodcovského konania (ďalej len „príloha“) a konštatuje nasledovné: poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (§ 3 ods. 1 písm. d) prílohy), ktorý je účastník rozhodcovského konania, ktorý vykonal poplatkový úkon (§ 1 ods. 1 písm. b) prílohy), pričom poplatková povinnosť mu vzniká podaním návrhu, respektíve žiadosti na vykonanie úkonu uvedeného v sadzobníku (§ 4 ods. 1 písm. d) prílohy). V predmetnom rozhodcovskom konaní povinný ako poplatník urobil úkon vznesenia námietky nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa bodu 2 písm. b) sadzobníka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnému vznikla poplatková povinnosť okamihom podania námietky nedostatku právomoci, a preto rozhodca pri rozhodnutí o námietke zároveň vyrubil poplatok v sume 1716,- Eur. V tejto veci súd uvádza, že nemá za sporné vznik alebo výšku nároku rozhodcu za rozhodnutie o námietke, avšak súd má zo zreteľom na vykonateľnosť exekučného titulu za sporné formu a okamih kedy rozhodca o tomto nároku rozhodol. Povinný v rámci rozhodcovského konania využil svoje zákonné právo podľa § 21 ods. 2 ZRK, pričom rozhodca v zmysle prílohy a sadzobníka automaticky so zreteľom na okamih vzniku poplatkového úkonu vyrubil rozhodcovský poplatok. Ak by rozhodca týmto spôsobom nepostupoval na podanú námietku by neprihliadal (iba ak by povinného oslobodil od rozhodcovského poplatku, čo v predmetnom konaní nenastalo) a konal by ďalej, až do času vydania rozhodnutia vo veci samej. Povinný sa podaním námietky (vznik poplatkovej povinnosti a jej splatnosti) rozhodcovi procesne bránil v zmysle zákona, a preto poplatok vyrubený rozhodcom je potrebné považovať za účelne vynaložený náklad, a teda z pohľadu povinného je možné tieto náklady označiť za trovy rozhodcovského konania povinného, pričom podľa § 29 ZRK sa za trovy rozhodcovského konania považujú aj poplatky za rozhodcovské konanie a podľa čl. VII § 60 ods. 1 rozhodcovských pravidiel rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha sa za tieto rozhodcovské poplatky považujú položky uvedené v prílohe a v sadzobníku. Účelnosť tohto výdavku je potrebné vidieť v kontexte podmienenosti a viazanosti podmienky vydania rozhodnutia rozhodcu o námietke povinného na vyrubenie poplatku, pretože v opačnom prípade by rozhodca o námietke nerozhodoval resp. by na takúto ani neprihliadal a poplatková povinnosť by povinnému síce vznikla, avšak rozhodca by musel rozhodcovský poplatok vrátiť (ak bol zaplatený) resp. ho vôbec nevyrubiť. Nakoľko súd považuje rozhodcovský poplatok za trovy povinného vzniknuté v rámci rozhodcovského konania, je potrebné na rozhodovanie o nich uplatniť ustanovenie § 34 ods. 4 ZRK. Podľa predmetného ustanovenia rozhodca rozhoduje o trovách rozhodcovským rozsudkom, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej alebo samostatným rozsudkom vydaným po rozsudku vo veci samej. V oboch prípadoch zákon viaže rozhodnutie o trovách (§ 29 ZRK) na rozhodcovský rozsudok, ktorému zákon podľa § 44 ods. 2 ZRK priznáva možnosť nadobudnutia vykonateľnosti. So zreteľom na vyššie uvedené súd konštatuje, že výrok II. rozhodcovského uznesenia nie je vykonateľný, nakoľko rozhodovanie o trovách rozhodcovského konania je v zmysle zákona viazané na formu rozsudku a nie na formu uznesenia, ktoré má procesnú povahu (okrem prípadu uznesenia o zastavení rozhodcovského konania pre nedostatok právomoci, pretože právoplatnosťou tohto rozhodnutia sa rozhodcovské konanie končí), a preto má súd za to, že nastali také skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, čím došlo k naplneniu dôvodu zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d).

33. Súd výzvou zo dňa 13. 11. 2018, doručenou dňa 13. 11. 2018 vyzval súdneho exekútora, aby súdu oznámil, či si podľa § 196 Exekučného poriadku uplatňuje trovy súdneho exekútora. Súdny exekútor dňa 14. 11. 2018 doručil súdu vyjadrenie, v zmysle ktorého si súdny exekútor uplatňuje paušálnu náhradu výdavkov v celkovej výške 72,- Eur pozostávajúcich z paušálnej náhrady výdavkov v sume 60,- Eur + 20% DPH v sume 12,- Eur. Súd v tejto veci uvádza, že súdny exekútor si uplatnil výšku náhrady trov v súlade s vyhláškou č. 68/2017. Súd v predmetnej veci má za to, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie neoprávnene v dôsledku nevykonateľnosti exekučného titulu, teda ide o dôvod, ktorý možno podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku oprávnenému pričítať. Oprávnený podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na seba procesné riziko, že nebude v exekúcii úspešný (povinný sa úspešne bude brániť alebo súd z úradnej moci zistí také skutočnosti, ktoré bránia výkonu exekúcie), pričom ak súd zistí dôvody, ktoré možno oprávnenému pričítať (neoprávnenosť podania návrhu na vykonanie exekúcie) zaviaže oprávneného na náhradu vzniknutých trov, tak ako to súd uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Povinný si v rámci návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v celkovej sume 119,71,- Eur. Trovy právneho zastúpenia si uplatňoval za dva úkony právnej služby v podobe prevzatie zastúpenia a podanie na súd. Právny zástupca vyčíslil trovy z tarifnej sumy 1716,- Eur za dva úkony právnej služby v sume 81,33,- Eur + 2x režijný paušál v sume 9,21,- Eur + 20% DPH. Súd so zreteľom na ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 zistil, že právny zástupca pri vyčíslovaní trov postupoval v zmysle vyhlášky, a preto sumu trov právneho zastúpenia určil tak, ako si ich právny zástupca vyčíslil. Nakoľko súd zastavuje exekúciu z dôvodu, ktorý je oprávnenému možné pričítať (§ 199d ods. 2 Exekučného poriadku) súd rozhodol o náhrade trov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.