Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-42-2018.pdf
PDF · 100.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/42/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. O.. D. Q., nar. X.X.XXXX, bytom v P.O., T. XX, 2. O.. D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., T. XX, obaja zastúpení JUDr. Mariánom Lenhardom, advokátom so sídlom v Michalovciach, ul. Maxima Gorkého 1 proti žalovanej: O.. I. H., nar. X.X.XXXX, bytom v P., T. XX, zastúpenej JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Letná 45, o zaplatenie 15.933,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 21.4.2017 č.k. 41C/424/2016-110 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia 15.933,12 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovanej proti žalobcom priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia 15.933,12 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie časti nehnuteľnosti, vlastnícky im patriacej - rodinného domu v P., F. T. XX, tvrdiac, že túto nehnuteľnosť žalovaná od roku 1998 užíva bez právneho dôvodu a žalobcom neposkytla žiadne finančné plnenie.
3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
4. V odôvodnení rozsudku uviedol, že medzi stranami sporu neboli sporné základné skutkové okolnosti, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v P. F. T. XX, zapísaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. Q., okres P. O., obec P. - W. ako pozemok parc. č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 373 m2 a ako stavba - rodinný dom súp.č. XXX postavený na parc.č. XXXX/XX. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaná užívala a užíva prízemnú časť tohto rodinného domu od roku 1998, a teda aj v žalovanom období od 1.10.2014 do 30.9.2016 vrátane. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalovaná za užívanie prízemnej časti rodinného domu v žalovanom období žalobcom nič neplatila.
5. Jedinou spornou skutočnosťou sa stala platnosť dedičskej dohody, od ktorej žalovaná odvodzuje svoje právo bezplatne a doživotne užívať predmetnú nehnuteľnosť, ktorej platnosť žalobcovia namietajú.
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nárok uplatňovaný v tejto veci vychádza zo zhodných skutkových okolností, ako tomu bolo v skorších súdnych konaniach strán sporu vedených na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 19C/1/2013, sp.zn. 37C/59/2011, sp.zn. 13C/188/2009 a sp.zn. 12C/146/2006.
7. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 41C/78/07-147 zo dňa 25.3.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.5.2009, bolo vo vzťahu medzi totožnými sporovými stranami rozhodnuté o zamietnutí žaloby O.. I. H. o určenie, že existuje vecné bremeno doživotného a bezplatného užívania nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX katastrálneho územia P.-Q.. Z obsahu odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že dedičskou dohodou obsiahnutou v Osvedčení o dedičstve 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo dňa 6.4.1998 bol založený osobný záväzok dedičov a spoluvlastníkov nehnuteľností voči O.. I. H., na základe ktorého má O.. H. právo bezplatného doživotného užívania domu a nehnuteľnosti. Ak bola v odôvodnení rozsudku konštatovaná neurčitosť či neplatnosť právneho úkonu obsiahnutého v dedičskej dohode, toto konštatovanie sa vzťahovalo práve k právnemu názoru súdu, že dohodou dedičov nedošlo a ani nemohlo dôjsť k zriadeniu práva majúceho charakter vecného bremena v zmysle ust. § 151 n Občianskeho zákonníka, keďže dohoda neobsahovala náležitosti právneho úkonu o zriadení vecného bremena, a medzi dedičmi vznikol (len) osobný záväzok.
8. Rozsudkom Okresného súdu Košice II. č.k. 13C/188/09-89 zo dňa 17.3.2010, právoplatným dňa 24.3.2011, ktorý sa týka totožných sporových strán a zhodných skutkových okolností, bol zamietnutý nárok žalobcov v l. a v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej za užívanie nehnuteľnosti v období od 1.9.2005 do 30.8.2006 z dôvodu, že žalovaná je oprávnená na základe osobného záväzku žalobcov vyplývajúceho z dohody obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve sp.zn. 28D/1020/97 Dnot 303/97 zo 6.4.1998 na bezplatné a doživotné užívanie rodinného domu a nehnuteľnosti.
9. Zo zhodného právneho názoru vychádza aj rozhodnutie vydané v konaní Okresného súdu Košice II sp.zn. 12C/146/06. Rozsudkom súdu č.k. 12C/146/06-137 zo dňa 31.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.1.2014 bol zamietnutý návrh žalobcov v l. a v 2. rade na vypratanie spornej nehnuteľnosti žalovanou z dôvodu, že žalovaná je oprávnená nehnuteľnosť užívať na základe osobného záväzku zaťažujúceho spoluvlastníkov nehnuteľností, z titulu ktorého jej patrí právo na doživotné a bezplatné užívanie nehnuteľnosti vychádzajúce z obsahu dedičskej dohody obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve sp.zn. 28D/1020/97, Dnot 303/97 zo dňa 6.4.1998.
10. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 37C/59/2011-70 zo dňa 11.4.2013, právoplatným dňa 3.10.2014, týkajúceho sa totožných sporových strán a zhodných skutkových okolností ako v prejednávanej veci, bol zamietnutý nárok žalobcov v l. a v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej za užívanie nehnuteľností v období od 1.7.2008 do 30.6.2010, opätovne z dôvodu, že žalovaná je oprávnená na základe osobného záväzku žalobcov vyplývajúceho z dohody obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve sp.zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo 6.4.1998 na bezplatné a doživotné užívanie rodinného domu a nehnuteľností.
11. Taktiež rozsudkom Okresného súdu Košice II. sp.zn. 19C/1/13-36 zo dňa 18.11.2015, týkajúceho sa totožných sporových strán a zhodných skutkových okolností ako v prejednávanej veci, bol zamietnutý nárok žalobcov v l. a v 2. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej za užívanie nehnuteľností v období od 1.7.2010 do 31.5.2012, opätovne z dôvodu, že žalovaná užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov na základe práva bezplatného a doživotného užívania nehnuteľnosti založeného platnou dohodou dedičov obsiahnutou v osvedčení o dedičstve sp.zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo dňa 6.4.1998, ktoré právo doposiaľ existuje v nezmenenej forme, čo do rozsahu užívania i jeho charakteru (bezodplatnosť).
12. Pokiaľ žalobcovia namietali, že pri skúmaní užívacieho titulu žalovanej nie je možné vychádzať z osvedčenia o dedičstva sp.zn. 28D/1020/97, Dnot 303/97 zo dňa 6.4.1998, ako z listiny zakladajúcej akýkoľvek osobný záväzok spoluvlastníkov nehnuteľnosti v prospech žalovanej tvrdiac, že táto dohoda je neurčitá, nezrozumiteľná a absolútne neplatná, v tej súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v skôr ukončených právoplatných konaniach, na ktoré poukázal v rozhodnutí sa súdy náležite vyporiadali s obsahom dedičského záväzku vyplývajúceho zo spomínaného osvedčenia o dedičstva. Za neurčitý a
nezrozumiteľný právny úkon sa považuje len taký právny úkon, ktorého neurčitosť a nezrozumiteľnosť nemožno odstrániť ani za použitia výkladových pravidiel podľa § 35 Občianskeho zákonníka.
13. Žalovaná už pred vydaním rozhodnutia v dedičskom konaní užívala nehnuteľnosti spolu s nebohým manželom - poručiteľom spôsobom a v rozsahu, ktorý bol účastníkom konania zrejmý, a ktorý zodpovedá aj aktuálnemu stavu. Žalovaná z nehnuteľnosti, ktorá bola zapísaná v podielovom spoluvlastníctve v rozsahu 1/2 na nej a na nebohom poručiteľovi, nezískala žiadny podiel na nehnuteľnosti a nadobúdala len nárok na polovicu výplaty z bezpodielového spoluvlastníctva a právo bezplatného doživotného užívania nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ho do času vysporiadania dedičstva užívala aj s nebohým manželom. To zodpovedalo rozsahu užívania prvého poschodia, resp. prízemia rodinného domu. Tieto okolnosti boli účastníkom dedičskej dohody zrejmé, keďže takto bola dlhodobo nehnuteľnosť užívaná ešte za života poručiteľa. Za použitia výkladových pravidiel zohľadňujúc znenie dedičskej dohody bolo konštatované, že zámerom dedičskej dohody bolo, aby žalovanej, ktorá z nehnuteľnosti nenadobudla žiadny dedičský podiel, aj keby jej taký patril, zostalo zachované právo užívania nehnuteľnosti v dovtedajšom rozsahu, čo je vyjadrené v texte osvedčenia slovami „manželka poručiteľa O.. H. rod. M. má podľa dohody doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívanie nehnuteľnosti“, a zakladá to osobný záväzok pre spoluvlastníkov nehnuteľností.
14. Vychádzajúc z dôvodov spomínaných právoplatných rozsudkov, s ktorými závermi sa súd prvej inštancie v prejednávanej veci stotožnil uviedol, že dôvodnosť nároku žalobcov je závislá od existencie či neexistencie právneho dôvodu užívania nehnuteľnosti žalovanou. Právny základ nároku bol s konečnou platnosťou vyriešený v iných súdnych sporoch, ktoré sú pre súd záväzné aj v tomto konaní. Zásada právnej istoty obsiahnutá v čl. 2 C.s.p. predstavuje základ pri úprave právnych pomerov strán sporu a predstavuje jednu z podmienok konania, keďže súd nemôže opätovne prejednávať právoplatne rozhodnutú vec. Totožnosť zhodného základu je daná totožnosťou sporových strán, skutkových okolností i právnej kvalifikácie nároku. Pokiaľ ide o titul užívania nehnuteľnosti žalovanou, ide o predbežnú otázku, ktorá bola medzi stranami sporu právoplatne rozhodnutá a súd nemôže o nej opätovne konať a ani zo zhodných skutkových okolností medzi totožnými sporovými stranami vyvodzovať odlišné právne závery.
15. Na základe toho konštatoval, že právny vzťah strán sporu je potrebné posudzovať podľa obsahu osvedčenia o dedičstve zo dňa 6.4.1998 sp.zn. 28D 1020/97, Dnot 303/97, ktoré v súlade so zásadou výkladu právnych úkonov a obsahom tohto dedičského rozhodnutia, ktoré v znení „manželka poručiteľa O.. H. rod. M. má podľa dohody doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti“, v kontexte dedičského osvedčenia a dovtedy existujúcich užívateľských vzťahov, má nepochybne jediný význam, a to založenie osobného práva užívania nehnuteľnosti žalovanej v rozsahu, v akom bola užívaná doteraz, ktoré je navyše doživotné a bezplatné.
16. Dohodnutý záväzkový vzťah nezanikol ani na základe jednostrannej výzvy žalobcov, či jednostranného právneho úkonu žalobkyne v 2. rade. Ide o obligačný záväzok žalobkyne v 2. rade voči žalovanej, ktorý je záväzkom osobným a zanikne až smrťou žalovanej. Pokiaľ žalobca v 1. rade s obsahom dohody nesúhlasil, mal sa domáhať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, keďže ide o úkon, ktorý sa sčasti týkal bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov. Žalobca v 1. rade sa však relatívnej neplatnosti v zákonom stanovenej trojročnej lehote nedomáhal, preto sa tento právny úkon považuje v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka za platný. Pokiaľ ide o námietky o neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu, právne úkony je potrebné vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale aj podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, pričom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený (§ 35 Občianskeho zákonníka). V tomto sa súd prvej inštancie plne stotožnil s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.6.2014 č.k. 3Co/412/13-88.
17. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, ktorý považoval súd za nesporný a s poukazom na citované zákonné ustanovenia konštatoval, že v prejednávanej veci je žaloba nedôvodná. Tak ako už bolo konštatované v spomínaných iných právoplatne skončených konaniach, aj v prejednávanej veci súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že žalovaná užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov na základe práva bezplatného a doživotného užívania tejto nehnuteľnosti založeného platnou dohodou dedičov zo dňa 6.4.1998. Toto právo doposiaľ existuje v nezmenenej forme, čo do rozsahu užívania i jeho charakteru (bezodplatnosť). Nárok žalobcov na finančné plnenie voči žalovanej preto neobstojí, pokiaľ nedôjde k novej dohode medzi sporovými stranami, ani do budúcna.
18. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešným žalobcom.
19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovi z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že z osvedčenia o dedičstve jednoznačne vyplýva, že účastníkmi dedičskej dohody boli dedičia uvedení v bode I. osvedčenia a dedičská dohoda sa uzatvárala o predmete dedičstva, ktorý je špecifikovaný v bode III. a IV. osvedčenia. Žalobca v 1. rade účastníkom dedičského konania nebol, pretože nebol dedičom po poručiteľovi. Z uvedeného dôvodu o obsahu dedičskej dohody a aj o obsahu prejavenej vôle dedičov nebol informovaný a nemal ani možnosť sa s touto dohodou relevantne oboznámiť. Osobný záväzok žalobkyne poskytovať žalovanej právo doživotného bývania a užívania, ktorý je obsahom dedičskej dohody je možné považovať len za jednostranný právny úkon sľubujúci adresátovi určité plnenie. Žalobca v 1. rade o tomto jednostrannom úkone nebol informovaný. Nebol prítomný pri uzatváraní žiadnej dohody. Tento jednostranný právny úkon bol zrušený a nahradený ďalším jednostranným úkonom, ktorým je výzva žalobcov adresovaná žalovanej dňa 7.8.2006, ktorou ju vyzvali na vysťahovanie a vypratanie predmetných nehnuteľností. Žalobca nebol vecne legitimovaný na podanie občianskoprávnej žaloby o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu - dedičskej dohody, pretože nebol účastníkom dedičského konania a predmetom dedičskej dohody ani nemohol byť viazaný. Žalovaná preto užíva predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu.
20. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie.
21. Žalobcovia v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrvali na svojej odvolacej argumentácii.
22. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcov zotrvala na svojej argumentácii.
23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.
24. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14.11.2018 o 9,25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 7.11.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
26. Žalobcovia namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
27. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok potvrdil.
29. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
30. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcami v odvolaní. Žalobcovia pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci.
31. Pokiaľ ide o povinnosť žalobcov vo vzťahu k žalovanej umožniť jej bezplatné užívanie predmetnej nehnuteľnosti, táto otázka bola medzi tými istými účastníkmi už právoplatne vyriešená rozhodnutiami, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Právoplatnými súdnymi rozsudkami tak došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyplýva právo žalovanej užívať predmetnú nehnuteľnosť, a to na základe osobného práva žalovanej užívať nehnuteľnosť doživotne a bezplatne, vyplývajúceho z obsahu osvedčenia o dedičstve. V tejto veci bol teda súd (prvostupňový aj odvolací) viazaný vyriešením tejto predbežnej otázky (§ 219 ods. 4 C.s.p.) a nemohol vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, či neexistencie práv a povinností medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.
32. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek nové právne posudzovanie rozhodujúcich skutočností v inom konaní tých istých účastníkov vylúčené (neprípustné). Iné riešenie by znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonodarcom vo vyššie spomenutom ust. § 219 ods. 4 C.s.p., podľa ktorého len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Pokiaľ by súd nevzal za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah, teda rozhodol by v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom, došlo by k nerešpektovaniu záväzného súdneho rozhodnutia, čo je v rozpore aj so základným zákonom štátu, ktorým je Ústava Slovenskej republiky a došlo by zároveň aj k porušeniu práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu.
33. Pokiaľ ide o námietku žalobcu v 1. rade, že osobný záväzok žalobkyne poskytovať žalovanej právo doživotného bývania a užívania, ktorý je obsahom dedičskej dohody, nie je pre neho záväzný, keďže nebol účastníkom tejto dedičskej dohody, súd prvej inštancie sa s touto námietkou správne vyporiadal v napadnutom rozhodnutí (bod 20 napadnutého rozsudku), preto ani v tomto smere nemožno odvolacie námietky žalobcu v 1. rade považovať za opodstatnené. Samotná skutočnosť, že žalobca v 1. rade nebol účastníkom dedičskej dohody, neznamená, že by jej obsahom nebol viazaný za takej situácie, pokiaľ sa v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka nedomáhal relatívnej neplatnosti spomínanej dohody v zákonom stanovenej lehote, ako správne vyvodil súd prvej inštancie.
34. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
35. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania voči neúspešným žalobcom. Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).