Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-11-2021.pdf
PDF · 124.34 KB
No categories available
14S/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave ako súd správny samosudcom JUDr. Pavlom Laczom v právnej veci žalobcu: V. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, H. XXX XX, právne zastúpený: Mgr. Marcel Péli, LL.M., advokát, so sídlom M. R. Štefánika 157/45, 017 01 Považská Bystrica , IČO: 42014247, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo ZVJS, Šagátova 1, 813 04 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-633/14-2020 zo dňa 17.01.2021, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného číslo: GR ZVJS-633/14-2020 zo dňa 17. januára 2021 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou číslo 1/2020 zo dňa 2. novembra 2020 a vec vracia prvostupňovému disciplinárnemu orgánu na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Riaditeľ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 02.11.2020 uložil žalobcovi podľa § 53 ods.1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. disciplinárne opatrenie zníženie služobného platu o 9% na dobu jedného mesiaca za to, že sa dopustil disciplinárneho previnenia tým, že ako otec maloletých detí A.K. nar. XX.XX.XXXX, O.K. nar. XX.XX.XXXX, H.K. nar. XX.XX.XXXX a Ž.K. nar. XX.XX.XXXX na adrese H., H. ulica XXX/X, asi od marca 2019 minimálne do 30.08.2019 tieto deti opakovane doposiaľ nezisteným počtom niekoľkokrát fyzicky trestal a to tak, že ich bil opaskom a nechával stáť na schodoch dovtedy, kým sa neospravedlnenia, pričom po jednom z takýchto fyzických trestov mal spôsobiť maloletému O.K. nar. 05.12.2009 niekoľko hematómov a začervenanie pokožky rôznej veľkosti na rukách, nohách, chrbte a ďalších častiach tela, v dôsledku čoho bol dňa 30.08.2019 maloletý O.K. nar. XX.XX.XXXX na jednorazovom lekárskom ošetrení, čím sa dopustil priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) , e) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a porušil tým služobnú disciplínu, základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), n) zák. č. 73/1998 Z.z. v kontexte s § 52 zák. č. 73/1998 Z.z. a zloženej prísahy dňa 01.08.2003.
2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na činnosť príslušníka zboru sú kladené vyššie nároky a to nielen počas priameho výkonu štátnej služby, ale aj mimo nej. Každý príslušník zboru má teda väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním, chovaním a správaním má byť vzorom ostatným občanom, z čoho vyplýva aj jeho postavenie v spoločnosti. Z obsahu postúpeného spisu ČVS: ÚIS-531/OISZ-2019 vyplýva, že skutkový stav bol dostatočne prešetrený vyšetrovateľom policajného zboru. Tvrdenia obsiahnuté v tomto spise korešpondujú s tvrdeniami obsiahnutými v podnete Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany a boli preukázané ako pravdivé.
3.
V predmetnom spisovom materiáli a taktiež vo vyjadrení žalobcu nie je jediný dôkaz, ktorý by nasvedčoval, že konanie, za ktoré je podozrivý, sa nestalo. Sám žalobca vo svojich vyjadreniach obsiahnutých v úradnom zázname zo dňa 04.09.2019 a v zápisnici o výsluchu svedka 25.06.2020 opakovane priznal, že maloleté deti fyzicky trestá. Zavinené konanie, ktoré má znaky priestupku bolo žalobcovi jednoznačne preukázané a to opakovanými výpoveďami dotknutých osôb, výpoveďami žalobcu, ďalej vypracovaným znaleckým posudkom a boli podporené aj lekárskou správou. Každý príslušník zboru je povinný svedomite si plniť svoje úlohy uložené zákonom a je základnou povinnosťou rodiča zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie, primerané výchovné prostredie tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Žalobca svojim konaním preukázateľne porušil služobnú disciplínu, zákonné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), n) zák. č. 73/1998 Z.z. v kontexte zloženej prísahy 01.08.2003, čím sa dopustil porušenia služobnej disciplíny podľa § 47 zák. č. 73/1998 Z.z.
4.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca dňa 10.11.2020 odvolanie.
5.
Žalovaný, generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže, napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-633/14-2020 zo dňa 07.01.2021 (pôvodne bol uvedený nesprávny dátum 2020, ktorý bol opravený na 07.01.2021 listom zo dňa 05.10.2021). ako druhostupňový správny orgán, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou č. 1/2020.
6.
Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k odvolacím dôvodom odvolateľa, t.j. žalobcu uvádza, že zo spisového materiálu ČVS: ÚIS-531/OISZ-2019 jednoznačne vyplýva, že vyšetrovateľ dostatočne preveril skutkový stav. Pokiaľ v tomto spisovom materiáli je uvedené, že by mohlo ísť o priestupok žalovaný uvádza, že vyšetrovateľ nie je oprávnený vyvodiť právny záver spáchania, resp. nespáchania priestupku príslušníka zboru väzenskej a justičnej stráže a taktiež nie je oprávnený nahradiť vyšetrovanie prípadného priestupku. Riaditeľ služobného úradu uviedol, že vyhodnotením dôkaznej situácie je v zmysle § 238 zák. č. 73/1998 Z.z. výlučne v právomoci oprávneného orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Riaditeľ služobného úradu uvádza, že žalobca vo svojom tvrdení : „Ja, ak som vo vážnych prípadoch veľmi výnimočne (naposledy možno polroka pred 30.08.2019) dal deťom s opaskom po zadku, tak nikdy nie v takej miere, aby mali modriny, alebo iné poranenia“ svoje konanie potvrdil. Žalobca spomína zásadu in dubio pro reo. Riaditeľ služobného úradu nepoužil túto zásadu, nakoľko podľa neho skutkový stav jasne preukázal existenciu všetkých znakov skutkovej podstaty. Vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi považuje riaditeľ služobného úradu za nevyhnutné, najmä v rámci individuálnej prevencie.
II. Žaloba, žalobné dôvody
7.
Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca dňa 16.02.2021 žalobu, v ktorej namietal, že v danej veci neexistuje žiadny príčinný a dôsledkový súvis medzi modrinami, ktoré mal maloletý O.K. a jeho konaním
a teda, že nikdy netrestal tak deti, aby im ublížil. Ďalej namietal, že fyzické trestanie v primeranej ľahkej forme nie je hrubým správaním. Dôkazy o opaku v spise nie sú, a preto má byť dôvodom na uplatnenej zásady in dubio pro reo, v opačnom prípade sa domnieva, že v prípade občasného, primeraného, fyzického trestania detí sa dopúšťa priestupku väčšina rodičov na Slovensku.
8.
Ďalej uviedol, že v popise skutku sa píše, že asi od marca 2019 minimálne do 30.08.2019 deti opakovane doposiaľ nezisteným spôsobom niekoľkokrát fyzicky trestal. Toto tvrdenie nenachádza oporu v spise, žiadne svedecké výpovede tieto skutočnosti nepotvrdili. V spise, ktorý vyšetrovateľ poskytol ústavu sa zameriava výlučne iba na situáciu od 30.08.2019, ani jeden svedok, ani jeden listinný dôkaz nesvedčí, že od marca 2019 do 30.08.2019 opakovane niekoľkokrát deti trestal a že im ublížil na zdraví. Čo sa týka modrín svojho syna Q., tak tieto nikdy nevidel, nevie ako k nim mohol prísť, podľa fotografií celé to pôsobí čudne a neautenticky. Ďalej žalobca namietal, že v zákone o priestupkoch sa hovorí, že musí byť zavinené a úmyselné konanie, lenže správny orgán sa otázkou jeho viny vôbec nezaoberal a taktiež v spise sa nenachádzajú dôkazy o tom, že by mal úmyselne ublížiť deťom. Z uvedeného dôvodu žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť ako aj rozkaz riaditeľa Ústavu pre výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou.
III. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika
9.
K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 22.06.2021, v ktorom uviedol, že žalobca vykonáva štátnu službu príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, v rámci ktorej je zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii Psychológ úseku pedagogických a psychologických činností oddelenia výkonu trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Dňa 16.08.2020 nadobudlo právoplatnosť Uznesenie vyšetrovateľa Úradu inšpekčnej služby č. ČVS: ÚIS-531/OISZ-2019, ktorým zastavil trestné stíhanie vo veci podozrenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) ods. 3 písm. d) zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon s poukazom na § 138 písm. j), pretože výsledky vykonaného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo disciplinárnym previnením, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Preto ho podľa § 214 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. (Trestný poriadok) postúpil ústavu na prejednanie v disciplinárnom konaní. V zmysle § 52 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov začal riaditeľ ústavu voči nemu disciplinárne konanie č. ÚVTOS-DK-17403/14-2020. Disciplinárne konanie bolo ukončené vydaním disciplinárneho rozkazu riaditeľa Ústavu č. 1 zo dňa 02.11.2020, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 9% na dobu jedného mesiaca.
10.
Žalobca podal dňa 10.11.2020 odvolanie proti disciplinárnemu rozkazu, ktoré bolo doručené v zákonnej lehote. Riaditeľ ústavu v rámci svojich kompetencií odvolaniu nevyhovel a ku dňu 04.12.2020 ho spolu so svojim stanoviskom predložil žalovanému na rozhodnutie o odvolaní. Z dôvodu, že žalovaný nezistil pochybenie prvostupňového orgánu, stotožnil sa s jeho postupom a argumentáciou v rámci disciplinárneho konania a z dôvodu, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol nové skutočnosti a opakovane potvrdil využívanie metód fyzického trestania voči svojim deťom, disciplinárny rozkaz rozhodnutím zo dňa 07.01.2021, č. GR ZVJS-633/14-2020 potvrdil.
11.
K zistenému skutočnému stavu veci žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že žalobca je príslušníkom zboru, patrí pod disciplinárnu právomoc riaditeľa ústavu, ktorý je príslušný prejednať jeho konanie v disciplinárnom konaní v zmysle platných zákonných noriem, t.j. § 10 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. Zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov, resp. § 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe.
Žalobca mylne argumentuje, keď uvádza, že: „....riaditeľ Ústavu určuje konkrétnu osobu zodpovednú za objasnenie priestupku podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch.“ Považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že na objasnenie priestupu je orgán zboru oprávnený iba v prípadoch vymedzených v § 58 ods. 3 písm. c) zákona o priestupkoch, čo nie je prípad žalobcu. Riaditeľ ústavu ako správny orgán prejednal konanie žalobcu v rámci disciplinárneho konania podľa procesných ustanovení zákona o štátnej službe, upravujúcich konanie vo veciach služobného pomeru, uvedených v § 231 až 247a predmetného zákona a to z dôvodu, že vec mu bola postúpená v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Tým pádom žalobca nesprávne poukazuje na „nevyhnutný úkon“ došetrenia podľa § 69 zákona o priestupkoch a ústneho pojednávania podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré by sa uplatňovali v prípade prejednania priestupku podľa procesných ustanovení zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku.
12.
Riaditeľ ústavu postupoval hlavne v intenciách § 238 ods. 1 a ods. 2 zákona o štátnej službe, kedy vychádzal zo skutočností uvedených v uznesení. V jeho rámci boli obsiahnuté výsledky znaleckého dokazovania, znenie lekárskej správy, úradné záznamy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, výpovede svedkov, či samotného žalobcu. V ich rámci bolo priamo a nepochybne uvedené: · maloletým synom žalobcu, že dostal od žalobcu bitku opaskom v konkrétnom čase, t.j. dňa 30.08.2020 · všetkými maloletými deťmi žalobcu, že sú žalobcom fyzicky trestané a používa voči nim aj iné „hrubé“ výchovné metódy · v znaleckom posudku, že žalobca uplatňoval voči deťom neprimerané výchovné prístupy, pričom znalcom bola konštatovaná všeobecná a špecifická vierohodnosť tvrdení, ktoré žalobcove deti uviedli · samým žalobcom, že deti fyzicky trestá (dá im po zadku rukou a občas aj opaskom), pričom tieto tresty považuje za primerané Žalobca dňa 14.10.2020 doručil riaditeľovi ústavu vyjadrenie, v rámci ktorého uviedol viaceré prostriedky procesnej obrany.
13.
S ohľadom na podklady zabezpečené počas disciplinárneho konania považoval riaditeľ ústavu skutočný stav za dostatočne zistený. Pri vydaní disciplinárneho rozkazu vyhodnotil všetky dôkazy samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Skutočný stav veci bol zistený v rámci rozsiahleho vyšetrovania, ktoré formou, metódami a odbornosťou presahuje činnosť pri objasňovaní priestupkov. V kontexte ostatných dôkazov boli tvrdenia žalobcu, ktorými sa bránil vo svojom vyjadrení v rámci disciplinárneho konania, tendenčné, či v pomerne rozsiahlej miere irelevantné k zistenému skutkovému stavu.
14.
Okrem toho žalobca vo svojom vyjadrení nepoprel využívanie metód fyzického trestania svojich maloletých detí. Aj keď v súčasnosti nie je fyzické trestanie detí na Slovensku považované za protizákonné, je všeobecne akceptovaný trend minimalizácie takéhoto trestania v rámci výchovy detí. Bitka a bitie dieťaťa ako prostriedok výchovy nie je určite vhodným spôsobom akým vplývať na dieťa, za účelom jeho výchovy na plnohodnotného dospelého človeka. K tomu je potrebné zdôrazniť, že fyzické trestanie detí ako bežná forma výchovy je v súčasnej spoločnosti považovaná za neakceptovateľný prostriedok na dosiahnutie určitého vzorca správania sa. Toto musí byť brané do úvahy aj s ohľadom na fakt, že žalobca je príslušníkom zboru, na ktorého sú kladené vyššie nároky (oproti civilným zamestnaniam) a takisto očakávania, či už od nadriadených pri plnení úloh a dodržiavaní povinností, od zboru ako takého pri zachovávaní dôstojnosti ozbrojeného bezpečnostného zboru a šírení dobrého mena, alebo aj od vnímania verejnosti vo vzťahu k verejnému činiteľovi. Možno v tomto kontexte ešte dodať, že žalobca je vysokoškolsky vzdelaným psychológom, ktorý by mal akcentovať na morálne kvality a odbornosť svojho správania, o to viac, že v rámci svojho povolania sa spolupodieľa na tvorbe a plnení programov zaobchádzania s väznenými osobami a formuje tak správanie aj klientov zboru. Riaditeľ ústavu ako prvostupňový orgán tak konštatoval, že dôkazné prostriedky postačovali na vyvodenie záveru, že skutok kladený žalobcovi za vinu sa preukázateľne stal a preto bolo žalobcovi disciplinárnym rozkazom uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 9% na dobu jedného mesiaca. Žalovaný k zvyšným tvrdeniam žalobcu, ktoré uvádza v žalobe dodáva, že sa jedná o rovnaké repetitívne tvrdenia, ktoré žalobca už predtým uviedol (či už vo vyjadrení v rámci disciplinárneho konania alebo aj v odvolaní proti disciplinárnemu rozkazu). Ich relevancia a objektívnosť bola ako riaditeľom ústavu a žalovaným v rámci odvolacieho konania vyhodnotená ako neopodstatnená.
15.
K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca replikou zo dňa 17.09.2021, v ktorej uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení zo dňa 22.06.2021 opakovane vyjadruje a poukazuje na dôkazy, ktoré sa nachádzajú v odstúpenom vyšetrovacom spise, sám sa nevysporiadal so žiadnymi prostriedkami procesnej obrany žalobcu. Uviedol, že poukazuje na zaujatosť pani G., ktorá v rámci svojich úradných záznamov uvádza skreslené informácie ohľadom jeho výpovede. Poukázal na celkové pozadie tejto kauzy a to že manželka žalobcu v rámci svojho boja o získanie výlučne starostlivosti o deti neváha použiť aj inštitúty trestného práva voči žalobcovi na dosiahnutie svojho cieľa. Žalobca tvrdí, že pri výchove detí postupoval vždy primerane, v súlade s dobrými mravmi a dosiahnutím čo najlepšieho výchovného účelu bez toho, aby došlo k ublíženiu na zdraví u detí. Rozhodnutie žalovaného považuje za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože disciplinárnym rozkazom bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie, pričom žalobou napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný zamietol, bolo vydané už dňa 07.01.2020, t.j. pred dátumom vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré bolo vydané 02.11.2020 napriek zdanlivo miernemu disciplinárneho opatrenia zníženie služobného platu o 9%, nesúhlasí s týmto opatrením, pretože disciplinárne konanie je typom týkajúce sa administratívneho trestaniu, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do jeho práv, nielen pri výkone jeho povolania, ale aj ovplyvniť jeho spoločenské postavenie a dobré meno.
16.
K replike sa písomne vyjadril aj žalovaný dňa 07.10.2021, keď uviedol, že čo sa týka nesprávneho dátumu v záhlaví druhostupňového rozhodnutia, tak išlo o chybu v písaní, kedy bol uvedený dátum 07.01.2020. Táto skutočnosť bola opravená listom zo dňa 05.10.2020, kedy bol opravený dátum na správny dátum 07.01.2021. Táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
IV. Relevantná právna úprava
17.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d), e) , ods. 2 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Z.z. (1) Priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, e) sa dopustí konania podľa písmena a) alebo písmena d) na blízkej osobe alebo osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy,
(2) Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.
Podľa § 48 ods. 3 písm. a) , n) zák. č. 73/1998 Z.z. Policajt je povinný a)plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
n) plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Podľa § 52 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z.z. Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku.
Podľa § 53 ods. 1 písm. b) zák. č. 73/1998 Z.z. Disciplinárnym opatrením je zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov.
V. Konanie pred správnym súdom a právne posúdenie veci súdom
18.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a z obsahom administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu tohto rozhodnutia, pričom postupom podľa § 107 ods. 1 SSP vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
19.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava všetkých dôvodov žaloby, poukázal v prvom rade na to, že generálny riaditeľ v danej veci nie je oprávnený konať, keďže nejde o konanie súvisiace s plnením služobných povinností. Poukázal na to, že hodnotenie dôkazov bolo jednostranné v neprospech žalobcu a že v danom prípade išlo o nepohodlného zamestnanca, ktorého sa chcel ústav zbaviť. Tak isto toto konanie je výsledkom zaujatosti zo strany manželky žalobcu, ktorá sa snaží poškodiť žalobcu v čase sporu o úprave styku s deťmi.
20.
Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že poukazuje na to, že zo strany žalobcu nebolo namietané, že by ho generálny riaditeľ hodnotil a že by sa konalo na základe nejakej účelovosti. Generálny riaditeľ konal na základe podnetu, resp. na základe postúpenia veci z Obvodného oddelenia Policajného zboru Vrbové. Žalobca sa priznal, že deti bije.
21.
Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že dňa 16.09.2019 bol na odbor Inšpekčnej služby západ, Útvaru inšpekcie, Úradu inšpekčnej služby z Obvodného oddelenia Policajného zboru Vrbové pod č. ORPZ-TT-OPP10-2019-000920-021 prijatý podnet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 11.09.2019 pod č. SDD/20/2018 ohľadne podozrenia zo zločinu týrania blízkej, fyzickej osoby a zverené osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Súčasťou tohto podnetu bola lekárska správa zo dňa 30.08.2019 týkajúca sa maloletého Q. H., nar. XX.XX.XXXX s fotografiami modrín na celom tele.
22.
Ďalej krajský úrad zistil, že Úrad inšpekčnej služby vykonal vo veci preverovanie výsluchom žalobcu, predvolal na výsluch aj svedkyňu D. H., manželku žalobcu a všetky maloleté deti, ktoré majú spoločne manželia H.. Ďalej vo veci zabezpečil znalecký posudok č. 25/2019 vypracovaný znalkyňou PhDr. Alenou Kopányiovou PhD., z odboru psychológie a odvetvie klinická psychológia, zabezpečil ďalšie dôkazy najmä hodnotenia žalobcu z jeho výkonu práce v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, pričom Úrad inšpekčnej služby následne postúpil vec na disciplinárne konanie riaditeľovi Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom alebo disciplinárnym previnením.
23.
Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu, ktorý bol postúpený z Úradu inšpekcie, inšpekčnej služby č. ČVS: ÚIS-531/OISZ-2019 zistil, že v tomto spisovom materiáli sa nachádza výpoveď žalobcu a ďalej zápisnice o výsluchu svedkov Mgr. D. H. zo dňa 25.09.2019, zápisnica o výsluchu svedka maloletého M. H., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 13.05.2020, zápisnica o výsluchu svedka maloletého Q. H., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 13.05.2020, zápisnica o výsluchu svedka maloletej E. H., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 13.05.2020 a zápisnica o výsluchu svedka maloletej L. H., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 13.05.2020, pričom tieto deti boli vypočuté za prítomnosti opatrovníka, ako aj znalkyne. Deti žalobcu, ako aj jeho manželka sa k jednotlivým skutkom nevyjadrili, využili svoje právo vo veci nevypovedať.
24.
V spisovom materiáli sa nachádza aj výpoveď samotného žalobcu, ktorý sa v predmetnej veci vyjadril tak, že priznal, že trestá deti aj fyzicky, tak isto ako aj manželka, dáva im rôzne tresty, priznal, že ich bije po zadku opaskom, avšak poprel, že by išlo o takú intenzitu, ktorá by im spôsobila modriny. Žalobca sa vyjadril aj k lekárskej správe zo dňa 30.08.2019, ktorá sa nachádza v spisovom materiáli, ako aj k fotografiám, kde maloletý syn Q. má celom tele modriny, pričom vylúčil, že by to bolo spôsobené z jeho strany.
25.
Krajský súd v súvislosti s jednotlivými námietkami žalobcu v prvom rade musí poukázať na tú skutočnosť, že na to, aby bola osoba disciplinárne zodpovedná, musí byť dostatočným spôsobom preukázané, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu a táto skutočnosť musí vyplývať zo spisového materiálu.
26.
Zo skutkovej vety, ktorou mal žalobca naplniť znaky priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) , e) zák. č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch a porušiť služobnú disciplínu základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), n) zák. č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že žalobca mal „asi od marca 2019 minimálne do 30.08.2019 svoje maloleté deti opakovane nezisteným počtom a to niekoľkokrát fyzicky trestať, a to tak, že ich bil opaskom a nechávať stáť na schodoch dovtedy, kým sa neospravedlnenia“, pričom pri jednom z takýchto fyzických trestov mal spôsobiť maloletému synovi Q., nar. XX.XX.XXXX. niekoľko hematómov a začervenaním rôznej veľkosti na rukách, nohách, chrbte a ďalších častiach tela, v dôsledku čoho bol dňa 30.08.2019 maloletý Q., nar. XX.XX.XXXX na jednorazovom lekárskom ošetrení. Uvedená skutková veta obsahuje dva čiastkové skutky a to, že od marca 2019 minimálne do 30.08.2019 niekoľkokrát fyzicky trestal svoje maloleté deti a bil ich opaskom, nechával ich stáť na schodoch dovtedy, kým sa neospravedlnenia, a ďalšia skutková veta je, že dňa 30.08.2019 mal maloletého Q. fyzicky potrestať a spôsobiť mu hematómy a začervenania rôznej veľkosti na rukách, nohách, chrbte a ďalších častiach tela, v dôsledku ktorých musel byť tento deň na jednorazovom ošetrení.
27.
Prvostupňový disciplinárny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že skutok bol jednoznačne preukázaný a to tým, že táto skutočnosť vyplýva zo spisového materiálu, ktorý bol postúpený disciplinárnemu orgánu z Okresného oddelenia Policajného zboru Vrbové. Z uvedeného spisového materiálu však nevyplýva žiadna z týchto skutočností, pretože tak ako matka maloletých detí, rovnako aj všetky štyri maloleté deti, ktorých sa mal skutok týkať, odmietli vo veci vypovedať, pričom žalobca sa priznáva, že deti fyzicky trestal, avšak z jeho výpovede nie je zrejmé, že došlo k priznaniu rozsahu takého skutku, aký mi je kladený za vinu a to že od marca 2019 do 30.08.2019 mal opakovane nezisteným počtom krát trestať svoje deti tak, že ich nechával stáť na schodoch, bil ich opaskom a pod. . Z výpovede žalobcu tieto skutočnosti nevyplývajú, pretože žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že deti fyzicky trestá, trestá ich aj manželka, dáva im rôzne tresty, čo sa týka fyzických trestov, dáva ich do kúta, občas im dá po zadku, aj opaskom, ale nikdy to nebolo takej intenzity, aby im ublížil a spôsobil nejaké zranenia. Z jeho výpovede teda jednoznačne nevyplýva, že by ku skutku malo prísť od marca 2019 do 30.08.2019 tak ako mu je tento skutok kladený za vinu. Uvedená skutková veta pri tomto čiastkovom skutku teda nezodpovedá skutočnosti, ktoré sú obsahom spisového materiálu a teda tento čiastkový skutok nemožno označiť za preukázaný. Tak isto k čiastkovému skutku týkajúceho sa spôsobenia hematómov a začervenania pokožky u maloletého Q., táto skutočnosť rovnako nie je preukázaná žiadnou z výpovedí svedkov, pretože ako už bolo vyššie uvedené maloletý Q. odmietol vo veci vypovedať, rovnako k tomuto skutku sa nevyjadrili ani ďalšie deti, resp. ani matka maloletého. V spisovom materiálu sa nachádza síce lekárska správa z 30.08.2019, ako aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že maloletý Q. mal na tele modriny, avšak žiadny z vykonaných dôkazov nepreukazujú, že práve žalobca mal tieto modriny spôsobiť. Túto skutočnosť jednoznačne vylúčil a žiaden z iných dôkazov v danej veci vyprodukovaný nebol.
28.
V tomto smere krajský súd musí poznamenať aj tú dôležitú skutočnosť, že ako vyplýva z uznesenia Úradu inšpekčnej služby č. ČVS ÚIS-531/OISZ-2019 zo dňa 20.07.2020, tak vyšetrovateľ policajného zboru v závere tohto uznesenia, ktorým bola vec postúpená na disciplinárne stíhanie konštatuje, že v danom prípade konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako spáchanie trestného činu, pričom v danom prípade mohol spáchať priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona
o priestupkoch, prípadne sa dopustiť konania, ktoré je v rozpore s etickým kódexom príslušníka a zamestnanca ZVJS, či však naozaj zo strany podozrivo prišlo k takému konaniu, ktoré by mohlo mať znaky priestupku, je predmetom ďalšieho šetrenia, ktoré je oprávnený vykonať nadriadený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.
29.
Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by disciplinárny orgán v predmetnej veci vykonal ďalšie úkony, ktoré by smerovalo k objektívnemu zisteniu veci a teda, že by vykonal také úkony, ktoré by preukazovali, že znaky disciplinárneho previnenia zo strany žalobcu boli naplnené. Práve naopak, aj na otázku sudcu na pojednávaní, či po predložení spisového materiálu zo strany vyšetrovateľa policajného zboru došlo zo strany disciplinárneho orgánu k ďalším úkonom, ktoré by smerovali k objektívnemu zisteniu skutočností potvrdzujúcich spáchanie disciplinárneho previnenia, zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že ďalšie úkony vykonané neboli. Z uvedeného je teda zrejmé, že disciplinárny orgán pri ustálení viny o disciplinárnom previnení žalobcu vychádzal len z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený vyšetrovateľom policajného zboru, z ktorého však nevyplývajú žiadne dôkazy, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedeného disciplinárneho previnenia. Po ďalšie treba uviesť aj to, že aj samotný vyšetrovateľ policajného zboru vo svojom uznesení konštatuje, že konanie žalobcu by mohlo mať znaky priestupku, teda ani sám vyšetrovateľ jednoznačne neustálil, že bola naplnená skutková podstata priestupku tak, ako to skonštatoval vo svojom rozhodnutí prvostupňový disciplinárny orgán a následne túto skutočnosť prevzal aj žalovaný.
30.
V tomto smere treba jednoznačne ustáliť tú skutočnosť, že z obsahu spisového materiálu vznikajú dôvodné pochybnosti o tom, či hematómy a začervenania pokožky tak, ako sú skonštatované v skutkovej vete, ktoré mal utrpieť maloletý Q. H., nar. XX.XX.XXXX mu spôsobil jeho otec, t.j. žalobca a teda v prípade akýchkoľvek pochybností aj v správnom trestaní platí rovnaká zásada ako pri trestnom konaní a to zásada in dubio pro reo, kedy sa pochybnosti musia vždy vyložiť v prospech obvinenej osoby. V danom prípade teda krajský súd dospel k záveru, že z obsahu spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti, ktoré sú kladené žalobcovi za vinu, resp. tieto skutočnosti neboli tak zdokumentované príslušným disciplinárnym orgánom, aby bolo možné ustáliť, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku kladeného žalobcovi za vinu.
31.
Okrem toho samotné rozhodnutie žalovaného je poznačené znakom nepreskúmateľnosti, pretože z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný konštatuje vo svojej výpovedi „ja ak som vo vážnych prípadoch veľmi výnimočný (naposledy možno pol roka pred 30.08.2019) dal deťom s opaskom po zadku, tak nikdy nie v takej miere, aby mali modriny alebo iné poranenia“, čím mal žalobca potvrdiť spáchanie priestupku, tak toto tvrdenie zo strany žalovaného je zavádzajúce, pretože z tohto tvrdenia jednak nemožno ustáliť to, že došlo k spôsobeniu modrín u maloletého Q. zo strany žalobcu, pretože z tejto vety, táto skutočnosť nevyplýva a jednak z tejto vety nevyplýva ani to, že došlo zo strany žalobcu v takej intenzite trestov, ktorá by mala za následok modriny a začervenenie pokožky tak, ako to je konštatované v skutkovej vete. Okrem toho konštatácia žalovaného, že odvolací orgán považuje konanie žalobcu za úmyselné a bolo preukázané z vykonaných dôkazov sa nezakladá na pravde, z toho dôvodu ako bolo vyššie uvedené, že v spisovom materiáli sa nenachádza žiaden vyprodukovaný dôkaz, ktorý by tento skutok jednoznačne a nespochybniteľne potvrdil.
32.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané skôr ako prvostupňové, krajský súd uvádza, že z obsahu spisu, ako aj zo samotného logického uvažovania, je zrejmé, že dátum vydania druhostupňového rozhodnutia 07.1.2020 je len pisárskou chybou, ktorú žalovaný opravil listom zo dňa 5.10.2020, keď opravil dátum na 07.1.2021 a je zrejmé, že pokiaľ druhostupňové rozhodnutie reaguje na odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nemohlo byť druhostupňové rozhodnutie vydané skôr. Táto chyba v písaní nie je dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
33.
Podľa názoru krajského súdu v danom smere žalovaný, ako aj prvostupňový disciplinárny orgán pochybili v tom smere, že po zaslaní spisového materiálu zo strany vyšetrovateľa policajného zboru
nevykonali v predmetnej veci žiadne ďalšie dokazovanie, uspokojili sa len s úkonmi, ktoré vykonal vyšetrovateľ a ktorý sám však konštatoval v záveroch svojho uznesenia, ktorým bola vec postúpená na disciplinárne konanie, že predmetom ďalšieho šetrenia musia byť skutočnosti, ktoré majú preukázať spáchanie priestupku tým žalovaný, ako aj prvostupňový disciplinárny orgán povrchným spôsobom a nezákonným spôsobom skonštatovali spáchanie priestupku zo strany žalobcu a toto tvrdenie je v rozpore s obsahom administratívnych spisov, rozhodnutie vzhľadom na dôvody je nepreskúmateľné a z uvedeného dôvodu krajský súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
34.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.