Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Sa-12-2022.pdf
PDF · 126.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Širokou, v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušnosť F. alias Y. B. H., nar.: XX.XX.XXXX, št. prísl. Francúzska republika bez cestovného dokladu, aktuálne umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava, so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 307 988 41, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Trnava, so sídlom Paulínska 13, 917 01 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PPZ- HCP-BA9-1-065/2022-AV z 01.02.2022 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti preskúmania rozhodnutia žalovaného č.: PPZ-HCP-BA9-1-065/2022-AV z 01.02.2022 o d m i e t a.
II. Súd žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia, z a m i e t a.
III. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 03.08.20201 o 14:25 hod. bol žalobca predvedený spred Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad parnou z dôvodu, že bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a Okresným súdom Bratislava I bolo nariadené zabezpečiť výkon trestu vyhostenia. Následne bol eskortovaný na útvar OCP PZ Trnava k vykonaniu úkonov v zmysle nariadeného výkonu trestu vyhostenia. So žalobcom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia za prítomnosti tlmočníka zo slovenského do anglického jazyka a naopak, vzhľadom na to, že žalobca vyhlásil, že slovenskému jazyku nerozumie.
2. Správny orgán dňa 03.08.2021 začal konanie vo veci zaistenia žalobcu v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) na účel výkonu trestu vyhostenia. Rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA9-85-017/2021-AV z 03.08.2021 žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac však do 02.09.2021.
3. Žiadosťou z 27.08.2021 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov požiadal Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava o predĺženie zaistenia v zmysle § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov. Vzhľadom na to, že žalobca v rámci osobného pohovoru tvrdil, že sa volá Y., pochádza z Paríža a je občanom Francúzskej republiky, bola zaslaná žiadosť Veľvyslanectvu Francúzskej republiky o vystavenie náhradného cestovného dokladu. Zastupiteľský úrad počas lehoty zaistenia náhradný cestovný doklad nevydal.
4. Žalovaný rozhodnutím č. p. PPZ-HCP-BA9-85-034/2021-AV z 01.09.2021 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) rozhodol o predĺžení zaistenia do 02.11.2021. Správnou žalobou doručenou súdu dňa
18.10.2021 prostredníctvom žalovaného, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. O uvedenej žalobe rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Sa/86/2021 z 25.10.2021 tak, že žalobu zamietol.
5. Rozhodnutím žalovaného č. PPZ-HCP-BA9-85-048/2021-AV z 28.10.2021 žalovaný rozhodol o predĺžení zaistenia do 03.02.2022. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č.k. 8Sa/1/2022-26 zo 17.01.2022 tak, že žalobu v časti preskúmania rozhodnutia o predĺžení zaistenia odmietol z dôvodu, že bola podaná po zákonom stanovenej 7-dňovej lehote, a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia žalobu zamietol ako nedôvodnú.
6. Dňa 01.02.2022 spísal žalovaný so žalobcom za prítomnosti tlmočníka zápisnicu o vyjadrení účastníka konania, z dôvodu predĺženia lehoty zaistenia na výkon trestu vyhostenia. V uvedenej zápisnici žalobca odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a doplnil, že konzul mu ešte minulý rok hovoril, že ak si dá do poriadku svoju trestnú minulosť vezmú ho do Francúzska, avšak tieto veci vie vyriešiť iba, ak bude vo Francúzsku. Chce byť prepustený.
7. Žalovaný rozhodnutím č.p.: PPZ-HCP-BA9-1-065/2022-AV z 01.02.2022 (napadnuté rozhodnutie) rozhodol o predĺžení lehoty zaistenia do 03.06.2022. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe dokazovania boli zistené nasledovné skutočnosti:
- Žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 21.09.2017, sp. zn.: 4T/33/2016 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu podvodu a bol mu okrem iného uložený aj trest vyhostenia na dobu 15 rokov,
- Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 4To/122/2017 z 18.01.2018 bol uvedený trest zmenený z 15 na 10 rokov,
- Dňa 27.03.2018 vydal OS BA I sp. zn.: 4T/33/2016 Nariadenie výkonu trestu vyhostenia,
- Trest odňatia slobody žalobca vykonával v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou a dňa 03.08.2021 bol podmienečne prepustený na základe uznesenia OS Trnava, sp. zn.: 29PP/158/2021.
8. Dňa 03.08.2021 bol žalobca zaistený za účelom výkonu trestu vyhostenia najviac do 02.09.2021 a bol umiestnený v ÚPZC Medveďov. Dňa 01.09.2021 z dôvodu, že nebola potvrdená totožnosť žalobcu a nemohol byť zrealizovaný výkon trestu vyhostenia, bolo predĺžené zaistenie žalobcu do 02.11.2021. Krajský súd žalobu proti rozhodnutiu o predĺžení zaistenia rozsudkom č.k. 4Sa/86/2021 zamietol. Dňa 08.10.2021 bolo opätovne predlžené zaistenie žalobcu, nakoľko sa nepodarilo potvrdiť reálnu totožnosť účastníka konania. Krajský súd rozsudkom č.k. 8Sa/1/2021 žalobu proti rozhodnutiu odmietol, resp. zamietol.
9. Žalovaný od začiatku zaistenia vykonáva všetky úkony a vynakladá maximálne úsilie, aby bol žalobca riadne stotožnený a bol mu vystavený náhradný cestovný doklad a mohol byť realizovaný výkon trestu vyhostenia. Jedná sa najmä o spoluprácu s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky, s ktorým ÚPZC Medveďov pravidelne komunikuje, avšak jedná sa o autority iného štátu a tieto procesy nie je možné nijako urýchliť. Dňa 29.12.2021 bola žalovanému doručená verbálna nóta z Veľvyslanectva Francúzskej republiky, kde autority Francúzska uviedli, že zdĺhavé overovanie totožnosti na území Francúzska je spôsobené zrejme odcudzením identity zo strany žalobcu. Žalobca riadne nespolupracuje a neuvádza svoju pravú identitu, nakoľko je viac ako zrejmé, že keby uvádzal reálnu identitu občana Francúzskej republiky, tak už by po dobu zaistenia bola identita zo strany autorít Francúzskej republiky potvrdená. Do 01.02.2022 nebola potvrdená totožnosť žalobcu ani nebol vystavený náhradný cestovný doklad.
10. Dňa 01.02.2022 začal žalovaný administratívne konanie vo veci predĺženia lehoty zaistenia na účel výkonu trestu vyhostenia a spísal so žalobcom zápisnicu o podaní vyjadrenia. Realizáciu výkonu trestu vyhostenia nie je možné vykonať okamžite vrátením na hranicu, pretože tomu bránia dočasné okolnosti (nedokázaná štátna príslušnosť, žalobca nie je držiteľom platného cestovného dokladu, nie je možné jednoznačne určiť krajinu pôvodu, resp. krajinu, ktorej je účastník štátnym príslušníkom, žalobca je bez ubytovania a finančných prostriedkov a možnosti starostlivosti o svoju osobu - sociálne, zdravotne, existenčne) z čoho vyplýva riziko pokračovania v trestnej činnosti, riziko skrývania sa, nejasný príchod
na územie SR a následné zadržanie príslušníkmi PZ, páchanie trestnej činnosti, preto bolo rozhodnuté o umiestnení do zaistenia. Je nutné overiť totožnosť a následne pristúpiť k výkonu trestu vyhostenia.
11. Žalovaný poukázal na ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a konštatoval, že jedným z predpokladov pre vydanie rozhodnutia o zaistení je preukázanie právoplatného trestu vyhostenia v zmysle Trestného zákona, o ktorom rozhodol príslušný súd Slovenskej republiky. Túto podmienku považuje za splnenú s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.: 4T/33/2016 z 21.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4To/122/2017, ktorým bol žalobcovi uložený trest vyhostenia na dobu 10 rokov.
12. Nejasná identita žalobcu, vytváranie si vlastných identít vo Francúzsku, robí zo žalobcu nedôveryhodnú osobu ohľadom poskytovania pravdivých resp. klamlivých informácií správnemu orgánu počas konania o zaistení na výkon trestu vyhostenia a taktiež OČTK a súdom. Z uvedeného dôvodu a taktiež na základe informácií poskytnutých z INTERPOL Paríž (používanie 5 rôznych identít, uvedených na prednej strane rozhodnutia) je nutné riadne zistiť totožnosť žalobcu. Výkon trestu vyhostenia je možné zo zaistenia zákonné zrealizovať a tým dosiahnuť, aby bol naplnený účel, a to aby sa žalobca nezdržiaval na území SR po dobu, po ktorú mu bol pobyt zakázaný súdom a aby bol výkon zrealizovaný do štátu, kde nebudú porušované jeho základné ľudské práva a slobody.
13. Dokazovaním a na základe získaných podkladov (podkladové materiálny z OS BA I a KS BA k trestu vyhostenia, nariadenie výkonu trestu vyhostenia, podklady z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, zápisnica o podaní vyjadrenia z 03.08.2021, 01.09.2021, 28.10.2021 a 01.02.2022, informácie z INTERPOL Paríž, kde bola zaslaná informácia, že žalobca vystupoval vo Francúzsku minimálne pod piatimi identitami, pričom každá identita bola inej štátnej príslušnosti, čo žalobca aj sám potvrdil v zápisnici o podaní vyjadrenia, previerky v informačných systémoch PZ, vlastné dokazovanie a zabezpečenie si podkladov k rozhodovaniu), žalovaný preukázal, že v prípade žalobcu sú splnené podmienky na predĺženie lehoty zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, t.j. zaistenie na účel výkonu trestu vyhostenia.
14. Žalovaný považuje zaistenie za účelné a efektívne, pretože v prípade žalobcu je potreba vykonať uložený trest vyhostenia bez zbytočného odkladu a prieťahov. Avšak v prípade žalobcu to nie je možné vykonať okamžitým vrátením na hranicu (nemožno jednoznačne určiť, do ktorej krajiny má byť vykonaný trest vyhostenia) ani uložením miernejších donucovacích opatrení. Žalobca nie je držiteľom cestovného dokladu, bude nutné overiť jeho totožnosť v štátoch, v ktorých by mohol byť štátnym príslušníkom, a preto je potrebné, aby jeho výkon bol realizovaný za účasti Policajného zboru priamym vykonaním a nie zo slobody alebo vrátením na hranicu. Príslušný útvar PZ v súčasnosti intenzívne spolupracuje s Veľvyslanectvom Francúzskej republiky za účelom overenia totožnosti, či sa jedná o občana Francúzskej republiky prípade na základe spolupráce s veľvyslanectvom sa podarí zistiť jeho pravá totožnosť v inom štáte. Na veľvyslanectve sa 27.09.2021 vykonala konzulárna návšteva za účelom zistenia bližších informácií , všetky doplnené údaje boli zaslané príslušným autoritám do Francúzska, od ktorých sa čaká potvrdenie identity žalobcu.
15. Žalobca disponuje minimálnymi finančnými prostriedkami, nie je v jeho možnostiach zabezpečiť si ubytovanie aspoň minimálneho štandardu a žalovaný má za to, že existuje reálne riziko úteku, skrývania sa, marenia výkonu trestu vyhostenia, resp. riziko pokračovania v trestnej činnosti na území SR alebo iných štátov EÚ, zavádzanie žalobcom ohľadom jeho identity. Žalobca starostlivosť o svoju osobu nevie dôveryhodne dokázať, nevie si zabezpečiť prostriedky na existenciu ako aj vycestovanie, resp. má minimálne prostriedky, aby mohol v prípade vrátenia na hranicu pokračovať do štátu, kde by mal oprávnený pobyt, nemá platný cestovný doklad, na ktorý by mohol opustiť územie SR, nie je držiteľom víza alebo povolenia na pobyt. Zdržiavanie sa cudzincov a uplatňovanie si práva pobytu a pohybu bez zaistenia pokladá žalovaný za neodôvodnené v prípade spáchania trestného činu, nelegálneho pobytu, neplatného cestovného dokladu, bez víz a pri následnom riziku úteku, skrývania sa alebo pokračovania v trestnej činnosti.
16. Správny orgán má v súčasnosti nariadené príslušným súdom zabezpečiť všetky zákonné postupy na výkon rozsudku v časti trestu vyhostenia. Ďalšími skutočnosťami pre zaistenie žalobcu je fakt, že žalobca sa nachádza na území Slovenskej republiky neoprávnene, nedisponuje platným dokladom totožnosti, disponuje len minimálnymi finančnými prostriedkami, nie je v jeho silách a možnostiach si zabezpečiť
adekvátne ubytovanie a teda nie je možno využiť menej závažné prostriedky na dosiahnutie účelu. Žalovaný poukázal na znenie ust. § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov. Z doterajšieho spôsobu života žalobcu a následne po prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je zrejmé, že žalobca nie je schopný zabezpečiť si primeranú nehnuteľnosť na bývanie a finančné prostriedky na pokrytie pobytu pre seba. Žalovaný je toho názoru, že čo sa týka menej prísnych opatrení, ich efektívnosť vzhľadom na osobu žalobcu, ktorému bol právoplatne uložený trest vyhostenia, tieto nie je možné uplatniť, ale je potrebné účastníka konania zaistiť a zo zaistenia vykonať za účasti štátu trest vyhostenia.
17. K dĺžke predĺženia zaistenia do 03.06.2022 žalovaný uviedol, že uvedená doba je nevyhnutná s ohľadom na to, že žalobca nie je držiteľom cestovného dokladu. Presná doba zaistenia sa nedá konkrétne určiť, pretože závisí od viacerých faktorov. U žalobcu je nutné overiť totožnosť (čo sa už deje), cez autority štátov, za ktorých účastníka sa vydáva, čo bude samo o sebe časovo náročné, následne je potrebné zabezpečiť vydanie náhradného cestovného dokladu a následný fyzický výkon trestu vyhostenia, všetky získané podklady je potrebné spracovať a vyhodnotiť a až následne pristúpiť k samotnému výkonu úkonov k výkonu trestu vyhostenia, ktoré sa však nevykonáva do susedného štátu, ale je potreba leteckého zabezpečenia, čo trvá určitý čas aj vzhľadom na situáciou ohľadom COVID 19. Každý z úkonov si vyžaduje svoj čas a v prípade dožiadania nie je možné postupy nijako urýchliť.
18. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sám kontaktoval Veľvyslanectvo Francúzskej republiky, počas výkonu trestu odňatia slobody, kedy mu bolo oznámené, že ho evidujú pod veľa menami a nevedia mu pomôcť, čo podporuje informácie od iných zložiek, že žalobca nie je občanom Francúzska. Žalovaný má za to, že ak by bol, určite by mu nebola odopretá pomoc zo strany veľvyslanectva, o ktorú žiadal.
19. Žalovaný sa zaoberal aj podmienkou trvania účelu zaistenia a podľa jeho názoru právoplatný rozsudok súdu o uložení trestu vyhostenia je pre správny orgán záväzný a je nutné ho vykonať. Zároveň s poukazom na ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov je potrebné eliminovať riziko úteku a skrývania sa, ktoré je u žalobcu reálne, keďže spáchal trestný čin a bol mu uložený trest vyhostenia na dobu 10 rokov. Samotné správanie žalobcu ohľadom uvádzania rôznych identít a totožností predstavuje tiež riziko úteku a skrývania sa. Riziko žalovaný považuje za vysoké, žalobca bol oboznámený, že mu bol uložený trest vyhostenia, nachádza sa na území SR bez platného cestovného dokladu, finančných prostriedkov, zabezpečenia ubytovania a starostlivosti o svoju osobu, ako aj to, že na území SR spáchal obzvlášť závažný zločin podvodu.
20. Žalovaný sa zaoberal aj alternatívami zaistenia a vzal do úvahy v rámci efektivity a možností aj možnosť žalobcu zabezpečiť si ubytovanie a starostlivosť o svoju osobu po stránke sociálnej, integračnej, zdravotnej, ale aj finančných možností, ktorú žalobca nevie adekvátne preukázať.
21. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi pretlmočené a podľa záznamu na origináli uvedeného rozhodnutia ho žalobca odmietol prevziať dňa 01.02.2022.
22. Žalobca dňa 02.02.2022 požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. O žiadosti žalobcu rozhodlo Centrum právnej pomoci rozhodnutím z 08.02.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2022.
23. Žalobou z 21.02.2022 doručenou žalovanému dňa 23.02.2022 sa žalobca domáhal, aby súd i) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného; ii) nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia. Žalobu odôvodnil tým, že nesúhlasí s predĺžením zaistenia z dôvodu, že zaistenie za momentálneho skutkového stavu je neúčelné. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu, a preto je rozhodnutie o zaistení nepreskúmateľné.
24. Podľa názoru žalobcu odôvodnenie dĺžky doby zaistenia nemožno považovať za náležité a postačujúce. Žalovaný je povinný náležite odôvodniť, prečo stanovil dĺžku doby zaistenia práve do 03.06.2022, a to najmä s odkazom na konkrétne administratívne úkony, ktoré bude potrebné vykonať. Žalovanému je známa okolnosť, že žalobca má aj štátne občianstvo Gabonskej republiky, a teda za účelom stotožnenia identity neboli vykonané žiadne administratívne úkony voči republike Gabon. Strohé odôvodnenie spočívajúce vo všeobecnom stanovení dĺžky doby zaistenia, odvolanie sa na verbálnu nótu Veľvyslanectva Francúzskej republiky o časovej náročnosti vystavenia náhradného cestovného dokladu a citovaní zákonných ustanovení, nepovažuje za správne a postačujúce. V zmysle
judikatúry je stanovenú dĺžku doby zaistenia potrebné náležite odôvodniť existujúcimi skutočnosťami konkrétneho prípadu. Absencia odôvodnenia dĺžky doby zaistenia predstavuje podstatnú vadu rozhodnutia ovplyvňujúcu zákonnosť celého rozhodnutia. Žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci a rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
25. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že žalobca požiadal Centrum právnej pomoci o právnu pomoc dňa 02.02.2022. Rozhodnutie o priznaní nároku na právnu pomoc nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2022. Správna žaloba bola podaná dňa 23.02.2022. Na základe uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žaloba vo veci rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia nebola podaná v zákonnej 7-dňovej lehote v zmysle ust. § 255 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, nakoľko bola podaná až 12 deň aj cez skutočnosť, že od 02.02.2022 do 11.02.2022 lehota na podanie správnej žaloby neplynula podľa § 71 ods. 2 Správneho súdneho poriadku.
26. Žalovaný ďalej vo vyjadrení zopakoval priebeh administratívneho konania a k námietkam právneho zástupcu žalobcu, že z doposiaľ zistených skutočností sa jedná o štátneho príslušníka Gabonu uviedol, že nie je dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia a nie je možné ihneď bez vykonania ďalších úkonov (vydanie náhradného cestovného dokladu, zabezpečenie dopravy a podobne) zabezpečiť realizáciu výkonu trestu vyhostenia. Záverom uviedol, že predmetná žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti alebo tvrdenia, ku ktorým sa treba vyjadriť a ktoré by neboli obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
27. Krajský súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní podľa § 221 až 230 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal vec a v zmysle § 228 SSP nariadil do siedmich pracovných dní pojednávanie.
28. Podľa ust. § 221 ods. 1 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
29. Podľa ust. § 221 ods. 2 SSP žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
30. Podľa ust. § 225 ods. 1 SSP správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
31. Podľa ust. § 71 ods. 2 SSP ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.
32. Z podanej žaloby (predovšetkým zo znenia petitu) je zrejmé, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia podľa § 221 ods. 1 SSP a zároveň jeho bezodkladného prepustenia podľa § 221 ods. 2 SSP. Ide teda o dva rôzne druhy žalôb, ktorých podmienky preskúmania sú odlišné.
33. Žalobu, ktorou sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia podľa § 221 ods. 1 SSP, je nutné podať v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje. Správny súd preto skúmal, či žaloba bola podaná včas. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené (žalobca rozhodnutie odmietol prevziať) 01.02.2022. Táto skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola a žalobca ju potvrdil aj v podanej žalobe. Dňa 02.02.2022 požiadal žalobca Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci. V súlade s ust. § 71 ods. 2 SSP od podania žiadosti až do rozhodnutia o takejto žiadosti o poskytnutie právnej pomoci žalobcovi lehota na podanie žaloby neplynie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Szak/2/2017, v ktorom sa riešila obdobná situácia plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade, ak žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci. V tomto uznesení najvyšší súd potvrdil, že lehota na podanie žaloby prestáva plynúť podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a pokračuje až po právoplatnosti rozhodnutia o poskytnutí právnej pomoci.
34. Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 11.02.2022. Ani táto skutočnosť nebola sporná, žalobca ju uvádza v žalobe. Nasledujúcim dňom 12.02.2022, teda začala plynúť lehota na podanie žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP. Po právoplatnosti rozhodnutia o priznaní právnej pomoci začala plynúť lehota 7 dní na podanie žaloby, pričom posledným dňom lehoty bol deň 18.02.2022. Nie je sporné, že žaloba zo dňa 21.02.2022 bola žalovanému doručená dňa 23.02.2022. Je teda zrejmé, že lehota sedem dní v čase podania žaloby dňa 23.02.2022 už uplynula.
35. Podľa § 98 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene.
36. Z dôvodu oneskoreného podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia, správny súd nemohol pristúpiť k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a v tejto časti musel žalobu odmietnuť.
37. Iná situácia je však v prípade žaloby, ktorou sa žalobca domáha jeho bezodkladného prepustenia na slobodu podľa § 221 ods. 2 SSP. Ako opakovane potvrdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, na takúto žalobu nie je možné aplikovať lehotu podľa § 225 ods. 1 SSP. Správny súd poukazuje napríklad na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Szak/17/2016, podľa ktorého: „Zo znenia ustanovení S.s.p. upravujúcich konanie vo veciach zaistenia nepochybne vyplýva, že včasnosť podania správnej žaloby podľa § 221 ods. 2 S.s.p. nie je možné posudzovať podľa ust. § 225 ods. 1 S.s.p., nakoľko podanie správnej žaloby v zmysle vyššie citovaného ustanovenia nie je limitované lehotou sedem dní od doručenia rozhodnutia o zaistení tak, ako je to v prípade správnej žaloby podľa ust. § 221 ods. 1 S.s. p. Nie je to možné ani vzhľadom na účel tejto správnej žaloby, ktorý spočíva v potrebe zabezpečenia možnosti súdneho prieskumu trvania účelu zaistenia kedykoľvek v priebehu obmedzenia osobnej slobody štátneho príslušníka tretej krajiny. Uvedená požiadavka vyplýva najmä zo skutočností majúcich vplyv na účelnosť zaistenia, ktoré môžu nastať kedykoľvek, teda aj po uplynutí siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.“
38. Správny súd teda musel pristúpiť k preskúmaniu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal prepustenia zo zaistenia bez toho, aby preskúmaval rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia. Napriek tomu, že žalobné námietky smerovali predovšetkým k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré v konaní už preskúmavať nemožno, správny súd v súlade s ust. § 206 ods. 3 SSP posudzoval žalobu neformálne, pričom nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
39. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k.: 4T/33/2016 z 21.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 4To/122/2017 odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody a trest vyhostenia na meno Y. B. H., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd Bratislava I nariadil výkon trestu vyhostenia žalobcu pod menom Y. B. Ipandzou, nar. XX.XX.XXXX. Podľa informácii od INTERPOL Paríž, však ide o osobu Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v Betam (F.), pričom táto osoba používa viaceré aliasy Q. Q. (Gabon), F. S. (S.), Q. S. (J.). Po podmienečnom prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 03.08.2021 o 14:25 hod. bol žalobca hliadkou predvedený spred Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou na Oddelenie cudzineckej polície PZ Trnava. Správny orgán za prítomnosti pribratého tlmočníka spísal zápisnicu o vyjadrení účastníka konania, v ktorej žalobca okrem iného uviedol, že sa volá Y. B. H., nar. XX.XX.XXXX, a je štátnym občanom Francúzska. K používaniu rôznych identít uviedol, že tieto použil, keď ho vo Francúzsku zastavila polícia na aute, keď spáchal rôzne priestupky alebo pil alkohol. Žalovaný toho istého dňa 03.08.2021 rozhodol o zaistení žalobcu na dobu do 02.09.2021 rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA9-85-017/2021-AV. Žalobca bol prijatý do ubytovacích priestorov ÚPZC Medveďov. Na žiadosť útvaru o predĺženie zaistenia bolo žalobcovi napadnutým rozhodnutím po opätovnom podaní vyjadrenia za prítomnosti tlmočníka opakovane predĺžené zaistenie. Naposledy napadnutým rozhodnutím žalovaný predĺžil lehotu zaistenia do 03.06.2022.
40. Pretože skutkový stav medzi procesnými stranami nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného žalovaným s prihliadnutím na aktuálny stav v čase vydania rozsudku.
41. Účelom žaloby podľa § 221 ods. 2 SSP je preskúmanie zákonnosti trvajúceho zaistenia, pričom rovnako ako pri žalobe podľa § 221 ods. 1 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu veci platného v čase vyhlásenia rozsudku. Napriek tomu, že žalobca namietal nedostatky vzťahujúce
sa primárne na napadnuté rozhodnutie, bolo potrebné s prihliadnutím na neformálne posúdenie žaloby, preskúmať zákonnosť žalobcovho zaistenia. Nezákonnosť zaistenia žalobca vyvodzoval z argumentácie o neodôvodnenosti dĺžky lehoty zaistenia, nepreskúmateľnosti dôvodov pre stanovenie lehoty zaistenia a absenciu individuálneho posúdenia situácie žalobcu.
42. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Szak/13/2020, podľa ktorého: „Skutočnosť, že sťažovateľom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení (pričom tieto v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu by v prípade podania správnej žaloby podľa § 221 ods. 1 Správneho súdneho poriadku zjavne boli dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia, v súvislosti s čím sťažovateľ poukázal na rozsudky sp. zn. 1SZa/7/2016 a 10Szak/11/2016), nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť rozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez náležitého posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania zaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej slobody. 37. Pre rozhodnutie súdu o správnej žalobe podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku nie je podstatným to, či sa zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo malo byť neúčelné už od počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť, či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu.“
43. Správny súd preto musel vychádzať z dôvodov uvedených v rozhodnutí o predĺžení lehoty zaistenia. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ako dôvod zaistenia uviedol § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.
44. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
45. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
46. Žalovaný za dôvod predĺženia lehoty zaistenia žalobcu uviedol, že účastník konania dostatočne nespolupracuje a zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či zaistenie žalobcu je účelné, teda či v čase vyhlásenia rozsudku existujú dôvody pre zaistenie žalobcu na účel výkonu trestu vyhostenia.
47. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody.
48. Žalobca v žalobe namietal, že za súčasného skutkového stavu je zaistenie žalobcu neúčelné, žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so všetkými náležitosťami použitého zaisťovacieho inštitútu, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca však v podanej žalobe žiadnym spôsobom uvedené tvrdenia nekonkretizoval. Neuviedol dôvody, pre ktoré považuje zaistenie za neúčelné, ani ktorými konkrétnymi náležitosťami zaistenia sa žalovaný nezaoberal. Žalobca iba uviedol, že žalovaný má vedomosť, že žalobca má aj štátne občianstvo Gabonskej republiky, a teda za účelom stotožnenia žalobcu neboli vykonané úkony voči republike Gabon. Je potrebné poukázať na to, že žalobca sám
opakovane trvá na tom, že je občanom Francúzska, prežil tam celý život a s Gabonom nemá nič spoločné (zápisnica o podaní vyjadrenia z 03.08.2021, 01.09.2021, 28.10.2021). Zároveň je potrebné poukázať na to, že žalobca používal viacero identít s rôznymi štátnymi príslušnosťami, preto nie je preukázané, že ide o štátneho občana Gabonu.
49. Správny súd predovšetkým skúmal, či zaistenie žalobcu je účelné, pričom s poukazom na ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, dospel k záveru, že v danom prípade je účel zaistenia daný tým, že je nariadený výkon trestu vyhostenia, ktorý bol žalobcovi uložený právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky a ktorý je nutné zrealizovať. Zaistenie žalobcu je teda v súlade s ust. § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého je policajt oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia. Predpokladom samotného výkonu trestu vyhostenia je predovšetkým riadne zistenie totožnosti žalovaného, ako aj ďalšie úkony, akými sú vydanie náhradného cestovného dokladu a ďalšie úkony, ktoré žalovaný podrobnejšie popísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (napr. zabezpečenie prepravy). Žalobca neuviedol a správny súd ani nezistil také skutočnosti, pre ktoré by nebolo možné právoplatne uložený trest vyhostenia v budúcnosti vykonať. V tejto súvislosti podľa názoru správneho súdu nemožno žalovanému vyčítať nečinnosť, vzhľadom na to, že preverovanie identity občana Francúzska sa uskutočňuje prostredníctvom orgánov inej republiky, ktoré žalovaný nemá ako ovplyvniť (viď nóta z Veľvyslanectva Francúzskej republiky doručená 27.12.2021). Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že tento sa informuje o stave preverovania orgánmi Francúzskej republiky. Uvedené je zrejmé zo stanovísk nachádzajúcich sa v administratívnom spise (napr. stanovisko PPZ- HCP-ME-308-021/2021-ZC z 29.12.2021, stanovisko PPZ-HCP-ME-005-023/2022-ZC z 31.01.2022).
50. Čo sa týka odôvodnenia dĺžky lehoty zaistenia v napadnutom rozhodnutí, ako bolo vyššie uvedené, správny súd vzhľadom na oneskorené podanie žaloby podľa § 221 ods. 1 SSP nemôže napadnuté rozhodnutie preskúmavať. Správny súd sa však zaoberal otázkou, či zaistenie žalobcu je z hľadiska súčasnej dĺžky zaistenia v súlade so zákonom a dospel k záveru, že dĺžka zaistenia v súčasnosti neprekračuje maximálnu dobu, po ktorú môže byť príslušník tretej krajiny zaistený podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov.
51. Správny súd tiež skúmal, či sa žalovaný zaoberal možnosťou uloženia miernejších prostriedkov podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný odôvodnil, prečo v prípade žalobcu podmienky na uloženie miernejších opatrení nepovažoval za splnené, keďže žalobca s poukazom na ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov nie je schopný si zabezpečiť na území Slovenskej republiky ubytovanie a disponuje minimálnou výškou finančných prostriedkov, teda nemá finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MV SR č. 499/2011 Z.z. (vykonávací predpis k § 6 zákona o pobyte cudzincov) suma finančných prostriedkov potrebná na pokrytie nákladov spojených s pobytom štátneho príslušníka tretej krajiny na území Slovenskej republiky sa určuje vo výške 56 eur na osobu a deň pobytu. Zaistenie preto správny súd považoval za zákonné aj z tohto hľadiska.
52. Zaistenie cudzinca predstavuje citeľný zásah do najvýznamnejších práv jednotlivca, a to do práva na slobodu pohybu a pobytu. Takýto zásah môže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných najmä zákonom o pobyte cudzincov. Žalobca však svojimi námietkami nedokázal spochybniť zákonnosť jeho zaistenia.
53. V preskúmavanej veci možno uzavrieť, že zaistenie žalobcu v čase vydania rozsudku správneho súdu je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov, Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd ako aj Správnym poriadkom. Súd nezistil také skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať zaistenie žalobcu za nezákonné, a preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú podľa § 229 SSP zamietol.
54. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote sedem od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenie (§ 446 ods.2 písm. d) SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu (§ 439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).