Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-124-2020.pdf
PDF · 123.94 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/124/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: I. V., W.. X.XX.XXXX, Y. H.E. XXX, I.. U. W. M., zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom AK, Štefánikova 17, Humenné, o zaplatenie sumy 7.720,50 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6956,30 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 26.09.2017 do zaplatenia, a to v splátkach po 60 eur mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do posledného dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškaním čo aj len s jednou splátkou sa stane splatným celý zvyšok neuhradeného dlhu.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80,20%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.10.2020 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7.720,50 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 15.7.2016 uzatvorená zmluva o pôžičke č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku 8.750,00 eur. Podľa zmluvy mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 208,38 - eurových splátkach po dobu 60 mesiacov a to až do celkovej sumy pôžičky 12.469,42 eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila celkovo 1.793,70 eur. Vzhľadom k tomu že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 18.9.2017 žalobca žalovanej oznámil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 11.9.2017 a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumy v dodatočne poskytnutej 7-dňovej lehote. Žalovaná ani dodatočne dlžné splátky neuhradila. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia s.r.o., ako postupníkom dňa 19.11.2019 bola pohľadávky voči žalovanej z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Žalobca si teda v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 7.720,50 eur spolu s prísl., ktorú žalovaná žalobcovi napriek predžalobnej upomienke nezaplatila.
2. V rámci upomínacieho konania na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 10Up/764/2020, bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu
kvalifikovaný odpor, kde uviedla, že namieta aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu neplatného postúpenia pohľadávky. Žalobca nepredložil dôkaz, že výzva zo dňa 2.8.2017 sa dostala do osobnej dispozičnej sféry žalobcu, resp. že mu bola doručená. Ďalej uviedol že spôsobilým predmetom postúpenia je pohľadávku už splatná a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy a po tom ako bol klient v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky. S poukazom na túto skutočnosť žalobca nie je teda nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia v tomto konaní.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej k platobnému rozkazu uviedol, že odpor je v celom rozsahu nedôvodný, s chýbajúcou oporou v zákone a skutkovom stave. Aktívna legitimácia žalobcu je daná oznámením o postúpení pohľadávky, ktoré bolo žalovanému zaslaní doporučene pod číslom C., čo preukazuje podací hárok na poštu. Zásielka bola preto doručená do dispozičnej sféry žalovanej. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky a za účelom preukázania aktívnej legitimácie žalobca súdu predložil aj výzvy právneho predchodcu - banky, predložené súdu už v žalobe. K postúpeniu pohľadávky teda došlo platne a riadne, čím je jednoznačne daná jeho aktívna legitimácia v spore.
4. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomne. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 10.3.2022 uviedol že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanej fyzicky alebo na účet poukázal nejakú pôžičku. Je pravdepodobné že si ju ponechal na úhradu nejakého pôvodného dlhu žalovanej, ktorý v konaní ani nepreukázal. Táto zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania, neuviedol však bližšie odkedy mala začať plynúť. K osobe žalovanej uviedol, že je dôchodkyňou, spláca aj iné úvery, minimálne tri. Jej súčasná situácia je taká že poberá starobný dôchodok v sume 307 eur mesačne, hrozí jej exekúcia. Žije sama, jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním sú v sume cca 200 eur. Preto navrhuje v prípade vyhovenia žalobe povoliť uhrádzať dlh v splátkach po 50 eur mesačne.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere, vrátane obchodných podmienok, prehľadom splátok a úhrad, oznámením o zmene veriteľa, návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu, zmluvou o postúpení pohľadávok, uznesením, ktorým súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, výzvou na zaplatenie, upomienkami a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., ako spoločnosť a žalovaná ako klient uzavreli dňa 15.7.2016 na základe žiadosti žalobcu zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXXXX, pričom výška pôžičky (finančného plnenia) bola 8.750 eur, celková suma pôžičky predstavovala sumu 12.469,42 eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 60-tich mesačných splátkach pri výške 208,38 eur, ročnej úrokovej sadzbe 04,40 % a RPMN 16,60 %. Splatnosť poslednej mesačnej splátky je 22.6.2021.
7. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke sa mali stať Podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky.
8. Listom označeným ako Výzva na zaplatenie pohľadávky zo dňa 2.3.2020 žalobca vyzval žalovanú k okamžitej úhrade sumy 11.972,48 eur ( istina 7.720,50 eur a príslušenstva v sume 3.579,16 eur ako aj náhrady trov konania v sume 672,82 eur a to do 12.3.2020.
9. Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s prísl., zo dňa 12.9.2017, právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému predčasnú splatnosť úveru s prísl., so zostatkom vo výške 8.153,23 eur v lehote siedmich dní.
10. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná na splátkach uhradila do podania žaloby sumu 1.793,70 eur.
11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ( ďalej len OZ ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka ).
12. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana ( veriteľ ) druhej strane ( dlžníkovi ) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.
13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa§ 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
16. Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až j), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
17. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 OZ, sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).
19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
20. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
26. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
27. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
28. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná ako klient uzavreli dňa 15.7.2016 na základe žiadosti žalobcu zmluvu o pôžičke č. 5176672321, pričom výška pôžičky (finančného plnenia) bola 8.750 eur, celková suma pôžičky predstavovala sumu 12.469,42 eur, ktorú mala žalovaná uhradiť v 60-tich mesačných splátkach pri výške 208,38 eur, ročnej úrokovej sadzbe 04,40 % a RPMN 16,60 %. Splatnosť poslednej mesačnej splátky je 22.6.2021.
30. Súd priznal žalobcovi len čistý rozdiel medzi poskytnutou istinou 8750,00 eur a žalovanou sumou do dňa podania žaloby, resp. zosplatnenia úveru uhradenými splátkami v sume 1.793,70 eur, ako to súdu vyplýva z kontextu jednotlivých listinných dôkazov. Žalobca síce nikde v listinných dôkazoch neuviedol akú sumu mala žalovaná uhradiť do zosplatnenia, ale ako súd už uviedol pri predbežnom právnom hodnotení vecí, mal byť okamžite zosplatnený úver pre neuhradenú splátku, ktorá mal byť splatná do 20.5.2017 ako prvá neuhradená splátka. Ak prvá splátka v zmysle úverovej zmluvy bola splatná do 22.8.2016, tak to znamená, že bola uhradená ešte splátka splatná dňa 22.4.2017 a bolo teda uhradených 9 splátok po 199,30 eur. Z tohto súd vychádzal a vypočítal čistý rozdiel na uhradenej istine a neuhradenej istine a zaviazal žalovanú zaplatiť 6956,30 eur, čo predstavuje tento rozdiel s vyčísleným, resp. s navrhovaným úrokom z omeškania od zosplatnenia tak ako žalobca navrhoval v žalobe. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vzhľadom na sociálnu a ekonomickú situáciu žalovanej, ktorá je starobnou dôchodkyňou a má ďalšie úverové zaťaženia z dlhov, ktoré prevzal v zásade ešte jej manžel, jej súd priznal splátky po 60 eur mesačne, nevyhovel návrhu právneho zástupcu na 50 eur, nakoľko pri priznanej sume takmer 7.000 eur, by to bolo príliš dlhé splácanie. Priznal splátky pri posúdení všetkých týchto kontextov s tým, že priznanie splátok žalobcu ekonomicky neohrozí. Intrum Slovakia s.r.o. je faktoringovo - forfaitingová spoločnosť, ktorá skupuje pohľadávky a vymáha ich súdnou cestou. V opačnom prípade, ak by bola žalovaná zaviazaná na platenia riadne v trojdňovej lehote na plnení po právoplatnosti rozsudku, toto by ju ekonomicky ohroziť mohlo, resp. by ju to mohlo zrujnovať. Zároveň treba konštatovať aj to, že hradenie nároku žalobcovi v splátkach je dá sa povedať nejakým spôsobom poistené alebo zaistené tým, že pri omeškaní so splátkou sa stane splatný celý dlh v zmysle výroku rozsudku a aj tým, že mu bude plynúť nárok na úroky z omeškania.
31. Súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol aj preto, že dohodnutý úrok 12,49 % a to aj po priznaní nejakých výhod alebo zliav zo strany žalobcu bol v rozpore s dobrými mravmi. Priemerná výška úrokových sadzieb pre typ úveru, teda poskytovaného od 1 do 5 rokov, úver bol poskytnutý presne na 5 rokov, čiže patrí do tohto priemerovania v zmysle údajov Národnej banky Slovenska pre nové úvery poskytované v mesiaci kedy bol poskytnutý tento, čiže v siedmom mesiaci 2016 bola 6,98 % ( zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> ). Dá sa povedať, že dohodnutý úrok cez 12% predstavuje takmer dvojnásobok tejto úrokovej sadzby. Súd v tomto kontexte musí konštatovať, že u bankovej inštitúcie s tak silnou históriou ako je VÚB, a.s. na slovenskom bankovom trhu považuje za nečestnú a neférovú praktiku, že dokonca v úverovej zmluve ešte deklarovalo poskytnutie zľavy vo výške 2 % z pôvodnej požadovanej úrokovej sadzby 14,4 %, pričom aj po poskytnutí tejto zľavy 12,4 % takmer dvojnásobne prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu poskytovaných bankami. Už takémuto nečestnému konaniu banky súd nemôže poskytnúť právnu ochranu a takéto konanie považuje za zarážajúce ako uviedol súd pri takej bankovej inštitúcii s tak dlhou históriou. K prezentovanej námietke v podanom odpore žalovanej k nesplaneniu podmienok pre postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 sa súd už vyjadril zápisnične, trvá na tomto predbežnom právnom hodnotení v zápisnici. To isté platí pre posúdenie premlčania v eventuálne vymáhaného spotrebiteľského nároku, ktorý je zakázané premlčaný nárok vymáhať súdnou cestou podľa § 54a Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že tento nárok premlčaný nebol, tak ako tiež uviedol v predbežnom právnom hodnotení.
32. Súd ešte považuje potrebné sa vyjadriť k preverovaniu úverovej bonity zo strany banky voči žalovaným. Tu súd konštatuje, že po zhodnotení všetkých predložených dokladov súd hodnotí, že banka túto svoju povinnosť preveriť úverovú bonitu na strane žalovaných nepodcenila. Žalovaný jej predložili kopu formulárov, vypísali jej už v žiadosti banke niekoľko stranové vyjadrenie k svojim osobným a majetkovým pomerov, kde uviedli výšku svojich príjmov, takisto deklarovali výšku príjmov zo Sociálnej poisťovni, kde poberali starobné dôchodky, deklarovali svoje dlhy a súd konštatuje, že banka túto svoju povinnosť nepodcenila a teda z tohto titulu súd za bezúročný a bezpoplatkový nepovažuje a považuje ho za bezúročný a bezpoplatkový z dôvodu ako uviedol súd, dohody o úrokovej sadzbe, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.
33. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009 ). 34. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. V danom
prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. § 39 OZ zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel. Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv. civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013.
35. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu. Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov; čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere ( v tom čase 12,67 % ročne ). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014 ( porovnaj aj Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014 ).
36. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené závery aj preto súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú ( § 41 OZ ).
38. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6.956,30 eur, spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 26.9.2017 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti z vyššie popísaných dôvodov zamietol. 40. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Bezprostredne vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach. S poukazom na finančnú situáciu žalovanej, jej sociálnoekonomickú situáciu a jej príjmy
súd priznal splátky po 60 eur mesačne. Nárok žalobcu je zaistený aj tým, že má nárok na ďalej plynúci úrok z omeškania a zároveň tým, že v prípade omeškania so splátkou žalovanej sa im zosplatní celý zvyšok dlhu. 42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 7.720,50 eur s príslušenstvom, súd priznal žalobcovi sumu 6.956,30 eur s príslušenstvom. Trovy konania boli priznané podľa úspechu žalobcu v spore. Žalobca bol v konaní v spore úspešný na 90,10 %, po prepočítaní úspechu a neúspechu bol rozsah trov priznaný v rozsahu 80,20 % voči neúspešnej žalovanej. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle cit. ust. § 262 ods.1 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku. Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal znížiť, príp. nepriznať úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.