Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csr-1-2019.pdf
PDF · 109.59 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne : S., zastúpenej : JUDr. Alexander Parajos, advokát so sídlom Skladná 236/64, Košice proti žalovanému : EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného : Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. k..
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 22.4.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 pod spisovou značkou G.II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 13.6.2019 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 22.4.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pod spisovou značkoO. a odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Q. zo dňa 22.4.2014 až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Žalobu odôvodnila tým, že jej nebol doručený rozhodcovský rozsudok č. G. zo dňa 22.4.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Dňa 3.6.2020 jej bolo doručené len upovedomenie o začatí exekúcie J. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012. Rozhodcovská zmluva bola vopred naformulovaná, rozhodca ignoroval prepisy na ochranu spotrebiteľa. Dohoda o uznaní záväzku je neplatná, jej obsah sa prieči dobrým mravom. Rozhodcovská zmluva je neplatná pre nedostatok prejavu jej vôle. Žiadala zrušiť rozhodcovský rozsudok v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c), g), d) a l) RZK. Postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na inú osobu, ktorá nie je bankou je neplatné. 3. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 23.8.2019 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku č. k. G.o dňa 22.4.2014 vydaného Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. č. G. v tomto spore. 4. Krajský súd v Košiciach sp.zn. 11CoSr/1/2020-176 uznesením zo dňa 22.4.2020, právoplatným dňa 9.7.2020potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Košice I zo dňa 23.8.2019, sp.zn. 38Csr/1/2019, Uznesenie nadobudlo. 5. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.1.2020 uviedol, že dňa 5.3.2014 bol na rozhodcovský súd doručený návrh na začatie konania (žaloba), ktorá bola spolu s výzvou na žalobnú odpoveď zaslaná žalovanej (v tomto konaní žalobca). Predmetná zásielka bola žalovanej (žalobcovi) riadne doručená dňa 3.4.2014, po márnom uplynutí lehoty na podanie žalobnej odpovede zo strany žalovanej (žalobcu) bolo dňa 22.4.2014 vo veci rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol zaslaný žalovanej (žalobcovi), predmetnú zásielku si žalovaná (žalobca) neprevzala v odbernej lehote, pričom rozhodcovský rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2014, preto považuje za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol riadne doručovaný a dostal sa do dispozičnej sféry žalobcu. Poukázal na čl. IV Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociáci pre arbitráž upravujúci spotrebiteľské rozhodcovské konanie v znení jeho Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, v zmysle ktorého: „Spotrebiteľovi doručuje rozhodcovský súd zásielky do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.“ 6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.6.2021 uviedla, že rozsudok rozhodcovského súdu jej nebol riadne doručený a že neprejavila súhlas s rozhodcovským konaním. 7. Žalobca v podaní zo dňa 26.8.2021 uviedol, že konaniu žalobcu nemožno poskytnúť právnu ochranu, nakoľko okrem konania žalobcu v zjavnom rozpore s dobrými mravmi (čo do uisťovania veriteľa o úhrade a opakovanom predlžovaní splatnosti už splatnej nepremlčanej pohľadávky veriteľa) by konajúci súd de facto aproboval takéto konanie dlžníkov, ktorí si neplnia svoje základné zmluvné (príp. ani iné) povinnosti. Zároveň by uvedené (ne)konanie žalobcu predstavovalo návod pre dlžníkov do budúcna, ako sa vyhnúť povinnosti plniť svoje záväzky v širšom kontexte. So žalobným návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. 8. Súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11.3.2022, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané, žalobkyňa dňa 13.1.2022, žalovaný dňa 23.12.2021, na pojednávaní sa zúčastnili.
Skutkový s t a v :
9. Dňa 3.3.2014 žalovaný (v postavení žalobcu) podal na Stály rozhodcovský súd zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 žalobu voči žalobkyni (v postavení žalovanej), v ktorej žiadal, zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 885,14 EUR s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 14.8.2003 uzavrela žalobkyňa so Slovenskou sporiteľňou a.s. zmluvu č. XXXXXXXXX. Dňa 27.6.2013 nadobudol žalovaný pohľadávku od Slovenskej sporiteľne a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Žalovaný uzavrel so žalobkyňou Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku a v čl. 4 sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., b) Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. , c) pred príslušným súdom. 10. Z rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., spisová značka G. zo dňa 22.4.2014 súd zistil, že tento nebol riadne doručený žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v pozícii žalovanej), obálka sa vrátila rozhodcovskému súdu s uvedením zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Napriek tomu rozhodcovský súd vyznačil na rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozsudku. Rozhodcovský súd pracoval iba s fikciou doručenia. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodovať a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami. 11. Z uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 19.8.2019 , sp.zn. 1X Er/XXXX/XXXX súd zistil, že súdny exekútor vydal na základe vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku dňa 9.11.2018 upovedomenie o začatí exekúcie J., ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 3.6.2019, a ktoré obsahovalo poučenie o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii (t. j. lehote 14 dní odo dňa jeho doručenia povinnému) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu, ako aj odkaz na vzor žaloby. 12. Žalobkyňa uzavrela so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 11.10.2002 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 331,94 EUR (10.000 SKK), ktorý mala splácať mesačne. 13. Dňa 18.2.2003 žalobkyňa a Slovenská sporiteľňa a.s. uzavreli dodatok č. 1 k Zmluve o kontokorentnom úvere, v ktorom sa dohodli na zvýšení výšky úverového rámca na sumu 531,11 EUR (16.000 SKK), a dňa 14.8.2003 uzavreli dodatok č. 2 k Zmluve o kontokorentnom úvere, v ktorom sa dohodli na zvýšení výšky úverového rámca na sumu 796,66 EUR ( 24.000 Sk).
Aplikované z á k o n n é ustanovenia :
14. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 15. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 16. Od 1.1.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) konštatuje, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, teda ustanoveniami zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. 17. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t. j. 9.9.2013 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. 18. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 19. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní , doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 20. Od 1.1.2015 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku (č. 2/2017 Z. z.), ktorou bolo novelizované ustanovenie § 48 ods. 2 tohto zákona, tak že exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. 21. Podľa ustanovenia § 243h, prvá veta Exekučného poriadku (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 22. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. 23. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 25. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 27. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, za neprijateľné podmienky v uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. 28. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
P r á v n y záver:
29. Predmetom tohto sporu je nárok žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 22.4.2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., pod spisovou značkoO.
30. V prvom rade sa teda súd zaoberal otázkou zachovania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní uvádza, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Novela Exekučného poriadku účinná od 1.1.2015 a to konkrétne ustanovenie § 48 ods. 2 uvedeného zákona, však upravila i poučovaciu povinnosť súdneho exekútora v exekučnom konaní a rovnako poskytla povinnému novú lehotu na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku tak že, exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu má priamo v upovedomení o začatí exekúcie povinnosť poučiť povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie dokonca musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu. 31. Vzhľadom k tomu, že exekúcia začala dňa 11.2.2015 s poukazom na ust. § 243h Exekučného poriadku, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, súd konštatuje, že ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku je nutné aplikovať i na prípad žalobkyne. Rozhodcovský rozsudok, ako vyplýva z obsahu rozhodcovského spisu nebol žalobkyni riadne doručený do vlastných rúk (v rozhodcovskom konaní žalovanej), pri vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd pracoval iba s fikciou doručenia . Ak by súd teda v tomto konaní vyhodnotil, že rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní rozsudku a predovšetkým pri šetrení pobytu žalovanej (v tomto konaní žalobkyne) zákonne, žaloba podaná na tunajšom súde dňa 13.6.2019 by tak bola podaná po uplynutí lehoty podľa § 46 ods. 1 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z.. Následne však na základe návrhu oprávneného podaného dňa 11.2.2015 a poverenia vydaného Okresným súdom Košice I, súdny exekútor v exekučnom konaní J. začal vykonávať exekúciu na majetok povinného (žalobkyne), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761 sp. zn. G. XXXXX/XX zo dňa 22.4.2014, takže povinnému začala plynúť nová lehota podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 3.6.2019 obsahuje poučenie o tom, že si povinný môže podať podľa osobitného právneho predpisu v lehote na podanie námietok (14 dní) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba na zrušenie rozhodcovského súdu bola na súd doručená dňa 13.6.2019, teda súd konštatuje, že lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná a žaloba tak bola podaná v lehote. 32. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci ostáva otázka platnosti Rozhodcovskej zmluvy Q.o dňa 9.9.2013 na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. V posudzovanom prípade podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu ako je uvedené v záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o vznik, platnosť a výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 33. Podľa bodu 3.2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. 34. Cieľom rozhodcovskej zmluvy (doložky) je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom
procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. 35. Rozhodcovská zmluva je typickým formulárovým úkonom vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá formulár rozhodcovskej zmluvy. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly). V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa. 36. Je treba zdôrazniť, že žalovaný nepreukázal že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 OZ, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 OZ. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. 37. Súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z.), keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná a žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania.
T r o v y konania :
38. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 39. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 40. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 42. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 43. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. 44. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) súd priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).