Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-126-2012.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/126/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu R. Q., nar. X.X.XXXX, bytom T., T. 6, zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom Prešov, Floriánova 2, IČO: 43 341 993, proti žalovanému Prešovský samosprávy kraj, so sídlom Prešov, Námestie mieru 2, IČO: 37 870 475, zastúpený Správou a údržbou ciest Prešovského samosprávneho kraja, so sídlom Prešov, Jesenná 14, IČO: 37 936 859, o náhradu za zriadenie vecného bremena, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22.950,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou dňa 2.7.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude určené, že mu patrí právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaného. Podanú žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely č. V. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Poprad na LV č. XXXX pre obec T. a k.ú. U., uvedená parcela sa nachádza v zastavanom území mesta T. a je zastavaná stavbou cestného telesa cesty č. II/XXX T. - L. L.. Napriek tomu, že je výlučným vlastníkom uvedenej parcely, s ohľadom na existenciu cestného telesa zriadeného na parcele, nemá žalobca reálnu možnosť parcelu užívať. Vzhľadom na uvedené si voči žalovanému uplatnil nárok na určenie práva na náhradu za zriadené vecné bremeno.
2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že žalobcom označený pozemok bol zastavaný na základe platných právnych predpisov štátnou organizáciou vo verejnom záujme so súhlasom pôvodných vlastníkov resp. užívateľov pozemkov. Vlastníkom cestných telies sa žalovaný stal ex lege zákonom č. 416/2001 Z.z. na základe Delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestného majetku a podľa Dohody o prechode majetku z vlastníctva štátu zo dňa 9.3.2007. Proces delimitácie pozemkov zastavaných cestami II. a III. triedy doposiaľ prebieha. Cesta č. II/XXX bola postavená podľa platných právnych predpisov v roku 1975 a nie bez právneho dôvodu. Žalovaný nemietol, že žalobca už v čase kúpy mal, resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa jedná o pozemok, na ktorom sú inžinierske stavby - cestné, miestne, ako aj účelové komunikácie. Žalobca s obmedzením pozemky nadobudol, do uvedenej situácie sa dostal dobrovoľne, slobodne na základe vlastného prejavu vôle, na rozdiel od odporcu, ktorý nemal možnosť majetok neprijať. Žalovaný ďalej namietol, že žalobca vlastnícke právo k pozemkom nadobudol zo špekulatívnych dôvodov a porušuje dobré mravy. Navrhol žalobu zamietnuť.
3. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 19.12.2012 súd určil, že žalobcovi patrí právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech žalovaného viazne na parcele č. KN C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., odborom katastrálnym, pre obec T. a k.ú. U., zo strany žalovaného. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Po odvolaní podanom žalovaným Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.11.2013 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. Proti rozsudku súd druhej inštancie podal žalovaný dovolanie a uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.9.2015 bol rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 14.11.2013 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 11.4.2017 Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.12.2012 potvrdil. Určovací výrok, ktorým súd určil, že žalobcovi patrí právo na vydanie náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré v prospech žalovaného viazne na parcele č. KN C XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom T., odborom katastrálnym, pre obec T. a k.ú. U., zo strany žalovaného, nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2017. Zvyškom uplatneného nároku tak zostala výška náhrady za zriadené vecné bremeno.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
5. Zo znaleckého posudku Ing. Milana Vinklera č. 181/2018, predloženého žalobcom, súd zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena predstavuje sumu 28.200,- eur.
6. Zo znaleckého posudku Ing. Pavla Maťufku č. 296/2018, predloženého žalovaným, súd zistil, že všeobecná hodnota vecného bremena predstavuje sumu 17.700,- eur.
7. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
8. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
12. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.
13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 listiny obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 ústavy teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne zaručuje, podobne ako čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. V naznačenom smere súd poukazuje na to, že vlastnícke právo je chápané ako tzv. absolútne právo a pôsobí voči všetkým (erga omnes). Ako najzákladnejšie subjektívne právo je v podstate chránené priamo či nepriamo celým právnym poriadkom.
14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
15. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
16. Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
17. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
18. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
19. Podľa § 151p ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
21. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
22. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
23. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi náleží náhrada za zriadené vecné bremeno. Vzhľadom na právoplatný medzitýmny rozsudok táto otázka nebola medzi stranami sporná. Spornou zostala otázka výška náhrady, ktorú obe strany sporu preukazovali vlastnými znaleckými posudkami.
24. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.
25. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v
podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
26. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, teda preukázala existenciu a dôvodnosť uplatneného nároku. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
27. Žalobca v konaní preukázal existenciu nároku. Čo sa týka výšky náhrady, súd túto výšku, vzhľadom na podstatne rozdielne závery stranami predložených znaleckých posudkov, určil jednoduchým aritmetickým priemerom znalcami deklarovaných hodnôt (28.200 + 17.700 / 2) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom na rozdielnosť záverov posudkov možno uvedenú možnosť stanovenia hodnoty náhrady považovať za spravodlivú, rešpektujúcu zásadu hospodárnosti konania a zásadu proporcionality verejného a súkromného záujmu.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. a vzhľadom na to, že v konaní bol úspešným žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.