Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31Cb-87-2012.pdf
PDF · 202.3 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/87/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom Mgr. Marekom Janiglošom v právnej veci žalobcu: CHLADFRUCT, s.r.o., Dubíkova 2, 949 01 Nitra, IČO: 35 946 598 právne zast.: JUDr. Peter Matejov, advokát, Hollého 12, 949 01 Nitra, IČO: 42 049 415 proti žalovanej: Andrea Belanová, Novozámocká 370, 951 12 Ivanka pri Nitre, IČO: 34 520 406 právne zast.: JUDr. Beáta Polyáková, advokátka, Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 42 426 570 v konaní o zaplatenie 23.408,10 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I.Súd návrh žalovanej na prerušenie konania zo dňa 21.06.2018 z a m i e t a.
II.Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.644,31 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III.Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV.Žiadna zo strán konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.07.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 11.704,05 eur ako zmluvnú pokutu a sumu 11 704,05 eur ako úroky z omeškania, titulom omeškania s platením zálohových faktúr a porušenia povinnosti zo zmluvy. Žalobca uviedol, že dňa 22.04.2008 uzavrel žalobca ako zhotoviteľ so žalovanou ako objednávateľkou Zmluvu o dielo č. 113/2008 (ďalej aj ako "zmluva"). Predmetom tejto zmluvy bol záväzok žalobcu zrealizovať pre žalovanú ,,výstavbu klimatizovaného skladu ovocia a zeleniny" (ďalej aj ako "dielo"), a to za dohodnutú cenu diela bližšie špecifikovanú v čl. VI. zmluvy. Dňa 01.12.2008 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 4 k zmluve (ďalej aj ako "dodatok"), na základe ktorého došlo okrem iného k úprave bodu 6.2. zmluvy, konkrétne zmluvné strany sa dohodli na zmene splátkového kalendára, a to nasledovne: 1. zálohová faktúra 1.000.000,-Sk, splatnosť do 25.06.2008 (splatená), 2. zálohová faktúra 2.000.000,-Sk, splatnosť do 10.07.2008 (splatená), 3. zálohová faktúra 3.000.000,-Sk, splatnosť do 28.08.2008 (splatená), 4. zálohová faktúra 2.500.000,-Sk, splatnosť do 30.09.2008 (splatená 2.100.000,- Sk), 5. zálohová faktúra 2.500.000,-Sk, splatnosť do 29.10.2008, 6. zálohová faktúra 3.494.987,-Sk, splatnosť do 30.11.2008, 7. zálohová faktúra 2.200.000,-Sk, splatnosť do 31.01.2009, 8. zálohová faktúra 647.493.50 Sk, splatnosť do 28.02.2009, 9. zálohová faktúra 647.493,50 Sk, splatnosť do 31.03.2009. Žalobca na základe uvedeného dodatku vystavil žalovanej jednotlivé zálohové faktúry. Žalovaná neplnila dohodnutý splátkový kalendár riadne a včas, keďže dohodnuté splátky ceny diela plnila čiastočne a v omeškaní, a to nasledovne:
- zálohová faktúra č. 20080006 na sumu 66.387,84 eur (t.j. 2.000.000,-Sk) so splatnosťou 10.07.2008 bola uhradená: I. úhrada vo výške 33.193,92 eur (t.j. 1.000.000,-Sk) dňa 11.07.2008, II. úhrada vo výške 23.235,74 eur (t.j. 700.000,-Sk) dňa 17.07.2008, III. úhrada vo výške 9.958,18 eur (t.j. 300.000,-Sk) dňa 04.08.2008;
- zálohová faktúra č. 20080009 na sumu 99.581,76 eur (t.j. 3.000.000,-Sk) so splatnosťou 28.08.2008 bola uhradená: I. úhrada vo výške 82.984,80 eur (t.j. 2.500.000,-Sk) dňa 08.09.2008, II. úhrada vo výške 16.596,96 eur (t.j. 500.000,-Sk) dňa 16.09.2008;
- zálohová faktúra č. 20080010 na sumu 82.984,80 eur (t.j. 2.500.000,-Sk) so splatnosťou 30.09.2008 bola uhradená: I. úhrada vo výške 49.790,88 eur (t.j. 1.500.000,-Sk) dňa 24.10.2008; II. úhrada vo výške 9.958,18 eur (t.j. 300.000,-Sk) dňa 11.11.2008; III. úhrada vo výške 9.958,18 eur (t.j. 300.000,-Sk) dňa 20.11.2008; IV. úhrada vo výške 6.638,78 eur (t.j. 200.000,- Sk) dňa 09.12.2008; V. úhrada vo výške 6.638,78 eur (t.j. 200.000,- Sk) dňa 09.01.2009;
- zálohová faktúra č. 20080011 na sumu 82.984,80 eur (t.j. 2.500.000,-Sk) so splatnosťou 29.10.2008 bola uhrádzaná nasledovne: I. úhrada vo výške 9.961,22 eur (t.j. 300.091,71 Sk) dňa 09.01.2009, II. úhrada vo výške 17.000 eur (t.j. 512.142,30 Sk) dňa 26.01.2009. Podľa ustanovenia bodu 6.3. prvá veta zmluvy, v prípade meškania objednávateľa v platbe splátok podľa bodu 6.2. oproti stanovenému dňu splatnosti má zhotoviteľ právo vyúčtovať objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne za obdobia omeškania a taktiež dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1% denne za obdobia omeškania žalovanej.
2. Súd na základe predložených listinných dôkazov rozhodol platobným rozkazom, voči ktorému žalovaná podala ako oprávnená osoba odpor, ktorého podaním sa platobný rozkaz zrušil. V odpore žalovaná uviedla, že žalobca svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania opiera o zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku VI., bod 6.3. Zmluvy o dielo č. 113/2008 zo dňa 22.04.2008. Citovaná zmluva bola vyhotovená samotným žalobcom. V zmluve absentujú akékoľvek ustanovenia, podľa ktorých by mohol byť aj žalobca sankcionovaný za porušenie zmluvných povinností. Z obsahu zmluvy o dielo je zrejmé, že v tejto sú upravené sankcie jednostranne a to výlučne na strane žalovanej. Zmluvné dojednania týkajúce sa sankcií za porušenie zmluvných povinností zjavne porušili rovnováhu účastníkov a založili nerovnosť zmluvných strán. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie čl. VI, bod 6.3. zmluvy o dielo č. 113/2008 sa prieči dobým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (čo spôsobuje absolútnu neplatnosť citovaného ustanovenia zmluvy). Výška zmluvných úrokov nie je limitovaná, môže byť nižšia aj vyššia ako zákonná výška, môže byť vyššia ako bankové úroky, ale nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom, pretože by v takomto prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon. Výška zmluvnej pokuty musí taktiež spĺňať kritérium primeranosti, inak je dohoda o nej neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania pre nároky pred dňom 24.07.2012.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.11.2012 uviedol, že žalovaná opomenula poukázať na zásadné porušovanie svojich zmluvných povinností vo vzťahu k žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, a teda na svoje konanie odporujúce zásadám poctivého obchodného styku. Medzi stranami konania vznikol uzavretím zmluvy o dielo obchodnoprávny vzťah, ktorý je nevyhnutné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, a preto je podľa názoru žalobcu možné v danom konaní vziať do úvahy korektív zásad poctivého obchodného styku. Z obsahu zmluvy o dielo celkom jednoznačne vyplýva dôvodnosť sankčných dojednaní zmluvy. Tento záver vyplýva už zo samotného záväzku žalovanej ako objednávateľky, zaplatiť žalobcovi ako zhotoviteľovi cenu diela v celkovej výške 29.551.449,- Sk (teda 980.928,40 eur), pričom žalovanej bolo podľa zmluvy dokonca umožnené uhradiť túto cenu diela v splátkach. Žalobca si ako zhotoviteľ dojednal s odporcom v bode 6.3. zmluvy o dielo dané sankčné dojednania, keďže zmluvná pokuta ako aj zmluvné úroky z omeškania mali zabezpečiť dodržanie platobnej morálky zo strany žalovanej, čo bolo pre žalobcu rozhodujúce najmä vzhľadom na dodržanie časového harmonogramu stavby diela. Dôvodnosť sankčných dojednaní je možné oprieť aj o fakt, že sa dielo zhotovovalo postupne. Žalobca musel priebežne zabezpečovať nákup materiálu na dielo ako aj subdodávateľov, teda žalobca ako zhotoviteľ potreboval, aby bola dodržaná pravidelnosť v splácaní záväzku žalovaným. Uvedené sankčné dojednania tak považuje žalobca za primerané, keďže plnili najmä preventívnu funkciu, teda mali motivovať žalovanú ako objednávateľku a osobu povinnú, dodržiavať svoje zmluvné povinnosti vo vzťahu k žalobcovi.
4. Súd uznesením zo dňa 05.04.2013 č. k. 31Cb/87/2012-59 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod spisovou značkou 23Cb/34/2012, ktoré bolo na odvolanie žalobcu Krajským súdom v Nitre zmenené a návrh na prerušenie konania bol zamietnutý.
5. Žalobca (zastúpený p. R., konateľom) na pojednávaní uviedol, že uvedené dielo malo byť financované z fondov EÚ, pričom to funguje tak, že investor sám zaplatí investíciu a následne z fondov je to preplatené. Predmetnú zmluvu vyhotovoval on s tým, že išlo o štandardizovanú zmluvu, ktorú uzatváral aj s inými subjektmi. Pokiaľ ide o vnímanie rozdielu medzi zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania, pokiaľ sa na tom obidve strany dohodli, nie je to problém. Nevedel si spomenúť na nedodržanie spolupôsobenia zo strany žalovanej, ale žalovaná bola v omeškaní s platením zálohových platieb. Pokiaľ ide o ustanovenia zmluvy 6.3., nevidel v tom nejaké neštandardné riešenie. Žalobca sa nevedel vyjadriť, či vo všeobecnosti boli ako firma v omeškaní s vykonávaním diela, avšak vylúčiť sa to nedá, pretože sa to stáva a je to bežné. Prvá etapa diela nemohla byť dokončená načas, pretože žalovaná bola v omeškaní s platením zálohových faktúr a tiež v dôsledku nepriaznivého počasia. Bolo teda nutné posunúť termín dokončenia prvej etapy. Pokiaľ ide o škodu, ktorá mala byť spôsobená žalobcovi, ide o nezaplatené záväzky voči subdodávateľom MS Steele, s.r.o., Ing. Jozef Drahoš - firma Damat. Škoda v súvislosti s omeškaním žalovanej s platením zálohových platieb vznikla, avšak túto preukázať nevedel. Na otázku súdu týkajúcu sa sľubu, že si nebude uplatňovať úroky a zmluvnú pokutu žalobca uviedol, že nebude viac nič uvádzať, pridržiava sa toho, čo už uviedol. Pokiaľ ide o prílohu č. 1, na ktorú odkazuje článok 6.2 zmluvy, reálne fyzicky táto príloha neexistovala ani v čase podpísania zmluvy ani následne, splátky boli dohodnuté až v nasledujúcich dodatkoch k zmluve. Žalovanej žiadnym spôsobom, a to ani fakticky ani právne, nepomáhal pri vybavovaní fondov.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v tejto veci bola taká ústna dohoda, že pokiaľ projekt neprejde, tak zmluva sa nebude realizovať v takom rozsahu, v akom bola v zmluve dohodnutá. Žalobca trval na pokračovaní realizácie zmluvy. Dostávali zálohové platby a potom ostré faktúry po zaplatení, ale bez súpisu vykonaných prác. Žalovaná si dala vyhotoviť znalecký posudok, ktorého výsledkom bolo, že mali preplatené skutočne vykonané práce žalobcom. Dodatky k zmluvám boli robené vzájomne, pretože aj žalobca bol v omeškaní s vykonávaním diela, takže dodatky sa robili nielen kvôli financiám. Problém v celej veci nastal v situácii, keď začala žiadať od žalobcu súpisy vykonávaných prác. Pokiaľ ide o realizáciu tohto projektu na základe zmluvy o dielo, žalobcu ako zhotoviteľa si vybrala zrejme pre cenu, pričom vyhodnocovali viacero ponúk a taktiež kvôli času v tom zmysle, že projekt kompletný aj so zmluvou o dielo bolo potrebné predložiť Pôdohospodárskej platobnej agentúre do 30.04.2008. Pri uzatváraní zmluvy osobne komunikovala s p. Kubíkom, ktorý bol ochotný zmluvu na vyššie uvedené účely uzavrieť. Bola tam ústna dohoda na základe ktorej v prípade ak bude projekt neúspešný, dielo sa nebude realizovať. Ustanovenia článku 6.3. zmluvy namietala niekoľkokrát, vnímala to ako jednu sankciu. V čase keď namietala ustanovenia článku 6.3. zmluvy, nebola postihovaná realizovaním výkonu práva z tohto ustanovenia. Až v tom čase, keď sa vyhrotili vzťahy medzi stranami konania, si začala uvedomovať obsah a dôsledky zmluvy a tohto ustanovenia, preto boli za žalobcom. P. Kubík ich ubezpečil, že nič také nehrozí. Dala si vypracovať dva znalecké posudky a následne ďalší, z ktorého vyšiel výsledok, že dielo bolo zhotovené asi v rozsahu o 25.000 eur menej, ako zaplatila. Znalecký posudok dala vypracovať z dôvodu, že sa nevedeli dostať k súpisom vykonaných prác. Pokutu vnímala ako jednu vec a vo vzťahu k úroku z omeškania to nevnímala ako rozdielne ustanovenia. V čase podpisovania zmluvy nenamietli ustanovenia o zmluvnej pokute a uvedenom úroku z omeškania. Preberací protokol bol podpísaný 23.12.2008, deň pred Vianocami, kedy prišiel zamestnanec žalobcu p. Ing. Kubina, ktorý uviedol, že ide o formálnu záležitosť, ktorú treba podpísať.
7. Svedok Marián Belan (manžel p. Belanovej - žalovanej) na pojednávaní uviedol, že pri podpise zmluvy o dielo bol on, manželka - žalovaná, p. Kubík (konateľ žalobcu) a Ing. Kubina. Dohadovali sa, že prostriedky nemajú, ale chceli to riešiť cez fondy a upozorňovali žalobcu, že stavba bude realizovaná v rozsahu, pokiaľ bude dostatok prostriedkov na financovanie. Pán Kubík sľuboval, že dielo sa bude vykonávať len do výšky poskytnutých prostriedkov, v tom čase sľuboval, že sa spraví dodatok k zmluve ohľadne týchto vecí, keďže v čase podpisu zmluvy nevedeli, v akej výške dostanú prostriedky. Prvé problémy nastali, keď žiadali od žalobcu súpis prác na konci roka 2008. Žalobca nebral ohľad na dohodu, ale pokračoval vo vykonávaní diela. Žalobca nedisponoval ani technikou a veľa vecí si robili sami. Písomne žalobcu neupozorňovali ohľadom nedostatku prostriedkov a ich limitácie, len pokiaľ ide o prostriedky z Poľnohospodárskej pôdnej agentúry. Zmluva bola potrebná pre dotácie a fondy. Na to aj prítomných upozorňoval. Pokiaľ ide o ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute a úroku z omeškania a aj k výške, tieto písomne žalobcovi nenamietali hlavne preto, že zmluva bola podpisovaná kvôli európskym fondom a pretože boli upozorňovaní ich dodávateľom, že zmluva je formalita. Ani ústne pri podpise zmluvy nenamietali tieto dojednania. Namietali ich neskôr, mohlo to byť na konci roka 2008, kedy obdržali vyčíslenie úrokov z omeškania, pričom na osobnom stretnutí p. Kubík uviedol, že toto nie je potrebné platiť. Dielo užívajú od jeho kolaudácie. K protokolu prvej etapy uviedol, že manželka (žalovaná) bola oklamaná Ing. Kubinom, ktorý povedal, že si stavbu prešiel so svedkom a ten mu odsúhlasil dokončenie prvej etapy a dal jej podpísať preberací protokol zo dňa 23.12.2008, pričom dodnes nie sú niektoré veci z tohto protokolu zrealizované. Financovanie malo byť práve ošetrené dodatkom k zmluve, ktorý nebol realizovaný. Už pri podpísaní zmluvy žalobca sľúbil, že bude podpísaný tento nerealizovaný dodatok. V tých nasledujúcich dodatkoch, ktoré boli podpísané, ich predstavy neboli ich obsahom. Dodatky boli len pre posúvanie dňa dokončenia diela. Po tom, čo poslal žalobca vyčíslenie úrokov a zmluvnej pokuty prvý raz, ubezpečoval ich /aj manželku/ pri osobnom stretnutí, že tieto úroky a zmluvnú pokutu môže žiadať, ale vychádza im v ústrety, pretože vie o ich situácii a tieto žiadať nebude. S fondmi im žalobca nepomohol, aj keď tvrdil, že tam má známosti, že to môže vybaviť. Od zmluvy odstúpili, pretože žalobca viackrát nenastúpil na vykonávanie diela. Už pri podpise zmluvy žiadali súpis skutočne vykonaných prác. Ku konkrétnym žiadostiam ohľadne súpisov došlo asi šesť mesiacov po podpise zmluvy.
8. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že ukončenie diela I. etapy bolo určené na deň 30.03.2009 a ukončenie diela II. etapy bolo na deň 15.11.2009. Nakoľko ani po dodatočne určenej primeranej lehote neprišlo k dokončeniu časti diela, žalovaná v zmysle § 346 ods. 1 a § 347 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpila od predmetnej zmluvy v znení jej vyššie uvedených dodatkov. Dôvodom odstúpenia od Zmluvy zo strany žalovanej bolo v zmysle uvedeného teda meškanie žalobcu so splnením jeho záväzku, ktoré trvalo cca 2 roky. Počas tohto omeškania žalobcu nemohlo dôjsť k omeškaniu žalovanej so splnením jej záväzku uhradiť časť ceny diela, ktoré by zakladalo nárok žalobcu na zmluvnú pokutu resp. úrok z omeškania, práve z dôvodu, že nebolo od nej možno spravodlivo požadovať, aby platila za dielo, s ktorého vykonaním je zhotoviteľ v omeškaní. Žalobca vo svojej odpovedi (nesúhlas s odstúpením od zmluvy zo dňa 22.02.2012) podmieňoval pokračovanie v dokončení diela odsúhlasením splátkového kalendára zo strany žalovanej, avšak takýto postup nevyplýval zo zmluvy. Na tunajšom súde sa tiež vedie konanie sp. zn. 23Cb/134/2012, v ktorom majú žalobca a žalovaná opačné procesné postavenie, v ktorom sa žalovaná domáha zaplatenia sumy vo výške 25.068,86 eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia žalobcu, pretože zo strany žalovanej došlo k zaplateniu ceny diela aj za nevykonané časti diela, čo má byť potvrdené aj znaleckým posudkom.
9. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 31Cb/87/2012-310 zo dňa 08.02.2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.594,51 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na ich náhradu.
10. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že v konaní bol uplatnený nárok na zaplatenie 11.704,05 eur ako vyčíslený dohodnutý úrok z omeškania z oneskorene zaplatených zálohových faktúr č. 2 až 5. Ich poradie, splatnosť a výška plnenia bola ustálená 4 dodatkami, ktoré sa týkali tak bodu 6.2. zmluvy, ako aj posunutia dňa dokončenia jednotlivých etáp diela. Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, podľa ktorej mal žalobca zhotoviť klimatizovaný sklad ovocia a zeleniny, že žalobca dielo vykonával, ako ani to, že zálohové faktúry boli žalobcom vystavené a žalovaná platila tak, že sa dostala do omeškania podľa znenia dodatku č. 4 zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie pre posúdenie prejednávanej veci nepovažoval za relevantné, či došlo k účinnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy o dielo. Odstúpenie by aj tak nemalo priamy vplyv na nárok uplatnený v tomto konaní, pretože dohodnuté úroky a zmluvná pokuta boli splatnými v čase existencie právneho vzťahu a stali sa samostatným nárokom. V bode 6.3. zmluvy o dielo sa strany dohodli na zmluvnej pokute a úroku z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania, pričom žalovaná nenamietala v procese pred uzavretím alebo pri uzavretí zmluvy tieto ustanovenia. Vzhľadom na skutočnosť, že tak žalobca ako aj žalovaná boli podnikateľmi a mali si preto v procese kontraktácie vyjasňovať prípadné nezrovnalosti v jednotlivých dojednaniach profesionálne, súd prvej inštancie sa priklonil k záveru, že bolo dojednané samostatne ustanovenie o zmluvnej pokute a samostatne ustanovenie o úrokoch z omeškania. Pokiaľ žalovaná aj následne tvrdila, že nevidela medzi týmito ustanoveniami rozdiel, súd prvej inštancie sa priklonil k záveru o rozdielnosti a samostatnosti týchto dojednaní prihliadajúc na ich gramatický výklad. Podľa názoru súdu prvej inštancie dojednania o zmluvnej pokute a o úrokoch z omeškania nie sú v rozpore so zákonom a nepriečia sa ani dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V tomto smere súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná (okrem časového dôvodu), nebola nútená vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom, žalobcu si vybrala v dôsledku lepšej ceny a jeho sľubov o pomoci. Časový stres nemohol sám osebe spôsobiť neplatnosť uvedeného dojednania, pretože si ho mala a mohla "ustrážiť" sama žalovaná. Na platnosť predmetného dojednania nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca nebol za omeškanie týmito sankciami v zmluve sankcionovateľný. Aj žalobcovi v prípade nedodržania v zmluve dojednaných termínov hrozila zodpovednosť za škodu, ak by takáto žalovanému vznikla. Dojednanie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,1 % nepovažoval súd prvej inštancie za v rozpore so zákonom, prípadne s dobrými mravmi, pretože ide o úrok vo výške 36,5 % ročne, čo nielen v podnikateľských vzťahoch nie je úrok, ktorý by bol vyšší, alebo dokonca výrazne vyšší ako medzi inými podnikateľmi v obdobných vzťahoch, pričom nie je pre uvedenú výšku sankcie rozhodujúca ani výška bankových úrokových sadzieb, ale skôr okolnosti prípadu a dôvody, ktoré viedli k uzavretiu uvedených dojednaní. Žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala pri uzavretí zmluvy uvedené ustanovenia, hoci o ich možných následkoch vedela. Tvrdenie vyplývajúce z výpovede svedka p. Belana (manžela žalovanej), že zmluvu potrebovali len formálne pre účely poskytnutia prostriedkov z fondov EÚ, nemôže byť ospravedlnením absencie bdelosti žalovanej pri uzatváraní zmluvy a na ťarchu právnej istoty žalobcu, a to ani za situácie, že pôvodom textu zmluvy bol žalobca. Uvedené rovnako platí aj vo vzťahu k zmluvnej pokute dojednanej vo výške 0,1 % denne.
11. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že sa príloha č. 1 zmluvy ukázala ako neexistujúca. Súd prvej inštancie sa tak zaoberal tým, či ustanovenie v tejto časti zmluvy nie je absolútne neplatné pre neurčitosť. Dojednanie poukazovalo na niečo, čo neexistuje, teda v čase podpisu zmluvy nebolo vymedzené svojou určitosťou, k porušeniu akej povinnosti sankčné dojednanie smerovalo. Súd prvej inštancie skonštatoval, že následným ďalším procesom zmluvného viazania strán dodatkami zmluvy, tieto dodatočne konvalidovali existenciu uvedeného sankčného ustanovenia vo vzťahu ku dodatkami konkretizovanému zálohovému spôsobu platieb, pre prípad ich porušenia a uvedené dojednanie článku 6.3. nie je neplatné z dôvodu neurčitosti.
12. Z výpovede žalovanej, svedka p. Z. a z postoja žalobcu na pojednávaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v čase, keď doručil žalovanej výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania (výzvu zo dňa 22.02.2012) žalovanej osobne prisľúbil, že tieto sankcie v skutočnosti neuplatní. Súd vyhodnotil výpoveď žalovanej a spomínaného svedka za hodnovernú, pretože žalobca sa na pojednávaní dňa 19.10.2015 k uvedenému odmietol vyjadriť. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že žalovaná podala dňa 22.06.2012 voči žalobcovi žalobu vedenú v konaní sp. zn. 23Cb/134/2012, predmetom ktorej bolo zaplatenie sumy 25.068,86 eur z titulu bezdôvodného obohatenia, "ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že žalovaná zaplatila zálohové faktúry v hodnote žalovanej sumy viac, ako boli skutočne vykonané práce na diele". Práve uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil nasledujúcim spôsobom: "Takto súd vyhodnotil, že aj napriek existencii časových a iných skutkových súvislostí, kedy nárok na zaplatenie súm uplatnených v tomto konaní mohol žalobca žiadať a súdne uplatniť skôr (v čase existencie nenarušených vzťahov v rokoch 2008, resp. potom 2009), po tom čo žalovaná (platne, či neplatne) odstúpila od zmluvy listom zo dňa 30.01.2012 a on si následne uplatnil mimosúdne nárok výzvou zo dňa 22.02.2012, ktorý je predmetom tohto konania a následne žalobca žalovanú ubezpečil, že uvedené nároky si uplatňovať v skutočnosti (pred súdom) nebude, takmer hneď po tom, čo žalovaný podal žalobu na zaplatenie (sp. zn. XXCb/XXX/XXXX) dňa 22.06.2012, niečo vyše mesiaca dňa 24.07.2012 podal túto predmetnú žalobu žalobca, nemožno prihliadnuť na takýto výkon práva žalobcu ako na výkon, ktorý bol v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 ObZ) za situácie, že skutočnosť ubezpečenia žalovaného o tom, že si žalobca nároky neuplatní spolu s časovými súvislosťami mozaiku záveru o poctivosti založiť nemôže. Súd sa k takémuto záveru priklonil."
13. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti týkajúcej sa dohodnutého úroku z omeškania 0,1 % denne presne vypočítaných období z omeškania vyššie uvedených fakturácii (časť 2. faktúry - 5. zálohová faktúra), zo súm tam uvedených celkovo vo výške 11.594,51 eur podľa § 369 ods. 1 ObZ, pričom súd zamietol právo na zaplatenie sumy vo výške 109,54 eur v prípade dohodnutých úrokov z omeškania predo dňom 24.07.2008 a taktiež súd nepriznal 109,54 eur v prípade zmluvnej pokuty 0,1 % denne z obdobia predo dňom 24.07.2008 z dôvodu premlčania týkajúceho sa zálohovej faktúry č. 20080006, ktorú námietku premlčania účinne vzniesla strana žalovanej s tým, že žaloba bola na súd podaná v prípade týchto práv na zaplatenie po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty podľa § 388 a § 398 ObZ.
14. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy spočívajúcej v zmluvnej pokute, súd tento nárok zamietol. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty prihliadol na skutočnosť, že žalobca bol pôvodcom textu zmluvy o dielo, v ktorej stanovil (navrhol) zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, čo je 36,50 % ročne, pričom takéto dojednania (tak ako uviedol) uzatváral bežne (bez individuálneho prístupu). Žalobca v priebehu konania opakovane uviedol, že uvedené dojednania uzatváral tak so žalovaným, ako aj inými subjektmi, s ktorými bol v právnom vzťahu, avšak dôležitosť a dôvodnosť zmluvnej pokuty vo výške 36,50 % ročne nijako nekonkretizoval, čo súd presvedčilo v názore, že o dôležitosti a dôvodnosti zmluvnej pokuty nebol žalobca (v texte odôvodnenia rozsudku zrejme mylne označený ako žalovaný) presvedčený, ani pri podpise zmluvy a tiež nie v čase uplatnenia zmluvnej pokuty mimosúdne u žalovaného. Žalobca tvrdil, že neskorým zaplatením zálohových faktúr mu žalovaný spôsobil škodu vo vzťahu k jeho dvom obchodným partnerom a osobným priateľom, avšak na viaceré výzvy súdu, žiadnym spôsobom dôvodnosť a výšku škody nepreukazoval a nepreukázal. Podľa názoru súdu prvej inštancie neprimeranosť zmluvnej pokuty možno vyvodiť aj dynamicky (nie len podľa samotnej výšky), prihliadajúc na okolnosti prípadu. Súd prvej inštancie poukázal na časové súvislosti prípadu, kedy žalobca uplatnil mimosúdnu výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty po odstúpení v roku 2012 a nie v čase najvyššej potreby "ťažiť" a zmluvnou pokutou (paušalizovanou škodou) naprávať vznikajúce alebo hroziace škody, v dôsledku porušovania povinností žalovanej platiť zálohové faktúry včas. Následne žalobca uplatnil zmluvnú pokutu v tomto konaní jeden mesiac po tom, ako žalovaná žalovala žalobcu z tohto istého vzťahu v konaní 23Cb/134/2012. V priebehu existencie právneho vzťahu obe strany akceptovali a prijali 4 dodatky k zmluve o dielo týkajúce sa v prevažnej miere splatnosti zálohových faktúr, pričom obe strany, tak ako vyplynulo z ich výpovedí a skutočností podpísania dodatkov, mali prednostný záujem (a to aj žalobca) na prispôsobovaní v dodatku zachytených časov splatnosti záloh podľa skutočnej možnosti platiť ich zo strany žalovanej, preto podľa názoru súdu prvej inštancie pre žalobcu nemalo zásadný význam dodržiavanie povinnosti platiť zálohy včas, ale samotná skutočnosť, že k úhradám predsa len dôjde, aj keď nie v presne stanovených termínoch. Ak by žalovaný neplatil vôbec, žalobca mal možnosť od zmluvy odstúpiť. V uvedenom súd videl absenciu faktického významu zabezpečovanej povinnosti. Takýto prístup a časové súvislosti súdu navodzujú dojem (záver), že v skutočnosti ani v čase podpisu zmluvy, ani neskôr nemohla byť výška 0,1 % denne z dlžných súm primeraná a súd (prihliadajúc na žalovaným navrhnuté zníženie) vyhodnotil, že žiadna škoda žalobcovi v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným nevznikla (a túto ani nemal žalobca záujem preukazovať) a keďže súd z vyššie uvedených skutočnosti nekonštatoval existenciu súhrnných dôvodov pre neposkytnutie právnej ochrany výkonu práva (zo zmluvnej pokuty) podľa § 265 ObZ, z tých istých skutočností moderoval zmluvnú pokutu podľa § 301 ObZ a žalobu z týchto dôvodov zamietol.
15. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné odvolanie, pričom ho napadla v časti výroku, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 11.594,51 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v časti výroku o trovách konania. Žalovaná v odvolaní proti priznaniu žalovaných úrokov z omeškania vo výške 11.594,51 eur žalobcovi namietala, že tento nárok zanikol už pred podaním žaloby, najneskôr počas konania. Uvedené odvodzovala od skutočnosti, ktorú považoval súd prvej inštancie za preukázanú a podľa ktorej žalobca ubezpečil žalovanú, že sankcie (vrátane nároku na úroky z omeškania) voči nej nebude uplatňovať.
16. Voči žalobcovi priznanému nároku na úroky z omeškania žalovaná namietala tiež závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých dojednanie zmluvného úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne nie je v rozpore so zákonom, resp. dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa podľa žalovanej dostatočne nevysporiadal s jej námietkou týkajúcou sa súdneho vymáhania úrokov z omeškania, ktorých výška je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalobcovi mala byť odopretá právna ochrana v zmysle § 265 Obchodného zákonníka a žaloba mala byť v tejto časti zamietnutá. Rovnako ako v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaná poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12.05.2010 sp. zn. 2MObdo 1/2010, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2009 v konaní pod sp. zn. 6MObdo 5/2009 a ďalšie. Žalovaná v tomto smere zdôraznila, že dohodnutá výška úrokov z omeškania v tomto prípade prevyšovala úrokové sadzby bánk takmer 7-násobne. Za rozhodujúce označila aj osobitné okolnosti a dôvody, za akých bol zmluvný vzťah založený, a to najmä to, že pôvodcom textu zmluvy bol žalobca, pričom zmluva sa podpisovala na formálne účely poskytnutia prostriedkov z fondov EÚ. Hroziace dôsledky nesplnenia záväzku boli pre žalobcu v danom prípade zanedbateľné, keďže v priebehu existencie právneho vzťahu obe strany prijali viaceré dodatky v prevažnej miere týkajúce sa splatnosti zálohových faktúr, pričom obe strany mali prednostný záujem na prispôsobovaní splatnosti záloh podľa skutočnej možnosti žalovanej tieto splatiť. Žalovaná opätovne zdôraznila, že žalobca v čase, keď doručil žalovanej výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania, osobne žalovanú ubezpečil, že sankcie si v skutočnosti neuplatní. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa žalovanej nesprávne právne vec posúdil tým, že neaplikoval ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka na zistený skutkový stav, v dôsledku čoho žalobcovi v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku priznal právnu ochranu uplatneného nároku na neprimerané úroky z omeškania vo výške 11.594,51 eur.
17. Proti rozsudku podal včasné odvolanie aj žalobca. Napadol ním výrok, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a tiež výrok o trovách konania. Proti rozsudku namietal, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd podľa žalobcu nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka.
18. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o "nepoctivosti" zo strany žalobcu, keď si tento uplatnil inak primeranú zmluvnú pokutu voči žalovanej tak, že nesprávne vychádzal len z časových súvislostí, vyplývajúcich zo skutkového stavu, kedy za nepoctivé súd prvej inštancie považoval to, že si žalobca uplatnil (mimosúdne alebo súdne) zmluvné sankcie voči žalovanej až následne vždy po úkonoch žalovanej (napr. po odstúpení od zmluvy žalovanou, resp. po podaní žaloby žalovanou voči žalobcovi). Súd prvej inštancie tým nepriamo naznačil, že išlo zo strany žalobcu k akejsi "odvete" za to, že si žalovaná uplatnila svoje sporné nároky voči žalobcovi. Súd podľa názoru žalobcu nevzal do úvahy podstatné súvislosti celého prípadu, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd nevzal do úvahy, že žalobca si svoj nárok na zaplatenie sankcií neuplatnil skôr z dôvodu, že mal poctivý záujem na riadnom plnení zmluvy o dielo. Preto v roku 2008 ako aj 2009 vychádzal v ústrety žalovanej, ktorá požadovala vzhľadom na svoju finančnú situáciu posunutie splátok na neskorší termín. Z pohľadu žalobcu je logické, že v čase, keď mal tento záujem dokončiť dielo a žalovaná mala záujem na jeho vykonaní žalobcom, si žalobca neuplatňoval voči žalovanej zmluvné sankcie. V opačnom prípade považuje za viac než pravdepodobné, že by nedošlo k dohode medzi stranami a ani k realizácii vykonanej časti diela, ako ani k podpísaniu dodatkov k zmluve o dielo. Akékoľvek vyjadrenie žalobcu o tom, že si nebude voči žalovanej uplatňovať zmluvné sankcie, nebolo zo strany žalobcu dané v čase po doručení výzvy zo dňa 22.02.2012, ale mohlo byť dané ešte koncom roka 2008, kedy vzťahy medzi stranami ešte neboli narušené. Žalobca označil za zavádzajúce konštatovanie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca pri podaní žaloby konal nepoctivo, keď podal žalobu v prejednávanej veci až po podaní žaloby zo strany žalovanej voči žalobcovi, pretože žalobca už pred podaním žaloby v prejednávanej veci písomne žalovanú výzvou zo dňa 22.02.2012 vyzval na zaplatenie zmluvných sankcií zo zmluvy o dielo. Súd rozpor konania žalobcu s pravidlami poctivého obchodného styku nesprávne vyhodnotil z dôvodu, že vôbec nerozlišoval, aké vzťahy boli medzi účastníkmi v čase, keď sa dielo vykonávalo a v čase, kedy boli práce na diele už zastavené. Súd sa zároveň vôbec nezaoberal nepoctivosťou konania samotnej žalovanej, ktorá úmyselne zmarila dokončenie diela. Napokon žalobca namietal, že v zmysle ustanovenia § 301 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka nie je možné v rámci moderačného práva súdu vo vzťahu k neprimerane vysokej zmluvnej pokute túto znížiť až na 0,-- euro.
19. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/49/2016-346 zo dňa 05.10.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/87/2012-310 zo dňa 08.02.2016. Odvolací súd mal v danom prípade za to, že k porušeniu práva žalovanej na spravodlivý proces v danom prípade došlo v dôsledku nedostatočnosti a sčasti aj nezrozumiteľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré majú za následok jeho nepreskúmateľnosť.
20. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie podstatnú časť svojich právnych záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku po štylistickej stránke sformuloval tak, že z obsahu tam uvedeného textu nie je možné pre jeho nezrozumiteľnosť pochopiť závery, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozsudku. Za nedostatočné je potrebné považovať dôvody napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti žalobou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania v dojednanej zmluvnej výške. Odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR reprezentovanú napríklad jeho uznesením zo dňa 26.11.2009 pod sp. zn. 6 MObdo 5/2009. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia "prípustnosť výšky úrokovej sadzby závisí od okolností, za akých boli úroky dohodnuté, najmä od dôvodov, ktoré účastníkov viedli k dohode, od charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkov ich nesplnenia i od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu. Ak výška dohodnutých úrokov podstatnou mierou prevyšuje hornú hranicu úrokovej sadzby, ktorú poskytovali banky v čase dohody účastníkov a nevyžadovali si to okolnosti súvisiace so záväzkom povinnej strany, resp. hroziace dôsledky nesplnenia záväzku, potom by takáto dohoda bola v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a právu z takejto dohody nemožno priznať ochranu. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu o uplatnenom úroku z omeškania rozhodnúť až potom, ako vyhodnotí vyššie uvedené skutočnosti." Súd prvej inštancie sa v danom prípade uvedenými aspektmi rozhodujúcimi pre posúdenie súladu dohodnutej výšky úrokov z omeškania s pravidlami poctivého obchodného styku dôsledne nezaoberal a z uvedeného dôvodu svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V tomto smere odvolací súd vyhodnotil námietky žalovanej ako opodstatnené.
21. Za opodstatnenú však odvolací súd nepovažoval odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej právo žalobcu na úroky z omeškania zaniklo v dôsledku toho, že žalobca žalovanú ústne ubezpečil, že sankcie (vrátane nároku na úroky z omeškania) voči nej nebude uplatňovať. Právna zástupkyňa žalovanej túto svoju úvahu o zániku práva na úroky z omeškania neodôvodňuje poukazom na žiadny konkrétny inštitút hmotného práva alebo ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Ak mala žalovaná strana na mysli inštitút zakotvený v § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, jeho aplikácia na prejednávaný prípad neprichádza vôbec do úvahy. Podľa citovaného ustanovenia sa veriteľ môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva, alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Ako je zrejmé, pre platnosť dohody o vzdaní sa práva je nevyhnutné jej uzavretie v písomnej podobe, pričom existencia takejto písomnej dohody nebola žiadnou zo sporových strán tvrdená a ani v konaní preukázaná.
22. Odvolací súd ďalej upozornil súd prvej inštancie aj na nesprávnosť jeho právnych úvah o platnosti dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutého v článku 6.3. predmetnej zmluvy o dielo. V spomínanom zmluvnom článku sa strany jednoznačne dohodli, že zhotoviteľ (žalobca) má právo objednávateľovi (žalovanému) vyúčtovať zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej časti za každý deň omeškania, a to v prípade, ak sa objednávateľ dostane do omeškania s platbou splátok podľa článku 6.2.. Článok 6.2. však splátky ceny diela priamo neupravuje a v tomto smere odkazuje na prílohu č. 1 zmluvy, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania je však zrejmé, že príloha č. 1 v čase uzavretia zmluvy (a napokon ani neskôr) nebola vyhotovená zmluvnými stranami. Keďže v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné dojednať zmluvnú pokutu len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, je prirodzené, že zmluvná povinnosť, na ktorú je viazaná takáto sankcia, musí byť vymedzená dostatočne určitým spôsobom. Keďže strany vzhľadom na absenciu prílohy č. 1 zmluvy nedojednali splátkový kalendár, s porušením včasnosti plnenia ktorého mala nastúpiť sankcia vo forme zmluvnej pokuty, dohodu o zmluvnej pokute je potrebné vnímať ako nedostatočne určitú, a preto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnú. Odvolací súd zdôraznil, že nie je možné, aby absolútny neplatný právny úkon konvalidoval a to samozrejme ani spôsobom, ktorý sa pokúša v odôvodnení napadnutého rozsudku naznačiť súd prvej inštancie.
23. Absenciu dostatočného a zrozumiteľného odôvodnenia prvoinštančného rozsudku ohľadne posúdenia okolností, ktoré mali rozhodujúci vplyv na posúdenie žalobou uplatneného nároku odvolací súd považoval za odňatie práva na spravodlivý proces, keďže nedostatočne odôvodnený rozsudok odvolateľovi znemožňuje plne rozvinúť polemiku s jeho dôvodmi a podať vyčerpávajúceho odvolanie. Tento nedostatok spôsobujúci odňatie práva na spravodlivý súdny proces už v odvolacom konaní vzhľadom na jeho povahu nie je možné napraviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 07.06.2018, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že je naďalej toho názoru, že zmluvne dohodnutá výška úrokov z omeškania je v súlade s poctivým obchodným stykom ako aj s Obchodným zákonníkom. Žalobca namietol odôvodnenie odvolacieho súdu, najmä jeho odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 26.11.2009 a to z dôvodu, že rozhodnutie, na ktoré odvolací súd odkazuje rieši vec z roku 1996 za pôvodnej obchodno-právnej úpravy úrokov z omeškania, kedy výška úrokov z omeškania bola stanovená iným spôsobom ako je tomu v predmetnom konaní. V súčasnosti je potrebné prihliadať na aktuálne platný § 369 Obch. zákonníka, ktorý upravuje iným spôsobom možnosť zmluvne dohodnúť výšku úrokov z omeškania, ako tomu bolo v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré odvolací súd v tomto konaní odkazuje. Posudzovanie adekvátnosti výšky úrokov z omeškania akousi analógiou podľa úrokových sadzieb, ktoré poskytujú komerčné banky, je v súčasnej dobe podľa platnej zákonnej úpravy neprijateľné, nakoľko takýto postup nemá oporu v Obchodnom zákonníku. Poukázal aj na rozpor v posudzovaní dôvodnosti výšky úrokov z omeškania odvolacím súdom, ktorý v inej veci považoval zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,2 % denne za adekvátny, pričom KS v Nitre vo svojom rozhodnutí zo dňa 31.7.2012, sp. zn. 26Cob/109/2012 v rámci svojho odôvodnenia odkazuje dokonca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ešte zo dňa 1.1.1996 sp. zn. 4Obo/261/1996, v ktorom Najvyšší súd SR dokonca ešte aj za pôvodnej úpravy úrokov z omeškania ustálil, že úrok z omeškania vo výške trojnásobku úrokovej obvyklej sadzby, resp. 100% z omeškania z dlžnej čiastky, nie je možné považovať za dohodnutý v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku. Čo sa týka adekvátnosti dohodnutej sadzby úrokov z omeškania v tejto veci mal za to, že skutkový stav, ktorý bol v tomto konaní preukázaný, jednoznačne potvrdzuje, že dohodnutá výška bola vzhľadom na záväzok, ktorý bolo potrebné zabezpečiť, primeraná a dôvodná. Žalobca poukazuje na to, že pokiaľ súd bude znižovať dohodnutú zmluvnú sadzbu úrokov z omeškania, musí si uvedomiť, že sa jedná o zásah do zmluvnej voľnosti strán konania ako účastníkov obchodno-právneho vzťahu. Rovnako v zmysle platnej judikatúry, nie je možné zvoliť taký postup, že súd automaticky zníži zmluvne dohodnutú sadzbu úrokov z omeškania na zákonné minimum, nakoľko pokiaľ sa súd zaoberá výškou tejto sadzby, mal by v krajnom prípade rozhodnúť o primeranom úroku z omeškania, pokiaľ nemá za preukázané dôvodnosť uplatnenej sadzby žalobcom. V rámci argumentácie žalobca ďalej poukazuje na už spomenuté rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z roku 1996, ktorý dôvodí v prospech 100% úroku z omeškania aj tým, že nie je možné brať do úvahy štandardné bankové vzťahy, resp. odkazovať pri určovaní sadzby na obvyklé sadzby bánk, a to z dôvodu, že banka ako podnikateľský subjekt, ktorého hlavným predmetom podnikania je poskytovanie úverov, musí v rámci podnikateľského rizika očakávať možné omeškania svojich splatných pohľadávok. Preto je logické, že banky majú nastavené sadzby úrokov vo výške, ktorá zodpovedá danému obchodnému vzťahu úverovej zmluvy. Avšak pokiaľ ide o podnikateľa, ktorý nie je bankovým subjektom, ale ktorého hlavným predmetom podnikania je iná činnosť, napr. zhotovovanie stavieb, tak nie je možné logicky ani racionálne očakávať, že takýto subjekt by mal či už dostatok finančných prostriedkov na pokrytie prác, ktoré realizuje v prospech druhej strany, pričom jeho zabezpečovacie prostriedky sú obmedzené v porovnaní s bankovým sektorom, a preto ako jednu z možností ako si zabezpečiť svoju pohľadávku voči obchodnému partnerovi, je dohodnúť si napr. zmluvný úrok z omeškania vo vyššej výške, resp. sadzbe, ako sú obvyklé sadzby, ktoré poskytujú banky. Čo sa týka zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie považuje odvolací súd za absolútne neplatné, s týmto sa žalobca nestotožnil, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil toto dojednanie o zmluvnej pokute ako platné, nakoľko v priebehu obchodného vzťahu medzi sporovými stranami došlo k vyhotoveniu viacerých príloh, ktoré upravovali splatnosť záväzku žalovanej, čím v podstate došlo ku konvalidácii akejsi absencie prílohy, na ktorú zmluva odkazuje. V súvislosti s úrokmi z omeškania, na podporu dôvodnosti dojednanej výšky sadzby, žalobca poukázal na rozsudok KS v Nitre zo dňa 13.10.2010 sp. zn. 15Cob/194/2010, ktorý v spotrebiteľskom spore priznal podnikateľovi zmluvnú pokutu v sadzbe 0,1% denne. Na uvedené poukázal právny zástupca žalobcu z dôvodu, že pokiaľ v spotrebiteľskom spore odvolací súd považoval dokonca zmluvnú pokutu v takejto sadzbe za primeranú, tak v rámci posudzovania tohto sporu a rozsahu plnenia zo strany žalobcu, ktoré bolo zmluvne dohodnuté približne na sumu 28.000.000 slovenských korún, je nevyhnutné považovať dohodnutú sadzbu za primeranú. Na podporu dohodnutej sadzby úrokov z omeškania poukázal právny zástupca žalobcu aj na to, že je potrebné v tomto štádiu konania prihliadnuť na procesný stav, to znamená vychádzajúc a rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v súvislosti z dohodnutou zmluvnou pokutou, ktorá mala byť dohodnutá absolútne neplatne, sa javí dohodnutý úrok z omeškania o to skôr adekvátnejší než možno tomu bolo pred rozhodnutím odvolacieho súdu, kedy boli predmetom sporu v podstate dve sankcie v rovnakej výške, čo mohlo navodzovať možnú neadekvátnosť dohodnutej výšky, či už zmluvnej pokuty alebo aj úroku z omeškania.
25. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní nariadenom na deň 07.06.2018 uviedol, že sa žalovaná stotožňuje s odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Nitre. V uvedenej veci tiež oboznámil súd s rozhodnutím vo veci vedenej na OS v Nitre sp. zn. 23Cb/134/2012-743 zo dňa 16.04.2018. Toto rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalovaný podal odvolanie, avšak z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že OS v Nitre považuje za preukázané, že žalovaná zaplatila v tomto konaní žalobcovi o 64.559,94 eur viac, ako bola hodnota vykonaných prác na dielo. V zmysle uvedeného má žalovaná za to, že nie je správny názor žalobcu, že by mala platiť akýkoľvek úrok z omeškania, pokiaľ v druhom konaní je jasne konštatovaný preplatok. Nakoľko v konaní 23Cb/134/2012 uplatňuje len časť tohto preplatku vo výške 25.068,86 eur, v prípade procesného úspechu v konaní 23Cb/134/2012 stále zostane nevysporiadaná čiastka vo výške cca 40.000 eur, ktorú podľa názoru žalovanej, môže v tomto konaní použiť ako procesnú obranu. Keďže sa týka vzájomných pohľadávok, má žalovaná ďalej za to, že nie je možné uplatniť námietku premlčania zo strany žalobcu. Vzhľadom na uvedené žalovaná navrhuje v prvom rade doplniť dokazovanie o pripojenie spisu 23Cb/134/2012, zároveň tak navrhuje prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia veci 23Cb/134/2012, nakoľko sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá je dôležitá s ohľadom na dnes uplatnenú procesnú obranu.
26. Právny zástupca žalobcu k tvrdeniam žalovanej uviedol, že poukaz na rozhodnutie OS Nitra v konaní 23Cb/143/2012 považuje žalobca za účelovú obranu, nakoľko do dnešného dňa tento rozsudok nie je právoplatný, a tak ako spomenul právny zástupca žalovanej, žalobca sa voči tomuto rozsudku odvolal, nakoľko neuznáva nárok žalovanej na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Návrh žalovanej na prerušenie konania žalobca rovnako odmieta a to z dôvodu, že v každom z týchto konaní je riešená iná právna otázka a iný právny nárok každej zo sporových strán, čo skonštatoval v tejto veci už aj Krajský súd v Nitre, vo svojom uznesení zo dňa 27.6.2013, kde zamietol návrh žalovanej na prerušenie tohto konania do rozhodnutia konania vo veci 23Cb/143/2016. Pokiaľ žalovaná žiada vykonať zápočet voči žalobcom uplatnenému nároku, tak žalobca má za to, že žalovaná týmto uznáva nárok žalobcu v tomto konaní, nakoľko v opačnom prípade by započítanie neprichádzalo do úvahy. Žalobca opakuje, že odmieta akýkoľvek nárok žalovanej voči nemu, pričom tak ako bližšie popísal vo svojom odvolaní voči rozsudku Okresný súd Nitra v konaní 23Cb, nesúhlasí so závermi znaleckého posudku, na ktorý odkazuje Okresný súd Nitra, v rámci svojho odôvodnenia napadnutého rozsudku. Jedným z hlavných dôvodov námietky žalobcu voči spomenutému znaleckému posudku v konaní 23Cb, je skutočnosť, že v tom danom konaní boli vyhotovené ešte dva znalecké posudky, pričom každý z nich v rámci záverov uvádza iné skutočnosti, pričom hlavne súdno-znalecký posudok v konaní 23Cb, podľa názoru žalobcu jednoznačne preukázal, že nárok žalovanej v konaní 23Cb voči nemu je absolútne nedôvodný, keďže súdny znalec konštatoval, resp. zo záverov súdneho znalca je možné konštatovať, že žalobca nemá záväzok voči žalovanej, ale naopak, žalovaná dlží žalobcovi čiastku, ktorá je v predmetnom súdno- znaleckom posudku uvedená. Z opatrnosti vzniesol žalobca námietku premlčania voči spomenutému spornému nároku, ktorý by mal vyplývať z konania sporových strán 23Cb, pričom vzhľadom na uznávací prejav žalovanej v tomto konaní navrhol, aby súd vydal v tejto veci rozsudok pre uznanie a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi žalovaný úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobou.
27. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 21.06.2018 poukázala na konanie vedené pod sp. zn. 23Cb/134/2012, v ktorom bol dňa 16.04.2018 vyhlásený rozsudok, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 25.068,86 eur s príslušenstvom, kde mal súd dospieť k záveru, že žalovaná zaplatila žalobcovi o 64.559.94 eur viac, ako získala čiastočným vykonaním diela na základe Zmluvy o dielo č. 113/2018 zo dňa 22.04.2018, nakoľko si však žalovaná uplatňovala len nárok vo výške 25.068,86 eur, teda v menšej miere, ako vyplynulo z dokazovania, súd jej rozdiel priznať nemohol. V prípade úplného procesného úspechu žalovanej v konaní sp. zn. 23Cb/134/2012 zostane nevysporiadaný jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 39.491,89 eur, ktorého domáhanie sa by bolo pre žalovanú zjavne bezúspešné s ohľadom na uplynutie premlčacej doby. Žalovaná si tak tento svoj nárok uplatňuje v rámci procesnej obrany ako pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia na započítanie proti pohľadávke žalobcu uplatnenej z titulu úrokov z omeškania, t. j. v rozsahu 11.704,50 eur. Žalovaná zároveň navrhla prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 23Cb/134/2012, kde sa podľa názoru žalovanej rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní, nakoľko v konaní 23Cb bude jasne stanovené, či žalovaná má, alebo nemá voči žalobcovi preplatok, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a v akej výške.
28. Žalobca v reakcii opätovne uviedol, že v konaní 23Cb, na ktoré odkazuje žalovaná, nebolo do dnešného dňa žiadnym relevantným a konečným spôsobom preukázané, že by žaloba žalovanej v danej veci bola dôvodná, pretože konanie 23Cb nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Odkaz žalovanej na znalecký posudok Ing. Sovu, o ktorý opiera dôvodnosť svojho nároku žalovaná, je irelevantný, a to z dôvodov, na ktoré už žalobca poukázal na poslednom pojednávaní v tejto veci (najmä dôvody uvedené v odvolaní žalobcu v konaní 23Cb. Žalobca ďalej na poslednom pojednávaní z opatrnosti vzniesol námietku premlčania voči údajnej pohľadávke žalovanej, ktorú si táto uplatňuje v tomto konaní na započítanie. Žalobca týmto zdôrazňuje, že na svojej námietke premlčania naďalej trvá, pričom je toho názoru, že na daný prípad nie je možné použiť ustanovenie § 388 ods. 2 Obch. zákonníka hneď z viacerých dôvodov. Nejedná sa o práva z tej istej zmluvy (bezdôvodné obohatenie žiadané žalovanou nie nárok zo zmluvy), pričom sa údajné právo žalovanej v tvrdenej výške nemohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie, pretože žalovaná už po teoretickom stretnutí sa vzájomných pohľadávok až do momentu vypracovania znaleckého posudku Ing. Sovom uplatňovala len sumu 25.068,86 eur. V takomto prípade (právo na bezdôvodné obohatenie a moment vzniku tohto práva) by sa jednalo o rozpor s ustanovením § 358 Obch. zákonníka, podľa ktorého je síce možné započítať aj premlčanú pohľadávku, ale výlučne v prípade, že premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. Pokiaľ by teda aj bol relevantne preukázaný nárok žalovanej na sumu uvedenú v znaleckom posudku Ing. Sovu, došlo by k premlčaniu nároku žalovanej skôr ako sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie. K otázke žalovanej navrhovaného prerušenia konania žalobca uviedol, že neexistujú zákonné dôvody na takýto postup súdu, nakoľko v konaní 23Cb nebude v žiadnom prípade, či už v samotnom odvolacom konaní alebo v prípadnom ďalšom konaní na súde prvej inštancie po odvolacom konaní rozsudkom rozhodnuté, že znalecký posudok Ing. Sovu a suma v ňom uvedená je relevantný údaj o výške bezdôvodného obohatenia žalobcu voči žalovanej, tak ako tomu nebolo ani v doterajšom konaní. Uvedené vyplýva už len zo samotnej podstaty žaloby žalovanej v konaní 23Cb, v ktorej si táto žiada inú sumu, než je uvedená v predmetnom znaleckom posudku, ktorého správnosť žalobca spochybňuje. Žalobca je tiež toho názoru, že neobstojí ani odkaz žalovanej v súvislosti s jej návrhom na prerušenie konania, pretože súd môže spraviť iné vhodné opatrenia, ktorými môže predísť zbytočnému prerušeniu konania (napr. pripojenie spisu 23Cb a iné). Záverom žalobca ešte s odkazom na uznávací prejav žalovanej v súvislosti s jej návrhom na započítanie vzájomných pohľadávok opätovne žiadal súd, aby tento vydal rozsudok pre uznanie a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v súlade s jeho žalobou.
29. Na pojednávaní nariadenom na deň 12.11.2018 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady na vydanie rozsudku pre uznanie, čo vyplýva aj z priebehu doterajšieho konania. Žalovaná nárok žalobcu neuznáva, zároveň poukázala na návrh na prerušenie konania, keď má za to, že v konaní 23Cb/134/2012 je riešená otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní.
30. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení ako aj ústnych prednesov vo veci samej. Podaná žaloba je dôvodná v celom rozsahu, a to aj napriek konštatácii odvolacieho súdu v tejto veci v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou. Tak uplatnený úrok z omeškania v zmluvne dohodnutej výške ako aj zmluvná pokuta boli a sú primerané vzhľadom na preukázaný priebeh a postup obchodnej spolupráce medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené žiadame, aby súd prvej inštancie vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovanú na zaplatenie tak úrokov z omeškania ako aj zmluvnej pokuty v zmysle daného návrhu resp. žaloby a zároveň žalobca žiada, aby mu bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100%.
31. Právna zástupkyňa žalovanej v záverečnom návrhu uviedla, že nesúhlasí s nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, považuje ho za plne nedôvodný, pretože dojednanie strán sporu, ohľadne zmluvnej pokuty písomne uzavretej v zmluve o dielo, považuje za absolútne neplatné, pre nedostatok určitosti právneho úkonu s odkazom na ust. § 37 Obč. zákonníka a absenciu prílohy č.1 k zmluve o dielo. Z tohto dôvodu navrhuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietnuť ako nedôvodný. Čo sa týka úrokov z omeškania a nároku na jeho zaplatenie, považuje ho za v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, preto nemožno poskytnúť ochranu práva z takejto dohody strán sporu. Navyše považuje za nespravodlivé, aby žalovaná platila úroky z omeškania za oneskorené úhrady faktúr, ktorými platila práce, ktoré zo strany žalobcu neboli vykonané, tak ako bolo preukázané v konaní 23Cb/134/2012. Čo sa týka tohto nároku na zaplatenie úroku z omeškania navrhuje, aby súd tento návrh zamietol. Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, navrhuje aby súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Za predpokladu, že súd dospeje k záveru, že je nárok na zaplatenie úroku z omeškania dôvodný, navrhuje vo vzťahu k výroku o trovách konania rozhodnúť podľa pomeru úspechu strán sporu. Zotrváva na vznesenej námietke premlčania ako aj na doterajších písomných a ústnych prednesoch uskutočnených na pojednávaní.
32. Podľa ust. § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
33. Podľa ust. § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
34. Podľa ust. § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
35. Podľa ust. § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
36. Podľa ust. § 218 ods. 1 CSP, obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
37. Súd vykonal dokazovanie predloženým listinami a to najmä: zmluva o dielo č. 113/2008 zo dňa 22.4.2008, dodatok č.1,2,3,4 k zmluve o dielo č. 113/2008 z č. l. 5-10, preddavková faktúra zo dňa 25.6.2008 na sumu 2.000.000 Sk, faktúra zo dňa 11.7.2008 na sumu 1.000.000 Sk, faktúra zo dňa 17.7.2008 na sumu 700.000 Sk, faktúra zo dňa 4.8.2008 na sumu 300.000 Sk, preddavková faktúra zo dňa 21.8.2008 na sumu 3.000.000 Sk, faktúra zo dňa 10.9.2008 na sumu 2,5 mil. Sk, faktúra zo dňa 16.9.2008 na sumu 500.000 Sk, preddavková faktúra zo dňa 15.9.2008 na sumu 2,5 mil. Sk, faktúra zo dňa 24.10.2008 na sumu 1.500.000 Sk, faktúra zo dňa 11.11.2008 na sumu 300.000 Sk, faktúra zo dňa 20.11.2008 na sumu 300.000 Sk, faktúra zo dňa 9.12.2008 na sumu 200.000 Sk, faktúra zo dňa 9.1.2009 na sumu 6.638,78 eur, preddavková faktúra zo dňa 15.10.2008 na sumu 2,5 mil. Sk, faktúra zo dňa 26.1.2009 na sumu 17.001 eur, faktúra zo dňa 9.1.2009 na sumu 9.961,22 eur na č. l. 11-20, odstúpenie od zmluvy zo dňa 30.1.2012 z č. l. 104 + podací lístok, dodatok č. 5 podpísaný a opečiatkovaný žalobcom z č. l. 155-156, list zo dňa 16.5.2011 adresovaný JUDr. Petrovi Matejovovi, uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/153/2010-172 zo dňa 28.10.2011, dodatok č. 5 s dotknutými ustanoveniami o zmluvnej pokute a úroku z omeškania z č. l.172, emailová komunikácia z mája, júna 2011 z č.l.175-180, oznámenie zhotoviteľa o pripravenosti zo dňa 22.11.2011 z č. l. 181, nesúhlas zhotoviteľa s odstúpením a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 22.2.2012 z č. l. 182-183, preberací protokol klimatizovaného skladu 1. etapa z č. l. 206, vyčíslenie úrokov z omeškania s podaním zo dňa 28.11.2014 z č. l. 216-218, spis sp. zn. 23Cb/134/2012, s prihliadnutím aj na ďalšie stranami konania predložené listiny, písomné vyjadrenia strán konania ako aj ústne prednesy strán konania na nariadených pojednávaniach.
38. Súd z predložených listinných dokladov zistil, že strany konania dňa 22.04.2008 podpísali zmluvu o dielo č. 113/2008 (č. l. 5 ďalej len zmluva) podľa ktorej sa zhotoviteľ (žalobca) zaviazal, že dodá, namontuje a odovzdá do prevádzky klimatizovaný sklad ovocia a zeleniny podľa rozsahu podmienok dojednaných v zmluve. Objednávateľka (žalovaná) sa zaviazala, že dokončený objekt prevezme, zaplatí za jeho zhotovenie dohodnutú sumu a poskytne dojednané spolupôsobenie. Strany sa dohodli aj na cene 29 551 449,00 Sk a ukončení diela I. etapa do 15.11.2008 a II. etapa do 15.11.2009. V bode 6.2. zmluvy si strany konania dohodli splátkový kalendár cez odkaz na prílohu č. 1, ktorá ale nebola fakticky vyhotovená. V bode 6.3. zmluvy si strany dohodli, že v prípade omeškania objednávateľky v platbe splátok podľa bodu 6.2. oproti stanovenému dňu splatnosti, mal zhotoviteľ právo vyúčtovať objednávateľke zmluvnú pokutu vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Objednávateľka bola podľa zmluvy povinná zaplatiť zhotoviteľovi úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Zmluvu vyhotovoval žalobca. Žalovaná pôvodne nenamietala ustanovenia o zmluvnej pokute a úrokoch z omeškania.
39. Dňa 04.06.2008 strany konania podpísali dodatok č. 1 k zmluve, ktorým menili dojednania ohľadne ceny za každú etapu zvlášť a doplnili splátkový kalendár zálohových platieb pre prvú etapu. Dňa 20.08.2008 strany konania podpísali dodatok č. 2 k zmluve a menili dojednania ohľadne ceny za každú etapu a splatnosť splátkového kalendára zálohových faktúr. Dňa 30.10.2008 účastníci podpísali dodatok č. 3 k zmluve a menili dojednania ohľadne ukončenia prvej etapy. Dňa 01.12.2008 účastníci podpísali dodatok č. 4 k zmluve a menili dojednania ohľadne splatnosti a rozšírenia počtu zálohových faktúr. Dňa 23.12.2008 bol účastníkmi podpísaný preberací protokol z I. etapy zmluvy o dielo (č.l.206.) Na konci roka 2008 žiadal žalovaný od žalobcu súpis skutočne vykonaných prác.
40. Vystavené zálohové faktúry žalovaný zaplatil nasledovne: 1. zálohová faktúra 1.000.000,-Sk, splatnosť do 25.06.2008 (splatená), 2. zálohová faktúra 2.000.000,- Sk, splatnosť do 10.07.2008 (splatená), 3. zálohová faktúra 3.000.000,- Sk, splatnosť do 28.08.2008 (splatená), 4. zálohová faktúra 2.500.000,- Sk, splatnosť do 30.09.2008 (splatená 2.100.000,- Sk), 5. zálohová faktúra 2.500.000,- Sk, splatnosť do 29.10.2008, 6. zálohová faktúra 3.494.987,- Sk, splatnosť do 30.11.2008, 7. zálohová faktúra 2.200.000,- Sk, splatnosť do 31.01.2009, 8. zálohová faktúra 647.493.50 Sk, splatnosť do 28.02.2009, 9. zálohová faktúra 647.493,50 Sk, splatnosť do 31.03.2009. Žalovaná neplnila dohodnutý splátkový kalendár riadne a včas, nakoľko dohodnuté splátky plnila čiastočne a v omeškaní, a to nasledovne: 2. zálohová faktúra č. 20080006 na sumu 66.387,84 eur (t.j. 2.000.000,- Sk) so splatnosťou 10.07.2008 bola uhradená: I. úhrada vo výške 33.193,92 eur (t.j. 1.000.000,- Sk) dňa 11.07.2008, II. úhrada vo výške 23.235.74 eur (t.j. 700.000,- Sk) dňa 17.07.2008, III. úhrada vo výške 9.958,18 eur (t.j. 300.000,-Sk) dňa 04.08.2008; 3. zálohová faktúra č. 20080009 na sumu 99.581,76 eur (t.j. 3.000.000,-
Sk) so splatnosťou 28.08.2008 bola uhradená: I. úhrada vo výške 82.984,80 eur (t.j. 2.500.000,- Sk) dňa 08.09.2008, II. úhrada vo výške 16.596,96 eur (t.j. 500.000,- Sk) dňa 16.09.2008; 4. zálohová faktúra č. 20080010 na sumu 82.984,80 eur (t.j. 2.500.000,- Sk) so splatnosťou 30.09.2008 bola uhradená: I. úhrada vo výške 49.790,88 eur (t.j. 1.500.000,- Sk) dňa 24.10.2008, II. úhrada vo výške 9.958,18 eur (t.j. 300.000,- Sk) dňa 11.11.2008, III. úhrada vo výške 9.958,18 eur (t.j. 300.000,- Sk) dňa 20.11.2008, IV. úhrada vo výške 6.638,78 eur (t.j. 200.000.- Sk) dňa 09.12.2008, V. úhrada vo výške 6.638,78 eur (t.j. 200.000.- Sk) dňa 09.01.2009; 5. zálohová faktúra č. 20080011 na sumu 82.984,80 eur (t.j. 2.500.000,- Sk) so splatnosťou 29.10.2008 bola uhrádzaná nasledovne: I. úhrada vo výške 9.961,22 eur (t.j. 300.091,71 Sk) dňa 09.01.2009, II. úhrada vo výške 17.000,00 eur (t.j. 512.142,30 Sk) dňa 26.01.2009.
41. Dňa 01.10.2010 podal žalobca návrh na súd na "uloženie povinnosti žalovanému umožniť vykonať dielo podľa zmluvy o dielo č. 113/2008 zo dňa 22.04.2008", ktoré konanie bolo zastavené pre späťvzatie z dôvodu, že žalovaná umožnila žalobcovi vykonávať dielo (č.l.170).
42. Dňa 30.01.2012 žalovaný vyhotovil list adresovaný žalobcovi "odstúpenie od zmluvy o dielo. č. 113/2008 zo dňa 22.04.2008" a tento bol doručovaný žalobcovi (č.l.104-105). Žalobca doručoval žalovanej list zo dňa 22.02.2012 "nesúhlas zhotoviteľa s odstúpením od zmluvy o dielo a výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty" (č.l.182). 43. Žalovaný namietali znenie zmluvy článku 6.2 a 6.3 zmluvy (zmluvná pokuta a úrok z omeškania) po tom ako dostali výzvu na zaplatenie týchto nárokov od žalobcu. Žalobca mal ubezpečovať žalovaného, že tieto sankcie uplatňovať nebude.
44. V konaní sp. zn. 23Cb/134/2012 vedenom na Okresnom súde Nitra (s rovnakými stranami konania v opačnom procesnom postavení), bol vydaný rozsudok č. k. 23Cb/134/2012-743, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu vo výške 25.068,86 eur spolu s príslušenstvom, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že súd pri rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku č. 015/2017, ktorý vypracoval Ing. Ondrej Sova, kde bolo konštatované, že dodaný materiál a rozsah prác vykonaný žalobcom nezodpovedá prijatému plneniu od žalovanej, kde rozdiel má predstavovať sumu 64.559,94 eur v prospech žalovanej. Pretože si však žalovaná v tomto konaní uplatnila vrátenie poskytnutého plnenia iba vo výške 25.068,86 eur, teda menej ako bolo preukázané znaleckým posudkom Ing. Sovu, súd jej priznal len takto uplatnenú sumu. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, konanie 23Cb/134/2012 tak nie je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku právoplatne skončené.
45. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ"), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
46. Podľa § 536 ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
47. Podľa § 536 ods. 3 ObZ, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
48. Podľa § 546 ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
49. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
50. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
51. Podľa § 574 ods. 1 OZ, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
52. Podľa § 324 ods. 1 ObZ, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
53. Podľa § 365 ObZ účinného v čase omeškania, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. 54. Podľa § 369 ods. 1 ObZ účinného v čase omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
55. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
56. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
57. Podľa § 265 ObZ, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
58. Podľa § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
59. Podľa § 359 ObZ, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
60. Podľa § 360 ObZ, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.
61. Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
62. Podľa § 388 ods. 2 ObZ, aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatnenému druhou stranou.
63. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
64. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
65. Predmetom tohto konania je právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá bola tvorená zmluvnou pokutou a zmluvným úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy zálohových nezaplatených faktúr, ktoré sankcie boli dohodnuté v zmluve o dielo č. 113/2008 zo dňa 22.04.2008, ktorej uzavretie mal súd za preukázané. V uvedenej zmluve strany konania tieto sankcie dojednali v článku 6.3. zmluvy pre prípad omeškania objednávateľky s platením zálohových platieb podľa článku 6.2., ktorý odkazoval na prílohu č. 1, ktorá ale neexistovala, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania. Medzi stranami konania nebolo sporné, že prišlo k uzavretiu zmluvy o dielo, podľa ktorej mal žalobca zhotoviť klimatizovaný sklad ovocia a zeleniny. Taktiež nebolo sporné, že dielo žalobca vykonával.
Taktiež nebolo v konaní sporným, že zálohové faktúry boli žalobcom vystavené, pričom žalobca ich vystavil na základe dohody strán konania v dodatkoch k zmluve a žalovaná ich platila tak, že sa dostávala do omeškania s platením zálohových faktúr. Spornými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej boli existencia dohody ohľadom uplatňovania zmluvnej pokuty a primeranosť jej výšky, ako aj primeranosť uplatnených úrokov z omeškania v súvislosti so zásadami poctivého obchodného styku.
66. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 11.704,05 eur, súd v tejto časti žalobu zamietol. Súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/49/2016-346 zo dňa 05.10.2017 vyhodnotil dohodu o zmluvnej pokute ako nedostatočne určitú, a preto v zmysle § 37 ods. 1 OZ ako absolútne neplatnú. Strany konania si v článku 6.3. zmluvy dohodli, že má zhotoviteľ právo vyúčtovať objednávateľke zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne, a to v prípade, ak sa objednávateľka dostane do omeškania s platbou splátok podľa bodu 6.2. zmluvy. Pokiaľ ide o splátky, článok 6.2. odkazoval na prílohu č. 1 zmluvy, ktorá mala tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy, existencia respektíve vyhotovenie takejto prílohy ale v konaní nebolo preukázané. Zmluvná povinnosť, pri porušení ktorej nastupuje sankcia v podobe zmluvnej pokuty, tak v tomto prípade nebola vymedzená dostatočne určitým spôsobom, pričom takýto absolútne neplatný právny úkon nie je možné zhojiť dodatočným schválením a nemožno ho ani konvalidovať.
67. Súd ďalej pri rozhodnutí vychádzal aj z ďalších intencií rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/49/2016-346 zo dňa 05.10.2017, a to pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, podľa ktorej právo žalobcu na úroky z omeškania zaniklo v dôsledku toho, že mal žalobca žalovanú ústne ubezpečiť, že sankcie voči nej nebude uplatňovať. Súd konštatuje, že v danom prípade nedošlo k uzatvoreniu písomnej dohody o vzdaní sa práva žalobcu na zaplatenie nárokov na zmluvnú pokutu alebo úrokov z omeškania v zmysle § 574 ods. 1 OZ, kde uvedené ustanovenie zákona vyžaduje písomnú podobu takejto dohody, pričom ústne ubezpečenie nie je pre zánik týchto nárokov postačujúce.
68. Pokiaľ ide o namietaný rozpor dojednaných úrokov z omeškania s poctivým obchodným stykom ako aj usmernenie Krajského súdu v Nitre v rozsudku č. k. 26Cob/49/2016-346 zo dňa 05.10.2017, v zmysle ktorého sa mal súd prvej inštancie zaoberať aspektmi rozhodujúcimi pre posúdenie súladu dohodnutej výšky úrokov z omeškania s pravidlami poctivého obchodného styku s poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 6MObdo 5/2009), súd považuje dojednané úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne za primerané a neodporujúce zásade poctivého obchodného styku. Nepovažuje ich za vyššie respektíve výrazne vyššie ako medzi inými podnikateľmi v obdobných vzťahoch, pričom žalovaná ich výšku v čase uzatvorenia zmluvy žiadnym spôsobom nenamietala. Pokiaľ ide o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MObdo 5/2009, súd poukazuje na odlišnosť situácie v danom konaní, kde boli dojednané až dva úroky z omeškania, a to vo výške 0,1 % a 1% denne, kde úročenie malo prebiehať už od roku 1995 a pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania, takýto úrok z omeškania by považoval súd takisto za neprimeraný. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplynula potreba zaoberať sa okolnosťami, za ktorých boli takéto úroky dohodnuté, dôvodmi ktoré viedli strany konania k takejto dohode, ďalej z charakteru záväzku povinnej strany a hroziacich dôsledkov ich nesplnenia ako i od záväzkov, ktoré na seba vzala druhá strana zmluvného vzťahu.
69. Podľa názoru súdu nie je možné v otázke primeranosti výšky úrokov z omeškania vychádzať striktne z výšky úrokov, ktoré obvykle požadujú banky, pretože banky sú špecifické podnikateľské subjekty, ktoré disponujú určitým kapitálom a veľkým počtom klientov, pričom súčasťou ich podnikateľskej činnosti je aj určité podnikateľské riziko spojené s tým, že niektorí klienti (prípadní dlžníci) nebudú plniť svoje záväzky voči banke. Uvedené riziko pri jednotlivých dlžníkoch sú však banky schopné vykryť ďalšou početnou klientelou, teda nedodržanie splatnosti peňažných záväzkov nemá vo vzťahu k bankám až tak citeľný dopad ako na jednotlivých podnikateľov, ktorí prípadne straty nie sú schopní vykryť s takou flexibilitou, ako je tomu v prípade bankového sektora a pri svoje podnikateľskej činnosti, odlišnej od bankového sektora, musia vychádzať len z predpokladu, že ich pohľadávky budú uspokojované v dohodnutých termínoch. Súd mal za to, že zabezpečenie v uvedenom rozsahu je primerané aj s ohľadom na rozsah diela, celkovú cenu diela, výšku jednotlivých zálohových faktúr, kde sa nejednalo a nízke sumy a kde bolo potrebné zabezpečiť riadne plnenie z hľadiska predpokladu vzniku značných nákladov na vykonanie diela, teda svojim spôsobom bolo potrebné aj dostatočne motivovať povinnú stranu na dodržanie platobnej morálky, a to prípadne aj vyšším úrokom z omeškania v porovnaní s bankovým sektorom. Zálohové faktúry vo svojej podstate predstavujú dohodu účastníkov právneho vzťahu o zálohových platbách, ktoré je potrebné platiť v priebehu existencie a pretrvávania právneho vzťahu priebežne a v danom prípade mali zabezpečovať samotnú realizáciu diela. Celková cena diela predstavovala čiastku vo výške 29.551.449,00 Sk (980.928,40 eur), len samotné zálohové faktúry č. 2-5, z ktorých plnením sa dostala žalovaná do omeškania predstavujú sumu vo výške 10.000.000 Sk (331.939,19 eur), teda zabezpečenie týchto záväzkov stranami konania dohodnutým úrokom z omeškania, ktorý v konečnom dôsledku dosiahol sumu vo výške 11.704,05 eur, nie je možné vyhodnotiť ako neprimerané respektíve v rozpore s poctivým obchodným stykom. Súd poukazuje aj na to, že v danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah uzatvorený medzi dvoma podnikateľmi, kde nie je možné odhadnúť zmluvnú spoľahlivosť strany z hľadiska jej platobných schopností a je na mieste zabezpečiť takýto vzťah aj dôraznejšími sankciami. Samozrejme takéto sankcie nesmú smerovať k znevýhodneniu alebo dokonca úmyselnému poškodeniu povinnej strany, čo v danom prípade aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je ani naplnené. Možno preto uzavrieť, že úrok z omeškania dohodnutý vo výške 0,1 % za každý deň omeškania je primeraný a neodporuje zásadám poctivého obchodného styku. Skutočnosť, že žalovaná neplnila svoje peňažné záväzky v stanovenej dobe, opodstatňuje vznik povinnosti platiť úroky z omeškania v takej výške, ktorá bola dohodnutá v zmluve.
70. Čo sa týka výšky priznaných úrokov z omeškania, súd sumu vo výške 11.704,05 eur krátil z dôvodu premlčania nároku žalobcu v období pred dňom 24.07.2008 pri zálohovej faktúre č. 20080006, keďže žalovaná účinne vzniesla námietku premlčania. Žaloba bola v prípade tejto časti nároku žalobcu podaná po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty. Krátenie zodpovedá úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 9.958,18 eur za obdobie od 18.07.2008 do 23.07.2008, t. j. 59,74 eur.
71. Pokiaľ ide o započítanie nárokov žalovanou v rámci jej procesnej obrany, t.j. započítaniu jej pohľadávky vyplývajúcej z rozsudku č. k. 23Cb/134/2012-743 proti pohľadávke žalobcu, súd mal za to, že na to nie sú splnené podmienky uvedené v § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka, keď sa jednak v danom prípade nejedná o práva z tej istej zmluvy, kde žalovaná uplatňuje svoju pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia a nie nároku vzťahujúcemu sa k zmluve a tiež právo žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 39.491,89 eur nemohlo byť uplatnené kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby, pretože toto vyplynulo až zo znaleckého dokazovania, teda znaleckého posudku vypracovaného k 02.03.2017. Súd konštatuje, že nebolo možné uplatňovať nárok vo výške 39.491,89 eur na započítanie kedykoľvek pred tým, než vôbec vyplynul zo znaleckého dokazovania v konaní sp. zn. 23Cb/134/2012, pretože žalovaná do vyhotovenia znaleckého posudku o tomto prípadnom nároku ani nevedela, teda nemohlo dôjsť ani k stretnutiu tohto nároku s pohľadávkou žalobcu pred uplynutím premlčacej doby. Navyše v konaní sp zn. 23Cb/134/2012 boli vypracované aj ďalšie znalecké posudky s odlišným záverom, než vyplynul zo znaleckého posudku Ing. Sovu, hoci tento vzal súd v konaní sp. zn. 23Cb/134/2012 ako podklad pre svoje rozhodnutie. Súd tiež nemal za preukázané, že by bola pohľadávka žalovanej z bezdôvodného obohatenia vo výške 39.491,89 eur splatná, a teda že ju bolo možné účinne započítať proti pohľadávke žalobcu.
72. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol aj návrh žalovanej na prerušenie konania, keď nepovažoval za potrebné konanie prerušiť, pretože mal všetky podklady potrebné pre rozhodnutie a ustálil si, že výsledky konania sp. zn. 23Cb/134/2012, aj vzhľadom na nesplnenie podmienok podľa § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka pre započítanie nároku žalovanej a premlčanie nároku žalovanej, deklarované aj samotnou žalovanou v jej vyjadrení zo dňa 21.06.2018, nemajú význam pre jeho rozhodnutie.
73. Na záver súd uvádza, že obdobne ako to už zdôvodnil súd prvej inštancie aj vo svojom predchádzajúcom rozsudku, nie je pre toto konanie relevantné posúdenie účinnosti odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy nemá priamy vplyv na nárok uplatnený v tomto konaní, pretože dohodnuté úroky, resp. zmluvná pokuta boli splatnými v čase existencie právneho vzťahu a tieto sa stali samostatným nárokom. Strany konania s týmto právnym názorom súdu nemali problém, čo uviedli v zápisnici z pojednávania nariadeného na deň 23.11.2015. Napokon aj Krajský súd v Nitre posúdil otázky platného odstúpenia od zmluvy o dielo zo strany žalovanej a rozsahu, v akom žalobca dielo vykonal, za otázky, ktoré nepredstavujú prekážku pre to, aby súd konal v tejto veci, keď v uznesení č. k. 15Cob/105/2013-68 zo dňa 27.06.2013 skonštatoval, že sa v tomto konaní a v konaní sp. zn 23Cb/134/2012 riešia dva zásadne odlišné nároky.
74. V zmysle vyššie uvedených skutočností súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré nepovažoval za dojednané v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, tieto v premlčanej časti nepriznal a zároveň žalobu zamietol v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, keď nemal za preukázané uzatvorenie prílohy č. 1 k zmluve a tým aj dostatočne určité dojednanie zmluvnej pokuty, ktorú vyhodnotil ako absolútne neplatnú.
75. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže pomer úspechu obidvoch strán v konaní bol približne rovnaký (žalobca mal úspech v rozsahu 49,74 % a žalovaná v rozsahu 50,26 %; v konečnom dôsledku bola v konaní úspešná žalovaná v rozsahu 0,52 %), súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).