Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Csp-11-2022.pdf
PDF · 100.32 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/11/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne (navrhovateľka): O. G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XXX, XXX XX R. zastúpená advokátom JUDr. Petrom Vachanom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO 47445092 proti žalovanému: Silverside, a.s., IČO 50052560 so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, takto
rozhodol:
I. Súd zamieta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 14.02.2022.
II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala nariadenia neodkladného opatrenia v znení: (1) Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.02.2019, ktorá bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2019 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - STUDIO MODERNA, s.r.o. Mzdová účtareň, Košická 49, Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. (2) Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Bratislava III. môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2019. (3) Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobkyňa odôvodnila požadované neodkladné opatrenie prostredníctvom splnomocneného zástupcu skutkovými tvrdeniami, v rámci ktorých uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 26.02.2019 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 6.500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť 60 mesačných splátkach po169,77 eur (ďalej aj „Zmluva“). Žalobkyňa nepopiera záväzok z tejto Zmluvy a akékoľvek peňažný nárok žalovaného z nej považuje za oprávnený a Zmluvu považuje za v súlade so zákonom. Žalobkyňa však nikdy nepodpísala Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.02.2019 (ďalej aj „Dohoda“), ktorá bola predložená jej zamestnávateľovi a čestne vyhlásila, že pri podpise Zmluvy jej nebola predložená na podpis uvedená Dohoda a čestne vyhlásila, že podpis na tejto Dohode nie je podpisom žalobkyne. Žalobkyňa poukázala na pripojené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že na všetkých dokumentoch sa podpisuje dvomi priezviskami „A. G.“. Žalobkyňa s odkazom na znenie § 39 Občianskeho zákonníka a citujúc viaceré rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu I.ÚS 176/2020-32, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21.08.2018, sp. zn. 20Co/42/2018, rozsudok Krajského súdu Nitra zo dňa 05.04.2019, sp. zn. 25Co/73/2019) uviedla, keďže podpis na dohode nie je podpis žalobkyne, táto je neplatným právnym úkonom, čoho dôsledkom je, že veriteľ týmto spôsobom nemôže vymôcť žiadne nároky, ani tie, ktoré by inak boli úplne v poriadku. Advokát žalobkyne konštatoval,
že má za splnené a preukázané listinnými dôkazmi a uvedenou právnou argumentáciou zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, tiež za osvedčené aspoň základné skutočnosti svedčiace o danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a za osvedčenú má aj reálnu existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. Ďalej uviedol, že žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania a aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu. Podľa názoru žalobkyne výkonom práv z Dohody v prospech veriteľa, by mohlo v danom prípade dôjsť k zásahu do jej práv a právom chránených záujmov. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia je preukázaná aj tým, že veriteľ požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa predmetnej Dohody a vykonávať sa majú až do oznámenia žalovaného o uspokojení jeho pohľadávky. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 12.01.2022 - Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov, ktorého prílohou bola Dohoda z 26.02.2019. Tento skutkový a právny stav teda umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa, a to na základe neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobkyne z predloženej výplatnej pásky vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorý je jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyni sú vykonávané zrážky zo mzdy. Preto právnu ochranu žalobkyne pred vykonávaním týchto zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písmo meno d) C.s.p.. Podľa advokáta žalobkyne, sa nariadením neodkladného opatrenia dosiahne trvala úprava pomerov medzi stranami, vo vzťahu k výkonu zrážok podľa Dohody a preto súd nemusí uložiť žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., keď aj nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnom časti poskytovanej ochrany a po nariadení opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Poukázal tiež na to, že dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a žalovanému nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže žalovaný má v prípade, že žalobkyňa sama neuspokojí jeho zákonné nároky, možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom žalovaného prvoinštančný súd poučí vo výroku svojho rozhodnutia.
3. Na osvedčenie svojich tvrdení opísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a osvedčenia nároku, ktorého ochrany sa domáha, žalobkyňa pripojila nasledovné listiny: Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.02.2019, Zmluva o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2019, potvrdenie (nedatované a nepodpísané), Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 12.01.2022 opatrené pečiatkou žalovaného zo dňa 17.01.2022, výplatný lístok žalobkyne za 01/2022.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
13. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
14. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
15. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom po 01.01.2019 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
16. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Danosť práva, ktorého ochrany sa ním navrhovateľ domáha musí byť aspoň osvedčená. Potom je základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo existencia obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Hoci súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie (§ 329 ods. 1 C.s.p.), a rozhoduje bez vykonania dokazovania, danosť konkrétneho práva ako predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zo strany jeho navrhovateľa aspoň osvedčená.
17. Osvedčenie chráneného práva sa realizuje tým, že tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých sa odvodzuje dôvodnosť a zakladá predpoklad pre jeho nariadenie, budú nesporné skutočnosti alebo skutočnosti podložené (osvedčené) napr. listinnými dôkazmi, prípade inými dôkaznými prostriedkami, na základe ktorých možno bez väčších pochybností prijať pravdivosť tvrdení navrhovateľa, slúžia k objasneniu veci a boli získané zákonným spôsobom (§ 187 C.s.p.). Ide o premietnutie základného princípu civilného sporového konania spočívajúceho v tom, že strana sporu (tzn. aj navrhovateľ neodkladného opatrenia) je povinná opísať konkrétne skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, vymedzujúce sporný právny vzťah, čím si plní tzv. povinnosť tvrdenia. Na túto povinnosť nadväzuje dôkazná povinnosť strany sporu (tzv. dôkazné bremeno); v danom prípade ide o povinnosť osvedčiť opísané rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy. Kumulatívne splnenie týchto povinností (§ 326 ods. 1 C.s.p.), zakladá predpoklad úspechu v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Civilné sporové konanie vychádza z tzv. formálneho chápania pravdy, podľa ktorého súd nezisťuje skutočnú pravdu, ale za pravdu považuje len takú stranou sporu tvrdenú skutočnosť, ktorá bola preukázaná, resp. v prípade neodkladného opatrenia bez vykonania dokazovania na pojednávaní bola aspoň osvedčená. Následkom neunesenia povinnosti osvedčiť opísané rozhodujúce skutočnosti, ktorými navrhovateľ odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy a skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je neúspech v konaní. Dokazovať nie je potrebné skutočnosti vymedzené v § 186 ods. 1 C.s.p..
18. Súd v danom prípade, predovšetkým skúmal, či návrh spĺňa zákonné požiadavky z hľadiska predpísaných náležitostí (§ 326 C.s.p.) a či nie je daný postup podľa § 327 C.s.p. na jeho odmietnutie pre neurčitosť, nezrozumiteľnosť a absenciu listín, na ktoré sa odvoláva, otázku vecnej príslušnosti súdu (tzn. či podľa obsahu nejde o správnu žalobu v zmysle § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku). Pritom je vždy rozhodujúce zodpovedanie otázky, či vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia v pokračovaniu v konaní alebo nie, pričom túto otázku je potrebné vyhodnotiť vždy individuálne v každom jednotlivom prípade. Pokračovaniu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne brániť ani absencia tých rozhodujúcich skutočností, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku alebo absencia dôkazov a listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326
ods. 2 C.s.p.. Tieto vady návrhu sú však v konečnom dôsledku častým dôvodom na jeho zamietnutie pre nedostatočné osvedčenie práva, ktorého ochrany sa navrhovateľ dovoláva. Zodpovednosť za vlastnú procesnú aktivitu, za dôsledné koncipovanie návrhu a za zabezpečenie a predloženie príloh, na ktoré sa vo svojich tvrdeniach odvoláva, je výlučne na navrhovateľovi. Preto ak navrhovateľ v návrhu uvedie opis rozhodujúcich skutočností, avšak nie je dostatočným na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, nevyhnutným následkom je zamietnutie jeho návrhu.
19. Z obsahu navrhovaného neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa ním domáha voči žalovanému zdržania použitia Dohody, pretože ju považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ z dôvodu, že túto dohodu so žalovaným neuzatvorila, čoho dôkazom je to, že podpis na dohode nie je vlastnoručným podpisom žalobkyne.
20. Žalobkyňa v predmetnom návrhu prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 26.02.2019 považuje za platnú, uzavretú v súlade so zákonom a akýkoľvek peňažný nárok žalovaného z nej, považuje za oprávnený.
21. Žalobkyňa tiež nenamietala predmetnú Dohodu, slúžiacu na zabezpečenie záväzkov zo Zmluvy, ako neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 až 6 OZ, avšak namieta jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ z dôvodu, že žalobkyňa takúto Dohodu so žalovaným neuzatvorila, a preto z nej nemohli stranám sporu vzniknúť žiadne práva a povinnosti. To znamená, že žalovaný na základe absolútne neplatnej Dohody, nemôže vymáhať žiadne nároky, aj keby tieto nároky boli inak oprávnené a zákonné.
22. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil advokát žalobkyne tým, že za osvedčenú má existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu na základe uzatvorenej Zmluvy a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, pretože výkonom práv z Dohody v prospech žalovaného, dochádza k zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobkyne. Tento zásah má za osvedčený tým, že žalovaný doručením Žiadosti o vykonávaní zrážok zo mzdy/iných príjmov zo dňa 12.01.2022 zamestnávateľovi žalobkyne, pristúpil k výkonu zrážok podľa absolútne neplatnej Dohody a zasahuje do majetkových práv žalobkyne prostredníctvom jej zamestnávateľa.
23. Súd vo všeobecnosti uvádza, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonom aprobovaný spôsob zabezpečenia pohľadávky veriteľa, a to aj v prípade pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy, za splnenia zákonných podmienok podľa Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa. Takáto dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá písomne, musí ísť o individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s týmto úkonom a z jej obsahu musí byť jednoznačne zrejmý súhlas žalobcu (dlžníka) s vykonávaním zrážok a poučenie spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a možnosti ju odmietnuť (tzn. ustanovenia deklarujúce možnosť nepodpísania dohody zo strany spotrebiteľa).
24. Súd preskúmaním návrhu a pripojených listín (ods. 3 uznesenia) mal za osvedčené, že strany dňa 26.02.2019 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie, za účelom splatenia iných záväzkov žalobkyne, na základe, ktorej žalovaný poskytol žalobkyni 6.500 eur, ktoré sa žalobkyňa zaviazala vrátiť formou 60 splátok po 169,77 eur mesačne, počnúc dňom 11.04.2019, resp. z dôvodu žiadosti o odklad splátok podľa zákona č. 67/2020 Z. z. v sume 188,34 eur mesačne, po uplynutí doby odkladu, počnúc dňom 11.02.2022. Niet pochýb, že predmetná Zmluva je úverovou spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, uzatvorenou podľa osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, na ktorú sa vzťahuje aj zákon o ochrane spotrebiteľa, účinný 01.05.2014, ktorý v citovanom § 5a ods. 1 písm. a) explicitne upravuje a konkretizuje podmienky uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku, zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa obsahu predloženej Dohody zákonné podmienky jej uzatvorenia boli splnené, keď táto Dohoda bola uzavretá zjavne vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť ( najmä čl. I veta prvá, čl. III bod 7). Napokon žalobkyňa ani neargumentuje tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľným zabezpečovacím prostriedkom vo vzťahu k spotrebiteľskej zmluve a naopak, odkazom na rozhodnutia Ústavného súdu a všeobecných súdov si je zjavne vedomá toho, že ide o legitímne zabezpečovací prostriedok aj vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Avšak základným argumentom pre zamedzenie výkonu práv z Dohody, je tvrdenie žalobkyne, že takúto Dohodu zároveň pri podpise Zmluvy a na jej zabezpečenie, dňa 26.02.2019 nepodpísala. Z predloženej Dohody však vyplýva, že táto je žalobkyňou podpísaná, čo však žalobkyňa popierala tvrdiac, že tento podpis nie je jej vlastnoručný, pretože sa vždy
podpisuje oboma svojimi priezviskami „A. G.“. Žalobkyňa na podporu tohoto tvrdenia predložila ako dôkaz predmetnú zmluvu zo dňa 26.02.2019 je podpísaná oboma priezviskami a takáto skutočnosť vyplýva aj z fotokópie predloženej plnej moci zo dňa 03.02.2022, avšak žiadne iné dôkazy ( napríklad viaceré listiny a doklady podpísané žalobkyňou, príp. písmoznalecký posudok), ktoré by takéto tvrdenie žalobkyne osvedčovali, k návrhu nepripojila. Rovnako žalobkyňa neosvedčila žiadnym spôsobom tvrdenú skutočnosť o neoprávnenom zásahu do jej majetkových práv prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne, nakoľko z predložených listín vyplýva, že žalovaný si uplatňuje svoje práva z Dohody uzatvorenej stranami a vo výške, ako bola dohodnutá v Zmluve a jej zmene v súvislosti s odkladom splátok a k dohodnutému dňu splatnosti splátok úveru. Nakoľko súd nemal osvedčené tvrdenie, že túto Dohodu žalobkyňa neuzatvorila, a že podpis na Dohode nie je jej vlastnoručný nemal som za osvedčené tvrdenie o nezákonnom zásahu do práv žalobkyne. Napokon v návrhu absentovali aj tvrdenia podporené ( osvedčené) pripojenými listinami o existencii nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, nakoľko neboli žiadnym spôsobom ani opísané a ani osvedčené majetkové a osobné pomery žalobkyne a v čom konkrétne táto ujma spočíva.
25. Za daného stavu veci súd nemal za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, za účelom ochrany majetkových práv navrhovateľky.
26. Pojem potreby alebo nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov strán je treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom, by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma, čo podľa názoru súdu nie je dané
27. Ako bolo už uvedené vyššie, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len v prípade, že by právo žalobcu bolo ohrozené, resp. že by na jeho strane mohla vzniknúť v dôsledku zásahu do jeho práva nenapraviteľná ujma alebo škoda. Súd v tomto prípade ale konštatuje, že postupom žalovaného nedošlo k zásahu do žiadneho práva žalobcu, ani nedošlo k zmene jeho právneho postavenia. Žalovaný predložením Dohody zamestnávateľovi len zabezpečil plnenie povinností žalobkyne na základe uzatvorenej Zmluvy, na ktoré sa v nej zaviazala, pričom zrážka zo mzdy je podľa žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy vykonávaná vo výške mesačnej splátky a počnúc dňom dohodnutej splatnosti (11. deň príslušného mesiaca), po uplynutí doby odkladu splátok. Súd má za nesporná že spotrebiteľská Zmluva je platná a účinná a žalobkyňu zaväzuje k úhrade dohodnutých splátok riadne a včas. Súd v tejto súvislosti uvádza, že napriek ochrane poskytovanej spotrebiteľom právnym poriadkom Slovenskej republiky, nemožno túto ochranu vykladať absolútne. Z predložených listín mal súd za osvedčené, že žalobkyňa riadne pracuje, pričom uzatvorila so žalovaným zmluvu za účelom úhrady (refinancovania) iných svojich záväzkov vo výške 6.500 eur, z čoho je zrejmé, že žalobkyňa si musela byť vedomá, že tieto úverové prostriedky bude povinná vrátiť spolu s úrokom zo svojho majetku, a že môže postihovať a jej mzdové nároky. Okrem toho žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len vo všeobecnej rovine konštatuje, že opísaným konaním žalovaného vzniká postih na jej majetku, konkrétne na mzdových nárokoch, uvedené tvrdenie však bližšie nekonkretizuje, neuvádza v čom táto bezprostredná ujma spočíva, v akom rozsahu a intenzite, aby to odôvodňovalo nariadenie neodkladného opatrenia. Preto súd nemohol prijať argumentáciu žalobkyne, že jej hrozí neoprávnený postih majetku, nakoľko zrážky zo mzdy postihujú majetkové práva žalobkyne len vo výške splátky, na ktorú sa zmluvne zaviazala a ostatnú časť mzdy alebo iný majetok žalobkyne, zrážka zo mzdy žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje. Hoci spotrebiteľ je nepochybne slabšou stranou vo vznikajúcom záväzkovo-právnom vzťahu, nemožno ani jeho zbaviť povinnosti dodržiavať svoje zmluvné záväzky (najmä ak boli naformulované v súlade so zákonom), pričom ako účastník vznikajúceho zmluvného vzťahu, je povinný si zmluvu pred jej podpisom prečítať a zvážiť možnosť úver splácať. Obdobne to platí aj v prípade uzatvorenia zabezpečovacieho inštitútu, akým je dohoda o zrážkach zo mzdy. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že predmetnú Dohodu v skutočnosti neuzatvorila, potom v prípade, že sa domáha bezodkladnej úpravy pomerov súvislosti s jej uplatňovaním, toto svoje tvrdenie musí osvedčiť tak, aby o ňom nemal súd vážnejšie pochybnosti. Nakoľko z predloženej Dohody vyplýva, že je podpísaná žalobkyňou a na porovnanie žalobkyňa predložila iba jednu inú listinu, kde je podpísaná iným spôsobom, súd nemohol dospieť k záveru, že jej podpis na Dohode, nie je jej vlastnoručný a teda k predbežnému záveru o jej absolútnej neplatnosti.
28. S poukazom na uvedené skutočnosti a dôvody, súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, nakoľko žalobkyňa neosvedčila tvrdené skutočnosti o absolútnej neplatnosti Dohody, od ktorých odvodzovala potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov strán. Preto súd návrh podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ako nedôvodný zamietol tak v 1. bode petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v návrhu ako aj v jeho 2. bode, o poučení žalovaného podľa § 337 ods. 1 C.s.p., nakoľko tento postup je daný len v prípade, ak súd návrhu vyhovie a neodkladné opatrenie pred začatím konania nariadi.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. O nároku na náhradu trov konania vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tento nárok nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania ani nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.