Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_48Ek-2052-2021.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Subarea
48Ek/2052/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24 785 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Námestie svätého Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti povinnému 1/: B. M., H.: XX.X.XXXX, R. C. M. XX/XXXX, XXX XX Š., povinnému 2/:M. K., H.: X.X.XXXX, R. C. Q. X/XXXX, XXX XX Š., povinnému 3/: B. M., H.: X.X.XXXX, R. C. M. XX/XXXX, XXX XX Š. o vymoženie 11 075,91 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala, 920 01 Hlohovec, pod sp. zn. 102EX 346/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného v 1/ rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.05.2021 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 11 075,91 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 36Up/396/2020 zo dňa 02.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.06.2021 voči povinnému v 2/v spojení s uznesením č. k. 36Up/396/2020 zo dňa 20.8.2020 (ďalej aj „exekučný titul“),
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal dňa 10.06.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom exekútorského úradu Nám. sv. Michala, 920 01 Hlohovec (ďalej ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 102EX 346/21.
3. Súdny exekútor predložil súdu prostredníctvom autorizovaného podania zo dňa 02.03.2022 predmetný návrh povinného v 1/ rade (ďalej aj „povinný“) na zastavenie exekúcie zo dňa 04.02.2022, kde uviedol, že povinný zaslal návrh dňa 09.02.2022 e-mailom, následne v zákonnej forme dňa 14.02.2022. Súd konštatuje, že išlo o návrh povinného na zastavenie exekúcie v 1/ rade. Ako prílohy uviedol: Upovedomenie o začatí exekúcie + OV 1/2022 o zverejnení, Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.02.2022, Vyjadrenie oprávneného zo dňa 28.02.2022. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo súdny exekútorom zverejnené v Obchodnom vestníku ku dňu 03.01.2022.
4. Súd preskúmaním návrhu povinného v 1/ rade na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil z dôvodu uvedeného v § 61k ods. 1 písm. a) b), d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Uviedol, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie nároku podľa ex. titulu, na peňažné plnenie, ktorým mal byť Platobný rozkaz, sp.zn. 36Up/396/2020 zo dňa 02.06.2020, pretože ide o formálne nevykonateľný
exekučný titul, pričom rozhodoval vyšší súdny úradník a nerozhodoval zákonný sudca, pričom bol odňatý zákonnému sudcovi, čím bolo porušené jeho ústavné právo podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tak sa rozhodnutie podľa povinného nestalo ani právoplatné, ani vykonateľné. Exekúcia je podľa neho vedená na podklade nevykonateľného ex. titulu. Namieta súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur. a trovy právneho zastúpenia v exekúcii. Uvádza čl. 2 ods. 2 ústavného zákona č. 23/1991, ktorým sa zakladá Listina základných práv a slobôd. Ďalej spomína čl.1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti k čl. 4 ods. 1 Listiny, na základe, ktorého môžu byť povinnosti ukladané na základe zákona, v jeho hraniciach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Uviedol materiálne poňatie právneho štátu ústavným súdom, pričom uviedol rozhodnutie IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV ÚS 182/07.Uviedol, že povinnému bolo porušené ústavne právo na spravodlivé súdne konanie s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky. Uvádza, že exekučným titulom bolo rozhodnuté v rozpore so zákonom, s Ústavou Slovenskej republiky a v rozpore s únijnym právom. Malo mu byť v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica odňaté právo na spravodlivý proces, porušená zásada ústnosti a zásada kontradiktórnosti. Poukazuje na § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, uvádza, že ide o neplatný právny úkon a pohľadávka oprávneného je sporná čo do dôvodu a výšky. Má ísť o nárok bez právneho dôvodu. Súd mal priznať právo bez právneho dôvodu a má ísť o úžeru. Uvádza, že súd udelil poverenie v nesúlade s unijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Má ísť o nezákonné rozhodnutie vychádzajúce zo svojvôle. Uvádza nesprávny procesný postup súdu, ktorým malo byť žalovanému znemožnené uskutočňovanie jemu patriacich procesných práva, teda došlo porušeniu práva na súdnu ochranu. Uvádza, že podkladom pre výkon exekúcie môže byť len vykonateľné rozhodnutie. Uvádza, že súd je povinný skúmať materiálne a formálne podmienky vykonateľnosti. Uvádza, že súd nemal vydať platobný rozkaz, teda exekučný titul s poukazom na ustanovenia § 3 zákona o upomínacom konaní č. 307/2016 Z.z.. Uvádza, čo charakterizuje spotrebiteľskú zmluvu. Povinnému mali byť porušené spotrebiteľské práva, a to najmä použitím početných neprijateľných zmluvných podmienok. Žiada súd o podrobenie kontroly zmluvy a to najmä posúdenia neprijateľných zmluvných podmienok. Uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávne vypočítanú RPMN. Uvádza, že zmluva o spotrebiteľských úveroch neuvádza presne, jasne a zrozumiteľne predpoklady pre výpočet RPMN. Žiada súd aby spotrebiteľskú zmluvu podrobil súdnemu prieskumu, aby mu umožnil verejné pojednávanie, na ktorom budú vykonané dôkazy, ku ktorým sa bude môcť vyjadriť. Namieta trovy súdneho exekútora, keďže nevie z čoho pozostávajú. Namieta vydanie poverenia bez preskúmania exekučného titulu súdom. Žiada súd o zastavenie exekúcie podľa ust. 61k ods. 1 písm. a),b),d) a zaviazal oprávneného na úhradu trov konania.
5. Oprávnený v podaní zo dňa 28.02.2022 uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, exekučný titul bol zrušený, je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Súd sa v tomto prípade zaoberal len argumentáciou účastníkov konania, v tom rozsahu v akom boli tieto tvrdenia významne z hľadiska posúdenia, či tu dôvod na zastavenie exekúcie je alebo nie je a teda zodpovie otázky v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pripomína, že „právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a HiroBalani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B) iba na podstatné a ťažiskové otázky, ktoré predostrel povinný vo svojom návrhu.
14. Povinný sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodov že poukazoval najmä na základné konanie, svoje podania v ňom a rozhodnutia v základnom konaní, kde sa domnieva, že mu mali byť porušené práva na spravodlivý proces a upreté základné práva podľa Ústavy Slovenskej republiky. Povinný uvádza tieto skutočnosti vo všeobecnej miere.
15. Súd uvádza, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného titulu, ktorý súd preskúmal po formálnej a materiálnej stránke a je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, ktorý dosiaľ nebol zrušený alebo zmenený.
16. Exekučný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci preskúmavať priebeh konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul. Prípadné vady základného konania sa do exekučného konania neprenášajú (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25.02.2009, sp. zn. 20 Cdo 2041/2007). Exekučný súd nie je oprávnený zrušiť resp. zmeniť exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/396/2020 zo dňa 02.06.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 23.06.2021 voči povinnému v 2/v spojení s uznesením č. k. 36Up/396/2020 zo dňa 20.8.2020, resp. inak na neho neprihliadať. Exekučné konanie nie je ďalším opravným konaním, ale je to konanie v ktorom sa plnenia priznané exekučnom titulom vymáhajú. Pokiaľ povinný chce zvrátiť tieto účinky a žiada
preskúmať konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný nemôže tak urobiť v rámci exekučného konania, ale len prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci civilného procesu, resp. mal ich uskutočniť v rámci riadnych opravných prostriedkov v konaní, ktoré viedlo k vydaniu exekučného titulu tak, aby predmetný exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
17. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiaden dôvod zastavenia tejto exekúcie a ani exekučný súd pri preskúmavaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiaden dôvod podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, pre ktorý by mala byť táto exekúcia zastavená. Preto exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
18. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.