Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6Csp-13-2018.pdf
PDF · 92.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: M., zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanému: O., o zaplatenie 30,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 16.08.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30,00 Eur s úrokom z omeškania, ďalej na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,00 Eur a na náhradu trov konania. V žalobe žalobca poukázal na to, že je právnym nástupcom spoločnosti M., v dôsledku cezhraničnej fúzie a zmeny právnej formy na európsku akciovú spoločnosť. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že sa žalovaný prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 150,00 Eur. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný potvrdil, že súhlasí so zmluvou o úvere, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 17.07.2015, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 150,00 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 43,00 Eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru. Celkové náklady spojené s úverom sú tvorené výlučne odplatou vo výške 43,00 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj záväzok zo zmluvy, stal sa jeho dlh splatným, a to 11.09.2015. V zmysle čl. XX Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom alebo sms správou alebo písomne, pričom je od spotrebiteľa oprávnený požadovať paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkou vo forme zmluvnej pokuty vo výške 3,00 Eur za každú upomienku. Zaslané boli štyri upomienky, žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,00 Eur. Žalovaný uhradil ku dňu podania žaloby žalobcovi sumu 20,00 Eur dňa 15.06.2016, sumu 20,00 Eur dňa 15.07.2016, sumu 20,00 Eur dňa 16.08.2016, sumu 20,00 Eur dňa 16.09.2016, sumu 20,00 Eur dňa 17.10.2016 a sumu 20,00 Eur dňa 16.11.2016. Žalobca si okrem istiny úveru a zmluvnej pokuty uplatnil tiež nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy istiny od 19.09.2015 do zaplatenia, so zohľadnením postupného splácania istiny žalovaným, ako je vyššie špecifikované.
2. Dňa 10.01.2019 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12,00 Eur. Dňa 26.02.2019 zobral žalobu späť v rozsahu, v akom uplatnený nárok na úroky z omeškania prevyšuje 5,05 % ročne. Keďže bola žaloba vzatá späť sčasti, a to pred jej doručením žalovanému, konal súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 3 CSP.
3. Súd vydal platobný rozkaz č.k. 6Csp/13/2018-30 zo dňa 29.03.2019, voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Uznesením č.k. 6Csp/13/2018-41 zo dňa 19.07.2019 súd z tohto dôvodu platobný rozkaz zrušil. V odpore žalovaný poukázal na skutočnosť, že nikde nefiguruje jeho podpis, má za to, že zmluva je vymyslená. Žalobca ho nikdy nekontaktoval. Navyše sa mu uplatnené sumy zdajú byť nadmerne nadsadené a nárok uplatnený oneskorene. Má za to, že žalobca svoj nárok nepreukázal.
4. Žalobca sa k podanému odporu napriek výzve súdu nijakým spôsobom nevyjadril.
5. Súd nariadil pojednávanie na 14.03.2022 na 14,30 hod., na ktorom konal v neprítomnosti žalobcu, keďže sa tento napriek riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Žalovaný síce na pojednávaní tvrdil, že nerozumie, čo má byť jeho predmetom, keďže mu od súdu okrem predvolania nič nebolo doručené, po predložení odporu na nahliadnutie však uznal, že sa jedná o jeho podanie. Súd mal preto podmienky pre vykonanie pojednávania za splnené. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že vôbec nepozná spoločnosť žalobcu, nikdy s ním žiadnu zmluvu neuzavrel ani peniaze od neho neobdržal. Stále ho kontaktujú e-mailami aj SMS správami, ale vôbec nevie, o čo ide.
6. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami strán a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: výpis z obchodného registra žalobcu, Zmluva o úvere zo dňa 17.07.2015, Rozhodcovská zmluva zo dňa 17.07.2015, Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.07.2015, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, verzia 8 s platnosťou od 04.06.2015, Oznámenie o výplate dôchodku v hotovosti, Sprievodný list k rozhodnutiu o priznaní predčasného dôchodku, Oznámenie o vykonávaní zrážok z dôchodku a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere:
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
9. Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy. [28) napríklad Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z., zákon č. 22/2004 Z. z., vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 542/2002 Z. z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom a administratívnom styku].
19. Podľa § 2 písm. a), c), d), e), f) zákona č. 266/2005 Z. z. zmluvou na diaľku sa rozumie zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg, trvanlivým médiom nástroj alebo technický prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi uchovať jemu adresovanú informáciu spôsobom umožňujúcim použitie tejto informácie v budúcnosti na účely, ktoré plní táto informácia, a umožňujúcim nezmenené reprodukovanie uloženej informácie, najmä technický nosič informácií.
20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
21. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
22. Žalobca si voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy 30,00 Eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere, o ktorej tvrdil, že ju so žalovaným uzavrel dňa 17.07.2015. V žalobe uviedol, že na základe tejto Zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 150,00 Eur, ktorý bol žalovaný povinný vrátiť do 28 dní od jeho poskytnutia spolu s odplatou. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu poprel, uviedol, že so žalobcom nikdy žiadnu zmluvu neuzavrel a že od neho žiadne plnenie nikdy neobdržal.
23. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu či, ako v tomto prípade, plnenie (úver) žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutej lehote nevrátil. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)
24. Keďže žalovaný účinne poprel tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe, považoval súd uzavretie Zmluvy o úvere a poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému na jej základe za sporné. Žalobcu preto zaťažovalo dôkazné bremeno, aby tieto sporné skutočnosti súdu preukázal. Žalobca na preukázanie týchto tvrdení predložil súdu len žalovaným nepodpísanú zmluvu, ako aj s ňou súvisiacu rozhodcovskú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy. Len zo samotnej skutočnosti, že na Zmluve boli uvedené osobné údaje žalovaného však automaticky nemožno vyvodiť, že by žalovaný takú Zmluvu so žalobcom či jeho právnym predchodcom uzavrel. Zmluva nebola žalovaným podpísaná a súdu neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, na základe ktorých by zmluvu bolo možné prepojiť so žalovaným (napríklad výpis z účtu, ktorý by preukazoval, že na základe Zmluvy bol priamo žalovanému poskytnutý úver v žalobcom udávanej výške). Vzhľadom na uvedené musel súd uzavrieť, že žalobca súdu ničím nepreukázal, že by žalovaný žalobcom predloženú zmluvu uzavrel a že by na jej základe bol od žalobcu obdržal akékoľvek peňažné plnenie. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré tvorili samotný základ jeho uplatneného nároku a žalovaný v celom rozsahu žalobcove tvrdenia v žalobe popieral, musel súd žalobu s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom zamietnuť.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % .
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a. sa týkajú procesných podmienok, b. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).