Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

51C/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: POMO, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 52 756 904, zastúpeného právnym zástupcom: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s. r. o, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna a. s. so sídlom Evropská 810/163, Praha, Česká republika, IČ: 49240480, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, Bratislava, IČO: 53 812 948, právne zast. Advokátska kancelária CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 826,60 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 826,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 826,60 Eur od 24.06.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici dňa 08.10.2020 domáhal voči pôvodnému žalovanému zaplatenia sumy 826,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 826,60 Eur od 24.06.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 23.11.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky U. S XX, EČV: ZA XXX FO, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená JUDr. E. U.. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla L. N. LX, EČV: SB XXX BR, v danom čase povinne zmluvne poisteným u pôvodného žalovaného. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodená nechala vykonať opravu uvedeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 51/2020 zo dňa 27.04.2020, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenej náhradné motorové vozidlo, a to zn. F. X AT, EČV: ZA XXX HM za nájomné 89,-Eur bez DPH denne a za jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,-Eur bez DPHV zmysle protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 51/2020 bolo náhradné vozidlo dané do užívania poškodenej dňa 27.04.2020. Nájom trval od 27.04.2020 do 07.05.2020 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemala poškodená k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia vykonávania svojej zárobkovej činnosti. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 0472020 zo dňa 11.05.2020 splatnú dňa 11.05.2020 na sumu 1.009,-Eur bez DPH za obdobie od 27.04.2020 do 07.05.2020, t. j. 11

dní. V sume je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla vo výške 30,-Eur. Poškodená zároveň dňa 11.05.2020 postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla vo výške 1.009,-Eur bez DPH spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 11.05.2020 na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodenou. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.06.020 zaslaného žalobcovi vyplýva, že došlo k ukončeniu prešetrovania a následnému vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 10.06.2020 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za nájom náhradného motorového vozidla vo výške 182,40 Eur. Krátenie poistného plnenia bolo dôvodené vlastným určením doby prenájmu náhradného vozidla, a to od 27.04. do 30.04. a dennou sadzbou požičovného vo výške 38,- Eur bez DPH. Ku kráteniu poistného plnenia o poplatok za pristavenie vozidla uviedol, že nie je súčasťou skutočnej škody. Aktívnu vecnú legitimáciu odôvodnil s poukazom na to, že skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor s ust. , či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Uplatnil si aj úroky z omeškania, nakoľko so zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od dňa 24.06.2020, nakoľko je povinný poskytnúť plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, t. j. po 08.06.2020.

3. Okresný súd v Banskej Bystrici žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel dňa 16.10.2020 vydaním platobného rozkazu (č. l. 28 spisu).

4. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor. Poukázal na to, že prenájom náhradného motorového vozidla je v zmysle judikatúry (R 7/92) považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri posudzovaní oprávnenosti uplatňovaného nároku je nutné prihliadať na “priamu súvislosť medzi škodou na motorovom vozidle a vypožičaním motorového vozidla za odplatu, účelnosť vypožičania, s prihliadnutím na možnosti iného riešenia (napr. použitie taxi pri ojedinelej potrebe využitia náhradného vozidla), primeranosť (časová, cenová) vypožičania s prihliadnutím na typovú značku, rozsah a špecifikáciu poškodenia motorového vozidla, ako aj trhovú cenu za vypožičanie motorového vozidla, individuálnosť prípadu s prihliadnutím na potrebu zabezpečenia alebo plnenia neodkladných úloh, odvrátenie škody...“. Ďalej poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 1.6.2015, sp. zn. a zo dňa 30.3.2010, sp. zn. , ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.6.2016, sp. zn. . Pri uplatňovaní nároku je nutné prihliadať na časovú primeranosť vypožičania náhradného motorového vozidla a zároveň má poškodený nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených, nielen s ohľadom na cenu takéhoto nájmu, ale aj na dobu trvania nájmu. Pri stanovení výšky obvyklého nájomného v danom čase a mieste žalovaný vychádzal z prieskumu trhu obdobných motorových vozidiel na území Slovenskej republiky a na základe uvedených podkladov stanovil cenu obvyklého nájmu na 38 EUR bez DPH/1 deň nájmu. Žalovaný mal tiež za to, že výška nájomného určená žalovaným za náhradné motorové vozidlo zodpovedá účelne vynaloženej výške nájomného za motorové vozidlá v predmetnom období. Na preukázanie týchto tvrdení žalovaný priložil ako dôkaz prieskum trhu obdobných motorových vozidiel na území Slovenskej republiky v období škodovej udalosti. Žalovaný dobu nájmu považoval za neúmernú, a to s poukazom na obvyklú dobu opravy motorových vozidiel, rozsah poškodenia motorového vozidla, ako aj ďalšie skutočnosti. Náhrada škody nemá plniť reparačnú funkciu v zmysle plnej kompenzácie nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla bez zohľadnenia ich účelnosti. Je potrebné prihliadať aj na cenovú primeranosť takýchto nákladov, čo má podstatný vplyv na určenie skutočnej výšky škody v zmysle v platnom znení. Poukázal aj na to, že dĺžka nájmu nekopíruje dĺžku vykonávanej opravy poškodeného motorového vozidla. Keby aj dĺžka nájmu náhradného vozidla kopírovala dobu, počas ktorej bolo poškodené vozidlo v servise, je potrebné uvedené dve skutočnosti od seba odčleniť a nárok na refundáciu nákladov vynaložených poškodeným na nájom náhradného vozidla posudzovať ako samostatný nárok nezávislý od iných veličín a právnych skutočností (ako

napr. dĺžka trvania opravy), nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že tieto dve veličiny sa nutne musia prekrývať. To znamená, že aj keď oprava trvala určitý počet dní, nie je úlohou súdu sa bez ďalšieho s týmto stotožniť (a túto dobu vzťahovať ako účelnú a nevyhnutnú aj na nájom náhradného vozidla), ale posúdiť a zvážiť jednotlivé úkony, dni, prestoje a pod. Žalovaný uznal ako obvyklý a účelný nájom náhradného vozidla v dĺžke 4 dni. Poukázal aj na Čestné vyhlásenie zo dňa 11.5.2020, v ktorom poškodená prehlásila, že “po dobu opravy môjho vozidla som nemal k dispozícií žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný“. Žalovaný k uvedenému uviedol, že samotná poistná udalosť nastala dňa 23.11.2019 a poškodená si dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť až dňa 27.4.2020. V období medzi dňom poistnej udalosti t. j. 23.11.2019 a dňom kedy poškodená prvýkrát použila náhradné motorové vozidlo uplynulo viac ako 5 mesiacov. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti mal žalovaný za to, že je potrebné podrobne preskúmať priebeh procesu opravy poškodeného motorového vozidla tak, aby doba trvania opravy poškodeného vozidla bola obvyklá a poistné plnenie zodpovedalo účelne vynaloženým nákladom. Z povinného zmluvného poistenia nemôžu byť hradené náklady na nájom náhradného vozidla, ktoré poškodený vynaložil z dôvodu, že tretia osoba zapríčinila prieťahy pri vykonávaní opravy poškodeného motorového vozidla. Nemôže byť na ťarchu žalovaného skutočnosť, že niekto iný ako škodca zapríčinil, že oprava poškodeného motorového vozidla trvala dlhšie, ako je obvyklé. V danom prípade je potrebné skúmať, kto / čo zapríčinil / zapríčinilo prieťahy pri oprave poškodeného motorového vozidla a za tieto prieťahy by subjekt, ktorý ich zapríčinil, mal niesť zodpovednosť namiesto žalovaného. Žalovaný svojím postupom k prieťahom pri oprave poškodeného motorového vozidla neprispel, obhliadka poškodeného motorového vozidla bola z jeho strany vykonávaná bez zbytočného odkladu po tom, ako bol na ňu vyzvaný. Úlohou povinného zmluvného poistenia nie je krytie akýchkoľvek škôd vzniknutých na poškodenom motorovom vozidle a zapríčinených akýmkoľvek subjektom, ale len takých škôd, ktorých refundácia z povinného zmluvného poistenia je nevyhnutná a účelná na dosiahnutie stavu pred dopravnou nehodou a ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkou vozidla. Uvedené obdobne platí aj na úhradu nákladov vynaložených poškodeným na nájom náhradného vozidla, nakoľko úlohou a zmyslom povinného zmluvného poistenia je krytie vecných škôd, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkou poisteného vozidla, a ktorých náhrada je nevyhnutná a účelná. Zodpovedný subjekt, t.j. poisťovňa ako žalovaný je povinný nahradiť skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie či prenájom motorového vozidla prevyšujúcu náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla, len v rozsahu účelne vynaložených nákladov na požičané náhradné motorové vozidlo, t. j. v sadzbách obvyklých pre vozidlo porovnateľné s poškodeným motorovým vozidlom a po dobu obvyklú prenájmu. Je v súlade s uvedenou myšlienkou, ako od poškodeného poisťovateľ požaduje obozretnosť pri nájme náhradného vozidla, jeho nevyhnutnosť, účelnosť a hospodárnosť. Za poškodené motorové vozidlo (zn. U. S XX, rok výroby XXXX) bolo zapožičané motorové vozidlo značky BMW XAT, rok výroby 2017. Podľa judikatúry NS SR sa v každom prípade musí zisťovať obvyklá cena prenájmu náhradného vozidla v danom mieste a čase. Poukázal preto aj na vek porovnávaných vozidiel (tzn. poškodeného motorového vozidla a náhradného vozidla), ktoré je ďalším aspektom, ktorý musí byť vzatý do úvahy pri posudzovaní nájmu náhradného vozidla. Žalovaný predložil screenshoty cenových ponúk náhradných vozidiel v porovnateľnej cenovej kategórií s poškodeným motorovým vozidlom. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že v tomto prípade sa jednalo o banálnu opravu dverí poškodeného motorového vozidla, ktorá bola (podľa faktúry za opravu) opravená dňa 30.4.2020 a súčasne toto poškodené motorové vozidlo bolo pred opravou cca. 5 mesiacov od momentu škodovej udalosti používané, ktorú skutočnosť žalovaný preukázal počtom kilometrov zaznamenaných pri výkone obhliadky (ktorý je zaznamenaný v Zázname o obhliadke poškodeného vozidla) poškodeného motorového vozidla a faktúrou. Aj z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že doba trvania nájmu náhradného vozidla trvala neprimerane dlho. Žalovaný trval na záveroch likvidácie predmetnej poistnej udalosti. Žalovaný považoval dobu nájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 11 dní za neúčelnú vzhľadom na neprimerane dlhú dobu opravy (pokiaľ trvala do 7.5.2020) poškodeného motorového vozidla a zotrval na uznaní doby nájmu výlučne za 4 dní - tzn., že rozdiel medzi skutočnou dobou opravy a žalovaným uznanou (účelnou) dobou opravy je výlučne 7 dní. Z uvedeného dôvodu nárok v celkovej výške 1 009,-Eur nepredstavuje opodstatnené, nevyhnutne a účelne vynaložené náklady žalobcu (resp. poškodeného) predstavujúce skutočnú škodu vzniknutú poškodenému. Poukázal aj na rozpor v tvrdeniach žalobcu, z ktorých nie je zrejmé, koľko skutočne oprava poškodeného vozidla trvala, keď podľa faktúry bola oprava ukončená 30.4.2020, na druhej strane žalobca tvrdí, že trvala až do 7.5.2020. Ak by napriek vyššie uvedenému pretrvávali pochybnosti súdu o dĺžke doby opravy poškodeného motorového vozidla (ktorá je pre posúdenie účelnosti a dôvodnosti trvania nájmu náhradného vozidla kľúčová, nakoľko v čase, kedy bolo poškodené vozidlo v autoservise, bol poškodený - údajne - nútený používať náhradné vozidlo) a o výške odplaty za

nájom náhradného vozidla, žalovaný navrhoval vyžiadať si odborné vyjadrenie, eventuálne vykonať znalecké dokazovanie ohľadom toho, aká by bola obvyklá doba opravy vozidla vzhľadom na rozsah jeho poškodenia a výrobcom vozidla stanovený postup pri jeho oprave, aká bola obvyklá výška nájmu náhradného vozidla obdobnej kategórie ako bolo poškodené vozidlo v danom mieste a čase. V konaní je potrebné skúmať kto / čo zapríčinil / zapríčinilo neprimeranú dĺžku opravy poškodeného motorového vozidla, z ktorého dôvodu žalovaný navrhol vykonať v konaní výsluch štatutára autoservisu, ktorý opravu poškodeného vozidla vykonal, resp. výsluch ním poverenej osoby, ktorá opravu vozidla vykonala, a to za účelom objasnenia dôvodov neúmerne dlhej opravy vozidla (vzhľadom na rozsah poškodení tohto vozidla) v kontexte k vyššie uvedeným nejasnostiam k čestnému vyhláseniu zamestnanca žalobcu. Ak sa v konaní preukáže, že neúmerne dlhú dobu opravy poškodeného vozidla zapríčinil svojim postupom autoservis, nie je dôvod, prečo by mal za tento čas žalobcovi (ako právnemu nástupcovi poškodeného) poskytnúť kompenzáciu (nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil prieťahy pri oprave poškodeného vozidla a poskytnutie poistného plnenia aj za tento čas by bolo proti podstate povinného zmluvného poistenia). Nájom náhradného vozidla má poškodenému pokryť len nevyhnutné obdobie, počas ktorého nedokáže svoje osobné potreby uspokojovať inak. Je preto potrebné skúmať, či poškodený nevyhnutne potreboval náhradné motorové vozidlo počas celej doby (na aké účely, z akých dôvodov, či bol / nebol schopný zabezpečiť svoju prepravu iným spôsobom, a pod.), za ktorú si žalobca uplatňuje nárok na náhradu skutočnej škody. Žalovaný aj z týchto dôvodov navrhoval výsluch poškodenej za účelom objasnenia uvedených skutočností. Pre posúdenie korešpondencie dĺžky opravy s rozsahom poškodenia priložil žalovaný ako dôkaz fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný namietal aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to predovšetkým z dôvodu, že zo žalobcom predložených dôkazov jednoznačne nevyplýva, kto bol/je vlastníkom náhradného vozidla BMW, EČV: ZA XXX HM, VIN: O - t. j. či je predmetné náhradné vozidlo priamo vo vlastníctve žalobcu, prípadne leasingovej spoločnosti (ak je náhradné vozidlo predmetom financovania) a pod. Práve od zistenia toho, kto bol vlastníkom náhradného vozidla v čase uzavretia nájomnej zmluvy závisí, či bol žalobca oprávnený náhradné vozidlo prenajať, resp. či bol na takýto právny úkon povinný vopred si vyžiadať súhlas od vlastníka náhradného vozidla, a teda, či bol vôbec žalobca oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu s poškodeným a prenechať mu do dočasného užívania náhradné vozidlo. V tejto súvislosti navrhoval, aby súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov viažucich sa k vlastníctvu náhradného vozidla a preukázanie tak oprávnenia žalobcu prenechať toto vozidlo do užívania tretej osobe. V prípade, ak bol žalobca oprávnený náhradné vozidlo prenajať iba s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradného vozidla, je žalobca povinný splnenie tejto podmienky v súdnom konaní preukázať. Vo vzťahu k nároku žalobcu na úroky z omeškania uviedol, že z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP vyplývajú povinnosti, ktoré je poisťovateľ povinný splniť v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia škodovej udalosti. Z ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) zákona o PZP vyplýva, že poisťovateľ má o. i. povinnosť poskytnúť poistné plnenie iba vtedy, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Iba v prípade, ak na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti dospeje poisťovateľ k záveru, že nárok poškodeného na náhradu škody je preukázaný čo do dôvodu a výšky, poskytne poškodenému poistné plnenie, a to v lehote 15 dní odo dňa ukončenia šetrenia škodovej udalosti podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný v lehote stanovenej ustanovením § 11 ods. 6 zákona o PZP splnil svoju povinnosť, ukončil šetrenie škodovej udalosti - t. j. v lehote plynúcej od momentu, od kedy mu boli zo strany žalobcu, resp. poškodeného predložené všetky doklady potrebné k riadnemu ukončeniu likvidácie, a na jeho základe oznámil žalobcovi dôvody, pre ktoré mu poistné plnenie poskytol v určitej časti. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn.: , z ktorého vyplýva právny názor rovnaký, ako bol žalovaným v súvislosti s otázkou momentu vzniku nároku na úhradu úrokov z omeškania v tomto konaní prezentovaný.

5. Žalobca v replike odpor označil za nedôvodný. K vecnej legitimácii uviedol, že v danom prípade je držiteľom a súčasne lízingovým nájomcom vozidla spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o., ktorého vlastníkom je lízingová spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a. s. Spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o., ako oprávnený držiteľ bola oprávnená predmetom nájmu disponovať a dať ho do podnájmu tretej osobe - žalobcovi. Žalobca v rámci predmetu svojho podnikania ponúka vozidlá do nájmu so súhlasom oprávneného držiteľa, ktorého zákon v práve vozidlo prenajímať ďalej žiadnym spôsobom neobmedzuje. V praxi je prenajímateľ spravidla vlastníkom prenajímanej veci, avšak nestanovuje ako podmienku, že prenajímateľom môže byť iba vlastník veci. Hoci judikatúra túto zásadu vyjadrila iba v závere, že prenajímateľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka, ak má právo týmto spôsobom s predmetom nájmu disponovať z iného dôvodu (Ro NS ČR z 21. 2. 2006, sp. zn. ), možno tento záver zovšeobecniť aj na situáciu, keď prenajímateľ v deň uzavretia nájomnej zmluvy

ešte nie je vlastníkom prenajatej veci alebo prenajímaná vec ešte nie je právne voľná. Nemožno totiž od prenajímateľa spravodlivo požadovať, aby čakal s uzavretím novej nájomnej zmluvy až do chvíle, kedy uplynie doba nájmu na základe predchádzajúcej nájomnej zmluvy. Prenajímateľom býva spravidla vlastník veci, môže ním byť i osoba, ktorá má právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu (Ro NS ČR, sp. zn. ). Reťazenie nájmu nie je vylúčené. Skutočnosť, že nájomná zmluva neobsahuje doslovné označenie nemôže mať za následok neplatnosť takejto zmluvy, vzhľadom k čomu v nijakom prípade neobstojí námietka nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vznesená žalovaným. V zmysle platnej právnej úpravy (Rozsudok NS ČR z 27.02.2007, sp. zn.: ) nájomca je podľa v zásade oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, a to bez výslovného súhlasu prenajímateľa. Aj v prípade, že by oprávnenie nájomcu bolo v nájomnej zmluve modifikované alebo zakázané, porušenie nájomnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť podnájomnej zmluvy a to ani v prípade, že by nájomná zmluva výslovne zakazovala nájomcovi podnájom prenajatej veci. Jediným dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti zo strany nájomcu je vznik práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy, v takom prípade by došlo i k zániku podnájomnej zmluvy, pretože jeho existencia je závislá od existencie nájomného vzťahu (Fekete, I.: , Veľký komentár, 2. Diel, 2011, str. 2004.). K nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musela zapožičať náhradné vozidlo. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodenej z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové vozidlo. Poškodená prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využívala poškodená na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od nej spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bola obmedzená v užívaní svojho vlastníctva a aby upustila od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bola poškodená v dôsledku ním nezavineného konania vylúčená z užívania svojho vozidla. Predmetné krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn.: a zo dňa 25.07.2019, sp. zn. . Skutočnosť, že poškodená v období od škodovej udalosti do umiestnenia auta do autoservisu nevyužívala náhradné vozidlo, neznamená, že vozidlo nepotrebovala. Odnikiaľ nevyplýva, že poškodené vozidlo bolo nespôsobilé užívania v cestnej premávke, naopak škoda spôsobená na vozidle nemala za následok nepojazdnosť vozidla, resp. úplnú nespôsobilosť jeho užívania a preto poškodená zrejme pristúpila k oprave a prenájmu náhradného vozidla až s určitým časovým odstupom. Samozrejme to nič nemení na opodstatnenosti daného nároku, keďže náhradu nákladov vynaložených poškodeným za náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou. Z faktúry predloženej žalovaným za opravu vozidla od FINAL CD za opravu vozidla síce vyplýva doba skončenia prác na vozidle, a to dňa 30.04.2020, avšak vzhľadom na odplatný charakter tohto záväzkového vzťahu je oprava v širšom slova zmysle ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvnej strany, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu zo strany žalovaného. Až poskytnutím peňažného plnenia, ktoré zo sféry vplyvu poisťovne prejde do sféry vplyvu poškodeného, resp. autoservisu je škoda na poškodenom vozidle reparovaná, pretože samotným vystavením faktúry za opravu poškodeného vozidla poškodený ešte nemá okamžitú možnosť vrátiť náhradné vozidlo. Po pripísaní plnenia na účet autoservisu, tento informoval poškodenú o možnosti prevzatia opraveného vozidla a až potom bola reparovaná možnosť užívania predmetu vlastníctva. Poškodená v danom prípade nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla, resp. jeho zotrvanie v autoservise. Bezodkladne po tom, ako bola poškodená informovaná o možnosti prevzatia opraveného vozidla, si toto aj vyzdvihla a náhradné vozidlo vrátila hneď, ako jej bolo opravené vozidlo vydané autoservisom. V prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí je zo strany autoservisov bežne uplatňované zádržné právo k opravovanému motorovému vozidlo, a to celkom v súlade so zákonom, a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutia poistného plnenia poisťovňou alebo krycieho listu zo strany poisťovne. Až následne dochádza k vydaniu opraveného motorového vozidla poškodenému. Poškodená žiadnym spôsobom neprispela k navýšeniu nákladov zapožičania náhradného motorového vozidla a nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby ako účastník škodovej udalosti, ktorú

nezavinila, disponovala dostatočnou hotovosťou (finančnými prostriedkami) na vyplatenie nákladov opravy autoservisu len za účelom, aby skrátila dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Náklady na prenájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutné považovať za účelne vynaložené až do momentu reálneho odovzdania opraveného vozidla a v žiadnom prípade nie vystavením faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla bez možnosti jeho reálneho užívania. V danej veci je relevantné, že poškodené vozidlo sa po celé obdobie v čase od 27.04.2020 do 07.05.2020, t.j. 11 dní, nachádzalo v autoservise, čo vyplýva z čestného prehlásenia poškodeného, ako aj z predloženého potvrdenia autoservisu, pričom prenájom náhradného vozidla v tomto období bol pre poškodenú nevyhnutným dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila a nemohla predvídať vznik nákladov spojených s touto škodovou udalosťou, na ktorých pokrytie bola oprávnená a nútená použiť až plnenie poskytnuté zo strany žalovaného. Návrhy žalovaného na dokazovanie vo vzťahu k dobe prenájmu náhradného vozidla (výsluch štatutára autoservisu, výsluch poškodeného a znalecké dokazovanie resp. odborné vyjadrenie) považoval s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti za nadbytočné a nehospodárne. V danom prípade nie je potrebné skúmať priebeh procesu opravy poškodeného vozidla, keďže doba skončenia prác na poškodenom vozidle nie je spornou skutočnosťou. Rozsah, v akom žalovaný považuje za potrebné preukazovať potrebu užívania náhradného vozidla resp. nevyhnutnosť cestovania poškodeným je absolútne neprimeraný a bol by len neúnosným zaťažovaním poškodenej. Je nezmyselné, aby poškodená dokladovala alebo preukazovala jednotlivé cesty, ktoré zapožičaným vozidlom uskutočnila a aby následne poisťovňa vyhodnocovala, či bola daná cesta nevyhnutná alebo nie. Pokiaľ ide o výšku denného nájomného, žalovaný stanovil cenu obvyklého nájmu na sumu 38,- Eur bez DPH za jeden deň nájmu, avšak účelovo skúmal takú vzorku trhu, ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Žalobca účtoval štandardné denné nájomné vo výške 89,- Eur. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, potom je potrebné ako účelové vyhodnotiť jeho konanie v rozsahu predkladania neobjektívnej vzorky trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Navyše prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena finálna. Žalovaným predložené cenníky sú navyše neprehľadné, nečitateľné a z tohto dôvodu z nich ani nemožno vyhodnotiť, či skutočne zahŕňajú obvyklé ceny obdobných motorových vozidiel v predmetnom mieste a čase. Žalobca rovnako predložil vzorku trhu - z cenníka Náhradného vozidla, s.r.o. vyplýva sadzba denného nájomného za náhradné vozidlo BMW XAT vo výške 92,-Eur s DPH, z cenníka spoločnosti MD-Bavaria Žilina, s.r.o. vyplýva sadzba denného nájomného za vozidlá porovnateľné s prenajatým vozidlom vo výške 100,- Eur deň s DPH. Z cenníkov autopožičovní EASY a MIBACAR, pôsobiacich v žilinskom regióne, vyplýva sadzba denného nájomného za porovnateľné vozidlá vo výške 108,- EUR s DPH (EASY - BMW XXXd TOURING), resp. vo výške 280,- Eur s DPH (MIBACAR Žilina - BMW X1). Okrem toho autopožičovňa MIBACAR Žilina prenajíma vozidlá v ekonomickej triede od 110,- Eur. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu podľa všetkého vychádzal aj z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi vzhľadom na dobu prenájmu, čo však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky bežných autopožičovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské aktivity. Žalobca nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, ale tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, nakoľko ani poškodený ani požičovňa nevie odhadnúť dĺžku opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodená prenajala vozidlo v konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Nejde teda o účelové konanie zo strany žalobcu, ale o konanie v záujme poškodeného, a to, aby mu už aj v tak nepriaznivej situácii nevznikalo ďalšie finančné zaťaženie. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,

ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Čo sa týka poplatku vo výške 30,- Eur, tento je všeobecne paušalizovaný ako jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla, teda ide o náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla. Dojednanie poplatku bolo priamo súčasťou zmluvy o nájme, okrem toho je poplatok žalobcom účtovaný v rámci každého prenájmu a ak si poškodený prenajme vozidlo od žalobcu, musí vynaložiť náklady aj v tomto rozsahu, z čoho vyplýva, že poplatok tvorí súčasť skutočnej škody. Predmetné krátenie poplatku nebolo podporené nijakým dôkazom ani argumentáciou. Predmetný poplatok predstavuje náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. zo dňa 22.11.2017.

6. Žalovaný v duplike Rámcovú zmluvu o nájme dopravných prostriedkov zo dňa 27.11.2019 nepovažoval za dostatočný dôkaz preukazujúci aktívnu legitimáciu vzhľadom na skutočnosť, že vlastníkom náhradného vozidla je spoločnosť UniCredit Leasing Slovakia, a.s., táto však nie je zmluvnou stranou predmetnej rámcovej zmluvy o nájme dopravných prostriedkov. Žalobca týmto dôkazom nepreukázal, že bol v rozhodujúcom čase oprávnený vecou po práve disponovať. Žalobca v replike nepoprel, že nebol vlastníkom náhradného vozidla, a preto táto skutočnosť nie je medzi stranami sporu spornou. Žalobca v konaní doposiaľ nijako nepreukázal, že bol oprávnený s náhradným vozidlom disponovať a na základe akého právneho titulu, hoci ho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno a súčasne je to podmienkou platného uzavretia podnájomnej zmluvy (t. j. nájomnej zmluvy). Prenechanie veci do užívania inému má pri nájme len obligačné, nie vecnoprávne účinky. Z tohto dôvodu sa nájomca môže stať len detentorom prenajatej veci (v danom prípade náhradného vozidla), nie jej držiteľom. Hospodárskou kauzou v prípade nájomnej zmluvy je prenechanie veci jej vlastníkom do užívania inému (nájomcovi) za odplatu. Je preto povinnosťou súdu skúmať, na základe akého právneho titulu a či platne došlo k prenechaniu náhradného vozidla do užívania poškodenému, a teda, či žalobca mohol s touto vecou disponovať, na základe akého oprávnenia a či ju mohol prenechať do užívania tretej osobe (prípadne za akých podmienok). Na to, aby obchodná spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. ako leasingový nájomca na základe leasingovej zmluvy uzavretej s leasingovým prenajímateľom a súčasne vlastníkom predmetu leasingu (tzn. náhradného vozidla), mohol prenechať predmet leasingu (t. j. náhradné vozidlo) do užívania tretej osoby (tzn. žalobcovi a ten následne do užívania poškodeného na základe Nájomnej zmluvy), potreboval by na to súhlas vlastníka náhradného vozidla, ktorý by sa považoval za právny dôvod, na základe ktorého je náhradné vozidlo zverené do dočasného užívania poškodenému oprávnene. Dôležitú úlohu v danom prípade zohráva aj forma leasingu, tzn. či sa jednalo o operatívny alebo finančný leasing. Žalobca nesprávne interpretuje faktický a právny stav nastolený v prejednávanom prípade, kedy považuje seba za lízingového nájomcu (viď bod 13 repliky žalobcu), pričom žalovaný súhlasí s tým, že reťazenie nájmov je vo všeobecnosti prípustné, avšak žalobca opomína tú skutočnosť, že lízingovým nájomcom je úplne iná (tretia) osoba, ktorá k tomu užíva náhradné vozidlo na absolútne odlišnom právnom základe. Prenajímateľ sa v danom prípade zaviazal na nemožné plnenie, nakoľko na základe Nájomnej zmluvy prenechal poškodenému do dočasného užívania náhradné vozidlo, hoci nebol jeho vlastníkom a nebol ani oprávnený ním takto disponovať. Plnenie žalobcu tak bolo nemožným od počiatku, čo spôsobuje neplatnosť Nájomnej zmluvy podľa ustanovenia , a to od počiatku. Žalobca nie je oprávnený s náhradným vozidlom disponovať, a preto nemôže toto náhradné vozidlo prenechať (a to ani) do dočasného užívania poškodenému a súčasne od neho (resp. v tomto konaní od žalovaného) požadovať plnenie v podobe nájomného za nájom tohto náhradného vozidla. Ak žalobca požičal náhradné vozidlo tretej osobe (odhliadnuc od tohto, či na to mal súhlas vlastníka, resp. držiteľa náhradného vozidla, alebo nie), nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi. Akékoľvek prípadné nároky by si mohol prípadne uplatňovať vlastník vozidla, ktorý tak však neučinil, resp. žalovaný nemá vedomosť o tom, že by tak učinil a nie sú ani predmetom tohto sporu. Žalobca preto nebol oprávnený vystaviť poškodenému faktúru za nájom náhradného vozidla, keďže na to neexistoval žiadny právny dôvod. Žalovaný mal za to, že v tomto súdnom konaní je dôležitá otázka vzťahov medzi jednotlivými subjektmi, ktoré poskytli náhradné vozidlo, a bez tejto nie je možné ustáliť vecnú legitimáciu strán v sporovom konaní. Žalovaný zároveň dal do pozornosti súdu skutočnosť, že napriek tomu, že ku škodovej udalosti došlo dňa 23.11.2019, poškodený si náhradné vozidlo požičal až dňa 27.4.2020 - t. j. po takmer 5 mesiacoch odo dňa škodovej udalosti; žalobca v bode 19. svojej repliky uvádza len to, že poškodený síce nevyužíval náhradné vozidlo, čo však neznamená, že vozidlo nepotreboval, pričom k požičaniu náhradného vozidla pristúpil poškodený až v čase, pokým bolo vozidlo umiestnené v autoservise. Vzhľadom na uvedené sa tak

otvára otázka, aký bol rozdiel medzi 5 mesiacmi (t. j. dňami medzi škodovou udalosťou a umiestnením vozidla do opravy), počas ktorých poškodený nevyužíval žiadne náhradné vozidlo a 11 dňami, počas ktorých už poškodený náhradné vozidlo potreboval a aj si ho od žalobcu požičal; okrem toho nebolo v konaní žalobcom preukázané, akým spôsobom poškodený pokrýval svoje „nevyhnutné“ potreby v čase, kým nebolo jeho vozidlo v oprave (užíval svoje poškodené vozidlo, nepoužíval žiadne motorové vozidlo alebo využíval napr. druhé vozidlo v rodine a pod.). Je potrebné skúmať, či poškodený skutočne počas doby odo dňa 27.4.2020 do dňa 7.5.2020 potreboval mať k dispozícii náhradné vozidlo, či svoje osobné/pracovné potreby nemohol uspokojovať bez potreby použitia svojho motorového vozidla, prípadne s použitím iného motorového vozidla - napr. druhého vozidla v rodine a pod., a teda v zásade rovnako, ako túto situáciu riešil poškodený v čase medzi škodovou udalosťou a opravou. V tomto smere žalovaný dal súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 9.10.2019, sp. zn.: , ako aj rozsudok Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.10.2016, sp. zn.: v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.3.2018, sp, zn.: . Žalobca v konaní nepreukázal, že poškodená náhradné vozidlo potrebovala, a to nevyhnutne počas celej doby, kedy bolo jeho poškodené vozidlo v servise, ako poškodená zabezpečovala svoju prepravu v dňoch medzi škodovou udalosťou, pri ktorej bolo jej vozidlo poškodené a prenajatím náhradného vozidla (tzn. v čase odo dňa 23.11.2019 do dňa 26.4.2020), keď žalobca tvrdí, že náhradné vozidlo potrebovala poškodená mať k dispozícii každý deň počas celej doby trvania opravy vozidla poškodeného, na aký účel / z akého dôvodu poškodená potrebovala mať k dispozícii náhradné vozidlo vo vymedzenom čase, aké cesty (odkiaľ - kam, kedy, v akom rozsahu, ako dlho trvali) poškodená s náhradným vozidlom vykonala, vysvetlenie, prečo si poškodená nedokázala svoje osobné potreby (prepravu) uspokojiť inak ako nájmom náhradného vozidla, že náklady na nájom náhradného vozidla boli poškodenou vynaložené nevyhnutne a účelne, či poškodená náhradné vozidlo v čase odo dňa 27.4.2020 do dňa 7.5.2020 reálne používala (a teda, či sa zo strany poškodeného, resp. žalobcu nejednalo o fiktívny nájom za účelom generovania ďalšej škody), a to napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno. Úlohou povinného zmluvného poistenia nie je hradiť akékoľvek nároky poškodených, ale len tie, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s prevádzkou (poisteného) vozidla, sú preukázané a nevyhnutne a účelne vynaložené. Čestné prehlásenie poškodenej zo dňa 11.5.2020, ktoré bolo prílohou žaloby, je v tomto smere nedostatočným dôkazom, nakoľko z neho nie je zrejmá odpoveď na väčšinu z vyššie vymedzených otázok, najmä však na otázku, na aký účel poškodený potrebovala mať k dispozícii náhradné vozidlo každý deň počas celej doby trvania nájmu náhradného vozidla a ako zabezpečovala svoju prepravu v čase odo dňa 23.11.2019 do dňa 26.4.2020. Uvedené nenasvedčuje nutnosti zabezpečiť si svoju (t. j. poškodeného) prepravu náhradným vozidlom na nevyhnutný čas a bezprostredne po škodovej udalosti. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a škodovou udalosťou zo dňa 23.11.2019, spôsobenou prevádzkou vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Náhrada nákladov, ktoré poškodený vynaloží za účelom obstarania náhradného motorového vozidla v kontexte vzniknutej škodovej udalosti musí zohľadňovať nasledovné skutočnosti - obvyklosť a účelnosť ceny nájmu (tzn. ceny nájmov obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase) a v prípade, ak poškodený bol nútený vynaložiť náklady na nájom náhradného motorového vozidla vyššie, ako tie, ktoré sú v danom čase a mieste obvyklé, je poškodený povinný preukázať výnimočné okolnosti prípadu, ktoré ho viedli k tomu, že sa pri obstaraní náhradného motorového vozidla nemohol správať ako správny hospodár a bol nútený si obstarať náhradné vozidlo za vyššiu (ako obvyklú) cenu nájmu; dôkazné bremeno tak výslovne znáša žalobca, a nie žalovaný. V opačnom prípade, t. j. ak by súd prvej inštancie neposudzoval účelnosť a obvyklosť nájmu náhradných vozidiel v danom mieste a čase, mohlo by dochádzať k absurdným situáciám hraničiacim s dobrými mravmi, kedy by sa v podstate vôbec nepozeralo na cenu/dĺžku nájmu, ale “automaticky“ by sa prevzal faktický stav nastolený stranou sporu. K vyššie uvedenému záveru poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. . Žalovaný dal do pozornosti najmä účelnosť doby nájmu náhradného vozidla, a to s poukazom na neprimerane dlhú dobu trvania tohto nájmu, ktorý podľa Nájomnej zmluvy a faktúry za nájom trval 11 dní, pričom jednotková cena za prenájom náhradného vozidla bola 89 EUR / 1 deň. Žalovaný vyplatil v tomto smere poistné plnenie za 4 dni. Žalobca na preukázanie dĺžky opravy nepredložil kalkuláciu opravy s uvedením rozpisu jednotlivých položiek a náhradných dielov, ako aj s uvedením času práce, preto žalovaný navrhoval, aby konajúci súd v rámci edičnej povinnosti uložil žalovanému povinnosť tieto dôkazy predložiť, nakoľko nepreukázal, ako dlho trvala oprava vozidla a z akého dôvodu trvala taký čas. Pokiaľ ide o dôkazy označené žalobcom k výške denného nájmu náhradného vozidla, cenník spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. (ktorá je personálne prepojená so žalobcom - identickí spoločníci, identickí členovia štatutárneho orgánu a pod.) nemožno považovať za relevantný a objektívny dôkaz, nakoľko už uvedená personálna prepojenosť týchto dvoch

obchodných spoločností naznačuje značnú subjektívnosť predkladaného dôkazu, ktorý je podľa názoru žalovaného produkovaný žalobcom účelovo, t.j. v snahe podporiť jeho skutkové tvrdenia v tomto spore. Pokiaľ ide o cenník iRent predložený žalobcom, žalobca pracuje s cenou tých náhradných vozidiel, ktoré sú kategoricky porovnateľné s poškodeným vozidlom, nie s náhradným vozidlom, ktoré bolo skutočne prenajaté; napr. pri strednej triede, dokonca aj pri vyššej strednej triede sú ceny denného nájomného podstatne nižšie. Spoločnosť MIBA CAR s. r. o. sa podľa dostupných informácii už nevenuje požičiavaniu vozidiel, a teda tento cenník je pre daný prípad irelevantný, nakoľko nejde o ceny, ktoré by akýmkoľvek spôsobom kopírovali trh s náhradnými vozidlami. Pokiaľ ide o cenník prenájmu vozidiel BMW MD - Bavaria Žilina, s.r.o. je nutné brať do úvahy aj skutočnosť, že ide prenájom vozidiel samotným autorizovaným predajcom danej značky motorových vozidiel a nakoľko poškodené motorové vozidlo bolo značky VOLVO, je nepochybne možné očakávať, že cena prenájmu bude vyššia, aj vzhľadom na skutočnosť, že daný subjekt nevykonával opravu poškodeného vozidla a za týmto účelom neposkytol náhradné vozidlo. Pri poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla absentuje príčinná súvislosť so škodovou udalosťou. Ak bolo poškodené vozidlo po dopravnej nehode pojazdné, resp. jazdy schopné, pričom bezprostredne na miesto škodovej udalosti nebolo poškodenému náhradné vozidlo pristavené, naopak, poškodený si náhradné vozidlo od žalobcu prevzal na inom mieste akým bolo miesto škodovej udalosti a ešte k tomu aj so značným časovým odstupom od škodovej udalosti, nemožno poškodenému (resp. žalobcovi) takýto „výdavok“ preplatiť z povinného zmluvného poistenia vozidla škodcu, nakoľko poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla v danom kontexte postráda nielen nutnosť a účelnosť, ale aj svoj zmysel a opodstatnenosť. Poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla je nadštandardná služba poskytovaná žalobcom jeho klientom (poškodeným), čo je potrebné vnímať len ako komerčné (marketingové) rozhodnutie žalobcu, nie ako nevyhnutný a kauzálne súvisiaci náklad, ktorý má byť hradený žalovaným z povinného zmluvného poistenia. Žalovaný mal za to, že žalobcovi neprináležia úroky z omeškania, nakoľko sa žalovaný nikdy do omeškania nedostal.

7. Okresný súd Banská Bystrica postúpil dňa 27.11.2020 vec Okresnému súdu Žilina ako súdu príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle resp. z. č. o upomínacom konaní.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 27.01.2022, ktoré odročil za účelom rozhodnutia o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného.

9. Uznesením č. k. -109 zo dňa 03.02.2022 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalovaného, a to s UNIQA pojišťovnou, a.s., nakoľko mal preukázané, že spoločnosť AXA pojišťovna, a. s. ako pôvodný žalovaný bol ku dňu 31.08.2021 vymazaný na základe dobrovoľného výmazu v dôsledku cezhraničného zlúčenia, pričom jej nástupníckou spoločnosťou je UNIQA pojišťovna, a.s..

10. Na pojednávaní konanom dňa 14.03.2022 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti právnych zástupcov strán sporu. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na doterajšej argumentácii v spore. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní doplnila, že z dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, označené, jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola zo strany servisu ukončená dňa 30. 04. 2020. Počnúc týmto dňom mohol mať poškodený svoje vozidlo k dispozícii a mohol používať. Predmetom ďalšieho dokazovania preto zákonite musí byť aj skúmanie dôvodov, pre ktoré poškodený aj po ukončení opravy poškodeného vozidla stále užíval náhradné vozidlo. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. zo dňa 9. 10.2019, v zmysle ktorého na základe vystavenia faktúry je možné dôvodne predpokladať najneskôr deň, keby bola faktúra vystavená, bola oprava motorového vozidla ukončená. K pasívnej legitimácii uviedla, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil na žalobcu peňažnú pohľadávku voči AXA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu. Z uvedeného vyplýva, že ako dlžník je v zmluve o postúpení pohľadávky označená organizačná zložka, ktorá nemá právnu ani procesnú subjektivitu. To znamená dlžník je označený ako non subjekt. Žalobca si uplatňuje nárok voči inému subjektu ako tomu, ktorý je ako dlžník uvedený v zmluve o postúpení pohľadávky. Položka pristavenia vozidla kauzálne nesúvisí s uplatneným nárokom, teda ide o náklad, ktorý nepovažuje za účelný. Samotný žalobca vo svojej replike v bode 19 uvádza, že vozidlo bolo pojazdným, teda mala za to, že nebol dôvod na priznanie tejto položky. Nakoľko vozidlo bolo pojazdné a tým pádom vlastne do

servisu prišlo ako keby na vlastných kolesách, teda nebol dôvod, aby bolo to vozidlo nejakým spôsobom odťahované, alebo pristavované.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Zo správy o nehode zo dňa 23.11.2019 súd zistil, že pri dopravnej nehode v Žiline došlo k poškodeniu motorového vozidla poškodenej, konkrétne boli poškodené predné a zadné pravé dvere (č. l. 33n spisu).

13. Zo zápisu o poškodení motorového vozidla vystaveného spoločnosťou FINAL-CD zo dňa 13.02.2020 vyplýva, že na motorovom vozidle poškodenej boli poškodené dvere (č. l. 33p). Poškodená si objednala dňa 06.12.2019 u predchodcu žalovaného obhliadku (č. l. 33o spisu) a zároveň mu dňa 13.12.2019 predložila doklady (č. l. 33t rub až 33v spisu). Predchodca žalovaného listom zo dňa 02.03.200 oznámil poškodenej, že nebolo možné ukončiť šetrenie škodovej udalosti z poistenia zodpovednosti za škodu, pretože neobdŕžali od poškodenej doklady - účty za opravu vozidla, bankové spojenie s údajmi o oprávnenej osobe (č. l. 33n rub spisu).

14. Zmluvou o nájme č. 51/2020 zo dňa 27.04.2020 žalobca ako prenajímateľ a poškodená ako nájomca sa dohodli na nájme motorového vozidla BMW X AT, EČV: ZA XXX HM od 27.04.2020 do 07.05.2020 so zmluvným nájomným 89,-Eur bez DPH/deň. Jednorazový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,-Eur bez DPH (č. l. 10 spisu).

15. Žalobca vystavil poškodenej dňa 11.05.2020 faktúru č. 0472020 splatnú dňa 11.05.2020 na sumu 1.009,-Eur za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 51/2020, za obdobie od 27.04.2020 do 07.05.2020. Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur (č. l. 12 spisu).

16. Poškodená ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpila zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2020 za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči pôvodnému žalovanému vo výške 1.009,- Eur z titulu poistného plnenia, ktorá odplata zodpovedá sume 1.009,-Eur z titulu faktúry č. 0472020. Podľa čl. 5 Zmluvy vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítali, pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet (č. l. 13 spisu).

17. Poškodená čestným prehlásením zo dňa 11.05.2020 vyhlásila, že mala od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo BMW X AT od 27.04.2020 do 07.05.2020, z dôvodu, že jej vozidlo bolo po poistnej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXXX zo dňa 23.11.2019 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňou. Zároveň prehlásila, že nemala po dobu opravy vozidla k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre ňu nevyhnutý (č. l. 11 spisu).

18. Podľa potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu vystaveného spoločnosťou FINAL - CD, ktorá opravovala motorové vozidlo poškodenej, bolo jej motorové vozidlo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 27.04.2020. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne AXA pojišťovna a. s. dňa 07.05.2020 bolo poškodené vozidlo odovzdané držiteľovi bezodkladne po vykonaní opravy a doručení krycieho listu poisťovňou dňa 07.05.2020 (č. l. 11 rub).

19. Poškodená oznámila predchodcovi žalovaného postúpenie pohľadávky listom zo dňa 11.05.2020 (č. l. 13 rub spisu). Následne si žalobca si u predchodcu žalovaného listom zo dňa 11.05.2020 uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 14 spisu).

20. Podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.06.2020 žalovaný náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal iba za 4 dni, t. j. do dňa vystavenia faktúry za opravu, dennú sadzbu na náhradné vozidlo upravil na sadzbu obvyklú na poškodené vozidlo na 38,-Eur bez DPH/deň a nepriznal poplatok za pristavenie vozidla, ktorý nie je súčasťou skutočnej škody. Poistné plnenie tak priznal žalobcovi vo výške 182,40 Eur (č. l. 15 spisu), ktorú sumu žalobcovi uhradil dňa 10.06.2020 (č. l. 15 rub spisu).

21. Z faktúry vystanej spoločnosťou FINAL-CD Premium, s.r.o. dňa 30.04.2020 s dátumom splatnosti 14.05.2020 vyplýva, že táto si voči poškodenej fakturovala sumu 1.660,28 Eur za opravu poškodeného vozidla (č. l. 33g spisu).

22. Z cenníka spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. vyplýva cena za nájom vozidla BMW X E. vo výške 92,-Eur s DPH. Podľa cenníka autopožičovne iRent je cena prenájmu vozidla BMW XXXd Touring vo výške 108,-Eur s DPH a podľa cenníka požičovne MIBACAR Žilina, cena za prenájom vozidiel v ekonomickej triede sa pohybuje od 110,-Eur do 140,-Eur v závislosti od trvania doby nájmu. Podľa cenníka autopožičovne MD-Bavaria Žilina, s.r.o. vyplýva cena výpožičky vozidla BMW radu 2 bez DPH vo výške 83,-Eur (č. l. 49-53 spisu).

23. Podľa cenníka internetovej ponuky autopožičovne RAI predstavuje cena za prenájom automobilu Škoda Octavia III. L. X,XTDI podľa počtu dní sumu 44,- až 27, Eur, podľa ponuky požičovne Autožilina.sk predstavuje sumu 40,-Eur na 3-4 dni, podľa ponuky SLOVCAR sumu 36,-Eur/deň a podľa ponuky MK Car 36,-Eur/deň(č. l. 79-80 spisu)

24. Rámcovou zmluvou o nájme dopravných prostriedkov zo dňa 27.11.2019 uzatvorenej medzi spoločnosťou POMO, s.r.o. ako nájomcom a spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o. ako prenajímateľom sa prenajímateľ zaviazal na základe objednávky nájomcu prenechať nájomcovi do dočasného užívania motorové vozidlá za účelom podnájmu motorových vozidiel tretím osobám a nájomca sa zaviazal platiť prenajímateľovi nájomné podľa článku 5 zmluvy. Prenajímateľ v č. l. 2.5. zmluvy vyhlásil, že je oprávnený disponovať s predmetom nájmu a je oprávnený prenajať ho (č. l. 47-48 spisu).

25. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:

Podľa (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Nárok žalobcu sa odvíja od ust. z. č. ako aj z ust. . V danom prípade bolo nesporné, že dňa 23.11.2019 došlo k dopravnej nehode v Žiline, pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodenej. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni predchodcu žalovaného. V dôsledku uvedeného poškodená si od žalobcu prenajala náhradné motorové vozidlo počas trvania opravy jej vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na základe zmluvy o nájme č. 51/2020 zo dňa 27.04.2020 poškodená užívala vozidlo BMW X E. EČV: A. v rozsahu 11 dní nájmu, a to v období od 27.04.2020 do 07.05.2020, pričom nájom skončil dňa 07.05.2020. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 0472020 za prenájom vozidla v dĺžke 11 dní spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,-Eur, spolu vo výške 1.009,-Eur bez DPH, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení od žalovaného zo dňa 10.06.2020 vyplýva, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo výške 182,40 Eur zo sumy 1.009,- Eur s odôvodnením priznania poistného plnenia za 4 dní pri dennej výške nájmu 38,-Eur bez DPH, pričom žalobcovi nepriznal poistné plnenie za poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla.

27. Spornou v konaní bola otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, výška denného nájmu a doba trvania nájmu náhradného vozidla, ako aj nárok na poplatok za pristavenie motorového vozidla a nárok na úroky z omeškania.

28. Vo vzťahu k námietke aktívnej vecnej legitimácie okresný súd konštatuje, že dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2020 je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a

to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 1.009,-Eur. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.05.2020 poškodenou. Zo Zmluvy o postúpení tak nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 1.009,-Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.009,-Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0472020. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenej ako nájomcovi) a pohľadávka poškodenej - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. V dôsledku dohody o započítaní vzájomných pohľadávok sa poškodená dostala do rovnakej situácie, ako keby svoj dlh zaplatila, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia. Zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Zároveň súd dodáva, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia podľa . Tým, že žalobca nadobudol pohľadávku, musel zaplatiť dohodnutú odplatu. Tým, že si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu na odplatu za postúpenú pohľadávku a vzájomne zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka a započítanie bolo voči nej, ako nároku voči poisťovni irelevantné. Teda súd mal v tomto smere v konaní preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.

29. Aktívna vecná legitimácia žalobcu bola splnená aj vo vzťahu k vlastníctvu náhradného motorového vozidla. Podľa nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Ak nájomca dá vec do podnájmu v rozpore so zmluvou, prenajímateľ má právo odstúpiť od zmluvy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žalovaný nie je osobou legitimovanou na domáhanie sa neplatnosti zmluvy o postúpení. Pokiaľ teda žalovaný urobil sporným, či držiteľ náhradného vozidla bol oprávnený náhradné vozidlo ďalej prenajať, a teda prenechať do dočasného užívania tretej osobe (žalobcovi) a následne, či žalobca ako prenajímateľ bol oprávnený prenechať náhradné vozidlo do dočasného užívania poškodeného, súd poukazuje na to, že podnájomná zmluva je akcesorickou zmluvou k nájomnej zmluve. Nájomca je zásadne oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, a to bez výslovného súhlasu prenajímateľa. V prípade, že by nájomná zmluva nájomcovi podnájom prenajatej veci výslovne zakazovala a nájomca napriek tomu dá vec do podnájmu, porušenie nájomnej zmluvy v tejto časti nespôsobuje neplatnosť podnájomnej zmluvy. Porušením tejto zmluvnej povinnosti vznikne prenajímateľovi právo od nájomnej zmluvy odstúpiť ako to vyplýva z ust. , kedy dôjde k zániku aj podnájomnej zmluvy, nakoľko táto je odvodená a závislá od nájomného vzťahu. Teda jedná sa o vzťah prenajímateľa a nájomcu. V prejednávanej veci však takáto skutočnosť nebola ani tvrdená. V preskúmavanej veci bolo nesporné, že vlastníkom náhradného vozidla je spoločnosť Unicredit Leasing Slovakia a.s. a držiteľom je Náhradné vozidlo s.r.o. Spoločnosť Náhradné vozidlo s.r.o. v rámcovej zmluve s POMO s.r.o. vyhlásila, že oprávnená disponovať s predmetom nájmu a je oprávnená dať vozidlo do nájmu žalobcovi a následne žalobca do podnájmu poškodenému v zmysle vyššie konštatovaného. Z rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi prenajímateľom Náhradné vozidlo s.r.o. zo dňa 27.11.2019 vyplýva, že žalobca bol oprávnený podľa čl. 2.1. dať vozidlo do podnájmu tretej osobe. Navyše súd má za to, že skúmanie zmluvného vzťahu a jeho podmienok medzi držiteľom vozidla Náhradné vozidlo, s.r.o. a leasingovou spoločnosťou nie je predmetom daného konania. Jedná sa o obchodný vzťah, na ktorý sa podľa názoru okresného súdu vzťahuje aj obchodné tajomstvo. Ak by aj držiteľ prenajímal motorového vozidlo bez súhlasu alebo v rozpore so zmluvou s leasingovou spoločnosťou jedinou oprávnenou osobu na domáhanie sa vzniknutého nároku z porušenia povinnosti je leasingová spoločnosť, nie žalovaný. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že predmetom podnikania žalobcu je prenajímanie vozidiel. Za týmto účelom má žalobca k dispozícii vozový park, s tým, že nie je možné od žalobcu žiadať, aby vlastnil všetky prenajímané motorové vozidlá. Vzťah žalobcu a leasingovej spoločnosti nie je predmetom tohto konania. Okresný súd preto z uvedeného dôvodu v tomto smere za účelom preukázania vlastníckeho práva náhradného motorového vozidla nevykonával žiadne ďalšie dokazovanie. Vykonané dokazovanie v tomto smere by ani nemohlo byť základom na vyhlásenie platnosti alebo neplatnosti nájomnej zmluvy v tomto konaní, nakoľko dokazovanie v tomto rozsahu nesúvisí s predmetom danej veci. Súd je toho názoru, že žalobca nie je povinný svoje oprávnenie prenajať náhradné vozidlo poškodenému len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka náhradného vozidla žalovanému preukazovať a žalovaný nie je oprávnený preukázanie tejto

skutočnosti požadovať. Z tohto dôvodu súd návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré navrhol žalovaný z hľadiska hospodárnosti považuje za neúčelné, nakoľko bol dostatočným spôsobom preukázané, že predmetná podnájomná zmluva je platná.

30. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu táto je na strane žalovaného rovnako daná. Pasívna vecná legitimácia žalovaného vyplýva priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t.j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody. Zároveň je v tejto súvislosti nedôvodná námietka týkajúca sa nesprávneho označenia žalovaného v Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2020, keď na základe uplatnenia si uvedeného nároku žalovaný sám už čiastočne žalobcovi plnil.

31. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodená sa v dôsledku poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom predchodcu žalovaného dostala do situácie že bola nútená si prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodená užívala prenajaté vozidlo od 27.04.2020 do 07.05.2020, počas jeho opravy v autoservise. Bolo preukázané, že i keď k nehode došlo už dňa 23.11.2019, pri nehode boli poškodené pravé predné a zadné dvere na vozidle poškodenej a uvedené poškodenie si dala opraviť poškodená v autoservise dňa 27.04.2020, pričom po dobu opravy vozidla si prenajala náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu. Je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodenou, po dobu, po ktorú bolo v autoservise jej vozidlo poškodené pri spomínanej dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode, poškodená by nemusela vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohla svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bola nútená dať vozidlo, i s odstupom času, do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajala náhradné vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodenej vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný.

32. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

33. Žalovaný urobil spornou skutočnosť účelnosti a celkovú dobu nájmu - užívania vozidla. Žalobcovi po prešetrení poistnej udalosti priznal nárok v rozsahu iba 4 dní, namiesto uplatnených 11 dní (od 27.04.2020 do 07.05.2020). Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodená mala akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie vykonávania opravárenských prác na poškodenom vozidle. Dĺžka opravy vozidla vyplýva aj z čestného prehlásenia autoservisu, podľa ktorého bolo vozidlo poškodenej prevzaté do autoservisu za účelom opravy 27.04.2020 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne AXA dňa 07.05.2020 bolo vozidlo odovzdané poškodenej. Poškodená z titulu poistnej udalosti nemohla užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečila náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného tak patria do oprávneného nároku poškodenej. Pokiaľ dôjde k opraviteľnému poškodeniu motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou škodou. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že poškodená mala prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú dobu od 27.04.2020 do 07.05.2020. Práve za stavu, do ktorého sa dostala poškodená (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodenej jej neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodená riešila daný stav inak, než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy), prípadne zisťovať autopožičovne za najlacnejšie nájomné. Takýmto prístupom by bola poškodená neprimerane a nedôvodne zaťažovaná, keď je už daným stavom

výrazne obmedzovaná, ktorý navyše nezavinila. V tomto smere okresný súd vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod k nevyhnutnosti prenájmu vypočúvať poškodenú. Je nepochybné, že poškodená prenajatý automobil používala na taký istý účel ako svoje poškodené vozidlo.

34. Súd má za to, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej dĺžky opravy podľa nájomnej zmluvy, potvrdenia autoservisu, čestného prehlásenia od poškodenej zo dňa 11.05.2020 a nie z dátumu vyhotovenia faktúry za opravu 30.04.2020, ako to namietal žalovaný. Uvedené dôkazy dostatočne vyvrátili tvrdenie žalovaného, že vozidlo bolo opravené už 30.04.2020. V danom dni však bola vystavená len faktúra, preto súd nevykonal ďalšie žalovaným navrhované dokazovanie ohľadne dĺžky opravy a v tejto súvislosti účelnosti doby nájmu podľa nájomnej zmluvy. Toto vykonané dokazovanie preukázalo, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodenej, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložený v príčinnej súvislosti so vznikom škody, dopranou nehodnou, lebo súd priznal náhradu za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu, pokiaľ bolo toto vozidlo v opravovni v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

35. Je potrebné doplniť, že poškodená nevedela a ani nemohla ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto jej nemôže byť na škodu, že mala po tento čas zapožičané náhradné motorové vozidlo. Okresný súd zdôrazňuje, že sa jedná o časovú súvislosť riešenia likvidácie škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijak ovplyvniť. Naviac poškodená nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla. Rovnako nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Z uvedeného dôvodu okresný súd nevykonal dokazovanie za účelom primeranosti dĺžky nájmu v spojitosti s primeranosťou dĺžky opravy. Súd poukazuje na to, že z predložených listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenajatého vozidla poškodenou, keďže vozidlo mala poškodená nutne k dispozícii do 07.05. 2020, čo vyplýva aj z prehlásenia autoservisu. Súd nevzhliadol dôvod zisťovať každú jednu cestu vykonanú poškodenou v rozhodnom čase a posudzovať jej dôvodnosť. Takéto oprávnenie jednoznačne nespadá do právomoci žalovaného vo vzťahu k výške poistného plnenia. Je nepochybné, že poškodená dopravnou nehodou, ktorú nezavinila, prišla o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo zaužívaným spôsobom. Bola tak preukázaná nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla, tak aby poškodená mohla pokračovať vo svojom zaužívanom bežnom dennom režime. Je nemysliteľné, že poškodená by mala preukazovať každú jednu uskutočnenú cestu, kilometer, či potrebu motorového vozidla v jeho bežnom živote, tak ako žiadal žalovaný za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu vozidla. Dôležitým v danej veci je, že poškodená nevyhnutne a preukázateľne v dôsledku škodovej udalosti, ktorú nezavinila, potrebovala náhradné vozidlo od žalobcu, za ktoré preukázateľne zaplatila nájom, a teda vznikla jej skutočná škoda v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

36. Žalobca podľa názoru súdu preukázal ujmu spočívajúcu v tom, že poškodená vynaložila náklady za požičanie motorového vozidla po dobu, po ktorú v dôsledku škodovej udalosti nemohla užívať svoje vlastné vozidlo. Uplatňovaná náhrada nákladov len reparuje poškodenej stav, keď nemôže svoje vozidlo užívať. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo až do vydania vlastného vozidla. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak by poškodená mohla používať vlastné motorové vozidlo.

37. Pokiaľ namietal žalovaný výšku denného nájomného, súd má za to, že, že cena denného nájmu je podľa vykonaného dokazovania predloženými cenníkmi k prenájmu obdobných vozidiel v danom čase a mieste primeraná a obvyklá. Súd posúdil nárok žalobcu za opodstatnený a náklady nájomného posúdil za nutne a účelne vynaložené náklady a v primeranej výške. Navyše nie je vylúčené, aby poškodené motorové vozidlo bolo vyššej triedy ako požičané, pričom žalovaný nevymedzil ani v čom vidí namietanú skutočnosť, že sa nejdená o obdobné motorové vozidlo v danom čase a mieste. Poškodená nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať lacnejšiu požičovňu a podrobne skúmať podmienky. Poškodená bola obmedzená už samotným poškodením vozidla, nie je dôvod, aby zavinením inou osobou bola obmedzovaná ešte o to viac, aby hľadala a porovnávala ponuky požičovní. Bolo by absurdné požadovať od poškodenej, ktorá je poškodením inou osobou obmedzovaná v jeho vlastníckom práve, aby pri zabezpečení náhradného vozidla sa „zdržiavala“ hľadaním a porovnávaním viacerých požičovní. Žalobca výšku denného nájmu náhradného vozidla preukázal svojim cenníkom, ako aj cenníkmi iných autopožičovní v Žiline. Žalovaný predložil internetové ponuky autopožičovní s poukazom na cenu nájmu automobilu Škoda Octavia, avšak neuviedol súdu bližšie skutočnosti, či išlo o autopožičovne so sídlom v Žiline, a prečo poukazoval práve na cenu nájmu vo vzťahu k tejto značke vozidla. Ak sa teda žalovaný odvolával na ním vykonaný prieskum na území Slovenskej republiky, tento dôkaz nemožno brať za objektívny a smerodajný, nakoľko žalovaný účelne predložil len vzorku trhu s najnižšou cenovou ponukou bez zohľadnenia rozdielnych cien v jednotlivých regiónoch, druhu motorových vozidiel a podmienok v nájme. Bolo procesnou povinnosťou žalovaného okrem samotného popretia skutkových tvrdení žalobcu podľa , preukázať svoje vlastné tvrdenia o dôvodnosti takéhoto postupu. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 , teda s označením alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Uvedené tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení.

38. Súd zároveň posúdil ako odôvodnený aj jednorazový poplatok 30,-Eur účtovaný prenajímateľom vozidla, nakoľko tento je opodstatneným nákladom, keď ide o poplatok súvisiaci s prenájmom vozidla. Jedná sa o náklady, ktoré by poškodený nemusel vynaložiť, keby nedošlo ku škodovej udalosti. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...). Poškodená jednorázový poplatok nesporne uhradila, a tak jej vznikla z titulu tejto úhrady (t.j. v súvislosti s dopravnou nehodou) škoda, ktorá je podľa názoru súdu jednoznačne krytá poistným plnením.

39. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 182,40 Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 826,60 Eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma 1.009,-Eur - priznaná suma 182,40 Eur= žalovaná istina 826,60 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

40. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná a súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo poškodeného, príp. jeho právneho nástupcu (aktuálne žalobcu) popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v . Ustanovenie upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa odseku 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje

poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa v spojení s . Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné zo strany poškodeného, resp. jeho právneho nástupcu, v prípade uplatnenia si skráteného poistného plnenia priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu . Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného (a tým pádom neúplného) plnenia dostane do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t. j. od 24.06.2020. Ukončenie poistného šetrenia bolo dňa 08.06.2020, od nasledujúceho dňa, t. j. od 09.06.2020 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle z. č. , ktorá uplynula 23.06.2020. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 24.06.2020, od ktorého dátumu žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením v spojení s nariadenia vlády SR č. , a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 826,60,-Eur (t.j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. Súd poukazuje v tomto smere aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 05.02.2019 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 10.2.2021.

41. Pokiaľ súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania navrhnuté žalovaným, a to návrhy na znalecké dokazovanie/odborné vyjadrenie, výsluch štatutára autoservisu alebo ním poverenej osoby vykonaním opravy za účelom zistenia primeranej doby opravy, v tej súvislosti primeranej doby nájmu a tiež výšky denného nájmu, ako aj dokazovanie výsluchom poškodenej za účelom preukázania nevyhnutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla, doplnenie dokazovania súd považoval za nadbytočné z dôvodov, ktoré uviedol v predchádzajúcich odsekoch. Tiež považoval za nadbytočné dokazovanie ohľadne aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to vo vzťahu k vlastníctvu, resp. oprávnenosti disponovania žalobcu s prenajatým motorovým vozidlom. Okresný súd aj bez vykonania dokazovania v tomto smere mal dostatočne zistený skutkový stav na rozhodnutie vo veci samej. nakoľko dokazovanie v tomto smere pre rozhodnutie veci považoval za nadbytočné. Pokiaľ išlo o znalecké dokazovanie, aj vzhľadom na výšku nároku by bolo nehospodárne dokazovanie nariaďovať a navyše uvedený dôkaz mohol predložiť žalovaný aj sám v zmysle .

42. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.