Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Csp-34-2021.pdf
PDF · 113.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: D. U., P.. X.X.XXXX, Y. A. XX, XXX XX A., o zaplatenie 679,47 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.10.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 679,47 EUR spolu s príslušenstvom. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca (ako nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovaný uzatvorili spolu dňa 23.1.2015 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1 600 EUR („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 50,04 EUR, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3 002,40 EUR. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný 2 251,80 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa 26.1.2019 - Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle ustanovení § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a dňa 19.3.2019 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 24.3.2019 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods.9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/447/2016. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje článok 13.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 679,47 EUR. Žalobca si zároveň
uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 71,44 EUR, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 2 931,27 EUR /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok 49, Výška splátky 50,04 EUR, Suma splátok (počet*výška) 2 451,96 EUR, Suma po zosplatnení 479,31 EUR, Spolu Istina = 2 931,27 EUR. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 2 251,80 EUR. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Istina 2 931,27 EUR - Prijaté úhrady 2 251,80 EUR = Dlžná suma 679,47 EUR. Náklady na vymáhanie pohľadávky si žalobca neuplatňil. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad/stĺpec „Zostatok“ zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 71,44 EUR /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si žalobca neuplatnil. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy: zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1678370 zo dňa 23.1.2015 (v rámci ktorej sa nachádzajú aj štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia o RPMN a priemernej RPMN, súhlas so spracovaním osobných údajov, vyhlásenie klienta a kópia občianskeho preukazu dvoch výplatných pások za mesiace 6/2017 a 7/2014, 2015), Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úverové splátky klientov Consumer Finance Holding, a.s., list zo dňa 21.1.2015 s ponukou predschválenej pôžičky, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky). Predložil tiež notársku zápisnicu o projekte rozdelenia zlúčením a Prílohu 1 Projektu.
2. Súd doručil žalobu s prílohami a s poučením spotrebiteľa o procesných právach a povinnostiach žalovanému dňa 10.12.2021 spolu s výzvou, aby sa k žalobe v lehote 15 dní vyjadril. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP, keďže sa jedná o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
4. Súd za účelom ochrany práv spotrebiteľa a ex offo preskúmania postupu dodávateľa voči spotrebiteľovi vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, akým spôsobom bola zisťovaná a preverovaná bonita žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov a zároveň, aby predložil listiny preukazujúce tieto skutočnosti.
5. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 15.11.2021 uviedol, že Občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Žalovaný podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť.
6. Keďže v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, súd v súlade s § 297 písm. b) CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
7. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 1.3.2022.
8. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu a listinných dôkazov predložených spolu so žalobou a odpoveďou na výzvu zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalovaný a právny predchodca žalobcu - Consumer Finance Holding, a.s. uzavreli dňa 23.1.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX (resp. XXXXXXX), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver pri nasledovných podmienkach: výška úveru 1 600 EUR, výška splátky 48,63 EUR, výška splátky s poistením 50,04 EUR, počet splátok 60, celková čiastka 2 917,80 EUR, RPMN 30,30 %, fixná ročná úroková sadzba 30,30 %, priemerná hodnota RPMN 18,66 %, celkové náklady spotrebiteľa 1 317,80 EUR, splatnosť prvej splátky 20.2.2015, splatnosť ďalších splátok vždy 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti 1/2020. Žalovaný najprv úver riadne splácal, niekedy sa dostal do omeškania s úhradou splátok, až roku 2018 prestal splácať úver. Listom zo dňa 26.1.2019, doručeným žalovanému dňa 1.2.2019, žalobca vyzval žalovaného na bezodkladnú úhradu nedoplatku na splátkach vo výške 150,12 EUR s upozornením, že ak do 5.3.2019 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Oznámením o vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.3.2019 žalobca oznámil žalovanému, že dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz, pričom dlžná čiastka prestavuje sumu 679,55 EUR.
10. Na prvej strany zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1678370 zo dňa 23.1.2015 sú okrem iného aj osobné údaje o klientovi a údaje klienta o zamestnaní a finančnej situácii, a to priemerný čistý mesačný príjem 195 EUR, mesačné finančné výdavky i iné mesačné výdavky 0 EUR, počet vyživovaných osôb 2, rodinný stav ženatý.
11. Z kópií výplatných pások vyplýva, že žalovaný mal v mesiaci jún 2014 príjem 195,24 EUR a rovnako tak aj v mesiaci júl 2014 príjem 195,24 EUR.
12. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil sumu 2 251,80 EUR, súhrn splátok je v sume 2 931,27 EUR, pokuty v sume 71,44 EUR a zostatok úveru 750,91 EUR.
13. Podľa údajov o úrokových mierach úverov pre nové obchody zverejnených na stránke Národnej banky Slovenska (<https://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/US/urmn_uve_cr.xls>) bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov poskytnutých so začiatočnou dobou fixácie splatnosťou od 1 do 5 rokov v mesiaci január 2015 vo výške 13,90 % ročne.
14. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úver.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
18. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)
19. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. V predmetnej veci bolo vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy nesporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podliehajúca právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušnej právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku a zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
24. Vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 5.12.2018 súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že prvá omeškaná splátka, kvôli ktorej vôbec zo strany poskytovateľa úveru došlo k zosplatneniu úveru (najstaršia omeškaná splátka) bola splatná dňa 20.11.2018 a žaloba bola podaná dňa 26.10.2021, nároky, ktoré sú predmetom tohto sporu nie sú premlčané, keďže ani od splatnosti nárokov do podania žaloby neuplynula všeobecná premlčacia lehota troch rokov.
25. Keďže sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu formulárového typu, súd v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ako aj rozhodovacou praxou slovenských súdov z úradnej moci (ex offo) preskúmal opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovanou spĺňa všetky povinné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch reflektujúc jeho eurokonformný výklad v porovnaní s článkom 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd preto dospel k záveru, že nie je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Súd skúmal splnenie si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ ex offo a k predloženiu dôkazov o splnení si tejto povinnosti bol žalobca vyzvaný a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Súd podporne uvádza, že podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C - 679/18 (ECLI:EU:C:2020:167): „Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.“
27. V zmysle § 7 a § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).Hoci v čase uzavretia zmluvy ešte nebol do ZoSÚ zakomponovaný celý rad usmernení v súvislosti s overovaním platobnej schopnosti spotrebiteľa, súd má za to, že už aj v tom čase zo zákona jasne vyplývala povinnosť veriteľa overovať úverovú schopnosť spotrebiteľa s dôrazom na jeho príjmy, výdavky a rodinný stav, ako aj dobu splácania, výšku úveru a prípadne aj jeho účel. Už aj v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývala zo zákona povinnosť veriteľa overovať bonitu klienta aj z príslušných databáz a registrov. Všeobecne pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že predmetnou povinnosťou veriteľa sa sleduje cieľ, ktorým je efektívne zamedzenie predlžovania spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov (databáz a registrov). Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
28. Súd mal v danom prípade za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní splnenia si povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, keďže súdu nepredložil žiadne listiny preukazujúce skúmanie bonity spotrebiteľa, teda splnenia si povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom veriteľ mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zo žalobcom tvrdených skutočností vyplýva, že právny predchodca žalobcu vychádzal pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver iba z údajov poskytnutých žalovaným, pričom z tvrdení žalobcu ani len nevyplýva, či bol príjem žalovaného overovaný v Sociálnej poisťovni, či bol žalovaný preverovaný v registri dlžníkov, úverovom registri a podobne, ani či boli od žalovaného zisťované jeho finančné výdavky a iné náklady, keďže sa pri nich uvádza iba hodnota 0 EUR. Údaje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere pritom indikujú, že žalovaný nemal príjem ani vo výške životného minima a pritom mal dve vyživovacie povinnosti. Ak by právny predchodca žalobcu vychádzal už aj iba z týchto údajov, nemohol by dôjsť k záveru o schopnosti žalovaného splácať predmetný úver, a to aj s poukazom na parametre - výšku a dobu splácania úveru.
29. Súd mal vzhľadom na uvedené za to, že veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal s odbornou starostlivosťou v zmysle citovaného ustanovenia, pričom spôsob, akým pristupoval k overovaniu bonity žalovanej, súd vyhodnotil ako formalistické, nezohľadňujúce skutočnú situáciu na strane žalovaného, a preto ho považoval za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Následkom hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je s poukazom na § 11 ods. 2 ZoSÚ jednak fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj nemožnosť požadovať jednorazové splatenie úveru zo strany veriteľa.
30. Vo svetle uvedených záverov o neplatnosti zosplatnenia úveru a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa súd ďalej zaoberal tým, či je žaloba aspoň v časti dôvodná. Z prehľadu splátok a úhrad je nepochybné, že žalovanému bola poskytnutá suma finančných prostriedkov vo výške 1 600 EUR. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný uhradil doposiaľ za účelom splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru sumu 2 251,80 EUR. Keďže žalovaný žalobcovi, resp. jeho právnemu predchocovi, už vrátil istinu úveru bez úrokov a poplatkov, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Pre úplnosť sa žiada tiež dodať, že súd v danom prípade navyše vyhodnotil s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dojednanie o výške úrokovej sadzby vo výške 30,30 % ročne za absolútne neplatné pre rozpor výšky úroku s dobrými mravmi. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti súd poukazuje jednak na rozsiahlu ustálenú prax súdov, v zmysle ktorej neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, ktoré by však nemali presahovať viac ako 100 % oproti priemeru úrokových sadzieb obdobných úverov poskytovaných bankami. Priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (január 2015) bola pre daný typ úveru so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 13,90 % ročne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zmluvne dojednanú výšku úrokovej sadzby 30,30 % ročne považoval za odporujúcu dobrým mravom, keďže táto presahuje dvojnásobok uvedenej priemernej úrokovej miery (2 x 13,90 = 27,80).
32. Pre podporu záverov o neplatnosti dojednania o výške úrokovej sadzby súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, v ktorom sa uvádza : „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. 19Co/312/2015), ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zodňa 05.11.2014, v ktorom uvádza: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ (obdobne tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/220/2014 zo dňa 27.11.2014.).
33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP na základe pomeru úspechu v konaní tak, že hoci žalovanému by vzhľadom na plný úspech v konaní prináležala náhrada trov konania voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli nejaké účelné trovy konania, keďže žalovaný nebol v konaní aktívny.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.