Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Cob-128-2017.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/128/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: HORNONITRIANSKE BANE zamestnanecká, a.s. (v skratke HBz a.s.), Matice slovenskej č. 10, 971 71 Prievidza, IČO: 36 002 887, proti žalovanému: ZTS VVÚ Machinery s.r.o., Južná trieda č. 95, 040 01 Košice, IČO: 36 607 029, právne zastúpenému: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Kováčska č. 53, 040 01 Košice, IČO: 36 730 564, v konaní o zaplatenie 229.359,53 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 36Cb/140/2016-171 zo dňa 6.6.2017 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 6.6.2017 zamietol žalobu nad nárok žalobcu uvedený vo výroku II. rozsudku; konanie o zaplatenie istiny vo výške 798,48 eur a o zaplatenie úroku z omeškania nad výšku 0,01% z dlžnej sumy denne zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 12.8.2016 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 229.359,53 eur titulom nároku na zaplatenie odmeny za vykonanie diela podľa Zmluvy o dielo č. DT/2014/434 zo dňa 3.11.2014. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil: 1. nárok na úrok z omeškania vo výške 9,05% z dlžných súm ročne od vzniku omeškania do zaplatenia, 2. nárok na zaplatenie paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a 3. tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania. Na pojednávaní dňa 6.6.2017 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť a to v časti uvedenej vo výroku II. rozsudku. Svoje späťvzatie odôvodnil neoprávneným vyúčtovaním nákladov na prepravu a tiež nezohľadnením zmluvne dohodnutej výšky úroku z omeškania, ktorá bola dohodnutá na 0,01% z dlžnej sumy denne. Žalovaný sa k veci vyjadril tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na nahradenie trov konania. Svoje stanovisko odôvodnil nasledovne: 1. tvrdenie žalobcu, že žalovaný prevzal výrobky povereným zamestnancom je nepravdivé, pričom žalobca na preukázanie dodania výrobkov predložil iba svoje vlastné výdajky, ktoré mohol vyhotoviť kedykoľvek aj bez reálneho dodania výrobkov, 2. žalobca si zmluvu neplnil riadne, pretože neposkytol nasledovné zmluvne dohodnuté plnenie: Dodanie technickej dokumentácie, vykonanie preberacích (FAT) skúšok, vykonanie preberacích (SAT) skúšok, podpora pri uvedení do prevádzky a technická podpora prevádzky, pričom na základe týchto skutočností má žalovaný právo na zníženie ceny diela, 3. žalobcom vykonaná fakturácia nebola oprávnená, pretože podľa bodu 5.1 zmluvy mal žalobca možnosť fakturovať až po protokolárnom odovzdaní diela, k čomu nedošlo, 4. žalobca nezohľadnil dohodu o zádržnom v bode 5.3. zmluvy, 5. žalobcom požadovaný úrok z omeškania je uplatnený v neoprávnenej výške, pretože podľa dohody účastníkov (bod 2.19 VNP) bol úrok z omeškania dohodnutý na výšku 0,01% denne a 6. žalobca sa s plnením zmluvy a jej jednotlivých nadväzujúcich objednávok dostal do omeškania, v dôsledku čoho
má žalovaný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z celkovej ceny diela v zmysle bodu 23.2 VNP, čo pri celkovej cene diela predstavuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 555,79 eur za každý deň omeškania; už ku dňu podania žalobného návrhu bolo omeškanie žalobcu viac ako 500 dní, t.j. žalovanému voči žalobcovi už pri podaní žaloby vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 277.895,00 eur; v súvislosti s touto zmluvnou pokutou žalovaný vzniesol kompenzačnú námietku do výšky uplatňovaného nároku; 7. žalobca si v rozpore so zmluvou neoprávnene vyúčtoval odmenu za prepravu diela; 8. žalobca pri svojej fakturácii v rozpore so zmluvnými podmienkami nezaúčtoval v prospech žalovaného hodnotu materiálu, ktorý dodal žalovaný na vyhotovenie diela a 9. konaním žalobcu v rozpore so zmluvou vznikla žalovanému škoda.
3. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalovanému voči žalobcovi vznikol podľa dohody v bode 23.2. VNP nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním diela vo výške 277.895,00 eur, pričom žalovaný svoj nárok počas konania použil ako kompenzačnú námietku voči žalobcom uplatnenej pohľadávke.
4. Nárok žalobcu zanikol vznesením kompenzačnej námietky žalovaným, t.j. zanikol započítaním pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu žalobu zamietol.
5. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ust. § 536 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 580 Občianskeho zákonníka, § 151 Civilného sporového poriadku (CSP), § 145 ods. 2 CSP, § 255 ods. 1 CSP.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové konanie.
7. V odvolaní žalobca uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.a/ CSP, že neboli splnené procesné podmienky, písm.b/ t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm.e/ t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a písm.h/ t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej poukázal nato, že o termíne pojednávania určeného na 6.6.2017 sa dozvedel od spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. (v skratke HBP, a.s.), IČO: 36 005 622, do elektronickej schránky ktorej bolo predvolanie a uznesenie súdu zo dňa 26.4.2017 doručené, teda písomnosti boli doručené inej právnickej osobe, ako žalobcovi. Preto neobstojí tvrdenie súdu, že žalobca si prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany neuplatnil včas, nakoľko žalobcovi do dňa podania odvolania neboli doručené žiadne výzvy súdu. O termíne pojednávania sa dozvedel náhodou dňa 2.6.2017, preto sa ho aj zúčastnil. Podľa ustanovenia § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalobca tieto prostriedky uplatnil na pojednávaní písomným podaním zo dňa 2.6.2017, súd ich však bez ďalšieho skúmania nebral do úvahy. K podanému odporu sa žalobca nevyjadril včas z dôvodu, že viacerí zamestnanci, ktorí mali daný kontrakt v kompetencii skončili pracovný pomer a tým bolo sťažené zabezpečenie dôkazných prostriedkov, ktoré by vyvrátili tvrdenia žalovaného. V tejto súvislosti žalobca navrhol výsluch kľúčového svedka Ing. L. D. (bývalý riaditeľ odštepného závodu žalobcu), ktorý sa mal vyjadriť k viacerým tvrdeniam žalovaného, uvádzaným v odpore. Žalobca si uplatnil žalobou zaplatenie neuhradených faktúr, ktoré žalovaný nikdy nespochybnil, pričom v odpore už konštruuje a uvádza ničím nepodložené argumenty. Žalobca má za to, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatnil včas, na pojednávaní ešte pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, teda v súlade s ustanoveniami CSP. Dôkazy boli žalobcom predložené súdu a mali by byť založené v súdnom spise. Na dôvažok žalobca uviedol, že aj samotný rozsudok súd prvej inštancie doručil do elektronickej schránky inej spoločnosti a nie žalobcovi.
8. Žalobca sa v odvolaní súčasne vyjadril k odporu podanému žalovaným. Uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nárok žalobcu je nedôvodný je nepravdivé. Žaloba obsahuje všetky podstatné náležitosti a skutočnosti, z ktorých žalobca odvodzuje svoje práva. Nie sú mu známe žiadne skutočnosti tvrdené žalovaným, že došlo k obmedzeniu či zániku uplatňovaných práv. Zdôraznil, že žalovaný všetky žalobcom vystavené faktúry prijal, žiadnu nevrátil z akéhokoľvek dôvodu ako nedôvodnú, navyše väčšiu časť vystavených faktúr žalobcu bez pripomienok uhradil.
Jednotlivé prílohy nemajú pre posúdenie sporu podstatný význam, naviac príloha č. 5 - VŠEOBECNÉ OBCHODNÉ PODMIENKY ZTS VVÚ MACHINERY s.r.o., ktorá vo svojom texte uvádza v čase uzatvárania zmluvy už neplatné právne predpisy a naviac svojim obsahom sa týka dodávky veľkých celkov, pri ktorých je napríklad stanovená pre žalobcu ako dodávateľa povinnosť viesť stavebný, resp. Montážny denník. Pritom žalobca poukázal na to, že bol dodávateľom iba niekoľkých komponentov - tubusov. Žalovaný žalobcove konanie označil za podvodné, keď uviedol, že žalobca mohol kedykoľvek doklady vyhotoviť, bez reálneho preukázania dodania tovaru. Väčšina výrobkov bola dodaná cez prepravnú firmu G. B. W., so sídlom v Prievidzi, niektoré výrobky boli osobne dodané vtedajším riaditeľom odštepného závodu C.. D. a časť výrobkov bola dodaná firmou RMR Galvanizácia Humenné, ktorá pre žalobcu v rámci kooperácie zabezpečovala galvanizáciu - chrómovanie tubusov, t.j. výrobkov. Vykonané práce za žalovaného odsúhlasovala Ing. D.. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a to nedodanie technickej dokumentácie podľa prílohy č. 1 a prílohy č. 2, žalobca predložil dôkaz - výpis z Kontrolnej knihy návštev žalobcu, vedenej na recepcii o.z. Banská mechanizácia a elektrifikácia (BME), z ktorého vyplýva, že zástupca objednávateľa -žalovaného Ing. W. D. sa dostavila na skúšky FAT (Factory acceptance test), t.j. test vo výrobnom závode v období od 7.10.2014 do 20.8.2015 celkom deväťkrát. Ku skúške SAT (Site aceptance test), t.j. akceptačný test na mieste, ktorého účelom je preukázať schopnosť správneho fungovania celku nebol žalobca nikdy prizvaný, zamestnancom žalobcu nikdy ani nebol umožnený prístup do výrobných priestorov z dôvodu utajenia. Pritom žalobca má informáciu, že celý komplet je funkčný a bol predaný tretej osobe do zahraničia. Z uvedeného dôvodu žalobca nevidí dôvod na zníženie ceny diela o hodnotu neposkytnutého plnenia. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca mal právo fakturovať až jednou konečnou faktúrou po protokolárnom odovzdaní diela SAT (čl. V. ods. 1) považuje žalobca za zavádzajúce, nakoľko hneď v nasledujúcom ods. 2 bodu V. - Platobné podmienky sa uvádza, že splatnosť faktúr je 30 dní odo dňa vyhotovenia, t.j. zmluvné strany predpokladali a dohodli vystavenie viacerých dielčích faktúr. Preto tvrdenie žalovaného, že žaloba nemá oporu v zmluvne dohodnutých podmienkach je zavádzajúce. Naviac žalobca uviedol, že okrem zmluvy pre žalovaného plnil aj na základe písomných objednávok. Medzi sporovými stranami bol v zmluve a prílohe č. 5 zmluvy dohodnutý úrok vo výške 0,01% za každý deň omeškania s oneskorenou úhradou faktúr v zmysle bodu 2.19. V tejto časti žalobca zobral späť uplatnený úrok z omeškania a navrhol, aby súd rozhodol o výške zmluvne dohodnutého úroku t.j. 0,01% denne z dlžnej sumy. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca doteraz nesplnil dielo a tým sa dostal do omeškania o viac ako 500 dní je zavádzajúce. Žalobca splnil dojednaný predmet zmluvy, vyrobil pre žalovaného jednotlivé komponenty (tubusy I. až 1V.), teda žalobca nie je v omeškaní s plnením. Opätovne zdôraznil, že žalovaný celkové dielo, ktorého súčasťou boli aj žalobcom vyrobené komponenty predal a vyviezol ako komplex do zahraničia (bližšie nešpecifikovaná krajina Ázie). V tejto súvislosti žalobca absolútne namieta vznesenie kompenzačnej námietky vo výške 277.895,00 eur na pojednávaní dňa 6.6.2017. Je pravdou, že v zmluve bola dohodnutá dodacia podmienka s doložkou FCA ZŤS VVU MACHINERY podľa INCOTERMS 2010, a preto žalobca na pojednávaní zobral návrh v časti zaplatenia 798,48 eur späť. Nie je pravdou, že žalovaný opakovane reklamoval jednotlivé časti. Zmluvné strany pri zhotovovaní diela intenzívne komunikovali e-mailovou komunikáciou, resp. pri osobných rokovaniach u žalovaného, keď odsúhlasovali vzájomne jednotlivé výrobné operácie. Pripomienky žalovaného sa po konzultáciách operatívne riešili. Oficiálna reklamácia zo strany žalovaného nebola žalobcovi nikdy dourčená. Zo strany žalobcu bola snaha dodať výrobky čo najvyššej kvality, a preto zo svojho majetku prepožičal žalovanému svoju meraciu techniku, jednalo sa o mikrometer a prístroj na meranie hrúbky chrómu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nevedel odstrániť vady diela, resp. nereagoval na reklamácie nie je pravdivé. Ak by tvrdenie žalovaného bolo pravdivé, tak by nebol dôvod zadávať na základe objednávok dodanie ďalších výrobkov nad rámec zmluvy, resp. by bol dôvod na vrátenie faktúry. Tvrdenie žalovaného že konaním žalobcu mu vznikla škoda je ničím nepodložené tvrdenie. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukázal na to, že počas trvania zmluvného vzťahu nebola uplatnená žiadna písomná reklamácia žalovaným, nebola žalobcovi vrátená žiadna faktúra a bola pripravovaná rámcová zmluva na ďalšiu spoluprácu. Priložená korešpondencia ako dôkaz k bodu 9 je štandardná a nasvedčuje tomu, že obidve zmluvné strany boli pripravené na ďalšiu spoluprácu, riešili sa bežné dodávateľsko-odberateľské vzťahy. Žalovaný v mesiaci 03/2015 dokonca predložil na pripomienkové konanie a podpísanie aj návrh Rámcovej zmluvy.
V tomto smere žalobca trvá na svedeckej výpovedi navrhnutého svedka Ing. L. D., ktorý bol v tom čase riaditeľom o.z. Banská mechanizácia a elektrifikácia.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. § 387 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých výrokoch ako vecne správny. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
10. K odvolaciemu dôvodu žalobcu, že neboli splnené procesné podmienky uviedol, že tieto dôvody nie sú dané. Súd procesné podmienky počas konania skúmal. Čo sa týka porušenia práva na spravodlivý proces, toto právo si nemožno zamieňať s nečinnosťou účastníka, navyše žalobcu. Súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a pod. Žalobca podal žalobu na súd, inicioval súdne konane a bolo preto v jeho hlavnom záujme, aby v konaní pokračoval bez prieťahov, teda vyjadril sa k odporu doručenému mu zo strany súdu prvej inštancie. Pokiaľ však z dôvodov na strane účastníka (resp. priamo ním zavinených) dochádza k strate jeho práv v dôsledku jeho konania, nemožno hovoriť o porušení práva na spravodlivý proces zo strany súdu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že súdu prvej inštancie nemožno vyčítať žiadne nesprávne právne posúdenie.
11. Podľa žalovaného žalobca potvrdil, že o podanom odpore mal vedomosť odo dňa jeho doručenia t.j. od 2.2.2015 a k jeho obsahu sa nevyjadril včas z dôvodov na strane žalobcu. Žalovaný má za to, že táto argumentácia žalobcu svedčí o tom, že si riadne a včas nesplnil povinnosti uložené mu v ust. § 153 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, komunikoval by so súdom a v prípade objektívnej nemožnosti predložiť dôkazy by požiadal súd o predĺženie lehoty na ich predloženie, či označenie. Žalobca však až do termínu pojednávania nepožiadal konajúci súd o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov, ani tieto dôkazy neoznačil. V súlade s koncepciou CSP nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by v zásade znamenalo zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Súd prvej inštancie tým, že žalobu zamietol (okrem časti, ktorá bola žalobcom vzatá späť), rozhodol v celom rozsahu zákonne a v súlade s predpismi procesného i hmotného práva.
12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa doručovania predvolania na pojednávanie, žalovaný uviedol, že pojednávania, ktoré sa konalo 6.6.2017 sa žalobca riadne zúčastnil, pojednávanie sa konalo a počas celého pojednávania nevzniesol žalobca ani jednu námietku vyjadrujúcu jeho nesúhlas s konaním predmetného pojednávania, s prejednaním veci na tomto pojednávaní, či námietku ohľadom nesprávneho doručovania predvolania. Na pojednávaní mal žalobca dostatok času uplatniť všetky svoje procesné práva z prípadného nesprávneho doručovania, vrátane oboznámenia súdu s nesprávnym doručovaním predvolania na pojednávanie. Podľa žalovaného, táto námietka žalobcu v odvolaní neobstojí a považuje ju za účelový a neskoro uplatnený argument, ktorým sa žalobca snaží zvrátiť preňho nepriaznivý výsledok konania.
13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opätovne poukázal nato, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu, považuje ho za nedôvodný a v rozpore so skutkovým, skutočným a právnym stavom veci. Má za to, že tvrdenia a návrhy žalovaného boli v konaní riadne preukázané a zo strany súdu boli považované za nesporné. Všetky faktúry žalobcu, vystavené na základe zmluvy sú nedôvodné. Dáva do pozornosti konajúcemu súdu ustanovenie čl. V. zmluvy, v zmysle ktorého mala byť vystavená jedna konečná faktúra po protokolárnom odovzdaní diela (SAT) - preberacie skúšky u objednávateľa/ žalovaného (bod 5.1. zmluvy). Nakoľko žalobca sa skúšok nezúčastnil, nesplnil si povinnosť podľa zmluvy, v dôsledku čoho žalobca riadne neodovzdal dielo žalovanému a nebol oprávnený v zmysle dohodnutých podmienok požadovať úhradu ceny za dielo, a to ani v časti. Zároveň žalobca vo svojom žalobnom návrhu úplne opomína obsah ustanovenia bodu 5.3. zmluvy, v zmysle ktorého má objednávateľ právo na zádržné, ktoré si žalovaný ako objednávateľ riadne uplatnil. Žaloba znejúca na úhradu tejto sumy nemá oporu v zmluvne dohodnutých podmienkach, preto nie je možné
priznať žalobcovi ním uplatnený nárok, a to pre nesplnenie jeho povinností a nedodržanie zmluvných podmienok. Túto skutočnosť žalobca ani nespochybňuje.
14. Žalovaný nespochybňuje, že uzatvoril so žalobcom Zmluvu o dielo č. DT 2014/434 spolu s jej Prílohami č. 1 až 5, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť, predmetom ktorej bolo dielo v nej uvedené. Žalobca zľahčuje, ak uvádza, že Príloha č. 5 nemá pre posúdenie sporu podstatný význam. Žalobca túto Prílohu č. 5 z pohľadu žalovaného účelovo nepriložil k žalobe, nakoľko by poukázal na množstvo nepravdivých tvrdení, ktoré v žalobe uviedol a na ktoré žalovaný reagoval podaním odporu a vyjadrením k žalobe. Žalobca sa zaviazal v zmluve akceptovať podmienky uvedené v Prílohe č. 5, preto je táto Príloha č. 5 a práva a povinnosti z nej vyplývajúce neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, bez ohľadu na to, čo sa dnes žalobca snaží tvrdiť. O to viac, keď žalobca Prílohu č. 5 de facto akceptuje, keď priznáva chybu v uplatnenom úroku z omeškania a v tejto časti zobral žalobu späť. Žiaden zo žalobcom predložených dokladov nepreukazuje dodanie diela potvrdené žalovaným, žiaden z predložených dokladov neobsahuje podpis osoby konajúcej za žalovaného. žalobca v podstate predložil iba výdajky zo skladu, ktoré mohol kedykoľvek vyhotoviť, bez reálneho preukázania dodania tovaru. Evidencia v knihe návštev žalobcu nie je dôkazom o účasti žalovaného na FAT skúškach. Žalovaný na FAT skúšky nebol nikdy oficiálne pozvaný, pokiaľ by k tomu došlo, na skúškach by sa zúčastnil príslušný manažér projektu a zástupca oddelenia Útvaru riadenia a kontroly kvality (URaKK). Pre úplnosť žalovaný uviedol, že dňa 7.10.2014 nebol hotový ani jeden dielec - tubus, takže sa žiadne FAT skúšky ani nemohli uskutočniť. Žalobca tak opätovne zavádza súd nesprávnymi tvrdeniami. Podľa žalovaného, žalobca si zmluvu riadne neplnil a nesplnil si povinnosti dohodnuté v zmluve. Samotná Príloha č. 1 obsahovala ďalšie povinnosti, ktoré mal žalobca spolu s dodaním diela splniť, k čomu však nedošlo (a to ani ku dňu vyhotovenia tohto podania t.j. 28.8.2017). Žalobca túto časť dodávky v zmysle zmluvy žalovanému neposkytol/nedodal. S ohľadom na skutočnosť, že táto časť dodávky bola zahrnutá v cene žalobcu ako zhotoviteľa, žalovaný má právo na zníženie ceny diela o hodnotu neposkytnutého plnenia. Žalobca priznal, že si nedôvodne uplatnil príslušenstvo k ním žalovanej istine pohľadávky vo výške 9,05% ročne. Žalobca uznal a je teda nesporné a nepochybné, že medzi účastníkmi sporu zmluvne dohodnutý úrok bol vo výške 0,01% denne z dlžnej sumy, a to v zmysle bodu 2.19 zmluvy. Z dôvodov žalovanému neznámych žalobca sa pri realizácii zmluvy obmedzil iba na to, akoby predmetom dodávky mala byť iba výroba tubusov. Predmet zmluvy bol však podrobne špecifikovaný v čl. II Zmluvy o dielo č. DT 2014/434, článok II, Predmet zmluvy, s obsahom dodávky špecifikovaným v Prílohe 1 až 3 ZoD. Samotná výroba a dodanie tubusu (k tomu aj s vadami) nie je riadnym splnením zmluvy, pokiaľ s výrobkom nie sú odovzdané aj všetky potrebné doklady a dokumentácia, ako napr. WPQR, certifikáty zváračov, atesty materiálov, skúšky materiálov, sprievodné listy a pod. Až odovzdaním všetkých týchto dokladov dôjde k splneniu zmluvy. Ide pritom o bežné doklady týkajúce sa výrobkov, ktoré sa obvykle k týmto výrobkom dokladajú. Celkový počet dní omeškania žalobcu s dodaním diela pri jeho jednotlivých častiach prevyšuje v súčte 500 dní už pri posudzovaní dokladov predložených žalobcom k žalobnému návrhu. Zmluvná pokuta z omeškania ďalej narastá v dôsledku nesplnenia si povinností zo strany žalobcu, ktorá trvá. Žalovaný trvá na tom, že žalobcom v omeškaní dodávané jednotlivé časti diela vykazovali mnohé vady, ktoré žalovaný u žalobcu opakovane reklamoval. Reklamácie boli pre urýchlenie ich vybavenia zasielané emailovou poštou, prílohou ktorej boli aj „Upozornenia kontroly“ z oddelenia URaKK u žalovaného a ďalšie dokumenty, kde bol žalobca upozornený na technické chyby výrobkov a požiadavky na ich odstránenie. Je nepochybné, že omeškaním a vadným plnením žalobca ako zhotoviteľ spôsobil žalovanému nielen reputačné škody, ale aj iné škody spočívajúce napr. v potrebe odstránenia vád treťou osobou na náklady žalovaného, zvýšené dopravné náklady, ušlý zisk a pod.. Opakovaným porušením svojich zmluvných povinností spôsobil žalobca žalovanému škodu, ktorú je povinný mu v zmysle ust. § 373 v spojení s ust. § 379 Obchodného zákonníka nahradiť. Žalovaný len samotné náklady na odstránenie vád predbežne vyčíslil na sumu 118.817,20 eur. Preukazovanie týchto nákladov v súčasnom stave konania považuje žalovaný za nadbytočné, čo však nič nemení na skutočnosti, že tieto náklady vynaložiť musel. Predstava účastníkov konania o štandardnej spolupráci je zrejme odlišná, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo aj v tom, že k podpísaniu Rámcovej zmluvy nedošlo. Pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť všetky ním uvádzané tvrdenia a skutočnosti v odvolaní ako prostriedky procesného útoku (obrany) uplatniť v prvoinštančnom konaní.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34) zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že žalobca podal odvolanie, ktorým navrhol rozsudok v celom rozsahu zrušiť a že odvolanie žalobcu je dôvodné.
16. Odvolací súd mal za to, že predvolanie vytýčené na deň 6.6.2017 (čl. 112), ako ani uznesenie o poučení pre žalobcu (čl. 112a) nebolo žalobcovi doručené.
17. Z doručenky pripojenej na čl. 113 je zrejmé, že predvolanie bolo doručené inej spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza a.s. s IČOm: 36 005 622 a nie žalobcovi. Podobne aj ostatné písomnosti na čl. 116, ktorým sa žalobcovi doručovalo poučenie vzor 167 + vzor 14 bolo doručené prijímateľovi s IČOm:36 005 622, teda inému prijímateľovi, než je žalobca napriek tomu, že na čl. 116 je dopísané pri doručení „žalobca“. Ďalej odvolací súd poukazuje, že všetky písomnosti, a to platobný rozkaz (čl. 71), zrušenie platobného rozkazu + odpor (čl. 11), ako aj rozsudok (čl. 171) bol doručený nie žalobcovi, ale taktiež subjektu Hornonitrianske bane Prievidza a.s. s IČOm: 36 005 622 (čl. 181).
18. Vychádzajúc z uvedených skutočností, odvolací súd má za to, že nedoručením uznesenia z čl. 112a + 112b žalobcovi, žalobca nikdy nebol riadne poučený o sudcovskej koncentrácii podľa § 153 a § 154 CSP, a preto súd prvej inštancie sa nemohol v dôvodoch rozsudku na túto sudcovskú koncentráciu ani odvolávať.
19. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalovaný na dôkaz svojho tvrdenia ohľadne kompenzačnej námietky nepredložil ako to vyplýva z obsahu spisu žiadne dôkazy. Žalobca tvrdenie žalovaného popiera s tým, že žiadnu reklamáciu neobdržal a dielo malo byť žalovaným odpredané do zahraničia. Pokiaľ by žalobca dielo nedodal v termíne dohodnutom v zmluve, bol by žalovaný túto skutočnosť reklamoval. Žalovaný si rozporuje svojimi tvrdeniami, keď na jednej strane vzniesol kompenzačnú námietku a tým nárok žalobcu uznal a na strane druhej rozporuje dodávku v zmysle zmluvy o dielo.
20. Súd prvej inštancie odstráni v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu vyššie vytýkané nedostatky svojho nesprávneho procesného postupu, vyzve účastníkov konania na predloženie dôkazov, vysporiada sa s kompenzačnou námietkou žalovaného a súčasne vyzve žalovaného na preukázanie svojich tvrdení o omeškaní s dodaním diela.
21. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.b/ CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).