Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sf/70/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 654 363, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102685764/2023 zo dňa 26.10.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.12.2023, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 20.12.2023 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 20.12.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102685764/2023 zo dňa 26.10.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.101631582/2023 zo dňa 29.06.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) určený rozdiel dane v sume 248 560,69 eura na dani z pridanej hodnoty, nebol mu priznaný nadmerný odpočet v sume 86 405,90 eura a zároveň mu bola vyrubená daň v sume 162 154,79 eura, za zdaňovacie obdobie september 2019.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dôvodil jednak tým, že plnením daňovej povinnosti vyplývajúcej mu z napadnutých rozhodnutí mu vzniká finančná a s tým spojená hospodárska škoda vo výške 248 560,69 eura, ktorá ohrozuje stabilný ekonomický chod spoločnosti a možnosť udržania zamestnanosti na doterajšej úrovni a tiež hrozbou ďalšej závažnej ujmy inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí spočívajúcej v tom, že pokiaľ správny súd žalobe neprizná odkladný účinok, správca dane bude vychádzať z výšky rozdielu dane, ktorý bol žalobcovi napadnutými rozhodnutiami vyrubený, ako skutočnosti odôvodňujúcej záver, že žalobca si v daňovom priznaní uplatnil za zdaňovacie obdobie september 2019 nárok na odpočítanie DPH v nesprávnej výške, resp. že v ňom uviedol daň v nesprávnej výške, ako skutkovej podstaty správneho deliktu podľa daňového poriadku. Na tomto základe mu bude môcť správca dane podľa žalobcu uložiť pokutu podľa daňového poriadku, a to aj predtým, ako správny súd rozhodne vo veci samej, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikla ďalšia peňažná ujma v podobe povinnosti zaplatenia takto uloženej pokuty.

3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobe tiež žalobca odôvodnil aj s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -50 zo dňa 07.12.2010, ktorého časť odôvodnenia citoval. Poukázal na to, že Krajský súd v Žiline ako hlavný dôvod pre priznanie odkladného účinku žalobe uviedol hrozbu daňovej exekúcie. Napriek tomu, že zákon o správe daní a poplatkov pozná inštitúty,

ktoré umožňujú odvrátiť nepriaznivé účinky daňovej exekúcie, pri hodnotení naplnenia znaku hrozby závažnej ujmy vzal do úvahy výšku vyrubeného rozdielu dane 21 566,65 eur.

4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 25.04.2024 konštatujúc, že tento návrh nepovažuje za opodstatnený. Z dôvodov uvedených žalobcom totiž nevyplýva, že postupom správcu dane by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle možné priznať správnej žalobe odkladný účinok.

5. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

7. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu,povyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v .

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

12. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, pričom nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

13. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

14. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a mnohých iných vážnych nenapraviteľných následkov.

15. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že žalobca hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov neosvedčil. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle , alebo b) . Pri dôvode týkajúcom sa (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

16. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej nepripojil žiadne doklady potrebné na posúdenie jeho celkovej majetkovej situácie súdom (napr. aké zisky dosahoval pred zdanením, prípadne doklady preukazujúce dobu splatnosti jeho pohľadávok a záväzkov), a teda ani na posúdenie ním tvrdenej hrozby závažnej ujmy. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je však možné posúdiť len v kontexte jeho celkovej aktuálnej majetkovej situácie, ktorú súdu dostatočne nepreukázal. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že samotná výška určeného rozdielu v sume nadmerného odpočtu sama osebe neosvedčuje hrozbu závažnej ujmy na strane žalobcu, a že priznanie odkladného účinku správnej žalobe neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

17. Správny súd tiež dodáva, že v prípade výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci logicky dochádza k negatívnym následkom vo vzťahu k podnikateľskej činnosti akéhokoľvek subjektu a tieto následky možno všeobecne predpokladať. Žalobca však žiadnym spôsobom neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne dopady. Uviedol len budúce hypotetické dopady na jeho hospodárenie a činnosť.

18. Žalobca neosvedčil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ktorý možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -44). Správny súd ani nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by žalobcom tvrdené skutočnosti, ktorými odôvodňoval naplnenie predpokladov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, mali prevážiť nad verejným záujmom, ktorým je riadne zaplatenie, resp. výber dane.

19. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný a nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Bolo výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).