Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/104/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Ing. J. J., nar. XX. J. XXXX, T. XXX, K., zastúpeného splnomocnenkyňou: URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Banská Bystrica, proti žalovanému: U. F., nar. XX. A. XXXX, R. XXXX/XX, Y., zastúpenému splnomocnenkyňou: Mgr. Bronislava Hanusová, advokátka, Bratislava, o 10.622,05 € s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 24 Cb 22/2009-428 z 18. mája 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa mení tak, že žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti zaplatiť žalobcovi 10.622,05 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 2. decembra 2008 do zaplatenia oproti vráteniu motorového vozidla zn. Ford Focus combi 1.6 TCi GHIA, rok výroby 2005, č. karosérie VF0WXXGCDW5P44258 a vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov celého konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného vrátenia 10.622,05 € ako kúpnej ceny zaplatenej mu za motorové vozidlo podľa kúpnej zmluvy zo 6. októbra 2008, od ktorej odstúpil, a to proti vráteniu tohto motorového vozidla, a II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Strany 6. októbra 2008 podpísali „Dohodu o kúpe ojazdeného automobilu v zmysle ustanovení § 409 a nasl. Obchodného zákonníka“, ktorou žalovaný predal žalobcovi motorové vozidlo zn. Ford Focus combi 1,6 TDCIGHIA, rok výroby 2005, za cenu 320.000 býv. Sk (10.622,05 €). Vozidlo bolo žalobcovi ihneď odovzdané, žalobca kúpnu cenu žalovanému zaplatil. Už 10. októbra 2008 sa na vozidle objavila vada spočívajúca v jeho nenaštartovaní, čo žalobca žalovanému riadne vytkol. Žalovaný sa túto vadu zaviazal odstrániť, čo urobil v servise 12. októbra 2008, kde bola vymenená riadiaca jednotka vozidla, a tiež v ďalšom servise, kde bol vymenený štartér. Žalovaný vrátil žalobcovi vozidlo ako opravené 4. novembra 2008. Na vozidle neboli pri jeho vrátení viditeľné žiadne zjavné vady, hoci žalobca upozorňoval žalovaného na nefungujúci tempomat. Dôvodom nefungujúceho tempomatu bolo, že tento tempomat ako prvok mimoriadnej výbavy vozidla, nebolo možné zadefinovať v riadiacej jednotke vozidla, čoho dôvodom podľa znaleckého posudku bolo to, že po výmene nebola nová riadiaca jednotka správne naprogramovaná. Namontovaný štartér bol však kompatibilný s daným typom vozidla, a hoci pri znaleckom pokuse došlo k jeho skratu, nebol zistený nesprávny postup alebo použitie nekompatibilných dielov pri jeho oprave. Následne po tejto oprave sa na vozidle vyskytli ďalšie vady v podobe zasvietenia parkovacích svetiel spolu s naštartovaním motora, pričom motor išiel ďalej aj pri zapnutých svetlách a vytiahnutom kľúči zo zapaľovania. Podobne sa objavili vady v podobe hlásenia chyby ESP v chladnejšom

počasí, vozidlo časom prestalo fungovať a bolo cítiť aj spáleninu. Tieto vady nepovažoval znalec za opakujúce sa vady riadiacej jednotky, ale čiastočne za prejav bežnej činnosti vozidla v dôsledku poklesu napätia v batérii, ktoré sa zrejme znížilo v dôsledku skratu na časti kabeláže. Listom z 19. novembra 2008 žalobca od zmluvy zo 6. októbra 2008 odstúpil okrem iného z dôvodu nefungujúceho tempomatu, ako aj existencie iných neodstrániteľných vád, a vyzval žalovaného na vrátenie kúpnej ceny; zároveň ho vyzval, aby si s ním dohodol spôsob a termín vrátenia vozidla.

4. Z takto zisteného skutkového stavu súdu prvej inštancie právne uzavrel, že „dohoda“ zo 6. októbra 2008 je kúpna zmluva a spravuje sa Obchodným zákonníkom, pretože jeho použitie si v nej strany v zmysle jeho § 262 dohodli. Súd tento vzťah neposudzoval ako vzťah spotrebiteľský, pretože žalovaný je síce živnostník, v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa však venuje len prevádzkovaniu nákladnej cestnej dopravy a ako živnostník nebol v zmluve ani označení. Žalobca oznámil prvú vadu žalovanému 10. októbra 2008, teda v súlade s § 428 ods. 1 a zvolil si jej odstránenie. Táto vada odstránená bola výmenou riadiacej jednotky, vozidlo mu bolo odovzdané ako funkčné a prevádzkyschopné, len s obmedzeniami funkčnosti niektorých prvkov mimoriadnej výbavy. Vada tempomatu, ktorá sa na vozidle objavila 4. novembra 2008, je odstrániteľnou vadou, ktorú si mohol žalobca dať odstrániť. Rovnako sú odstrániteľné ďalšie vady, ktoré sa na vozidle vyskytli, navyše nejde ani o vady, za ktoré by žalovaný zodpovedal. Tieto vady tak nezakladali právo žalobcu na odstúpenie od kúpnej zmluvy podľa § 345 ods. 2 v spojení s § 436 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka. Záverom súd dodal, že podľa § 428 ods. 1 mal žalobca oznámiť žalovanému aj vadu tempomatu, no napriek tomu, že vozidlo prevzal 4. novembra 2008, túto vadu oznámil až 19. novembra 2008, čo súd nepovažoval za oznámenie včasné.

5. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zmeny tohto rozsudku tak, že sa žalobe v celom rozsahu vyhovie. Namietol, že súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že na novej riadiacej jednotke nebol zadefinovaný tempomat, to znamená riadiaca jednotka nebola riadne vymenená za bezvadnú. Podobne z vyjadrenia servisu z 13. novembra 2008 vyplýva, že túto vadu tempomatu nemožno odstrániť práve kvôli chybnej jednotke. Ak by bol tempomat riadne zadefinovaný, nemohol by následne iný servis uviesť, že ide o nekompatibilnú jednotku. Zo znaleckého dokazovania tak jednoznačne vyplýva, že vozidlo nebolo riadne opravené. Rozpor medzi tvrdeniami žalovaného a vyjadrením servisu bol týmto znaleckým dokazovaním odstránený. Žalobca riadne a bez zbytočného odkladu reklamoval u žalovaného vady, za ktoré tento zodpovedal, a bolo jeho povinnosťou ich včas a riadne odstrániť. Žalovaný vykonal výmenu riadiacej jednotky, avšak bez zadefinovania tempomatu, a výmenu štartéra vykonal v neautorizovanom servise. Nemožno potom hovoriť o riadnom odstránení skrytých vád reklamovaných žalobcom. Napriek dlhému odstaveniu vozidla znalecký ústav riadne zistil jeho skutočný stav a jednoznačne potvrdil dôvodnosť konania žalobcu. V tomto smere je kľúčovou práve otázka zadefinovania tempomatu, ktorá jasne poukazuje, že výmena riadiacej jednotky nebola urobená dobre. Žalobca poukázal na istú účelovosť v konaní žalovaného pri prihlasovaní vozidla do evidencie. Podľa § 428 ods. 3 Obch. zák. žalovaný musel o týchto vadách vedieť v čase dodania tovaru a v dôsledku čoho žalobca celkom v súlade s § 420 a 422 ods. 1 v spojení s § 425 ods. 1 a § 436 ods. 1 písm. d) Obch. zák. od zmluvy odstúpil. Súd prvej inštancie odignoroval obsah znaleckého posudku, z ktorého jasne vyplýva, že závady z 5. decembra 2008 bránila riadnemu užívaniu vozidla, tieto závady boli síce odstrániteľné, ale tempomat nebol po oprave funkčný a táto vada sa ukázala ako neodstrániteľná aj počas znaleckého skúmania. Takisto poukázal na to, že znalecký posudok sa pozastavil nad množstvom uhlíkového prachu v štartéri, čo nezodpovedá stavu, ktorý bol deklarovaný.

6. Žalovaný vo vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa neho zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že motorové vozidlo bolo po 4. novembri 2008 funkčné a prevádzkyschopné. Dôkaz žalobcu o následnej diagnostike z 13. novembra 2008 je nedôveryhodný. Prípadná vada tempomatou je vadou zjavnou a nie skrytou (jeho funkčnosť je možné vyskúšať jednoduchým použitím ovládacej páky), ktoré vady mal žalobca podľa § 427 Obch. zák. zistiť prehliadkou vozidla. Pri preberaní 4. novembra 2008 však v protokole uviedol, že prevzal vozidlo funkčné. S odstupom času možno len hádať, aké zásahy boli na tomto vozidle vykonané v čase, kedy bolo vo sfére žalobcu. V čase prechodu nebezpečenstva bolo vozidlo bez akýchkoľvek vád oprávňujúcich na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný pri riešení tejto veci konal dobromyseľne a nadštandardne a nad rámec svojich povinností, ktoré mu vyplývali z dohody, zatiaľ či žalobca konal špekulatívnym spôsobom. Žalobca (nesprávne uvedené: žalovaný, pozn.) počas konania fabuluje, ignoruje zmluvné dojednania a dezinterpretuje výsledky znaleckého dokazovania. Dôvodom na podstúpenie od zmluvy nemôžu byť vady zistené na vozidle 5. decembra 2008, teda po tomto odstúpení.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (§ 379 C. s. p.), ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie je plne dôvodné.

8. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav reprodukovaný v odseku 3 tohto rozsudku. Skutkový stav takto zistený súdom prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé skutkové zistenia urobil. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov neodporujú obsahu listín ani znaleckého posudku založených v spise, ani obsahu výpovedí strán a svedkov, ako sú zachytené v zápisniciach o pojednávaní, ktorých obsah strany nijako nenamietli. Samotné hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

9. Predmetom konania v prerokovanej veci je nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny zaplatenej žalovanému za motorové vozidlo na základe kúpnej zmluvy medzi stranami zo 6. októbra 2008. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok treba na úvod konštatovať, že žalobca už netvrdí, že táto kúpna zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. účinného k 6. októbru 2008 bola dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. bola spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo zisteného skutkového stavu nie je sporné, že žalobca pri uzatváraní a plnení kúpnej zmluvy zo 6. októbra 2008 nekonal v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti, sporné zostávalo, či tak konal žalovaný. V tomto smere je úvaha súdu prvej inštancie o tom, že predmetom činnosti žalovaného bola doprava nákladnými vozidlami, mierne zjednodušujúca. Ustanovenie § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka totiž nemožno vykladať celkom tak, že dodávateľom je len osoba, ktorá vykonáva také činnosti, na ktoré má živnostenské alebo iné oprávnenie, t. j. ktoré podľa živnostenského alebo iného oprávnenia tvoria predmet jej podnikania. Naopak, za dodávateľa treba považovať aj osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v súvislosti so svojim predmetom podnikania. O taký prípad by išlo napríklad vtedy, pokiaľ by podnikateľ prevádzkujúci autodopravu predával vozidlo, ktoré predtým tvorilo hmotnú zložku jeho podnikania (súčasť jeho podniku), fyzickej osobe - spotrebiteľovi. Hoci by dodávateľ v takom prípade nekonal celkom striktne v rámci predmetu svojej činnosti (neuzatváral by s niekým zmluvu o zabezpečení prepravných služieb), napriek tomu by išlo o zmluvu uzatváranú v rámci predmetu činnosti, pretože by sa ňou predával majetok, ktorý mu predtým slúžil na podnikanie. U uvedeného dôvodu by takýto predávajúci mal podstavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. a zmluva medzi ním a spotrebiteľom by teda bola spotrebiteľskou zmluvou v súlade s § 52 ods. 1 Obč. zák.

10. Dôsledkom posudzovania určitej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy by okrem iného bolo, že podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. by sa zmluvné podmienky nemohli odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Citované ustanovenie normuje tzv. jednostrannú kogentnosť spotrebiteľských zmlúv, v ktorých je tak prípustné odchylné dojednanie od zákona len potiaľ, pokiaľ je na prospech spotrebiteľa. Dojednanie v neprospech spotrebiteľa nie je prípustné, a to ani prostredníctvom voľby Obchodného zákonníka v zmysle § 262 (porov. v tomto smere aj uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 6/2009). Aj keď by si teda strany spotrebiteľskej zmluvy zvolili použitie Obchodného zákonníka a urobili by tak dokonca v individuálnom dojednaní v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. (t. j. nešlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku), nemohli by sa aplikovať také ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré by boli pre spotrebiteľa nevýhodnejšie než úprava rovnakej situácie v Občianskom zákonníku. Práve v prípade kúpnej zmluvy má táto úvaha mimoriadny význam, pretože Občiansky zákonník upravuje v § 612 a nasl. spotrebiteľskú kúpnu zmluvu. Z § 619 ods. 2 Obč. zák. potom vyplýva, že predávajúci - dodávateľ zodpovedá za vady, ktoré sa vyskytnú aj po prevzatí veci v záručnej dobe. Táto záučná doba je 24 mesiacov, resp. najmenej 12, ak bolo jej skrátenie dohodnuté (§ 620 ods. 1 a 2 Obč. zák.). Práve toto ustanovenie sa podstatným spôsobom odlišuje od úpravy § 425 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho. Za vady vzniknuté neskôr v zásade zodpovedá len vtedy, ak osobitne prevzal záruku za akosť podľa § 429 a nasl. Obch. zák. Aplikácia § 425 ods. 1 Obch. zák. tak vedie

k tomu, že spotrebiteľovo postavenie je nevýhodnejšie než by bolo, keby sa aplikovali ustanovenia § 619 a 620 Obč. zák., v dôsledku čoho je voľba Obchodného zákonníka v tomto konkrétnom prípade odchýlením sa od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, teda podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. neplatná. Napriek uvedenému však odvolací súd nezakladá svoje rozhodnutie na týchto ustanoveniach, keďže žalobca vo svojom odvolaní nespochybnil skutkový a právny záver súdu prvej inštancie, že zmluva zo 6. októbra 2008 medzi stranami nie je spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa už cit. ust. § 420 ods. 1 Obch. zák. je predávajúci povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, resp. podľa ods. 2 v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve alebo na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa. V prerokúvanej veci kúpna zmluva zo 6. októbra 2008 medzi stranami všeobecne vymedzuje technický stav ojazdeného automobilu, zároveň však z jej obsahu nevyplýva, že by sa strany dohodli na určitej osobitnej akosti tohto vozidla. V dôsledku toho treba vychádzať z toho, že žalovaný mal dodať toto vozidlo v stave, ktoré sa hodí na účel určený v zmluve. To podľa odvolacieho súdu v prerokúvanej veci znamená, že žalovaný mal dodať vozidlo ojazdené, avšak bez technických nedostatkov iných, než ktoré by bolo možné pripísať ojazdenosti. To bolo inak výslovne vyjadrené aj v ods. 9 písm. e) dohody o kúpe zo 6. októbra 2008, podľa ktorého „predávajúci nezodpovedá za bežné opotrebovanie tovaru a prípadné vady, ktoré vznikli v jeho dôsledku“. V prerokúvanej vec však žalovaný počas celého konania netvrdil a ani nedokazoval, že by chybná riadiaca jednotka, ktorá bola dôvodom prvej reklamácie vozidla zo strany žalobcu, bola vadou spôsobenou opotrebením vozidla. Vzniknutá vada riadiacej jednotky tak nebola prirodzeným prejavom starnutia tejto riadiacej jednotky a jej postupného opotrebenia, za ktorú by žalovaný v súlade s cit. ustanovením zmluvy nezodpovedal, čo je inak v súlade s jeho správaním, keď vozidlo 12. októbra 2008 od žalobcu prevzal a riadiacu jednotku a štartér nechal opraviť. Podľa názoru odvolacieho súdu je odovzdanie vozidla do opravy 12. októbra 2008 zo strany žalobcu jednoznačne včasným uplatnením tejto skrytej vady (pozri obsah reklamačného protokolu na č. l. 10) spočívajúcej v chybnej riadiacej jednotke; napokon žalovaný ani netvrdil, že by sa vada prejavujúca sa chybnou riadiacou jednotkou vznikla po 6. októbri 2008, teda po odovzdaní vozidla žalobcovi. Z ustanovenia § 425 ods. 1 Obch. zák. pritom zreteľne vyplýva, že predávajúci zodpovedá nielen za vady, ktoré sa na tovare prejavujú v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare na kupujúceho (teda v zásade v okamihu odovzdania tovaru kupujúcemu, porov. § 455 Obch. zák.), ale zodpovedá za vady, ktoré vozidlo tomto okamihu malo, aj keď sa prejavili neskôr. V tu prerokúvanej vec žalovaný svojím konaním a správaním zjavne uznal, že vada riadiacej jednotky existovala na vozidle už v čase prechodu nebezpečenstva škody na ňom na žalobcu, keď žalovaný toto vozidlo bez námietok 12. októbra 2008 od žalobcu prevzal a nechal opraviť v dvoch servisoch. Súd prvej inštancie však následne právne nesprávne posúdil charakter úkonov strán z hľadiska uplatnenia práva na vady, v dôsledku čoho vo výsledku nesprávne dospel k záveru, že žalobca nemohol od zmluvy odstúpiť.

12. Ako už bolo uvedené, žalovaný ako predávajúci mal v prerokúvanej veci povinnosť dodať predávané motorové vozidlo v stave (akosti), ktorý sa hodí na účel určený v zmluve, resp. na účel, na ktorý sa takýto tovar spravidla používa. Pokiaľ motorové vozidlo je vybavené riadiacou jednotkou, potom povinnosťou predávajúceho je dodať takéto motorové vozidlo s funkčnou riadiacou jednotkou, presnejšie povedané s riadiacou jednotkou plne funkčnou. Ako už bolo uvedené, riadiaca jednotka nie je takou súčasťou motorového vozidla, ktorá by podliehala mechanickému opotrebeniu a ktorej funkčnosť by sa znižovala len v dôsledku plynutia času a používania vozidla. Nefunkčnosť riadiacej jednotky, resp. jej niektorej časti je teda nedostatkom vozidla, ktorý znamená, že predávajúci nesplnil riadne svoju povinnosť dodať vozidlo v uvedenej akosti v zmysle § 420 ods. 1 a 2 Obch. zák. Podľa § 422 ods. 1 Obch. zák. je teda takéto porušenie vadou tovaru, za ktorú predávajúci v zmysle § 425 ods. 1 zodpovedá. V prerokúvanej veci nebolo dokázané ani žalovaným tvrdené, že by žalobca ako kupujúci o vade riadiacej jednotky vedel alebo musel vedieť. Podľa odvolacieho súdu teda žalobca ako kupujúci bol povinný oznámiť žalovanému existujúcu vadu riadiacej jednotky bez zbytočného odkladu po tom, čo ju zistil, resp. pri vynaložení odbornej starostlivosti mohol zistiť (§ 428 ods. 1 Obch. zák.). Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej vec sa tak stalo 12. októbra 2008, teda približne šesť dní po prevzatí motorového vozidla, čo podľa odvolacieho súdu celkom zjavne je oznámením bez zbytočného odkladu.

13. Pri dodaní vadného tovaru potom žalobcovi ako kupujúcemu vznikli nároky odvíjajúce sa od toho, či táto vada je porušením zmluvy podstatným alebo nepodstatným spôsobom. Podľa § 345 ods. 2 Obch. zák. je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo

z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinnosti pri takom porušení zmluvy. Podľa odvolacieho súdu je vada riadiacej jednotky na vozidle, ktoré je takouto riadiacou jednotkou vybavené, podstatným porušením zmluvy. Pri nefunkčnej riadiacej jednotke totiž vozidlo nie je možné bezpečne a správne prevádzkovať, čo sa napokon stalo aj v prerokúvanej veci, kedy žalobca nemohol v dôsledku chybnej riadiacej jednotky vozidlo používať. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo 6. októbra 2008 pritom predávajúci žalovaný mohol rozumne predvídať, že zámerom žalobcu je motorové vozidlo používať ako motorové vozidlo, t. j. prevádzkovať ho v premávke na pozemných komunikáciách, nie používať ho ako výstavný kus, prípadne ako zdroj náhradných súčiastok. Ak je teda na vozidle vadná súčiastka, bez ktorej vozidlo nie je možné prevádzkovať, potom mohol predávajúci rozumne predvídať, že kupujúci nebude mať záujem na dodaní takéhoto vozidla, teda na plnení povinností predávajúceho z takejto zmluvy. Vada vyskytnutá sa na vozidle v podobe poruchy na riadiacej jednotky v prerokúvanej veci je teda vadou podstatnou.

14. Podľa § 436 ods. 1 Obch. zák. má v takomto prípade kupujúci právo voľby medzi a) odstránením vád dodaním náhradného tovaru, b) opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) zľavou z ceny alebo d) odstúpením od zmluvy. Z § 436 ods. 2 potom vyplýva, že kupujúci musí svoju voľbu oznámiť predávajúcemu bez zbytočného odkladu po oznámení vád. V prerokúvanej veci je zrejmé, že už 12. októbra 2008 žalovaný ako predávajúci prevzal vozidlo od žalobcu späť „na opravu zistenej skrytej chyby“, čo je potvrdené aj v reklamačnom protokole z 12. októbra 2008, čím si žalobca jasne a jednoznačne zvolil opravu vzniknutej vady. Oprava vady veci znamená, že vec sa uvedie do takého stavu, ako bola pred výskytom vady, pokiaľ je to technicky možné. Znamená to, že po skončení opravy musí byť funkčnosť tovaru rovnaká, aká bola pred výskytom vady; postup v prípade, že opravu týmto spôsobom nie je možné vykonať (vada je neopraviteľná) upravuje § 436 ods. 2, ktorý však v prerokúvanej veci nemá význam. Pri posudzovaní postupu pri odstraňovaní vady opravou je potrebné dôsledne rozlišovať medzi „vadami tovaru“, ktoré sa opravujú, a „vadne vykonanou opravou“. Práve tu súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení veci, pretože konštruoval samostatnú kategóriu „vád opravy“, na ktoré znova aplikoval povinnosti kupujúceho podľa § 428 Obch. zák. a následný postup podľa § 436 ods. 1 Obch. zák. Taký výklad však z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka nevyplýva.

15. Postup podľa § 428 Obch. zák. sa týka len situácie dodania tovaru, teda okamihu, kedy je tovar prvýkrát v zmysle zmluvy dodávaný kupujúcemu predávajúcim, ktorý tým plní svoju povinnosť v zmysle § 411. Len v tomto prípade zaťažuje kupujúceho povinnosti tovar prezrieť a však oznámiť predávajúcemu vady a len v tomto prípade postihujú kupujúceho následky, ktoré zo zanedbania tejto povinnosti vyplývajú (§ 428 ods. 2 Obch. zák.). Len čo však kupujúci vady tovaru predávajúcemu riadne oznámi a riadne uplatní niektorý spomedzi nárokov z § 436 ods. 1 Obch. zák., je povinnosťou predávajúceho tento nárok kupujúceho uspokojiť, teda buď dodať náhradný tovar, alebo vadu opraviť, alebo poskytnúť zľavu z kúpnej ceny alebo akceptovať účinky odstúpenia od zmluvy. Ak ale kupujúci prevezme tovar od predávajúceho len za tým účelom, aby ho opravil, teda aby splnil svoju povinnosť z § 436 ods. 1 písm. b) Obch. zák., pri opätovnom odovzdávaní (vrátení) tovaru kupujúcemu po oprave nejde o jej opätovné dodanie v zmysle § 411 Obch. zák., takže kupujúceho už opätovne nezaťažuje povinnosť podľa § 428 Obch. zák. Znamená to, že kupujúci už v tomto okamihu nemusí bez zbytočného odkladu tovar prezrieť a zistiť, či na tovaru pretrvávajú vady, teda či pôvodne vytknutá vada bola alebo nebola odstránená. Po uplatnení nároku podľa § 436 ods. 1 Obch. zák. kupujúcim je predovšetkým povinnosťou predávajúceho dbať na to, aby bola vada odstránená úplne a riadne v súlade s uplatneným nárokom. Pokiaľ vada nebude riadne odstránená, hoci sa na prvý pohľad môže ako odstránená javiť, potom to znamená, že predávajúci svoju povinnosť z cit. ust. Obchodného zákonníka riadne nesplnil. Potom je irelevantné, či kupujúci mohol tento nedostatok opravy zistiť pri opätovnom prevzatí tovaru a či ho predávajúcemu oznámil alebo neoznámil včas. Rozhodujúce je objektívne nesplnenie povinnosti opraviť tovar, teda stav, že tovar aj napriek oprave má naďalej vytýkanú vadu, prípadne že sa napriek vykonávanej oprave nedosiahla pôvodná funkčnosť tovaru.

16. V prerokúvanej veci to teda znamená, že ak žalovaný ako predávajúci prevzal vozidlo od žalobcu do opravy 12. októbra 2008, bolo jeho povinnosťou vrátiť tomuto vozidlo takú funkčnosť, akú malo pred vznikom vady. To znamená, že povinnosťou žalovaného bolo buď opraviť riadiacu jednotku alebo vymeniť ju za novú riadiacu jednotku tak, aby bola riadiaca jednotka vo vozidle plne funkčná ako pôvodná riadiaca jednotka. Ak žalovaný túto povinnosť nesplnil, teda ak nová riadiaca jednotka nebola plne funkčná, znamená to, že nesplnil riadne svoju povinnosť opraviť motorové vozidlo v zmysle § 436 ods. 1 písm. b) Obch. zák. Na takto vzniknutú situáciu potom nevzťahuje znova postup § 436 ods. 1 v spojení

s § 428 Obch. zák. Následky nedostatočnej opravy sú totiž výslovne a samostatne upravené v § 436 ods. 2 štvrtej vete Obch. zák., podľa ktorého platí, že ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Zákon tu nežiada, aby kupujúci predtým upozornil predávajúceho, že vady nie sú odstránené, resp. aby ho upozorňoval na zámer využiť svoje právo odstúpiť od zmluvy (porovnaj v tomto smere odlišnú úpravu pri nepodstatnom porušení zmluvy v zmysle § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka), ale môže priamo po zistení, že vada nebola opravená, od zmluvy odstúpiť. Žalobca ako kupujúci teda nemal povinnosť motorové vozidlo pri jeho preberaní 4. novembra 2008 znova prezrieť a zisťovať, či je riadiaca jednotka plne funkčná. Ak teda neodhalil ihneď pri preberaní vozidla, že riadiaca jednotka nie je plne funkčná, pretože v nej nie je riadne zadefinovaný tempomat, neznamená to stratu jeho práva pokračovať v uplatňovaní svojich nárokov z vád tovaru - motorového vozidla.

17. Na základe citovaného § 436 ods. 2 Obch. zák. teda v prerokúvanej veci možno uzavrieť, že žalovaný 12. októbra 2008 prevzal motorové vozidlo za tým, účelom, aby vykonal opravu jeho vád. Tieto vady opravil tak, že u tretej osoby (servisu) doň nechal namontovať novú riadiacu jednotku a nový štartér. Zo zisteného skutkového stavu však vyplýva, že nová riadiaca jednotka nebola namontovaná riadne, nebol na ňu riadne nainštalovaný potrebný softvér, čoho dôsledkom bola jej obmedzená funkčnosť, ktorá sa prejavovala tým, že nebola schopná načítať tempomat motorového vozidla, ktorý tak bol nefunkčný (nebolo možné ho používať). Ako už bolo uvedené, zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by žalobca ako kupujúci pri kúpe motorového vozidla 6. októbra 2008 súhlasil s tým, aby jeho riadiaca jednotka bola len čiastočne funkčná, prípadne, že by bol uvedené motorové vozidlo práve v takomto stave (s čiastočne nefunkčnou riadiacou jednotkou) kupoval. Výmena riadiacej jednotky nebola vykonaná riadne, teda nebola obnovená pôvodná funkčnosť motorového vozidla tak, ako existovalo pred vznikom vady riadiacej jednotky a vozidlo teda nebolo riadne opravené. Žalovaný ako predávajúci teda nesplnil riadne svoju povinnosť zo zodpovednosti za vady, ktorú u neho žalobca ako kupujúci v súlade s § 436 ods. 1 písm. b) Obch. zák. uplatnil. Žalovaný totiž vozidlo vrátil až 4. novembra 2008, teda celkovo po viac než troch týždňoch od jeho prevzatia na opravu, a to riadne neopravené. Túto trojtýždňovú lehotu podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za primeranú na odstránenie vady spočívajúcej v chybnej riadiacej jednotke, keďže napokon aj zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že riadiaca jednotka bola objednaná rýchlo a na jej správne fungovanie by v zásade postačovalo, aby bol do nej správne nainštalovaný potrebný softvér. Už zo všeobecných skúseností vyplýva, že inštalácia potrebného softvéru nemôže zabrať viac než jeden či dva dni. Samotnú riadiacu jednotku pritom žalovaný prostredníctvom autorizovaného servisu nechal vymeniť už v podstate na ďalší deň po prevzatí vozidla od žalobcu. Pokiaľ by teda bol pri oprave použitý a riadne nainštalovaný potrebný softvér, bola by oprava do 4. novembra 2008 dokončená správne, takže táto doba by na jej opravu celkom zjavne postačovala.

18. Žalovaný ako predávajúci teda v prerokúvanej veci neodstránil žalobcom vytknuté vady v primeranej lehote, čím žalobcovi ako kupujúcemu vzniklo podľa cit. § 436 ods. 2 štvrtej vety Obch. zák. alternatívne buď právo odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Zo zisteného skutkového stavu je potom zrejmé, že žalobca si zvolil právo odstúpiť od zmluvy, čo vykonal písomne - listom z 19. novembra 2008. V tomto písomnom prejave vôle je jasne vymedzený aj dôvod odstúpenia od zmluvy, ktorý žalovaný počas celého konania nezmenil. Zo zisteného skutkového stavu potom nevyplýva žiadna pochybnosť o tom, že tento prejav žalovanému došiel, keďže naň už 26. novembra 2008 písomne reagoval (list č. l. 7). Podľa § 349 Obchod. zák. odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď prejav oprávnenej stany je doručený druhej zmluvnej strane. Podľa § 351 ods. 1 Obchod. zák. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky obchodné práva a povinnosti strán zo zmluvy. Podľa ods. 2 cit. paragrafu strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá zmluvná strana, toto plnenie vráti. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že obe strany si poskytli vzájomné plnenia - žalovaný dodal motorové vozidlo žalobcovi už 6. októbra 2008 a žalobca žalovanému tiež zaplatil kúpnu cenu. Na základe citovaného paragrafu sú tak obe strany povinné si vrátiť poskytnuté zmluvné plnenia.

19. Zročnosť záväzku na vrátenie plnení podľa § 351 Obch. zák. nie je upravená ani Obchodným zákonníkom, ani medzi stranami nebola určená v zmluve. Podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. účinného v novembri 2008 bol teda žalovaný povinný plniť v primeranej lehote potom, čo ho o to žalobca požiadal. Žalobca o plnenie žiadal listom z 19. novembra 2008, ktorý žalovanému nesporne došiel najneskôr 26. novembra 2008, kedy naň reagoval. Skorší dátum dôjdenia nebol podľa zisteného skutkového stavu preukázaný. V tomto liste žalobca určil žalovanému na vrátenie kúpnej ceny lehotu tri dni, ktorú podľa

odvolacieho súdu treba považovať za primeranú s ohľadom na výšku dlhovanej sumy (zodpovedá táto lehote napokon aj zákonnej paričnej lehote v súdnom konaní). Trojdňová lehota tak začala plynúť najneskôr 26. novembra 2008 a uplynula 29. novembra 2008, teda v sobotu, v dôsledku čoho sa jej koniec posunul na pondelok 1. decembra 2008. Žalovaný bol teda povinný splniť svoju povinnosť najneskôr v tento deň a ak ju nesplnil, podľa § 365 Obch. zák. sa dostal od 2. decembra 2008 do omeškania. Až od tohto dňa tak žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2008, teda vo výške o 10 % vyššej než základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý deň omeškania. Základná sadzba NBS k 2. decembra 2008 bola 3,25 %, v dôsledku čoho by žalobcovi patril úrok z omeškania 13,25 % ročne. Pretože si však uplatňuje len 8,5 % ročný úrok z omeškania, nemožno mu priznať viac (§ 216 ods. 1 C. s. p.).

20. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že žalobca má nárok na vrátenie kúpnej ceny spolu s úrokmi z omeškania až od 2. decembra 2008 oproti vráteniu motorového vozidla žalovanému, takže jeho žaloba bola podaná dôvodne. Súd prvej inštancie preto nesprávne rozhodol, keď ju zamietol. Odvolací súd preto podľa § 388 C. s. p. vecne nesprávny rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovel (okrem priznania nároku na úrok z omeškania za obdobie 19. novembra až 1. decembra 2008), keďže ho nebolo možné potvrdiť a nebol tu ani dôvod na jeho zrušenie podľa § 389 C. s. p.; vo zvyšnej časti potom žalobu zamietol (výrok I).

21. Zmenou napadnutého rozsudku vznikla podľa § 369 ods. 2 C. s. p. odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o celom nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Pretože žalobca bol takmer plne úspešný (okrem zanedbateľnej časti úroku z omeškania), odvolací súd mu podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 369 ods. 1 C. s. p. priznal nárok na náhradu všetkých trov konania proti neúspešnému žalovanému (výrok II).

22. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s. p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.