Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-53-2017.pdf
PDF · 164.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/53/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Radačovským v právnej veci žalobcu: O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., Z. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Mária Kozáková, advokátka, so sídlom 040 01 Košice, Odborárska 7, proti žalovanému: L.. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., Z. L. X, zastúpený: JUDr. Ladislav Scholcz, advokát, so sídlom 040 01 Košice, Krmanova 16 o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v geometrickom pláne č. 13/2018 na obnovu častí pôvodných parciel E KN pred ZRPS č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEOPLAN spol. s r. o. IČO: 31 69 35 98, autorizačne overený L.. A. N. dňa 9.3.2018 úradne overený a zapísaný na Okresnom úrade v Poprade 14.03.2018 a to nasledovne:
pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 2 831 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 707 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 776 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 806 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 820 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 787 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 210 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok plocha o výmere 9 m2, tvorí časť pôvodnej KN- E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
II. Súd konanie v časti uloženia povinnosti žalovanému vypracovať geometrický plán na výmere 9 345 m2 z parcely XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. S. Z., okres Poprad ako parcela registra C evidovaného na mape určeného operátu v lehote 30 dní zastavuje.
III. Žalobca má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 11.10.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 19.10.2017 domáha sa voči žalovanému L.. V. G. vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalobca O.. M. T. je výlučný vlastník časti nehnuteľností zapísaných v čase podávania žaloby na LV č. XXXX kat. úz. S. Z. v okrese Poprad, parcely registra C evidované na mape určeného operátu ako parcela č. XXX/X vo výmere 9 345 m2. Tiež navrhuje, aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vypracovať geometrický plán na výmeru 9 345 m2 z parcely XXX/X zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. S. Z. ako parcely registra C evidovanej na mape určeného operátu. Taktiež žiada priznať trovy konania. 2. Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že jeho otec M. T., nar. X.X.XXXX bol v pozemkovej knihe zapísaný ako vlastník sporných parciel vtedy KN - E č. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Notárskou zápisnicou zo dňa 26.8.1998 mu tieto pozemky už pod parcelnými číslami XXXXX orná pôda o výmere 3 611 m2, XXXX/X orná pôda o výmere 1 623 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 074 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 175 m2, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 2 822 m2 a parcela č. XXXX orná pôda o výmere 3 137 m2 v k. ú. S. Z. daroval a zápisom zo dňa 16.12.1998 do listu vlastníctva č. XXX stal sa ich vlastníkom. 3. V tomto čase žalobca tvrdí, že boli ešte jeho otcom tieto pozemky prenajaté Poľnohospodárskemu podniku Veľký Slavkov na dobu neurčitú. Následne tento nájom prevzalo Poľnohospodárske družstvo Mlynica, ktoré mu za tieto pozemky, za celú prenajatú plochu každoročne platilo. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil súdu darovaciu zmluvu zo dňa 26.8.1998, list vlastníctva č. XXX kat. úz. S. Z., nájomnú zmluvu zo dňa 20. mája 1993 uzavretú medzi jeho otcom ako prenajímateľom a štátnym majetkom ako nájomcom. Žalobca v podanej žalobe ďalej tvrdí, že v súčasnosti sú časti týchto parciel evidované ako parcela KN - C parc. č. XXX/X a jej vlastníkom je podľa listu vlastníctva č. XXXX žalovaný. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil list vlastníctva č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom sporných parciel je žalovaný. Žalobca tvrdí, že ako právoplatný vlastník nikdy tieto pozemky nepredal, nedaroval a nakoľko mu bol pravidelne uhrádzaný nájom nepredpokladal, žeby došlo k nejakej zmene vlastníctva. Žalobca poukazuje na tie skutočnosti, z ktorých vyplýva, že osvedčením zo dňa 3.6.1999 o vydržaní a následne zápisom na LV č. XXX sa stala vlastníkom parcely KN-C XXX/X firma AGRAS, s. r. o. Veľký Slavkov a tvrdí, že toto osvedčenie vyhlásenia nespĺňa podmienky oprávnenej držby. Poukazuje na to, že v osvedčení nadobúdateľ sa domáha nadobudnutia vlastníckych práv vydržaním ako nástupca spoločnosti GRABO v. o. s. a táto nadobudla vlastnícke práva privatizáciou zrušeného štátneho podniku. Predmetom privatizácie nemohli byť jeho pozemky, keďže v tom čase bola platná nájomná zmluva a známy vlastník. Uvádza, že darovaním ich nadobudol od svojho otca pol roka pred vyhotovením osvedčenia, t. j. pred 3.6.1999. Ďalej žalobca tvrdí, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní nespĺňa náležitosti v zmysle zákona. Firma AGRAS s. r. o. dňa 22.7.1999 odpredala predmetnú parcelu M. Z.. Poukazuje na to, že táto spoločnosť 8.6.1998 nadobudla sporné pozemky a obratom 28.7.1999 ju nový vlastník odpredal žalovanému, pričom poukazuje tiež na to, že podpisy M. Z. sa nezhodujú. 4. Vzhľadom na tieto skutočnosti a po zistení, že nie je vlastníkom, listom zo dňa 2.3.2016 sa obrátil na žalovaného s návrhom, aby vec bola vyriešená a pozemky mu boli vrátené. Žalovaný na túto skutočnosť reagoval tak, že cíti sa byť legitímnym vlastníkom. 5. Z listinného dôkazu, a to listu žalobcu zo dňa 2.3.2016 adresovanému žalovanému pred podaním žaloby označeným ako „Žiadosť o mimosúdne vyrovnanie vrátením pozemkov“ vyplýva, že žalobca popísal ním tvrdený skutkový stav akým spôsobom prišiel o vlastníctvo sporných pozemkov a vyzval žalovaného na osobné stretnutie a mimosúdne vyriešenie tohto problému. Doslovne v tomto podaní
uvádza: „keďže ste sa aj Vy stal zrejme obeťou podvodu, navrhujem Vám, aby ste túto situáciu posúdil v spolupráci s kompetentným odborníkom a navrhol riešenie“. 6. Žalovaný písomným podaním zo dňa 29.3.2016 pred podaním žaloby na súd označeným ako „Odpoveď na žiadosť o mimosúdne vyrovnanie vrátením pozemkov“ adresovaným žalobcovi uviedol, že žiadosti o mimosúdne vyrovnanie nemôže vyhovieť v podstate z tých dôvodov, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 28.7.1999, na základe ktorej nadobudol pozemok C-KN parc. č. XXX/X v k. ú. S. Z., (ale ani neskôr, a to až do dňa, keď mu bola doručená žiadosť žalobcu), nemal najmenší dôvod pochybovať o právnom titule jeho právneho predchodcu p. M. Z., ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy v katastri nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný v tejto písomnej odpovedi žalobcovi ďalej uvádza, že bez ohľadu na to, či by sa tvrdenia spochybňujúce právne tituly nadobudnutia jeho právnymi predchodcami k citovanému pozemku ukázali ako právne relevantné alebo nie chce poukázať na to, že odo dňa 17.2.2000, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v jeho prospech, až do dňa doručenia žiadosti žalobcu, ubehlo už vyše 16 rokov. Uvádza, že predmetný pozemok mal po celú tú dobu dobromyseľne a nepretržite v držbe, pričom jeho vlastnícke právo až do doručenia žiadosti žalobcom nikto nespochybňoval. Žalovaný zastáva názor, že aj keby bol v prípadnom súdnom konaní spochybnený jeho titul nadobudnutia citovaného pozemku, predmetný pozemok by musel nevyhnutne nadobudnúť z titulu vydržania, a to s poukazom na § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný tvrdí, že z uvedeného dôvodu nemôže preto žiadosti žalobcu vyhovieť. 7. Po podaní žaloby žalobcom na súd dňa 19.10.2017, jej doručení spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalobcom žalovanému na vyjadrenie, tento podaním zo dňa 4.12.2017, ktoré bolo doručené súdu 7.12.2017 žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnenú a zároveň sa vyjadril, že sa zrieka práva na náhradu trov konania. Argumentoval tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej 28. júla 1998 s vlastníkom sporných nehnuteľností M. Z. riadne vloženej do príslušného katastra nehnuteľností rozhodnutím zo 17.2.2000, V 2041/99 stal sa vlastníkom týchto nehnuteľností. Poukázal na listinný dôkaz v spise sa nachádzajúci, a to kúpnu zmluvu svedčiacu o tejto skutočnosti. Žalovaný ďalej tvrdí, že sporné nehnuteľnosti kupoval po sprostredkovaní O. Š., ktorý bol konateľom spoločnosti STAVREA - Poprad s. r. o., od ktorej kupoval pozemky v susediacej lokalite. Z listu vlastníctva, ktorý dostal k dispozícii jasne vyplývalo, že vlastníkom sporných nehnuteľností je predávajúci M. Z.. Z listu vlastníctva nevyplývalo žiadne vecné alebo iné bremeno, napr. nájomná zmluva alebo niečo podobné. Tvrdí, že oprávnene preto konal v dobrej viere a ako človek nie právnik dôveroval sprostredkovateľovi, platnému preukázaniu vlastníckeho práva predávajúceho a tomu, že na prevádzaných nehnuteľnostiach neviazli žiadne ťarchy. Uvádza, že so zreteľom na svoje vzdelanie technického smeru by ani nebol schopný preskúmať tie okolnosti, o ktorých sa píše v žalobe žalobcu. Tvrdí, že na závere o jeho dobrej viere nemení nič ani to, že kupoval sporné nehnuteľnosti 6 dní po tom, čo ich nadobudol predávajúci M. Z.. Predovšetkým si túto skutočnosť ani nevšimol a za ďalšie aj keby bol tejto skutočnosti pripisoval nejaký význam, tak jediným dôvodom pre neho bolo to, že predávajúci mienil výhodne kúpiť a výhodne predať, a to sa mu aj podľa všetkého podarilo o čom svedčí kúpna cena, za ktorú kúpil sporné nehnuteľnosti predávajúci a za ktoré ich kúpil on sám. Ako dôkaz svojho tvrdenia poukazuje na kúpnu zmluvu, ktorou M. Z. nadobudol sporné nehnuteľnosti od spoločnosti AGRAS za sumu 43 000 Sk a na kúpnu cenu, za ktorú tieto nehnuteľnosti predal jemu, a to za sumu 54 270 Sk. Žalovaný tvrdí, že skutkový záver o jeho dobrej viere pri uzavieraní kúpnej zmluvy s M. Z. je nespochybniteľný a niet dôkazu, ktorým by sa dala jeho existencia v čase uzavierania kúpnej zmluvy vylúčiť alebo poprieť. Poukazuje na to, že dôkazné bremeno leží v tomto smere na žalobcovi. Poukazuje na nálezy Ústavného súdu SR, z ktorých podľa jeho názoru jednoznačne vyplýva, že osobe konajúcej v dobrej viere musí byť poskytnutá ochrana jeho vlastníckeho práva a to aj za situácie, že skoršie právne úkony ukázali by sa neplatnými. 8. Súd vzhľadom na vyššie citované skutočnosti vyhodnotiac jednotlivé listinné dôkazy a vyjadrenia strán v konaní, či už pred podaním žaloby na súd, ale aj po jej podaní, vzhľadom na atypickosť konkrétneho sporu, s prihliadnutím na nanajvýš neštandardný postup jednotlivých subjektov predchádzajúci kúpe sporných pozemkov žalovaným, ktorí sú v tomto konaní okrem občianskoprávnym následkov, neriešil, dospel k záveru tak ako mu ukladá zákon pokúsiť sa primäť strany v konaní o uzavretie zmieru, prípadne mimosúdnej dohody. Z toho dôvodu preto nariadil predbežné prejednanie sporu. 9. V zmysle § 168 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu. 10. Podľa § 170 ods. 2 CSP, ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom, prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou. 11. Podľa § 171 ods. 1 CSP, ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania. Zároveň určí,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania. 12. Riadiac sa touto zákonnou úpravou na predbežnom prejednaní sporu dňa 26.1.2018 súd sa pokúsil primäť strany k uzavretiu zmieru, avšak s negatívnym výsledkom. 13. Vzhľadom na ustanovenie § 148 CSP, ktorého zmyslom je to, že súd sa má o uzavretie zmieru vždy pokúsiť, súd aj na poslednom pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 pokúsil sa o to, aby strany uzavreli spor zmierom. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca na uzavretie zmieru nereagoval pozitívne. 14. Na predbežnom prejednaní sporu ďalej súd poukázal, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami sporu nie sú sporné. 15. Poukázal na skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné a konštatoval predbežné posúdenie sporu tak, že z doposiaľ vykonaných dôkazov sa javí, že žalobca a žalovaný nadobudli vlastníctvo k sporným parcelám v dobrej viere. Žalobca v roku 1998 na základe darovacej zmluvy od svojho otca a žalovaný v roku 2000 od predávajúceho M. Z.. Žalobca takto nadobudnuté nehnuteľnosti užíval a teda nimi disponoval tým, že ich dal do nájmu a poberal zaň nájom naposledy v decembri 2016 od Poľnohospodárskeho družstva Mlynica. 16. Žalovaný fakticky a právne vlastnil sporné nehnuteľnosti v presvedčení, že sú jeho, čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. S. Z. viac ako 16 rokov. Súd ďalej konštatoval, že javí sa potom, že obe strany boli oprávnenými držiteľmi sporných parciel a je potrebné vykonať dôkazy, ktoré navrhnú strany. Na základe ktorých by bolo možné konštatovať, či žalobe je možné vyhovieť, alebo ju zamietnuť. Konštatoval pritom, že dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na žalobcovi. 17. Na tomto predbežnom prejednaní sporu súd taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žaloba trpí vadou nevykonateľnosti žalobného návrhu tzv. petitu. 18. Z predložených listinných dôkazov žalobcom vyplývajú nasledujúce skutočnosti. Na základe Zmluvy o predaji podniku č. 1885/1997 zo dňa 29.7.1997, ktorej vklad bol povolený 27.8.1997 uzatvorenej medzi Fondom národného majetku SR ako predávajúcim a spoločnosťou GRABO, v. o. s. ako kupujúcim bol majetok podniku Štátny podnik so sídlom vo Veľkom Slavkove prevedený na spoločnosť GRABO v. o. s. za kúpnu cenu 16 000 000 Sk, táto kúpna cena za splnenia ďalších podmienok mala byť splatená v splátkach do 31.12.2016. Z článku II. ods. 6 tejto zmluvy vyplýva, že na kupujúceho prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv. Z článku VIII. ods. 5 tejto zmluvy vyplýva, že do splatenia celej kúpnej ceny je prevod majetku alebo jeho časti alebo vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možný len po predchádzajúcom súhlase predávajúceho. 19. Okresný súd Prešov uznesením sp. zn. SR 116/5 zo dňa 26.3.1999 povolil výmaz spoločnosti GRABO, v. o. s. pre jej zrušenie bez likvidácie premenou na spoločnosť s ručením obmedzeným AGRAS. Všetok majetok, práva a záväzky teda zrušením spoločnosti GRABO prebrala dňa 26.3.1999 spoločnosť AGRAS, s. r. o. so sídlom vo Veľkom Slavkove. 20. Spoločnosť AGRAS, s. r. o. nadobudla vlastníctvo aj k sporným parcelám na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vo forme notárskej zápisnice N 261/99, NZ 261/99, zo dňa 3.6.1999, a to z dôvodu ako sa tam konštatuje z titulu právneho nástupníctva po právnom predchodcovi GRABO v. o. s., ktoré predmetné nehnuteľnosti nadobudol privatizáciou zrušeného štátneho podniku Štátny majetok Veľký Slavkov, pričom sa započítava aj lehota držby právneho predchodcu AGRAS k predmetným nehnuteľnostiam v celosti. 21. Následne spoločnosť AGRAS s. r. o. kúpnou zmluvou zo dňa 22.7.1999, ktorej vklad bol povolený 26.7.1999 odpredala kupujúcemu M. Z. parcelu č. XXX/X, teda sporné pozemky za kúpnu cenu 43 000 Sk (1 427,33 eur). Táto zmluva nie je dátumovaná a následne bol založený list vlastníctva č. XXX pre kat. úz. S. Z.. XX. M. Z. následne kúpnou zmluvou zo dňa 28.7.1999 odpredal sporné parcely žalovanému za kúpnu cenu 54 270 Sk (1 801,43 eur). Táto zmluva bola zavkladovaná 17.2.2000 a teda vlastníkom týchto parciel je žalovaný a v súčasnosti je vedený ako výlučný vlastník na LV č. XXXX pre kat. úz. S. Z.. 23. Spoločnosť AGRAS s. r. o. vznikla dňom zápisu do Obchodného registra OS Prešov dňa 26.3.1999. Dňa 19.1.2001 uznesením KS v Košiciach č. 4K/164/00-11 bol vyhlásený na majetok tejto spoločnosti konkurz a dňa 25.1.2012 došlo k zániku tejto spoločnosti výmazom ex offo. 24. Taktiež z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca nadobudol vlastníctvo k sporným parcelám na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice notárky v Poprade dňa 26.8.1998, ktorej vklad bol povolený dňa 16.12.1998, čo je zrejmé z LV č. XXX pre kat. úz. S. Z.. Z tejto darovacej zmluvy bez pochybností vyplýva, že otec žalobcu M. T., nar. X.X.XXXX je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností a tieto daruje svojmu synovi O.. M. T., teda žalobcovi.
25. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 20. mája 1993 medzi právnym predchodcom žalobcu, teda jeho otcom a Štátnym majetkom Veľký Slavkov vyplýva, že sporné parcely boli dané do nájmu tomuto Štátnemu majetku za dohodnutú odmenu ročne splatnú, pričom zmluvné strany sa dohodli na užívaní pozemkov na dobu neurčitú. Z poštovej poukážky pripojenej ako listinný dôkaz je zrejmé, že žalobca ešte v roku 2015, konkrétne dňa 18.12.2015, ako aj v roku 2016, konkrétne 20.12.2016 prebral za tieto pozemky nájom. 26. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 22.4.1999 uzatvorenej medzi prenajímateľom T. a spoločnosťou AGRAS s. r. o. vyplýva, že sporné parcely boli dané do nájmu spoločnosti AGRAS, s. r. o. s dohodnutou cenou nájmu splatnou vždy k 31.12. príslušného roka. 27. Z nájomnej zmluvy č. 0022001zo dňa 28.6.2001 uzavretej medzi žalobcom O.. M. T. a Poľnohospodárskym družstvom Mlynica ako nájomcom vyplýva, že po tom ako bol vyhlásený konkurz na majetok AGRAS-u a práva a povinnosti boli postúpené na PD Mlynica, táto uzavrela so žalobcom zmluvu o nájme predmetných pozemkov s dohodnutou odplatou na dohodnutú dobu 5 rokov, ktorá sa bude automaticky predlžovať o ďalších 12 mesiacov, ak ju niektorá zo zmluvných strán nevypovie v zákonom predpísanej lehote. 28. Tieto skutkové zistenia svedčiace o nadobudnutí vlastníctva žalobcom, ale aj žalovaným neboli medzi stranami konania sporné. 29. Žalobca riadiac sa predbežným prejednaním sporu upravil znenie žalobného návrhu, teda petitu nasledujúcim spôsobom. Podaním zo dňa 16.3.2018 označeným ako úprava petitu navrhol zmenu žalobného petitu. Okresný súd Poprad uznesením č.k. 7C/53/2017-268 zo dňa 26.4.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2018 pripustil v zmysle § 139 CSP zmenu žaloby tak, že pripustil zmenu žaloby zo dňa 11.10.2017 podanej na Okresný súd Poprad dňa 19.10.2017 v právnej veci žalobcu O.. M. T. proti žalovanému L.. V. G. tak, že navrhovaný žalobný návrh znie nasledujúco:
1. Súd určuje, že žalobca O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných (určené) v geometrickom pláne na určenie a obnovu častí pôvodných parciel KN-E pred zápisom ZRPS do katastra č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vyhotoveného dňa 9.3.2018 pre katastrálne územie S. Z. okres Poprad, vyhotovený spoločnosťou GEOPLAN spol. s r. o. IČO: 31 69 35 98, autorizačne overený L.. A. N. dňa 9.3.2018 a predložený na úradné overenie Okresnému úradu v Poprade 14.03.2018 a to nasledovne:
pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 2831 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 707 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 766 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. (XXX) pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres A. pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 776 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 806 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 820 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X trávnatá plocha o výmere 787 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 210 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok plocha o výmere 9 m2, tvorí časť pôvodnej KN- E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 31 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 32 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X zastavaná plocha 32 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom ZRPS do katastra
Parcely KN-C č.: XXXX/X až XXXX/X - XXXX/X až XXXX/X a XXXX/X až XXXX/X sú vytvorené v rozsahu pôvodnej parcely KN-C č. XXX/X na LV č. XXXX pre k. ú. S.Ý. Z., obec S. Z., okres Poprad pred zápisom PÚ do katastra.
2. svoj návrh v časti o povinnosti zhotoviť geometrický plán na výmeru 9 345 m2 z parcely XXX/X zapísanej na LV č. XX XX k. ú. S. Z., obec A., okres Poprad beriem späť a navrhujem konanie v tejto časti zastaviť.
3. Súd zaväzuje žalovaného k úhrade trov konania. 30. Žalobca podaním doručeným súdu 24.9.2018 zobral návrh späť v časti o určenie vlastníctva k pozemku zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako pozemok KN reg. C XXXX/X tráv. plocha o výmere 766 m2
- k pozemkom zapísaným na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 98 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 24 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 31 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 30 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 32 m2,
- pozemok KN reg. C parc. č. XXXX/X zastavaná plocha 32 m2 poukazujúc na geometrický plán č. 13/2018 a navrhol znenie žalobného návrhu tak, že 1. Súd určuje, že žalobca O.. M. T., nar. XX.XX.XXXX je výlučným vlastníkom pozemkov špecifikovaných v geometrickom pláne č. 13/2018 na obnovu častí pôvodných parciel E KN pred ZRPS č. XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX vyhotoveného spoločnosťou GEOPLAN spol. s r. o. IČO: 31 69 35 98, autorizačne overený L.. A. N. dňa 9.3.2018 úradne overený a zapísaný na Okresnom úrade v Poprade 14.03.2018 a to nasledovne:
pozemok zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad ako:
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 2 831 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S.Ý. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 707 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec Veľký Slavkov, okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 776 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 806 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 820 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X tráv. trv. porast o výmere 787 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 210 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 49 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S. Z., obec S. Z., okres Poprad
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok plocha o výmere 9 m2, tvorí časť pôvodnej KN- E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX
- pozemok KN reg. „C“ par. č. XXXX/X lesný pozemok o výmere 1 m2, tvorí časť pôvodnej KN-E parcely č. XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. S.G. Z., obec S. Z., okres Poprad 2. Súd zaväzuje žalovaného k úhrade trov konania. 31. Sudca v konkrétnom prípade tento návrh na zmenu petitu posúdil tak, že nejde o zmenu žalobného návrhu tak ako to predpokladá ustanovenie § 140 ods. 2 CSP z dôvodu, že takto zmenený žalobný návrh nemožno kvalifikovať ako podstatnú zmenu, ani doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Súd preto takto označenú zmenu žalobného návrhu hodnotil len ako úpravu žalobného návrhu, a to z tohto dôvodu. Je potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu sú vždy tie isté pozemky, teda parcely nachádzajúce sa v kat. území S. Z. a len vzhľadom na administratívnoprávne úkony katastra a iných orgánov došlo postupne v priebehu súdneho sporu k zmene ich označenia tak ako to vyplýva zo znaleckého posudku predloženého žalobcom č. 6/2018 znalca L.. O. C.. V konečnom dôsledku predmetom sporu, ktorého vlastníctva sa domáha žalobca boli parcely vedené na LV č. XXXX ako časti parciel KN-C XXX/X a v súčasnosti sú vedené na LV č. XXXX pre k. ú. S. Z.. 32. Táto skutočnosť medzi stranami sporu taktiež sporná nebola, preto súd považuje za nadbytočné zaoberať sa skutočnosťami, ktoré predovšetkým po ROEP boli vykonané v priebehu roku 2018 a viedli k zmene identifikácie parciel, ktorých poloha v katastri medzi stranami sporu nie je sporná. 33. Presná identifikácie sporných parciel a ich výmera v súčasnosti, ktorú precíznym spôsobom identifikoval žalobca má význam pre ich zápis do katastra nehnuteľností v prípade úspešnosti žaloby. 34. Na pojednávaní konanom dňa 18.5.2018 žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu s tvrdením, že pri kúpe sporného pozemku, sporných troch parciel nesporne konal v dobrej viere, čo bolo preukázané viacerými skutočnosťami, ktoré neboli vyvrátené. Tvrdil, že kúpil od vlastníka sporné parcely bez právnych vád, čo nakoniec potvrdil aj príslušný kataster nehnuteľností, ktorý vklad povolil. Ďalším dôvodom, pre ktorý navrhol žalobu zamietnuť bolo jeho tvrdenie, že ak by neobstál tento skutkový základ a právne posúdenie o dobrej viere, tak od kúpy sporného pozemku uplynulo viac ako 10 rokov do chvíle, kedy bol prvýkrát oslovený žalobcom, aby mu vrátil pozemky, a preto je dôvodné sa domnievať, že došlo minimálne k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornému pozemku vydržaním. Opätovne argumentoval tým, že poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré spočívajú v tom, že je potrebné chrániť nadobúdateľa, ktorý nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere. Žalovaný konal v dobrej viere v presvedčení, že na prevádzaných nehnuteľnostiach nie sú žiadne právne
ani faktické vady a kúpne zmluvy, ktorými sa prevádzali sporné nehnuteľnosti vychádzali z platných údajov v katastri. Tvrdil, že dôkazy produkované žalobcom ničím nepreukazujú spochybnenie dobrej viery pri nadobudnutí vlastníctva k sporným parcelám žalovaným. 35. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že jeho dedo sporné parcely nadobudol ešte pred rokom 1948. Jeho otec nadobudol tieto parcely v rámci reštitúcie a v roku 1998 mu ich daroval a od tohto roku sa cíti byť vlastníkom. Nikomu ich nedal, nepredal, nedaroval. Odkedy nadobudol vlastníctvo k týmto parcelám darovaním stále bol presvedčený, že je ich vlastníkom, pričom vychádzal aj z toho, že boli uzavreté nájomné zmluvy na tieto parcely a za tieto pozemky dostával až doposiaľ nájom, naposledy v roku 2017. Za takejto situácie nemal absolútne dôvod skúmať, či je aj právne vlastníkom týchto pozemkov. Pozemky boli obrábané PD Mlynica, vie kde sa pozemky v prírode nachádzajú a až v roku 2016 sa dozvedel, že nie je vlastníkom týchto pozemkov, pretože na susediacom pozemku sa začali vykonávať inžinierske práce, o čo sa zaujímal a vtedy mu bolo povedané, že pozemok nie je v jeho vlastníctve. Uviedol tiež, že nikdy mu nešlo o hodnotu týchto pozemkov, ani o ich cenu, je to „dedovizeň“, je to majetok jeho rodičov, prarodičov a tvrdí, že nezákonným spôsobom o tieto pozemky prišiel. 36. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že približne v tomto období, keď nadobudol sporné parcely, so svojou bývalou manželkou uvažoval o kúpe pozemku, kde by si mohli postaviť rodinný dom. Zvažovali, kde si tento rodinný dom postaviť a hľadali vhodný pozemok. V tom čase videl v novinách inzerát, že sa predávajú pozemky A. U. na výstavbu rodinných domov, že tieto pozemky predáva spoločnosť STAVREA. Na základe tohto inzerátu sa skontaktoval s danou spoločnosťou, konkrétne s p. Š., stretol sa s ním a boli si predmetné pozemky pozrieť. Usúdili s vtedajšou manželkou, že tieto pozemky sú vhodné a rozhodol sa, že tieto od spoločnosti STAVREA kúpi. P. Š. mu vysvetlil, že ide o lúky a pasienky a v budúcnosti, pokiaľ sa tam bude stavať bude potrebné zmeniť územný plán. Š. sa pýtal aké sú tam ťarchy, popýtal si list vlastníctva a keďže nevidel ťarchu, tak p. Š. spolu s p. Z. pripravili návrh zmluvy, dohodli si cenu, kúpnu zmluvu podpísal, vklad do katastra zabezpečoval Š. so Z. a on sa stal vlastníkom. Od uvedeného času chodil na pozemky oproti, párkrát sa tam zastavil, nič sa tam nedialo. Jedenkrát ho spoločnosť oslovila, že cez jeho pozemok je potrebné vykonať inžinierske siete. Ponúkli mu za to finančnú odplatu, on to odmietol, lebo považoval by to za znehodnotenie pozemku. Druhýkrát bol na tomto pozemku v súvislosti s odstraňovaním billboardu na základe výzvy TANAP- u. Opakovane uviedol, že sprostredkovateľom kúpy bola spoločnosť STAVREA, konkrétne p. Š.. Uviedol, že kupoval v ich dobrej viere, že v budúcnosti tam s manželkou niečo postaví. Potom došlo k rozvodu a vyporiadaniu BSM tak, že vlastníčkou časti pozemkov sa stala jeho bývala manželka a konkrétne tieto pozemky, ktoré sú predmetom sporu ostali v jeho vlastníctve. 37. Svedok O. Š. na tomto pojednávaní uviedol, že vzhľadom na časový odstup si na konkrétnosti kúpy a predaja týchto pozemkov nepamätá. Konkrétne pozemky ponúkol žalovanému on, či však pripravoval zmluvy nevie, kto podal návrh na vklad si nepamätá. Pokiaľ sa týka konkrétnej kúpnej zmluvy predávajúceho M. Z. a kupujúceho L.. G., tak majiteľ spoločnosti AGRAS za ním chodil a ponúkal mu tieto pozemky a pretože Z. je jeho dlhoročný spolupracovník, ponúkol mu tieto pozemky na predaj. Z. bol spokojný s kúpou, kto robil návrhy na vklad nevie povedať a Z. ich potom predal žalovanému. Uviedol, že on sprostredkoval predaj pozemku od Z. na žalovaného, nevie však povedať kto vyhotovoval zmluvu, kto dal návrh na vklad, nevie sa ani vyjadriť k obsahu zmluvy. 38. Svedkyňa L.. S. Z. vedúca katastra uviedla, že nevie sa vyjadriť k okolnostiam dĺžky konania, lebo kúpne zmluvy, ktoré sa týkajú tohto sporu nespracovávala. 39. Svedok M. Z. uviedol, že pre žalovaného pracoval ako živnostník pri výstavbe garáže, osobne sa s ním nepoznal, len z videnia. Zároveň tam pracoval aj O. Š., on však nevie povedať, či sa poznali alebo nie, lebo on bol stále pracovne zaneprázdnený. Tento svedok uviedol, že nepamätá si, kto sa stal vlastníkom sporných pozemkov. P. G. chodil za pánom Š., že má na predaj pozemky, ktoré patria spoločnosti AGRAS. Ponúkli potom na predaj pozemky aj jemu, keďže šlo o prijateľnú sumu, tak ich kúpil. Potom predal tieto kúpené pozemky žalovanému a to sprostredkovával Š.. List vlastníctva mal. Nepamätá sa, kto spisoval kúpnu zmluvu. Návrh na vklad dal on sám. Keď sa stal vlastníkom, oslovil ho Š., že žalovaný má záujem kúpiť pozemok, tak sa rozhodol ho predať. Nevie však povedať kto spísal kúpnu zmluvu, nevie povedať kto podával návrh na vklad a nevie sa vyjadriť, prečo nie je v zmluve, ktorou predával sporné parcely žalovanému uvedený list vlastníctva. Nevie sa vyjadriť tiež k tomu, prečo v článku 5 tejto zmluvy sa zaviazal pripojiť sa k jeho inžinierskym sieťam, keď takéto siete nikdy nevlastnil. Nebol ukázať kupujúcemu pozemok, ktorý predával, lebo on o tomto pozemku vedel od p. Š.. 40. Svedkyňa V. R. uviedla, že pracovala na PD Mlynica ako finančná účtovníčka, ekonómka a taktiež tam do roku 2004 pracovala aj ako podpredseda PD - štatutárny orgán. Uviedla, že spoločnosť AGRAS sa dostala do konkurzu a PD Mlynica malo záujem o pozemky AGRASU ako úpadcu. Nepamätá si, aby bola uzatvorená zmluva ohľadom pozemkov, ktoré obhospodaroval AGRAS s názvom prenajímateľa L..
G., avšak vie o prenajímateľovi W.. T.. Nevie sa vyjadriť o aké konkrétne pozemky išlo. S určitosťou však vie, že museli byť vo vlastníctve prenajímateľa W.. T., a preto s ním uzatvorili nájomnú zmluvu. 41. Na pojednávaní konanom dňa 26.10.2018, ktoré v podstate spočívalo v záverečných návrhoch žalobcu a žalovaného právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nadobudol spornú nehnuteľnosť v dobrej viere. Kúpil sporné pozemky na základe vonkajšieho podnetu bez toho, aby sám vyvíjal nejakú iniciatívu. Pri kúpe pozemku zistil z listu vlastníctva, že predávajúci M. Z. je nielen výlučným vlastníkom kupovaných nehnuteľností, ale že list vlastníctva neobsahuje žiadne obmedzenia vlastníckych práv, ťarchy, poznámky. Žalovaný nepodával návrh do katastra na vklad, a to, že v kúpnej zmluve nebol uvedené číslo listu vlastníctva si nevšimol. Poukázal na to, že uvedený list vlastníctva v zmysle katastrálneho zákona nie je povinnou náležitosťou kúpnej zmluvy. Žalovaný spornú nehnuteľnosť vždy považoval za svoje vlastníctvo, vždy konal ako vlastník. Tvrdil ďalej, že pokiaľ by mal byť žalobca úspešný v tomto spore bolo by nutné preukázať, že už právny predchodca žalovaného, od ktorého kúpil spornú nehnuteľnosť M. Z. nekonal v dobrej viere, keď spornú nehnuteľnosť kupoval, žiadny takýto dôkaz však vykonaný nebol. Ak totiž Z. konal v dobrej viere potom sa už on stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti a v takomto prípade odpadá pochybnosť o tom, či žalovaný je alebo nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdí, že žiadne podanie žalobcu neobsahuje relevantné spochybnenia vlastníckeho práva Z., resp. preukázania, že nekonal v dobrej viere, čo je základný predpoklad úspechu v tomto spore. 42. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní rešpektujúc skutočnosť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi rozsiahlou záverečnou rečou s príslušnými obrazovými záznamami poukázala na to, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastníctvo v dobrej viere a poukazovala tiež na tie skutočnosti, že zo strany žalobcu nejde o nedbalého vlastníka, pretože on bol vždy od nadobudnutia týchto sporných parciel presvedčený, že on je ich vlastníkom. Na nie dobrú vieru žalovaného poukázala tým, že hoci žalovaný nemá povinnosť vydať príslušné listiny, keď to však odmieta, vyvoláva to podozrenie, že nie je v jeho záujme tieto dokumenty potvrdzujúce jeho vyhlásenie vydať. Má na mysli v konkrétnom prípade list vlastníctva p. Z., ktorý však neskôr na pojednávaní predložila svedkyňa Z.. Poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný nebol obozretný a bdelý kupujúci, pretože neoveril si základné náležitosti zmluvy, akceptoval ju aj s opravami, túto zmluvu podpísal a neobrátil sa na odborníkov. Poukazuje na nesplniteľnú požiadavku kupujúceho na predávajúceho ohľadom pripojenia k neexistujúcim inžinierskym sieťam v údajnom vlastníctve predávajúceho. Poukazuje na úspešnosť žalovaného v iných oblastiach podnikania, čo naznačuje, že o neobozretnosti, či ľahkomyseľnosti alebo prehnanej dôvere v obchodných partnerov nemôže byť u neho ani reči. Tvrdí, že podpísal zmluvu bez listu vlastníctva so škrtancami priamo v texte a so záväzkom, ktorý je nesplniteľný. Tvrdí, že žalovaný ničím nepreukázal, prečo bezhranične dôveroval sprostredkovateľovi a predávajúcemu, pričom žalovaný aj napriek technickému vzdelaniu, na ktoré sa odvoláva, v tom období úspešne viedol spoločnosti zaoberajúce sa financiami a bol členom dozornej rady V., a. s., ktorá sa zaoberala okrem iného realitnou činnosťou. Tvrdila, že pokiaľ je žalovaný schopný posúdiť obchodných partnerov a zmluvy v iných a náročnejších oblastiach podnikania, nie je vierohodné jeho tvrdenie, že práve v tomto prípade sa choval naivne, nebol schopný preskúmať obsah zmluvy a túto zodpovednosť bezdôvodne prenechal predávajúcemu s nižším vzdelaním a rozhľadom. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na priebeh udalostí, ktoré sa odohrali medzi dňami 13.7.1999 až do 17.2.2000. Uvádza, že dňa 23.7.1999 bola podpísaná kúpna zmluva na spornú parcelu medzi spoločnosťou AGRAS a Z. a ešte v ten deň v piatok bol podaný návrh na zavkladovanie obidvoch zmlúv. Vklad bol povolený v pondelok 26.7.1999. Dňa 28.7.1999 v stredu bola podpísaná zmluva medzi Z. a žalovaným s povolením vkladu 17.2.2000. Parcely uvedené v predmetných zmluvách majú svoj základ v notárskej zápisnici o vydržaní, teda vlastnícke právo k týmto parcelám sa vytvorilo vydržaním od právneho predchodcu GRABO v. o. s., ktorá ich vôbec nevlastnila a nemala v privatizačnom projekte. Poukazuje tiež na to, že predávajúci Z. predmetnú parcelu kúpil 23.7.1999, čo bol piatok, vklad bol povolený 26.7.1999, čo bol pondelok, pričom v roku 1999 kataster komunikoval prevažne len písomne. Žalovaný kúpnu zmluvu podpísal 28.7.1999, čo bola streda, a teda poukazuje na neštandardnú krátkosť konania katastra a tvrdí, že takto reťazené transakcie nepoukazujú na konanie v dobrej viere, naopak takto podozrivo zrýchlené zavkladovanie a rýchle nájdenie záujemcu o kúpu svedčí o konaní nie v dobrej viere. Celý tento záverečný návrh právnej zástupkyne žalobcu táto zhrnula, že zo všetkých skutočností vyplývajúcich z prevodov a prechodov sporných a iných parciel vyplýva, nie dobrá viera žalovaného. Podpísal zmluvu bez listu vlastníctva so škrtancami, bez jasnej identifikácie majetku. Poukazuje na nedôveryhodné tvrdenie žalovaného, že konal v dobrej viere, keď ako úspešný podnikateľ, člen dozorných rád nekriticky dôveruje neznámym ľuďom, neposudzuje svojich obchodných partnerov a spolu s neštandardným postupom katastra svedčí o tom, že žalovaný nekonal v dobrej viere. Právna zástupkyňa tiež uviedla, že žalovaný v tomto období okrem parciel, ktoré sú predmetom sporu kupoval
od spoločnosti AGRAS aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré neskôr pri vyporiadaní BSM s bývalou manželkou previedol na ňu. aj tieto skutočnosti by mali svedčiť o tom, že dôsledne sa kúpou pozemkov zaoberal a nebol naivný tak ako sa to snažil prezentovať. 43. Hodnotiac vyššie citované súdom vykonané dôkazy poukazujúc na skutočnosti, ktoré medzi stranami konania nie sú sporné, a ktoré sú sporné súd dospel k nasledujúcemu skutkovému a právnemu záveru. 44. Medzi stranami v konaní podľa názoru súdu nemôže byť sporné, a ani nebolo sporné, že skutočnosti uvedené v notárskej zápisnici o osvedčení vyhlásenia o vydržaní sporných pozemkov spoločnosťou AGRAS s. r. o. nemôžu byť podkladom pre konštatovanie, že táto spoločnosť sa stala ich vlastníkom, či už z dôvodu vydržania alebo privatizácie jej právnym predchodcom verejnou obchodnou spoločnosťou GRABO. Súd konštatuje, že všetky právne skutočnosti počnúc tzv. privatizáciou Štátneho majetku Veľký Slavkov spoločnosťou GRABO v. o. s., jej pretransformovaním na spoločnosť AGRAS, vrátane osvedčenia vyhlásenia o vydržaní, až po kúpu sporných nehnuteľností žalovaným nemajú oporu v zákone. 45. Sporné je medzi stranami v konaní to, či o týchto skutočnostiach vedel, nevedel, mohol alebo mal vedieť žalovaný alebo prípadne aj žalobca. Žalovaný jednoznačne tvrdí, že o týchto skutočnostiach naozaj nevedel, pri kúpe vychádzal z listu vlastníctva katastrálneho úradu, ktorý takéto skutočnosti neobsahoval, o to viac, ako uviedol vo vyjadrení nemá právnické vzdelanie a kúpu mu sprostredkovala spoločnosť STAVRE - Poprad - konateľ O. Š.. Podstatou tvrdenia žalovaného je teda tvrdenie, že vlastníctvo k sporným parcelám nadobudol v dobrej viere s dôverou v akt štátu, ktorým je výpis z katastra nehnuteľností, teda list vlastníctva, zavkladovanie kúpnej zmluvy katastrom poukazujúc na dĺžku nerušeného používania sporných pozemkov a nedbalosť žalobcu ako vlastníka zaujímať sa o svoje vlastníctvo. 46. Žalobca argumentuje opakom, ohradzuje sa voči označeniu pojmom nedbalý vlastník a tvrdí, že práve naopak on nadobudol vlastníctvo k sporným parcelám v súlade so zákonom, a to na základe darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 26.8.1998, ktorej vklad bol povolený 16.12.1998, a to od svojho otca M. T.. Bol mu katastrálnym úradom vydaný list vlastníctva a až doposiaľ sa o takto nadobudnutý majetok stará spôsobom, že ako prenajímateľ buď sám alebo jeho právny predchodca dal tieto nehnuteľnosti do nájmu. Najprv Štátnemu majetku Veľký Slavkov, potom spoločnosti AGRAS a neskôr PD Mlynica a každoročne mu bol platený nájom až doposiaľ. Súd konštatuje, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že v konkrétnom prípade sa dostali do kolízie dve ústavné hodnoty: 1. princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa, teda princíp dobrej viery, dôvery v akt štátu a právnej istoty v právnom štáte, ktorým argumentuje žalovaná strana, 2. princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má a týmto princípom argumentuje strana žalobcu, pričom naviac tiež argumentuje princípom vydržania z dôvodu, že žalobca osobne najneskôr od roku 1998, kedy vlastníctvo lege artis nadobudol sporné parcely v podstate až do roku 2016 v dobrej viere a nerušene spravoval tým spôsobom, že ich prenajal a dostával za ne nájom. 47. Z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa t. j. princíp dobrej viery, dôvery v akt štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv ako aj individuálne okolnosti konkrétnej veci. (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.3.2016). V súvislosti s riešením kolízie dvoch ústavných princípov, ochranu pôvodného vlastníka zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“, možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol. Dobrá viera pri tom musí byť hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musia sa javiť ako spravodlivé. 48. Súd riadiac sa platnými právnymi normami, ako aj nálezmi Ústavného súdu SR týkajúcich sa takýchto konkrétnych vzťahov dospel k záveru, že nebolo v tomto konaní preukázané ani na základe rozsiahlych dôkazov predložených žalobcom, aby žalovaný mohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť konanie subjektov, ktoré predchádzalo uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, a to zmluvy, na základe ktorej nadobudol vlastníctvo od M. Z. k sporným parcelám. Súd považuje v tejto súvislosti za právne
neakceptovateľné, ba z hľadiska dobrých mravov aj spoločensky a morálne neakceptovateľné, aby konanie toho ktorého subjektu v konkrétnom prípade žalovaného bolo posudzované podľa toho, že hoc aj v minulosti prišiel do spoločenského, obchodného alebo iného kontaktu so subjektami, ktorých konanie sa možno aj neskôr preukázalo alebo preukáže ako konanie nie celkom v súlade s právnymi alebo spoločenskými pravidlami, a to len na základe dedukcie, že o týchto skutočnostiach mohol alebo mal vedieť. Pokiaľ sa týka tvrdenia žalobcu, že žalovaný ako v tom čase osoba podnikajúca v danej lokalite, a teda že mohol a mal mať pri obozretnosti dôvod pochybovať o spôsobe nadobudnutia sporných nehnuteľností, ale aj iných nehnuteľností v rozpore so zákonom, je neakceptovateľná. 49. Je predsa absolútne logické, že každý subjekt v danej lokalite, v ktorej vyvíja obchodné a spoločenské aktivity prichádza do styku s množstvom subjektov, či už v súvislosti s obchodnými akciami, alebo inými a nemôže bez ďalšieho prípadne zodpovedať za ich konanie. 50. Súd preto uzatvára, že nebolo preukázané, žeby žalovaný nadobudol nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu nie v dobrej viere. 51. Pokiaľ žalobca poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný v kritickom čase nadobudol aj ďalšie parcely, ktoré nie sú predmetom tohto sporu v tej istej lokalite, toto tvrdenie je objektívne. Z kúpnych zmlúv uzavretých medzi predávajúcim STAVREA v zastúpení O. Š., a to zo dňa 26.5.1999, zo dňa 13.7.1999, ako aj kúpnou zmluvou medzi spoločnosťou AGRAS s. r. o. a kupujúcim žalovaným zo dňa 13.7.1999 vyplýva, že žalovaný nadobudol v tom čase v lokalite aj pozemky parc. č. XXX/X o výmere 1134 m2, parc. č. XXX/X o výmere 962 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 740 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 849 m2, parc. č. XXX/XX o výmere 473 m2, parc. č. XXX/X o výmere 2010 m2, parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX a parc. č. XXX/XX v 1/3. Nadobudnutie týchto parciel však nie je predmetom tohto konania, v súčasnosti žalovaný nie je vlastníkom týchto parciel, pretože na základe dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 6.6.2003 tieto parcely boli dané do vlastníctva jeho bývalej manželky. Súd práve naopak z týchto listinných dôkazov, a to kúpnych zmlúv týkajúcich sa pozemkov, ktoré nie sú predmetom tohto konania vyvodzuje záver, že žalovaný skutočne dôveroval konateľovi spoločnosti STAVREA p. Š., pretože v opačnom prípade, ak by mu nedôveroval, nebol by takéto kúpne zmluvy uzatváral. Vychádzať len z dedukcie, že nekonal v dobrej viere je neprípustné. 52. Na druhej strane, a to je pre vec najpodstatnejšie, skutočne nebolo ničím preukázané, a to na základe žiadneho dôkazu, aby žalobca T. mal, mohol alebo vedel o okolnostiach prevodu vlastníckeho práva medzi subjektmi Slovenský pozemkový fond, spoločnosť GRABO, spoločnosť AGRAS, medzi Z. a žalovaným, a teda je bez pochybností zrejmé, že tieto nehnuteľnosti nadobudol na základe darovacej zmluvy v dobrej viere a že až do roku 2016 bol subjektívne bez akýchkoľvek pochybností presvedčený, že je ich vlastníkom. 53. Súd ďalej konštatuje, že všetky tvrdenia žalobcu ohľadom formálnoprávnych nedostatkov kúpnej zmluvy medzi spoločnosťou AGRAS s. r.o. a Z., Z. a žalovaným, všetky tvrdenia o nanajvýš neštandardnom zavkladovaní predmetných zmlúv do katastra nehnuteľností sú objektívne. Podľa názoru súdu však nebolo preukázané, aby na tieto skutočnosti mal vplyv alebo sa vedome na nich podieľal žalovaný a to tak, aby bola spochybnená jeho dobrá viera pri nadobudnutí vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Je možné konštatovať, že nebolo relevantné spochybnenie tvrdení žalovaného, že pri prevode pozemkov v danom období spoliehal sa na sprostredkovateľoch kúpy, na listinné doklady ktoré mu boli predložené (LV, zmluvy o kúpe, predaji) týmto veril o to viac ako sám tvrdil má vzdelanie technického smeru a nie je odborníkom v právnej oblasti. 54. Objektívne musí súd konštatovať, že mohol pri vynaložení maximálnej obozretnosti určité nezrovnalosti zistiť, avšak veriac na korektnosť subjektov týchto právnych vzťahov nemal na takýto postup dôvod, avšak toto konanie podľa názoru súdu nesvedčí jeho dobrej viere sporné nehnuteľnosti nadobudnúť a tieto v budúcnosti užívať a nimi disponovať. Podľa názoru súdu je neprípustné dedukovať o nekonaní v dobrej viere len na základe toho, že v tomto období mal v danej lokalite a v danom čase podnikateľské aktivity. 55. Pokiaľ sa týka otázky vydržania vlastníctva, či už žalobcom alebo žalovaným je potrebné konštatovať, že v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 56. V zmysle § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Súd konštatuje, že zvláštnosťou prejednaného prípadu je to, že u oboch strán v konaní je potrebné konštatovať, že vlastníctvo k sporným parcelám nadobudli v dobrej viere, a že obaja ho držali v dobrej viere s tým, že im vlastnícky patrí.
57. V tejto súvislosti pri riešení otázky držby je potrebné poukázať na pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že právo patrí len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Či držiteľ je v zmysle § 130 OZ dobromyseľný treba hodnotiť vždy objektívne. Nestačí jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce pri tom je, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte rozumne požadovať, mal, resp. mohol mať alebo nemal, prípadne nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. U oboch strán v konaní súd predpokladá, že pri vynaložení maximálnej opatrnosti mohli predpokladať a mať pochybnosti, že im vec patrí. 58. Pokiaľ sa však týka konkrétne inštitútu vydržania je potrebné tiež konštatovať, že právo vydržania skôr patrí žalobcovi, pričom súd vychádza z toho, že ak skorší kupujúci, ktorým nepochybne žalobca bol užíval spornú nehnuteľnosť nerušene počas doby potrebnej na nadobudnutie vlastníctva vydržaním (čo u žalobcu preukázané bolo) a bez toho, aby sa dozvedel, že vlastníctvo k nej na základe neskoršej zmluvy (ako je zmluva medzi Z. a žalovaným) nadobudol niekto iný, skoršiemu kupujúcemu vydržacia doba riadne plynula a po jej uplynutí nadobudol vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti uvedeným spôsobom. 59. Žalobca teda v zmysle vyššie citovaného aj napriek tomu, že kúpnou zmluvou medzi Z. a žalovaným o ňu právne prišiel, nadobudol vlastníctvo vydržaním v lehote desiatich rokov. 60. Pokiaľ súd považuje za právne neakceptovateľné, ba z hľadiska dobrých mravov aj spoločensky a morálne neakceptovateľné, aby konanie toho ktorého subjektu v konkrétnom prípade žalovaného bolo posudzované ako konanie nie v dobrej viere len poukazujúc na to, že hoc aj v minulosti prišiel do spoločenského, obchodného alebo iného kontaktu so subjektmi, ktorých konanie nemožno vždy hodnotiť ako konanie nie celkom v súlade s právnymi alebo spoločenskými normami, tak na druhej strane súd považuje za potrebné konštatovať, že v zmysle základných princípov spravodlivosti je právne, morálne, a spoločensky neakceptovateľné, aby ten ktorý subjekt, v konkrétnom prípade žalobca mohol byť spochybňovaný o svojom vlastníctve v jeho užívaní, keď žaloba absentuje čo i len minimálnu dedukciu, že mohol mať vedomie o konaní subjektov, ktoré svojimi právnymi úkonmi získali nepochybne vlastnícke právo k jeho nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol absolútne v súlade so zákonom od svojho otca a o tieto sa riadne staral formou nájmu. V prípade, žeby súd žalobu za takejto dôkaznej situácie zamietol bol by takýto akt súdu v rozpore so všeobecnými princípmi spravodlivosti. 61. Aequum et bonum est lex legum - spravodlivosť a dobro je najvyšší zákon. Tieto úvahy súdu majú oporu aj v ustálenej rozhodovacej činnosti a nie sú ani v rozpore s nálezmi Ústavného súdu, na ktoré poukazujú strany v konaní. 62. V prípade akceptovania tohto rozsudku žalovaný má možnosť domáhať sa voči subjektom, ktoré boli účastníkmi právnych úkonov vedúcich k predaju sporných parciel k náhrade škody prípadne inej ujmy. 63. Za situácie, žeby súd dospel k opačnému záveru a žalobu zamietol nastala by situácia, že žalobca bez ďalšej možnosti akejkoľvek satisfakcie, či už materiálnej alebo nemateriálnej bol by zbavený vlastníctva, ktoré nadobudol absolútne zákonným spôsobom od svojho otca. Takýto právny záver podľa názoru súdu bol by z hľadiska atribútov spravodlivosti neakceptovateľný. Bonus iudex secundum aequum et bonum iudicat, et aequitatem stricto iuri anteponit. 64. Vzhľadom na vyššie citované súd rozhodol, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností vo výmere tak ako je to určené vo výroku I. tohto rozsudku. 65. V zmysle § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. 66. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 67. V zmysle § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 68. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť v časti uloženia povinnosti vyhotoviť geometrický plán žalobcovi ako aj v časti výmery sporných parciel súd konanie v tejto časti zastavil tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. 69. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 70. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.