Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/11/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v právnej veci žalobcu: THE ELIT TRADER CAPITAL s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 635 441, zastúpeného advokátkou: JUDr. Eva Mészárosová, so sídlom Piaristická 1, Nitra, proti žalovanému: LaRoucci trading s. r. o., so sídlom Jenisejská 45A, Košice - mestská časť Nad jazerom, IČO: 52 788 512, zastúpenému advokátom: Mgr. Juraj Kornhauser, so sídlom Suché mýto 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 191.000 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 2.149.538,98 eura s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 6. mája 2021 č. k. -244, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým by Okresný súd Trnava žalobcovi zakázal akokoľvek nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, akékoľvek iné bankové operácie, či ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte žalobcu vedeného v O. S. L., a. s., IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do výšky 2.149.538,98 eura, zamietol; výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým by Okresný súd Trnava zakázal O. S. L., a.s., IČO: 36 854 140, B. XX, L., vykonávať akékoľvek bankové operácie či dispozície s finančnými prostriedkami na účte žalobcu, vedeného v O. S. L., a.s., IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, najmä výplatu finančných prostriedkov alebo prevod, a to do výšky 2.149.538,98 eura zamietol; výrokom III. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým by Okresný súd Trnava zakázal žalobcovi akokoľvek nakladať, disponovať alebo scudzovať tovar, ktorý má v držbe od žalovaného na základe kúpnej zmluvy č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 zo dňa 13.7.2020 a na základe kúpnej zmluvy č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 zo dňa 12.7.2020 odmietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , , , , , , , až 3, , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. V relevantnej časti odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa v poradí druhým návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalobcovi zakázal akokoľvek nakladať, disponovať, vykonávať výbery, prevody, akékoľvek iné bankové operácie, či ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na účte žalobcu vedeného v O. S. L., a. s., IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to do výšky 2.149.538,98 eura. Zároveň žiadal, aby súd zakázal O. S. L., a.s., IČO: 36 854 140, B. XX, L., vykonávať akékoľvek bankové operácie či dispozície s finančnými prostriedkami na účte žalobcu vedeného v O. S. L., a s., IBAN: R XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,

najmä výplatu finančných prostriedkov alebo prevod, a to do výšky 2.149.538,98 eura. Žalovaný taktiež žiadal, aby súd zakázal žalobcovi akokoľvek nakladať, disponovať alebo scudzovať tovar, ktorý má v držbe od žalovaného na základe kúpnej zmluvy č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 z 13.7.2020 a na základe kúpnej zmluvy č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 z 12.7.2020.

4. Ďalej súd uviedol, že žalovaný svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým (pričom z obsahu vyplývalo, že odkazuje aj na obsah a prílohy jeho prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), že žalobca konal a stále koná špekulatívne, fabulózne a nepoctivo. Žalobca sa mal svojím konaním mnohonásobne dopustiť majetkových trestných činov, ktorými sa chcel uvedením do omylu obohatiť na úkor žalovaného, a to nepravdivé tvrdenie žalobcu o zmluve so štátom a oslobodení od DPH a cla, falšovanie dovozných faktúr od dodávateľa žalovaného v Turecku, falšovanie nadobúdacej faktúry od žalovaného, falšovanie zmluvy, ktorú predložil na súd a vydáva ju za pravú zmluvu s pozmenením kúpnej ceny a podmienok jej splatnosti, odpredaj tovaru a pokračovanie v tomto odpredaji bez úhrady žalovanému, napriek tomu, že úhrada mala byť vykonaná do 3 dní od dodania tovaru na SR a napriek tomu, že žalovaný ako predávajúci odstúpil od oboch zmlúv, falšovanie dokladov o úhrade DPH za tovar (výpis z účtu žalovaného, SEPA platby od spoločnosti MAX MERLIN spol. s r.o.), deklarovanie žalovaného ako deklaranta, resp. osoby povinnej zaplatiť dovozné clo, napriek tomu, že bolo písomne dojednané, že povinnosť uhradiť DPH a clo v krajine dodania bolo povinnosťou žalobcu. Žalovaný mal za to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery a zároveň, že budúca exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že žalobca doposiaľ nemal žiadne zábrany nezákonne sa vyhnúť povinným platbám nielen DPH, ale aj kúpnej ceny, pričom tovar, ktorý mu bol dodaný, stále ďalej predáva, aj keď nevykonal žiadnu z úhrad, na ktoré bol povinný. Podľa verejne dostupných údajov z portálu finstat.sk žalobca nevykazuje žiadnu obchodnú činnosť a ani majetok na území SR s tým, že zrejme jediný majetok sú finančné prostriedky na bankovom učte žalobcu a tovar od žalovaného, ktorý doposiaľ nepredal a ktorý mal nadobudnúť špekulatívnym konaním a majetkovou trestnou činnosťou. Žalovaný uviedol, že Vojtech Karafa ako konateľ žalobcu má trvalý pobyt v Kanade a spoločnosť žalobcu bola nadobudnutá súčasnými spoločníkmi len v júli roku 2020 (vrátane Vojtecha Karafu ako spoločníka). Žalovaný vyjadril vážne obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že finančné prostriedky z účtu žalobcu budú prevedené na nedosiahnuteľné miesto mimo SR alebo EÚ, pričom Vojtech Karafa opustí územie SR a odíde do krajiny jeho trvalého pobytu, v dôsledku čoho sa nároky žalovaného stanú fakticky nevymožiteľné. V pôvodnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný poukázal na to, že žalobca bez ohľadu na to, že žalovaný odstúpil od oboch kúpnych zmlúv a vyzval ho najskôr na vrátenie tovaru a neskôr aj na zaplatenie relutárnej náhrady za odobratý tovar, tento tovar predával, akoby mu patril a riadne zaň zaplatil, a to napriek tomu, že žalovaný od oboch kúpnych zmlúv odstúpil. Žalovaný predal tovar ďalej Krajskej zdravotní, a.s. - Nemocnica DĚČÍN, o.z., Krajskej zdravotní, a.s.

- Nemocnica Chomutov, o.z., Krajskej zdravotní, a.s. - Nemocnica Most, o. z., Krajskej zdravotní, a.s.

- Masarykova nemocnica Ústí nad Labem o.z., Fakultnej nemocnici Trnava, Nemocnici s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Žalobca uzatvoril aj ďalšie kúpne zmluvy k nezaplatenému a nevrátenému tovaru - lekárskym overalom, a to jeho predajom týmto osobám: Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca - tovar v hodnote 55.654,80 eura - kúpna zmluva č. Z20215467_Z z 25.3.2021 a Univerzitná nemocnica Martin - tovar v hodnote 48.597,60 eura - kúpna zmluva č. Z20215467_Z z 25.3.2021. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že došlo k zmene skutkových okolností v zmysle , a teda žalovaný je oprávnený podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia opakovane bez prekážky veci rozhodnutej. Žalobca síce v žalobe tvrdí, že mu žalovaný nedodal tovar, resp. že tento bol zaistený a nachádza sa na pre žalobcu neznámom mieste, to však podľa žalovaného nie je pravda, pretože žalobca práve tento žalovaným dodaný tovar predáva ďalej. Pre nedostatok finančných prostriedkov žalovaný nezaplatil návrhový poplatok vo výške 33.193,50 eura v upomínacom konaní a rozhodol sa nárok 2.149.538,98 eura uplatniť vzájomnou žalobou v tomto konaní, teda aj v tomto smere došlo k zmene skutkových okolností podľa a zároveň k odstráneniu prekážky vytýkanej súdom prvej inštancie, že by súd mal vydaním neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu nároku, ktorý nie je predmetom tohto konania. Z konania žalobcu je evidentné, že všetok tovar dodaný žalovaným ešte nerozpredal, preto doplnil žalovaný oproti pôvodne navrhovanému neodkladnému opatreniu aj III. petit neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalobcovi nakladať s tovarom, pričom žalovaný mal za to, že je potrebné poskytnúť takto súdnu ochranu i napriek tomu, že žalovaný nevie zostávajúci tovar bez vlastnej viny kvantifikovať.

5. Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil resp. označil nasledovné dôkazy: Kúpna zmluva č. 1347/MED/CALGNT&GLV/LR/110720 z 13.7.2020, Kúpna zmluva č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720

z 12.7.2020, WhatsApp komunikácia medzi konateľom žalovaného Ľubošom Oravcom a konateľom žalobcu Vojtechom Karafom z 29.9.2020, Zápisnica o trestnom oznámení - doplnenie - Ľuboš Oravec z 13.11.2020, Zápisnica o oznámení informácií Colný úrad Bratislava - Ľuboš Oravec z 12.10.2020, Potvrzení o Notařské uschově zo 16.6.2020, WhatsApp konverzácia medzi žalobcom a žalovaným, Splnomocnenie Col - servis s.r.o. - žalobca z 29.7.2020, Splnomocnenie Col - servis s.r.o. - žalovaný zo 4.9.2020, WhatsApp správa z 3.9.2020, 10 x Colné vyhlásenie (ochranné odevy - lekárske overaly), Colné vyhlásenie (rukavice) + výmer platby zo 4.9.2020, Faktúra č. 04092020, Nákupná dodávateľská faktúra z Turecka na cenu 38.800 eur na rukavice z 26.8.2013 (falošná), Faktúra č. 20010003 z 5.11.2020, Faktúra č. 4.9.2020 (falošná), Faktúra č. 20010003 z 5.11.2020, Faktúra č. 202030107, Faktúra č. 202030108, Faktúra žalobcu č. 202030109, Faktúra žalobcu č. 202030110, Zápisnica o podaní vysvetlenia z 19.10.2020, WhatsApp správa z 3.9.2020, Zápisnica o oznámení informácií z 12.10.2020, Späťvzatie oznámenia o ukončení nájmu zo 16.10.2020, 2x Sepa prevod - cezhraničný prevod MAX MERLIN spol. s r.o. z 30.7.2020, Žiadosť o zaslanie dokladov a podanie informácií - odpoveď z 11.11.2020, Zápisnica o výsluchu v trestnom konaní KR PZ NR, ČVS: KRP-153/2-VYS- NR-2020 - Ing. J. D., Zápisnica o výsluchu v trestnom konaní KR PZ NR, ČVS: KRP-153/2-VYS-NR-2020

- Vojtech Karafa, E-mailová správa zo 14.8.2020, Falošný výpis z účtu žalobcu R., a. s., Odpoveď R. z 8.9.2020, Žiadosť Colného úradu Nitra o informácie z 2.9.2020, Výpoveď zmluvy R. z 9.9.2020, Zápisnica o výsluchu osoby KR PZ NR - Ing. J. D. z 10.11.2020, Falošná faktúra LaRoucci Trading s.r.o. zo 4.9.2020 vo výške 40.000 eur, Falošná faktúra na 20.000 ks rukavíc - kúpna cena 38.800 eur medzi LaRoucci Trading s.r.o. a LA ROUCCI KIYMETLI z 26.8.2020, Colná deklarácia a výmer DPH na nitrilonové rukavice - 20.000 ks, e-mailová správa K. - R. z 25.11.2020, Nákupná faktúra za nitrilonové rukavice v Turecku + dodací list, Výpis z účtu Y. J. z 26.10.2020, WhatsApp správa z 3.9.2020, Informácia trestné oznámenie Colný Úrad Nitra z 12.10.2020, Kniha záväzkov žalovaného z 5.10.2020, Účtovný denník žalovaného z 30.9.2020, Úradný záznam o vrátení zaisteného tovaru z 27.10.2020, Úradný záznam o telefonickom rozhovore, Zápisnica o podaní vysvetlenia z 13.10.2020, Podanie správy KÚFS z 11.11.2020, Uznesenie KÚFS z 21.10.2020, Podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu z 26.10.2020, 10x Nákupné faktúry od Tureckého dodávateľa + sprievodné dokumenty, E-mailová správa z 10.11.2020 zo SŠHR SR, Faktúra č. 200100001 z 2.10.2020, Faktúra č. 200100003 z 5.11.2020, Žiadosť o sprístupnenie skladu z 28.9.2020, E-mailová správa Z. L. z 1.10.2020, 2x odstúpenie od kúpnych zmlúv + emailové správy zo 16.10.2020 a 10.11.2020, Kúpna zmluva č. Z202022654_Z, Kúpna zmluva č. Z20212704_Z, Kúpna zmluva č. Z20212666_Z a Návrh na vydanie platobného rozkazu, kúpna zmluva č. Z20215467_Z zo dňa 25.3.2021 a Kúpna zmluva č. Z20215467_Z z 25.3.2021, Kúpna zmluva č. Z202022654_Z, Kúpna zmluva č. Z20212704_Z, Kúpna zmluva č. Z20212666_Z a výpis z crz.gov.sk.

6. Vzájomnú žalobu žalovaný odôvodnil tým, že žalovaný bol oslovený konateľom žalobcu Vojtechom Karafom v júni 2020 s tým, že žalobca uzatvoril zmluvu so Správou štátnych hmotných rezerv SR (ďalej „ŠHR“), a preto má žalobca záujem kúpiť tovar - zdravotnícky materiál a dodať ho ŠHR (žalobca žiadal dodať lekárske overaly a medicínske nitrilonové rukavice v značných množstvách, pričom v písomnej správe žalobca deklaroval, že má zmluvu so štátom, na základe ktorej potrebuje dodať 33.000.000 ks krabíc zdravotníckych rukavíc). Vojtech Karafa neustále zdôrazňoval, že má riadne uzatvorenú zmluvu so ŠHR, a preto nebude pri dovoze tovaru potrebné platiť clo ani DPH. Na základe predzmluvných rokovaní boli žalovaným vypracované návrhy kúpnych zmlúv. Finálne boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená kúpna zmluva č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 z 13.7.2020 (na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 30.120.000 ks krabíc nitrilonových rukavíc; zmluvné strany dojednali kúpnu cenu za krabicu vo výške 9,50 eura/ks, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť do 3 dní od dodania tovaru) a kúpna zmluva č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 z 12.7.2020 (na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi 605.000 ks lekárskych overalov a ďalšieho zdravotníckeho materiálu, zmluvné strany dojednali kúpnu cenu ústne, neskôr ju potvrdili aj prostredníctvom aplikácie WhatsApp, a to vo výške ceny overalu 6,50 eura/ks, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť do 3 dní od dodania tovaru). V zmluvách si žalobca so žalovaným dojednali, že každá zmluvná strana zodpovedá za daňové a colné povinnosti samostatne v slovenskom preklade tak, že zodpovednosť za dane a poplatky krajiny pôvodu tovaru prináleží zmluvnej strane 1; zodpovednosť za dane a poplatky v krajine dodania nesie zmluvná strana 2. Krajinou dodania bola Slovenská republika, pričom zmluvnou stranou 2 je žalobca. Na požiadanie žalobcu zmluvné strany splnomocnili na zastupovanie v colnom konaní spoločnosť Col-servis s.r.o., IČO: 36 542 521, za ktorú konal Ing. J. D.. Žalobca sám zabezpečoval preclenie a túto časť obchodu prostredníctvom Vojtecha Karafu v spolupráci so spoločnosťou Col- servis, s.r.o. Žalobca poskytoval Col-servis, s.r.o. a Colnému úradu Nitra všetky informácie, podklady,

komunikoval s nimi a pod., a to na základe zmluvného dojednania čl. 7 ods. 7.8 oboch zmlúv, v zmysle ktorého zmluvná strana 2 ako kupujúci zodpovedá za dane a clá v štáte dovozu. Na základe jednej z vyššie menovaných zmlúv bol na územie SR - Colný úrad Nitra dodaný dohodnutý tovar v počte 10 nákladných vozidiel v týchto dňoch: 30.7.2020, 31.7.2020, 3.8.2020 a 4.8.2020. Žalovaný dodal žalobcovi 411.790 ks lekárskych odevov v cene 6,50 eura za kus, teda tovar v hodnote 2.676.635 eur. Žalovaný ďalej na základe jednej zo zmlúv dodal na územie SR - Colný úrad Nitra dohodnutý tovar - nitrilonové rukavice v počte 28.000 ks krabíc. Tento tovar žalobca preclil (výnimočne tu uviedol sám seba ako deklaranta, tak ako to mal urobiť pri všetkom tovare), pričom žalobca na preclenie použil falošnú faktúru č. 04092020 na kúpnu cenu vo výške 40.000 eur, o ktorej tvrdí, že ju mal vystaviť žalovaný. Žalovaný však túto faktúru nikdy nevystavil. Nákupná cena tohto tovaru v počte 20.000 ks krabíc v Turecku bola cca 154.000 eur. Žalobca sfalšoval aj nákupnú faktúru z Turecka a aj faktúru od žalovaného a deklaroval clo a daň z ceny 40.000 eur. Podľa falošnej faktúry mal byť tovar - nitrilonové rukavice nakúpený od spoločnosti LA ROUCCI KIYMETLI za 38.800 eur, avšak reálne bol tovar dodaný od tureckej spoločnosti OPTIVIZION SAGLIK MADENCILIK za kúpnu cenu 345.586,20 eura. Faktúra, ktorú žalobca predložil na colnom úrade ako faktúru od žalovaného (falošnú) za nákup nitrilonových rukavíc, sa svojim grafickým prevedením presne stotožňuje s grafickým prevedením faktúr, ktoré žalobca neskôr vystavoval pri predaji tovaru tretím osobám, pričom toto bolo zistené pri vykonávaní colného dohľadu neskôr v sklade v Leviciach. Celé colné konanie zabezpečoval žalobca, až kým tovar nebol zaistený v sklade v Leviciach. Žalobca tiež predložil všetky potvrdenia o platbách DPH. Žalobca si dodaný tovar z colného priestoru prevzal. Žalobca po celý čas žalovaného telefonicky, e-mailom, sám alebo prostredníctvom zamestnanca ubezpečoval, že všetko je v poriadku a že žalobca riadne zaplatil zábezpeku na DPH. Žalovaný mal za to, že dodaním tovaru do miesta určenia - SR a jeho prevzatím žalobcom a odvozom na sklad Agrostav Levice, svoje zmluvné záväzky v tejto časti splnil a žalobca mal uhradiť kúpnu cenu za tovar v zmysle čl. 7, ods. 7.2. oboch zmlúv do 3 dní odo dňa dodania tovaru. Žalobca však tovar doposiaľ neuhradil, a to ani len čiastočne.

7. Dňa 17.08.2020 bol konateľ žalovaného p. Zine Laroussi kontaktovaný s tým, že nie je uhradená DPH za dovezený tovar, toto oznámil druhému konateľovi, p. Ľubošovi Oravcovi, aby vec riešil, ktorý sa následne nakontaktoval na volajúcu osobu, ktorou mu bolo oznámené, že je z finančnej správy a že nebola uhradená DPH za všetok dovezený tovar. Ľuboš Oravec toto preveril u Vojtecha Karafu, ktorý mu spätne oznámil, že všetko je v poriadku. Žalovaný v tom čase mal od žalobcu informácie, že všetky nákladné vozidlá s tovarom - ochranné odevy mali byť uvoľnené do voľného obehu bez dlhu na dani a DPH. Žalovaný preto nemal dôvod sa domnievať, že by mu vznikol nejaký dlh na dani alebo cle. Žalovaný ďalej uviedol, že Vojtech Karafa mal volať spoločnosti Max-Merlin spol. s r. o. v ČR, ktorú mal požiadať o úhradu DPH, a ktorá mala vypísať prevodné príkazy na uhradenie DPH žalobcu, a to jeden vo výške 17.667,38 eura a druhý vo výške 20.173,61 eura. V dôsledku toho bol tovar uvoľnený z colného priestoru do voľného obehu v počte prvých dvoch nákladných vozidiel a prevezený na pokyn žalobcu do jeho prenajatého skladu Agrostav Levice. Pri vykládke týchto prvých dvoch nákladných vozidiel bol žalovaný osobne prítomný. Vyššie špecifikované platby však spoločnosťou Max Merlin spol. s r.o. nikdy realizované neboli a žalovaný vyjadril pochybnosť o tom, či vôbec táto spoločnosť vie, že takéto príkazy existujú. Vojtech Karafa tieto príkazy predložil v colnom konaní na preukázanie úhrad DPH za tento tovar, pričom neskôr tvrdil, že spoločnosť Max Merlin spol. s r.o. mala urobiť chybu, avšak nie je zrejmé, akú. Podľa názoru žalovaného opäť išlo o podvodné konanie s cieľom uviesť Colný úrad Nitra do omylu a obohatiť sa. Podľa výpovede Ing. J. D. boli tieto úhrady vykonané žalovaným prostredníctvom spoločnosti Max Merlin, spol. s r.o., čo zariadil Vojtech Karafa, ktorý poslal spoločnosti Col - servis, s.r.o. e-mailovú správu s prílohou 2 x SEPA platba. Tieto platby však na účet Y. J. R. nikdy neprišli. Vojtech Karafa pri jeho výsluchu dňa 13.11.2020 v trestnom konaní vedenom na KRPZ NR, ČVS: KRP-153/2-VYS-NR-2020 uviedol, že tieto platby finálne neprešli, pretože údajne pracovníčka spoločnosti Max Merlin spol. s r.o. urobila chybu. Colný úrad v Nitre každé z týchto nákladných vozidiel uvoľnil z colného priestoru do voľného obehu na základe dokladov z banky o platbách (celkom 10 platieb) v prospech Y. J. R., ktoré predložila spoločnosť Col - servis, s.r.o., ktorej tieto dokumenty poskytol osobne Vojtech Karafa z jeho e-mailovej adresy. Malo ísť o výpis z účtu žalovaného zo R. R., a. s.. Tento výpis však žalovaný nikdy neposlal žalobcovi, nikdy takéto úhrady neurobil (ani nemal keďže celá obchodná transakcia bola dojednaná inak), pričom výpis, ktorý poslal Vojtech Karafa za účelom preukázania úhrady colného dlhu, resp. DPH, je falošný a údaje na ňom pozmenené. Colný úrad Nitra vo vzťahu k týmto úhradám prešetroval, či reálne boli vykonané, a to žiadosťou o poskytnutie informácií z 2.9.2020 adresovanou R. R., a. s., ktorá odpoveďou z 8.9.2020 oznámila, že k vykonaniu predmetných

platieb nedošlo, pričom predmetný výpis z účtu sa nezhoduje s transakciami, ktoré banka eviduje vo svojom informačnom systéme na účte žalovaného.

8. Žalovaný odstúpil od oboch zmlúv (keďže žalobca neuhradil kúpnu cenu ani len čiastočne), čím vznikla žalobcovi povinnosť vrátiť tovar. Žalovaný musel sám uhradiť DPH za tovar prepustený z colného priestoru do voľného obehu, pretože žalobca okrem toho, že neuhradil DPH, tak ani sám seba nedeklaroval ako osobu povinnú na úhradu DPH tak, ako to bolo dohodnuté a zároveň ani nepreukázal v colnom konaní splnenie podmienok na oslobodenie od DPH. Žalovaný s veľkou námahou uhradil DPH v samostatných splátkach celkovo vo výške 174.363,98 eura. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru za lekárske overaly vo výške 2.972.225 eur bez DPH a za dodávku tovaru - nitrilonové rukavice faktúru vo výške 190.000 eur bez DPH. Žiadnu z týchto faktúr žalobca nikdy nezaplatil, preto žalovaný odstúpil od oboch kúpnych zmlúv odstúpením zo 16.10.2020 od Zmluvy č. 1351/MED&PCCOV/LR/130720 z 13.7.2020 a odstúpením z 9.11.2020 od Zmluvy č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 z 11.7.2020. Žiadosťou z 28.9.2020 požiadal o sprístupnenie skladových priestorov vlastníka skladu, kde bol tovar uložený (sklad Agrostav Levice). Žalobca bez ohľadu na to, že žalovaný odstúpil od oboch kúpnych zmlúv a vyzval ho najskôr na vrátenie tovaru a neskôr aj na zaplatenie relutárnej náhrady za odobratý tovar, predmetný tovar predával akoby mu patril a riadne zaň zaplatil. Žalobca predával tovar ďalej nasledovným subjektom: Krajská zdravotní, a. s. - Nemocnica DĚČÍN, o. z Krajská zdravotní, a. s. - Nemocnica Chomutov, o. z., Krajská zdravotní, a. s. - Nemocnica Most, o. z., Krajská zdravotní, a. s.

- Masarykova nemocnica Ústi nad Labem o. z., Fakultná nemocnica Trnava, Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a ďalším. Žalovaný sa rozhodol žalovať žalobcu len o sumu ušlého zisku z tovaru, ktorý žalovaný reálne na Slovensko v rámci plnenia oboch zmlúv dodal do momentu odstúpenia, a ďalej tiež výšku skutočných škôd. Ušlý zisk za nitrilonové rukavice - žalovaný na Slovensko dodal 28.000 ks krabíc, žalobca z toho po dodaní predal 20.000 ks, avšak žalovaný si nárokuje ušlý zisk za 8.000 ks krabíc nitrilonových rukavíc, ktoré boli zaistené v colnom konaní, teda 1,86 eura x 8.000 ks, teda spolu 14.880 eur. Čo sa týka ušlého zisku za lekárske odevy, žalovaný na Slovensko dodal 411.790 ks overalov, žalobca z toho po dodaní predal 65.310 ks, avšak žalovaný si nárokuje ušlý zisk za 346.480 ks lekárskych odevov, teda 4,55 eura x 58.100 ks, teda spolu 264.355 eur a 3,75 eura x 288.380 ks, teda spolu 1.081.425 eur, pričom súčet týchto dvoch súm je 1.345.780 eur. Žalovaný špecifikoval aj relutárnu náhradu za nevrátený tovar nitrilonové rukavice (žalobca odobral a predal 20 000 ks krabíc rukavíc v cene 9,50 eura/ks), žalobca je teda povinný zaplatiť 190.000 eur a relutárnu náhradu za nevrátený tovar - lekárske odevy (žalobca odobral a predal 65.310 ks overalov v cene 6,50 eura/ks), žalobca je teda povinný zaplatiť 424.515 eur. Podľa dlžných výmerov platieb z Colného úradu Nitra, DPH, ktoré z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalobcom uhradil žalovaný, je vo výške 174.363,98 eura. Nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou v prebiehajúcom konaní je teda v celkovej výške 2.149.538,98 eura (pozostáva z ušlého zisku, skutočnej škody a relutárnej náhrady za nevrátený tovar) a príslušenstva (úrokov z omeškania). 9. Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu návrhu je zrejmé, že žalovaný považuje za potrebné zabezpečiť svoju peňažnú pohľadávku, ktorú si v konaní uplatnil vzájomnou žalobou a na tento účel navrhol nariadiť neodkladné opatrenie hneď viacerými výrokmi. Súd mal za to, že vyjadrenia a obava žalovaného neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a ani nezakladajú obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zo správania žalobcu tak, ako ho opísal žalovaný, nevyplynulo, že by sa žalobca správal tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti. Žalovaný tiež neopísal také konanie žalobcu, ktoré by bolo možné chápať ako snahu o znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý by bolo v budúcnosti možné postihnúť výkonom rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žalobca aj aktuálne podniká, uzatvára ako dodávateľ kúpne zmluvy, čím získava finančné prostriedky, práve ktoré by v prípade úspechu žalovaného v konaní, mohli slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky voči žalobcovi. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje žalovaný, by mohlo dôjsť k znemožneniu podnikateľskej činnosti žalobcu, čo by mohlo viesť k zníženiu uspokojenia pohľadávky žalovaného, ak by v spore zaznamenal úspech. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca sa snaží nezákonne vyhnúť povinným platbám nielen DPH, ale aj úhrade kúpnej ceny, súd uviedol, že takéto žalovaným tvrdené správanie žalobcu nie je spôsobilé odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá by viedla k nariadeniu neodkladného opatrenia. K vyjadreniu obavy žalovaného, že budúca exekúcia bude ohrozená z dôvodu, že finančné prostriedky z účtu žalobcu budú prevedené na nedosiahnuteľné miesto mimo SR alebo EÚ, pričom Vojtech Karafa opustí územie SR a odíde do krajiny jeho trvalého pobytu, v dôsledku čoho sa nároky žalovaného stanú fakticky nevymožiteľné, súd uviedol, že ide o žalovaným ničím nepodložené predpoklady, ktoré z pohľadu súdu nie sú spôsobilé zakladať obavu, že prípadná exekúcia

bude ohrozená, a teda neodôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Zhrnúc vyššie uvedené súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zabezpečovacie opatrenie má pred neodkladným opatrením ex lege prednosť a neodkladné opatrenie vykazuje v danej súvislosti subsidiárny charakter. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potreba zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva na majetok dlžníka v prípade, ak ide o peňažnú pohľadávku veriteľa. Musí súčasne existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. V zmysle môže nastať výkon záložného práva až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. S poukazom na neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zabezpečovacie opatrenie má teda vždy prednosť a pokiaľ súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, samotný návrh zamietne. To platí aj v prípade, že ostatné zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Splnenie uvedenej podmienky skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti. Primárne musí identifikovať účel, ktorý navrhovateľ svojím návrhom sleduje. Následne tento účel komparatívne vyhodnotí vo vzťahu k možnému nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia.

11. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky je v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho opatrenia, pretože po zriadení záložného práva na majetok povinnej osoby v prospech navrhovateľa ako záložného veriteľa odpadá nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia, a preto nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. S poukazom na uvedené považoval súd podaný návrh v I. navrhovanom výroku neodkladného opatrenia za neopodstatnený. Aj návrhy na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku II. a III. súd považoval za neopodstatnené (nielen) z dôvodu, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky je v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Súd podotkol, že hoci má zabezpečovacie opatrenie prioritu pred neodkladným opatrením, nemožno z toho vyvodiť, že v danom prípade automaticky existujú dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje žalovaný v I. navrhovanom výroku, by mohlo dôjsť k faktickému znemožneniu disponovania s finančnými prostriedkami na účte žalobcu do výšky 2.149.538,98 eura, čo by mohlo mať (zohľadniac výšku tejto sumy, ktorá by so zreteľom na jej veľký rozsah mohla prevyšovať celkový objem finančných prostriedkov vedených na označenom účte) negatívne až likvidačné následky na jeho podnikateľskú činnosť, pretože by mu to napr. znemožnilo uhrádzať faktúry za objednaný tovar alebo služby dodávateľom alebo vyplácať mzdu zamestnancom. Takýto vážny a zásadný zásah do majetkovej sféry a súvisiacich vzťahov žalobcu, prípadne aj tretích osôb, sa konajúcemu súdu javil ako neprimeraný. V tejto časti preto návrh zamietol.

12. V súvislosti s druhým navrhovaným výrokom neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný domáhal, aby súd zakázal O. S. L., a.s., vykonávať akékoľvek bankové operácie či dispozície s finančnými prostriedkami na účte žalobcu do výšky 2.149.538,98 eura, súd uviedol, že v danej časti petitu sa žalovaný domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť subjektu odlišnému od strán sporu. Stranami sporu v zmysle sú len žalobca a žalovaný. Podľa pri nariadení neodkladného opatrenia možno uložiť demonštratívne uvedené povinnosti strane sporu, nie ďalšiemu subjektu. Pri rekodifikácii procesného predpisu nebola do nového prevzatá úprava ustanovenia , ktoré pripúšťalo predbežným opatrením nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania. Súd tiež odkázal na svoju predchádzajúcu argumentáciu, kde súd vyhodnotil uloženie zákazu žalobcovi nakladať s finančnými prostriedkami na jeho účte do výšky 2.149.538,98 eura ako nedôvodné a neprimerané, preto uloženie obdobného zákazu tretiemu subjektu sa bez akýchkoľvek pochybností taktiež javilo súdu ako absolútne nedôvodné a neprimerané. Z tohto dôvodu (a zároveň z dôvodu, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky je v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho opatrenia) považoval súd podaný návrh vo vzťahu k výroku II. za neopodstatnený, a preto ho zamietol.

13. Tretím navrhovaným výrokom neodkladného opatrenia sa žalovaný domáhal, aby súd zakázal žalobcovi akokoľvek nakladať, disponovať alebo scudzovať tovar, ktorý má v držbe od žalovaného na základe kúpnej zmluvy č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 z 13.7.2020 a na základe kúpnej zmluvy č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 z 12.7.2020. Petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

je nevyhnutnou obsahovou súčasťou návrhu, v ktorej navrhovateľ (žalovaný) vyjadruje to, čo žiada (aké rozhodnutie požaduje od súdu). Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ podaním návrhu sledoval. Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu podania vo veci samej, súd jeho vady osobitným postupom neodstraňuje a ak tieto vady bránia pokračovaniu v konaní, návrh bez ďalšieho odmietne. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh v danej časti neprejednateľný. To legitimizuje postup súdu, ktorým návrh odmietne. Žalovaný v podanom návrhu nešpecifikoval druh ani kvantitu hnuteľných vecí, ku ktorým mal súd uložiť žalobcovi túto povinnosť. Nijakým konkretizujúcim spôsobom v petite neoznačil hnuteľné veci, ktoré majú byť v držbe žalobcu. Označenie vecí v návrhu je nekonkrétne, majetok nie je definovaný nezameniteľným spôsobom tak, aby mohol byť poňatý do výroku rozhodnutia súdu a aby mohlo byť toto následne aj materiálne vykonateľné. Neurčitosť spočíva v absentujúcom označení a individualizácii vecí, ktoré navrhovateľ označuje v návrhu. Žalobca teda nešpecifikoval petit návrhu tak, aby bol určitý a vykonateľný a pre tento nedostatok súd tretí petit návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.

14. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný zjavne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne navrhol jeho zmenu. Odvolanie odôvodnil , , , , , . Dôvodil, že súd nedostatočne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom, keď konštatoval, že skutočnosti uvedené žalovaným neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a nezakladajú obavu, že exekúcia bude ohrozená, keď zo správania žalobcu nevyplýva, že by sa správal tak, že úmyselne zmenšuje svoj majetok. Žalovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konštatoval, že žalobca uzatvára kúpne zmluvy, ktorými scudzuje zdravotnícky ochranný materiál vo vlastníctve žalovaného, ktorý do neoprávnenej držby získal podvodným konaním, a teda koná protiprávne, čím získava finančný prospech. Spoločníci žalobcu sa stali spoločníkmi 8.7.2020, pričom z verejne dostupných informácií na portáli finstat.sk je zrejmé, že žalobca pred uzavretím zmluvy so žalovaným nevyvíjal žiadne obchodné aktivity a táto spoločnosť mala vzniknúť len na tento jeden podvodný obchod so žalovaným. Žalobca má na základe odstúpenia od zmlúv, ktoré uzatvoril so žalovaným, povinnosť vrátiť všetok tovar, ktorý má v neopravnej držbe a za ktorý nezaplatil kúpnu cenu. Žalobca podal na žalovaného nedôvodnú žalobu len kvôli tomu, aby navodil dojem, že práve on je vo veci poškodený. Z doterajších skúseností s konateľom a spoločníkom žalobcu Vojtechom Karafom a z priložených dokladov je zrejmé, že existuje viac než dôvodná obava, že exekúcia prípadného rozhodnutia je ohrozená. Žalobca nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Konateľ žalobcu žil dlhodobo v Kanade, má tam trvalý pobyt, môže sa tam kedykoľvek vrátiť a v prípade rozhodnutia v prospech žalovaného, žalobcu ako obchodnú spoločnosť ponechať bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, ktorými bola uspokojená pohľadávka žalovaného. Žalovaný síce nedisponuje informáciou, či žalobca zmenšuje svoj majetok, príp. či disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré získal z predaja neoprávnene zadržaného tovaru žalovaného, avšak z dôkazov a celej protiprávnej činnosti žalobcu je zrejmé, že môže dôjsť k okamžitému prevodu finančných prostriedkov žalobcu na zahraničný účet. Samotná skutočnosť, že žalobca civilné konanie inicioval na základe falšovaných dôkazov (najmä falšovaná kúpna zmluva) vzbudzuje viac než dôvodné podozrenie o nečestnosti konania žalobcu a jeho konateľa. Konštatovanie súdu, že práve prostriedkami získanými z uzavretých kúpnych zmlúv bude žalobca schopný zaplatiť prípadne priznaný nárok, je vzhľadom na všetky okolnosti veci a najmä dôkazy zabezpečené do konania nereálna. Zdravotnícky materiál, ktorý žalobca predáva rôznym nemocniciam, nie je v jeho vlastníctve a má ho v neoprávnenej držbe, keďže žalovaný ako predávajúci od oboch kúpnych zmlúv odstúpil a tento tovar má žalobca povinnosť vrátiť žalovanému. Dôvodnú obavu odôvodňuje aj to, že žalobca si podľa portálu finstat.sk neplní svoje záväzky voči štátu, je voči nemu evidovaný daňový nedoplatok 7.279,20 eura a dlh na sociálnom poistení 865,28 eura. Žalobca teda nie je schopný uhrádzať ani pohľadávky štátu, nie je preto možné očakávať, že čokoľvek zaplatí žalovanému v prípade, že súd vyhovie žalobe.

15. Súd sa pri skúmaní ohrozenia budúcej exekúcie zameral výlučne na skúmanie skutočnosti, či žalobca znižuje hodnotu svojho majetku, mal sa však zamerať na skúmanie všetkých okolností prípadu a posúdiť ich ako celok. Žalobca nevlastní žiaden majetok, v dôsledku čoho nemá ani ako znižovať jeho hodnotu, pričom zdravotnícky materiál, ktorý scudzuje nie je v jeho vlastníctve a má ho povinnosť vrátiť. Žalovaný taktiež vyčítal súdu prvej inštancie, že sa odvoláva na skutkové okolnosti, ktoré nikto netvrdil a už vôbec nepreukázal. Súd si bez podkladu sám vymyslel, že žalobca má mať nejakých zamestnancov,

ktorých mzda by mala byť neodkladným opatrením ohrozená a ďalej, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť aj s inými podnikateľmi a voči týmto má nejaké záväzky. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nakúpil tovar výlučne od žalovaného na základe dvoch kúpnych zmlúv, ktoré odstúpením zanikli a nevykonáva žiadnu inú činnosť s inými komoditami a podnikateľmi. Jediné s čím žalobca obchoduje je tovar, ktorý výslovne bez úhrady a úmyselne odcudzil žalovanému. Žalovaný zdôraznil, že žiadne z dvoch riadne doručených odstúpení od zmluvy nebolo doposiaľ prostredníctvom žalobcu spochybnené. Súd prvej inštancie v podstate konštatoval, že nemôže poskytnúť predbežnú ochranu právu žalovaného, pretože dáva prednosť právu žalobcu z kúpnych zmlúv, ktoré zanikli odstúpením a ktoré odstúpenia žalobca nenapadol, a to za tým účelom, aby žalobca mohol ďalej predávať tovar, ku ktorému právny podklad zanikol odstúpením, a teda, aby nedošlo k ohrozeniu podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorá je evidentne v rozpore nielen s oboma kúpnymi zmluvami, ale aj so zákonom. Súd nesprávne právne vyhodnotil, že žalobca je oprávnený tovar ďalej predávať, a to napriek tomu, že doposiaľ je nesporné, že bolo odstúpené od oboch kúpnych zmlúv, a teda zákonnou povinnosťou žalobcu ako kupujúceho je vec vrátiť.

16. Vo vzťahu k poukazu súdu na prioritné využitie zabezpečovacieho opatrenia, žalovaný uviedol, že pri podaní návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia by neuspel a takýto návrh by nesplnil svoj účel, pretože žalobca nevlastní žiadnu hnuteľnú ani nehnuteľnú vec, právo ani inú majetkovú hodnotu, na ktorej by mohol súd zriadiť záložné právo. Navrhovateľ je povinný pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vymedziť jednoznačne predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo, avšak v predmetnej veci takýto predmet neexistuje. Žalovaný mal za to, že súd sa bez ohľadu na obrovské množstvo listinných podkladov, ako aj evidentne nepoctivé konanie žalobcu, snažil za každú cenu odôvodniť zamietnutie návrhu, pri čom vznikli v odôvodnení vážne a logické rozpory, preto je napadnuté uznesenie svojvoľné, nespravodlivé a neudržateľné.

17. Žalovaný mal tiež za to, že súd porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď uviedol, že neodkladným opatrením možno uložiť povinnosti len strane sporu a nie ďalšiemu subjektu. S týmto názorom žalovaný nesúhlasil s poukazom na základné princípy , ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. a rozhodnutie považoval v tejto časti za nedostatočne odôvodnené.

18. Ďalej žalovaný namietal, že vo veci neboli splnené procesné podmienky, keď súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenie v petite III. odmietol, pretože súd vôbec nevyzval žalovaného a nesplnil si ani poučovaciu povinnosť v zmysle . Z nálezu ústavného súdu vyplýva, že petit nemusí mať určitú predpísanú formu, ale zo žaloby ako celku musí byť zrejmé, čo je žiadané. Pri posudzovaní náležitosti podania súd teda nemá pristupovať k hodnoteniu formalisticky, ale s prihliadnutím na znenie podania ako celku a v prípade zistenia nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti má súd vyzvať žalobcu, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením o následkoch neodstránia týchto nedostatkov. Súd prvej inštancie si v tomto smere vôbec nesplnil povinnosti uložené zákonom. Z opisu skutkových okolností v pôvodnom návrhu žalovaného je dostatočne zrejmé, že skutkový stav bol riadne popísaný a vydokladovaný, pričom samotné zmluvy, ktoré žalovaný v petite označil a ktoré aj predložil súdu ako prílohu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a samotnej žaloby, súd nepremietol do napádaného uznesenia. navrhovateľovi neukladá formulovať návrh (výrok) formalizovane presne, ale iba tak, aby sa dalo zistiť čoho sa domáha. Ak teda navrhovateľ presne odkázal na dve kúpne zmluvy, v ktorých bolo riadne špecifikované o aký tovar sa jedná s jeho presnými parametrami, pritom celé znenia zmlúv sú prílohou návrhu, potom súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol návrh v tretej časti petitu. Súd nepoučil žalovaného v zmysle , čím mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že mu neumožnil odstrániť vadu návrhu. Zároveň žalovaný opravil petit návrhu na nasledovné znenie: „Žalobcovi sa zakazuje akokoľvek nakladať, disponovať alebo scudzovať jednorazové zdravotnícke nitrilonové ochranné rukavice, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 zo dňa 13.7.2020 a ktoré od žalovaného odobral v počte 20.000 kusov, ďalej sa zakazuje žalobcovi akokoľvek nakladať, disponovať alebo scudzovať lekárske jednorazové ochranné odevy, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 1351/ MEDC&PCCOV/LR/130720 zo dňa 12.7.2020 a ktoré od žalovaného odobral v počte 65.310 kusov.“

19. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považoval žalovaný za nedostatočné a nepresvedčivé, keď v ňom absentuje bližšie vysvetlenie dôvodov a záverov k podstatným skutočnostiam pre rozhodnutie vo veci s prihliadnutím na obsah pôvodného návrhu na vydanie neodkladných opatrenia a rozsiahly obsah listín, ktoré žalovaný v konaní predložil. Nedostatočné odôvodnenie pritom odníma možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu.

20. Žalobca sa k odvolaniu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré mu boli doručené odvolacím súdom v zmysle druhá veta dňa 25.2.2022, v stanovenej lehote nevyjadril.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť s použitím ust. a podľa vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovaného predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, ak návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej žiadal uložiť žalobcovi a tretiemu subjektu (banke) zákaz disponovať s finančnými prostriedkami na účte žalobcu do výšky sumy požadovanej vzájomnou žalobou žalovaného (t.j. petit I. a II. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) zamietol a v časti, v ktorej žalovaný žiadal uložil žalobcovi zákaz disponovať s tovarom, ktorý má v držbe na základe dvoch označených kúpnych zmlúv odmietol (petit III. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

23. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1).

24. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

25. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 pod písm. a) až h) zákon iba demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.

26. Podľa a , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

27. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

28. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

30. V predmetnej právnej veci podal žalovaný spolu so vzájomnou žalobou zároveň návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáha od žalobcu zaplatenia sumy 2.149.538,98 eura titulom ušlého zisku, skutočnej škody a relutárnej náhrady za nevrátený tovar, ktorý od žalovaného kúpil žalobca na základe dvoch kúpnych zmlúv (č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 zo dňa 13.7.2020 a č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 zo dňa 12.7.2020), od ktorých žalovaný odstúpil. Neodkladným opatrením sa potom navrhovanými petitmi I. a II. domáhal žalovaný uloženia zákazu žalobcovi a tretiemu subjektu (banke) akokoľvek nakladať s finančnými prostriedkami na účte žalobcu do výšky 2.149.538,98 eura.

31. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prvom navrhovanom petite (uloženie zákazu žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami na svojom bankovom účte) z dôvodu, že žalovaný neosvedčil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď zo správania žalobcu nevyplynulo, že by úmyselne zmenšoval svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti. Súd mal za to, že žalobca aj aktuálne podniká, uzatvára ako dodávateľ kúpne zmluvy, čím získava finančné prostriedky, práve ktoré by v prípade úspechu žalovaného v konaní mohli slúžiť na uspokojenie jeho pohľadávky voči žalobcovi a nariadením neodkladného opatrenia ako navrhol žalovaný by mohlo dôjsť k znemožneniu podnikateľskej činnosti žalobcu, čo by mohlo viesť k zníženiu uspokojenia pohľadávky žalovaného, ak by v spore zaznamenal úspech. Ani žalovaným tvrdené správanie žalobcu (snaha nezákonne sa vyhnúť povinným platbám nielen DPH, ale aj úhrade kúpnej ceny) nebolo podľa súdu spôsobilé odôvodniť potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Rovnako tak obavu žalovaného zo zmarenia prípadnej budúcej exekúcie (z dôvodu, že finančné prostriedky z účtu žalobcu budú prevedené na nedosiahnuteľné miesto mimo SR alebo EÚ, pričom Vojtech Karafa opustí územie SR a odíde do krajiny jeho trvalého pobytu, v dôsledku čoho sa nároky žalovaného stanú fakticky nevymožiteľné) súd považoval za ničím nepodložené predpoklady, nespôsobilé zakladať obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predmetný návrh v tejto časti považoval za neopodstatnený i z dôvodu, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho opatrenia. Navyše sa súdu javil navrhovaný petit I. neprimeraný, keďže predstavuje vážny a zásadný zásah do majetkovej sféry a súvisiacich vzťahov žalobcu, pretože by mohlo dôjsť k faktickému znemožneniu disponovania s finančnými prostriedkami na účte žalobcu do výšky 2.149.538,98 eura, čo by mohlo mať negatívne až likvidačné následky na jeho podnikateľskú činnosť (napr. by to znemožnilo uhrádzať faktúry za objednaný tovar alebo služby dodávateľom alebo vyplácať mzdu zamestnancom).

32. Súd prvej inštancie zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti odôvodnil tým, že opísal skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe, žalovaným vo vzájomnej žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potom iba skonštatoval, že vyjadrenia a obavy žalovaného nezakladajú dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov ani obavu z možného ohrozenia prípadnej exekúcie. Súd prvej inštancie síce čiastočne odôvodnil zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svojimi úvahami, avšak bez akéhokoľvek zohľadnenia žalovaným predložených listín. Uvedené vyplýva už len z toho, že súd síce v odôvodnení uvádza 2 kúpne zmluvy, ktoré mal žalobca uzatvoriť so žalovaným, a to kúpna zmluva č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 zo dňa 13.7.2020 a kúpna zmluva č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 zo dňa 12.7.2020, avšak podľa obsahu spisu, kúpna zmluva č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 (založená v spise na č.l. 9-23 v slovenskom preklade predloženom žalobcom a na č.l. 131-138 v anglickej verzii predloženej žalovaným) bola uzatvorená dňa 13.7.2020 (a nie dňa 12.7.2020), pričom kúpna zmluva č. 1347/MEDICALGNT&GLV/ LR/110720 zo dňa 13.7.2020 sa v spise nenachádza vôbec.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je zrejmé akým spôsobom súd vyhodnotil osvedčenie dôvodnosti chráneného nároku, bez ktorého nariadenie neodkladného opatrenia ani neprichádza do úvahy. Súd

je povinný vždy v prvom rade dôsledne vyhodnotiť, či je návrh (v danom prípade vzájomná žaloba) z objektívneho hľadiska presvedčivý a až následne či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Súd sa však vôbec nezaoberal dôvodnosťou nároku, ktorému sa má poskytnúť prípadná ochrana (t.j. či je osvedčená existencia právneho vzťahu v celom jeho rozsahu medzi sporovými stranami), čo je prvotný, základný a nevyhnutný predpoklad, ktorý mal mať súd prvej inštancie v tomto štádiu konania dostatočne osvedčený. Súd v tomto smere neuviedol žiadne svoje myšlienkové a hodnotiace úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že nárok žalovaného, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je vôbec osvedčený.

34. V ďalšom však odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné aj námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.

35. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že zo správania žalobcu nevyplynulo, že by úmyselne zmenšoval svoj majetok s cieľom vyhnúť sa plneniu povinnosti, odvolací súd pripomína, že ochrana priznaná neodkladným (i zabezpečovaním) opatrením môže byť právne účinná a efektívna iba v prípade jej včasného nariadenia. Ak by mal žalovaný čakať na okamih, kedy bude zjavné, že žalobca sa začal svojím úmyselným konaním zbavovať majetku a tým znižovať hodnotu svojho exekúciou postihnuteľného majetku, takáto ochrana by sa mohla minúť svojim účinkom. Len samotné uskutočňovanie faktických úkonov smerujúcich k zbavovaniu sa majetku povinnej osoby nemá na potrebu nariadenia neodkladného (i zabezpečovacieho) opatrenia zásadný vplyv a ich absencia nemôže byť jediným kritériom pre hodnotenie splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Obavu žalovaného z ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné vyhodnotiť v kontexte ním uvádzaných skutoční v spojení s predloženými listinnými dôkazmi.

36. Taktiež, pokiaľ súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti (petit I. a II.) považoval za neopodstatnený i z dôvodu, že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky je v prvom rade využiteľný inštitút zabezpečovacieho opatrenia, neuviedol, ako mohol byť účel sledovaný žalovaným dosiahnutý zabezpečovacím opatrením, najmä pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V tejto časti je preto rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné.

37. Žalovaný tiež dôvodne vytýkal súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie v časti navrhovaného petitu II. neodkladného opatrenia (t.j. uloženie zákazu tretiemu subjektu), keď súd uviedol, že pri nariadení neodkladného opatrenia možno uložiť povinnosti len strane sporu, nie ďalšiemu subjektu. Odvolací súd uvádza, že nepredpokladá len úpravu pomerov strán sporu ako ich definuje . Pokiaľ predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom takýmto subjektom nemusí byť len osoba, proti ktorej žaloba smeruje, ale aj tretia osoba. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Ak súd neodkladným opatrením uloží povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, túto je potrebné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s čím sú spojené aj jej procesné práva (napr. právo podať odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, právo na náhradu trov konania a pod.), ako aj právo na náhradu škody( ). V tejto časti preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. V časti navrhovaného petitu III. súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol z dôvodu nešpecifikovania hnuteľných vecí, s ktorými mal byť žalobcovi uložený zákaz akokoľvek disponovať. Žalovaný v odvolaní namietal, že tieto hnuteľné veci sú špecifikované v kúpnych zmluvách, ktoré súdu predložil, pričom nebolo jeho povinnosťou špecifikovať ich v navrhovanom petite, keďže súd mal vychádzať z obsahu návrhu ako celku a navyše ho mal vyzvať na opravu a doplnenie podania v zmysle , ak mal zato, že navrhovaný petit je nevykonateľný, čo však súd neurobil.

39. Podľa podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

40. Podľa ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.

41. Podľa ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

42. Podľa ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

43. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje (ako už uviedol vyššie v ods. 32), že súd prvej inštancie zjavne ani nepreskúmal obsah príloh predložených žalovaným, ale len v ods. 14 napadnutého uznesenia opísal zoznam príloh uvedený žalovaným v rámci jeho podania z 24.2.2021 na č.l. 79-80 (kde je napr. Zápisnica o oznámení informácií Colný úrad Bratislava - Ľuboš Oravec zo dňa 12.10.2020 uvedená dvakrát a rovnako dvakrát je uvedená aj v ods. 14 napadnutého rozsudku, rovnako je to v príde kúpnej zmluvy č. Z20215467_Z zo dňa 25.3.2021). Oboznámením sa s obsahom príloh by súd prvej inštancie minimálne zistil, že kúpna zmluva č. 1347/MEDICALGNT&GLV/LR/110720 zo dňa 13.7.2020 sa v prílohách nenachádza a kúpna zmluva č. 1351/MEDC&PCCOV/LR/130720 (založená v spise na č.l. 9-23 v slovenskom preklade predloženom žalobcom a na č.l. 131-138 v anglickej verzii predloženej žalovaným) bola uzatvorená dňa 13.7.2020 (a nie dňa 12.7.2020).

44. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie, v prípade ak mal za to, že navrhovaný petit je nevykonateľný, mal žalovaného vyzvať na opravu a doplnenie podania, túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Z vyplýva, že súd prípadné vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje a ust. a 129 sa nepoužijú. V zmysle návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci; inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritériá podania vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je teda podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu. V tomto kontexte teda ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania a samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť sledovaný žalobou. Väčšina návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia (ako i ten v prejednávanej veci) tak nemá charakter podania vo veci samej, avšak z ust. nemožno vyvodiť, že sa jedná o špeciálne ustanovenie k a . Dochádza teda ku konfliktu medzi ust. , 129 o odstraňovaní vád podania a ust. . Tento rozpor však podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné riešiť výkladom v prospech strany sporu, a teda ak navrhovateľ podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či tento je alebo nie je podaním vo veci samej), súd je povinný skúmať tento návrh z hľadiska jeho obsahových náležitostí resp. vád, a pokiaľ je takýto návrh neúplný, nezrozumiteľný, prípadne z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve súd navrhovateľa na doplnenie opravu návrhu a určí mu primeranú lehotu, s tým, že ak ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nemá charakter podania vo veci samej a nedôjde zo strany navrhovateľa k jeho oprave, súd naň neprihliada ( ).

45. Na základe vyššie uvedeného, keďže návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorý nie je návrhom vo veci samej) mal vady, súd prvej inštancie mal povinnosť vyzvať žalovaného na odstránenie jeho neurčitosti spočívajúcej v nedostatočnej špecifikácii hnuteľných vecí a navyše za situácie, keď jedna zo zmlúv, v ktorej mali byť hnuteľné veci špecifikované, ani nebola priložená k návrhu. Je tiež potrebné upozorniť, že skutkové tvrdenie nie je možné nahradiť odkazom na listinné dôkazy. Navrhovateľ je povinný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia jasne a určito špecifikovať, s akými konkrétnymi hnuteľnými vecami nemá protistrana nakladať. Ani oprava predmetného petitu v odvolacom konaní tento nedostatok neodstránila, keď žalovaný opätovne odkazuje na kúpnu zmluvu, ktorá ani súdu predložená nebola a v rámci odkazu na druhú kúpnu zmluvu sa ani v jej anglickej jazykovej verzii predloženej žalovaným a ani jej preklade v slovenskom jazyku predloženej žalobcom označenie „lekárske jednorazové ochranné odevy“ nenachádza a tieto hnuteľné veci sú v predmetnej kúpnej zmluve

špecifikované inak („Plášte 40 GR, Laminované kombinézy s modrým pruhom 40 GR, Laminované kombinézy s pruhom žltej farby 40 GR“). V tomto smere preto ani nie je zrejmé, s čím konkrétnym žalovaný nemá nakladať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež považuje za potrebné upozorniť, že žalovaný na osvedčenie svojho nároku predložil množstvo listín v cudzom jazyku (aj tureckom), pričom ak sa na preukázanie/ osvedčenie nároku predkladajú cudzojazyčné listiny (pri ktorých nie sú splnené podmienky na ich vykonanie aj v cudzom jazyku), je potrebné predložiť preklad listín (prípadne požiadať súd o zabezpečenie ich prekladu), inak na ne súd nemôže prihliadať (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2013 sp. zn. ).

46. Medzi osobitné podstatné náležitosti žaloby v zmysle patrí aj žalobný návrh a rozumie sa ním tzv. petit, teda ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania, čo sa podaním sleduje. Doterajšia úprava uvádzala z toho, že zo žaloby muselo byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Súdna prax judikovala, že žalobcovi sa neukladá povinnosť formovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha. ukladá povinnosť žalobcovi formulovať žalobný návrh, t.j. petit, teda ide o určitý posun smerujúci k formalizácii sporového civilného procesu. Žalobný návrh musí byť jasný zrozumiteľný a presne formulovaný. Za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca musí preto svoj nárok presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak je možné žalobný petit prevziať do výroku rozsudku a vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie (por. ÚS ČR ). Petit III. navrhovaný žalovaným (ani spresnený v odvolacom konaní) a ani v spojení so skutkovým odôvodnením návrhu a priloženými listinnými dôkazmi však požiadavku materiálnej vykonateľnosti ním navrhovaného rozhodnutia nespĺňa. Z týchto dôvodov bol súd prvej inštancie povinný poskytnúť žalovanému možnosť opraviť takýto neurčitý petit v stanovenej lehote a pokiaľ tak neurobil, odňal tým žalovanému možnosť konať pred súdom a konanie tak zaťažil vadou podľa .

47. Podľa , v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.

48. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

49. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, čím dochádza k realizácii práva na súdnu ochranu a ku garancii základnej právnej istoty. Stručná forma odôvodnenia uznesenia predstavuje najmä objasnenie základných dôvodov, ktoré viedli k prijatiu uznesenia a ktoré sú spôsobilé výrok uznesenia rozumne a preskúmateľným spôsobom vysvetliť. Pokiaľ ide o odôvodnenie uznesenia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musia z neho vyplývať aj osobitosti odôvodnenia v intenciách aplikovaného právneho posúdenia, t. j. najmä ustanovení , a , teda aj vysporiadanie sa so všetkými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia.

50. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v SR. Práve odôvodnenie je tou časťou rozhodnutia, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. v ustanovení upravuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie uznesenia. V prípade neodkladného opatrenia je potom súd v prvom rade povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia náležite vyhodnotiť pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a následne tiež potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán a existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Z jeho odôvodnenia by nepochybne mali vyplývať úvahy o tom, aké okolnosti považuje vzhľadom na predmet sporu za podstatné pre osvedčenie existencie práva vo veci samej a tiež, že ich existenciu má za osvedčenú na základe akých konkrétnych skutočností tvrdených v žalobe a predložených dôkazných prostriedkov, tiež z neho musia vyplývať konkrétne úvahy súdu, v čom je daná hrozba ujmy na právach žalovaného, a teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov práve spôsobom

navrhovaným žalobcom a v prípade, ak by mal súd za to, že sledovaný účel je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, opätovne musí uviesť prečo. Pritom medzi predbežnými skutkovými zisteniami súdu, jeho úvahami pri hodnotení dosiaľ predložených dôkazov a jeho právnymi závermi by mala existovať logická nadväznosť.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia riadne nesplnil, nakoľko svoje skutkové a právne závery vedúce ho k nedôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v časti navrhovaných petitov I. a II. v predmetnej veci dostatočne neodôvodnil.

52. Predovšetkým v odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje vysporiadanie sa s pravdepodobnosťou nároku žalovaného, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, či obavy, že exekúcia bude ohrozená s prihliadnutím na žalovaným predložené listinné dôkazy.

53. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

54. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

55. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené právo na súdnu ochranu ().

56. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

57. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

58. V danom prípade súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach dostatočne nevyhodnotil. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa v závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

59. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami a neumožnením odstrániť vady návrhu) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru zlyhania súdu prvej inštancie, ktorý dostatočné dôvody svojho rozhodnutia neuviedol a žalovanému neumožnil opraviť svoj návrh, ich nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu s použitím ust. zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

60. Povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu ( ), bude v ďalšom konaní v súlade s platnou procesnou normou náležite vyhodnotiť všetky relevantné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. a , t. j. najmä z hľadiska konkrétneho posúdenia pravdepodobnosti nároku žalovaného vo veci samej, ako aj existencie bezprostredne hroziacej ujmy a reálnosti obavy z ohrozenia exekúcie, a to aj s prihliadnutím a vyhodnotením žalovaným predložených listinných dôkazov, umožniť žalovanému opraviť návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zákazu nakladania s hnuteľnými vecami výzvou podľa , potom vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je nevyhnutné náležite odôvodniť, t. j. vyporiadať sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, ako bolo uvedené vyššie, pričom súd musí svoj myšlienkový postup v odôvodnení dostatočne vysvetliť, čiže logicky kompaktným spôsobom vysvetliť, aké skutočnosti mal za osvedčené a ako ich právne posúdil.

61. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. , súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

62. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné dovolanie.