Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18C-311-2015.pdf
PDF · 120.5 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/311/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: P. Y., B.. XX.XX.XXXX, X. Š. B.T.. X/X, XXX XX W., právne zastúpený: Mgr. Ing. Peter Holéczy, advokát, so sídlom Vojenská 5, 040 01 Košice, IČO: 10 788 646, proti žalovanému: Mesto W., so sídlom Š. B.. X/X, XXX XX W., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Vaský, advokát, so sídlom Štefánikovo námestie 16/6, 967 01 Kremnica, IČO: 31 922 465, v konaní o zaplatenie 79 498,76 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.08.2015 domáhal voči žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu ušlý zisk vo výške 39 749,38 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 39 749,38 € od 01.07.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 26.10.2018 na pojednávaní rozšíril podanú žalobu o sumu 39 749,38 € s úrokom z omeškania vo výške 5,0 % ročne z tejto sumy od 01.11.2018 do zaplatenia titulom ušlého zisku. Žalobca rozšíril žalobu o ďalšie trojročné obdobie odo dňa 01.11.2015 do 31.10.2018 o presne rovnakú sumu s príslušenstvom o akú sa v uvedenej sporovej veci doposiaľ domáha.
3. Súd na pojednávaní konanom dňa 26.10.2018 za prítomnosti strán konania zmenu žalobného návrhu v požadovanom znení pripustil. Na základe uvedeného si žalobca voči žalovanému uplatňuje ušlý zisk vo výške 79 498,76 € s príslušenstvom.
4. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom skupiny nehnuteľností CK-N parcelné čísla XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X v katastrálnom území W. Z. B. I. Č..XXXX. D., že z hľadiska tejto žaloby je dôležité, že žalobca je vlastníkom dvoch dotknutých nehnuteľností, a to CK-N parcelné Č. XXX/X C. P. XX m2 a CK-N parcelné číslo XXX C. P. XXX T.2, z ktorých je touto žalobou dotknutých len 132 m2. Z týchto nehnuteľností jedna a to dom postavený na parcele č.XXX bol dňa XX.XX.XXXX na základe Rozhodnutia Ministerstva kultúry SR zapísaný do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok SR ako národná kultúrna pamiatka. Všetky uvedené nehnuteľnosti sú umiestnené v Pamiatkovej rezervácii a všetky sú súčasne chránené ložiskové územie. Ide o nespornú vec. Nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností CK-N parcelné číslo XXX P. W. Ú. W., Z. B. I. Č.. XXXX. Dotknuté parcely žalobcu okrem iných čísla XXX/X H. Č..XXX bezprostredne susedia s parcelou žalovaného č. XXX. U.C. parcely č. XXX, ktorá je vo vlastníctve obce,
teda žalovaného je dôležitý oporný múr. Jeho dvoma hlavnými úlohami boli a sú vzhľadom na to, že parcela žalovaného je vyššie ako susediaca parcela žalobcu: 1) zabezpečenie parcely č.XXX, aby zabraňoval pádu múru a zeminy a nezasahoval do žiadnej zo susediacich parciel žalobcu a nepoškodzoval nehnuteľnosti na týchto parcelách a 2) aby zabraňoval nekontrolovanému odtekaniu povrchovej a spodnej vody z parcely žalovaného na susediace parcely žalobcu, podmáčaniu nehnuteľností postavených na týchto parcelách žalobcu a vážnemu poškodzovaniu susediacich parciel žalobcu na ktorých stojí aj národná kultúrna pamiatka. V skutočnosti žalovaný dlhoročne zanedbával údržbu svojho oporného múru, ktorý sa pomaly rozpadal, prestal plniť funkciu oporného múru, prestal zabezpečovať parcelu č. XXX pred zosuvom, naopak začal zasahovať do všetkých susediacich parciel žalobcu, začal poškodzovať nehnuteľnosti na týchto parcelách žalobcu, prestal plniť aj funkciu zábrany nekontrolovaného odtekania povrchovej vody z parcely č. XXX Ž.alovaného, pomaly ale sústavne začal spôsobovať podmáčanie nehnuteľností postavených na týchto parcelách žalobcu a začal vážne poškodzovať susediace parcely žalobcu, na ktorých stojí aj národná kultúrna pamiatka. Zanedbávanie údržby svojho oporného múru žalovaným dosiahlo havarijný stav na prelome rokov 2010/2011 až tak, že sa múr zrútil a nielenže prestal plniť z hora uvedené funkcie oporného múru, ale zrútením vážne poškodil susediace parcely žalobcu a nehnuteľnosti stojace na týchto parcelách, ktorej časť sa následkom toho tiež zrútila a devastácia tým, že od tej doby už celkom nekontrolovane povrchová voda stekajúca z vyššej parcely žalovaného na všetky nehnuteľnosti žalobcu začala naberať stále rýchlejšie tempo a v súčasnosti už vážne ohrozuje celú statiku nehnuteľnosti národnej kultúrnej pamiatky, budovy postavenej na parcele č.XXX, O. L. Z. XXXX/XXXX hrozí už jej zrútenie. Naviac zosunutý múr nezabraňuje zosúvaniu zeminy z celej parcely č. XXX P.o vlastníctve žalovaného.
5. Žalobca ďalej v odôvodnení žaloby uviedol, že ako vlastník predmetnej parcely predtým používal na podnikateľské účely, chcel ich naďalej používať na podnikateľské účely, od roku 2010 ich však používať nemôže, ich zasypaním spôsobeným žalovaným mu vzniká permanentná škoda, ktorú si mieni touto žalobou uplatňovať, nie už od roku 2010, ale len odo dňa 01.07.2012, teda v poslednej trojročnej premlčacej lehote. Škodu vyčísluje na sumu 132 m2 + 20 m2 = 152 m2 x 3 roky x 15,00 €/ročne / 1m2 = 6 840,00 €. Ďalšiu škodu vyčísluje žalobca: 306 m2 x 3 roky x 35,849 €/ročne / 1m2 = 32 909,38 €.
Vyčíslená škoda v sume 39 749,38 € za znemožnenie používania miestností v nehnuteľnosti v dome na dotknutej parcele č. XXX z dôvodu znemožnenia vstupu do tejto nehnuteľnosti vinou zasypania vchodu, vinou žalovaného a vinou vlhkosti spôsobenej žalovaným pádom múrov a voľnému prenikaniu povrchovej aj spodnej vody. Žalobca je vlastníkom tejto nehnuteľnosti ako to vyplýva z LV č. XXXX, W..Ú.. W.. Žalobca sa pred podaním tejto žaloby na zaplatenie viackrát kontaktoval so štatutárnym predstaviteľom žalovaného, žalovaný do podania žaloby nezačal žiadne práce na oprave oporného múru, zostal nečinný.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 27.11.2015, potvrdil, že žalobca svojim listom zo dňa 10.04.2014 doručil na Mestský úrad v W. dňa 11.04.2014 dve faktúry č. XXXX/XX a č.XXXX/XX zo dňa 05.03.2014 na sumu 6 840,00 € a na sumu 32 909,00 €, obe splatné dňa 19.03.2014. Na tieto faktúry žalovaný reagoval listom zo dňa 18.11.2014, v závere ktorého uvádza, že : „...z Vami predložených faktúr nám nie je zrejmé, na akom vecnom a právnom základe ste vyhotovili predmetné faktúry. Na základe doterajších podkladov a nám známych skutočností máme za to, že na fakturáciu z Vašej strany, ktorú ste realizovali Vašimi faktúrami čísla XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX/X chýba akýkoľvek vecný aj právny podklad. Z tohto dôvodu Vami predložené faktúry, nepovažuje za platobné doklady, na základe ktorých by sme mali mať voči Vám nejaké platobné povinnosti a ani za účtovné doklady“. Na tento list žalovaný od žalobcu neobdržal žiadne stanovisko. Zároveň upozornil, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebieha súdne konanie pod sp. zn. 12C/252/2015 vo veci o povinnosť obnoviť oporný múr medzi pozemkami žalobcu a žalovaného a povinnosť žalovaného zdržať sa všetkého, čím nad mieru žalovaný obťažuje žalobcu, a súčasne o povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 796,47 € na opravu schodišťa s dvomi stenami koridoru do vchodu domu stojaceho na parcele Č..XXX. Poukázal, že obidva tieto žalobné návrhy prakticky majú totožný skutkový základ a totožných účastníkov. Nárok žalobcu žiadal v celom rozsahu zamietnuť, pretože tento nárok nie je podložený ani preukázaný a jedná sa o účelovú konštrukciu žalobcu. Žalobca na pojednávaní 02.12.2015 uviedol, že je nesporné, že žalovaný je vlastníkom susednej parcely, je nesporné, že múr žalovaného spadol. Zároveň vyčíslil náhradu, ktorú žiada v zmysle právneho predpisu, ktorý vydal žalovaný a to všeobecného záväzného nariadenia, podľa
ktorého 15,00 € stojí nájom za pozemok v exteriéri a 35,849 € stojí nájom za pozemok v interiéri. V ďalšom sa pridržiava podanej žalobe.
7. Žalovaný na pojednávaní dňa 02.12.2015 uviedol, že uznáva, že došlo v období 2010 resp. 2011 k zosuvu múru nachádzajúceho sa na L. Č..XXX hraničiaceho s pozemkami žalobcu. Mesto sa snaží opraviť resp. rekonštruovať predmetný múr. V roku 2014 bola preto vypracovaná projektová dokumentácia a vyčlenená suma 40 000,00 € na opravu. Žalovanú sumu neuznáva, pretože neobstojí výška nároku, ktorú si žalobca uplatňuje na základe zaslaných faktúr, ktoré nemajú vecný a právny podklad. Nebola v tomto konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodou, takáto príčinná súvislosť v tomto prípade absentuje. Je pravdou, že žalovaný opomenul, resp. nezrealizoval údržbu predmetného múru, ale vzhľadom na tieto skutočnosti, pokiaľ nebude preukázaná príčinná súvislosť, resp. výška takejto škody, žiada žalobu zamietnuť.
8. Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/311/2015-61 zo dňa 19.04.2016, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, za účelom posúdenia aké poruchy sú na stavebných konštrukciách nehnuteľnosti žalobcu-obytný dom ( dom meštianský) súpisné číslo XXX postavený na parcele registra S.-B. Č.. XXX, a to aj z hľadiska posúdenia statiky, či tieto poruchy sú spôsobené poškodením, prípadne zrútením oporného múru, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a či príčina týchto porúch nemá byť aj iná.
9. Z obsahu znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 26.07.2016 vyhotoveného znalcom Ing. Ľ. J., X. X. (čl.70-73) vyplýva záver, že poruchy sú na stavebných konštrukciách nehnuteľností žalobcu- obytný dom (meštianský dom) súpisné č. XXX L. B. L. G. S.-B. Č.. XXX - navlhnuté murované steny v suteréne, navlhnuté podlahy v suteréne a navlhnutá obvodová stena, ktoré sú na strane bližšej k zrútenému opornému múru. Z hľadiska statiky neboli na stavebných konštrukciách nehnuteľnosti žalobcu zistené žiadne poruchy. Tieto poruchy sú spôsobené poškodením a zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu, ale aj inou príčinou. Poruchy, t.j. vlhnutie obvodovej murovanej steny suterénu pozdĺž oporného múru sú v rozsahu 75 % spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu a v rozsahu 25 % sú spôsobené tým, že existujúca obvodová murovaná stena pozdĺž oporného múru nebola nejako izolovaná proti zemnej vlhkosti a spodnej vode. Poruchy, t.j. vlhnutie ostatných murovaných stien a podláh suterénu sú v rozsahu 50 % spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu a v rozsahu 50 % sú spôsobené tým, že uvedené existujúce stavebné konštrukcie neboli nejako izolované proti zemnej vlhkosti a spodnej vode.
10. Súd návrhu na doplnenie dokazovania - obhliadky na mieste samom zo strany žalovaného vyhovel, následne upovedomením o zrušení termínu obhliadky zo dňa 17.08.2018 obhliadku na mieste samom
- obytného domu (meštianský dom) sup. č. XXX postavený na parcele CK-N Č..XXX, W..Ú.. W., určený na deň 23.8.2018, zrušil z dôvodu žiadosti žalobcu o zmenu termínu obhliadky zo zdravotných dôvodov doručenej súdu dňa 15.08.2018.
11. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
13. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie.
14. Právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní dňa 26.10.2018 uviedol, že poukazuje naďalej na písomné znenie samotnej žaloby, kde je vyčíslená presná výška škody a na tejto výške škody zotrváva aj naďalej. V priebehu konania príčinnú súvislosť medzi konaním alebo nekonaním žalovaného a výškou škody znalec ustanovil na 75 % poťažne 50 %, avšak so znalcom nie je spokojná ani jedna strana. Žalobca je preto ochotný si dať vyhotoviť aj súkromný znalecký posudok, ale to nebráni súdu, aby určil prípadný ďalší alebo kontrolný znalecký posudok. Výšku škody vypočítal tak, že žalobca nemá z dôvodu presne toho zamočenia celého priestoru možnosť podnikateľsky využívať predmetnú budovu, a preto vyčíslil škodu ušlým nájmom, to je najjednoduchší spôsob výpočtu škody. Mesto, teda žalovaný výšku
nájmu určuje, a preto žalobca sa držal mestom stanovenej výšky z nájomného t.j. 15,00 €/ročne/m2. Žalobca vypočítal plochu, o ktorú sa jedná, jedná sa o zastavanú plochu, čiže jedná sa o 132 m2 + 20 m2 spolu 152 m2 násobené 15,00 / m2, čo je nájom stanovený mestom a uplatňuje si to za 3 roky. Celková suma je 6 840,00 €. Druhý výpočet je, že tie priestory vo vlastníctve žalobcu majú dva podlažia s celkovou plochou 306 m2, každé podlažie má 153 m2 a žalobca uplatňuje za 3 roky t.j. 3x 35,849€/m2, čo je tiež stanovený nájom mesta za nebytové priestory. Žalobca teda uplatňuje škodu na ušlom nájme, čo je najnižšia škoda v rebríčku podľa sadzobníka. Klientovi vznikla škoda na ušlom nájme minimálne v tejto sume, ktorú si žalobca žalobou uplatňuje. Vzhľadom na to, že toto konanie beží viac ako 3 - 4 roky, žalobca žiada, aby súd pripustil resp. rozšíril žalobu o ďalšie 3 roky za obdobie od 01.11.2015 do 31.10.2018, taktiež o presne rovnakú sumu 39 749,38 € s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny 39 749,38 € od 01.11.2018 do zaplatenia. Zároveň žiada priznať aj náhradu trov konania. Všetky dôvody žalobcu sú totožné s doterajším konaním, sú použiteľné za celkom nezmenených podmienok a aj na ďalšie trojročné obdobie. Za týmto účelom súdu predložil podanie zo dňa 23.10.2018-rozšírenie žaloby o ďalšie trojročné obdobie počínajúc odo dňa 01.11.2015 do 31.10.2018 o sumu 39 749,38 € s príslušenstvom.
15. Žalobca na pojednávaní zotrval na doterajších svojich prednesoch. Uviedol, že za posledné tri roky došlo k zvýšeniu škody na kultúrnej národnej pamiatke zapríčinenej nečinnosťou Mesta W..
16. Právny zástupca žalovaného zotrval na doterajších prednesoch. Domnieva sa, že znalecké závery sú postavené na nesprávnom skutkovom východisku, že kamene a zemina zo zrútenej časti oporného múru sa zosunuli až na obvodové steny Pečiatkárne, čo nie je pravda, nezodpovedajú tomu ani kvantitatívne množstvá zeminy a odpadu v danom priestore. Zotrval na návrhu, aby sa uskutočnila obhliadka na tvare miesta. Uplatnený nárok žalobcu nepovažuje za dôvodný a podložený. Skutkové tvrdenia žalobcu považuje za nepodložené a nepreukázané v tom smere, že v dôsledku prenikania vôd všetkého druhu zo susedných pozemkov areálu fary, ktoré sú vo vlastníctve Mesta W. H.ko žalovaného na pozemky žalobcu a budovu došlo a dochádza ku všetkým škodám na nehnuteľnostiach žalobcu, najmä na budove Pečiatkárne, o čo sa jedná v tomto smere. Podľa jeho názoru sa jedná z väčšej časti o fabulácie žalobcu. Uznáva, že stavbu budovy Pečiatkárne nie je z hľadiska stavebno-technického dobrý, budova javí známky schátrania. Navrhuje, aby žalobca písomne predložil a dokladoval aké opravné a rekonštrukčné zásahy na budove Pečiatkárne uskutočnil od obnovenia svojho vlastníctva v roku 1991-1992. Žalovaný nevie o žiadnej kompletnej rekonštrukcii budovy, o ktorej na tomto pojednávaní tvrdí žalobca, že bola uskutočnená v roku 1997. Preto navrhuje, aby žalobca doložil písomné doklady ohľadom tejto rekonštrukcie. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že akékoľvek opravy aj drobné zásahy na budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou si vyžadujú viaceré súhlasy a rozhodujúci je súhlas, stanovisko krajského pamiatkového úradu. Je toho názoru, že príčinná súvislosť medzi prenikaním vôd, ktoré malo byť zvýšené ešte po čiastočnej deštrukcii časti oporného múru deliace obidve parcely nie je ničím preukázaná. Aj z odpovede znalca na pojednávaní vyplýva, že tento múr nikdy neplnil funkciu ochrany, teda zábrany prenikania vôd. Jedná sa o gravitačný múr, ktorý drží pozemok nad ním. Má námietky voči znaleckému posudku, ktorý obsahuje závažné skutkové nepresnosti, najmä teda čo sa týka rozsahu materiálu odpadového, ktorý sa nachádza v priestore medzi oporným múrom a severnou stenou budovy Pečiatkárne. Znalec vychádzal z objemu 140 cm3, nijako nekonkretizoval objem materiálu z deštruálneho múru, ale konštatoval vo svojej odpovedi, že si to môže každý vypočítať. Nesúhlasí ani so spôsobom výpočtu škody, tento výpočet považuje za čistú fabuláciu.
17. Štatutárny zástupca Mesta W. B. pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalobcu sú opakovane zavádzajúce a nevystihujú skutkový stav veci. Čo sa týka ušlého nájmu v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, tieto sú prevažne nevyužité a je tam absencia bezmála akýchkoľvek nájomcov, čo by súd mohol zistiť na obhliadke na mieste samom. Bolo by vhodné počas obhliadky navštíviť aj vedľajšie budovy, keďže sa jedná o stavby, ktoré majú tak ako budova žalobcu 600 rokov. To je aj prípad mestského úradu, ktorý sa nachádza nad nehnuteľnosťou žalobcu. Vlhkosť v týchto pivniciach bola bežná. Obnovenie spadnutého múru sa snaží od svojho nástupu do funkcie, bola spracovaná odborná spôsobilosť, projektová a statická dokumentácia aj rozpočtové prostriedky sú na to vyčlenené. Jedine čo pre realizáciu tohto múru celú dobu chýba, je súhlas žalobcu. Všetko zo strany žalovaného pre obnovu spadnutého múru bolo splnené, oblasti statiky, projekcie , pamiatkárov je pripravené, jedine žalobca ako vlastník susedného pozemku na túto obnovu nedal súhlas. Úspešne blokuje realizáciu obnovy tohto spadnutého múru celé obdobie, počas ktorého je primátorom.
18. Na pojednávaní bol na návrh právneho zástupcu žalobcu vypočutý Z. N.. Ľ. J., ktorý vypracoval znalecký posudok č.X/XXXX, ktorý súdu predložil písomne odpovede k jednotlivým otázkam položeným právnym zástupcom žalovaného v troch vyhotoveniach. Jedná sa o 15 otázok a 15 odpovedí. Znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
21. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; avšak o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
22. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
23. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí.
24. Súd, na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
25. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom dvoch dotknutých nehnuteľností a to CK-N parc. č. XXX/X C. P. XX T. H. S.-B. L.. Č.. XXX C. P. XXX T., W..Ú.. W. zapísaných na LV č. XXXX. Žalovaný je vlastníkom susediacej CK-N parc. č. XXX, k.ú. W. Z. B. I. Č.. XXXX.
26. Dotknuté parcely žalobcu bezprostredne susedia s parcelou žalovaného. Súčasťou parcely CK-N parc. č. XXX je oporný múr, ktorý sa rozpadal, prestal plniť funkciu oporného múru.
27. Žalobca v žalobe uviedol viacero predpokladaných príčin spôsobilých spôsobiť škodu, pričom je zrejmé, že k vzniku škody viedla iba jedna z nich. Žalobca nepreukázal existenciu samotnej škody.
28. Z obsahu žaloby sa javí, že žalobca sa žalobou domáha náhrady ušlého zisku ,a to škody ušlým nájmom v dôsledku zamočenia celého priestoru-obytného domu (dom meštianský) sup. č. XXX L. B. S.-B. L.. Č.. XXX W..Ú.. W., Z. B. I. Č.. XXXX. Ak by zo strany žalovaného nedochádzalo k zanedbávaniu údržby oporného múru až do takej mieri, že tento sa dostal do havarijného stavu na prelome rokov 2010/2011, v dôsledku čoho sa zrútil, čím prestal plniť funkciu oporného múru. Zrútením vážne poškodil žalobcove parcely a uvedenú nehnuteľnosť stojacu na týchto parcelách. Podľa žalobcu ušlý zisk spočíva v tom, že predmetnú nehnuteľnosť - obytnú budovu (dom meštianský) sup. Č.. XXX nemôže podnikateľsky využívať, prenajímať v dôsledku zamočenia celého priestoru budovy nekonaním žalovaného.
29. Žalobca si teda uplatňuje ušlý zisk vo výške priemerného ročného nájmu za obdobie od 01.07.2012 v poslednej trojročnej premlčacej lehote.
30. Ušlý zisk vo výške priemerného nájomného vyčísluje od 01.07.2012 na dobu troch rokov:
- 132 m2 + 20 m2 = 152 m2 x 3roky x 15,00€/ročne/1m2 = 6 840,00 €
- 306 m2 x 3 roky x 35,849 €/ročne/1m2 = 32 909,38 €. Žalobca škodu na ušlom nájme uplatňuje do 31.10.2015 a od 01.11.2015 do 31.10.2018 si taktiež uplatňuje presne rovnakú výšku ušlého zisku a to sumu 39 749,38 € s príslušným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 01.11.2018 do zaplatenia. Je toho názoru, že bola spôsobená škoda na ušlom nájme žalobcovi v dôsledku znemožnenia vstupu do domu na dotknutej parcele CK-N č. XXX vinou zasypania vchodu žalovaným, vinou vlhkosti spôsobenej žalovaným, a to pádom múru a voľnému prenikaniu povrchovej a spodnej vody.
31. Z rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11.07.2018, sp. zn .12C/252/2015-157 súd zistil, že žalobca v tomto konaní proti žalovanému uplatnil totožný skutkový základ u totožných účastníkov, a to povinnosť obnoviť oporný múr medzi pozemkami žalobcu a žalovaného, povinnosť žalovaného zdržať sa všetkého, čím nad mieru žalovaný obťažuje žalobcu, a súčasne o povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25 796,47 € na opravu schodišťa a s dvomi stenami koridoru do vchodu domu stojaceho na parcele č. 521. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca v tomto spore preukázal výšku škody v rozsahu 25 796,47 € na vstupe do pivnice v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na CK-N parc. č.XXX, W..Ú.. W., tvrdené skutočnosti žalobca preukázal znaleckým posudkom N.. Ľ. J., ktorý bol vypracovaný v spore, ktorý vedú strany pod sp. zn. 18C/311/2015. Keďže žalobca nepreukázal úplnú zodpovednosť žalovaného, súd priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 50 % z uplatnenej sumy, a čo do zvyšku žalobu zamietol. Zároveň rozhodol aj o povinnosti žalovaného zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozil výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CK-N parc. č.XXX B. sporné parcely žalobcu ako aj zaviazal žalovaného k úplne odstrániť vlastný pevný odpad z CK-N parc. č. XXX/X, XXX H. XXX/X W..Ú.. W.. Konanie o žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal alternatívnych plnení zastavil. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
32. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že úkonmi žalovaného boli žalobcovi vytvorené prekážky v užívaní nehnuteľnosti, tak ako súd zistil z predloženej fotodokumentácie žalobcu z obhliadky, ktorá bola vykonaná v inom spore, ktorý vedú strany sporu na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp. zn. 12C/252/2015. Na CK-N parc. č. XXX/X a CK-N parc. č. XXX sa nachádza nahromadený materiál, zemina, kamenivo z múru a iné. Materiál zo spadnutého múru v značnom rozsahu sa nachádza aj na CK- N parc. č. XXX/X, čo vyplýva z obhliadky vykonanej v inom spore. Zo znaleckého L. XX/XXXX znalca N.. Ľ. J. vyplýva, že poškodenie a zrútenie oporného múru a následné vytvorenie násypu pozdĺž oporného múru zvýšilo množstvo vody v podloží domu, ktorá následne vzlínala do murovaných stien a podláh domu žalobcu. Znalec konštatoval aj prienik vody cez poškodený a zrútený múr do násypu a podložia.
33. Súd konštatuje, že nemožnosť užívať vec sama o sebe však neznamená vznik škody, túto musí ten, kto sa náhrady škody domáha preukázať. Pre vznik škody všeobecne sa vyžaduje, aby boli súčasne splnené štyri podmienky, a to: 1) porušenie povinnosti, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, 4) zavinenie.
34. Súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebol preukázaný vznik škody. Vyčíslený nárok žalobcu je čisto hypotetický bez súvisu s obmedzením práv žalobcu. Nesporné je, že žalobcovi vznikla obmedzením práv v určitom rozsahu škoda (táto skutočnosť je konštatovaná aj v odôvodnení rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 12C/252/2015-157 zo dňa 11.07.2018). Na to, aby žalobcovi vznikla škoda titulom ušlého zisku, musia byť vytvorené podmienky pre to, aby tento zisk v danom období s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahol. Aby žalobcovi vznikla škoda titulom ušlého zisku vo výške nájmu nestačí zistenie, že v danom období nehnuteľnosť nemohol užívať, ale je potrebné zistenie, že keby nebolo konanie žalovaného, k dosiahnutiu zisku (vykonanie činnosti na základe ktorej by vznikol zisk) by určite došlo (pozri rozsudok NS ČR č.k. 25Cdo/3586/2006). Žalovaný je sám zaťažený dôkazným bremenom preukázať tvrdenia, že pri pravidelnom slede (behu) okolností by získal určitý majetkový prospech (pozri rozsudok NS ČR č.k. 25Dco/2857/2005).
35. Na preukázanie vzniku škody titulom ušlého nájmu, je nevyhnutné okrem preukázania primeraného nájmu aj preukázať skutočnosť, že by v danom období došlo k prenájmu nehnuteľností. Na preukázanie tejto skutočnosti postačuje kvalifikované preukázanie, že v danom období malo dôjsť k jej prenájmu, nie že mohlo dôjsť k prenájmu. Žalobca nepreukázal v konaní, že nehnuteľnosť bola v stave umožňujúcom jej prenajímaniu, naopak, v danom období nebolo možné nehnuteľnosť prenajať pre jej závadný a nespôsobilý stav. Žalobca naviac nepreukázal ani pred rozhodujúcim obdobím alebo počas rozhodujúceho obdobia, že mohol vykonať rekonštrukciu nehnuteľnosti a uviedol by tým nehnuteľnosť do takého stavu, aby mohla byť prenajatá. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť bola rekonštruovaná v roku 1997, nepreukázal tú skutočnosť, že po údajnej rekonštrukcii mal zámer priestory v nehnuteľnosti prenajímať, resp. že priestory v nehnuteľnosti sa prenajímali po tejto údajnej rekonštrukcii. Keďže žalobca nenavrhol doplniť dokazovanie za účelom preukázania vzniku nájomného
vzťahu t.j. , že v danom období malo dôjsť k jej prenájmu, súd ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania prednesené na pojednávaní zo strany žalobcu, či zo strany žalovaného nevykonal. Jednalo sa o navrhnuté kontrolné znalecké dokazovanie zo strany žalobcu, ako aj obhliadku na mieste samom zo strany žalovaného. Navrhnuté dokazovanie súd považoval za neúčelné bez preukázania skutočnosti zo strany žalobcu, že by v danom uplatnenom období došlo k prenájmu nehnuteľnosti.
36. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal a ani počas celého konania nenavrhoval a nepredložil žiadne listinné dôkazy, resp. výsluchy takých svedkov, na základe ktorých by preukazoval, že došlo v uplatnenom období (ušlého zisku na nájme) resp. pred týmto uplatneným obdobím k nájmu zo strany žalobcu, že budova Pečiatkárne (žalobcu) bola pred zrútením oporného múru (žalovaného) spôsobilá k prenájmu na podnikateľské účely. Z tohto dôvodu sa súd bližšie nezaoberal odpoveďami otázok položených žalovaným znalcovi, ktoré znalec v písomnej forme predložil na pojednávaní (čl.192). Súd má za to, že znalecký posudok, ako aj samotné znalecké dokazovanie a následné vyjadrenia znalca na pojednávaní neriešia zásadnú odpoveď na uplatnenom žalobcovom nároku škody titulom ušlého zisku nájomného. Tento znalecký posudok rieši príčiny škody na budove a nerieši otázku ušlého zisku nájomného. Z tohto dôvodu v tomto smere súd nepovažoval účelné a hospodárne nariadiť ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie, tak ako to navrhoval žalobca. To, že žalobca zostal nečinný, resp. zámer žalobcu na zmenu funkčného využitia predmetného obytného domu na obytnú funkciu a obnovu poškodených drevených trámových stropov 2 miestností národnej kultúrnej pamiatky nebol realizovaný, čo vyplýva z informácie Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zo dňa 14.07.2016, na základe ktorej bol na národnú kultúrnu pamiatku - dom meštiansky vydané rozhodnutie k uvedenému zámeru nového funkčného využitia. Z rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zo dňa 12.02.2007 vyplýva (čl.126), že objekt naposledy prešiel obnovou 60-tich rokoch 20.storočia, avšak v tom čase bol využitý ako prevádzka výroby pečiatok. O rekonštrukcii, ktorú žalobca na uvedenom objekte mal realizovať v roku 1997, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica nemá vedomosť, a tým pádom o takejto rekonštrukcii by mal mať vedomosť aj žalovaný. Žalobca takúto rekonštrukciu nepreukázal, teda ako je vyššie uvedené nepreukázal relevantnými dôkazmi, že táto nehnuteľnosť bola spôsobilá na prenájom v čase pred a ani po zrútení oporného múru. Keďže v tomto naznačenom smere žalobca resp. jeho právny zástupca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, súd nepovažoval za hospodárne a účelné vykonať ďalšie dokazovanie navrhované stranami konania, ktoré neviedli k preukázaniu nároku žalobcu, resp. obrane žalovaného.
37. Podľa § 255 ods. 1 CPS, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.