Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-271-2018.pdf
PDF · 208.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/271/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: D. N., nar. 4. novembra XXXX, trvale bytom D. námestie X/X, Y., zastúpený Mgr. Ing. Petrom Holéczym, advokátom, so sídlom AK Vojenská 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Kremnica, IČO: 00 320 781, Štefánikovo námestie 1/1, Kremnica, zastúpenému JUDr. Antonom Vaským, advokátom, so sídlom AK Štefánikovo námestie 16/6, Kremnica, o uloženie povinnosti zdržať sa konania a iné, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 12C/252/2015-157 zo dňa 11. júla 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku I. m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č.XXX/X, z CKN parc.č.XXX/X a z CKN parc.č.XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného, na CKN parc.č.XXX/X, CKN parc.č.XXX a CKN parc.č.XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu.
II. Rozsudok okresného súdu vo výroku II. p o t v r d z u j e.
III. Rozsudok okresného súdu vo výroku III m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 19.347,36 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku V. m e n í tak, že žalobu do sumy 6.449,12 Eur z titulu nároku na náhradu škody z a m i e t a.
V. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov celého konania voči žalovanému v rozsahu 50%, ktoré mu je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.
VI. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku VII. m e n í tak, že priznáva štátu nárok na náhradu trov konania za obhliadku vo rozsahu 100%, a to voči žalobcovi v pomere 25% a voči žalovanému v pomere 75%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 12C/252/2015-157 zo dňa 11. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: I. Žalovaný je povinný zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, pod povrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č.XXX a z CKN
parc.č. XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného, na CKN parc.č. XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, II. Žalovaný je povinný úplne odstrániť vlastný pevný odpad z CKN parc. č.XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 12.898,24 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, IV. Súd konanie o žalobe žalobcu, ktorým sa domáhal alternatívnych plnení v znení: k prvému výroku v znení: Žalovaný sa zaväzuje vyplatiť žalobcovi sumu 92.844,47 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; k druhému výroku v znení: Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 5.000 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku; k tretiemu výroku v znení: Žalovaný je povinný vyplatiť žalobcovi sumu vo výške škody 25.796,47 € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zastavuje, V. Súd čo do zvyšku žalobu žalobcu zamieta, VI. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo, VII. Súd priznáva štátu nárok na náhradu trov konania za obhliadku v rozsahu 100 %, a to voči žalobcovi v pomere 50 % a voči žalovanému v pomere 50 %.
1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal nasledovných výrokov: I. Žalovaný je povinný v zmysle ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka obnoviť oporný múr na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcu č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX, č. XXX/X, č. XXX/X v katastrálnom území Y., v obci Y., okresu F. nad R. s pozemkom žalovaného parc. č. XXX v katastrálnom území Y., v obci Y., okresu F. nad R. tak, aby zaistil v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že by nad mieru primeranú pomerom už neobťažoval žalobcu a vážne neohrozoval výkon práv žalobcu v súčasnosti ani v budúcnosti, a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (alternatívne je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 92.844,47 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku). II. Žalovaný je povinný upraviť do pôvodného stavu parcely vo vlastníctve žalobcu č. XXX/X, XXX/X, XXX a XXX/X v katastrálnom území Y., v obci Y., okresu F. nad R. (pričom úpravu robiť takým spôsobom, aby nebol znemožnený vstup do garáže žalobcu), a to v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (alternatívne je povinný vyplatiť žalobcovi sumu 5.000,-Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku). III. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi sumu 25.796,47 Eur na opravu schodišťa s dvomi stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, stojaceho na parcele č. XXX v katastrálnom území Y., v obci Y., okresu F. nad R. vo vlastníctve žalobcu, poškodeného dlhodobou nečinnosťou žalovaného a jeho vinou, aby žalobca sám mohol dodávateľsky previesť opravy schodišťa s dvomi stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, postaveného na parcele č. XXX v katastrálnom území Y., v obci Y., okresu F. nad R. vo vlastníctve žalobcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. Žalovaný je povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania 800,-Eur (projektová dokumentácia, statika a rozpočty) a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.321,36 Eur, spolu 2.121,36 Eur, to všetko k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
1.2 Vzhľadom k skutočnosti, že žalobca v priebehu sporu zobral žalobu späť v časti alternatívnych výrokov a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, súd prvej inštancie konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal alternatívnych plnení, zastavil.
1.3 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný ho nad mieru primeranú pomerom obťažuje presakovaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej spodnej vody; presakovaním vody z parciel žalovaného CKN parc. č. XXX a CKN parc. č. XXX spôsobuje žalobcovi škodu na jeho nehnuteľnostiach. Dochádza k podmáčaniu parciel v jeho vlastníctve, ako aj k podmáčaniu jeho stavieb. Oporný múr postavený na parcele č. XXX je dlhodobo v zlom stave, žalovaný zanedbával jeho údržbu, v minulosti došlo v časti k jeho zrúteniu na parcelu žalobcu. Múr tak neplní svoju funkciu, nezabraňuje ďalšiemu zosúvaniu zeminy. Žalovaný ho pritom ohrozuje aj prenikaním splaškovej vody z kanalizácie. Komisia žalovaného už v roku 1995 konštatovala pretekanie splaškových vôd. Žalobca sa zároveň domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby odstránil vlastný pevný odpad z parciel CKN č. XXX/X, XXX a XXX/X. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal aj zaplatenia škody od žalovaného vo výške 27.796,47 Eur, ktorá bola spôsobená žalovaným nielen pádom múru, ale aj pretekaním vody a podmývaním. Došlo k poškodeniu schodištia s dvoma stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, stojaceho na parcele č. XXX vo vlastníctve žalobcu.
1.4 Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, vo vzťahu k prvému uplatnenému výroku žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko nejde o také konanie žalovaného, ktorým by obťažoval žalobcu nad mieru primeranú pomerom. K druhému nároku žalovaný uviedol, že je pripravený odpad odstrániť, ale len z parcely č. XXX. Pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, tento žalovaný žiadal zamietnuť z dôvodu, že v spore nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného a ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a poškodením koridoru žalobcu.
1.5 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka; ustanovenia § 149, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Vo vzťahu k neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva poukázal na rozhodnutia vyšších súdov (rozhodnutie R 37/1985, R 45/1986, R 3/1988 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2746/2012) a konštatoval, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv zásahmi, t.j. prenikaním nejakých účinkov z jedného pozemku na susedný pozemok. Pojem „miera primeraná pomerom“ a „vážne ohrozenie výkonu práva“ treba vykladať objektívne. Návrhom na začatie občianskeho súdneho konania smerujúcim proti vlastníkovi sa navrhovateľ môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť konať niečo pozitívne. Primeranosť zásahu do vlastníckeho práva, takisto ako vážne ohrozenie výkonu práva v zmysle ust. § 130a ods. 1 Občianskeho zákonníka (teraz § 127 ods. 1) treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti prípadu zásadne z objektívnych hľadísk. Nemožno vylúčiť, aby sa prihliadlo aj na okolnosti tkvejúce v osobe alebo pomeroch vlastníka, ktorý sa ochrany proti neoprávnenému zásahu domáha. Prostredníctvom rozhodnutia vydaného v režime § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožno ukladať žalovanému konkrétny spôsob jeho konania. Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu, ktorý by predstavoval obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa obťažovania žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí.
1.6 Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenie žalobcu, že žalovaný je vlastníkom parcely CKN parc. č. XXX a vlastníkom parcely CKN parc. č. XXX pre k. ú. Y. nebolo sporné, rovnako nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom parcely CKN parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X pre k. ú. Y..
1.7 Pokiaľ ide o neprimerané zásahy žalovaného do vlastníckeho práva žalobcu, okresný súd konštatoval, že výsluchom žalobcu, ako aj vykonaním ohliadky na mieste samom zistil, že žalovaný žalobcu obťažuje konaním uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia; výsledkom obťažovania je aj pád časti múru žalobcu, ako aj škoda na majetku žalobcu. Vo vzťahu k žalovanému ide o Mesto Y., ktoré má technické možnosti na zrealizovanie zamedzenia prenikania povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody a pádu múru a zeminy. Zmyslom rozhodnutia súdu je zabrániť vzniku závadného stavu; je na žalovanom, akým konkrétnym spôsobom splní povinnosť zdržať sa vážneho ohrozenia výkonu práva žalobcu a aké konkrétne opatrenia zvolí. Generálna klauzula obsiahnutá v ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje dve skutkové podstaty, a to obťažovanie iného a vážne ohrozenie výkonu jeho práv. Rozdiel medzi ohrozením výkonu práv a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného subjektu alebo dokonca jeho existencie; obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni, robí ho však obtiažnym alebo nepríjemným. Ak v dôsledku konania vlastníka dochádza k vážnemu ohrozeniu vlastníckeho práva iného, spočívajúceho v poškodzovaní veci, ide o neoprávnený zásah bez ohľadu na to, či tento zásah prekračuje mieru primeranú pomerom. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v spore preukázal, že v dôsledku imisií došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu jeho práva na parcelách CKN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX/X. Už samotný vstup na parcely č. XXX/X a č. XXX nie je bezpečný, nachádza sa na nich nahromadený materiál, zemina, kamenivo z múru, nie je zabezpečená stabilita zvyšku oporného múru, nie je ich možné za súčasného stavu akýmkoľvek spôsobom užívať. Materiál zo spadnutého múru sa nachádza aj na parcele č. XXX/X, ktorej užívanie je značne sťažené, prístup a využívanie priľahlých garáží nie je možný. Samotný pohyb na časti uvedenej parcely nie je bezpečný. Súd tiež z listinného dôkazu - znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Ľubomíra Dibdiaka zistil, že poškodenie a zrútenie oporného múru a následné vytvorenie násypu pozdĺž oporného múru zvýšilo množstvo vody v podloží domu, ktorá následne vzlínala do murovaných stien a podláh v dome žalobcu. Bol konštatovaný aj prienik vody cez poškodený a zrútený múr do násypu a podložia. Takýmto spôsobom došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu práv žalobcu; otázka miery primeranej pomerom je tak bezvýznamná. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zistil neoprávnený zásah v zmysle ust. § 127 ods. 1
Občianskeho zákonníka, v tejto časti žalobe v rozsahu zdržania sa všetkého, čím by žalovaný vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc. č. XXX a CKN parc. č. XXX pre k. ú. Y. na parcely CKN č. XXX/X, č. XXX a č. XXX/X pre k. ú. Y..
1.8 Žalobca tvrdenie, že ho žalovaný obťažuje prenikaním splaškovej vody podľa záverov okresného súdu v spore nepreukázal. Naopak, žalovaný preukázal, že na parcele CKN č. XXX vybudoval kanalizáciu, ktorou odvádza splaškovú vodu a táto skutočnosť bola zistená aj obhliadkou. Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie, že kanalizácia nie je urobená správne a prepúšťa. V spore bolo preukázané, že práve na základe konštatovaní komisie žalovaného o pretekaní splaškových vôd žalovaný následne kanalizáciu vybudoval. V konečnom dôsledku nebolo sporné, že na parcele CKN č. XXX sa kanalizácia nachádza, a preto súd prvej inštancie žalobu žalobcu v tejto časti zamietol.
1.9 Pokiaľ žalobca žiadal žalovanému uložiť povinnosť upraviť do pôvodného stavu parcely vo vlastníctve žalobcu CKN č. XXX/X, č. XXX a XXX/X pre k.ú. Y. až do úrovne spodku susediacej parcely CKN č. XXX/X, bolo nesporné, že na predmetných parcelách žalobcu sa nenachádzal len pevný odpad žalovaného, ale aj iných subjektov (z fary). Nakoľko žalobca v zmysle uvedeného žalobu neupravil, uplatnený nárok na uloženie povinnosti žalovanému upraviť parcely do pôvodného stavu nebol dôvodný tak, ako nebol dôvodný jeho nárok na úpravu v takom rozsahu, aby žalobcovi nebol znemožnený vstup do garáže. Preto okresný súd zaviazal žalovaného povinnosťou úplne odstrániť vlastný pevný odpad z CKN parcely č. XXX/X, parcely č. XXX a parcely č. XXX/X pre k.ú. Y. a v prevyšujúcej časti žalobu rovnako zamietol.
1.10 Pokiaľ žalobca uplatnil aj nárok na náhradu škody, súd prvej inštancie poukázal na predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Konštatoval, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že odpad nachádzajúci sa na parcele č. XXX vznikol dôsledkom pádu častí oporného múru žalovaného; žalovaný nerozporoval protiprávny úkon, spôsobenie škody ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou čo do časti jeho vlastného odpadu. Súd v rámci ohliadky zistil, že pevný odpad žalovaného z oporného múru sa nachádza na parcele č. XXX/X ako aj na časti parcely č. XXX/X. Žalobca ako poškodený požiadal uhradiť škodu uvedením do predošlého stavu, a preto súd žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. Domáhal sa však aj uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť mu sumu 25.796,47 Eur na opravu schodišťa s dvoma krátkymi stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky stojaceho na parcele č. XXX v k.ú. Y., vo vlastníctve žalobu, poškodeného dlhodobou nečinnosťou žalovaného a jeho vinou. Žiadal, aby sám mohol dodávateľsky previesť opravy schodišťa s dvoma stenami koridoru. Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou preukazoval listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Dibdiaka. Škodu žiadal priznať v rozsahu, ako bola vyčíslená Krycím listom rozpočtu zo dňa 29.03.2015 a Rozpočtom s výkazom výmer vypracovaným Ing. Plevkom. Súd mal za to, že žalobca v spore preukázal výšku škody v rozsahu 25.796,47 Eur na vstupe do pivnice v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXX. Žalovaný konkrétne výhrady voči vyčísleniu škody nevzniesol. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v spore preukázal zodpovednosť žalovaného za škodu aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného, a to listinným dôkazom - znaleckým posudkom Ing. Dibdiaka, ktorý bol vypracovaný v inom spore. Znalecký posudok sa zaoberal aj dôvodmi poškodenia domovej nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, postavenej na CKN parc. č. XXX. Zo záverov posudku vyplýva, že vlhnutie ostatných murovaných stien a podláh suterénu, a teda aj v časti schodišťa s dvomi stenami koridoru do vchodu národnej kultúrnej pamiatky, sú v rozsahu 50% spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu a v rozsahu 50% sú spôsobené tým, že uvedené existujúce stavebné konštrukcie neboli nijako izolované proti zemnej vlhkosti a spodnej vode. Žalovaný na svoje tvrdenia žiaden dôkaz nepredložil. Na základe uvedeného okresný súd považoval žalobu na náhradu škody za dôvodnú čiastočne, nakoľko žalobca v spore nepreukázal úplnú zodpovednosť žalovaného. Ním predložený listinný dôkaz preukázal zodpovednosť žalovaného v rozsahu 50%. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k náhrade škody okresný súd žalobcovi priznal náhradu vo výške 12.898,24 Eur a vo zvyšku jeho žalobu zamietol.
1.11 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. Konštatoval, že strany sporu mali vo veci čiastočný úspech, a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie zdôraznil, že za
trovy konania sa považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní v období od začatia konania do jeho skončenia. Ak teda žalobca v spore žiadal priznať výdavok vo výške 800,-Eur vynaložený na základe faktúry AVA PROJEKT Ing. Alexander Vágner, autorizovaný architekt, za projekt na stavebné povolenie, súd mu uvedenú sumu nepriznal, nakoľko žalobca nepreukázal vzťah tohto výdavku k predmetu sporu.
1.12 Súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách štátu za ohliadku na mieste samom zo dňa 24.04.2018. Z dôvodu, že strany boli v spore úspešné čiastočne, okresný súd priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v pomere 50% a voči žalovanému v pomere 50% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v rozsahu výrokov I., II., III., V., VI., VII. z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) C.s.p.. Tvrdil tak, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol tiež, že odvolanie podáva aj podľa § 355 ods. 2 C.s.p..
2.1 V konkrétnostiach vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku zdôraznil, že s ním súhlasí, žiadal však naviac do výpočtu médií, ktorých prenikaniu má žalovaný zabrániť, doplniť výraz „splaškových vôd.“ Vo vzťahu k výroku II. uviedol, že súhlasí s celým výrokom, ktorý však kvôli jednoznačnosti navrhol doplniť o výraz „tak, aby bol pevný odpad odstránený zo všetkých menovaných parciel až do úrovne spodku susediacej parcely CKN č. XXX/X - garáží.“ Vo vzťahu k výroku III. uviedol, že s celým výrokom súhlasí, ktorý však požaduje naviac doplniť o ďalšiu sumu 12.898,24 Eur.
2.2 Vo vzťahu k odvolacím dôvodom poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Dibdiaka, z ktorého vyplýva, že vlhnutie obvodovej murovanej steny suterénu, pozdĺž oporného múru, je v rozsahu 75% spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu. Poškodený vstupný koridor do budovy tzv. „Pečiatkárne“ je pokračovaním tejto obvodovej murovanej steny suterénu poškodenej vinou žalovaného až na 75%, a nie na 50% ako rozhodol okresný súd. Tento koridor bol pádom múru žalovaného zavalený do ešte väčšej vzdialenosti, lebo pádu kameňov zo zrúteného múru žalovaného už nezabraňovala bočná stena pečiatkárne žalobcu. Ak znalec vypočítal 50%-nú zodpovednosť žalovaného, táto sa týka ostatných murovaných stien a podláh suterénu, o ktoré v tomto spore nejde. V spornej časti, prejednávanej v predmetnom konaní, znalec stanovil zodpovednosť žalovaného až na 75%. Žalobca v podaní tiež namietal správnosť celého znaleckého posudku a uzavrel, že súd prvej inštancie zrejme omylom rozdelil zodpovednosť žalovaného na dva rôzne stupne, a to na 75% a 50%. 75% sa týka predmetného sporu a 50% ostatných murovaných stien a podláh suterénu, o ktoré v spore ale nejde. Pri rešpektovaní 75% mal súd prvej inštancie určiť zodpovednosť žalovaného až na 75%. V tomto smere súd prvej inštancie zjavne pochybil.
2.3 Žalobca písomným podaním v zákonnej lehote doplnil podané odvolanie a poukázal na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že súd prvej inštancie mal zahrnúť do výpočtu aj prenikanie splaškových vôd, tento pojem aj tak spadá pod všeobecnejší pojem „všetkého“ a takto upravený výrok by vyhovoval aj žalobcovi a na druhej strane by nijak naviac proti obvyklým pomerom neobmedzoval žalovaného. Zdržať sa prenikania aj splaškových vôd je aj tak povinný v zmysle ustanovenia zákona, akákoľvek obrana žalovaného je v tomto zmysle márna. Namietol odôvodnenie rozsudku okresného súdu, nakoľko dokázal prenikanie splaškových vôd, a to znaleckým posudkom, celou sériou fotografií doložených do súdneho spisu, ktoré dokazujú prenikanie mastnej splaškovej vody. Nepoprel obranu žalovaného, že vybudoval splaškovú kanalizáciu, len jej samotné vybudovanie neznamená, že ju žalovaný urobil tak kvalitne, aby odvádzala všetku splaškovú vodu. Žalobca v priebehu času zistil, že splašková kanalizácia je nekvalitná. Pokiaľ súd prvej inštancie argumentoval ohliadkou, nemohol vidieť 100% kanalizácie, táto je pod zemou a nebolo možné ani posúdiť je podzemnú kvalitu.
2.3.1 Vo vzťahu k druhej výrokovej vete napadnutého rozsudku žalobca dôvodil, že odpad musí byť odstránený odspodku kam napadal, od hladiny samotnej parcely. Súd prvej inštancie akoby vychádzal z toho, že odpad z fary nebol odpadom žalovaného. Ide o faktický omyl a nelogičnosť súdu. Fara ako aj pozemky fary sú vo vlastníctve, či správe žalovaného, vo výroku I. ich súd sankcionuje a nespochybňuje, že by išlo o nejaký iný subjekt. Vo výroku II. zrazu rozlišuje žalovaného a akýsi iný subjekt „fary.“ Ide však
o jediný subjekt žalovaného, odpad žalovaného a odpad fary je stále len tým istým odpadom žalovaného. Výrok o odstránení vlastného pevného odpadu si žalobca vykladá tak, že ide o všetok odpad, ktorý je všetok vlastným odpadom žalovaného. Výrok je vlastne správny, odôvodnenie však spochybnilo tento výklad. Výrok by sa stal potencionálne nejasným, ako keby existoval ešte nejaký iný odpad, než všetok odpad, ktorý je tam od žalovaného. Nejaký tretí subjekt ako „dodávateľ“ odpadu do úvahy neprichádza. Len žalovaný prevádza alebo prevádzal stavebné práce na svojich „farských“ pozemkoch a na svojej „fare“; financoval ich, objednával a platil a z týchto činností pochádza predmetný odpad. Iný subjekt ani právne nemohol na pozemkoch žalovaného legálne podnikať, stavať, či rekonštruovať. Zodpovednosť vo vzťahu k odpadu nesie len žalovaný. Žalobca zopakoval, že text druhého výroku považuje za správny, sám považuje všetok odpad za odpad žalovaného. Iba odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo žalovanému možnosť iného výkladu a obídenia výroku rozsudku.
2.3.2 Pokiaľ ide o tretí výrok napadnutého rozsudku, žalobca ho žiadal doplniť o ďalších 50%, a teda o sumu 12.898,24 Eur. Poukázal na znalecký posudok Ing. Dibdiaka, ktorý určil 75% zodpovednosť žalovaného za spôsobené škody a následne nelogicky len 50% a zdanlivo podporuje záver súdu. Závery znaleckého posudku boli však napadnuté, znalec nevedel vysvetliť, kto mal spôsobiť matematicky chýbajúcich 25% škody a celkovo nelogicky druhých 50% škody poškodenému žalobcovi spôsobenej prenikaním vôd z pozemkov žalovaného. V inom spore bola nariadená ohliadka, je predpoklad, že znalec bude musieť závery svojho znaleckého posudku upraviť. Záver súdu prvej inštancie premietnutý do výroku III. považoval žalobca za predčasný. Vo vzťahu k výroku III. uplatnil tak žalobca aj odvolací dôvod v zmysle § 355 ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že v inom konaní pred Okresným súdom Žiar nad Hronom vedenom pod sp.zn. 18C/311/2015 bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Dibdiakom, ktorý stanovil zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú prenikaním povrchových, podpovrchových zrážkových, dažďových a splaškových vôd z pozemkov žalovaného na pozemky poškodeného žalobcu. Tento posudok stanovil zodpovednosť žalovaného matematicky až na 75%. Pokiaľ pre výroky I. a II. znalecký posudok vyhovoval, pre výrok III., v ktorom ide o percentuálny podiel fiktívnej spoluzodpovednosti žalobcu za prenikanie vôd z pozemkov žalovaného, znalecký posudok nestačí. Znalec sa alibisticky, bez logického vedeckého, či technického odôvodnenia vyslovil matematicky o 25%-nej spoluzodpovednosti poškodeného a v závere nelogicky dokonca o 50%. Správnejším matematickým výpočtom urobeným žalobcom bola určená zodpovednosť žalobcu na 94,4%, rovnakou metodikou ako bol výpočet znalca; 5,5% zodpovednosť žalobcu je tak nepatrná zodpovednosť a treba mať za to, že ide o 100% zodpovednosť žalovaného.
2.4 V ďalšom doplnení odvolania žalobca poukázal na bývalý dezolátny stav kremnického námestia, jeho následnú rekonštrukciu v roku 2011, ktorá však po technickej stránke skončila katastrofálne, odtokové pomery sa podstatne zhoršili. V hornej časti námestia cestu, resp. chodník miesto prirodzeného sklonu smerom po spáde k námestiu vyrovnali, nivelizovali a zvýšili o meter, čo malo za následok, že dažďová voda už nestekala voľne smerom k námestiu ako v minulosti, ale začala tiecť prevažne do priestoru iných majetkov žalobcu. To malo za následok aj to, že voda netiekla voľne smerom k námestiu, ale opačným smerom pretekala práve na pozemky žalovaného do farskej záhrady vo vlastníctve, resp. správe žalovaného. V čase dažďov kanalizácia nestačí odvádzať splaškové vody. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca svoje tvrdenia vo vzťahu k splaškovej vode nepreukázal, je nesprávny; toto preukázal nielen vlastnou výpoveďou, ale aj fotodokumentáciou. Z kanála nielen vytekajú, ale až vytryskávajú splaškové vody aj so splaškovým odpadom. Zdôraznil, že k zmene k horšiemu došlo po rekonštrukcii námestia, nivelizovaním hornej cesty. Oprava kanalizácie námestia odtokové pomery zhoršila.
2.5 Žalobca zároveň podal tretí doplnok k odvolaniu, v ktorom opakovane namietal záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k percentuálnemu stanoveniu zodpovednosti žalobcu a žalovaného. Výpočty znalca nepovažoval za relevantné, žiadal určiť zodpovednosť žalovaného v rozsahu 100%. Pripojil stanovisko k znaleckému posudku Prof. Ing. Rodziňáka, CSc. zo dňa 01.08.2018.
2.6 Ďalším podaním žalobca pripojil dokumentáciu k svojim tvrdeniam, týkajúcu sa vytekania splaškových vôd z objektov patriacich mestu Kremnica, potvrdzujúcu škody na majetku žalobcu a obsahujúcu rekapituláciu materiálov, dôkazov, a to obohatenú a aktualizovanú.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný; napadol výrok I. rozsudku v časti, ktorým okresný súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z
CKN parc. č. XXX a z CKN parc. č. XXX pre k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného na CKN parc. č. XXX/X, CKN parc. č. XXX; imisiu spočívajúcu v páde múru a zeminy ohľadne parcely CKN č. XXX v odvolaní nenapadol. Zároveň napadol výrok II. v časti povinnosti žalovaného úplne odstrániť vlastný pevný odpad z CKN parciel č. XXX/X a XXX/X a vo výroku III. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.898,24 Eur. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žaloba v častiach napadnutých jeho odvolaním bude zamietnutá a vo vzťahu k trovám odvolacieho konania navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
3.1 V konkrétnostiach poukázal na to, že zo strany žalobcu bolo na mieste sa v prvom rade domáhať odstránenia závadného stavu vzniknutého zrútením časti oporného múru, a to reparáciou, uvedením do pôvodného stavu. Nebolo možné vylúčiť ani súbežný návrh vo forme uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konkrétnych zásahov z jeho strany. Žalobca vo svojej žalobe uvádzal aj konkrétne škody, vrátane ich vyčíslenia, v tejto časti by bola namieste žaloba o náhradu škody. Žalobca sa nakoniec po úpravách obmedzil na podanie žaloby o zdržanie sa imisií zo strany žalovaného, na odstránenie materiálu zo spadnutého múru z jeho pozemkov, na uvedenie do pôvodného stavu jeho parciel a na náhradu škody o vstupnom koridore. Bolo na žalobcovi, akým spôsobom sformuje petit svojej žaloby.
3.2 Žalovaný v odvolaní tvrdil, že v konaní nebolo sporné odstránenie materiálu pochádzajúceho z pádu časti oporného múru z parcely žalobcu CKN č. XXX, žalobca je k tomuto pripravený a realizoval by to aj bez žaloby. V súčasnej dobe by však samotné odstránenie sute nebolo účelné aj s prihliadnutím na potrebu súbežnej obnovy múru. K odstráneniu materiálu z pozemku žalobcu CKN č. XXX aj bez súbežnej renovácie oporného múru je žalovaný pripravený, tento postup však zablokoval žalobca tým, že neposkytol potrebnú súčinnosť v stavebnom konaní. Žalovaný uznal obťažovanie žalobcu, aj narušenie jeho práv spôsobené pádom časti múru na parcelu žalobcu CKN č. XXX, avšak záver súdu o obťažovaní žalobcu, pokiaľ ide o prenikanie rôznych vôd z pozemkov žalovaného na pozemky žalobcu nie je dostatočne podložený a preukázaný. Žalovaný poukázal na situáciu na parcelách žalobcu a žalovaného. Parcely vo vlastníctve žalovaného nie sú ničím neobvyklé a nedeje sa na nich nič zvláštne, čím by líšili od obdobných parciel v zastavanej časti mesta. Sú obklopené budovami a opornými múrmi a tvoria určitý uzavretý materiál. Popísal zastavanosť parciel, morfológiu pozemkov. Zdôraznil pritom, že nie je namieste tvrdenie žalobcu, že na parcelách žalovaného dochádza ku koncentrácii vôd zo širokého okolia, takéto tvrdenie je účelové. Takáto koncentrácia vôd zo širokého okolia je vylúčená konfiguráciou okolitého terénu a existujúcich stavieb. V blízkosti areálu fary sa nenachádza žiadny kopcovitý terén, z ktorého by stekali do areálu fary vody a ďalej by prenikali na pozemok žalobcu. Koncentrácia takýchto vôd je vylúčená aj z dôvodu, že by poškodzovala a ohrozovala budovu fary, nižšie situovanú a takéto poškodenia na svojich pozemkoch a na budove fary žalobca nezaznamenal. Neboli preukázané podpovrchové a spodné vody v priestore farských pozemkov, nepostačuje len všeobecné tvrdenie žalobcu. Žalovaný tiež poukázal na kopcovitý terén mesta Kremnica, možnosť prenikania vody z vyššie na nižšie položený pozemok, čomu nezabránia ani nákladné izolačné opatrenia. Samotná konfigurácia terénu automaticky neznamená, že z vyššie položeného pozemku dochádza k imisiám v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme obťažujúceho a ohrozujúceho prenikania vôd na nižšie situovaný pozemok. Oporné múry medzi pozemkami nie sú nijako izolované ani odvodnené, ide o gravitačné múry, ktorých základnou funkciou je zadržiavanie terénu. Iba v určitej miere zabraňujú aj prenikaniu povrchovej vody na susedný pozemok, táto funkcia nie je ich prioritná a absolútna.
3.3 Pokiaľ ide o imisie spočívajúce v zrútenom múre a o jeho obnovu, žalovaný zdôraznil, že je pripravený toto narušenie a ohrozenie riešiť komplexnou rekonštrukciou celej predmetnej časti a nadväzujúcich častí oporného múru vo forme vybudovania nového oporného múru od základov. Žalovaný má pritom v rozpočte vyčlenené prostriedky v sume 40.000,-Eur. V tomto smere rozhodnutie okresného súdu akceptoval. Neuznal však ohrozenie výkonu práv žalobcu, ku ktorému údajne došlo a stále má dochádzať prenikaním povrchovej dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody z parciel žalovaného na parcely žalobcu. Toto nebolo nijakým spôsobom preukázané. Ani na vykonanej ohliadke nebolo možné pozorovať nič také, čo nasvedčovalo prenikaniu vôd z pozemkov žalovaného na pozemky žalobcu; resp. že by k takémuto prenikaniu vôd nad rámec bežnosti vôbec dochádzalo.
3.4 Pokiaľ ide o tvrdený pád oporného múru a zanechanie sute aj na parcele CKN parc. č. XXX/X a XXX/X, žalovaný zdôraznil, že parcela č. XXX/X nie je vôbec dotknutá pádom časti oporného múru žalovaného, nachádza sa mimo miesta pádu oporného múru. Je taktiež položená vyššie, ako je miesto dopadu zrútenej časti oporného múru, na tejto parcele sa nenachádza žiadny materiál, suť ani skaly zo
spadnutého múru. Žalovaný žalobcovi v užívaní tejto parcely nijako nebráni, žalobca však túto parcelu od nadobudnutia vlastníctva v roku 1992 nikdy reálne neužíval. Vo vzťahu k parcele č. XXX, nie je dané obmedzenie užívania z dôvodu pádu múru, je však len minimálne, aj pred pádom časti múru išlo o zanedbaný, žalobcom nevyužívaný kút s veľkým množstvom odpadu rôzneho druhu a divorastúcim rastlinstvom. Za nesprávne považoval žalovaný konštatovanie okresného súdu o tom, že na parcele CKN č. XXX/X sa nachádza materiál zo spadnutého múru v značnom rozsahu. Bolo by v rozpore so zákonmi gravitácie, keby sa väčší počet kameňov, prípadne sypký materiál po zrútení časti múru samovoľne zosunul až na parcelu CKN č. XXX/X. Na tejto parcele sa v čase ohliadky nachádzali dve hromady, väčšia pozostávajúca zo stavebného odpadu v objeme približne 4 m3 a taktiež aj hromada naukladaných skál o objeme asi 2 m3. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu na ohliadke, že tento stavebný odpad pochádza zo zrútenej časti oporného múru, spadnutý múr sa nachádza na parcele CKN č. XXX a na parcelu č. XXX/X sa mohli dostať len jednotlivé kamene. Žalovanému nie je zrejmé, na základe akých identifikačných znakov dospel súd k záveru, že hromada stavebného odpadu nachádzajúca sa v čase ohliadky na parcele CKN č. XXX/X pochádza zo zrútenej časti oporného múru. K tomuto by mohlo dôjsť iba v prípade, ak by túto sutinu niekto fyzicky premiestnil z miesta pádu. Poukázal na to, že ani z fotodokumentácie obsiahnutej v súdnom spise nemožno vyvodiť, že na parcele č. XXX/ X sa nachádza sutina zo spadnutého oporného múru. V tomto smere za pravdivé nepovažoval ani konštatovanie okresného súdu o sťaženom prístupe a nemožnosti využívaní priľahlých garáží; pádom časti oporného múru žalovaného nedošlo ku žiadnemu obmedzeniu v užívaní parcely žalobcu CKN č. XXX/X. Obmedzenia si spôsobil sám žalobca tým, že na tomto pozemku umiestnil stavebnú suť a skaly. Žalobca od roku 1992 ako vlastník rozhoduje o tom, čo sa na tomto pozemku bude nachádzať. Okrem uvedeného aj zo znaleckého posudku Ing. Dibdiaka vyplýva, že prakticky celá stavebná suť z padnutej časti múru bola nahrnutá na protiľahlú stenu budovy pečiatkárne, kde vytvorila násyp.
3.5 Pokiaľ súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.898,24 Eur žalovaný zdôraznil, že si nevie reálne predstaviť mechanizmus, ktorý viedol k tomu, že pád múru v zime 2010/2011 spôsobil poškodenie a následne v roku 2013 zrútenie nedávno rekonštruovaných stien koridoru, pričom starší múr koridoru aj schodište zostali nerušene stáť. Uznal, že žalobca preukázal poškodenie koridoru, čo je fakticky stav, avšak žalobcom predložený listinný dôkaz (znalecký posudok) nepreukazuje zodpovednosť žalovaného za škodu na koridore ani príčinnú súvislosť medzi poškodením koridoru a protiprávnym konaním žalovaného. Posudok sa zaoberá budovou pečiatkárne, zisťovaním porúch na stavebných konštrukciách tejto budovy a skúmaním, či tieto poruchy sú spôsobené zrútením oporného múru vo vlastníctve žalovaného. Tento posudok však neuvádza nič o tom, že príčinou vlhkosti budovy pečiatkárne by boli prenikajúce vody z pozemkov fary. Znalec sa nezaoberal situáciou na parcelách žalovaného CKN č. XXX/X a XXX, z ktorých má dochádzať ku prenikaniu vôd na parcely žalobcu. Znalec tieto parcely žalovaného ani neobhliadol. Vstupný koridor, jeho poškodenie a možné príčiny poškodenia sa v posudku vôbec nespomína.
3.6 Žalovaný poukázal na skutočnosť, že budova pečiatkárne je národnou kultúrnou pamiatkou, vo vzťahu žalobcu k tejto národnej kultúrnej pamiatke žalovaný vidí značný rozdiel medzi skutkami a slovami. Žalovaný nevykonáva na svoje náklady základnú ochranu národnej kultúrnej pamiatky, zámer nového funkčného využitia budovy podľa všetkého realizovaný nebol. U žalobcu žalovaný vidí snahu preniesť na Mesto Kremnica časť zodpovednosti za aktuálny, pomerne zanedbaný a schátralý stav budovy. Podstatný podiel na súčasnom stave budovy má jej vlastník - žalobca, ktorý dlhoročne nezabezpečuje ani vykonávanie základnej údržby tejto budovy. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by si žalobca na opravu vstupného koridoru do budovy pečiatkárne zabezpečil stanovisko orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti a jeho súhlas; žalovanému ani ako stavebnému úradu nič nie je známe o oprave koridoru žalobcu. Nemožno vylúčiť, že ku zborteniu časti bočných stien koridoru došlo v dôsledku nekvalitnej práce. Žalovaný považoval za vylúčené, aby pád časti oporného múru bol v akejkoľvek príčinnej súvislosti so zbortením časti oporných stien vstupného koridoru, ku ktorému podľa žalobcu došlo v roku 2013 a žiadna takáto príčinná súvislosť nebola v spore preukázaná.
3.7 Žalovaný uzavrel, že na skutkový stav nebola vhodným prostriedkom právnej ochrany žaloba v režime ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prichádzali do úvahy iné prostriedky právnej ochrany smerujúce k odstráneniu už nastalého a existujúceho závadného stavu a k náhrade spôsobenej škody. V spore o takejto žalobe by bolo možné žalovanému uložiť aj konkrétne nápravné opatrenia, čo by nepochybne účinnejšie viedlo k odstráneniu závadného stavu z pohľadu žalobcu. Napadnutý rozsudok je však sčasti postavený na skutkových základoch, ktoré nie sú podložené a preukázané,
nezodpovedajú realite a sú založené len na tvrdeniach žalobcu, ktoré si súd osvojil. Základná skutková otázka v kontexte žalobcom tvrdeného skutkového stavu je preukázanie, že skutočne z pozemku fary dochádza k právne relevantným imisiám vo forme prenikania povrchovej, dažďovej, podpovrchovej a spodnej vody na parcely vo vlastníctve žalobcu. Touto otázkou sa súd nezaoberal, bez ďalšieho považoval akoby za objektívny a nespochybniteľný fakt, že ku takému prenikaniu dochádza a že tieto vody pôsobia obťažujúco na susedné, nižšie položené nehnuteľnosti žalobcu a vážne ohrozujú výkon jeho práv.
3.8 Žalovaný tak tvrdil, že súd prvej inštancie vo viacerých prípadoch dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré sa prejavili v nesprávnom právnom posúdení veci spočívajúcom aj v tom, že na daný skutkový stav nie je vhodným prostriedkom právnej ochrany žaloba v režime ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Pokiaľ žalovaný poukázal na nové parcely č.XXX/X a XXX/X, ktoré vznikli z pôvodnej parcely č. XXX, považoval za vhodné také rozhodnutie súdu, ktoré by prikázalo žalovanému zdržať sa všetkého, čím by ohrozoval výkon práv žalobcu zo všetkých parciel žalovaného na všetky parcely žalobcu. V spore nejde o parcely samotné, ale o myslenú čiaru - hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovaného.
4.1 K odvolaciemu tvrdeniu žalovaného o neexistencii prenikania vôd na pozemky žalobcu žalobca uviedol, že k tomu došlo v dôsledku havarijného stavu oporného múru a následnému prenikaniu vôd na pozemky žalobcu, kde poškodzuje nehnuteľnosti, stojace na nižšie položených parcelách žalobcu oproti parcelám žalovaného. Žalovaný má pritom na výber, ako prenikaniu vôd na pozemky žalobcu zabrániť.
4.2 Ak žalovaný sľubuje odstránenie sute pochádzajúcej zo zrútenej časti múru, toto sľubované odstránenie sute nerealizoval už dlhé roky. Padnutý materiál nezadržal len pozemok žalovaného, ale aj bočná strana budovy pečiatkárne a táto zemina navlhnutá prenikaním vôd z parciel žalovaného trvalou vlhkosťou priamym stykom devastuje bočnú stranu budovy vo vlastníctve žalobcu. K deštrukcii pritom dochádza trvalo, denne a žalobca tak trvá na okamžitom odstránení padnutej zeminy a múru, a nie v súvislosti s renováciou oporného múru ako to navrhuje žalovaný. Zdôraznil zasypanie budovy „Pečiatkárne“ do výšky 5-6 metrov, čo spôsobuje vlhnutie budovy.
4.3 Za zavádzajúce tvrdenia považoval žalobca odvolaciu argumentáciu žalovaného ohľadne neprenikania vôd na pozemky žalobcu; toto žalobca preukázal vlastným tvrdením, svedeckými výpoveďami, fotodokumentáciou, znaleckým posudkom. Žalovaný tiež zamlčal skutočnosť, že zamestnanci žalovaného posledných 20 rokov zhadzovali na pozemky žalobcu aj kuchynský a iný odpad, po malých častiach do zdanlivo nevyužívaného voľného, akoby odpadového priestoru. Časť sute a odpadu už musel žalobca sám odstrániť. Aj z uvedeného dôvodu je časť sute nahromadená (žalobcom), ide stále o spadnutú suť z pozemkov a múru žalovaného.
4.4 Žalobca naďalej za výlučne zodpovedného za škody spôsobené na „Pečiatkárni“ považoval žalovaného; škoda vznikla pádom múru a následným dlhodobým prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej aj splaškovej vody, ktoré trvalo a dlhodobo devastuje celú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu.
4.5 Žalobca tiež poukázal na nekvalitne prevedenú kanalizáciu; prienik splaškovej vody je preukázaný aj videodokumentáciou.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na existujúci právny stav. Pokiaľ ide o parcelné čísla susediacich nehnuteľností v jeho vlastníctve, k rozdeleniu pôvodnej parcely CKN došlo v súvislosti s vypracovaním projektu na opravu oporného múru a vybavovaním stavebného konania.
5.1 Žalovaný poukázal na žalobcom používanú formuláciu ohľadne prenikania povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej a splaškovej vody z vyššie položených pozemkov žalovaného na nižšie položené pozemky žalobcu, žalobca ju prezentuje ako notorietu, ktorú nie je potrebné dokazovať. Pri ohliadke bolo na mieste samom suché a teplé počasie, po žiadnej vode na ohliadaných pozemkoch nebolo ani stopy; ohliadkou nebolo možné získať poznatky o prenikaní vody na pozemky žalobcu.
Žalovaný nepoprel, že k určitému prenikaniu vody dochádza, relevanciu môže nadobudnúť len v prípade prívalových dažďov a opakovaných silných zrážok. Ani po takýchto zriedkavých udalostiach žalovaný nezistil žiadnu koncentráciu vôd, kaluží alebo nadmerne premočeného terénu. Za nepravdivé považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že by oporný múr medzi pozemkami žalobcu a žalovaného plnil funkciu hrádze proti prenikaniu vôd na pozemky žalobcu a žeby po deštrukcii oporného múra došlo k dramatickému prenikaniu vôd na pozemky žalobcu.
5.2 Žalovaný tiež tvrdil, že opravy, ktoré mal vykonať žalobca, boli opravy priebežné a nie v bezprostrednej súvislosti s prenikaním a pôsobením vôd z farského pozemku. Pripustil pôsobenie zemskej vlhkosti aj na nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Pokiaľ ide o prenikanie splaškových vôd, žalovaný pripustil, že pred 8 rokmi k havarijnému stavu došlo, bola to jednorazová záležitosť počas rekonštrukcie námestia. Išlo pritom o vytekanie z verejnej kanalizácie, ktorá nie je v správe a ani vo vlastníctve žalovaného. Od tej doby sa takáto udalosť nevyskytla; žalovaný jednorazovú udalosť spred ôsmich rokov prezentuje ako aktuálnu a sústavnú udalosť.
5.3 Za nepravdivé považoval žalovaný tvrdenie žalobcu o tom, že suť je nahrnutá na budovu žalobcu do výšky 5-6 metrov; z posudku vyplýva výška nápisu od 1-3 m. Materiál zo zrúteného múru sa z väčšej časti nachádza v blízkosti zrúteného múru, len malá časť sa mohla dostať k budove Pečiatkárne. Žalobca sa od roku 1992 do roku 2011, kedy došlo k zrúteniu časti múru o tento priestor nijako nestaral; prevažná časť sute sa na pozemku nachádzala ešte pred zrútením múru, o pôvode tejto sute nie je žalovanému nič bližšie známe. Žalovaný poprel, že by pracovníci žalovaného 20 rokov do priestorov žalovaného zhadzovali odpad a sutinu, toto potvrdil v spore aj svedok Mgr. Marián Y. v inom konaní (18C/311/2015).
6. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení poukázal na logické rozpory vo vyjadreniach žalovaného, zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených, podrobne sa vyjadroval k tvrdeniam žalovaného v odvolaní a jeho písomnom vyjadrení.
7. Žalovaný v nadväznom vyjadrení považoval tvrdenia žalobcu za fabulácie; objekt radnice a ani objekt fary nie sú miestom, na ktorom by dochádzalo ku koncentrácii vôd rôznych druhov, ktoré majú nehatene prenikať na nehnuteľnosti žalobcu. Nepovažoval za pravdivé ani tvrdenia žalovaného, že budova Pečiatkárne je v dôsledku prenikania vôd úplne zdevastovaná; je však v zlom stavebno-technickom stave. Klamstvom je tvrdenie žalobcu, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo k zosunutiu ďalšej zeminy na pozemky žalobcu. Ďalšími skutkovými tvrdeniami preukazoval, že z objektov v jeho vlastníctve (správe) nemôže dochádzať k masívnemu prenikaniu vôd na pozemky žalobcu.
8. Ďalšie vyjadrenia strán sporu novú relevantnú argumentáciu neobsahovali.
9. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým okresný súd žalovanému uložil „povinnosť zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č. XXX a z CKN parc.č. XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného na CKN parc.č.XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalobcu“, postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil. Pokiaľ ide o výrok II., odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III. o nároku na náhradu škody a výroku V., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom k tomu, že zmenil rozhodnutie okresného súdu, rozhodol o nároku na náhradu trov celého konania.
9.1 Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9.2 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Z podanej žaloby, po úprave žaloby, z obsahu spisu a obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca podanou žalobou uplatnil tri vzájomne súvisiace nároky. Žalobou podanou podľa ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa všetkého, čím by žalobcu nad mieru primeranú pomerom obťažoval, resp. čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Zároveň sa domáhal vyslovenia povinnosti žalovaného odstrániť suť a odpad z pozemkov žalobcu, domáhal sa tak uvedenia do pôvodného stavu neho nehnuteľností odstránením odpadu a sute žalovaného. Napokon sa domáhal náhrady škody, ktorú v žalobe vyčíslil a ktorá predstavuje náklady spojené s opravou (uvedením do pôvodného stavu) nehnuteľnosti v jeho vlastníctve.
10.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky odvolateľov, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel v prevažnej časti skutkových záverov k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s. p.).
11. Pokiaľ ide o odvolanie strán sporu proti výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa všetkého, čím by vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej, spodnej vody, pádom múru a zeminy z CKN parc.č. XXX a z CKN parc.č. XXX k.ú. Y. vo vlastníctve žalovaného, na CKN parc.č. XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného; tieto odvolania nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v tejto časti riadne a v súlade so zákonom odôvodnené a je z neho zrejmé, akými úvahami a právnymi názormi sa súd prvej inštancie riadil pri svojom rozhodovaní; je preskúmateľný a zrozumiteľný. Právne závery v tejto časti sú súladné s vykonaným dokazovaním, čo je zistiteľné z obsahu spisu. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie.
11.1 V prejednávanej veci okresný súd rozhodoval v tejto časti (prvá výroková veta) o uplatnenom nároku podanom v zmysle ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu, presahujúce na jeho pozemok.
11.2 Ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. susedské práva, upravujúce vzťahy vlastníka a tretích osôb pri užívaní veci, pokiaľ ide o účinky užívania veci na tieto osoby. Platí zásada, že výkon práv alebo povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej veci nesmie byť v nepomere ku spravodlivej ochrane, ktorá patrí právam vlastníka druhej veci; ochrana sa poskytuje právam vlastníka hnuteľnej i nehnuteľnej veci. K typickým susedským sporom patria prípady, v ktorých došlo k zásahu do vlastníckeho práva, k prenikaniu účinkov z jedného pozemku (alebo aj stavby) na susedný pozemok (alebo aj stavbu). Dotknutý subjekt sa proti rušivým zásahom môže v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať ochrany negatórnou žalobou, k podaniu ktorej ho oprávňuje hmotné právo (tu ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pojem „nad mieru primeranú pomerom“ je potrebné vyložiť tak, že určuje hranicu medzi dovoleným správaním a správaním nedovoleným, ktoré je nad prípustnú mieru, vo vzťahu ku konkrétnym pomerom v danom mieste a čase. Vlastníkovi sa poskytuje ochrana iba v takom prípade, ak ide o zásahy, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv.
11.3 Okresný súd tiež správne poukázal na skutočnosť, že návrhom na začatie konania podľa Civilného sporového konania sa žalobca môže úspešne domáhať len vydania rozsudku, ktorým by žalovanému vlastníkovi bola uložená povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo
pozitívne konať; takéhoto pozitívneho zásahu sa vlastník z dôvodu ochrany susedských práv môže domáhať podľa ustanovenia § 417 Občianskeho zákonníka, a to v prípade, ak ide o vážne ohrozenie. Žalobca je pánom sporu (dominus litis), ktorý určuje predmet uplatneného nároku, od ktorého sa odvíja predmet dokazovania.
11.4 Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania správne aplikoval ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, konštatoval, že zo strany žalovaného došlo k vážnemu ohrozeniu výkonu vlastníckych práv žalobcu. Je nesporné, že v priebehu zimného obdobia 2010/2011 došlo k zrúteniu časti oporného múru a zosuvu zeminy z pozemkov patriacich žalovanému, a to na pozemky vo vlastníctve žalobcu. V tejto časti žalobca rušenie, resp. ohrozenie výkonu vlastníckych práv ani nenamietal s tvrdením, že je pripravený k obnove oporného múru, na ktorého rekonštrukciu (obnovu) má vyčlenené rozpočtové prostriedky vo výške 40.000,-Eur. V tejto časti ostal výrok rozsudku súdu prvej inštancie nenapadnutý.
11.5 Žalovaný namietal, že k prienikom akýchkoľvek vôd z jeho pozemkov nemôže dochádzať, žiadnym prenikaním povrchovej, dažďovej, podpovrchovej a spodnej vody žalobcu neobťažuje a neexistuje v tomto smere vážne ohrozenie vlastníckych práv žalobcu. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v tomto smere vec správne posúdil. Oporným múrom je konštrukcia, ktorej funkcia spočíva v zabraňovaní zosuvu terénu a vyrovnáva terén. Podopiera zeminu, prípadne skalnú horninu, spätný zásyp alebo vodu. Oporný múr sa vždy nachádza pod terénom, na ktorom sa vytvára rovina. Ak žalovaný tvrdil, že ide o gravitačný oporný múr, ktorý nemá vode zádržnú funkciu, odvolací súd uvádza, že gravitačným múrom je oporný múr, ktorý odoláva zaťaženiu iba vlastnou tiažou. Sprievodným javom vybudovania oporného múru je spravidla vyrovnanie terénu pozemku vyššie položeného, ktorý terén by inak nepochybne nemal ráz rovnej steny na hranici jednotlivých pozemkov; oporným múrom sa vyrovnávajú terénne nerovnosti a robia pozemky lepšie využiteľnými. Inak by nepochybne nastal samovoľný zosun terénu (a zeminy, ktorá tento terén tvorí) a pozemky by mali prirodzene svahovitý charakter. S vyrovnaním terénu prostredníctvom oporného (gravitačného) múru nepochybne dochádza k iným odtokovým pomerom z vyššie položeného na nižšie položený pozemok; na zarovnanom teréne (v dôsledku výstavby oporného múru) možno nesporne regulovať odtokové pomery pozemku, jeho vyspádovaním alebo použitím iných technických prostriedkov. Avšak v prípade, že dôjde k zrúteniu oporného (gravitačného múru) nedochádza len a výlučne aj k súvisiacemu zosuvu zeminy (ktorú oporný múr svojou vlastnou váhou zadržiava), ale aj k zmene odtokových pomerov v dôsledku vytvorenia „svahu“ zo zosunutej zeminy.
11.6 V zmysle vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nedošlo len okamihom zrútenia oporného múru medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu a žalovaného, ale aj následným okamihom zosuvu zeminy (ku ktorému môže dochádzať aj priebežne), keďže pôda prirodzene podlieha rôznym prírodným vplyvom vrátane gravitácie a pri jej pohybe volí cestu najmenšieho odporu (ktorý pôdna prikrývka stratila v dôsledku pádu oporného múru). Nevyhnutne došlo aj k zmene odtokových pomerov v dôsledku pádu zeminy a vytvorenia „svahu“ z padnutej zeminy. Takáto zmena odtokových pomerov spôsobuje, že voda z pozemku vo vlastníctve žalovaného môže prenikať, a podľa tvrdenia žalobcu a skutkových zistení aj preniká na pozemky vo vlastníctve žalobcu. Odvolací súd je ďaleko od konštatovania o nekontrolovanom prenikaní rôznych druhov vôd na pozemky žalobcu, pre úspešné domáhanie sa uloženia povinnosti určitého konkrétneho konania postačuje ak ide o obťažovanie iného vlastníka alebo vážne ohrozovanie výkonu jeho práv. V konečnom dôsledku na pozemku žalovaného došlo k jeho „samovoľnej úprave“ spočívajúcej nielen v páde oporného múru spôsobom, ktorý ohrozuje stavbu a pozemky žalobcu, ale aj v súvisiacom prenikaní vody spôsobenej zmenou odtokových pomerov na pozemku žalovaného (v dôsledku straty opornej funkcie zrúteného múru). Uvedené platí bez ohľadu na to, že podľa tvrdení žalovaného oporný múr nemal vode zádržnú funkciu. S týmto odvolací súd síce môže súhlasiť, že oporný múr (aj vzhľadom na jeho predpokladaný vek) nemal hydroizolačné vlastnosti v dnešnom vnímaní, nič to nemení na konštatovaní o tom, že vyrovnaním terénu a jeho iným spádovaním ako je to v súčasnosti (po strate opornej funkcie múru) k zmene odtokových pomerov aspoň čiastočne, spôsobom zakladajúcim dôvodnosť nároku podľa ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka, dochádza.
11.7 Dôvodné je aj uloženie povinnosti zdržať sa všetkého, čím by žalovaný vážne ohrozoval výkon práv žalobcu prenikaním podpovrchovej a spodnej vody z jeho pozemkov na pozemky žalobcu. Podzemnou vodou je podľa definície voda, nachádzajúca sa mimo zemského povrchu (pod povrchom) v horninovom
prostredí, nespevnených sedimentoch, zvetralinovom pokryve, ale aj v pôde. Väčšina podzemnej vody pochádza však z povrchu, kde voda vsakuje do zeme cez póry hornín, pukliny alebo trhliny. V prevažnej miere ide o tú časť zrážkovej vody, ktorá presiahla cez priepustné vrstvy zemského povrchu a vyplnila vodné priestory. Z uvedeného vyplýva, že podzemnou vodou je v danom konkrétnom prípade aj tá voda, ktorá voľne neodtiekla z pozemkov žalovaného a ktorá vsiakla do pôdneho prostredia. Je technicky prijateľné, že aj táto podzemná voda po páde oporného múru volí cestu najmenšieho odporu a preniká na pozemky vo vlastníctve žalobcu. Keďže ide o dlhodobý, dokonca až trvalý stav, rozhodnutie súdu prvej inštancie je aj v tomto rozsahu správne.
11.8 Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani odvolanie žalobcu voči výroku I. napadnutého rozsudku, v ktorom žiadal, aby súd explicitne medzi zásahmi, ktorých je žalovaný povinný sa zdržať, uviedol aj splaškovú vodu. Podľa ustanovenia § 2 ods. 10 zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 184/2002 Z.z.“ alebo „Zákon o vodách“) splaškovou odpadovou vodou je voda, ktorá pochádza z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách. Zároveň podľa § 2 ods. 8 zákona č. 184/2002 Z.z. kanalizácia je súbor objektov určený na neškodné odvádzanie komunálnych odpadových vôd, splaškových odpadových vôd a priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd a v prípade stokovej siete delenej sústavy alebo polodelenej sústavy aj vody z povrchového odtoku vrátane ich čistenia. Nebolo sporné, že v meste Y. je vybudovaná kanalizácia, na ktorú sú zapojené aj stavebné objekty a pozemky vo vlastníctve žalovaného. Samotné vybudovanie kanalizácie, pripojenie na kanalizáciu nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného významne spochybňuje tvrdenie žalobcu, že na jeho pozemky dochádza aj k prenikaniu splaškovej vody, ktorá by mala byť kanalizáciou neškodne odvádzaná. Žalobca netvrdil, že kanalizácia vybudovaná nie je, spochybnil jej funkčnosť, svoje tvrdenie v potrebnom rozsahu však nepreukázal. Prípad, ktorý v podanom odvolaní spomína, pripustil aj žalovaný, ktorý v tomto smere zdôraznil, že išlo o kalamitnú situáciu. Podstatné je, že žalobca nepreukázal, že ide o stav trvalý, existujúci aj v čase vydania napadnutého rozsudku okresného súdu. Súd rozhodujúci o žalobe podanej podľa § 127 Občianskeho zákonníka môže rozhodnúť pozitívne iba v prípade, pokiaľ neprimeraný zásah trvá (nie je ukončený) a toto trvanie žalobca v spore nepreukázal. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na žalobcovi, ním predkladané dôkazy jeho tvrdenia v potrebnom rozsahu nepotvrdzovali, z fotodokumentácie nie je možné zistiť, či prípadná vlhkosť bola spôsobená povrchovou vodou alebo splaškovou vodou, na ohliadke prienik splaškových vôd na pozemky žalobcu zistiteľný nebol. Niet vhodnejšieho technického nástroja na neškodné odvádzanie splaškových vôd ako prostredníctvom riadne vybudovanej kanalizácie; súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by mal žalovaný mal viac zabrániť prenikaniu splaškovej vody ako vybudovaním a využívaním kanalizácie. Poruchová alebo nefunkčná kanalizácia by samozrejme bola dôvodom pre uplatnenie práv zo strany žalobcu, nie však v režime žaloby podanej podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade vážneho ohrozenia má ohrozený právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody. Žalovaný iba tvrdil, že k prenikaniu splaškových dochádza, preukázal však iba (čo žalovaný pripustil), že k prieniku splaškových vôd jednorazovo došlo. Na rozdiel od iných vôd nepreukázal, že tento stav trvá. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za správne závery súdu prvej inštancie o tom, že túto skutočnosť v spore nepreukázal.
11.9 V nadväznosti na vyššie uvedené považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. za vecne správne. Prihliadol však na tvrdenie žalovaného o tom, že parcela CKN č. XXX pre k.ú. Y. neexistuje v dôsledku jej rozdelenia na parcely CKN č. XXX/X a č. XXX/X. Uvedené je zistiteľné z listu vlastníctva z verejne dostupných databáz. Z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok vo výroku I. formálne zmenil tak, že namiesto pôvodnej parcely č. XXX v zmenenom výroku uviedol parcelu č. XXX/X a parcelu č. XXX/X tak, aby rozhodnutie bolo aj vykonateľné. V tomto smere neobstojí tvrdenie žalobcu, že vhodným rozhodnutím súdu je také, ktoré by zakazovalo žalovanému zdržať sa všetkého, čím by ohrozoval výkon práv žalobcu zo všetkých parciel žalovaného na všetky parcely žalobcu; ani tvrdenie, že v spore nejde o parcely samotné, ale o myslenú čiaru - hranicu medzi pozemkami žalobcu a žalovaného. Žalobca je pán sporu a je povinný vymedziť jeho predmet a poukázať na skutkové okolnosti, pre ktoré svoj nárok v sporovom konaní uplatňuje. Žalobca predmet sporu vymedzil v žalobe, resp. po jej úprave. Povinnosť zdržať sa „všetkého“ je neurčitá pre rozhodnutie súdu posudzujúcemu dôvodnosť žaloby podanej podľa ustanovenia § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka. Rovnako uvedenie parcelných čísel je rozhodujúce pre to, aby rozhodnutie súdu bolo určité a vykonateľné. Žalovaný je nepochybne vlastníkom množstva pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území Kremnica, ktoré pozemky s
prejednávanou vecou vecne nesúvisia. Ak by teda žalobca žiadal, aby sa žalovaný zdržal všetkého, čím by ohrozoval výkon vlastníckeho práva žalobcu prenikaním imisií zo všetkých parciel žalovaného na všetky parcely žalobcu, takáto žaloba by nepochybne trpela vadou nepreskúmateľnosti a bol by dôvod na jej odmietnutie.
12. Súd prvej inštancie druhou výrokovou vetou rozsudku žalovanému uložil povinnosť úplne odstrániť vlastný pevný odpad z CKN parc.č. XXX/X, CKN parc.č. XXX a CKN parc.č. XXX/X k.ú. Y., v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tejto výrokovej napadnutého rozhodnutia podali odvolanie žalobca i žalovaný; žalobca žiadal, aby bol do tejto výrokovej vete doplnený výraz „tak, aby bol pevný odpad odstránený zo všetkých menovaných parciel až do úrovne spodku susediacej parcely CKN č. XXX/X - garáží“; žalovaný predmetný výrok napadol v časti, v ktorej mu bola uložená povinnosť úplne odstrániť vlastný pevný odpad z parciel CKN č. XXX/X a č. XXX/X; proti povinnosti odstrániť vlastný pevný odpad z parcely CKN č. XXX nenamietal. Odvolacia argumentácia žalobcu spočívala predovšetkým v tom, že odpad nachádzajúci sa na predmetných parcelách pochádza výlučne zo zrúteného múru a zeminy, pričom do uvedeného priestoru žalovaný zhadzoval aj iný (stavebný, komunálny) odpad; žalovaný naproti tomu tvrdil, že iný odpad ako suť a zemina zo zrúteného múru nemá pôvod u neho, poukázal tiež na to, že z hľadiska logiky, princípov gravitácie odpad na parcelách č. XXX/ X a č. XXX/X nemôže pochádzať zo zrúteného múru.
12.1 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o odstránenie vlastného pevného odpadu, založil na konštatovaní, že na mieste sa nachádza aj iný odpad, od žalovaného nepochádzajúci (uviedol odpad z fary). Odvolací súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný je vlastníkom, resp. správcom fary, žalovaný nenamietal. V zmysle uvedeného aj odvolací súd považoval prípadný stavebný odpad z fary a farskej záhrady za vlastný odpad žalovaného.
12.2 Uvedená skutočnosť ale nič nemení na správnosti napadnutého rozhodnutia. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie vyplýva, že na pozemkoch žalobcu sa nachádza odpad pochádzajúci zo zrúteného oporného múru a zeminy z pozemku vo vlastníctve žalovaného, ale aj iný odpad. Samotné tvrdenie žalobcu, že ide výhradne o odpad pochádzajúci od žalovaného, resp. z jeho pozemkov, prípadne inej činnosti žalovaného nie je samo o sebe dôkazom takéhoto tvrdenia. Absentuje prípadná relevantná fotodokumentácia alebo iný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné jednoznačne vyvodiť pôvod takéhoto odpadu. Uvedená skutočnosť je nepochybne spôsobená aj dlhotrvajúcim, resp. trvalým stavom, ktorý nastal po páde oporného múru na prelome rokov 2010/2011, súvisiacim pôsobením prírodných vplyvov (narastanie vegetácie). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie, napriek vykonanej ohliadke, nebolo možné identifikovať pôvodcu každého jednotlivého predmetu, ktorý žalobca označil ako odpad. Takáto identifikácia by presahovala rozsah potrebného dokazovania tak, ako ho vymedzil žalobca petitom žaloby a vlastnými skutkovými tvrdeniami. V konečnom dôsledku výrok napadnutého rozhodnutia ukladá žalovanému povinnosť odstránenia všetkého vlastného odpadu, čo zodpovedá tomu, čo žalobca v žalobe žiadal. Z dôvodu nemožnosti identifikácie pôvodcu každého jednotlivého predmetu, nachádzajúceho sa na pozemkoch žalobcu, nebolo možné zo strany súdu prvej inštancie rozhodnúť inak. Žalobca tak v spore nepreukázal úplnú dôvodnosť žaloby v tejto časti tak, aby bolo možné rozhodnúť uložením povinnosti odstrániť vlastný pevný odpad z predmetných parciel až do úrovne spodku susediacej parcely CKN č. XXX/X k.ú. Y.. Dôkazné bremeno preukázania tvrdení pritom zaťažovalo žalobcu. Žalobca nepreukázal stav pozemkov pred tým, ako malo dôjsť k vnikaniu emisií spočívajúcich v suti a zeminy zo zrúteného múru a v stavebnom odpade, čo by bolo predpokladom pre uvedenie do pôvodného stavu a rovnako nepreukázal ani skutočnosť, že odpad nachádzajúci sa na jeho pozemkoch pochádza výlučne od žalovaného.
12.3 Vo vzťahu k druhej výrokovej vete nie je dôvodné ani odvolanie žalovaného. Bol to žalovaný, ktorý v minulosti nevykonal potrebné opatrenia tak, aby predchádzal škode spočívajúcej v zrútení časti oporného múru a súvisiaceho zosunu zeminy na pozemky žalovaného. Aj po tejto udalosti, ktorá mala nastať na prelome rokov 2010/2011, ostal nečinný, suť a zeminu z pozemkov žalobcu neodstránil. Odstup času od uvedenej udalosti nepochybne mohol spôsobiť, že časť sutiny mohla byť presunutá aj na parcely, na ktoré sa reálne nezosunula, nie vplyvom gravitácie, ale napríklad aj konaním samotného žalobcu z dôvodu, aby bolo možné pozemky aspoň obmedzene užívať. Pokiaľ by žalovaný svoj vlastný odpad po zrútení časti oporného múru odstránil sám, alebo v súčinnosti so žalobcom, jeho dôkazná situácia ohľadne identifikácie odpadu by bola výrazne iná. Preto, aby súd uznal argumentáciu žalovaného o inom pôvode odpadu na parcelách, na ktoré sa oporný múr
nezosunul, absentuje relevantná dokumentácia. Žalovaný flagrantne nepostupoval tak, aby k zrúteniu múru na pozemky žalobcu nedošlo; potrebu odstránenia sutiny dlhodobo ignoroval, nevykonal potrebné opatrenia, nenáležite poukazoval na svoje rozpočtové možnosti. Takýmto spôsobom prinútil žalobcu, aby svoje nároky uplatňoval v konaní pred súdom namiesto toho, aby svoju povinnosť uviesť pozemky žalovaného do pôvodného stavu splnil dobrovoľne. Nedostatok súčinnosti žalobcu v rámci stavebného konania vo vzťahu k obnove oporného múru nie je dôvodom pre zbavenie sa zodpovednosti za povinnosť odstrániť závadný stav, ktorý vznikol nie len samotným zrútením múru, ale dlhodobým až trvalým pôsobením sutín zo zrúteného múru na pozemky žalobcu. Aj z uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za spravodlivé aj vo vzťahu k uloženiu povinnosti odstránenia vlastného odpadu žalovaného zo všetkých vo výroku napadnutého rozhodnutia vymenovaných parciel žalobcu; k premiestneniu sutín mohlo dôjsť nielen z hľadiska prírodných fyzikálnych zákonov, ale aj v dôsledku potrebného uvoľnenia priestoru za účelom aspoň obmedzeného užívania nehnuteľností žalobcom.
12.4 Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v druhej výrokovej vete ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
13. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, ktorý súd prvej inštancie priznal vo výške 12.898,24 Eur podali odvolanie žalobca aj žalovaný. Žalobca žiadal priznať náhradu škody v celom uplatnenom rozsahu; žalovaný v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť.
13.1 Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, ako aj na predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že z pozemku žalovaného došlo k zrúteniu časti oporného múru a nasunutiu časti sutiny a zeminy z pozemkov žalovaného na stavbu vo vlastníctve žalobcu. Vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti za škodu je práve stav, ktorý nastal v dôsledku nasunutia sute na nehnuteľnosti žalobcu protiprávnym úkonom žalovaného; žalobca tvrdí, že v dôsledku uvedenej skutočnosti mu vnikla škoda, spočívajúca v zmenšení hodnoty jeho nehnuteľnosti (v dôsledku potreby stavebných úprav, hodnotu ktorých vyčíslil) a zároveň tvrdí, že k škode (zmenšeniu majetkovej hodnoty stavby) došlo v príčinnej súvislosti so zrútením oporného múru.
13.2 Z podaní strán sporu vyplýva, že sporným bolo nielen naplnenie predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, ale aj výška škody. Podľa ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo; škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu. Nepochybným účelom citovaného ustanovenia je zabezpečiť, aby poškodenému bola kompenzovaná majetková ujma; je potrebné porovnať majetkový stav poškodeného pred udalosťou, v ktorej má škoda pôvod a po takejto udalosti. Rozsah náhrady škody by mal zohľadňovať výšku vynaložených (potrebných) finančných prostriedkov nutných k oprave stavby do pôvodného stavu. Je potrebné zvažovať i účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia finančných prostriedkov na uvedenie do pôvodného stavu tak, aby nedochádzalo k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného.
13.3 Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená peniazmi; pod skutočnou škodou na veci sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Občiansky zákonník preferuje náhradu v peniazoch pred tzv. naturálnou reštitúciou; ak sa však vyjadruje škoda porovnaním majetkového stavu poškodeného pred a po škodovej udalosti, rozsahu náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov nutnú k obnove pôvodného majetkového stavu. Ak ustanovenie § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka stavia na prvé miesto náhradu škody v peniazoch a uvedenie do pôvodného stavu len vtedy, ak o to poškodený požiada, za splnenia možnosti a účelnosti uvedenia do pôvodného stavu, je potrebné vychádzať z toho, že náklady na uvedenie do pôvodného stavu určujú aj rozsah náhrady. Peňažná náhrada tak zodpovedá nákladom, ktoré sú potrebné na uvedenie do pôvodného stavu za splnenia podmienky možnosti, účelnosti a nevyhnutnosti.
13.4 Pri určení výšky škody prichádzajú do úvahy dva spôsoby určenia výšky peňažnej náhrady, a to buď porovnanie ceny obvyklej, akú mala vec pred poškodením s obvyklou cenou po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby si poškodený uviedol opravou vec do stavu pred poškodením. Oprava je taká zmena poškodenej veci, ktorá vedie k nadobudnutiu jej pôvodných vlastností. Výšku skutočnej škody žalobca preukazoval listinným dôkazom - posudkom znalca Ing. Dibdiaka, krycím listom rozpočtu zo dňa 29.03.2015 a rozpočtom s výkazom výmer vypracovaným Ing. Miroslavom C.. Účelom rozpočtovaných opráv malo byť uvedenie nehnuteľnosti (stavby) do pôvodného stavu. Takýto spôsob vyčíslenia škody zodpovedá aj zásadám spravodlivosti; nebolo by spravodlivé, aby žalobca najprv finančné prostriedky v nemalej výške na opravu nehnuteľnosti vynaložil a potom ich náhradu požadoval od žalovaného, ktorý mal škodu spôsobiť.
13.5 Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zodpovednosti žalovaného za škodu založil na závere, že žalobca zodpovednosť žalovaného za škodu aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného preukázal listinným dôkazom, a to znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Dibdiaka, ktorý bol vypracovaný v inom spore, ktorú vedu strany sporu na Okresnom súde Žiar nad Hronom, sp.zn. 18C/311/2015. Predmetný posudok sa mal zaoberať aj dôvodmi poškodenia domovej nehnuteľnosti žalobcu.
13.6 Znalec v posudku konštatoval, že na stavebných konštrukciách nehnuteľnosti žalobcu ako poruchy zistil navlhnuté murované steny v suteréne, pričom najviac je navlhnutá obvodová stena bližšia k opornému múru, ktorá je z exteriérovej strany zasypaná zosunutou zeminou a kameňmi zo zrúteného oporného múru; navlhnuté podlahy v suteréne, pričom najviac je navlhnutá podlaha v miestnosti situovanej bližšie k zrútenému opornému múru; navlhnutá obvodová stena v prízemí do výšky cca 1,0m, ktorá je na strane bližšej k opornému múru. Na otázku, či sú tieto poruchy spôsobené poškodením, prípadne zrútením oporného múru, ktorý je vo vlastníctve žalovaného znalec výslovne uviedol, že poruchy prejavujúce sa vlhnutím murovaných stien a podláh suterénu v bytovom dome žalobcu sú spôsobené poškodením a zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu, ale aj inou príčinou. Pokiaľ ide o inú príčinu, znalec konštatoval, že vlhnutie obvodovej murovanej steny suterénu pozdĺž oporného múru je v rozsahu 75% spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu a v rozsahu 25% je spôsobené tým, že existujúca obvodová murovaná stena pozdĺž oporného múru nebola nijako izolovaná proti zemnej vlhkosti a spodnej vode. Vlhnutie ostatných murovaných stien a podláh suterénu je v rozsahu 50% spôsobené zrútením oporného múru a následným zosuvom zeminy na obvodovú stenu, v rozsahu 50% je spôsobené tým, že uvedené existujúce stavebné konštrukcie neboli nijako izolované proti zemnej vlhkosti a spodnej vode.
13.7 Z takýchto záverov uvedených v posudku vyplýva aj príčinná súvislosť medzi udalosťou zakladajúcou nárok na náhradu škody (zrútenie oporného múru a zosuv sutiny a zeminy na obvodový múr stavby žalovaného) a vyčíslenou škodou. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom okresného súdu, že sú naplnené všetky predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu.
13.8 Okresný súd však pochybil, pokiaľ rozdelil zodpovednosť za škodu pomerom 50% na strane žalobcu a na strane žalovaného. V prihliadnutím na škodu, ktorú žalobca v spore uplatnil a ktorá vznikla na obvodovej murovanej stene suterénu pozdĺž oporného múru mal zodpovednosť žalovaného určiť na 75%.
13.9 Žalobca v spore predložil vyčíslenie nákladov spojených s opravou nehnuteľnosti - uvedením do pôvodného stavu. Žalobca toto vyčíslenie nijako nenamietal, vykonanie dôkazu, ktorý by takéto vyčíslenie spochybnil nenavrhol. Vo vzťahu k náhrade škody sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie obmedzil na tvrdenie, že nárok na náhradu škody považuje za nepodložený a nepreukázaný. Súd prvej inštancie potom správne, zistiac, že zodpovednosť žalovaného za škodu je daná, vychádzal z vyčíslenia škody predloženej žalobcom. Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa vyššie uvedeného mal zodpovednosť žalovaného určiť na 75%, z titulu náhrady škody bolo potrebné žalobcovi priznať voči žalovanému sumu 19.347,36 Eur.
13.10 Je potrebné zdôrazniť, že strany sporu v konaní pred súdom prvej inštancie závery v inom konaní predloženého znaleckého posudku nespochybnili. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom zo dňa 11. júla 2018; pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Skutočnosť, že po vyhlásení napadnutého rozhodnutia strany sporu považovali
v inom konaní potrebné doplniť závery znaleckého posudku a položili znalcovi konkrétne otázky (čl. 172 spisu - otázky na znalca od žalovaného), resp. predložili stanovisko k znaleckému posudku, nemôže mať relevanciu vo vzťahu k vyššie uvedeným záverom, najmä pokiaľ v konaní pred súdom prvej inštancie ďalšie dokazovanie (doplnením posudku, výsluchom znalca) nenavrhovali. V konečnom dôsledku odvolací súd na ďalšie dôkazy predkladané stranami sporu prihliadnuť nemohol, ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní (prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Strany sporu ani neuviedli, že by išlo o dôkazy, ktoré nebolo možné uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
13.11 V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v tretej výrokovej vete zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.347,36 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a v piatej výrokovej vete tak, že žalobu v časti nároku na náhradu škody 6.449,12 Eur zamieta.
14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV., ktorým okresný súd konanie v časti zastavil, nebol odvolaním napadnutý.
15. Podľa § 396 ods. 2 C.s.p. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie; podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol odvolací súd o náhrade trov celého konania. Jeho predmetom boli tri uplatnené nároky, nárok podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nárok na uloženie povinnosti odstrániť odpad a nárok na náhradu škody. Vo všetkých troch uplatnených nárokoch bol žalobca úspešný len čiastočne. Pri prvých dvoch nárokoch odvolací súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania uvažoval o 50% úspechu žalobcu vo veci, pri ktorom by nárok na náhradu trov konania nepatril žiadnej zo strán sporu. Vo vzťahu k náhrade škody bol žalobca úspešný v rozsahu 75% a neúspešný v rozsahu 25%; čistý úspech žalobcu je tak vo výške 50%. Odvolací súd preto žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného v rozsahu 50%. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. Odvolací súd zmenil aj výrok napadnutého rozsudku vo vzťahu k trovám štátu, prihliadajúc na pomer úspechu strán v spore s tým, že inak sa s odôvodnením okresného súdu vo vzťahu k trovám štátu v celom rozsahu stotožňuje a naň týmto odkazuje.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).