Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_39Cbi-14-2013.pdf
PDF · 108.28 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cbi/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu SKKS, k. s., so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36868671, správca úpadcu: TSinvest, s. r. o. v konkurze, so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO 36818062, zastúpeného Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO 47243279 proti žalovanému TRIZOLEXIS s.r.o., so sídlom nám. Přátelství 1518/4, Hostivař, 102 00 Praha 10, IČO 292 68 117, Česká republika, o určenie neúčinnosti právnych úkonov a iné takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že splnenie záväzku úpadcom TSinvest, s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO: 36 818 062 žalovanému dňa 1.8.2012 úhradou faktúry vystavenej žalovaným pod č. 120101007 vo výške 45.579,26 eur je voči konkurzným veriteľom v konkurze vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 29R/2/2012 na majetok úpadcu TSinvest, s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, Trenčín, IČO: 36 818 062 právne neúčinné.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45.579,26 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Z r u š u j e sa neodkladné opatrenie Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cbi/14/2013-19 zo dňa 1.3.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoKR/145/2013-42 zo dňa 18.6.2013. -2- 39Cbi/14/2013
IV. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon úpadcu, ktorým dňa 01.08.2012 uhradil časť pohľadávky žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným a bola fakturovaná faktúrou č. 120101007 zo dňa 31.01.2012, úpadcom evidovaná ako faktúra č. 121101004 vo výške 45.579,26 eur, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom. Súčasne žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 45.579,26 eur a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 29R/2/2012 zo dňa 27.07.2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 148/2012 zo dňa 02.08.2012, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie, bolo začaté konkurzné konanie a bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a do funkcie bol ustanovený správca. Dňa 14.05.2012 tunajší súd uznesením sp. zn. 29R/2/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 96/2012 zo dňa 21.05.2012 povolil reštrukturalizáciu úpadcu a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. Podľa rozhodnutia súdu súhlasu správcu podliehajú aj tieto právne úkony:
- urobenie iného právneho úkonu ukracujúceho záujmy veriteľov na uspokojení ich pohľadávok,
- vykonanie iného než bežného právneho úkonu podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov,
- akékoľvek peňažné plnenie zo strany dlžníka alebo jeho viaceré peňažné plnenia voči tomu istému subjektu v priebehu jedného roka vo výške presahujúcej sumu 20 000 eur, ak nejde o plnenia vyplývajúce z právnych úkonov dlžníka schválených správcom,
- vykonanie akéhokoľvek právneho úkonu dlžníka voči osobe spriaznenej s dlžníkom. Dňa 31.01.2012 vystavil žalovaný faktúru č. 120101007 na sumu 145.579,26 eur. Táto pohľadávka bola splatená dňa 31.01.2012 vo výške 100.000 eur. Dňa 01.08.2012 úpadca uhradil žalovanému nesplatenú časť pohľadávky z faktúry č. 120101007 (úpadcom evidovanú pod č. 121101004) vo výške 45.579,26 eur za vykonané stavebné práce. Žalovaný je spriaznenou osobou úpadcu s poukazom na § 9 ods. 1 písm. e) v spojení s § 9 ods. 2 ZoKR (konateľ a spoločník úpadcu D.. K. Q. je jediným spoločníkom a konateľom žalovaného). Podľa informácií správkyne v reštrukturalizácii D.. A. J., správkyňa nedala na tento právny úkon úpadcu voči spriaznenej osobe súhlas. Žalobca poukazoval na ust. § 130 ods. 1, 4, § 57 ods. 1, 4 ZoKR. Uviedol, že úpadca počas reštrukturalizácie bez súhlasu reštrukturalizačnej správkyne plnil svojej spriaznenej osobe. Takýto právny úkon prima facie ukracuje uspokojenie prihlásených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, keďže znižuje hodnotu majetku úpadcu určeného na uspokojenie konkurzných veriteľov. Na úspešné uplatnenie odporovateľnosti ZoKR vyžaduje len splnenie vecného hľadiska (vykonanie právneho úkonu dlžníka podliehajúceho súhlasu správcu, bez jeho súhlasu) a časového hľadiska (vykonanie právneho úkonu dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie, ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz). Obe uvedené zákonné podmienky sú splnené. Preukázanie úmyslu úpadcu ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, ani -3- 39Cbi/14/2013
poznania tohto úmyslu osobou, ktorá získala z právneho úkonu prospech, sa nevyžaduje. V zmysle § 63 ods. 2 prvej vety ZKR následkom rozhodnutia súdu o určení právnej neúčinnosti právneho úkonu dlžníka je povinnosť veriteľa / žalovaného vrátiť plnenie do dotknutej podstaty, a preto žalobca zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 45.579,26 eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo/304/2006, podľa ktorého právnym úkonom nie je faktická činnosť napriek tomu, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť je nutné považovať aj výplatu peňažných prostriedkov vykonanou dlžníkom, pričom žalobca sa práve domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým bola uhradená časť jeho pohľadávky.
3. Súd na prejednanie veci nariadil na deň 25.10.2018 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalovaný napriek tomu, že predvolanie mal riadne a včas doručené postupom podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Svoju neúčasť neospravedlnil a o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd preto prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, pričom prihliadol na obsah spisu.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 29R/2/2012 zo dňa 27.07.2012, uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 29R/2/2012 zo dňa 14.05.2012, faktúry č. 120101007, výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV08004 zo dňa 01.08.2012, pokladničnej knihy, účtovného denníka, emailovej komunikácie zo dňa 01.10.2012, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Cbi/12/2013 listiny: súhlas veriteľa s uznaním pohľadávky, uznanie popretej pohľadávky, späťvzatie žaloby o určenie popretých pohľadávok z 25.01.2016, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cbi/34/2012-269, rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/178/2016-28, oznámenie o výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29R/2/2012 prihlášky pohľadávok 1 - 20, zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Cbi/56/2013 listiny: výpis z obchodného registra, súvaha, znalecký posudok č. 112/2011, súpis všeobecnej podstaty úpadcu, súpis oddelenej podstaty úpadcu, výpis z účtovníctva, zoznam pohľadávok.
5. Podľa § 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“), tento zákon upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne; zákon upravuje aj riešenie hroziaceho úpadku dlžníka a oddĺženie fyzickej osoby.
6. Podľa § 9 ods. 1 ZoKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie
a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c),
-4- 39Cbi/14/2013
e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť.
7. Podľa § 9 ods. 3 ZoKR, kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5% na základnom imaní právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho podielu kvalifikovanú účasť.
8. Podľa § 57 ods. 1 ZoKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.
9. Podľa § 57 ods. 2 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.
10. Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
11. Podľa § 57 ods. 5 ZoKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
12. Podľa § 58 ods. 1 ZoKR, právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.
13. Podľa § 58 ods. 2 ZoKR, právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
14. Podľa § 58 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
15. Podľa § 59 ods. 1 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú -5- 39Cbi/14/2013
až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.
16. Podľa § 59 ods. 2 ZoKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.
17. Podľa § 59 ods. 3 ZoKR, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
18. Podľa § 59 ods. 4 ZoKR, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.
19. Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
20. Podľa § 60 ods. 2 ZoKR, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
21. Podľa § 60 ods. 3 ZoKR, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.
22. Podľa § 62 ods. 1 ZoKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.
23. Podľa § 63 ods. 2 ZoKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
24. Podľa § 130 ods. 1, 4 ZoKR, právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie. Súhlasu správcu počas reštrukturalizácie podliehajú tiež právne úkony dlžníka v pracovnoprávnych vzťahoch. Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon -6- 39Cbi/14/2013
bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
25. Na základe zisteného skutkového stavu a po aplikácii príslušných právnych predpisov, za zistenia, že reštrukturalizačná správkyňa nedala v období od povolenia reštrukturalizácie do jej zastavenia súhlas na peňažné plnenie úpadcu v prospech žalovaného vo výške 45.579,26 eur, súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán takto:
26. Súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná podľa § 57 ZoKR, § 62 ods. 1 ZoKR. Žalobca má postavenie správcu úpadcu a žalovaný má postavenie subjektu, v prospech ktorého dlžník jednostranný právny úkon urobil. Súd následne posudzoval, či predmetná žaloba bola podaná v prekluzívnej lehote, nakoľko žalobca môže podať odporovaciu žalobu iba v lehote 1 roka od vyhlásenia konkurzu v zmysle § 57 ods. 2 ZoKR. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 03.08.2012 a žaloba bola podaná
na súd dňa 19.02.2013, bola podaná v zákonnej lehote, pričom na uvedené je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
27. Žalobca je správcom majetku úpadcu podľa § 40 ods.1 ZoKR. Žalobca spravujúc majetok úpadcu podal predmetnú žalobu vzhľadom k tomu, že právny úkon úpadcu sa mu javil ako odporovateľný právny úkon. V uvedenom prípade mal byť odporovateľným právny úkon splnenia záväzku úpadcu dňa 01.08.2012, ktorým uhradil pohľadávku žalovaného vo výške 45.579,26 eur. Súd preskúmal tento úkon, pričom v prvom rade posudzoval ich platnosť, nakoľko odporovať možno iba platným právnym úkonom. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že napadnuté právne úkony sú platné, pričom ich platnosť medzi stranami sporu nebola ani sporná.
28. Odporovateľnosť právnych úkonov predstavuje osobitný právny inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Predstavuje určitý typ sankcie za právne dôsledky konkrétneho právneho úkonu, ktorý napĺňa atribúty odporovateľnosti, vo vzťahu k veriteľom. Ide o prípad právnych úkonov, ktoré spôsobia ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa, pričom k tomu dochádza zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Súd poukazuje na to, že všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti právnych úkonov je existencia právneho úkonu, účinnosť právneho úkonu a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, ku ktorým sa v konkurznom konaní pripája aj vyhlásenie konkurzu, právny úkon týkajúci sa majetku dlžníka a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil do konkurzu svoju pohľadávku. Následne ZoKR v rámci jednotlivých skutkových podstát špecifikoval konkrétne podmienky odporovateľnosti jednotlivých právnych úkonov, v rámci ktorých žalobca v uvedenom prípade odporoval predmetným právnym úkonom podľa §§ 58, 59 ZoKR, t. zn. mal za to, že právny úkon, je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a zvýhodňujúcim právnym úkonom.
29. K postaveniu žalovaného súd uvádza, že žalovaný bol v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, t. zn. dňa 01.08.2012 spriaznenou osobou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písmeno e) ZoKR. Spriaznenou osobou právnickej osoby je aj v -7- 39Cbi/14/2013
zmysle vyššie uvedeného ustanovenia iná právnická osoba, v ktorej má niektorá z osôb uvedených v § 9 písm. a) až d) kvalifikovanú účasť, pričom v žalovanom a úpadcovi bol totožnou osobou Ing. K. Q., ktorý bol totožne o obidvoch spoločnostiach konateľom a spoločníkom s kvalifikovanou účasťou v spoločnosti žalovaného (v období od 21.02.2011 do 29.05.2015), čím je naplnené splnenie podmienky spriaznenej osoby podľa § 9 písm. e) s odkazom na písm. a) ZoKR.
30. K odporovateľnosti právnych úkonov súd ďalej uvádza, že úspešnosť žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od toho, či predmetný právny úkon bude spĺňať všetky podmienky odporovateľnosti. Súd má za to, že aby mohol vysloviť neúčinnosť, musí mať v konaní preukázané aj ostatné podmienky, ktoré zákon v § 57 a nasl. pre vyslovenie neúčinnosti uvádza.
31. Okrem podmienok včasnosti uplatnenia práva odporovať právnemu úkonu, osoby na to oprávnenej v zmysle § 57 ods. 1 ZoKR, je základnou podmienkou úspešnosti odporovacej žaloby preukázanie v konaní, že ide o právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca preto musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola v konaní ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurzom konaní pohľadávku prihlásil a ktorý mal pohľadávku v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu. Musí ísť o pohľadávku, ktorá bola prihlásená a nebola popretá, t. zn. o veriteľa, ktorý bude so svojimi nárokmi uspokojovaný v rámci konkurzu. Na preukázanie existencie pohľadávky veriteľov, žalobca predložil do spisu zoznam pohľadávok, ktoré boli do konkurzu úpadcu prihlásené s vyznačením ich popretia. Následne správca k prihláseným a popretým pohľadávkam vo svojom vyjadrení zo dňa 03.11.2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cbi/12/2013 uviedol a ktoré súd v tomto konaní oboznámil, že medzičasom došlo k určeniu popretej pohľadávky najväčšieho veriteľa SE.. Rovnako súdu z úradnej činnosti je známe, že medzičasom došlo k právoplatnému rozhodnutiu o určení popretej pohľadávky aj ďalšieho veľkého veriteľa spoločnosti H.., a.s.. Tieto dve pohľadávky existovali aj v čase uskutočnenia odporovateľnosťou napadnutého právneho úkonu teda aj dňa 30.03.2012, a to pohľadávka veriteľa Slovenskej sporiteľni vo výške 2.401.372,56 eur, ktorá bola splatná dňa 16.08.2010, čo znamená, že vznikla ešte skôr a teda existovala v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, ako aj pohľadávka spoločnosti H.
Z., a.s., ktorej pohľadávka v sume celkom 579.578,86 eur, vznikla ešte v roku 2009, t. zn. existovala aj v čase uskutočnenia predmetného právneho úkonu. Okrem toho do konkurzu úpadcu sú prihlásené pohľadávky aj ďalších menších veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, avšak pohľadávky už len týchto dvoch najväčších veriteľov predstavujú pohľadávky v celkovej výške 2.980.951,42 eur, ktorých uspokojenie bolo uskutočnením napadnutého právneho úkonu zo strany t. č. úpadcu ukrátené. Súd následne skúmal majetok úpadcu, ktorý zostal úpadcovi po uskutočnení predmetného právneho úkonu, nakoľko rozhodujúcou skutočnosťou pre vyslovenia neúčinnosti je práve podmienka ukrátenia veriteľa, ku ktorej môže prísť len vtedy, ak by po uskutočnení predmetného právneho úkonu úpadca nemal dostatok majetku na to, aby všetky jeho ostatné, v čase uskutočnenia úkonu existujúce a do konkurzu prihlásené záväzky boli uhradené. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, a to zo znaleckého posudku č. 112/2011, že všeobecná hodnota nehnuteľného majetku úpadcu ku dňu 09.12.2011 t. zn. v krátkom časovom období pred uskutočnením predmetného právneho úkonu bola 1.490.000,- eur, pričom uvedené nehnuteľnosti -8- 39Cbi/14/2013
tvoria zároveň oddelenú podstatu veriteľa Slovenská sporiteľňa. Zo súpisu všeobecnej podstaty uskutočneného po vyhlásení konkurzu súd zistil, že do súpisu bol zapísaný majetok v celkovej výške 86.769,03 eur, pričom súd na pohľadávku zapísanú pod súpisnou položkou č. 15 vo výške 2.988.237,17 eur neprihliadal, nakoľko tento nárok úpadcu bol sporný a žaloba, ktorou sa správca domáhal priznania tohto nároku bola Okresným súdom Bratislava III. pod sp. zn. 26Cb/178/2016 zamietnutá. Preto ak hodnota pohľadávok iba dvoch najväčších veriteľov je skoro dvojnásobná, pričom tieto dve pohľadávky existovali v čase uskutočnenia predmetného úkonu, súd mal za to, že jeho uskutočnením došlo k ukráteniu predmetných veriteľov, nakoľko majetok, ktorý dlžníkovi t. č. úpadcovi zostal, na ich uspokojenie zďaleka nepostačoval.
32. Súd ďalej posudzoval, či predmetný úkon, spadá do jednotlivých skutkových podstát, nakoľko išlo o úkon, ktorý napĺňal všeobecné predpoklady odporovateľnosti, pričom súd ho podradil v rámci jednotlivých skutkových podstát § 58 až 60 ZoKR, pod ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, zvýhodňujúci právny úkon ako aj ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZoKR. Žalobca tvrdil plnenie bez primeraného resp. žiadneho protiplnenia, t. zn. len na základe zmluvy o dielo poskytnutie plnenia vo výške 45.579,26 eur bez poskytnutia protiplnenia. Súd má za to, že žalobca nemôže preukázať negatívnu skutočnosť. Žalobca v rámci vykonaného dokazovania preukázal, že k uskutočneniu plnenia skutočne došlo. Uvedené vyplýva z účtovnej dokumentácie úpadcu. Žalovaný bol v konaní pasívny a nepreukázal, že v uvedenom prípade došlo k primeranosti plnenia, resp. za poskytnuté plnenie mu reálne boli poskytnuté určité práce. Zároveň mal súd preukázaný, vzhľadom k tomu, že išlo o plnenie v prospech spriaznenej osoby, úpadok, nakoľko v takomto prípade sa úpadok predpokladá, čím zároveň bolo naplnené aj ustanovenie § 58 ods. 3 ZoKR, a to, že ide o právny úkon urobený v čase troch rokov pred začatím konkurzného konania. Konkurzné konanie bolo začaté 03.08.2012 a napadnutý právny úkon bol urobený dňa 01.08.2012. Okrem toho je dotknutý právny úkon aj zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa § 59 ZoKR ako aj pod ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 ZoKR. Pri odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 59 ZoKR sa vyžaduje aby dlžník, t. č. úpadca, neodôvodnene zvýhodnil jeho uskutočnením žalovaného ako svojho veriteľa pred inými svojimi veriteľmi. Súd nemal v konaní preukázaný žiaden dôvod, pre ktorý poskytol plnenie práve tomuto veriteľovi, keď mali splatné pohľadávky voči nemu aj iní veritelia, pričom išlo o právny úkon v prospech spriaznenej osoby, kde sa jeho uskutočnenie počas úpadku predpokladá, pričom k jeho uskutočneniu došlo v zákonnej lehote troch rokov pred vyhlásením konkurzu. Pri odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 60 ZoKR sa vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky niektorého z veriteľov, pričom v súlade s § 60 ods. 2 ZoKR, v prípade ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej, čo je z dôvodov už vyššie uvedených tento prípad, sa úmysel ukrátiť veriteľov ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Žalovaný bol v konaní pasívny a opak v konaní nepreukázal, preto súd mal za splnené predpoklady pre vyslovenie neúčinnosti uvedeného právneho úkonu. Zároveň bola splnená aj podmienka uvedená v § 60 ods. 3 ZoKR, a to, že išlo o právny úkon, ktorý bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobe v plnom rozsahu v časti, ktorej sa žalobca domáhal vyslovenia neúčinnosti, vyhovel.
-9- 39Cbi/14/2013
33. Nakoľko súd vyslovil neúčinnosť právneho úkonu, zároveň súd rozhodol aj o povinnosti žalovaného vrátiť do všeobecnej podstaty úpadcu plnenie, ktoré žalovaný získal predmetnými právnymi úkonmi, a to v súlade s § 63 ods. 2 ZoKR.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. V predmetnej veci mal plný úspech žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
36. Lehotu na splnenie povinnosti, 3 dni od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
37. Podľa § 337 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
38. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, súd podľa § 337 ods. 3 CSP rozhodol o tom, že sa zrušuje uznesenie o predbežnom opatrení č. k. 39Cbi/14/2013-19 zo dňa 01.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16CoKR/15/2013-42 zo dňa 18.06.2013 s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.