Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoKR-15-2013.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Subarea
16CoKR/15/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: SKKS, k.s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom IČO: 36 868 671, správcu majetku úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO: 36 818 062, právne zast. Advokátska kancelária A. Q.. so sídlom Q. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: TSBI s.r.o. so sídlom Vyškovec 43, 687 74 Vyškovec, IČ: 292 68 117, Česká republika, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o zaplatenie 45.579,26 eur, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cbi/14/2013-19 zo dňa 1. marca 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zakázal žalovanému nakladať s finančnými prostriedkami do výšky 45.579,26 eur a o náhrade trov konania rozhodol tak, že rozhodne o nich v rozhodnutí vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 O.s.p., § 74 O.s.p., § 75 O.s.p., § 172 ZoKR, ako aj čl. 1, 3 ods. 1, 4 ods. 1, 2 a čl. 6 Nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000. Po tom, čo ustálil, že slovenský súd má právomoc rozhodovať o predbežnom opatrení, skúmal právny vzťah medzi účastníkmi konania a potrebu jeho dočasnej úpravy za situácie, keď na obchodnú spoločnosť TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO: 36 818 062 (dlžník) bola dňa 14.05.2012 s účinkom od 22.05.2012 povolená reštrukturalizácia a dňa 27.07.2012 s účinkami od 03.08.2012 bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Poukázal na to, že z faktúry č. 120101007 zo dňa 31.01.2012 mal za preukázané, že obchodná spoločnosť TSBI s.r.o. so sídlom Vyškovec 43, 687 74 Vyškovec, IČ 292 681 17, Česká republika
- žalovaný vyfakturoval dlžníkovi obchodnej spoločnosti TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO: 36 818 062 cenu diela za stavebné práce v areáli Ozeta Trenčín v celkovej výške 145.579,29 eur. Poukázal na to, že úpadca TSivnest s.r.o. zaplatil časť tejto faktúry vo výške 45.579,26 eur dňa 01.08.2012 v čase, keď trvali účinky povolenia reštrukturalizácie a dva dni predtým, ako nastali účinky skončenia reštrukturalizácie a začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Zaplatenie tejto sumy podľa súdu prvého stupňa vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu č. 12HV08004 zo dňa 01.08.2012, vystaveného dna sumu 45.579,26 eur, pokladničnej knihy za obdobie od 01.01.2012 do 03.08.2012, ako aj z účtovného denníka zo dňa 21.09.2012. Ďalej uviedol, že žalovaný a úpadca sú právnické osoby osobne prepojené prostredníctvom konateľa a spoločníka D.. K. Q., pričom žalobca má postavenie správcu majetku úpadcu a žalovaný má postavenie tretej osoby, ktorej úpadca plnil určitý finančný objem peňažných prostriedkov na zmluvnom základe v čase, keď zaplatenie hodnoty vykonaných stavebných prác podliehalo režimu reštrukturalizácie a súhlasu reštrukturalizačného prípadne dozorného správcu. Medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah založený povolením reštrukturalizácie, neskôr vyhlásením konkurzu na úpadcu, s ktorým bol úpadca v zmluvnom vzťahu a ktorému plnil, pričom toto plnenie je odporované žalobou. Ďalej poukázal na to, že účelom uplatnenia odporovacieho práva má byť vždy to, aby sa majetok úpadcu podliehajúci
konkurzu dostal do stavu, v akom by bol pred uskutočnením právneho úkonu, bolo potrebné medzi účastníkmi konania dočasne na dobu skončenia konania vo veci samej upraviť pomery medzi nimi tak, aby nedošlo k ohrozeniu výkonu rozhodnutia pri prípadnom vrátení peňažných prostriedkov do majetkovej podstaty podliehajúcej konkurzu. Súd prvého stupňa bol názoru, že konečná súdna ochrana práv žalobcu nepochybne vyžaduje ešte predstupeň dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi za účelom zabezpečenia a splnenia účelu konkurzného konania a k tomuto boli splnené základné zákonné podmienky.
Žalovaný proti rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. Poukázal na to, že nariadené predbežné opatrenie v znení, v akom bolo vydané, je materiálne reálne nevykonateľné, pretože z výroku rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré čiastkové opatrenia voči ktorému majetku žalovaný ako ich vlastník nie je oprávnený vykonávať. Žalovaný sa tak dostal do situácie, že nevie, ktorými finančnými prostriedkami disponovať môže a ktorými nie, a preto je výrok rozhodnutia nevykonateľný.
Do pozornosti dal tú skutočnosť, že žalobca neosvedčil svoj nárok, z ktorého žalovaného nemožno odvodiť nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol, že suma vo výške 45.579,26 eur nikdy zaplatená nebola, žalobca nevzal do úvahy žalovaným vystavený dobropis na danú sumu. Vyjadril názor, že úvahy žalobcu sú špekulatívne a nepreukázal, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený, pretože nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
Do pozornosti dal to, že ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podlieha jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, takémuto právnemu úkonu možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz. Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak ich správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Podľa názoru žalovaného, správca mal vziať v úvahu dobropis vystavený na sumu 45.579,26 eur a v takomto prípade nie je dôvod na vydanie predbežného opatrenia. Do pozornosti dal tú skutočnosť, že právnym úkonom, ktorému by bolo možné účinne odporovať, je uzatvorenie zmluvy o dielo, resp. iného právneho titulu, nie vykonanie prípadnej platby za ne. Úkony, ktorým by bolo možné odporovať, vznikli pred povolením reštrukturalizácie a preto na ich vykonanie nebol potrebný súhlas správcu. Vzhľadom na uvedené žalovaný je názoru, že dôvody na zrušenie predbežného opatrenia boli preukázané.
K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. Dôvody odvolania považuje žalobca za účelové a nedôvodné. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal materiálnu nevykonateľnosť daného rozhodnutia a poukázal na to, že rozhodnutím sa žalovanému zakazuje nakladať s finančnými prostriedkami (t.j. s hotovosťou žalovaného), podľa názoru žalobcu sa žalovanému nezakazuje nakladať s existujúcimi pohľadávkami z účtu v banke. Tvrdenie žalovaného, že suma 45.579,26 eur nikdy zaplatená nebola, podľa jeho názoru nie je pravdivá, pretože v pokladni úpadcu sa táto suma nenachádzala. Dôkazom toho je účtovníctvo úpadcu, podľa ktorého suma v pokladni reálne chýbala. Poukázal na to, že má pochybnosti o pravosti opravného daňového dokladu, pretože v účtovníctve úpadcu v mesiaci júl 2012 boli vedené dve storno faktúry a nenachádzala sa v nich suma 7.598,06 eur, tak ako to vyplýva z opravného daňového dokladu. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že právnym úkonom, ktorému by bolo možné účinné odporovať, je uzatvorenie zmluvy o dielo a nie vykonanie platby zaň, žalobca uviedol, že plnenie záväzku je jednostranným právnym úkonom a ako takému je možné bez akýchkoľvek pochybností odporovať. Podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie žalovaného o zásahu jeho vlastníckych práv nad nevyhnutnú mieru, pretože žalobca preukázal dokladmi z účtovníctva, že D.. K. Q. konajúci ako konateľ úpadcu vyplatil dňa 01.08.2012 D.. K. Q. konajúcemu ako konateľovi žalovaného sumu 45.579,26 eur v hotovosti z pokladne. Preukázateľne úpadca tak urobil v období, v ktorom takého právne úkony podliehali súhlasu reštrukturalizačného správcu, pričom úpadca tak urobil vedome, bez súhlasu správcu a tento jednostranný právny úkon urobil voči jemu spriaznenej osobe.
Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že rozhodnutie je arbitrárne, pretože neobsahuje všetky náležitosti podľa § 169 O.s.p. a dal do pozornosti to, že pri nariadení predbežného opatrenia je treba vychádzať z ust. § 176 ods. 4 O.s.p., ktorá právna norma predstavuje lex specialis všeobecnej úprave odôvodnenia
rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Napriek tejto skutočnosti je žalobca toho názoru, že rozhodnutie je náležite odôvodnené a súd prvého stupňa sa zaoberal samotnými dôvodmi nariadenia predbežného opatrenia.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáha vo veci samej určenia, že právny úkon úpadcu (žalobcu), ktorým dňa 01.08.2012 uhradil časť pohľadávky žalovaného vo výške 45.579,26 eur, je právne neúčinný voči konkurzným veriteľom. Ďalej zistil, že žalovaný vyfakturoval faktúrou č. 12010100 zo dňa 31.01.2012, splatnou dňa 31.03.2012, žalobcovi sumu 145.579,26 eur za stavebné práce v areáli Ozeta Trenčín a výdavkovým pokladničným dokladom č. 12HV08004 zo dňa 01.08.2012 priamo cez pokladňu žalobcu bola čiastka 45.579,26 eur vydaná žalovanému. Táto skutočnosť je preukázaná aj z účtovného denníka žalobcu (z čl. 15) a pokladničnej knihy žalobcu vedenej od 01.01.2012 do 03.08.2012, z ktorých listín je preukázané, že o sumu 45.579,26 eur bol znížený stav financií v účtovníctve žalobcu. To, či suma bola, alebo nebola fakticky vyplatená, sa podrobne bude skúmať vo veci samej a skúmanie tejto skutočnosti je nad rámec konania o nariadení predbežného opatrenia.
Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na opravný daňový doklad č. 12030000 zo dňa 31.07.2012 vystavený k daňovému dokladu č. 120101007 k faktúre (z čl. 13), bez ďalšieho nie je možné ustáliť, či suma 45.579,26 eur bola žalobcovi poukázaná a realizácia tohto účtovného úkonu bude predmetom konania vo veci samej.
Tvrdenie žalovaného o materiálne reálne nevykonateľnom rozhodnutí nie je pravdivé. Žalovaný nesmie nakladať s finančným prostriedkami do výšky 45.579,26 eur, môže nakladať s existujúcimi pohľadávkami. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovanému sa nezakázalo nakladať s celým jeho majetkom, ale len s majetkom, ktorý žalovaný získal odporovateľným právnym úkonom.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že účinne je možné odporovať len uzatvoreniu zmluvy o dielo, a práve naopak je názoru, že je možné odporovať plnenie záväzku, pretože ide o právny úkon, tak ako to vyplýva z § 130 ods. 4 ZoKR.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukázal na to, že rozhodnutie je arbitrárne, pretože neobsahuje všetky náležitosti § 169 O.s.p., tak s touto argumentáciou sa odvolací súd nestotožňuje vzhľadom na úpravu v § 76 ods. 4 O.s.p., pričom ide o úpravu lex specialis k všeobecnej úprave odôvodnenia rozhodnutia. Cieľom tohto ustanovenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný zásah súdu. Podľa tohto ustanovenia nie je dôvod na rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia v prípade, že súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa s dôvodmi návrhu, tak ako je to i v tomto prípade.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal všetkými tvrdeniami a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Napadnutému uzneseniu niet čo vytknúť a odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi nebola priznaná, pretože si ich neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.