Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-11-2021.pdf
PDF · 124.2 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/11/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: T. G., nar. XX.X.XXXX, bytom: Y. X, XXX XX Y., v zastúpení AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom: Kmeťová 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, v zastúpení JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie sumy 317,18 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 317,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 317,18 Eur od 9.9.2020 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica a postúpenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 317,18 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 317,18 Eur od 9.9.2020 do zaplatenia a žiadal aj náhradu trov konania.
2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Dňa 30.07.2020 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle: Z. ktoré v čase dopravnej nehody patrilo vlastníkovi MV - žalobcovi. Poistený, resp. žalobca mal so žalovaným uzatvorenú Poistnú zmluvu č. poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX. Poistený túto udalosť žalovanému riadne a včas nahlásil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti zo dňa 25.08.2020 žalovaným oznámené, že dňa 24.08.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti predstavuje sumu 955,27 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola vo výške 488,09 €. Nepriznaná pohľadávka po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150 € je suma vo výške 317,18 €. Skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení, resp. vo výpočte poistného plnenia uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Takúto limitáciu považuje žalobca za arbitrárnu. Žalovaný svojím konaním porušuje ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nedobromyseľne stanovil limitovanú sumu 20,00 EUR/NH bez DPH, bez ohľadu na vývoj cien na trhu, kde má vedomosť o tom, že z uvedeného bude profitovať, keďže ceny na trhu za opravu daného typu motorového vozidla sú preukázateľne vyššie, ako v čase, keď bola uzavretá
poistná zmluva. Konanie v rozpore s dobrými mravmi je viditeľné aj vo výraznej nerovnosti zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ platí poistné plnenie v stanovenej výške, ale reálne nedostáva od poisťovateľa protihodnotu. Samotné ustanovenie čl. 12 VPP - KAS 5 považujeme za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V príslušných poistných podmienkach ani poistnej zmluve, ktorú podpísal poistený, nie je bližšie objasnenie tejto limitácie: 1) nie je objasnenie, na aké druhy motorových vozidiel sa uvedená limitácia vzťahuje; 2) nie je objasnenie, na aký región sa uvedený limit vzťahuje; 3) čo zahŕňa táto priznaná normohodina (aké práce konkrétne). Spotrebiteľ v danom prípade pri podpise poistnej zmluvy nemal k dispozícii tieto informácie, bol vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej zmluvnej podmienke. Dodávateľ (v danej veci v postavení žalovaného) zároveň uvedenou limitáciou dosahuje lepšie postavenie ako spotrebiteľ, keďže zmluvne stanovil pre spotrebiteľa strop. Predmetné ustanovenie poistnej zmluvy je dodávateľom používané v zlej viere, s cieľom poškodiť spotrebiteľa. Dojednanie vo VPP, ktoré jednu skupinu podnikateľov zvýhodňuje na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Dohoda medzi poisťovňou a zmluvným servisom priamo určuje ceny a obchodné podmienky, čo priamo obmedzuje hospodársku súťaž tým, že vylučuje zo súťaže ostatných súťažiteľov, ktorí neposkytujú služby za rovnakých podmienok. Stanovenie cien a obchodných podmienok sa týka práve určenia výšky normohodiny, a výšky lakovacej konštanty. Nezmluvné servisy sú vylúčené zo súťaže, pretože poisteným neposkytne poisťovňa poistné plnenie v plnej výške, ak vykoná rovnakú opravu nezmluvný servis. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Z. za 1 normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 35 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Ak mal žalovaný ako odborne spôsobilá osoba poskytujúca poistenie majetku za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 35 EUR bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Žalovaným krátené poistné plnenie z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Oznámenie žalovaného o poistnom plnení je v rozpore s legislatívou. Žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu, podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti, a na ktorú sa odvoláva. Na základe uvedeného oznámenie o poistnom plnení zo dňa 25.08.2020 je nedôvodné, nepreskúmateľné a arbitrárne.
3. Vo veci Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.2.2021 platobný rozkaz sp. zn. 31Up/194/2021, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku. Žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej Poistnej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa Poistnej udalosti zo strany žalobcu. Žalobca do dnešného dňa nezaplatil faktúru autoservisu v časti uplatňovaného nároku, v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu MV. Keďže žalobca faktúru za opravu jeho MV nezaplatil, na jeho strane nedošlo k žiadnemu zníženiu jeho majetkovej podstaty a teda ani k vzniku žiadnej škody. Žalovaný poskytne poistné plnenie za škodu vzniknutú poistnou udalosťou. Ku vzniku škody na strane žalobcu v prejednávanej veci síce prišlo už poškodením jeho MV, ale v tomto prípade boli následne poškodenia MV odstránené ich opravou v autoservise, teda MV žalobcu bolo uvedené do predošlého stavu a v súvislosti s uvedením do predošlého stavu žalobca nevynaložil žiadne majetkové hodnoty (servisné práce nikdy neboli uhradené). Teda zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že na strane žalobcu neexistuje žiadna škoda, existuje len záväzok žalobcu voči autoservisu na úhradu ceny servisných prác súvisiacich s odstránením poškodenia na MV žalobcu. Čiastka, ktorú žalobca dlží autoservisu ako svojmu veriteľovi, nepredstavuje skutočnú škodu, pretože na strane žalobcu neprišlo k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt. Samotná existencia pohľadávky tretej osoby (autoservisu) voči žalobcovi, ani ak by táto bola judikovaná, sa totiž v majetkovej sfére žalobcu úbytkom jeho majetkových hodnôt neprejavuje. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal na Oznámenie a skutočnosti v ňom uvedené, v zmysle ktorých sa žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola poskytnutá časť poistného plnenia. Likvidácia poistnej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.
4. Žalobca v replike zo dňa 6.4.2021 uviedol, že sám žalovaný uznal nárok žalobcu, resp. poisteného na poistné plnenie, sporný je len rozsah poistného plnenia. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Žalobca do žaloby
uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Z podstaty poistenia nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady, riziká, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (t. j. platobné miesto) uhradí škodu, resp. faktúru za opravu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ. Ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného je nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu a preto námietka aktívnej legitimácie žalobcu je irelevantná. Likvidácia poistnej udalosti nebola realizovaná v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Poisťovňa resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poistený si musí dať opraviť svoje poistené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poistený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Pri krátení poistného plnenia z dôvodu takejto limitácie, ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto takéto krátenie nemá požívať právnu ochranu. Zároveň žalovaný priznáva lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%, avšak takýto pracovný postup zahŕňal dve vrstvy lakovacieho materiálu a práve z toho dôvodu nemožno náklady na lakovací materiál vo výške 100% považovať za primerané. Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že pri vyčíslovaní nákladov a spôsobu opravy bol využitý lakovací systém AZT. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti tento spôsob výpočtu úplne prehliadol, vôbec nevyhodnotil, neskúmal žiadnu z vyššie uvedených nevyhnutných skutočností, napriek tomu, že tento systém dobre poznajú a bežne aplikujú.
5. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Z faktúry č. 20082412 zo dňa 24.8.2020 súd zistil, že dodávateľ PEGA CAR, s.r.o. vyúčtoval žalobcovi opravu poistnej udalosti č. 8014340440 podľa priloženej kalkulácie na opravu Z. vo výške 955,27 Eur vrátane DPH. Faktúra bola splatná dňa 31.8.2020. Uvedená suma vyplývala aj z Posudku/Kalkulácie opravy vypracovanej systémom Audatex.
7. Žalovaný Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.8.2020 oznámil žalobcovi, že 24.8.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti a predložil výpočet výšky plnenia s vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie tak, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady ceny práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 Eur/hod. bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%).
8. Z Cenníka servisných služieb bližšie neurčeného servisu súd zistil, že u motorového vozidla Audi A3 je cena za mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce 55 Eur bez DPH a 66 Eur s 20% DPH.
9. Z Cenníka servisných služieb servisu MORIS Slovakia súd zistil, že u motorového vozidla Audi A3 je cena za mechanické práce 50 Eur a cena za klampiarske a lakovacie práce 52 Eur.
10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
11. Podľa § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 12. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
13. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
14. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
15. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
16. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
17. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, (ďalej len citovaný zákon), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
18. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
19. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
20. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
21. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
23. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
24. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a)
25. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)
26. Podľa§ 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
28. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené a označené žalobcom a žalovaným, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:
33. Predmetom konania je priamy nárok poškodeného na poistné plnenie voči poisťovni v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. s úrokom z omeškania. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na strane škodcov - poistených u žalovaného a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Tieto skutočnosti neboli taktiež medzi účastníkmi sporné. Sporná ostala výška škody a nárok na úrok z omeškania.
34. Za škodu sa považuje ujma, ktorá nastane v majetkovej sfére poškodeného a znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Zároveň predstavuje majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu.
35. Pod pojmom škoda v zmysle citovaného ustanovenia § 442 ods. Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobnej ujmy (Uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/23/2008).
36. K námietke žalovaného o nedostatočnom odôvodnení žaloby, t.j. že toto je v rozpore s § 132 CSP, súd uvádza, že sa s týmto názorom žalovaného nestotožnil. Naopak súd mal za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné na preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh v dostatočnom rozsahu na to, aby súdu bolo zrejmé, čo je predmetom konania, čo žalobca žiada a na základe akých skutkových okolností. Špecifikácia samotnej poistnej udalosti resp. uvedenie skutočností ohľadom iných žalobcom realizovaných úkonoch týkajúcich sa poistnej udalosti (mimochodom žalovaným tiež nešpecifikovaných), nebolo pre rozhodovanie v spore podstatné, pretože žalovaný nespochybňuje priebeh poistnej udalosti a ani iné úkony žalobcu, spochybňuje výšku žalobcom požadovaného poistného plnenia.
37. Vo veci žalovaný učinil spornou otázkou, či žalobca má nárok na náhradu škody od poisťovateľa, ak faktúru za opravu jeho motorového vozidla nezaplatil, a teda na jeho strane nedošlo k žiadnemu zníženiu jeho majetkovej podstaty, t.j. nedošlo k vzniku žiadnej škody. Čiastka, ktorú žalobca dlží autoservisu ako svojmu veriteľovi, nepredstavuje skutočnú škodu, pretože na strane žalobcu neprišlo k zmenšeniu jeho majetkových hodnôt.
38. Tento názor žalovaného súd považoval za nesprávny. Samotná škoda vznikla poisteným momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúry slúžili len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalobcovi ako poškodenému už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti a teda nárok na náhradu škody sa neviaže na vykonanie opravy motorového vozidla, pričom nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Pre tento uplatnený nárok žalobcu - poškodeného na náhradu škody podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je nepodstatné, či poškodený/poistený uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.
39. Čo sa týka obrany žalovaného vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého poistného plnenia žalovaným žalobcovi, žalovaný len odkázal na skutočnosti uvádzané v Oznámení o poistnom plnení a mal za to, že likvidácia poistnej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.
40. Sporové konanie ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.
41. Podstatou povinnosti tvrdenia je uvedenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno- právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.
42. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu sa obsiahlej argumentácii žalobcu o nezákonnom postupe pri výplate poistného plnenia z dôvodu použitej limitácie pri súbežnom rozličnom prístupe u autorizovaných a u neautorizovaných servisov, nijako nevyjadril, žiadnu relevantnú argumentáciu k
tomuto neuviedol, len odkázal na obsah dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení s konštatáciou, že podľa jeho názoru bola likvidácia realizovaná v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami. Žalovaný sa nijako bližšie nevyjadril k skutočnostiam tvrdeným v žalobe žalobcom o tejto nezákonnej limitácii poistného plnenia z dôvodu rozdielneho prístupu žalovaného k autorizovaným a neautorizovaným servisom, k žalobcom tvrdenému rozporu jeho konania s dobrými mravmi resp. v rozpore s poctivým obchodným stykom a vôbec neodôvodnil, prečo svoj postup a výšku vyplateného poistného plnenia 488,09 Eur považuje za správnu a zákonnú. Takúto obranu však súd pri dôslednom nahliadaní na splnenie povinnosti tvrdenia sporovou stranou posúdil ako nedostatočnú a preto argumentácii žalobcu ohľadom nesprávne vyplatenej výške poistného plnenia prisvedčil. Naviac súd sa s takýmto právnym posúdením veci žalobcom v plnom rozsahu stotožnil a mal za to, že žalobcovi bolo poistné plnenie neoprávnene krátené, pretože z predložených cenníkov iných servisov vyplýva, že žalobcovi účtovaná cena za normohodinu za lakovanie motorového vozidla dodávateľom PEGA CAR s.r.o. 35 Eur je cenou primeranou, dokonca ešte nižšou než je účtovaná v iných servisoch. Skutočnosť, že dané motorové vozidlo žalobcu vyžadovalo dve vrstvy laku a z tohto dôvodu aj viac normohodín práce, žalovaný taktiež nijako nepoprel, pretože k tejto skutočnosti neuviedol žiadnu konkrétnu procesnú obranu. Len všeobecná nič nehovoriaca konštatácia žalovaného, že likvidácia poistnej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami bez bližšej špecifikácie, prečo a na akom základe by k takémuto záveru mal dospieť aj súd v konaní, nemôže spĺňať definíciu riadnej procesnej obrany žalovaného. Preto súd dospel k záveru, že nárok na výplatu poistného plnenia žalobcovi žalovaným je plne dôvodný.
43. Čo sa týka úroku z omeškania súd mal za to, že tento riadne a správne uplatnený. Žalovaný vo svojom Oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.8.2020 neuviedol jasne a zrozumiteľne dôvody nepriznania jednotlivých položiek a preto nenaplnil literu ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, na základe čoho súd pri priznávaní úroku z omeškania bol potom viazaný ustanovením § 11 ods. 8 citovaného zákona a priznal úroky z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný len stroho a vágne uviedol, že v akej výške plnenie priznané, t.j. ako primerané náklady ceny práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 Eur/hod. bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Avšak v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona je poisťovateľ povinný uviesť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. To znamená, že poisťovateľ tu musí vysvetliť dôvody najmä toho rozsahu požadovaného poistného plnenia, ktoré odmietol plniť, nie ktoré plnil. Žalovaný v tomto konkrétnom prípade vôbec nevysvetlil, prečo pristúpil k priznaniu ceny práce iba v rozsahu 20 Eur/hod. bez DPH a prečo lakovaciu konštantu priznal iba v rozsahu 100%, t.j. za 1 vrstvu laku. Takéto vysvetlenie v Oznámení o poistnom plnení úplne absentuje a preto možno konštatovať, že žalovaný neposkytol riadne vysvetlenie dôvodov krátenia poistného plnenia v zmysle § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona.
44. Súd mal ďalej za to, že správne je uplatnená aj sadzba úroku z omeškania vo výške 5% ročne, kedy žalovaný sa v zmysle § 11 ods. 7 citovaného zákona dostal do omeškania s plnením dlhu dňom 9.9.2020, v ktorý deň sadzba ECB bola 0%, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 5% ročne. V neposlednom rade súd poukazuje i na to, že otázka uplatneného úroku z omeškania nebola žalovaným vôbec spochybnená.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 317,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 317,18 Eur od 9.9.2020 do zaplatenia.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
50. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
51. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.
52. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.
53. Súd zvažoval použitie ustanovenia § 257 CSP, avšak v tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa tak v osobnom či majetkovom postavení žalovaného a ani v predmete sporu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).