Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_KE-8S-103-2020.pdf
PDF · 104.42 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-8S/103/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: GP Stores, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 46 819 207, právne zastúpený: JUDr. Marta Šuvadová, advokátka Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100800262/2020 zo dňa 23. apríla 2020, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100800262/2020 zo dňa 23. apríla 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102943022/2019 zo dňa 19. decembra 2019 a vec vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Košice (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 102943022/2019 zo dňa 19. decembra 2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 180,00 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2017 konštatujúc, porušenie ustanovenia § 51 v nadväznosti na § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“).
2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100800262/2020 zo dňa 23. apríla 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že správca dane začal dňa 22. mája 2018 na základe Oznámenia č. 100751116/2018 zo dňa 17. apríla 2018 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období júl 2017 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od dodávateľa Visual Media, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 238 264 (ďalej aj „dodávateľ“ alebo „dodávateľská spoločnosť“) na základe faktúr:
- č. 160100384, so základom dane 3000,00 eur a DPH 600 eur, s predmetom dodania „baliace práce“,
- č. 160100385, so základom dane 850,00 eur a DPH 170 eur, s predmetom dodania „upratovanie Tomášikova 35, Košice“,
- č. 160100386, so základom dane 4000,00 eur a DPH 800 eur, s predmetom dodania „prenájom baliacich prístrojov“,
- č. 160100387, so základom dane 4100,00 eur a DPH 820 eur, s predmetom dodania „technická podpora, údržba hardware, software“,
- č. 160100388, so základom dane 2800,00 eur a DPH 560 eur, s predmetom dodania „výroba bannerov“,
- č. 160100389, so základom dane 2000,00 eur a DPH 400 eur, s predmetom dodania „editačné práce“,
- č. 160100390, so základom dane 3600,00 eur a DPH 720 eur, s predmetom dodania „výroba a tlač letákov A5 obojstranné “,
- č. 160100391, so základom dane 950,00 eur a DPH 190 eur, s predmetom dodania „roznáška letákov“,
- č. 160100392, so základom dane 3000,00 eur a DPH 600 eur, s predmetom dodania „grafické práce“,
- č. 160100393, so základom dane 1600,00 eur a DPH 320 eur, s predmetom dodania „výroba a tlač plagátov obojstranné“.
4. Správca dane zistil, že konateľom dodávateľa bol v kritickom období pán A. B., bytom C. XXX, XXX XX C., pričom tento bol ako svedok vypočutý správcom dane dňa 26. februára 2019. Vo svojej výpovedi najmä potvrdil dodania v zmysle vyššie uvedených faktúr žalobcovi, ale dôkazy o ich reálnom uskutočnení nepredložil. Účtovné doklady nemá k dispozícii, meno účtovníčky odmietol špecifikovať pričom dodal, že účtovníctvo bolo vedené externe. Zároveň nemohol uviesť, či v dobe kedy k zdaniteľným obchodom malo dôjsť disponoval dodávateľ zamestnancami. Tiež uviedol, že služby realizovala subdodávateľská spoločnosť KR Business, s.r.o., IČO: 48 089 206 (ďalej aj „subdodávateľ“ alebo „subdodávateľská spoločnosť“), ktorú zastupoval Ing. Albert Ternai.
5. Ďalej správca dane zistil, že:
- dodávateľská spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou MDT Group, s.r.o., so sídlom Lermontovova 18, 811 05 Bratislava, ktorá je nekontaktná a nebolo možné zabezpečiť účtovné a daňové doklady dodávateľskej spoločnosti;
- subdodávateľská spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 09. septembra 2017 stala spoločnosť STAREC, s.r.o., so sídlom Laborecká 1854/158, 066 01 Humenné, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia a jej právnym nástupcom sa od 18. októbra 2017 stala spoločnosť VARPET, s.r.o.;
- medzi žalobcom a dodávateľom nebola ohľadne predmetných služieb uzatvorená žiadna písomná zmluva;
- subdodávateľ za zdaňovacie obdobie júl 2017 nepodal daňové priznanie DPH (na strane 25 rozhodnutia správcu dane je konštatované, že „Za zdaňovacie obdobie január 2017, t.j. v období, kedy táto spoločnosť mala zdaniteľné obchody v zmysle vyššie uvedených faktúr realizovať, podal daňové priznanie DPH, pričom na každom riadku daňového priznania vykázal nulové hodnoty a nepodal kontrolný výkaz“) , kontrolný výkaz, ročné a ani mesačné hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti;
- subdodávateľovi bola dňa 31. augusta 2017 zrušená registrácia pre DPH;
- subdodávateľ sa nenachádza v registri Sociálnej poisťovne.
6. Výsledky daňovej kontroly sú zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly číslo 101009009/2019 zo dňa 30. apríla 2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 03. mája 2019 spolu s výzvou na vyjadrenie, kedy bola daňová kontrola ukončená. Daňový subjekt podal dňa 28. júna 2019 vyjadrenie k Protokolu. Vo vzťahu k tomuto vyjadreniu správca dane poukazoval na už vyššie uvedené zistenia a najmä uviedol, že sa nepreukázalo vykonanie obchodov deklarovaným dodávateľom. Nepravdivosť výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti dokazujú vyjadrenia pána B. D., zamestnanca spoločnosti BH Beta, s.r.o. (prenajímateľ skladových priestorov pre žalobcu) a zároveň aj správcu budovy, ktorý negoval vyjadrenia konateľa dodávateľskej spoločnosti.
7. V rámci následného vyrubovacieho konania správca dane dňa 23. októbra 2019 vypočul svedka E. F. G. - zástupcu subdodávateľskej spoločnosti, ktorý najmä uviedol že:
- žalobcu nepozná a tiež nepozná ani jeho konateľa,
- dodávateľskú spoločnosť a subdodávateľskú spoločnosť ako aj ich konateľov pozná,
- žiadny pracovnoprávny vzťah medzi subdodávateľskou spoločnosťou a ním nikdy nebol, išlo o vzťah kamarátsko-pracovný s vtedajším konateľom subdodávateľskej spoločnosti,
- nevedel potvrdiť poskytnutie služieb v plnom rozsahu subdodávateľskou spoločnosťou, avšak dodal že chodil do Maďarska pre letáky a reklamné predmety, ktoré mal priniesť konateľovi alebo priamo na G. XX, H., nevedel však uviesť meno, komu ich odovzdal, pričom nikdy nemal ani žiadnu písomnosť o odovzdaní tovaru,
- pomáhal konateľovi dodávateľa kvôli jazykovej bariére,
- nemal žiadny mandát na zastupovanie subdodávateľskej spoločnosti, nikdy nevidel jej účtovníctvo, nemal vedomosť o tom, kto účtoval pre uvedenú spoločnosť ani nikdy nevidel žiadne faktúry, ktoré sa v tejto súvislosti vystavovali,
- predmetné obchody nesprostredkoval, len sa podieľal na technickom zabezpečení obchodov buď na požiadanie konateľa dodávateľskej spoločnosti alebo konateľa subdodávateľskej spoločnosti,
- niektoré tovary, ktoré pomenoval ako letáky, USB kľúč, reklamné predmety, zrkadielka otváracie, zápisníčky, perá a plagáty prevzal od subdodávateľskej spoločnosti. Tovar prevzal vždy v Maďarsku na rôznych miestach a tieto priviezol vlastným vozidlom.
8. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že dôvodom neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane je, že zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom vyššie uvedených faktúr nevykonala dodávateľská spoločnosť prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti.
9. Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný v napadnutom rozhodnutí (konajúc o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane), okrem všeobecných teoretických východísk, uviedol najmä, že žalobca splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane preukázal formálnymi dôkazmi (faktúra s prílohami) a všeobecným tvrdením o realizácii všetkých deklarovaných zdaniteľných obchodov dodávateľskou spoločnosťou, zatiaľ čo správca dane vykonaným dokazovaním zistil také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného odpočítania dane z preverovaných z faktúr od deklarovaného dodávateľa. Poukázal na rozpory vo výpovediach konateľa dodávateľskej spoločnosti a zástupcu subdodávateľskej spoločnosti a tiež na zistenie, že subdodávateľská spoločnosť v kritickom období nemala zamestnancov, nedodala služby dodávateľskej spoločnosti a táto ďalej žalobcovi. Tiež uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že dodávateľ žalobcu nepredložil relevantné dôkazy a účtovníctvo spoločnosti dodávateľa a subdodávateľa nie je dispozícii, dodanie služieb daňovému subjektu je opodstatnene spochybnené.
II.
Konanie pred správnym súdom
10. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného č. 100799924/2020 zo dňa 23. apríla 2020 správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) zo dňa 17. júna 2020, doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 24. júna 2020, pričom navrhol, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca tiež žiadal priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. V správnej žalobe žalobca najmä uviedol, že
- reálnosť zdaniteľných plnení preukázal faktúrami, objednávkami, vzájomným odsúhlasením vykonaných služieb, ukážkou vytvorených bannerov, zoznamom emitovaných prác, plánom výkonu služby, vytlačenou ukážkou grafických prác, výpoveďou bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti a výpoveďou zástupcu subdodávateľskej spoločnosti;
- predložením všetkých žalobcovi dostupných podkladov o reálnosti zdaniteľného obchodu prešlo dôkazné bremeno na preukázanie opaku na správcu dane, pričom tento opak nepreukázal;
- absencia písomnej zmluvy s dodávateľskou spoločnosťou nemôže vyvolať pochybnosť o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení, keď existenciu ústnej dohody potvrdil žalobca aj dodávateľ, v konaní bola predložená objednávka a tiež ďalšie listinné a vecné dôkazy (ukážky vzorky);
- žalobca nemá prístup k účtovníctvu iných obchodných spoločností, nevie nijako ovplyvniť vedenie ich účtovníctva, a teda nemôže niesť žiadnu zodpovednosť a ani sankcie za to, že iná spoločnosť nesplnila svoje povinnosti a neodviedla daň;
- uvedená skutočnosť tak isto nepreukazuje, že by k zdaniteľným plneniam nedošlo;
- ani tvrdenie o chýbajúcich ľudských zdrojoch na strane dodávateľa a subdodávateľa nespochybňuje uskutočnenie zdaniteľných plnení;
- dôkazné bremeno nezaťažuje daňový subjekt bezhranične, pretože po adekvátnom splnení dôkaznej povinnosti platiteľom dane prechádza dôkazné bremeno na správcu dane.
12. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
13. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05. februára 2021, v ktorom po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení správcu dane najmä uviedol, že:
- žalobca predložil správcovi dane iba faktúry s prílohami a tvrdil, že všetky deklarované zdaniteľné obchody boli realizované dodávateľom;
- z dokazovania však vyplynulo, že dodávateľ reálne vykonanie služieb nepreukázal a tvrdenia jeho bývalého konateľa neboli podložené žiadnym dôkazom;
- tvrdenia o ústnej dohode ani nepredloženie písomnej zmluvy neboli rozhodujúce pre vyvodenie záveru o nepreukázaní práva na odpočítanie dane;
- objednávka a ďalšie listinné dôkazy nijakým spôsobom nepreukazujú ani existenciu zmluvy alebo dohody, pretože na žiadnu zmluvu ani dohodu neodkazujú a nepreukazujú ani realizáciu služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre.
14. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie
15. Žalobca v replike zo dňa 03. mája 2021 navyše, oproti žalobnej argumentácii poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, 3Sžf/94/2013, 3Sžf/1/2010 a 6Sžf/10/2012 a uviedol, že správca dane nadobudol pochybnosti o tom, či subdodávateľom dodávateľa bola spoločnosť KR Business, s.r.o. a z uvedeného bez ďalšieho vyvodil nelogický záver, že keďže dodávateľ nepreukázal, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané subdodávateľom, ani žalobca nemohol preukázať, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané dodávateľom. Správca dane tak od žalobcu požadoval, aby preukázal skutočnosti týkajúce sa právneho vzťahu, ktorého nebol účastníkom.
16. Vyššie uvedené vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 10. mája 2021. Žalovaný k tomuto nezaujal žiadne stanovisko.
III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov
17. Podľa § 19 ods. 1 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
18. Podľa § 19 ods. 2 daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
19. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
20. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
21. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom
25. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/103/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/103/2020.
26. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 30. mája 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 23. mája 2024).
27. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
28. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
29. Správny súd už v inom jeho konaní (sp. zn. KE-8S/100/2020) prejednal vec, v ktorej vystupoval ten istý žalobca (GP Stores, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava, IČO: 46 819 207) a žalovaný, a ktorá sa týkala totožného predmetu konania, kedy predmetom súdneho prieskumu bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného 100799924/2020 zo dňa 23. apríla 2020, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 5 180,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017. Zhodnosť aktuálne súdenej veci s vecou už rozhodnutou vyplýva aj zo skutočnosti, že správca dane vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2017, ktorú začal dňa 22. mája 2018 na základe Oznámenia č. 100751116/2018 zo dňa 17. apríla 2018. Výsledky uvedenej daňovej kontroly správca dane zhmotnil v Protokole z daňovej kontroly č. 101009009/2019 zo dňa 30. apríla 2019, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie v aktuálne súdenej veci, ako aj veci už rozhodnutej.
30. Dôvody, na ktorých je postavená správna žaloba vo veci sp. zn. KE-8S/100/2020 a ktoré sú obsiahnuté v bode 11 rozsudku, ktorý v tejto veci vydal správny súd dňa 07. marca 2024, sú zhodné so žalobnou argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne konanie. Identické v obidvoch súdnych konaniach boli aj všetky ďalšie písomné vyjadrenia žalobcu a žalovaného, nasledujúce po správnej žalobe. Predmetom súdneho prieskumu v oboch týchto veciach je posúdenie zákonnosti vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobia a to jún 2017 a júl 2017. Správca dane a po ňom aj žalovaný v oboch prípadoch ustálili, že za uvedené zdaňovacie obdobia žalobca nepreukázal, že zdaniteľné obchody, ktoré sú predmetom faktúr prijatých od dodávateľskej spoločnosti, na základe ktorých si uplatnil právo na odpočítanie dane v celkovej sume DPH ? 5 180, eur (totožne v oboch zdaňovacích obdobiach), sú reálne uskutočnené tak, ako bolo žalobcom deklarované. Keďže v tomto súdnom konaní sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane, u ktorých sa vychádzalo z rovnakých dôkazných informácií a podkladov, ako v prípade rozhodnutí žalovaného a správcu dane, ktorých zrušenie navrhol žalobca správnemu súdu vo veci vedenej pod sp. zn. KE-8S/100/2020, a skutkovými a
právnymi okolnosťami ide o zhodné prípady, správny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôvodov odprezentovaných v rozsudku správneho súdu č. k. KE-8S/100/2000-214 zo dňa 07. marca 2024 (bod 22 až 40). Formálny rozdiel spočíva len v tom, že v tomto preskúmavanom prípade sa mal správny súd zaoberať zákonnosťou vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie (júl 2017).
31. Ako už bolo skôr spomenuté, žalobné dôvody a ich formulácia v oboch správnych súdnych konaniach (sp. zn. KE-8S/103/2020 a predmetné súdne konanie), nevykazujú medzi sebou žiadne odchýlky. Takisto aj procesný postup daňových orgánov týkajúci sa zdaňovacieho obdobia jún 2017 bol zhodný s ich postupom pri zdaňovacom období júl 2017, kedy súčasťou tohto postupu bolo aj zrušenie prvotného rozhodnutia správcu dane žalovaným a vrátenie daňovej veci do vyrubovacieho konania za účelom vykonania dokazovania, opätovné rozhodnutie správcu dane, následne potvrdené správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru o plnej aplikovateľnosti ním vydaného rozsudku č. k. KE-8S/100/2000-214 zo dňa 07. marca 2024 aj na toto súdne konanie, pričom uvedený rozsudok je súčasťou súdneho spisu na čl. 75.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).
33. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).
V Košiciach dňa 30. mája 2024