Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45Ek/2915/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., so sídlom Českobrodská 1329, 198 21 Praha 9 - Kyje, zast. Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Justičná 2711/9, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO:36 789 615 proti povinnému: O. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX M.-U., o vymoženie 17117,77 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. 02. 2022, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. 02. 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. 02. 2022.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 17. 09. 2021 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 17 117,77 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Banská Bystrica dňa 02. 06. 2021 pod sp. zn. , ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 07. 07. 2021.

2. Uznesením sp. zn. zo dňa 11. 02. 2022 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v prevyšujúcej časti trov právneho zastúpenia vo výške 19,92 Eur zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník uviedol, že súd pri posudzovaní výšky trov právneho zastúpenia bral do úvahy výslovné znenie ust. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba ako ,,vyhláška“), podľa ktorého je z logického i jazykového výkladu zrejmé, že ak nie je ustanovené inak, je predmetom tarifnej hodnoty výška peňažného plnenia, resp. cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka pri začatí poskytovania právnej služby, pričom za cenu práva je potrebné považovať aj hodnotu pohľadávky a hodnotu záväzku. Vychádzajúc z toho, že v danom ustanovení nie je určené, že za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky s príslušenstvom, nemožno zahrnúť za účelom určenia základnej sadzby tarifnej odmeny príslušenstvo pohľadávky priamo do jej hodnoty. Ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do

tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“. Súd poukázal na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého, ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31. 07. 2012, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 09. 2013, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 03. 2013, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 04. 2014, sp. zn. XCob/XX/XXXX a iné). Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 03. 2013, sp. zn. XCo/XX/XXXX). Do pozornosti súd dáva tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 10. 2015. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky za poskytovanie právnych služieb, vychádzajúc z výšky istiny, ktorou je v tomto prípade suma 17 117,77 Eur, prináleží za každý úkon odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Základnou sadzbou tarifnej odmeny pri danej istine je 336,94 Eur. Jednou polovicou je 168,47 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu, vzniká právnemu zástupcovi nárok na trovy za dva úkony právnej služby a režijný paušál vo výške 2 x 10,87 Eur (za rok 2021), výsledkom je čiastka 358,68 Eur. Nakoľko je právny zástupca platcom DPH, má teda nárok na trovy vo výške 430,42 Eur vrátane DPH. Vzhľadom na uvedené, exekučný súd v rámci rozhodovania o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia s Exekučným poriadkom a vyhláškou. Nakoľko si právny zástupca oprávneného uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 450,34 Eur /vrátane DPH/, pričom v skutočnosti má nárok na trovy právneho zastúpenia iba vo výške 430 42 Eur /vrátane DPH/, súd návrh na vykonanie exekúcie v prevyšujúcej časti trov právneho zastúpenia v sume 19,92 Eur podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") zamietol.

3. Proti uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že právne posúdenie vyššieho súdneho úradníka, v zmysle ktorého by sa tarifná hodnota právnej služby v exekučnom konaní mala počítať výlučne z istiny priznanej exekučným titulom (a nie aj z príslušenstva), oprávnený považuje za nesprávne. Zo žiadneho ustanovenia vyhlášky ani Exekučného poriadku nevyplýva, že tarifná hodnota právnej služby v exekučnom konaní by sa mala počítať výlučne z istiny. Práve naopak, základom tarifnej hodnoty je vymáhaný nárok v exekučnom konaní, ktorým je v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku aj príslušenstvo pohľadávky (istina, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvná pokuta, trovy exekúcie oprávneného). Oprávnený poukázal na body 19, 20, 21, 28, 29, 30, 31 a 33 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXEk/X/XXXX zo dňa 28. 11. 2017, a tiež poukázal na body 15 a 16 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19. 07. 2019, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Oprávnený záverom uviedol, že pri určení tarifnej hodnoty za úkon právnej služby je nutné rozlišovať medzi exekučným konaním a základným (nachádzacím) konaním. Základom tarifnej hodnoty v exekučnom konaní je vymáhaný nárok, čo znamená, že v exekučnom konaní je potrebné počítať tarifnú hodnotu za úkon právnej služby z istiny aj z príslušenstva, zatiaľ čo v základnom (nachádzacom) konaní je základom tarifnej hodnoty istina. V súlade s vyššie uvedeným je nepochybné, že oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súlade s Exekučným poriadkom ako aj vyhláškou MS SR č. 655/2004. Súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na vykonanie exekúcie v pomernej časti trov právneho zastúpenia z dôvodu, že tarifnú hodnotu za úkon právnej služby počítal výlučne z istiny uplatneného nároku, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadami, najmä rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. 02. 2022. Oprávnený zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania o podanej sťažnosti v plnom rozsahu.

4. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa a v znení (ďalej len „“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

12. Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

13. Podľa § 10 ods. 4 vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.

14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávneného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sudca (aj napriek Exekučného poriadku) doplnil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a vysporiadaval sa s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

15. Základným právnym problémom, ktorý oprávnený v sťažnosti nastolil so zreteľom na jeho odôvodnenie je, či trovy konania sú samostatným nárokom, resp. či sú príslušenstvom pohľadávky a to v nadväznosti na ďalší postup pri výpočte odmeny právneho zastúpenia. V tomto zmysle súd poukazuje na ustálenú judikatúru slovenských súdov prevzatú z Českej republiky, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.08.2008, v ktorom uviedol: „Je-li pohledávka uplatněna u soudu (za takové uplatnění pak lze nepochybně považovat též vymáhání pohledávky cestou soudního výkonu rozhodnutí nebo exekuce podle zákona č. 120/2001 Sb.) považuje se nárok na náhradu nákladů řízení za její příslušenství.“ Príslušenstvo pohľadávky nemení svoju podstatu a charakter, či je uplatnené v základnom či exekučnom konaní. Právny záver oprávneného uvedený v sťažnosti, že predmetom exekučného konania je však vo všeobecnosti už judikované plnenie a v tomto konkrétnom

prípade vymoženie peňažného nároku špecifikovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku a preto existuje medzi vyčísľovaním trov základného konania a exekučného konania rozdiel, považuje exekučný súd za právne nesprávny. Nárok na peňažné plnenie definovaný za bodkočiarkou §-u 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku nie je možné považovať za predmet výpočtu základu, nakoľko samo obsahuje trovy exekúcie oprávneného. Preto nemôže byť základom pre výpočet trov exekúcie oprávneného to, čo je jeho imanentnou súčasťou, nehovoriac o tom, že by za správnosti použiteľnosti uvedeného ustanovenia ako základu pre výpočet odmeny právneho zastúpenia sa mali účtovať a vymáhať aj trovy z trov exekúcie, čo by bolo v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti. Cieľom uvedeného ustanovenia hoci tiež obsahuje slovné spojenie „peňažné plnenie“ nie je nahrádzať, resp. dopĺňať § 10 vyhlášky. Ustanovenie § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku zákonodarca použil len v súvislosti s obligatórnymi náležitosťami návrhu na vykonanie exekúcie v prípade, ak sa vymáha peňažné plnenie. Uvedené ustanovenie však nemožno aplikovať na výpočet trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, keď priamo ustanovenie § 199e Exekučného poriadku pri náhrade odmeny za právne zastúpenie odkazuje na ustanovenia o tarifnej hodnote, ktorými sa rozumejú ustanovenia § 9 až § 14 vyhlášky. Pokiaľ ide o právny názor oprávneného, že v exekučnom konaní sa jedná o vymoženie judikovaného nároku, kde tarifnou hodnotou je celý nárok §-u 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, musí exekučný súd skonštatovať, že judikovanosť nároku má v exekúcii ten význam, že uvedený nárok môže byť nútene za asistencie štátnej moci vymáhaný. Inú vlastnosť ako vyššie uvedenú nárok priznaný vykonateľným rozhodnutím nezískava a v tomto zmysle v bazálnom stave sa nijak neodlišuje od predprocesného (hmotnoprávneho) a procesného nároku. Premietnutím tohto záveru, čo je istinou v hmotnoprávnom nároku zostáva ňou i v judikovanom. To isté platí i pre príslušenstvo pohľadávky. Judikovanosť, resp. nejudikovanosť nároku v zmysle vyhlášky nie je žiadnou premennou, ktorá by ovplyvňovala výšku základu pre výpočet odmeny právnej služby.

16. Súd súhlasí s tvrdením oprávneného, že peňažné plnenie sa skladá z viacerých čiastkových nárokov, ktoré je možné v exekučnom konaní uplatniť aj samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie a ktoré sú priznané samostatnými exekučnými titulmi, súd ale uvádza, že oprávnený by mal tieto čiastkové nároky uplatňovať voči žalovanému, resp. povinnému naraz, ak aj u nich existuje so základným nárokom „actio nata“, teda žalovateľnosť. Inač povedané, exekučný súd chce jednoznačne uviesť, že jednou zo základných zásad civilného procesu je zásada poctivého začatia i vedenia konania ( ). Možnosti rozdeľovania vymáhaných peňažných plnení viažúcich sa k tomu istému nároku (vyplývajúcemu z jedného skutkového deja) do viacerých exekúcií súd považuje za nepoctivé a súd to musí bez ďalšieho odmietnuť, ak tu ozaj nie sú relevantné dôvody, pre ktoré žalobca, resp. oprávnený bol donútený ich uplatniť osobitne. Veď veriteľ môže samostatne na súde dokonca nielen uplatniť viaceré nároky z jedného právneho vzťahu, ale dokonca jeden nárok po častiach, napríklad preto, lebo pri nižších sumách je relatívne vyššia odmena za úkon právnej služby. Takýto špekulatívny postoj je nutné odmietnuť ako správnu právnu argumentáciu. K tomu musí exekučný súd uviesť, že v zmysle článku 5 súdne konanie, t. j. i exekučné neslúži k zneužitiu práva, teda žiadne konanie nemôže primárne slúžiť len k získaniu a vymoženiu trov konania (exekúcie). Cieľom súdneho konania je poskytnutie právnej ochrany tým subjektívnym právam alebo právom chráneným záujmom, ktoré boli poškodené alebo ohrozené. K tomu súd poukazuje na bohatú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Českej republiky k trovám konania pri formulárových žalobách, drobných sporoch a podobne, napr. nález Ústavního soudu ČR z 24. júla 2013, sp. zn. , nález Ústavného súdu SR z 25. mája 2010, sp. zn. -26, kde súd odmietol takúto motiváciu vedenia sporu. Z tohto dôvodu súd musí túto námietku oprávneného, ktorej základ je špekulačný bez ďalšieho odmietnuť.

17. To, čo v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky je obsahom právneho pojmu peňažné plnenie, platí aj pre exekučné konanie. Je pritom potrebné vychádzať aj zo vzájomných vzťahov odsekov 2, 3 a 4 § 10 vyhlášky. Pritom tu nejde o formalizmus ale zachovanie zdravého rozumu a zmyslu vyhlášky, kde by exekučné konanie aj pri zachovaní polovičnej výšky odmeny v rámci neho bolo napriek svojej formulárovosti a z toho vyplývajúcej v zásade právnej nenáročnosti drahšie ako základné konanie. Porovnaním uvedených odsekov možno jednoznačne skonštatovať, že odsek 4 je lex specialis k odseku 3, ktorý je zase lex specialis k odseku 2 § 10 vyhlášky. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje v zmysle vyhlášky žiaden rozdiel pri výpočte tarifnej odmeny v základnom a exekučnom konaní okrem odseku 4, teda v prípade ak predmetom exekúcie je samostatne uplatnené opakujúce sa plnenie. To, čo je opakujúcim sa plnením zase možno zistiť výkladom . Zhrnutím uvedeného pre výpočet výšky odmeny právnej služby v exekučnom konaní podľa vyhlášky platí

rovnaký model ako pre výpočet v základnom konaní. Súd je toho názoru, že zákonodarca v § 10 ods. 2 vyhlášky mienil stanoviť nejakú určitú veličinu (konštantu) v zmysle zásady predvídateľnosti práva, z ktorej bude možné nielen presne, ale aj predvídateľne určiť výšku odmeny právnej služby. To je možné potvrdiť aj tým, že zákonodarca v uvedenom ustanovení aj definuje to, čo je potrebné rozumieť cenou veci alebo cenou práva pre určenie tarifnej odmeny, teda v žalobe žiadané iné právne dôsledky ako zaplatenie. Pokiaľ je v súdnom konaní vrátane exekučného uplatnené peňažné plnenie, touto jedinou konštantou je výška istina dlhu, resp. dlhov, ak je táto istina súčasťou žalobného resp. exekučného petitu. Podľa tejto konštanty sa môže riadiť žalobca - žalovaný, resp. oprávnený - povinný. Táto jediná sa v priebehu času nemení a preto je možné z nej jednoznačne a nespochybniteľne ako aj predvídateľne stanoviť výšku odmeny právnej služby a podľa toho sa chovať, ak otázka trov je pre správanie účastníkov konania relevantná. K uvedenému výpočtu podľa istiny postupovala súdna i advokátska prax po celú dobu od prijatia vyhlášky aj vyhlášok, ktoré jej predchádzali. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, musí súd skonštatovať, že pri výpočte odmeny právnej služby je potrebné vychádzať len z istiny vymáhaného nároku.

18. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti oprávneného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005).

19. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, keď návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v prevyšujúcej časti trov právneho zastúpenia vo výške 19,92 Eur zamietol, a preto z tohto dôvodu súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 11. 02. 2022 vydanému vyšším súdnym úradníkom podľa ako nedôvodnú zamietol.

20. Podľa § 199e druhá veta Exekučného poriadku do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

21. Podľa § 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.

22. O trovách sťažnostného konania rozhodol súd tak, že oprávnený nemá nárok na ich náhradu z dôvodu, že oprávnený nebol v sťažnostnom konaní úspešný a navyše v zmysle citovaných zákonných ustanovení nepriznáva možnosť do vydania poverenia priznať oprávnenému nárok na viac ako dva úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia a podanie návrhu na súd. Vzhľadom na skutočnosť, že konanie o podanej sťažnosti sa skončilo zamietnutím sťažnosti oprávneného, oprávnený nebol v tejto časti konania úspešný. V konaní úspešnému povinnému v tejto časti konania žiadne trovy nevznikli, pretože sa o konaní nedozvedel a nemusel vynaložiť žiadne trovy na svoju obranu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).