Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-37-2018.pdf
PDF · 190.34 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/37/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Letecké opravovne Trenčín, a.s., so sídlom v Trenčíne, ul. Legionárska 160, IČO: 36351156, zastúpený zástupcom: SVITOK a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 23/C, proti žalovaným: 1. P. N., nar. XX.XX.XXXX, rodné č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom C., ul. R. XXX, 2. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. R. XX, 3. Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. J. XXXX/X, 4. Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, 5. A. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. K. M. XXXX/XX, všetci žalovaní zastúpení JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 25, o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie, že vec patrí do dedičstva a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. A., obec C., okres C., vedenom Okresným úradom C., katastrálny odbor, a to pozemok parcela registra "C" číslo XXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 15.891 m2 a pozemok parcela registra "C" číslo 402/86, druh pozemku ostatná plocha o výmere 1.157 m2, je aj v podiele 2/30, v súčasnosti zapísanom v prospech žalobcu, žalovaná v 1. rade.
II. Súd u r č u j e, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/30, zapísaný v súčasnosti v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. A., obec C., okres C., vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, a to k pozemku parcela registra "C" číslo XXX/X, druh pozemku ostatná plocha o výmere 15.891 m2 a pozemku parcela registra "C" číslo XXX/XX, druh pozemku ostatná plocha o výmere 1.157 m2, patrí do dedičstva po poručiteľovi M. S., narodenému XX.XX.XXXX, zomrelému dňa 09.08.2010, naposledy bytom C., R. XX.
III. Súd priznáva žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne proti žalobcovi náhradu trov konania o vzájomnej žalobe žalovaných v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Dňa 07.07.2006 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území C. A., a to pozemku parc.č. 402/3 - ostatné plochy o výmere 15.891 m2 a pozemku parc.č. XXX/ XX - ostatné plochy o výmere 1.157 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ďalej aj ako „predmetné pozemky“. Toto konanie je vedené pod spisovou značkou 17C/106/2006. Dňa 02.03.2007 bola v uvedenom konaní súdu doručená vzájomná žaloba žalovanej v 1.rade a pôvodného žalovaného v 2.rade M. S., ktorou sa domáhali určenia, že obaja sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov aj v spoluvlastníckom podiele 2/30, teda že žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných pozemkov o veľkosti podielu 24/30 k celku a žalovaní v 1. a 2. rade každý v podiele 3/30 k celku. Neskôr v priebehu uvedeného konania pôvodný žalovaný v 2. rade, Štefan S., nar. XX.XX.XXXX, zomrel, a to dňa 09.08.2010. V dedičskom konaní po tomto poručiteľovi, ktoré bolo právoplatne skončené osvedčením o dedičstve č.k. 17D/792/2010-38, boli ako jeho dedičia určení žalovaní v 2., 3., 4. a 5. rade.
1.2 Dňa 07.11.2011 bolo súdu doručené do uvedeného konania podanie, obsahom ktorého bol návrh na pripustenie zmeny vzájomnej žaloby žalovaných. Súd uznesením zo dňa 27.02.2012 pripustil zmenu vzájomnej žaloby tak, že sa ňou títo žalovaní domáhajú určenia, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených u katastrálneho úradu v Trenčíne - Správy katastra C. na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. C. A. ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc.č. XXX/X - ostatné plochy o výmere 15.891 m2 a pozemku parc.č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 1.157 m2, je aj v podiele 2/30 žalovaná v 1. rade, a že aj v podiele 2/30 patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi M. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., ul. R. XX, zomrelého dňa 09.08.2010, ktorý bol v čase smrti ich vlastníkom aj v tomto podiele.
1.3 Uznesením zo dňa 20.10.2014 súd uvedené konanie vo veci samej a konanie o vzájomnej žalobe žalovaných prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod spisovou značkou 27C/202/2009. V tomto konaní súd rozhodoval o žalobe Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ktorou sa proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal určenia, že SR je vlastníkom podielu o veľkosti 2/30-iny k predmetným pozemkom (podiel, ktorý žalovaným v 1. a 2. rade už je zapísaný na LV k predmetným pozemkom). Žalobca v tomto spore vystupoval ako vedľajší účastník. O tejto žalobe súd rozhodol tak, že ju rozsudkom zo dňa 23. mája 2014, č. k. 27C/202/2009-254 zamietol. Tento rozsudok potvrdil aj odvolací súd a dňa 06.03.2017 nadobudol právoplatnosť. Následne konajúci súd uznesením zo dňa 21. apríla 2017 rozhodol o pokračovaní v prerušenom konaní vedenom pod spisovou značkou 17C/106/2006. Neskôr uznesením zo dňa 05.06.2018 vylúčil vzájomnú žalobu žalovaných zo dňa 22.03.2007 v spojení s jej zmenou zo dňa 04.11.2011 na samostatné konanie. Dôvodom na vylúčenie vzájomnej žaloby na samostatné konanie bolo to, že nemožno zároveň rozhodnúť o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemkom a zároveň určiť spoluvlastnícke právo, či dokonca určiť, že určitý spoluvlastnícky podiel k týmto pozemkom patrí do dedičstva. Ak by súd zároveň zrušil a vyporiadaval podielové spoluvlastníctvo k pozemkom a zároveň by prípadne vyhovel vzájomnej žalobe žalovaných, (teda určil by že žalovaná v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou aj podielu 2/30 k celku a zároveň, že v podiele 2/30 patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi M. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX), bol by rozsudok súdu zmätočný. Nemožno určovať, že spoluvlastnícky podiel patrí do dedičstva a zároveň zrušovať podielové spoluvlastníctvo, ak podiel nebol prededený. Až jeho prededením je totiž známe to, kto je jeho súčasným vlastníkom, teda kto je podielovým spoluvlastníkom v zrušovanom podielovom spoluvlastníctve. Výsledok dedičského konania nemožno prejudikovať, resp. si to vyriešiť ako predbežnú otázku.
1.4 Na základe vyššie uvedených skutočností súd konal samostatne o vzájomnej žalobe žalovaných. Túto odôvodnili žalovaní tým, že v pozemkovej knihe v zápisnici č. 222 k.ú. C. A. je zapísaná v časti A pod r.č.X parcela č. XXX/XX - roľa K. na N. o výmere 2 k.j.1540 š.s., a v časti B je vedená ako podielová spoluvlastníčka pod B3b P. S. rod. Q. v podiele X/X-iny, ktorá zomrela dňa 31.01.1986. V dedičskom konaní, ktoré bolo po nej vedené bývalým Štátnym notárstvom v C. pod č. B 362/86, jej spoluvlastnícky podiel v uvedenej pozemnoknižnej parcele podľa rozhodnutia č. D 362/86 zo dňa 27.03.1986 nadobudli v rovnakom pomere jej deti, a to M. S. (pôvodný žalovaný 2/), P. N., rod. S. (žalovaná 1/) a R. S. (ich brat). R. S. zomrel dňa XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní, ktoré bolo po ňom vedené bývalým Štátnym notárstvom v Trenčíne pod č. 5D 730/91, jeho spoluvlastnícky podiel 1/15-iny v pkn. parcele č. 185/36, ktorý nadobudol po poručiteľke P. S., prešiel v rovnakom pomere na pôvodných žalovaných 1/, 2/ ako súrodencov tohto poručiteľa. Titulom dedenia po nebohom Ladislavovi Harvanovi nadobudla preto žalovaná 1/ jeho spoluvlastnícky podiel v 1/30-iny k celku v pkn. parc. č. 185/36 a pôvodný žalovaný 2/ taktiež v podiele 1/30-iny k celku. Avšak z LV č. XXXX kat. úz. C. A. vyplýva, že do tohto boli vpísané len spoluvlastnícke podiele (pôvodných) žalovaných 1/, 2/ u každého v 1/30-ine a neboli do tohto listu vlastníctva vpísané aj ďalšie spoluvlastnícke podiele každého z (pôvodných) žalovaných 1/, 2/ po 2/30-inách, ktoré nadobudli titulom dedenia po ich matke P. S., rod. Q.. Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (vtedy účinného) preukazovali v tom, že vo zvyšujúcom spoluvlastníckom podiele 28/30-in za vlastníka predmetných nehnuteľností je zapísaný žalobca a katastrálny úrad už za tohto stavu odmieta zmenu zápisu vlastníckeho práva vykonať na základe označených dedičských rozhodnutí. Z uvedených skutočností vyplýva, že hoci žalovaní 1/, 2/ na základe dedenia sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov každý z nich v podiele 3/30 k celku, zápis ich spoluvlastníckeho práva nezodpovedá skutočnosti, pretože každý z nich je zapísaný ako podielový spoluvlastník o veľkosti podielu 1/30 k celku. Pretože právoplatné súdne rozhodnutie je verejnou listinou, na podklade ktorej bude možné vykonať zmenu zápisu, podali túto vzájomnú žalobu.
1.5 Zmenou vzájomnej žaloby zo dňa 04.11.2011 reflektovali žalovaní to, že pôvodný žalovaný v 2. rade (M. S.) zomrel a žalovaní v 2. až 5. rade sú jeho dedičmi (manželka a deti). Zmenu vzájomnej žaloby odôvodnili rovnakou skutočnosťou. K návrhu pripojili aj osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 17D/796/2010 z 09.02.2011 po poručiteľovi M. S..
1.6 Žalobca sa k vzájomnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.06.2007. V ňom nesúhlasil s tvrdeniami žalovaných a má za to, že pôvodná poručiteľka P. S. v čase smrti už nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto boli vyvlastnené v prospech Československého štátu, na dôkaz čoho predložil uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 sp. zn. 6No 43/51 (č.d. 253/53), ktorým bol povolený zápis vlastníckeho práva k uznesením vymedzeným nehnuteľnostiam v prospech Československého štátu, a to na základe právoplatných a vykonateľných výmerov Okresného úradu v Trenčíne zo dňa 05.11.1936 č.j. 28.036/936 (vyvlastnenie parcely č. 185/36 vo vlastníctve Jána Janáča za náhradu vo výške 71.304,-Kč), Krajinského úradu č.j. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937 a Okresného úradu v Trenčíne. č.j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937. Ďalej žalobca dôvodil, že uvedeným uznesením bol okrem iného povolený zápis v pozemnoknižnom protokole č. 222-Anna S., rod. Janáčová (B 13b), kedy sa odpisuje parc. č. 185/36 roľa K. na N. v celosti a zapisuje sa do nového protokolu č. XXX, v ktorom sa vkladá vlastnícke právo v prospech jeho právneho predchodcu Československého štátu (vojenskej správy bez tiarch, pričom právnym titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva je vyvlastnenie v zmysle zák. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu). Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca bol toho názoru, že predmetný spoluvlastnícky podiel každého z pôvodných žalovaných 1/, 2/ o veľkosti 2/30-in bol v celosti vyvlastnený v prospech Československého štátu a nemal tak byť predmetom dedičského konania po poručiteľke Anne S.. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s jeho tvrdením na pojednávaní dňa 07.04.2009 uviedol, že pre prípad, že by vlastnícke právo štátu k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením, uvedený spoluvlastnícky podiel od roku 1986 užíval a svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval titulom vydržania.
1.7 O vzájomnej žalobe pôvodne žalovaných v 1. a 2. rade (v tom času boli žalovanými v 1. a 2. rade Alžbeta N. a M. S.) rozhodol súd rozsudkom sp.zn. 17C/106/2006 zo dňa 27.10.2009 tak, že jej vyhovel a určil, že žalovaní 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov každý aj v podiele 2/30. Zároveň zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom berúc do úvahy podiel žalovaných celkovo 6/30 k celku. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozsudku odvolací súd, a to Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 4Co/344/2009 z 26.05.2011 tento rozsudok zrušil. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia uviedol najmä to, že v prvom rade treba vytknúť súdu prvého stupňa, že sa v danej veci nevysporiadal s otázkou, kto je spoluvlastníkom, resp. vlastníkom sporných nehnuteľností a napriek tomu rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Takýto postup súdu prvého stupňa nebol správny s ohľadom na tú skutočnosť, že pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti musí byť okruh spoluvlastníkov bezpečne ustálený. Takisto bol nesprávny predčasný záver súdu prvého stupňa, že podiely spoluvlastníkov - žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade tak, ako boli v čase rozhodnutia súdu zapísané na LV č. XXXX k.ú. C. A., nezodpovedajú skutočnému právnemu stavu a že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam každý aj v 2/30-inách titulom dedenia, keď nebolo jednoznačne preukázané, či vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo prevedené na štát, či teda došlo k vyvlastneniu sporným nehnuteľnostiam. Tvrdeniami pôvodne žalovaného v 3. rade (SR - Ministerstvo obrany SR) že sa cíti byť podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal. Doposiaľ v konaní nebolo zistené s poukazom na výmer bývalého Okresného úradu v Trenčíne č.j. 28.036/936 zo dňa 05.11.1936, či bola právnemu predchodcovi žalovaných 1/, 2/ Q. Q. vyvlastnená parc. č. 185/36 zapísaná v čase vyvlastnenia vo vložke č. 246 o výmere 1 k.j. 1371 štvorcových siah za náhradu 71.304 Kč. Pre zistenie skutkového stavu je preto nevyhnutné zabezpečiť si pozemnoknižnú vložku č. 246, zistiť postupnosť zápisov z uvedenej pozemnoknižnej vložky právneho predchodcu Jána Q. a tak zistiť, či po roku XXXX bola v súlade so zákonom č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu vyvlastnená parcela č. 185/36. Súd prvého stupňa si taktiež zabezpečí pozemnoknižnú vložku č. 177 k.ú. C. A., do ktorej podľa uznesenia Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 mala byť pkn. č. 185/36 k.ú. C. A. odpísaná z protokolu č. 222. V ďalšom konaní bude súd povinný doplniť dokazovanie zadovážením si kompletného výpisu z pkn. vložky č. XXX a pkn. vložky č. XXX k.ú. C. A., zabezpečiť si dedičské rozhodnutie po právnych predchodcoch žalovaných 1/, 2/, a to spis bývalého Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 362/86 a 5D 730/91 po poručiteľke P. S., rod. Q. a R. S. a taktiež po poručiteľovi Q. Janáčovi, sp. zn. 846/39, č.d. 2569, kompletné uznesenie bývalého Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 č. 6No 43/51, č.d. 253/53.
1.8 Žalobca v konaní vedenom pod sp.zn. 17C/106/2006 vzal podaním doručeným súdu dňa 05.02.2018 žalobu späť voči pôvodne žalovanému v 3. rade, a to Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom obrany SR. Následne súd konanie voči nemu uznesením zo dňa 15.03.2018 zastavil.
1.9 Po uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, konajúci súd doplnil dokazovanie a zadovážil do spisu všetky listinné dôkazy, ktoré odvolací súd nariadil konajúcemu súdu do spisu zadovážiť. Následne súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré majú význam pre rozhodnutie súdu o vzájomnej žalobe žalovaných a to: č. l. 13 identifikácia parciel, č. l. 14,15 výpis z pozemkovej knihy vložka číslo 222, č. l. 16 dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 27.03.1986, sp.zn. D 362/86, č. l. 44 rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave číslo 308.467/12 z 06.10.19?, č. l. 81 výmer Okresného úradu v Trenčíne číslo 3484/36 z 14.11.1936, č. l. 84 uznesenie Okresného súdu Trenčín číslo 645/36, č. l. 86 uznesenie Okresného súdu Trenčín z 03.09.1940 číslo 2569/40, D 846/39, č. l. 92 uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne z 08.11.1955 číslo 6No 43/51, č.d. 253/53, č. l. 112-114 výpis z pozemkovej knihy vložka číslo 177, č. l. 115-117 výpis z pozemkovej knihy vložka číslo 246, č. l. 121 osvedčenie o dedičstve, sp. zn. 17D/796/2010 z 09.02.2011, č. l. 135 rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 27C/202/2009 z 23.05.2014, č. l. 161 rozsudok KS v TN, sp. zn. 19Co/893/2014 z 29.12.2016, z pripojeného dedičského spisu 5D/730/91 č. l. 7-9 identifikácia parciel a č. l. 14 rozhodnutie o dedičstve Štátneho notárstva v Trenčíne 5D/730/91 z 27.06.1991, z pripojeného spisu sp. zn. 17D/796/2010 osvedčenie o dedičstve na č. l. 38, sp. zn. 17D/796/2010, z pripojeného spisu 3D/2105/87 resp. 3D/362/86 rozhodnutie Štátneho notárstva v Trenčíne, sp. zn. D 362/86 z 27.03.1986, č. l. 192 LV č. XXXX pre katastrálne územie C. A., zo spisu 17C/106/2006 rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne číslo 28.036/36, 6070/37 výmer z 05.11.1936 na č. l. 96, výpis z pozemkovej knihy vložka č. 177 na č. l. 301-303, výpis z pozemkovej knihy vložka číslo 243 na č. l. 304-306, rozhodnutie o vymedzení majetku v zakladacej listine žalobcu z 03.03.2005 na č. l. 342-346, z pripojeného spisu 16D/614/2009 uznesenie Okresného súdu Trenčín na č. l. 15 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne na č. l. 31.
1.10 Pojednávania, nariadeného za účelom rozhodnutia o vzájomnej žalobe na deň 25.10.2018 sa právni zástupcovia sporových strán nezúčastnili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili.
2.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie o žalobe tento podstatný skutkový stav:
2.2 Z výpisu z LV č. 4009 pre kat. úz. Trenčianske Biskupice na č.l. 192 vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov sú aktuálne žalobca o veľkosti podielu 28/30 k celku, žalobkyňa v 1. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku a žalovaná v 2. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku.
2.3 Z osvedčenia o dedičstve, sp.zn. 17D/796/2010 z 09.02.2011 po poručiteľovi Štefanovi Harvanovi na č.l. 121 vyplýva, že dedičmi po ňom sú žalovaní v 2. až 5. rade.
2.4 Z identifikácie parciel na č.l. 13 vyplýva, že predmetné pozemky boli vytvorené z pkn. parcely č. 185/36 a v pozemkovej knihe sú zapísané v pkn. vložke č. 222. Rovnaká skutočnosť vyplýva aj z identifikácie parciel na č.l. 7 až 9 pripojeného dedičského spisu 5D/730/91.
2.5 Z listiny označenej ako výmer Okresného úradu v C.. čd. 645/36 zo dňa 14.11.1936 na č. l. 81, vyplýva, že Okresný úrad v C. zahájil podľa § 3 zák. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie pokračovanie pozemkov nachádzajúcich sa okrem iného v chotári obce C. A. pod parc. č. 185 /10, 185/14/a, 185/36 a iné, pre stavby vojenských objektov dôležitých pre obranu štátu. Podľa § 3 ods. 2 z. č. 63/1935 Sb. z. upovedomuje o tomto Okresný súd v Trenčíne ako pozemnoknižnú vrchnosť so žiadosťou, aby toto zahájenie vyvlastňovacieho pokračovania poznamenal v pozemkovej knihe, ktorá okolnosť bude účinná proti každému, kto by neskoršie nadobudol k týmto nehnuteľnostiam knihovného zápisu. Zároveň podľa § 3 ods. 3 zákona vyzval všetkých majiteľov pozemkov, aby sa do ôsmich dní vyjadrili, či sú ochotní k dobrovoľnej dohode a za akých podmienok. Ak v lehote neprejavia ochotu, Okresný úrad v Trenčíne nariadi ďalšie pokračovanie v predmetnej veci. Súčasne sa podľa § 2 ods. 4 zák.č. 63/35 Sb.z. žiadosti Československého štátu, vojenskej správy odovzdávajú pozemky do užívania vojenskej správe za účelom prevedenia potrebných prípravných prác prestavby objektov a nariaďuje sa majiteľom, aby ihneď odovzdali pozemky do držby Československému štátu, vojenskej správe.
2.6 Z listiny označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 28.036/36 zo dňa 05.11.1936 na č.l. 96 pripojeného spisu 17C/106/2006 vyplýva, že Okresný úrad v Trenčíne vyvlastnil podľa § 3 ods. 5 zákona č. 63/1935 Sb. na návrh Vojenskej správy, zastúpenej Vojenským veliteľstvom v Bratislave, pozemky nachádzajúce sa v k. ú. obce A. a osady N., zaznačené v pozemkovej knihe k. ú. C. Biskupice pod tam uvedenými parc. č., vrátane pozemkov parc. č. 185/10, ktorého vlastníkmi bol Ján Q. a manželka vl. č. 177 A-1 za náhradu 152 688,- Kč, parc. č. 185/14a/2, ktorého vlastníkom bol Q. Q. , vl. č. XXX A-1 za náhradu 50 640,- Kč a parc. č. 185/36, ktorého vlastníkom bol Ján Q. , vl. č. 246 A-1 za náhradu 71 304,- Kč. Vojenskej správe uložil povinnosť odo dňa právoplatnosti výmeru do 6. týždňov určenú náhradu v čiastke 3 987 566,- Kč zložiť u Okresného súdu v Trenčíne ako súdu pozemnoknižného, ktorý ju rozvrhne v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného poriadku. V odôvodnení výmeru sa okrem iného uvádza že návrh na vyvlastnenie pozemkov, uvedených vo výroku, v prospech Československého štátu podal Československý štát - Vojenská správa zastúpená Vojenským veliteľstvom v Bratislave, podaním zo dňa 12.11.1936.
2.7 Z listiny označenej ako rozhodnutie Krajinského úradu v Bratislave č. 308.467/12-1937 zrejme zo dňa 06.10.1937 na č. l. 44 vyplýva, že na odvolanie Q. Q. a spoločníkov proti výmeru Okresného úradu v Trenčíne č. 28.036 zo dňa 05.11.1936 rozhodol, že odvolaniami nenapadnutá čiastka výmeru sa ponecháva nedotknutou a čiastka výmeru vzťahujúca sa na ustálenie odškodného za vyvlastnené pozemky sa pozmeňuje a náhrada za pozemky sa ustaľuje v obnose 23 Kč 28 halierov za štvor. siahu, s výnimkou za pozemky uvedené v pozemnoknižnej vložke č. 90 m. č. 75 a 90, 10 náhrada ustaľuje vo výške 17,46 Kč. Okrem iného rozhodol, že náhradu za vyvlastnené pozemky spolu s 5 % úrokmi, rátanými odo dňa 04.03.1936 je povinný vyvlastňovateľ - Československý štát zaplatiť do 6 týždňov od doručenia tohto výmeru, ktorým je náhrada právoplatne určená. Keďže vlastníci nepodali preukaz o tom, že osoby, ktorým plynú práva k vyvlastňovacej vecí z knihovných zápisov súhlasia, aby náhrada poskytnutá v peniazoch, bola im vyplatená priamo alebo do rúk ich právneho zástupcu, má sa zložiť náhrada u knihovného súdu, ktorý ju rozvrhne v nespornom pokračovaní podľa zásad exekučného poriadku. Vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam sa vloží do verejných kníh na žiadosť vyvlastňovateľa potvrdenú Ministerstvom národnej obrany.
2.8 Z listiny označenej ako uznesenie na č. l. 84 vyplýva, že súd povoľuje k nehnuteľnostiam v k. ú. C. A., okrem iného v prot. č. 22: parc. č. 185/14/a/2 a prot. č. 246 parc. č. XXX/XX poznámku zahájenia vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát (vojenskú správu). Predmetná listina bola je predložená len vo vyhotovení, ktoré obsahuje výlučne prvú stranu.
2.9 Z listiny označenej ako uznesenie Ľudového súdu v C. sp. zn. 6No 43/51, Čd 253/53 zo dňa 08.11.1955 na č.l. 92 vyplýva, že súd na základe právoplatného a vykonateľného výmeru býv. Okresného úradu v Trenčíne č. XX.XXX/XX zo dňa 05.11.1936, býv. Krajinského úradu v A. č. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937, býv. Okresného súdu v Trenčíne č. j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937, povolil zápisy, okrem iného v k. ú. C. A. v protokole č. 222 na menom V. R., rod. Q. (B13a), P. S., rod Q. (B13b), mal. R. Q. (B3c), K. A., rod. Q. (A Y. Q. (A ako právnych nástupcov Q. Q.: odpisujú sa parc.č. XXX/ XX/a/X, rola K. na N. a parc. č. XXX/XX rola Kobiliny na Nivách v celosti a zapisujú sa do nového protokolu č. XXX. V novom protokole č. XXX sa okrem iného zapisujú parc. č. XXX/XX/a/X, rola K. na Nivách odpísaná z protokolu č. XXX a parc. č. XXX/XX rola K. na Nivách odpísaná z protokolu č. 222 a vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého štátu /Vojenskej správy/ bez tiarch, právnym titulom vyvlastnenia. V protokoloch, v ktorých sa odpisujú vyvlastnené parcely, vymazáva sa poznámka zahájenia vyvlastňovacieho konania.
2.10 Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. Trenčianske A., vložka č. 246 na č. l. XXX-XXX spisu časť A. Majetková podstata obsahuje viacero záznamov, okrem iného pod por. č. 1 parc. č. XXX/XX rola K. na Nivách s poznámkou B2 a A V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 uvádza: " Došlo 20. apríla 1934 čd. 1479". Podľa geometrického plánu daného v Trenčíne dňa 17.04.1934 zlučuje sa rola parc. č. 185/36 s parc. č. 185/10 v prot. č. 177 z tejto knihy a rozdeľuje sa takto zlúčená parcela v parcely č. 185/10 vo výmere 2ha 53 ar 76m2 s ponechaním v prot. č. 177 a v parcely č. 185/36 ar. vo výmere 1ha 70ar 48m2 s ponechaním v tomto prot., konečne v parcely č. 185 vo výmere. Pod poznámkou B5 sa uvádza: ,,Došlo 2. septembra 1940, čd. 2568". Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12.06.1940 D 846/39-6 odpisuje sa parc. č. 185/36 a zapisuje sa do prot. č. 222 z tejto knihy. Podľa toho, že uznesenia vkladá sa právo vlastnícke aj na parcelu č. 126 z por. čís. 91 sem pod AI3 zapísanú a/ Y. Q. v 1/3-ine, P. S., rodenej Q. v 1/3-ine, mal. Lily Q. v 1/3-ine.
2.11 Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. C. A., vložka č. 222 na č.l. 14 a 15 spisu časť A. Majetková podstata obsahuje záznam pod por. č. 1 parc. č. 185/14/a/2 rola Kobiliny na Nivách s poznámkou B 2, B4 a pod por. č. 2 parc. č. XXX/XX rola Kobiliny na Nivách s poznámkou B3. V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B2 (k parc. č. 185/14/a/2) uvádza: " Došlo 21. februára 1936, č. d. 645. Podľa výmeru Okresného úradu zo dňa 14. februára 1936 č. 3484136 poznamenáva sa vyvlastňovacie pokračovanie pre Československý štát (vojenskú správu)". Pod poznámkou B 3 ( k parc. č. 185/36) sa uvádza: "Došlo 02. septembra 1940 č. d. 2569". Podľa uznesenia vlastného súdu zo dňa 12. júna 1940 čís. D 846/39-6 vkladá sa právo vlastnícke zapísané: a/ Márie R., rod. Q. .... 1/5 čiastka, b/ P. S., rod. Q. .... 1/5 čiastka, c/ mal. R. Q. .... 1/5 čiastka, d/ K. Bulkovej, rod. Q. .... 1/5 čiastka, e/ Ondrejovi Q. ... 1/5 čiastka". Pod poznámkou B 4 (k parc. č. 185/14/a/2) sa uvádza: " Došlo 17. apríla 1953, č. d. 253. Odpisujú sa parc. č. v 185/14/a/2 a zapisuje sa do záznamu čís. 177." Pod poznámkou B 4 (k parc. č. 185/14/a/2) sa uvádza: " Súčasne sa vymazuje poznámka pod B2".
2.12 Výpis z pozemkovej knihy, k. ú. Trenčianske Biskupice, záp. č. 177 na č.l. 112 až 114 spisu, resp. na č. l. 301-303 pripojeného spisu 17C/106/2006, časť A. Majetková podstata obsahuje viacero záznamov, okrem iného pod por. č. 5 parc. č. 185/14/a/1 rola Kobiliny na Nivách a pod por. č. 6 parc. č. 185/14/a/2 rola Kobiliny na Nivách. V záznamoch nie je uvedená parc. č. 185/36 rola Kobiliny na Nivách. V časti B. Vlastníctvo sa pod poznámkou B8 uvádza: "Došlo 26. júla 1951 čd. 883". Na parc. čís. 187/20 podľa upovedomenia ONV v Trenčíne zo dňa 24.júla 1951 č. zn. 27/950-8-III/3 poznamenáva sa vyvlastňovacie konanie pre KVV v Bratislave. Pod poznámkou B9 sa uvádza: " Došlo 17. apríla 1953, č.d. 253". Podľa výmeru býv. Okresného úradu v Trenčíne čj. 28.036/36 zo dňa 05. novembra 1936, býv. Krajinského úradu čj. 308.467/12-1937 zo dňa 06. októbra 1937, býv. Okresného úradu v Trenčíne č.j. 27919/1937 zo dňa 09. novembra 1937 zapisujú sa parcely čis. XXX/14/a/1, 185/14/a/2, 185/15, 187/25, 185/19, 185/22, 185/11, 187/21, 185/13v , 187/23, 187/36, 187/37, 187/38, 187/39, 187/40 z hár. č. 223, 222, 183, 209, 203, 161, 163, 237, 238, 239, 240, 246 podpísané a vkladá sa vlastnícke právo k dobru Čsl. štátu /:vojenská správa:/ v celosti. Pod poznámkou B 10 sa uvádza: "Súčasne sa vymazuje poznámka pod B8".
X.XX Z rozhodnutia Y. súdu v C. zo dňa 03.09.1940 č. d. XXXX/XX, D 846/39 na č.l. 86 vyplýva, že súd povolil zápisy v pozemkovej knihe v k. ú. Trenčianske A. tak, okrem iného z prot. č. 246 pozemok XXX/ XX v celosti s prenesením do prot. č. XXX v prospech a/ V. R., rod. Q. v X/X, b/ P. S., rod. Q. v 1/5, c/ mal. R. Q. v 1/5, d/ K. A., rod. Janáčovej v 1/5, e/ Y. Q. v X/X.
2.14 Z rozhodnutia Štátneho notárstva v C. zo dňa 27.03.1986 sp. zn. D 362/86 na č.l. 16 vyplýva, že v dedičskej veci po Anne S., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, poľnohospodársku pôdu v užívaní soc. organizácie zapísanú v poz. knihe k. ú. C.. A. v záp. XXX, parc. č. XXX/XX pod B 3b nadobúdajú v rovnakom pomere deti poruč.: M. S., nar. XX.XX.XXXX, P. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, R. S., nar. XX.XX.XXXX.
2.15 Z rozhodnutia M. notárstva v C. sp. zn. 5D XXX/XX na č.l. XX pripojeného dedičského spisu 5D/730/91 vyplýva, že v dedičskej veci po Ladislavovi S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, okrem iného pozemky v užívaní poľ. org. vo výmere 1ha 61a, ktoré poručiteľ nadobudol dedením po Anne Harvanovej, č. d. D 362/86, zapísané v k. ú. Biskupice: záp. č. 222 parc. č. 185/36 pod B 3b v 1/15 nadobúdajú v rovnakom podiele M. S., nar. XX.XX.XXXX a P. N., rod. S., nar. XX.XX.XXXX.
2.16 Z rozhodnutia o vymedzení majetku k zakladacej listine Letecké opravovne C., štátny podnik zo dňa 03. marca 2005 č. p. SEVY/K-34/5-175/2005 (č. l. 52-56) na č.l. 342 až 346 pripojeného spisu 17C/106/2006 vyplýva, že Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik, je štátny podnik na uspokojovanie verejnoprospešných záujmov SR v zabezpečovaní obranyschopnosti SR. V súlade s § 13 ods. 2 písm. d/ z. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku vymedzil minister obrany Juraj Liška pre Letecké opravovne Trenčín, štátny podnik ďalší majetok uvedený v prílohe, pre zabezpečenie prevádzkovania letiska Trenčín a činností vyplývajúcich zo zakladacej listiny č. j. 1105/84 z 23. júna 1989. Doterajším správcom majetku je Ministerstvo obrany SR, pričom nehnuteľný majetok je zapísaný na Katastrálnom úrade v Trenčíne, na LV č. 208 katastrálneho územia Opatovce, na LV č. 348 katastrálneho územia Veľké Bierovce, na LV č. 4009 katastrálneho územia Trenčianske Biskupice a na Katastrálnom úrade v Bratislave, na LV č. 3462 katastrálneho územia Bratislava, Staré Mesto. V prílohe k rozhodnutiu sa na strane 6, v časti C. Pozemky pod číslom C 3 uvádzajú pozemky zapísané na LV č. 4009 katastrálneho územia Trenčianske Biskupice, a to parc. č. 402/3 o výmere 15 891 m2 v podiele 28/30, ostatné plochy a parc. č. 402/86 o výmere 1 157m2 v podiele 28/30, ostatné plochy.
2.17 Z uznesenia Okresného súdu Trenčín v dedičskej veci po poručiteľke Anne Harvanovej, z pripojeného spisu 16D/614/2009 na č. l. 15 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne na č. l. 31 vyplýva, že konanie o novoobjavenom majetku, okrem iného pozemkov zapísaných ako parc.č. 185/36 v PKN vložke č. 222 sa zastavilo, pretože tento (a aj iné pozemky) boli prejednané ako dedičstvo v dedičskom konaní vedenom štátnym notárstvom v Trenčíne dňa 27.03.1986 pod sp.zn. D 362/86.
2.18 Z výsluchu žalobkyne v 1. rade bolo zistené, že jej matka vlastnila nehnuteľnosti tam, kde sú Letecké opravovne a tieto potom zdedili. Matka zomrela v roku 1986. M., že majú podľa reštitúcie nárok na náhradu za tieto pozemky. V rámci reštitúcie si vybavili iné pozemky. Mame vyvlastňovali aj nejakú pozemky na juhu v Trenčíne, nevie, že by išlo aj o pozemky v Leteckých opravovniach.
2.19 Odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí uviedol v rámci skutkového stavu, ktorý zistil, že z postupnosti zápisov v pozemkovej knihe zápisnici č. 222 pre k.ú. C. A., vyplýva, že najskôr došlo k zápisu v časti B2 k poznamenaniu vyvlastňovacieho pokračovania pre H. štát (vojenskú správu podľa výmeru okresného úradu zo dňa 14.02.1936 č. 3484/36, č.d. 645), následne podľa zápisu v časti B3 došlo 02.09.1940 č.d. 2569 podľa uznesenia oblastného súdu zo dňa 12.06.1940 č. D 846/39-6 vloženiu vlastníckeho práva z protokolu č. 246 v dedičskom konaní po por. Q. Q. v prospech jeho dedičov, medzi inými pod 3b P. S., rod. Q. v podiely X/X-iny a v časti B pod B4 došlo k odpísaniu parc. č. XXX/ XXa/X do novovytvorenej zápisnice č. XXX na základe č.d. XXX zo XX.XX.XXXX a následne došlo na základe tej istej listiny k zápisu pod B5 k výmazu poznámky pod A teda poznámky vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát, vojenskú správu. Z fotokópie uznesenia bývalého Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa XX.XX.XXXX č. 6No 43/51, č.d. 253/53 vyplýva, že na základe právoplatného a vykonateľného výmeru bývalého Okresného úradu v Trenčíne č.j. 28.036/936 zo dňa 05.11.1936, bývalého Krajinského úradu č.j. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937, bývalého Okresného úradu v Trenčíne č.j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937 súd povolil zápisy medzi iným v k.ú. obce C. A. protokol č. XXX na meno P. S., rod. Q. (B XXb) s tým, že parc. č. 185/36 roľa Kobiliny na N. v celosti sa zapisuje do nového protokolu č. 177 a vkladá sa vlastnícke právo v prospech Československého štátu (vojenskej správy) bez tiarch s právnym titulom vyvlastnenia. V závere uvedeného uznesenia sa uvádza, že v protokoloch, v ktorých sa odpisujú vyvlastnené parcele, vymazáva sa poznámka zahájenia vyvlastňovacieho konania. Z výmeru Okresného úradu v Trenčíne (vo fotokópii) zo dňa 05.11.1936 č. 28.036/36 vyplýva, že Okresný úrad v Trenčíne vyvlastnil podľa § 3 ods. 5 zák. č. 63/1935 Sb. horeuvedeným vlastníkom na návrh vojenskej správy pozemky nachádzajúce sa v k. ú. Trenčianske A. medzi inými aj parc. č. 185/36 vo výmere nižšie uvedenej a zároveň podľa § 2 cit. zákona určil náhradu v peniazoch. Medzi vlastníkmi vyvlastnených pozemkov v uvedenom výmere pod bežným číslom 2 bol uvedený Q. Q. (právny predchodca žalovaných), ktorému boli vyvlastnené pozemky vo vložke č. XXX parc. č. XXX/XX vo výmere 1K.J. 510 štvorcových siah za náhradu 50.640 Kč a ďalej vo vložke č. 246 parc. č. 185/36 vo výmere 1K.J. 1371 štvorcových siah za náhradu 71.304 Kč. V dôsledku odvolania niektorých vlastníkov pôdy Krajinský úrad v A. vydal výmer zo dňa 06.10.1937 č. 308.467/12-137, ktorými bola pozmenená náhrada za vyvlastnené pozemky presne špecifikované v uvedenom výmere, pričom nedotknutou zostala odvolaniami nenapadnutá čiastka výmeru okresného úradu zo dňa 05.11.1936 č. 28.036/36.
3.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
3.2 Podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 3.3 Podľa § 133 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.04.1964 do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
3.4 Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.1992, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
3.5 Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
3.6 Podľa § 1 ods. 1 z. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu (ďalej len "zákon o vyvlastnení") podle tohoto zákona lze za mobilisace, ve válce a za mimořádného opatření podle § 27 branného zákona provésti vyvlastnění k účelům obrany státu, zejména pak k účelům opevnění nebo jiných vojenských staveb (objektů) anebo válečného vystrojení opevněných míst, dále k účelům letišť, železnic, silnic a jiných komunikací, telegrafních, telefonních a radioelektrických zařízení, k účelům vybudování podniků důležitých pro obranu státu, k jiné podpoře nebo zabezpečení válečných operací a pod.
3.7 Podľa § 1 ods. 2 zákona o vyvlastnení mimo dobu mobilisace, války nebo mimořádného opatření podle § 27 branného zákona lze provésti vyvlastnění podle tohoto zákona jen: a) k účelům opevnění nebo jiných vojenských staveb, b) k účelům ubytování branné moci, pokud nelze potřebné objekty opatřit dohodou, c) k účelům vybudování podniků důležitých pro obranu státu, pokud je takové vybudování naléhavě nutné v zájmu obrany státu, anebo d) v případech, které určí - všeobecně nebo jednotlivě - vláda; usnesení, určující všeobecně tyto případy vyvlastnění, vyhlásí vláda ve Sbírce zákonů a nařízení.
3.8 Podľa § 1 ods. 3 zákona o vyvlastnení vyvlastněním podle tohoto zákona lze dosíci: a) přechodu vlastnického práva k nemovitostem nebo jeho omezení (zejména zřízením služebnosti nebo jiného věcného práva), b) přechodu, omezení nebo zrušení jiného věcného práva k nemovitostem, c) přechodu vlastnického práva k soukromým vodám nebo jeho omezení, anebo přechodu, omezení nebo zrušení jiných práv k soukromým i veřejným vodám ve prospěch navrhovatele vyvlastnění.
3.9 Podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona o vyvlastnení vyvlastňovací řízení podle tohoto zákona provádí na návrh (§ 1, odst. 4) okresní úřad.
3.10 Podľa § 3 ods. 2 zákona o vyvlastnení podáním návrhu na vyvlastnění, řádně doloženého podle ustanovení § 1, odst. 5, u příslušného okresního úřadu (a v případě podle druhé a třetí věty předcházejícího odstavce u zemského úřadu nebo u ministerstva vnitra), je vyvlastňovací řízení zahájeno. Zahájení vyvlastňovacího řízení se poznamená na žádost okresního úřadu (zemského úřadu, ministerstva vnitra) ve veřejných knihách. Tato poznámka jest účinná proti každému, kdo později dobude k dotčené nemovitosti knihovního zápisu. O poznámku požádá úřad ihned, jakmile ho dojde návrh na vyvlastnění, doložený podle ustanovení § 1, odst. 5.
3.11 Podľa § 5 ods. 1 zákona o vyvlastnení náhradu za vyvlastnění třeba zaplatiti do šesti neděl od jejího pravoplatného určení.
3.12 Podľa § 5 ods.4 zákona o vyvlastnení podle dokladu o zaplacení náhrady v penězích nebo o poskytnutí náhrady v nemovitostech (věcném právu) se vloží na žádost toho, kdo navrhl vyvlastnění, do veřejných knih vlastnické právo k vyvlastněné nemovitosti nebo věcné právo anebo přechod, omezení nebo zrušení takového práva. Žádost musí býti potvrzena ministerstvem národní obrany; jinak nelze knihovní zápis povoliti.
4.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov vec právne posúdil takto:
4.2 Žalovaná v 1. rade sa podanou vzájomnou žalobou domáha proti žalobcovi určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov aj v podiele 2/30, ktorý je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu.
4.3 Žalovaní v 2. až 5. rade sa podanou vzájomnou žalobou domáhajú proti žalobcovi určenia, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/30, zapísaný v súčasnosti v katastri nehnuteľností v prospech žalobcu, patrí do dedičstva po poručiteľovi Štefanovi Harvanovi, narodenému 20.05.1957, zomrelému dňa 09.08.2010.
4.4 V prvom rade je potrebné uviesť, že súd je oprávnený v konaní o vlastníckej žalobe ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, sa môže odchýliť od stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. V zmysle § 70 katastrálneho zákona sú údaje katastra hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak.
4.5 V prípade podanej vzájomnej žaloby ide teda o žalobu podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase začatia konania, ktorý pripúšťal žalobu o určenie či tu právo je, a zároveň ide aj o žalobu podľa § 137 písm.c/ Civilného sporového poriadku. Podmienkou úspešnosti takejto žaloby v čase jej podania bolo, že musí byť daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Rovnako je tomu tak aj v čase rozhodnutia súdu.
4.6 Súdna prax v priebehu desaťročí dospela k výkladu existencie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe v tom zmysle, že opakovane judikovala, že určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Účelom podmienky existencie naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Ďalej sa takáto žaloba uplatní v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V judikatúre je takisto ustálené, že žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ktorou sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník. Rovnako tak to platí aj o určení spoluvlastníckeho práva. Rozhodnutím súdu v konaní na základe takejto žaloby, sa môže zosúladiť faktický stav (nesprávna evidencia vlastníctva v katastri nehnuteľností) s právnym stavom. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok NSSR sp.zn. 1 Cdo 56/2003 (publikovaný v publikácii Zo súdnej praxe pod č. 48/2004).
4.7 Vo vzťahu k druhej časti žalobného návrhu (vo vzťahu k žalovaným v 2. až 5. rade) súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe sa dedič môže v občianskom súdnom konaní domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti (ich časť) patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 9/2005 publikované v ZSP pod č. 12/2013, alebo Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2014 sp. zn. 3MCdo 4/2013 publikovaný v ZSP pod č. 3/2015).
4.8 Vzhľadom k vyššie uvedenému a vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je zapísaný ako vlastník spoluvlastníckeho podielu k predmetným pozemkom v katastri nehnuteľností o veľkosti 28/30, pričom žalobcovia tvrdia, že vlastníčkou tohto podielu o veľkosti 2/30 je žalobkyňa v 1. rade, resp. že takýto istý podiel patrí do dedičstva po ich poručiteľovi, súd konštatuje, že žalovaní majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení vo vzájomnej žalobe. Preto sa súd zaoberal aj meritom veci, teda dôvodnosťou vzájomnej žaloby.
5.1 Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žaloba žalobcov je dôvodná v celom rozsahu, a preto jej vyhovel.
5.2 Právnym základom pre úspešnosť žaloby o určenie vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej judikatúry § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie článku 20 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého vyvlastnenie (teda pozbavenie vlastníctva) je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
5.3 Žalovaní tvrdia, že v pozemkovej knihe v zápisnici (vložke) č. 222 k.ú. Trenčianske Biskupice je zapísaná v časti A pod r.č.2 parcela č. 185/36, a to roľa Kobiliny na Nivách o výmere 2 k.j.1540 š.s., a v časti B je vedená ako podielová spoluvlastníčka pod B3b P. S. rod. Janáčová v podiele 1/5-iny, ktorá zomrela dňa 31.01.1986.
X.X V dedičskom konaní, ktoré bolo po nej vedené bývalým Štátnym notárstvom v Trenčíne pod č. D 362/86, jej spoluvlastnícky podiel 1/5 v uvedenej pozemnoknižnej parcele podľa rozhodnutia č. D 362/86 zo dňa 27.03.1986 nadobudli v rovnakom pomere jej deti, a to Štefan S. (pôvodne žalovaný 2/), P. N., rod. S. (žalovaná X/) a R. S. (ich brat). M. v podiele X/XX k celku.
X.X Ladislav Harvan zomrel dňa 03.03.1991 a v dedičskom konaní, ktoré bolo po ňom vedené bývalým M. notárstvom v C. pod č. 5D XXX/XX, jeho spoluvlastnícky podiel X/XX-iny v W. parcele č. XXX/XX, ktorý nadobudol po poručiteľke P. S., prešiel v rovnakom pomere na žalovanú v 1. rade a poručiteľa žalovaných v 2. až 5. rade ako súrodencov tohto poručiteľa. C. dedenia po neb. R. S. nadobudla preto žalovaná 1/ jeho spoluvlastnícky podiel v X/XX-iny k celku v pkn. parc. č. XXX/XX a poručiteľ žalovaných v 2. až 5. rade (M. S.) taktiež v podiele 1/30-iny k celku.
5.6 Avšak z LV č. 4009 kat. úz. Trenčianske Biskupice vyplýva, že do tohto boli vpísané len spoluvlastnícke podiele žalovanej 1/ a poručiteľa žalovaných v 2. až 5. rade, u každého v 1/30-ine a neboli do tohto listu vlastníctva vpísané aj ďalšie spoluvlastnícke podiely každého z nich po 2/30-inách, ktoré nadobudli titulom dedenia po ich matke Anne Harvanovej, rod. Janáčovej. Následne nebol tento dedičský podiel prededený ako súčasť dedičstva po poručiteľovi žalovaných v 2. až 5. rade.
5.7 Podstatným tak pre správne posúdenie vzájomnej žaloby je ustálenie toho, či ich právna predchodkyňa Anna Harvanová, rod. Janáčová bola v čase svojej smrti podielovou spoluvlastníčkou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 185/36 zapísanej v PK zápisnici č. 222 pre k.ú. Trenčianske Biskupice v časti A pod radovým číslom 2 ako roľa Kobiliny na Nivách vo výmere 2k.j.1540 š.s. alebo či ešte za jej života došlo k právnej skutočnosti, na základe ktorej by jej spoluvlastnícky podiel nadobudla platným právnym spôsobom iná osoba.
5.8 Žalovaní poukazovali na obsah a postupnosť zápisov v pozemkovej knihe, a to vložke č. 222 pre k.ú. Biskupice, kde najskôr podľa zápisu v časti B pod r.č. 2 došlo k poznamenaniu vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát (vojenskú správu) - 21.02.1936 č.d. 645- ide o zápis podľa výmeru okresného úradu zo dňa 14.02.1936 č. 3484/36, následne došlo podľa zápisu v časti B pod r.č. 3 ku zápisu vlastníckeho práva v dedičskom konaní po neb. Q. Q. v prospech jeho dedičov a medzi nimi aj P. S.. N. došlo podľa zápisu v časti B pod r.č. 4 k odpísaniu parcely č. XXX/XXa/X do novovytvorenej zápisnice č. XXX na základe č.d. XXX zo dňa 17.04.1953 (čo však podľa dátumu nemôže byť uznesenie bývalého C. súdu v C., keďže toto bolo vydané až 08.11.1955) a napokon na základe tej istej listiny č.d. 253 zo dňa 17.04.1953 došlo podľa zápisu v časti B pod r.č. 5 k výmazu poznámky pod B2, teda poznámky vyvlastňovacieho pokračovania pre Československý štát (vojenskú správu).
5.9 Ak po uskutočnení vyvlastňovacieho konania v roku 1936 boli titulom dedenia po nebohom Jánovi Q. (ktorý bol predtým, a teda aj v čase predmetného vyvlastňovacieho konania, výlučným vlastníkom PKN parcely č. XXX/XX) zapísaní za jej vlastníkov jeho dedičia a medzi nimi v podiele 1/5-ine aj P. S., je zrejmé, že v tom čase nebolo vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti prevedené na štát a teda vyvlastňovacie konanie nemohlo byť riadne zavŕšené. Ak teda na základe uznesenia bývalého C. súdu v C. zo dňa 08.11.1955 o povolení zápisu zmien v pozemkovej knihe nebolo vlastnícke právo k PKN parc. č. 185/36 zapísané v prospech bývalého Československého štátu (vojenskej správy), hoci sa tak stalo vo vzťahu k inej pozemnoknižnej parcele č. 185/14/a/2 s dovtedy rovnakým právnym režimom, je zrejmé, že v tom čase existoval dôvod, pre ktorý bol zápis vlastníckeho práva k pozemnoknižnej parcele č. 185/36 v prospech dedičov po neb. Q. Q. v pozemkovej knihe ponechaný a táto nebola zapísaná do vlastníctva bývalého H. štátu (jej odpísaním do novovytvorenej zápisnice č. 177 pre k.ú. C. A. tak, ako tomu bolo u pozemnoknižnej parcele č. 185/14/a/2). Samotné rozhodnutie o vyvlastnení podľa zákona č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu, neznamenalo prelom vtedy platnej intabulačnej zásady a že k prechodu vlastníckeho práva by došlo v rámci vyvlastňovacieho konania až vykonaním zmeny zápisu v pozemkovej knihe.
5.10 K tvrdeniu žalobcu o možnom nadobudnutí vlastníckeho práva štátu k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in (pre prípad, že by vlastnícke právo neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením) žalovaní uviedli, že toto nemôže byť vôbec správne. Poukázali na to, že právna úprava vydržania vlastníckeho práva platná do 31.12.1991 predpokladala možnosť vydržania vlastníckeho práva len občanom a len k predmetom osobného vlastníctva a vôbec nepredpokladala vydržanie tohto práva právnickou osobou vrátane štátu, ani vydržanie tohto práva k pozemku. Právna úprava platná od 01.01.1992 už umožňuje vydržanie vlastníckeho práva právnickou osobu aj k pozemku, čo znamená, že doba držby osobou spôsobilou vydržania a k predmetu spôsobilému vydržania, by mohla začať plynúť v tomto prípade až od 01.01.1992.
5.11 Obrana žalobcu proti vzájomnej žalobe spočívala v argumentácii, že pôvodná poručiteľka P. S. v čase smrti už nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, nakoľko tieto boli vyvlastnené v prospech Československého štátu, na dôkaz čoho predložil uznesenie Ľudového súdu v Trenčíne zo dňa 08.11.1955 sp. zn. 6No 43/51 (č.d. 253/53), ktorým bol povolený zápis vlastníckeho práva k uznesením vymedzeným nehnuteľnostiam v prospech Československého štátu, a to na základe právoplatných a vykonateľných výmerov Okresného úradu v Trenčíne zo dňa 05.11.1936 č.j. 28.036/936 (vyvlastnenie parcely č. XXX/XX vo vlastníctve Jána Q. za náhradu vo výške XX.XXX,-Kč), K. úradu č.j. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937 a Okresného úradu v Trenčíne. č.j. 27.919/1937 zo dňa 09.11.1937. Ďalej žalobca dôvodil, že uvedeným uznesením bol okrem iného povolený zápis v pozemnoknižnom protokole č. 222 - Anna Harvanová, rod. Q. (B XXb), kedy sa odpisuje parc. č. 185/36 roľa Kobiliny na Nivách v celosti a zapisuje sa do nového protokolu č. 177, v ktorom sa vkladá vlastnícke právo v prospech jeho právneho predchodcu Československého štátu (vojenskej správy bez tiarch, pričom právnym titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva je vyvlastnenie v zmysle zák. č. 63/1935 Sb. o vyvlastnení k účelom obrany štátu). Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca bol toho názoru, že predmetný spoluvlastnícky podiel každého z pôvodných žalovaných 1/, 2/ o veľkosti 2/30-in bol v celosti vyvlastnený v prospech Československého štátu a nemal tak byť predmetom dedičského konania po poručiteľke Anne Harvanovej. Pre prípad, že by vlastnícke právo štátu k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením, uvedený spoluvlastnícky podiel od roku 1986 užíval a svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval titulom vydržania.
6.1 Po zistení skutkového stavu a po aplikácii citovaných ustanovení právnych predpisov sa súd s vyššie uvedenou argumentáciou sporových strán vysporiadava nasledovne:
6.2 Podstatou vzájomnej žaloby žalovaných je ich tvrdenie, že po smrti P. S., ktorá zomrela dňa 31.01.1986, bol v rámci dedičského konania po tejto poručiteľke riadne prededený jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 (6/30) na pozemku PKN parcely č. 185/36 roľa Kobiliny na Nivách, ktorý podľa rozhodnutia D 362/86 zo dňa 27.03.1986 nadobudli v rovnakom pomere jej deti, a to Štefan Harvan, žalovaná v 1. rade a Ladislav Harvan (teda každý v podiele 2/30). Avšak z LV č. 4009 kat. úz. Trenčianske Biskupice vyplýva, že do tohto neboli vpísané uvedené spoluvlastnícke podiely v prospech Štefana Harvana a žalovanej v 1. rade. Boli doň vpísané iba ich spoluvlastnícke podiely u každého v 1/30-ine, na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D 730/91 vydaného v dedičskej veci po Ladislavovi Harvanovi, nar. 24.11.1935, zomr. 03.03.1991, ktoré poručiteľ nadobudol práve uvedeným dedením po Anne Harvanovej, na základe uznesenia D 362/86.
6.3 Tento stav pretrváva, pričom v súčasnosti sú na LV č. 4009 pre kat. úz. Trenčianske Biskupice ako spoluvlastníci predmetných pozemkov vedení žalobca o veľkosti podielu 28/30 k celku, žalobkyňa v 1. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku a žalovaná v 2. rade o veľkosti podielu 1/30 k celku (titulom dedičstva po pôvodnom žalovanom v 2. rade Štefanovi Harvanovi).
6.4 Z vykonaného dokazovania, najmä z výpisov z pozemkových kníh vyplýva, že sporná parcela č. 185/36, k. ú. Trenčianske Biskupice vznikla na základe geometrického plánu zo dňa 17.04.1934 zlúčením pozemnoknižných parciel č. 185/36 a 185/10 a ich následným iným rozdelením na pozemnoknižné parcely č. 185/10 a parc. č. 185/36 a vlastnícky patrila nebohému Jánovi Janáčovi. Po jeho smrti (až po vydaní výmerov Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, Okresného úradu v Trenčíne č. 28.036/36 zo dňa 05.11.1936, Krajinského úradu v Bratislave č. 308.467/12-1937 zo dňa 06.10.1937 o vyvlastnení pozemkov) bola predmetom dedičského konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. D 846/39 a následne, na základe tohto dedičského konania, dňa 02.09.1940 bola parcela č. 185/36 odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. 246 a zapísaná do pozemnoknižnej vložky č. 222 tak, že vlastnícky patrila piatim spoluvlastníkom (dedičom po Q. Q.), každému v podiele 1/5-ina, a to Márii R., rod. Q., P. S., rod. Q., mal. R. Q., K. A., rod. Q. a Y. Q.. F. po Jánovi Janáčovi P. S., zomrela dňa XX.XX.XXXX a jej podiel 1/5-inu na pozemnoknižnej parc. č. XXX/XX zdedili na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne zo dňa 27.03.1986 sp. zn. D 362/86 rovnakým dielom Alžbeta Nemcová (žalovaná v 1. rade M. S. (pôvodne žalovaný v 2. rade) a R. S.. R. S. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho podiel na parc. č. XXX/XX v 1/15-ine zdedili na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/730/91 rovným dielom žalovaná v 1. rade a M. S. (pôvodne žalovaný v 2. rade). Nakoľko Štefan S. zomrel dňa 09.08.2010, jeho podiel na parc. č. 402/3 a parc. č. 402/86 v 1/30-ine zdedila v celosti žalovaná v 2. rade na základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 09.02.2011 sp. zn. 17D/767/2010-38 Dnot 146/2010.
6.5 Súd tak konštatuje, že sporný spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach bol od počiatku zapísaný v pozemkových knihách, pričom línia právnych predchodcov žalovaných je kontinuálna, bez prerušení.
6.6 V súvislosti s obranou žalobcu, ktorá sa týkala vyvlastnenia predmetných pozemkov, resp. pôvodného pozemku, z ktorého tieto pozemky vznikli (PKN parcela č. 185/36), súd opätovne opakuje rovnaké odôvodnenie, ako uviedol tunajší súd v rozsudku vydanom vo vyššie uvedenom konaní vedenom pod sp.zn. 27C/202/2009. Vyvlastnenie je trvalým a núteným obmedzením vlastníckeho práva, núteným odňatím alebo núteným prechodom vlastníckeho práva k pozemku či stavbe na základe administratívneho rozhodnutia, ktoré je súčasne dôvodom zániku vlastníckeho práva. Vyššie citovaný zákon o vyvlastnení upravuje vyvlastnenie počas mobilizácie, vo vojne alebo za mimoriadnych opatrení, a to vo všeobecnosti na účely obrany štátu. Prechod vlastníckeho práva z pôvodných vlastníkov nehnuteľností na štát však v zmysle tohto zákona nenastal automaticky, účinnosťou tohto zákona, ale zákon o vyvlastnení upravoval pomerne podrobný postup vyvlastňovacieho konania. Vyvlastňovacie konanie vykonával príslušný okresný úrad len na návrh oprávnenej osoby (§ 1 ods. 4 v spojení s § 3 ods . 3 zákona o vyvlastnení), pričom konanie sa považovalo za začaté podaním riadneho návrhu na vyvlastnenie. Začatie vyvlastňovacieho konania sa obligatórne na návrh okresného úradu zaznamenávalo do verejných kníh, teda aj do pozemkových kníh a úrad mal povinnosť požiadať o vykonanie poznámky o začatí vyvlastňovacieho konania hneď, ako mu bol doručený riadny návrh na vyvlastnenie. Vyvlastnenie v zmysle tohto zákona bolo možné iba za náhradu, ktorú mal príslušný orgánu zaplatiť pôvodným vlastníkom do šiestich týždňov ("nedieľ") od právoplatného určenie tejto náhrady. Zákon o vyvlastnení teda počíta s právoplatnými rozhodnutiami vydanými príslušnými orgánmi. Až na základe dokladu o zaplatení náhrady, prípadne poskytnutí vecnej náhrady, bolo možné na návrh oprávnenej osoby vložiť do verejných kníh vlastnícke právo k vyvlastneným nehnuteľnostiam, pričom táto žiadosť musela byť potvrdená ministerstvom národnej obrany, inak nebolo možné povoliť knižný zápis.
6.7 Súd po preskúmaní veci a po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by k riadnemu vyvlastneniu predmetných pozemkov v minulosti došlo.
6.8 Súd aj na tomto mieste opakuje rovnaké odôvodnenie, ako uviedol tunajší súd v rozsudku vydanom vo vyššie uvedenom konaní vedenom pod sp.zn. 27C/202/2009, že za situácie kedy ku zmene zápisu v pozemkovej knihe nedošlo, nie je možné opak zápisu v pozemkovej knihe o právnych vzťahoch k príslušnej nehnuteľnosti preukázať inak ako právne perfektnými listinami. Žalobcom predložené a súdom zaobstarané listinné dôkazy za účelom zistenia riadneho skutkového stavu sú v takom vyhotovení, ktoré neumožňuje vyvodiť nepochybný záver o ich právnej perfektnosti, pretože išlo vždy len o kópie, na ktorých absentuje vyznačenie právoplatnosti alebo vykonateľnosti. Právoplatnosť a vykonateľnosť uvedených listín pritom nemožno vyvodiť len z toho, že listiny uvádzajú, že boli vydané na základe právoplatných a vykonateľných predchádzajúcich rozhodnutí.
6.9 K zmene vlastníckeho práva v prípade vyvlastňovacieho konania podľa zákona o vyvlastnení nedošlo priamo na základe rozhodnutia okresného úradu o vyvlastnení, ale až na základe zmeny zápisu v pozemkovej knihe po zaplatení náhrady v peniazoch alebo poskytnutím vecnej náhrady. V konaní nebolo preukázané splnenie týchto podmienok, dokonca bolo zistené, že k výmazu poznámky vyvlastňovacieho konania došlo pri súčasnom ponechaní zápisu vlastníckeho práva k tomuto pozemku v prospech pôvodných pozemnoknižných vlastníkov (vrátane právnej predchodkyne žalovaných Anny Harvanovej). Slovenská republika potom podľa výpisu z príslušného listu vlastníctva nadobudla podiel 28/30-in k sporným pozemkom na základe úplne iného právneho titulu - pozemnostného hárku č. 133, zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom pod č. Z 4355/00, a to až v roku 2000. Ani listina zo dňa 17.01.1940 sp. zn. P 70/40, nepreukazuje vyvlastnenie sporného spoluvlastníckeho podielu v prospech štátu, pretože je zrejmé, že vyvlastnením boli dotknuté iné nehnuteľnosti vo vlastníctve Jána Janáča, ktoré nie sú predmetom konania, a za ktoré boli oprávneným osobám vyplatené náhrady.
6.10 Súd zdôrazňuje, že všetky vyššie uvedené dedičské konania, týkajúce sa sporného podielu, boli vykonané orgánmi štátu. Súd má za to, že pokiaľ štát mohol z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 222 odpísať iný pozemok - parc. č. 184/2/a a zapísať ho do pozemnoknižnej vložky č. 177, spolu s ďalšími nehnuteľnosťami (zapísanými v iných v pozemnoknižných vložkách), v prospech štátu, niet dôvodu sa domnievať, že by tak nemohol urobiť alebo opomenul urobiť aj pri predmetných pozemkoch.
6.11 Keďže zápis vlastníctva po poručiteľke Anne Harvanovej na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. D 362/86 do listu vlastníctva zapísaný nebol, súd mal za nesporné, že tým došlo k chybe (opomenutiu zápisu), čím súčasný faktický stav nezodpovedá právnemu stavu. Preto súd vzájomnej žalobe žalovaných vyhovel a určil, že podielovou spoluvlastníčkou predmetných pozemkov je aj v podiele 2/30, v súčasnosti zapísanom v prospech žalobcu, žalovaná v 1. rade a zároveň, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2/30, zapísaný v súčasnosti v prospech žalobcu k predmetným pozemkom, patrí do dedičstva po poručiteľovi Štefanovi Harvanovi, narodenému 20.05.1957, zomrelému dňa 09.08.2010.
7.1 Ohľadne obrany žalobcu, ktorá spočívala v argumentácii o prípadnom vydržaní vlastníckeho práva jeho právnym predchodcom (Slovenská republika) súd v prvom rade uvádza, že argumentácia žalobcu v tomto smere bola veľmi stručná. Žalobca iba uviedol, že pre prípad, že by vlastnícke právo štátu k spoluvlastníckemu podielu 4/30-in neprešlo na bývalý Československý štát vyvlastnením, uvedený spoluvlastnícky podiel od roku 1986 užíval a svoje vlastnícke právo k tomuto podielu odvodzoval titulom vydržania. Preto súd uzatvára, že žalobca ohľadne prípadného vydržania spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom neuniesol ani bremeno tvrdenia. Súd nemôže nahrádzať pasivitu sporovej strany, v danom prípade žalobcu, nakoľko by tak nepostupoval nestranne. Napriek uvedenému súd poukazuje na odôvodnenie vyššie uvádzaného rozsudku 27C/202/2009 z 23.05.2014, vydanom v konaní, kde žalobca vystupoval ako vedľajší účastník, a v ktorom súd posudzoval vydržanie vlastníckeho práva k predmetným pozemkom Slovenskou republikou. V rámci tohto odôvodnenia súd uviedol, že: „ Vedľajší účastník na strane navrhovateľa sa síce snažil odstrániť tento nedostatok (nedostatok skutkových tvrdení, pozn. súdu), avšak taktiež neuviedol dostačujúce skutkové okolnosti, podložené zodpovedajúcimi dôkazmi, na to, aby bol navrhovateľ v konaní úspešný. Vedľajší účastník len všeobecne dôvodil, že podľa jeho názoru navrhovateľ vydržal uvedené nehnuteľnosti ešte pred r. 1950, tesne po povojnovom období. Letecké opravovne ako štátny podnik vznikli v roku 1949, ale sporné pozemky sa užívali aj pred rokom 1949 a to vtedajším Československým štátom, boli tam postavené budovy. Letisko je tam tiež postavené už od predvojnového obdobia a do roku 1949 to celé užívali iné zložky Československej armády a budovy a pozemky vlastnil Československý štát. Od roku 1949 sa tam nachádza plot, pozemok bol oplotený. Predtým tam bol vojenský útvar, vždy to bolo letisko, ale bývali tam aj kasárne. Letisko zrušené nebolo, doteraz sa prevádzkuje, teraz ho prevádzkujú Letecké opravovne Trenčín. Leteckým opravovniam to bolo odovzdané v 90-tych rokov, dovtedy to mala iná zložka Československej armády. Pozemky im boli prevedené do majetku v roku 2005. Nevedel, na základe čoho začali Letecké opravovne, resp. štát užívať sporné pozemky, ale určite existuje nejaké rozhodnutie o založení Leteckých opravovní. Nevedel uviesť dátum, kedy štát začali sporné pozemky užívať, kedy začala plynúť vydržacia doba a kedy táto uplynula. Letecké opravovne zistili, že odporkyne, resp. ich právni predchodcovia sú zapísaní ako vlastníci sporných podielov asi v roku 2004, hoci ohľadne toho prebiehala komunikácia aj v roku 1992. Letecké opravovne nadobudli do majetku sporné pozemky v roku 2005 a užívali ich v dobrej viere. Nemali dôvod zisťovať, kto je vlastníkom pozemkov, mysleli, že 100% vlastníkom je ministerstvo obrany. Vedľajší účastník (teda žalobca, pozn. súdu) nadobudol sporné pozemky v roku 2005 na základe rozhodnutia Ministerstva obrany a z týchto dokumentov získal vedomosť o tom, že pozemok nadobudli len v podiele 28/30-in. Potvrdil, že v dokladoch o prevode majetku z roku 2005 bol uvedený podiel 28/30-in. Mal vedomosť o existencii dedičských rozhodnutí z roku 1986 a 1991. V dobrej viere bol do roku 2004, kedy zistil z listín, že do majetku mu prešlo len 28/30-in pozemkov. Súd potom vychádzal len z uvedených skutočností a z navrhovateľom predložených neúplných listín, a to predovšetkým z neúplnej listiny, označenej ako výmer Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936, ktorým mal Okresný úrad v Trenčíne začať podľa §3 z. č. 63/1935 Sb. z. vyvlastňovacie pokračovanie pozemkov nachádzajúcich sa okrem iného v chotári obce Trenčianske Biskupice pod parc. č. 185 /10, 185/14/ a, 185/36 a iné. Týmto výmerom súčasne mal podľa § 2 ods. 4 zák. č. 63/35 Sb. z. československému štátu, vojenskej správe odovzdať pozemky do užívania vojenskej a nariadiť majiteľom, aby ihneď odovzdali pozemky do držby štátu, Vojenskej správe. Podľa názoru súdu vydržanie nehnuteľnej veci štátom nie je pojmovo vylúčené, s poukazom na to, že v zmysle aktuálnej právnej úpravy štát v občianskoprávnych veciach vystupuje ako právnická osoba. Právnická osoba síce nebola spôsobilým subjektom vydržania nehnuteľnosti podľa právnej úpravy vydržania vlastníckeho práva k účinnej pred 01. januárom 1992; podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) v znení platnom do 01. januára 1992 sa však právnická osoba mohla stať oprávneným držiteľom, ak s vecou nakladala ako so svojou a bola so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej vec patrí. Právnické osoby sa stali spôsobilým subjektom vydržania na základe ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka (z. č. 40/1964 Zb.) s tým, že si do doby vydržania mohli započítať aj oprávnenú držbu do 01. januára 1992. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2005, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 4/2011. Tak minulou právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. decembra 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou (§ 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Pokiaľ vedľajší účastník na strane navrhovateľa dôvodil, že sa navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca mal stať držiteľom sporného spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach pred rokom 1949 ( t.j. v roku 1936 alebo 1937 - na základe neúplnej listiny - výmeru Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936), mohol nadobudnúť vydržaním vlastnícke právo k nemu, ak mal podiel ako svoj v poctivej, pokojnej a dlhotrvajúcej držbe počas všeobecnej vydržacej doby - 32 rokov. Keďže táto vydržacia doba by uplynula až v roku 1966, resp. 1968, v súlade s intertemporálnym ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb. by malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva právnym predchodcom navrhovateľa najneskôr 1. januára 1961.Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že štát sporný podiel 2/30-iny parciel C- KN č. 402/3 o výmere 15 891m2 a C- KN č. 402/86 o výmere 1 157m2, k. ú. Trenčianske Biskupice, zapísané na LV č. 4009 užíval už pred rokom 1949, že tieto pozemky boli oplotené a boli súčasťou areálu letiska, v ktorom sa nachádzalo množstvo budov a stavieb. Spornou otázkou totiž zostalo len to, či táto držba bola alebo nebola oprávnená, konkrétne, či držiteľ, t.j. navrhovateľ, resp. jeho právni predchodcovia boli držiteľmi dobromyseľnými. Pri držbe v zmysle obyčajového práva pred 01. januárom 1951 mala byť dobromyseľnosť držiteľa prítomná od počiatku, avšak v danom prípade, s poukazom na vyššie uvedené právne závery museli byť zároveň splnené aj ďalšie podmienky vydržania, ktoré boli stanovené Občianskym zákonníkom z roku 1950, teda dobromyseľnosť držiteľa bola potrebná počas celého priebehu vydržacej doby ( tu od roku 1936, resp. 1937 do 01.01.1961). V prvom rade súd uvádza, že pokiaľ sa mal štát ujať držby na základe výmeru Okresného úradu v Trenčíne č. 3484/36 zo dňa 14.11.1936 /odhliadnuc od skutočnosti, že predmetná listina nie je právne perfektnou listinou/, nemohol byť pri jej vzniku dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, pretože týmto výmerom malo dôjsť len k začatiu vyvlastňovacieho konania podľa z. č. .č. 63/1935 Sb. z. a okresný úrad mal nariadiť ďalšie pokračovanie v predmetnej veci. Dobromyseľnosť držiteľa bola pritom v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danom prípade vyžadovaná počas celého trvania vydržacej doby. V prejednávanej veci potom nebolo možné obísť súvislosť medzi ďalšími rozhodnutiami - aktmi orgánov z toho istého navrhovateľa - štátu, ktorými bol sporný podiel k nehnuteľnostiam prededený postupne na právnych predchodcov odporkýň; najprv z pôvodného vlastníka Jána Janáča v dedičskom konaní sp. zn. D 846/39, potom z Anny Harvanovej v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. D 362/86, následne z Ladislava Harvana v dedičskom konaní Štátneho notárstva v Trenčíne sp. zn. 5D/730/91 a naposledy po Štefanovi Harvanovi v dedičskom konaní, vedenom notárkou JUDr. Zuzanou Karasovou pod sp. zn. 17D/767/2010-38 Dnot 146/2010. Štátne notárstva boli v rozhodnom období štátnymi orgánmi, pričom aj evidenciu v pozemkových knihách v rozhodnom období viedli príslušné štátne orgány. Podľa názoru súdu takéto skutkové okolnosti u právnych predchodcov navrhovateľa, resp. samotného navrhovateľa boli objektívne spôsobilé vyvolať absenciu dobrej viery, t.j. presvedčenia, že mu podiel na nehnuteľnostiach vlastnícky patrí. Na tejto skutočnosti nič nemohlo zmeniť aj keby sa držiteľ naďalej subjektívne utvrdzoval v presvedčení, že mu nehnuteľnosti patria.
7.2 K uvedenému odôvodneniu odvolací súd v rozsudku sp.zn. 19Co 893/2014 z 29.12.2016 dodal, že : „nemožno preto súhlasiť ani s odvolacou námietkou spočívajúcou v tom, že nepretržitosť držby bola prerušená až písomnou výzvou na uzatvorenie dohody na vydanie nehnuteľnosti, ktorú podal Štefan Harvan dňa 10.12.1992 tak, ako to tvrdí vedľajší účastník na strane žalobcu, ako aj samotný žalobca. V období do roku 1989, ktoré obdobie sa vyznačovalo silným dešpektom k súkromnému vlastníctvu, boli práva spojené s užívaním pozemkov štátom značne oslabené. Nakoľko aj dané nehnuteľnosti by napriek akejkoľvek snahe žalovaných (resp. právnych predchodcov) naďalej boli užívané štátom, či socialistickou organizáciou, nemožno žalovaným, resp. ich právnym predchodcom vytýkať, že rezignovali na bránenie svojho majetku nachádzajúceho sa v užívaní štátu, ktorý záver vyplýva z rozhodnutia ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 4365/12.“.
7.3 Záverom tejto časti odôvodnenia súd uvádza, že nedôvodnosti stručnej argumentácie žalobcu ohľade vydržania vlastníckeho práva, resp. spoluvlastníckeho práva k predmetným pozemkom svedčí aj to, že v uvedenom konaní vedenom pod sp.zn. 27C/202/2009 argumentoval žalobca ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa, že Slovenská republika vydržala vlastníctvo k predmetným pozemkom najneskôr k 01.01.1992 a v tomto konaní tvrdí, že to bol žalobca, teda Letecké opravovne Trenčín, a.s., ktorý ich drží od roku 1986.
8.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8.3 O trovách konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní o vzájomnej žalobe plne úspešní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Táto náhrada patrí žalovaným v 1. až 5. rade spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.