Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-108-2021.pdf
PDF · 106.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/108/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti B. R., nar. XX. XX. XXXX a Q. R., nar. XX. XX. XXXX, obe maloleté deti bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., detí rodičov matky Q.. U. I., V.., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, B. a otca H.. P. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ä.T. V. W..XXX D., W., W., právne zastúpený X.. U. J., advokátkou, so sídlom na V. X B. S., v konaní o návrhu otca o zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca o úpravu stykov s maloletými deťmi B. R., nar. XX. XX. XXXX a Q. R., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a .
II. Súd u k l a d á matke maloletých detí - Q.. U. I. V.. povinnosť písomne informovať otca maloletých detí H.. P. R., pravidelne vždy k poslednému dňu v mesiaci v kalendárnom roku - o zdravotnom stave detí, ich návštevy a diagnózy u lekára s označením mena lekára, o prospechu v škole, o ich aktivitách aj mimo školy, o návštevách z rodiny, kamarátoch maloletých detí, v čom deti vynikajú, s čím majú problémy, ako trávia voľný čas, prázdniny, ako a kde sa angažujú, o dôležitých rozhodnutiach, týkajúcich sa detí (výber školy, výber nového lekára a podobne) s povinnosťou konzultácie s otcom a o ostatných mimoriadnych podstatných záležitostiach, ktoré sa u maloletých detí vyskytnú, ako aj zasielanie aktuálnych fotiek maloletých detí.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu S. - R. sp. zn. XX V. XXX/XXXX - XXX zo dňa 27. 02. 2013 v odseku 5/, 6/, 7/ a 8/ v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. XX V. XXX/XXXX - XXX zo dňa 12. 03. 2014 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. X D. XXX/XXXX - XXX zo dňa 30. 12. 2014.
IV. Súd z a v ä z u j e otca maloletých detí H.. P. R. a matku maloletých detí Q.. U. I.R. V.. k náhrade trov štátu - každého osobitne vo výške 211,57 Eur na účet tunajšieho súdu, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí podal dňa 21. 04. 2016 návrh na zmenu úpravy styku, ktorým žiadal upraviť styk s maloletými deťmi každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5-teho dňa denne v čase od 15.00 hod. do 18.30 hod. bez prítomnosti matky, uložiť matke povinnosť, aby v prípade, ak sa otec v určený čas nebude môcť s deťmi z akýchkoľvek dôvodov stretnúť, poskytnúť mu náhradný termín stretnutia v tom istom mesiaci v rovnakom rozsahu a čase. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletými deťmi prostredníctvom prostriedkov elektronickej komunikácie Skype, každý pondelok kalendárneho
týždňa v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. s tým, že matka je povinná zabezpečiť uvedenú formu kontaktu bez jej bezprostrednej prítomnosti a prítomnosti jej rodičov. Navrhoval, aby bol oprávnený zaslať maloletej B. každú nedeľu v kalendárnom roku na jej emailovú adresu e - mail s tým, že matka je povinná zabezpečiť možnosť realizácie danej formy styku umožnením prečítania emailovej správy a umožniť maloletej B. odpovedať otcovi na správu. Žiadal taktiež, aby súd uložil matke povinnosť informovať ho pravidelne vždy k poslednému dňu v mesiaci o zdravotnom stave maloletých detí, o absolvovaných vyšetreniach, kontrolách a ich výsledkoch spolu s kópiou lekárskej správy, o prospechu maloletých detí, o sociálnych väzbách detí v škole aj v mimoškolských aktivitách, o uskutočnených výletoch a pobytoch detí mimo ich bydliska, o problémoch detí ako aj o ostatných mimoriadnych a podstatných záležitostiach, ktoré sa u maloletých detí vyskytnú. Matke navrhoval uložiť povinnosť mesačne mu zasielať aktuálne fotografie maloletých detí.
2. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. XX V. XXX/XXXX - XXX zo dňa 27. 02. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. X D. XXX/XXXX - XXX zo dňa 30. 12. 2014 bol upravený jeho styk s maloletými deťmi každý párny mesiac v roku od 1. dňa toho ktorého mesiaca do 5-teho dňa denne v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky na mieste podľa dohody rodičov. Zároveň bolo matke uložené, aby v prípade, ak sa otec v určený čas nebude môcť s deťmi z akýchkoľvek dôvodov stretnúť, poskytla otcovi náhradný termín stretnutia v tom istom mesiaci a rovnakom rozsahu a čase. Od rozhodnutia súdu došlo k zásadnej zmene pomerov. V čase rozhodnutia súdu mala B. päť rokov, navštevovala materskú školu, teraz je žiačkou základnej školy, Q. mal vtedy dva roky a v čase podania návrhu už päť rokov. Otec maloletých detí dlhodobo pracuje v K., čo je dôvodom obmedzeného rozsahu kontaktu s deťmi a na informácie od matky detí o deťoch je priam odkázaný, nakoľko nemá žiadne iné možnosti tieto informácie získať. Komunikácia medzi rodičmi detí nie je dobrá, takmer žiadna. Otec svoj čas styku určený súdnym rozhodnutím mal a má v úmysle, čo najintenzívnejšie využiť na stretnutie s deťmi a preto sa snažil stretnutia s matkou vopred dohodnúť tak, aby počas stretnutia v trvaní troch hodín denne, bolo čo najmenej času venovaného cestovaniu, presunom a pod. Matka detí sa od právoplatnosti súdneho rozhodnutia ani raz nedohodla s otcom na mieste stretnutia a spôsobe strávenia času s deťmi vopred, ale určila miesto stretnutia len pre prvý deň. Stretnutia boli následne vedené matkou tak, že navodila napätú atmosféru už samotným rozhovorom s otcom, počas celých stretnutí si na diktafón zavesený na krku nahrávala všetky rozhovory otca s deťmi, neverbálne odsúhlasovala deťom, či môžu otcovi na otázku odpovedať, zasahovala do hier a pod. Ak sa otec s deťmi stretne dvakrát v roku v priebehu piatich dní, aj toto bolo vždy pod autoritatívnym vedením matky, otec nemal ani len možnosť nadviazať s deťmi blízky kontakt. Otec má pritom záujem, aby sa postupne stal plnohodnotnou súčasťou života detí. V roku 2015 sa otec mal v úmysle stretnúť s deťmi v dňoch od 01. 04. 2015 do 05. 04. 2015, stretnutie sa neuskutočnilo z dôvodu choroby detí. Následne sa malo stretnutie uskutočniť v dňoch od 01. 06. 2015 do 05. 06. 2015 a uskutočnili sa len dve stretnutia, ostatné dni nebolo otcovi umožnené matkou stretnúť sa s deťmi. V dňoch od 01. 10. 2015 do 05. 10.2015 sa takisto uskutočnilo stretnutie len dvakrát namiesto piatich stretnutí. Stretnutia otca s deťmi v termíne od 02. 04. 2016 do 05. 04. 2016 sa neuskutočnili vôbec a to z dôvodov na strane matky. Otec navštívil matku aj na jej pracovisku a mal snahu zistiť objektívne dôvody nerealizácie styku ako aj dosiahnuť zmenu, no matka nebola ochotná právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu plniť.
3. Okresný súd Košice - okolie uznesením č. k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07. 07. 2017 dočasne upravil styk otca s maloletými tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi B. a Q. každý párny mesiac v roku počas pracovných dní od 1. pondelka v mesiaci do piatka toho istého týždňa, v dňoch pondelok, utorok, streda a piatok v čase od 14.00 hod do 16.00 hod. a vo štvrtok od 15.00 hod. do 18.00 hod., v priestoroch príspevkovej organizácie - Psychosociálne centrum, J. Č.. X, S., za účasti pracovníkov príspevkovej organizácie a počas prvého dňa prvého stretnutia aj za prítomnosti matky (výrok I.) a matka bola povinná maloleté deti v čase určenom pre začiatok styku riadne pripraviť a odovzdať otcovi v priestoroch Psychosociálneho centra, J. Č.. X, S., a otec bol povinný maloleté deti na tom istom mieste matke odovzdať v čase určenom pre koniec styku (výrok II.). Voči tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 8CoP/293/2017-225 rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Okresný súd S. - R., uznesením č. k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 25. 07. 2018 zamietol návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia č. k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 07. 07. 2017, avšak zároveň toto uznesenie zmenil vo výroku I. tak, že nariadil neodkladné opatrenie v novom znení, a doplnil o ďalšie povinnosti a oprávnenia rodičov. Voči tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie, o ktorom Krajský
súd v S. uznesením č. k. XCoP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28. 01. 2019 rozhodol tak, že odvolanie matky proti výroku o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a výroku o zrušení neodkladného opatrenia Okresného súdu S. - R. č. k. XP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 07. 07. 2017 odmietol a vo výrokoch o úprave styku, internetovej komunikácii, povinnosti rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu a určení, že neodkladné opatrenia trvá do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Okresný súd S. - R. uznesením č. k. XP/XXX/XXXX - XXX zo dňa 08. 07. 2020 nariadil znalecké dokazovanie na preukázanie skutočností, pre ktoré sú potrebné odborné znalosti, podľa ustanovenia § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súdnym znalcom V.. X. Č., z odboru psychológia, odvetvie: klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých.
6. Uznesením č. k. XNcC/XX/XXXX - XXX zo dňa 28. 07. 2021 bola Krajským súdom v Košiciach predmetná vec prikázaná na konanie Okresnému súdu Y.Ň..
7. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z o rodine (ďalej len ako „Zákon o rodine“) Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
8. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
10. Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
11. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa ustanovenia § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu - pripojenými spismi Okresného súdu S. - R., sp. zn. XP/XXX/XXXX, vyšetrovacím spisom R. XXX R.-S. XXXX, spisom Okresného
súdu S. - R. XXP/XXX/XXXX, spisom Okresného súdu S. - R. XP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny S. - R., písomnými vyjadreniami matky a vyjadreniami otca mal. detí, správou Cirkevného súdu W. O. - P. H.. H. D. W. W. O., uznesení o nariadení neodkladného opatrenia Okresného súdu S. - R. W.. G.. XP/XXX/XXXX - XXX, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Košice, sp. zn. XCoP/XXX/XXXX - XXX, správami Psychologického centra Referátu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately S. - R., uznesením Okresného súdu S. - R. o zamietnutí zrušenia neodkladného opatrenia na návrh matky v konaní pod sp. zn. XP/XXX/XXXX - XXX a nasl., uznesením Krajského súdu Košice sp. zn. XCoP/XXX/XXXX - XXX a nasl., znaleckým posudkom č. 124/2021 Q.. X. Č., uznesením o prikázaní veci Okresnému súdu Y. - čl. 492, vyjadreniami k znaleckému posudku otca, matky, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou pripojeného spisu.
14. Na pojednávaní otec v zastúpení svojej právnej zástupkyne naďalej trval na podanom návrhu, keďže matka maloletých detí neumožňuje otcovi stýkať sa s maloletými deťmi, rovnako je zo strany matky marený aj skypový styk otca s maloletými deťmi. Zároveň navrhol, aby súd uložil matke informačnú povinnosť formou správy na mailovú adresu, ktorá by bola obšírnejšia, aby bol opísaný zdravotný stav detí, prípadne návšteva u lekára, diagnóza, aby matka uviedla, ako sa deťom v škole darí, aké majú aktivity mimo školy, s kým sa deti stretávajú, v čom vynikajú, ako trávia voľný čas, prázdniny, prípadne každé rozhodnutie, čo sa týka aj výberu školy, výberu lekára. Právna zástupkyňa otca zdôraznila, že otec má naďalej záujem o svoje deti, aj o styk s nimi, ale keďže dohoda medzi rodičmi nie je možná, úloha súdu je nezastupiteľná, aby rozhodol v najlepšom záujme mal. detí. Pokiaľ súd návrh otca na úpravu styku bude považovať za nestotožnený so záujmami mal. detí, ponechala rozhodnutie na zváženie súdu s uložením povinnosti matke maloletých detí, podávať dostupné informácie o deťoch.
15. Matka maloletých detí trvala na svojich doterajších vyjadreniach, uviedla, že názor exmanžela, že prechováva k nemu nenávisť, ako aj k jeho rodine a nevraživosť, je len lož, na ničom nezakladajúca. Nie je pravdou ani skutočnosť, že nie je prístupná k dohode, alebo, že marí skypovú komunikáciu detí s otcom, resp. že popudzuje deti, očierňuje otca. Sú to len výmysly, ničím nepodložené. K SMS-kovej komunikácii uviedla, že zasiela otcovi maloletých detí správy a informuje ho o zdravotnom stave detí, podáva informácie v súvislosti so školou a podobne.
16. Kolízna opatrovníčka na základe vykonaného dokazovania, s poukazom na znalecký posudok, výpovede účastníkov konania, výpovedí detí navrhla, aby súd neupravoval styk otca s maloletými deťmi, nakoľko za danej situácie to nie je v záujme maloletých detí. Zdôraznila, že je minimálne nutné určiť aspoň neosobný styk otca a to tak, aby matke maloletých detí bola uložená povinnosť informovať otca o všetkých dôležitých skutočnostiach zo života detí minimálne tak, ako to bolo v pôvodnom rozhodnutí o rozvode. Apelovala na matku maloletých detí, aby využila vhodnú formu na to, aby deti mali možnosť stýkať sa s otcom, aby deti videli, že matka má na tom záujem a chce, aby sa deti s otcom stýkali.
17. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, súd vzhľadom na zistený skutkový stav dospel k záveru, že s prihliadnutím na najlepší záujem maloletých deti, je potrebné návrh otca zamietnuť. Z predložených listinných dôkazov ako z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú vysoko konfliktné. Súd ma za to, že v tomto prípade tu nejde ani tak o problém medzi rodičmi a deťmi, ale o neprirodzený vzťah medzi rodičmi, ktorý sa negatívne prenáša na deti. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 124/2021 súdneho znalca V.. X. Č., rodičia vzájomne nekomunikujú, sú presvedčení o zlom úmysle druhého rodiča, o tom, že druhý rodič je nekompetentný. Sú dlhodobo v intenzívnom konflikte, obviňujú sa navzájom a nie sú schopní rozpoznávať skutočný záujem detí, ani oddeliť ho od svojich záujmov. Citová väzba detí k matke, rovnako ako k jej matke, teda k starej mame pani I.X. sú silne pozitívne, rovnako boli pozitívne aj k starému otcovi, ktorý v priebehu konania zomrel, avšak obe maloleté deti sú ovplyvňované silne negatívnymi až nenávistnými postojmi matky a starej matky k otcovi. V dobe, kedy sú obaja maloletí presvedčení a svojím okolím utvrdzovaní v tom, že ich otec je zlý človek schopný ubližovať im, uniesť ich a podobne, by styk s otcom bol pre nich intenzívne stresujúci a v tomto zmysle ohrozujúci ich zdravý vývin.
18. Čo sa týka samotného výkonu styku voči maloletým deťom oboma rodičmi, tento bol doteraz problematický. S prihliadnutím na listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise je zrejmé, že od júla 2017, kedy bol neodkladne upravený styk otca s deťmi (potvrdený odvolacím súdom v novembri 2017), sa nerieši nič iné, len to, kedy styk mal prebehnúť a prečo neprebehol, čiže obsahom takmer všetkých vyjadrení je to, že podľa matky styk neprebieha jednoznačne z dôvodov na strane otca a podľa otca styk
neprebieha jednoznačne z dôvodov na strane matky. V zmysle správy Psychosociálneho centra, J.?, S., rekapitulácia plánovaných, nerealizovaných a realizovaných stretnutí otca so svojimi deťmi naznačuje rôznu mieru ochoty oboch rodičov participovať na výchove svojich detí primeraným spôsobom. Obaja rodičia boli edukovaní o potrebe každého dieťaťa mať a rozvíjať vzťah k druhému rodičovi, ale výrazné opozičné emocionálne nastavenie oboch rodičov voči sebe navzájom nebolo možné zmeniť. Vzťah oboch rodičov je natoľko trvale konfrontačný, že neposkytuje priestor na primeranú akceptujúcu vzájomnú komunikáciu v rodičovských témach. Toto konfrontačné nastavenie sa prenáša aj na deti pri formovaní ich postojov voči obom rodičom. Z psychologického hľadiska sú realizované stretnutia otca s deťmi neúčelné, nenapĺňajú požadovaný efekt. Iniciovaním stretnutí detí s otcom dochádza u detí k evokovaniu nepríjemných až traumatizujúcich spomienok, ktoré samotný proces stretnutia znehodnocujú a vo svojej podstate pôsobia kontraproduktívne. To znamená, že organizovaním stretnutí detí s otcom dochádza k ďalšej psychickej traumatizácii - deti sú nútené polarizovať svoje emócie vo vzťahu k rodičom, čo možno vyhodnotiť ako vývinovo škodlivé. Vzhľadom na uvedené, súd upustil od úpravy styku maloletých detí s otcom (vrátane styku prostredníctvom informačných technológií), ako aj nariadenia styku maloletých s rodičmi za účasti tretích osôb, nakoľko to nepovažuje za také opatrenie, ktoré by za súčasného stavu bolo v záujme maloletých detí a ponechal maloleté deti v osobnej starostlivosti matky.
19. V súčasnosti je takéto riešenie v záujme maloletých detí, ktoré kontakt s otcom odmietajú. Súd v tomto smere dáva do pozornosti rodičov, aby postupne (pravdepodobne za pomoci odborníkov) zmenili vzťah maloletých detí k otcovi, je hlavne na rodičoch, či budú mať ochotu pracovať na postupne sa zlepšujúcom vzťahu maloletých detí k otcovi. Samozrejme, veľké úsilie na zmenu vzájomného vzťahu by mala vynaložiť aj matka, ako aj samotný otec, keď má záujem v budúcnosti sa s maloletými deťmi riadne stretávať. Rodičia by mali využiť služby terapeuta, psychológa prípadne mediátora a iných odborníkov, ak chcú maloletým deťom skvalitniť ich osobný ďalší vývoj, týkajúci sa hlavne ich vzťahu k otcovi. Úprava styku otca s maloletými deťmi toho času nie je v ich záujme, pretože je vysoké riziko traumatizácie maloletých detí a narušenie ich riadneho vývinu.
20. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že akákoľvek úprava stykov otca s maloletými deťmi by v súčasnosti bola nereálna, keďže v súčasnosti je zásadný problém ten, že maloleté deti vôbec nemajú záujem stretávať sa s otcom a matka maloletých detí doposiaľ nevyvinula dostatočné úsilie k tomu, aby sa vzťah medzi maloletými deťmi a otcom zlepšil, resp. aby maloleté deti mali vôbec záujem s otcom sa stretávať (podľa názoru súdu nestačí len nebrániť deťom stretávať sa s otcom, nevyjadrovať sa vo vzťahu k otcovi negatívne, ale treba viesť aktívne maloleté deti k tomu, aby sa obnovil ich vzťah s otcom. Z doteraz vykonaného dokazovania vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú zlé a práve samotné zlepšenie vzťahu medzi rodičmi by mohlo viesť k zlepšeniu vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi. Je potrebné, aby obaja rodičia vyvinuli maximálne úsilie k tomu, aby sa vzťah medzi otcom a maloletými deťmi zlepšil, pretože každé dieťa potrebuje oboch rodičov. Otec o to jednoznačne záujem má a v priebehu konania preukázal dostatočne vôľu zbytočne nevyvolávať tlak na maloleté deti, keď deklaroval, že rešpektuje ich vôľu. V predmetnom konaní bolo preukázané, že akákoľvek úprava styku otca s maloletými deťmi (prípadne aj v navrhovanom užšom rozsahu) by nebola v záujme maloletých detí a zrejme by sa v súčasnosti reálne ani nevykonávala. Pokiaľ realizácii styku otca s maloletými bránia určité okolnosti z predchádzajúceho obdobia, je potrebné, aby ich obaja rodičia svojim aktívnym prístupom postupne úplne eliminovali, čím by sa mohla docieliť opätovná možnosť stretávania sa otca s maloletými deťmi. Otec bude mať vždy možnosť požiadať súd o svoje práva, prípadne jeho výkon, v ktorom konaní súd vždy posúdi relevantnosť dôvodov, pre ktoré predmetný styk s maloletými deťmi nie je realizovaný, resp. či prípadné odopretie styku zo strany matky medzi maloletými deťmi a ich otcom, je dôvodné, alebo nie.
21. Uvedomujúc si však rovnaké právo rodičov podieľať sa na výchove maloletých detí, teda aj právo otca rozvíjať vzájomné vzťahy so svojimi deťmi za súčasného zachovania ochrany záujmov maloletých detí, pričom prvým krokom k zmene súčasného stavu sa javí spracovanie situácie deťmi, prijatie osoby otca, jeho akceptovanie (viď str. 49 znaleckého posudku č. 124/2021 súdneho znalca V.. X. Č.), súd pristúpil k zachovaniu neosobného styku otca s maloletými deťmi a za týmto účelom k rozšíreniu informačnej povinnosti matky ohľadom zdravotného stavu detí, školských a mimoškolských aktivít maloletých detí, vrátanie poskytnutia fotografií maloletých detí, tak ako je to špecifikované vo výroku II. tohto rozhodnutia.
22. S prihliadnutím na ustanovenie§ 54 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako CMP) súd uložil účastníkom konania nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania, v časti
znalečného, ktoré boli preddavkove súdnej znalkyni uhradené z finančných prostriedkov štátu a to v celkovej sume 423,14 Eur, čo v polovici predstavuje sumu 211,57 Eur, ako je to uvedené aj vo výroku IV. predmetného rozsudku.
23. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).