Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/8/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcov 1/ D. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. M., I. XXXX/X a 2/ B. R. rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. M., I. XXXX/X, obaja právne zastúpení JUDr. Michalom Petríkom, advokátom, so sídlom Poprad, Francisciho 25, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, P.O. BOX 100, za účasti Obce Veľká Lomnica, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4C 113/2012-147 zo dňa 9.2.2016, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 4C 113/2012-196 zo dňa 23.05.2017 a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.

2. Prvoinštančný súd, tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady škody, ktorá im bola spôsobená na majetku vo výške 76.700 eur.

3. Žalobcovia v žalobe uviedli, že sú spoluvlastníkmi rodinného domu súpisné č. XXXX a priľahlých pozemkov, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX, k. ú. H. M.. Na tomto majetku žalobcom v dôsledku nesprávneho úradného postupu Obce H. M. vznikla škoda a to tak, že Obec H. M. vydala Všeobecne záväzné nariadenie obce, č. XX z 13.12.2007, kde vyhlásila záväznú časť čiastkovej zmeny územného plánu obce - plochy A,B,C,D,E,F a G podľa aktualizácie územného plánu obce spracovanej B.. K.. A. L. v máji 2007. Podľa záväzných regulatívov územného rozvoja obce bolo stanovené, že u objektov bytových domov, penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti stavby dvojpodlažné s možnosťou podpivničenia so sedlovými strechami a s využitím podkrovia majú mať výšku hrebeňa strechy od upraveného terénu po hrebeň strechy do 15m. Aj napriek tomu, na základe rozhodnutia Obce H. M., č. jednania: E./X-XXX/XX-H. z 1.2.2008 dodatočným povolením stavby, bola povolená novostavba dvoch bytových domov na pozemkoch nachádzajúcich sa v časti C Všeobecného záväzného nariadenia obce č. XX, kde výška domu po hrebeň strechy je 15,4 m. Obec nezákonne dodatočne povolila stavbu vo výške 15,4 m a to aj napriek tomu, že podľa Všeobecne záväzného nariadenia obce, č. XX stavby v tejto časti obce mohli mať max. 15m. Na základe upozornenia prokurátora sp. zn. Kd XXX/XX-XX z 28.4.2011 bolo konštatované, že toto rozhodnutie obce o dodatočnom povolení stavby bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi a že správny orgán pri vydávaní rozhodnutia náležite neposúdil verejný záujem.

4. Následne rozhodnutím č. j. : E./XXX-XXX/XX-H. z 17.6.2009 Obec H. M. povolila užívanie predmetných bytových domov, ktorých výška súčasnosti je viac ako 20m. Opäť protestom prokurátora sp. zn. Kd XXX/XX z 10.8.2011 bolo konštatované, že postupom obce ako stavebného úradu pri vydávaní tohto kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu zákona.

5. Ďalej žalobca tvrdil, že Krajský stavebný úrad v Prešove pod č. XXXX-XXX/XXXX-X/E. z 18.10.2011, v konaní o proteste prokurátora kolaudačné rozhodnutie obce zrušil. Konštatoval, že v konaní došlo k porušeniu práv účastníkov konania v súvislosti so zmenou stavby, prejednávanou pri kolaudácii. Stavebnému úradu uložil povinnosť pred novým prejednaním veci spoľahlivo zistiť, kto sú účastníci konania pri povolení zmien pred dokončením stavby.

6. Rozhodnutím ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. XXXXX/XXXXXX/ E.-XXXXX/Pa z 13.2.2012 bolo odvolanie podané proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu zamietnuté s tým, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia nevychádzal z dostatočných pokladov dôležitých pre rozhodnutie, taxatívne uvedených v ust. § 18 vyhlášky 453/2000 Z.z., postupoval v rozpore so zákonom, keď presne a úplne nezistil skutkový stav, najmä, že stavba bola zrealizovaná v rozpore s územným plánom obce a rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby.

7. Žalobcovia škodu odôvodňovali tým, že ich domové nehnuteľnosti bezprostredne súvisia so stavbou bytových domov. Presne v žalobe označili nesprávny úradný postup stavebného úradu vo H. M., ktorý spočíva 1/ v dodatočnom povolení stavby bytových domov v rozpore s územným plánom obce, 2/ v povolení užívania tejto stavby a 3/ v odopretí práva byť účastníkom.

8. Žalobcovia vyčíslili škodu na sumu 76.700 eur a odôvodnili výšku tohto nároku znaleckým posudkom vypracovaným znalcom B.. E. W. pod č. XXX/XXXX.

9. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí skutkový stav neuviedol, konštatoval len stanoviska strán sporu. Následne vec právne posúdil a to jednak podľa zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to konkrétne podľa § 2 písm. a) a b) tohto zákona, podľa § 4 ods. 1 písm. d) tohto zákona. Vychádzal aj z § 1, § 5 ods. 1 a § 5 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a aplikoval ust. § 117 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Skonštatoval, že pokiaľ Obec H. M. nepostupovala v stavebnom konaní správne, je za splnenia podmienok stanovených zákonom o zodpovednosti štátu daná objektívna zodpovednosť štátu za škodu, ktorá týmto nesprávnym úradným postupom obce vznikla, pričom oprávnenie konať v mene štátu v prejednávanej veci má Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

10. Zaoberal sa aj aplikáciou § 3 ods. 1,2, § 5 a § 6 ods. 1,2,4, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a skonštatoval, že zákon o zodpovednosti štátu rozlišuje dve základné formy zodpovednosti štátu a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Objektívnej zodpovednosti sa pritom štát nemôže zbaviť, ak sú kumulatívne splnené 3 podmienky a to 1/ nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, a 3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Existencia týchto podmienok musí byť bezpečne v konaní vždy preukázaná, nestačí len pravdepodobný záver. Dôkazné bremeno leží vždy na poškodenom.

11. Prvoinštančný súd ďalej sa teoreticky zaoberal otázkou, čo je nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup, následne sa bližšie zaoberal skutkovými okolnosťami uvedenými v žalobe, kde žalobca presne popísal akým spôsobom vznikla žalobcom škoda v súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu.

12. Prvoinštančný súd skonštatoval, že rozhodnutie Obce H. M. o dodatočnom povolení stavby, nie je v súlade s Všeobecne záväzným nariadením Obce H. M., ktoré pre objekty bytových domov určilo max. výšku hrebeňa strechy od upraveného termínu 15m ( rozhodnutie č. jednania E.X-XXX/ XX-H. z 1.2.2008), prisvedčil žalobcom, že týmto rozhodnutím nebol dodržaný záväzný regulatív územného rozvoja a súlad s územnoplánovacou dokumentáciou obce. Tento záver bol konštatovaný aj v upozornení Krajskej prokuratúry v Prešove na porušenie zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov pri vydávaní rozhodnutia L z 28.4.2011. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že postup stavebného úradu spočívajúci v posúdení súladu povoľovanej stavby bytových domov s územnoplánovacou dokumentáciou obce z hľadiska dodržania záväzných regulatívov bol súčasťou rozhodovacej činnosti obce a bezprostredne sa prejavil v obsahu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby č. jednania E.X-XXX/XX-H. z 1.2.2008, preto považoval postup stavebného úradu pri dodatočnom povolení stavby bytových domov spočívajúci v posúdení súladu rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou obce nie ako zodpovednosť za nesprávny úradný postup, ale je možné považovať tento nárok len ako nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Žalobcovia v priebehu konania nepreukázali splnenie zákonných podmienok zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, keď nepreukázali, že poškodení podali proti takémuto nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

13. V priebehu konania samotný žalobcovia nepreukázali, že proti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby nepodali riadny opravný prostriedok a nevyšli najavo v priebehu konania žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prijatie záveru, že v danom prípade by sa malo jednať o prípad hodný osobitného zreteľa. Obdobný záver prijal aj Krajský súd v Prešove v konaní 1S 2/2012, kde bolo zistené, že žalobcovia osobne navštívili dňa 17.1.2008 stavebný úrad, žiadali o zastavenie čiernej stavby. Na stavebnom úrade sa oboznámili s celým spisovým materiálom a napriek tomu nevyužili možnosť podania odvolania.

14. Naviac bolo zistené, že nevyšlo najavo, aby rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby Obce H. M., č. jednania E. X/XXX/XX-H. z 1.2.2008 bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Je pravdou, že proti uvedenému rozhodnutiu podal prokurátor protest pod č. k. L. XXX/XX- XX, ale v tomto proteste je len konštatované, že stavebný úrad náležite neposúdil súlad rozhodnutia s územnoplánovacou dokumentáciou obce z hľadiska dodržiavania záväzných regulatív. Pre rozhodnutie prokurátora ešte samo o sebe bez ďalšieho, aj napriek vysloveniu porušenia zákona a všeobecne záväzných predpisov obcou pri vydávaní rozhodnutia Obce H. M. č. j. E. X/XXX/XX-H. z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby, nemohlo privodiť zmenu alebo zrušenie tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie nebolo zrušené ani v rámci preskúmavania v správnom konaní, v správnom súdnictve.

15. Z obsahov spisov vyplýva, že žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby mimoriadny opravný prostriedok, a to návrh na obnovu konania podľa správneho poriadku, ktorý návrh na obnovu konania bol zamietnutý. V odvolacom konaní proti tomuto rozhodnutiu bolo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na obnovu konania Krajským stavebným úradom v Prešove potvrdené. Pri preskúmaní tohto rozhodnutia aj Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 1S 2/2012 žalobu žalobcov zamietol.

16. Prvoinštančný súd, teda zistil, že žalobcovia vo vzťahu k rozhodnutiu Obce H. M. ako stavebného úradu, č. jednania E./X-XXX/XX-H. z 1.2.2008 o dodatočnom povolení stavby nepreukázali splnenie jednej zo zákonných základných podmienok vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nezákonného rozhodnutia.

17. Následne prvoinštančný súd sa zaoberal rozhodnutím stavebného úradu Obce H. M., č. jednania E.XXX-XXX/XX-H. zo 17.6.2009 a zistil, že týmto rozhodnutím stavebný úrad povolil užívanie stavby bytových domov za podmienok uvedených v rozhodnutí okrem iného s výškou stavby po hrebeň strechy 15,4 m. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím odvolacej lehoty dňa 2.7.2009. Z protestu Krajskej prokuratúry v Prešove Kd XXX/XX-X zo dňa 10.8.2011 vyplýva, že prokurátor navrhol rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že stavba bytových domov je v rozpore s projektovou dokumentáciou, pričom skonštatoval, že stavby v rozpore s ich projektovou dokumentáciou obsahujú podkrovie v piatom nadzemnom podlaží, pri ktorom došlo k zmene z neobývanej časti stavby na obývanú. Bytové domy majú teda naviac na piatom podlaží 2 trojizbové byty a každý dom tak pozostáva z namiesto 48 bytov z 50 bytov. Namietal, že stavebný úrad aj napriek tomu v kolaudačnom rozhodnutí konštatuje, že kolaudované stavby boli uskutočnené podľa podmienok stavebného zákona a overenej projektovej dokumentácie. Krajský súd v Prešove o tomto proteste konal, protestu vyhovel a zrušil právoplatné rozhodnutie obce č. j. E. XXX-XXX/XX-H. zo 17.6.2009 a vec vrátil na nové prejednanie. Proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu podal stavebník odvolanie o ktorom rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja rozhodnutím z 13.2.2012, č. XXXXX/XXXXXX/SVBP-XXXXX/Pa tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie Krajského stavebného úradu, ktorým úrad vyhovel protestu prokurátora potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že právoplatné rozhodnutie Obce H. M. o povolení užívania stavby bolo príslušným orgánom, Krajským stavebným úradom, zrušené. Je zistené, že žalobca nepodal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie.

18. Preto ani v tomto prípade, aj napriek tomu, že došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia súd nemohol prijať záver, že ani tu nie je dôvod nepodania riadneho právneho prostriedku poškodeným, preto nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia.

19. Následne Obec H. M. rozhodnutím č. j. E./XX-XXX/XX-H. z 26.11.2013 v spojení s konaním o dodatočnom povolení zmeny stavby počas výstavby s kolaudačným rozhodnutím dodatočne povolila stavebníkovi stavebné práce vykonané na bytových domoch počas ich výstavby a súčasne povolila užívať stavbu. V tom čase takéto rozhodnutie bolo v súlade s územným plánom Obce H. M., ktoré bolo schválené dňa 14.11.2013 pod č. uznesenia XX/XXXX. Rozhodnutie nadobudlo účinnosť 1.2.2012. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie žalobcami, ktoré odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie potvrdené.

20. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobcovia nepreukázali, že by nové rozhodnutie Obce H. M. dňa 26.11.2013 č. j. E.XX-XXX/XX-H. o povolení užívania stavieb súčasne s povolením zmien stavieb počas výstavby bolo príslušným orgánom zrušené, alebo zmenené.

21. Prvoinštančný súd nevidel skutočnosť, že obec následne dodatočne zmenila územný plán obce a všeobecné záväzné nariadenie, ako nesprávny úradný postup.

22. Bližšie sa následne prvoinštančný súd zaoberal ust. § 88a stav. zákona a § 26, § 27 zákona o obciach. Postup obce spočívajúci v zmene územnoplánovacej dokumentácie bol súčasťou jej rozhodovacej činnosti a bezprostredne sa prejavil v obsahu rozhodnutia zo dňa 26.11.2013, č. j. E. XX-XXX/XX-H. o dodatočnom povolení zmien stavieb a o povolení ich užívania. Preto aj postup stavebného úradu môže byť zvažovaný jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

23. Pokiaľ ide o samotnú existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodovaním a úradným postupom obce a vznikom škody ustálil, že škoda tak, ako ju žalobcovia špecifikovali im nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodovaním a úradným postupom obce tak, ako ho popisujú.

24. Preto prvoinštančný súd žalobu zamietol a rozhodol o trovách konania ešte v súlade s ust. § 142 ods. 1 OSP. Žalovaná bola v konaní úspešnou účastníčkou konania, preto jej ako aj vedľajšiemu účastníkovi na jej strane prislúcha právo na náhradu trov konania. Keďže predpokladom priznania práva na náhradu trov konania účastníkovi je riadne uplatnenie nároku na náhradu a žalovaná a vedľajší účastník si v konaní nároky na náhradu trov neuplatnili, súd žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

25. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia. Žalobcovia namietali, že prvoinštančný súd nepostupoval správne, ak vec skúmal a stotožnil sa s názorom žalovanej, že nárok žalobcov je možný uplatniť iba titulom nezákonného rozhodnutia a nie, ako bolo žalované v žalobe a na pojednávaní, že žalobcovia napádajú nesprávny úradný postup. Judikatúra uvádza, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza aj v rámci rozhodovacej činnosti orgánu, teda záver súdu o tom, že nesprávny úradný postup sa týka iba škôd spôsobených inou činnosťou, ako rozhodovacou, nie je správny a nemá oporu v judikatúre. Poukázali pritom na rozhodnutie NSSR sp. zn. 3Cdo 134/2003. Súd nevyriešil vecne správne otázku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom správneho orgánu, keď túto vec posudzoval iba titulom nezákonného rozhodnutia každého jedného rozhodnutia, voči ktorým žalobcovia nepodali opravný prostriedok, pričom prvoinštančný súd sa nezaoberal a nerozhodoval vec v zmysle podanej žaloby, a to napadaného nesprávneho úradného postupu. Naviac, prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal namietaným tvrdením žalobcov vo forme nesprávneho úradného postupu tým, že im bolo odopreté právo byť účastníkom, ktoré právo tiež uviedli v súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Preto žiadali, aby rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

26. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a uviedol, že sa stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu. Poukázal na záver v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 220/2010 a 6Cdo 250/2010. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup.

27. Prvoinštančný súd uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k. 4C 113/2012-96 zo dňa 23.5.2017 opravil napadnutý prvoinštančný rozsudok tak, že správne jeho sp. zn. znie 4C 113/2012-147, keď v prvopise rozhodnutia prvoinštančný súd urobil chybu v riadnom označení napadnutého rozsudku.

28. Rozhodnutie prvoinštančného súdu napadnuté odvolaním bolo vydané v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zákonom č. 160/2015 Z.z. zrušený a nahradený novým procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom platným a účinným od 1. júla 2016. V súlade s ust. § 470 tento zákon (Civilný sporový poriadok) platí aj na konania začaté pred jeho účinnosťou s tým, že je potrebné prihliadnuť na právne účinky jednotlivých úkonov k momentu ich vykonania a prihliadať na platnosť a účinnosť podľa v tom čase platného procesného predpisu s právnou relevanciou aj na ďalšie konanie.

29. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu, podľa zásad uvedených v § 379 a násl. bez nariadenia pojednávania, podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.

30. Z obsahu ust. § 220 ods. 2 jednoznačne vyplýva a vyplývalo to aj z ust. § 157 ods. 2 OSP, aké náležitosti musí obsahovať odôvodnenie rozhodnutia vo veci.

31. Základnou okolnosťou dôležitou pre správne rozhodnutie prvoinštančného súdu je riadne zistenie skutkového stavu.

32. Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného rozsudku, odvolací súd nezistil skutkový stav, ktorý mal mať zistený prvoinštančný súd. Skutkový stav nevyplýva z tvrdení strán sporu v priebehu prvoinštančného konania a nevyplýva ani z právneho posúdenia veci. Zistenie skutkového základu sporu je mimoriadne podstatné z hľadiska toho, že priamo determinuje právne posúdenie veci. Chýbajúci skutkový stav neumožňuje odvolaciemu súdu riadne prejednať napadnuté rozhodnutie a správne vo veci rozhodnúť, pretože odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným prvoinštančným súdom.

33. Prvoinštančný súd nevenoval tejto časti písomného vyhotovenia rozhodnutia náležitú pozornosť. Preto došlo k situácii, keď prvoinštančný súd riadne neskúmal podmienky, ktoré umožňujú podať žalobu žalobcom na súde v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z..

34. Predpokladom na podanie takejto žaloby je predbežné prerokovanie nároku, kde žalobcovia v súlade s ust. § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. komunikujú s orgánom, ktorý je oprávnený o ich uplatnenom nároku rozhodnúť, pred podaním žaloby.

35. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný, ako zodpovednostný subjekt štátu so žalobcami komunikoval a takéto konanie tu prebiehalo. Písomné uplatnenie nároku na predbežné prerokovanie nároku žalobcov v spisovom materiáli sa nenachádza. Platí, že v žiadosti o predbežné prejednanie sa uplatňuje taký rozsah nároku, ktorý v prípade neuspokojenia nároku môže byť uplatnený na súde žalobou ( § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z.). Prvoinštančný súd sa s touto otázkou nevysporiadal a vôbec túto základnú podmienku uplatnenia nároku v odôvodnení svojho rozhodnutia ani len nespomenul.

36. Ďalej platí, že žalobca si môže uplatniť nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na základe nezákonného rozhodnutia, alebo na základe nesprávneho úradného postupu. Tak, ako konštatoval prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí, ide o dva samostatné spôsoby uplatňovania nároku. Žalobcovia v žalobe jednoznačne a explicitne stanovili, že ich nárok sa odvíja od nesprávneho úradného postupu stavebného úradu Obce H. M., keď tohto nesprávneho úradného postupu (bez ohľadu na rozhodnutia) sa dopustil stavebný úrad v konaní o dodatočnom povolení stavby, ktoré dodatočné povolenie stavby bolo v rozpore s územným plánom obce, ďalej v konaní o povolení užívať stavbu, taktiež v rozpore s územným plánom obce. Ďalší nesprávny úradný postup spočíval aj v odopretí práva byť účastníkom správneho konania, čo nakoniec bolo konštatované aj v jednom z rozhodnutí, ktoré žalobcovia uviedli v žalobe. Nesprávny úradný postup v žalobe žalobcami je jednoznačne a dostatočne konkretizovaný, pričom je potrebné zistiť, či takto je konkretizovaný aj v uplatnení nároku na predbežné prerokovanie škody.

37. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie založil na skúmaní zodpovednosti žalovaného v súvislosti s nesprávnym rozhodnutím, keď rozhodnutia žalobcovia v žalobe tak, ako to skutkovo vymedzili, nenamietajú. Žalobcovia namietali základ tohto procesného postupu stavebného orgánu ( úradný postup) bez námietok vo vzťahu k rozhodnutiam stavebného orgánu. Ide teda o činnosť spojenú s výkonom právomoci stavebného orgánu Obce H. M., pri ktorom výkone, alebo v súvislosti s týmto výkonom malo dôjsť k porušeniu pravidiel stanovených určitými právnymi predpismi pre konanie tohto orgánu, alebo k porušeniu iných pravidiel, ktoré vplývajú na činnosť tohto orgánu.

38. Je potrebné posúdiť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom aj účel na aký je tento úradný postup v súvislosti s dodatočným povolením stavby a s kolaudačným rozhodnutím (aj účastníctvo správneho konania) smerovaný, prečo sa tieto kompetencie vôbec zverujú stavebným orgánom a prečo určité predpisy sú pre stavebné orgány s akým cieľom resp. účelom dodržiavané, resp. mali by byť dodržiavané.

39. Nesprávny úradný postup, nemusí byť pri stavebnom orgáne len pri konkrétnych úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež aj pri rozhodovacej činnosti napr. pokiaľ dôjde ku konaniu, ktoré nesmeruje k správnemu, zákonnému, resp. k vôbec k vydaniu nejakého rozhodnutia, v dôsledku porušenia určitých záväzných smerníc, noriem, pravidiel. Preto nesprávny úradný postup je postup, pri ktorom dochádza k porušeniu predpísaných pravidiel činnosti štátneho orgánu, avšak, ktoré porušenie pravidiel s meritórnym rozhodovaním ( s rozhodovaním vo veci) priamo nesúvisí. Úkony v súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu, s úradným postupom sami o sebe nevedú k vydaniu rozhodnutia a tieto úkony bezprostredne sa v rozhodnutí neodrazia, ale tento postup nie je v súlade so záväznými normami, podľa ktorých má stavebný orgán, konať.

40. Žalobcovia v žalobe podrobne opísali rozhodujúce skutočnosti, od ktorých odvodzujú svoj nárok. Žalobcovia nie sú povinní uviesť právnu kvalifikáciu žaloby. Aj keď to žalobcovia uviedli (nezákonný úradný postup), nezbavuje to súd vec posúdiť zo všetkých do úvahy prichádzajúcich právnych dôvodov. Súd je pritom skutkovo viazaný žalobou a nie je možné konať o nároku z iného skutkového dôvodu a priznať plnenie z iného skutkového základu, ako ktorý je predmetom konania.

41. Odvolaciemu súdu v tejto súvislosti pri rozhodovaní o uplatnenom nároku chýba (okrem ustálenia skutkového stavu) posúdenie nároku z pohľadu nesprávneho úradného postupu a zisťovanie a ustálenie podmienok zodpovednosti žalovaného. Tieto podmienky sú v každom prípade (nesprávne rozhodnutie, nesprávny úradný postup) rozdielne.

42. Ďalšou podmienkou na ustálenie zodpovednosti objektívnej štátu je podmienka vzniku škody, ktorá je vyčísliteľná v peniazoch a je priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a medzi vzniknutou škodou. Až tak je možné ustáliť zodpovednosť žalovaného v súvislosti s podanou žalobou.

43. Prvoinštančný súd sa týmto spôsobom vecou nezaoberal. Zaoberal sa namietanými rozhodnutiami, avšak nie z pohľadu nesprávneho úradného postupu, ale z pohľadu meritórneho prerokovania týchto rozhodnutí, kedy zistil, že v danom prípade nie je daná zodpovednosť žalovaného za nesprávne rozhodnutie, resp. nezákonné rozhodnutie.

44. Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu, podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Bude úlohou prvoinštančného súdu, aby náležitým spôsobom ustálil skutkový stav veci a tento vo svojom rozhodnutí aj uviedol, ďalej sa zaoberal a vyhodnotil, či v danom prípade skutkovo opísaný nezákonný úradný postup je totožný s nárokom uplatneným v podaní na predbežné prerokovanie nároku, ďalej bude potrebné posúdiť, či takto opísaný skutkový stav uvedený v žalobe, ako celok tvorí nesprávny úradný postup, bez ohľadu na správnosť a zákonnosť konečných rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a o rozhodnutí prvom o povolení užívať stavbu, vysporiada sa s možným nezákonným úradným postupom v súvislosti s neprijatím žalobcov ako účastníkov správneho konania a ďalej vyhodnotí, pokiaľ bude mať splnenú túto podmienku, škodu a priamu príčinnú súvislosť. Až v takom prípade, pokiaľ bude mať zistené všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o veci samej, bude môcť vo veci správne a zákonne rozhodnúť.

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.