Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-113-2012.pdf
PDF · 177.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/113/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobcov: 1./ D. R., U.. X. X. XXXX, I. XXXX/X, H. M., a 2./ B. R., U.. XX. XX. XXXX, I. XXXX/X, H. M., právne zastúpených JUDr. Michalom Petríkom, advokátom so sídlom Francisciho 25, Poprad, proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. slobody 6, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovanej obce Veľká Lomnica, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym postupom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovia v I. a II. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalovanému a intervenientovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 12.9.2012 sa žalobcovia domáhali od štátu zaplatenia náhrady škody vo výške 76.700,- eur.
2. Zástupca žalobcov žalobu odôvodnil tvrdeniami, že žalobcovia sú vlastníkmi nehnuteľnosti, a to rodinného domu súpisné č.XXXX a priľahlých pozemkov vedených ako parcely č.XXXX/XXX a č. XXXX/ XXX, všetko zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie H. M.. Nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica žalobcovia boli poškodení, a to nasledovne opísaným konaním:
3. Obec Veľká Lomnica schválila Všeobecne záväzné nariadenie obce č. 43 zo dňa 13.12.2007, ktorým vyhlásila záväznú časť čiastkovej zmeny územného plánu obce Veľká Lomnica v lokalitách A,B,C,D,E,F a G, a to podľa vtedy aktuálneho územného plánu obce spracovaného Ing. Arch. Rudolfom Kruliacom v máji 2007. Záväzné regulatívy územného plánu obce z mája 2007 (bod 3.1.5.) pre tieto lokality obsahovali vymedzenie: „Objekty bytových domov, penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti (v 2. stupni ochrany prírody) - dvojpodlažné, s možnosťou podpivničenia so sedlovými strechami (prípustné sú valby, polvalby a podlomenice) s využitým podkrovím. Výška hrebeňa strechy od upraveného terénu po hrebeň strechy do 15 m.“.
4. Rozhodnutím zo dňa 1.2.2008 č.j.: SP/5-003/08-Šk o dodatočnom povolení stavby obec Veľká Lomnica povolila novostavbu dvoch bytových domov na pozemkoch nachádzajúcich sa lokalite C územného plánu obce. Podľa tohto rozhodnutia: „ SO 01: Stavba bytového domu obsahuje: rozmery stavby 22,4 x 45,9 m, výška po hrebeň strechy 15,4 m“.
Obec Veľká Lomnica teda týmto rozhodnutím nezákonne dodatočne povolila stavby s výškou strechy 15,4 m, a to aj napriek tomu, že podľa Všeobecne záväzného nariadenia obce Veľká Lomnica č.43 stavby v tejto časti obce mohli mať výšku strechy maximálne 15 m. Dodatočne povolená stavba má v skutočnosti viac ako 20 m. Upozornením prokurátora zo dňa 28.4.2011 sp.zn. Kd 249/10-30 bolo skonštatované, že toto rozhodnutie obce o dodatočnom povolení stavby zo dňa 1.2.2008 bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi a že správny orgán pri vydávaní tohto rozhodnutia náležite neposúdil verejný záujem.
5. Rozhodnutím zo dňa 17.6.2009 č.j.: SP/111-004/09-Šk obec Veľká Lomnica povolila užívanie dvoch bytových domov, ktorých stavba bola dodatočne povolená vyššie uvedeným rozhodnutím. Protestom prokurátora zo dňa 10.8.2011 sp.zn. Kd 133/11- 7 bolo skonštatované, že postupom obce Veľká Lomnica ako stavebného úradu pri vydávaní tohto kolaudačného rozhodnutia došlo k porušeniu zákona. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 18.10.2011 č.2011-721/3139-4/SP-KC bolo v konaní o proteste prokurátora predmetné kolaudačné rozhodnutie obce zo dňa 17.6.2009 zrušené. Krajský stavebný úrad v Prešove v rozhodnutí okrem iných porušení skonštatoval, že v konaní došlo k porušeniu práv účastníkov konania v súvislosti so zmenou stavby prejednávanou pri kolaudácii. Stavebnému úradu uložil povinnosť pred novým prejednaním veci spoľahlivo zistiť, kto sú účastníci konania pri povolení zmien pred dokončením stavby. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 13.2.2012 č.02985/201241/SVBP-00723/Pa bolo odvolanie podané proti predmetnému rozhodnutiu krajského stavebného úradu zamietnuté. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia nevychádzal z dostatočných podkladov dôležitých pre rozhodnutie taxatívne uvedených v § 18 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., že postupoval v rozpore so zákonom, keď presne a úplne nezistil skutkový stav, najmä že stavba bola zrealizovaná v rozpore s územným plánom obce a rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby.
6. Domové nehnuteľnosti žalobcov bezprostredne susedia s bytovými domami, ktoré boli stavebným úradom pre obec Veľká Lomnica dodatočne povolené a skolaudované. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup žalobcovia považujú konanie stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica nasledovne: 1 dodatočné povolenie stavby v rozpore s územným plánom obce, 2. povolenie užívania stavby, a 3. odopretie práva byť účastníkom konania.
7. Žalobcovia si dali znalcom Ing. Stanislavom Čurillom vypracovať znalecký posudok č. 244/2011, v ktorom znalec konštatuje: „ ...postavením stavby bytových domov a uvedených rizík došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti a výslednej všeobecnej hodnoty rodinného domu súpis. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX/XXXX a prac. č. XXXX/XXX (vo vlastníctve klientov) kde bol porušený územný plán obce, ktorý má záväzný charakter, stavebné povolenie, konštrukčné vyhotovenie stavby, rizika hygienické, ekologické, zvýšená energetická náročnosť rodinného domu prevažne na vykurovanie a osvetlenie a hlavne stratu súkromia a vlastnej intimity, čo má negatívny vplyv na bezproblémové užívanie nehnuteľnosti, prípadne na ďalší ich predaj...“. Znalec škodu na majetku, ktorá žalobcom vznikla nesprávnym úradným postupom, vyčíslil na 76.700,- eur. Náhradu škody v tejto výške si preto žalobcovia žalobou v predmetnom spore uplatnili.
8. Nárok na náhradu škody vo výške 76.700,- eur žalobcovia predbežne prerokovali s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako orgánom príslušným podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento orgán listom zo dňa 25.7.2012 č. 11155/2012/SVBP/z. 41813 nárok odmietol uspokojiť.
9. Žalovaná v svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 10.10.2012 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietla, že v danej veci nie sú splnené všetky základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú: existencia nesprávneho úradného postupu, existencia škody ako majetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Podaním súčasne navrhla, aby do konania do procesného postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalovanej podľa v tom čase účinného ust. § 93 Občianskeho súdneho poriadku vstúpila obec Veľká Lomnica.
10. Uviedla, že žalobcovia si nárok na náhradu škody vo výške 76.700,- eur uplatnili v súvislosti s nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica vo veci kolaudačného konania novostavby dvoch bytových domov v obci Veľká Lomnica stojacich na parcelách č. XXXX/XX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX.
11. Namietla, že toto kolaudačné konanie nie je ukončené. Kolaudačné rozhodnutie stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica zo dňa 17.6.2009 č.j.: SP/111-004/09-Šk bolo na odvolanie Krajským stavebným úradom v Prešove zrušené. Podľa pokynu tohto krajského staveného úradu stavebný úrad pre obec Veľká Lomnica je povinný nanovo určiť predmet kolaudačného konania, nakoľko predmetom kolaudačného konania neboli zmeny uskutočnené stavebníkom počas realizácie stavby a nanovo určiť okruh jeho účastníkov. Postup stavebného úradu v kolaudačnom konaní vo vzťahu k žalobcom teda nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu. Zrušením kolaudačného rozhodnutia bolo zrušené právo stavebníka, ktoré bolo kolaudačným rozhodnutím založené, stavbu užívať. Žalobcom preto nemohla vzniknúť škoda podľa režimu zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
12. Vo vzťahu k žalobcami tvrdenej existencii škody vo výške 76.700,- eur opierajúcej sa o závery vyjadrené znalcom v predloženom písomnom znaleckom posudku poukázala na to, že žalobcovia pozemok, na ktorom majú postavený rodinný dom, nadobudli v čase, keď územný plán obce riešil funkčné využitie susedných pozemkov, na ktorých dnes stojí novostavba dvoch bytových domov, na výstavbu viacúčelovej športovej haly. O tejto skutočnosti žalobcovia museli, resp. mali pri kúpe svojho pozemku vedieť. Bolo v ich záujme, aby si pri kúpe pozemku na stavbu svojho rodinného domu zistili všetky skutočnosti rozhodujúce pre nakladanie s pozemkom, a to aj vo vzťahu k územnému plánu obce Veľká Lomnica.
13. Namietla, že pokiaľ žalobcovia tvrdia, že postavením stavby, ktorá nie je skolaudovaná, došlo k znehodnoteniu ich rodinného domu, vzniku hygienických a ekologických rizík, zvýšenej energetickej náročnosti domu na vykurovanie a osvetlenie domu, a hlavne k strate súkromia a intimity, a tiež k zníženiu súčasnej všeobecnej hodnoty domu, ide o námietky občianskoprávneho charakteru, ktoré majú svoj základ v právnych vzťahoch medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľnosti a ktoré sú chránené ust. § 127 Občianskeho zákonníka. Nemožno z nich vyvodzovať zodpovednosť štátu za škodu. V nadväznosti na túto právnu argumentáciu dala do pozornosti aj právny názor vyslovený Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 1S/2/2012-92 zo dňa 3.5.2012, ktorým súd zamietol žalobu žalobcov proti krajskému stavebnému úradu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu krajského stavebného úradu, ktorým nepovolil obnovu konania o dodatočné povolenie novostavby predmetných dvoch bytových domov. V závere odôvodnenia tohto rozsudku súd konštatuje, že v prípade, ak osadením stavby stavebníka vznikla žalobcovi škoda, má právo sa jej domáhať v občianskoprávnom konaní voči tomuto stavebníkovi. Navyše, z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že žalobcovia po vyplatení 1.000 eur stavebníkom bytových domov z titulu poškodenia oplotenia podpísali dohodu o urovnaní, podľa ktorej strany všetky vzájomné pohľadávky považujú za vysporiadané.
14. Ďalej uviedla, že žalobcovia proti rozhodnutiu stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby bytových domov nepodali odvolanie. Z toho vyplýva, že s týmto rozhodnutím súhlasili. K zrušeniu kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica došlo na základe úplne iných dôvodov, než je poškodzovanie majetku žalobcov, a to z dôvodu neriešenia zmien, ku ktorým došlo počas realizácie stavby. Keďže žalobcovia nepodali proti kolaudačnému rozhodnutiu stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica odvolanie a toto kolaudačné konanie nie je stále právoplatne ukončené, ak žalobcom vznikla nejaká škoda tak, ako tvrdia, vznik škody nie je v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica, ale s konaním stavebníka, a žalobcovia si môžu škodu uplatniť voči stavebníkovi.
15. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 31.7.2014 č.k. 4C 113/2014- 92 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.1.2015 č.k. 8Co 282/2014-109 súd vzhľadom na nesúhlas žalobcov so vstupom obce Veľká Lomnica do konania rozhodol tak, že vstup obce Veľká Lomnica do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka podľa v tom čase účinného § 93 Občianskeho súdneho poriadku pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2015.
16. Okresný súd Kežmarok o predmetnej žalobe žalobcov rozhodol rozsudkom zo dňa 9.2.2016 č.k. 4C 113/2012-147 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyslovil, že žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica, a to: 1. dodatočné povolenie stavby v rozpore s územným plánom obce, 2. povolenie užívania stavby a 3. odopretie práva byť účastníkom konania, je postupom tohto stavebného úradu v rámci jeho rozhodovacej činnosti, ktorý sa bezprostredne odrazil v jeho rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby a rozhodnutí o povolení užívania stavby. Preto uplatnený nárok žalobcov na náhradu škody posudzoval podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, upravujúcich zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nie nesprávnym úradným postupom.
17. Pokiaľ ide o rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 1.2.2008 č.j.: SP/5-003/08-Šk o dodatočnom povolení stavby, za rozhodujúci súd považoval záver, že rozhodnutie pre účely zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov nemožno považovať za nezákonné, nakoľko rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené. Navyše, žalobcovia proti rozhodnutiu nepodali odvolanie. Preto v súvislosti s týmto rozhodnutím súd žalobcom pre nesplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím stanovených v ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody nepriznal.
18. Pokiaľ ide rozhodnutie zo dňa 17.6.2009 č.j.: SP/111-004/09-Šk o povolení užívania stavby, za rozhodujúcu tu súd považoval skutočnosť, že žalobcovia ani proti rozhodnutiu nepodali odvolanie. Preto ani v prípade tohto rozhodnutia podľa názoru súdu neboli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
19. Uznesením zo dňa 25.10.2018 č.k. 17Co 8/2018 - 206 Krajský súd v Prešove tento rozsudok súdu prvej inštancie na odvolanie žalobcov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia súd druhej inštancie uviedol, že v písomnom vyhotovení zrušeného rozhodnutia chýba ustálenie skutkového stavu súdom prvého stupňa, a uložil tunajšiemu súdu náležite skutkový stav ustáliť. Vytkol tunajšiemu súdu, že sa nevyporiadal s otázkou, ako v čase pred podaním žaloby v spore prebehlo tzv. predbežné prerokovanie nároku žalobcov upravené ust. § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tunajšiemu súdu uložil zaoberať sa a vyhodnotiť, či žalobcami skutkovo opísaný nezákonný úradný postup je totožný s nárokom uplatneným v podaní vo veci predbežného prerokovania nároku. Vytkol tiež súdu, že rozhodnutie obsahuje posúdenie nároku uplatneného žalobcami iba z pohľadu nezákonného rozhodnutia, nie z pohľadu nesprávneho úradného postupu, a uložil súdu posúdiť, či skutkový stav opísaný v žalobe ako celok tvorí nesprávny úradný postup (bez ohľadu na zákonnosť rozhodnutí), vyporiadať sa s neprijatím žalobcov ako účastníkov správneho konania, a vyhodnotiť škodu a priamu príčinnú súvislosť.
20. Tunajší súd vec v zmysle intencii súdu druhej inštancie opakovane prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 4.6.2016 za prítomnosti oboch sporových strán a Obce Veľká Lomnica ako intervenienta v zmysle ust. § 82 Civilného sporového poriadku (viď podanie tohto subjektu zo dňa 7.4.2017), a žalobu opakovane zamietol. K dôvodom zamietnutia žaloby súd udáva:
21. Medzi stranami neboli sporné a súd vykonaným dokazovaním nepovažoval za vážnejšie spochybnené nasledujúce skutočnosti tvrdené žalobcami (ustálený skutkový stav veci):
22. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. M., obec H. M., okres L., zo dňa 3.11.2011 (príloha č.2 znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 224/2011) žalobcovia v 1. a 2. rade boli zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, a to rodinného domu s.č. XXXX stojaceho na parcele č. XXXX/XXX, a pozemkov vedených ako parcely registra „V. Č.. XXXX/XXX K. Č.. XXXX/XXX, a to na základe kúpnej zmluvy V 531/04 - 172/04 a rozhodnutia o určení súpisného čísla č. XXXX/XXXX - Z 378/06-250/06.
23. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. M., O. H. M., O. L., ako výlučný vlastník rodinného domu a priľahlých pozemkov vedených na tomto liste vlastníctva je v súčasnosti vedený syn žalobcov N. R., U.. XX.X.XXXX, I. XXXX/X, H. M., a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.5.2016 V 898/17 a kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.8.2018 V 990/19.
24. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie H. M., O. H. M., O. L., a aktuálnej katastrálne mapy, pozemky zapísané ako parcely registra „V. Č.. XXXX/XX, Č..XXXX/ XXX K. Č.. XXXX/XXX vedené na LV č. XXXX v prospech akciovej spoločnosti ESIN group a.s. Dlhé Hony 4991, Poprad, IČO: 36 787 302 (ďalej len „ESIN group a.s.“) bezprostredne susedia s domovými nehnuteľnosťami vedenými na LV č. XXXX.
25. Rozhodnutím č.j. SP/5-003/08-Šk z 1.2.2008 (príloha č. 8 znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 224/2011) obec Veľká Lomnica ako spoločný stavebný úrad pre obce Lendak, Veľkú Lomnicu a Tatranskú Javorinu v zmysle § 117 stavebného zákona rozhodla v konaní podľa zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) o žiadosti spoločnosti ESIN group a.s. o dodatočnom povolení stavby: „Novostavba dvoch bytových domov v obci Veľká Lomnica“ na pozemkoch parc. KN-V. č. XXXX/XX, Č..XXXX/XXX K. Č.. XXXX/XXX H. L..Ú.. H. M. (ďalej len „rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby“) za podmienok uvedených v tomto rozhodnutí. Podľa časti označenej ako: „...SO 01: Stavba bytového domu obsahuje:...“ jedným zo základným ukazovateľom každej stavby boli: „... rozmery stavby 22,4m x 45,9 m, výška po hrebeň strechy 15,4m.“. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.3.2008.
26. Z listiny „Aktuálny územný plán obce Veľká Lomnica, záväzné regulatívy územného rozvoja „vypracovaného Ing. arch. Rudolfom Kruliacom a Ing. Ľubošom Grotkovským v máji 2007, časť 3.5.1, vyplýva, že medzi záväzné regulatívy určené obcou Veľká Lomnica v tom čase patril okrem iných aj nasledovný regulatív: „Objekty bytových domov, penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti (v 2. stupni ochrany prírody) - dvojpodlažné, s možnosťou podpivničenia so sedlovými strechami (prípustné sú valby, polvalby a podlomenice) s využitým podkrovím. Výška hrebeňa strechy od upraveného terénu po hrebeň strechy do 15 m...“.
27. Podľa listiny označenej ako „Upozornenie prokurátora podľa § 28 a nasl. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,“ zo dňa 28.4.2011 č.j. Kd 249/10-30 (príloha č. 12 súkromného znaleckého posudku Ing. Čurillu č. 224/2011), ďalej len „upozornenie prokurátora“ Krajská prokuratúra v Prešove týmto listom upozornila obec Veľká Lomnica na porušenie zákonov a všeobecne záväzných právnych predpisov pri vydávaní rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. V upozornení okrem iného uviedla, že : „Citovaným rozhodnutím bola stavba povolená vo výške 15,4 m, čo je rozpor so Všeobecne záväzným nariadením obce Veľká Lomnica č. 43/2007 zo dňa 13.12.2007, ktoré stanovuje maximálnu výšku do 15 m...Stavebný úrad náležite neposúdil súlad rozhodnutia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, a to z hľadiska dodržania záväzných regulatívov...“.
28. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 3.5.2012 sp.zn. 1S/2/2012-92 vyplýva, že proti právoplatnému rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby podal žalobca v 1.rade mimoriadny opravný prostriedok, a to návrh na obnovu tohto konania (§ 62 a nasl. správneho poriadku), o ktorom obec Veľká Lomnica rozhodla rozhodnutím zo dňa 17.8.2011 č.j.: SP/164-10/10 tak, že návrh zamietla. Na odvolanie žalobcu v 1. rade proti tomuto rozhodnutiu obce Veľká Lomnica Krajský stavebný úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 7.12.2011 č.j. 2011-795/3741-8/SP-KC odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie obce Veľká Lomnica potvrdil. Žalobu žalobcu v 1. rade zo dňa 29.12.2011, ktorou sa podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu č.j. 2011-795/3741-8/SP-KC z 7.12.2011, Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 1S/2/2012 z 3.5.2012 zamietol.
Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/2/2012 z 3.5.2012 nadobudol právoplatnosť 8.6.2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžp 38/2012 z 16.10.2013.
29. Kolaudačným rozhodnutím č.j. SP/111-004 /09-Šk zo dňa 17.6.2009 (príloha č. 9 znaleckého posudku Ing. Stanislava Čurillu č. 224/2011) obec Veľká Lomnica ako stavebný úrad povolil užívanie stavby: „Novostavba dvoch bytových domov v obci Veľká Lomnica“ na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/ XX, Č..XXXX/XXX K. Č.. XXXX/XXX H. L..Ú.. H. M., na stavbu ktorých bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavieb (ďalej len „ kolaudačné rozhodnutie“). Podľa časti označenej ako „Základné ukazovatele stavby - jeden bytový dom“ tohto kolaudačného rozhodnutia: „ - rozmery stavby 22,4 x 45,9 m, výška po hrebeň strechy 15,4 m „. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.7.2009.
30. Podľa listiny označenej ako „Protest prokurátora podľa § 22 ods. 1 písm. c) v spojení s § 27 zákona č.153/2001 Z.z. o prokuratúre ...“ zo dňa 10.8.2011 č.j. Kd 133/11-7 (príloha č.13 znaleckého posudku Ing. Stanislava Čurillu č.224/2011) proti kolaudačnému rozhodnutiu obce Veľká Lomnica podala Krajská prokuratúra v Prešove protest, ktorým navrhla kolaudačné rozhodnutie zrušiť (ďalej len „protest prokurátora „).
31. Z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 18.10.2011 číslo: 2011-721/3139-4/SP- KC (príloha č.14 znaleckého posudku Ing. Stanislava Čurillu č. 224/2001) vyplýva, že Krajský stavebný úrad v Prešove v konaní o proteste prokurátora právoplatné kolaudačné rozhodnutie zrušil a vec vrátil obci Veľká Lomnica ako príslušnému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.
32. Proti tomuto rozhodnutiu krajského stavebného úradu podal stavebník odvolanie, o ktorom v konaní podľa § 53 a nasl. správneho poriadku rozhodlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím z 13.2.2012 č. 02985/201241/SVBP-OO732/Pa tak, že odvolanie zamietlo a rozhodnutie krajského stavebného úradu, ktorým tento úrad protestu prokurátora vyhovel, potvrdilo. 33. Žalobcovia sa žalobou v predmetnom spore domáhajú od štátu zaplatenia náhrady škody vo výške 76.700,- eur s tvrdením, že ide o škodu spôsobenú im nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica tak, ako ho popísali v priebehu konania. Právny základ žaloby zástupca žalobcov vymedzil poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov za škodu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“)
34. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
35. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
37. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
38. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
39. Zákon č. 514/2003 Z.z. v cit. § 3 tak, ako na to už poukázal už v spore v svojich rozhodnutiach súd prvej aj súd druhej inštancie, v zásade rozlišuje dve základné formy zodpovednosti štátu, a to zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. V oboch prípadoch zodpovednosti štátu za škodu podmienkou, aby mohlo prebehnúť súdne konanie o nároku na náhradu škody, je predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa cit § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., a to čo sa týka základu, tak aj rozsahu uplatneného nároku, a to na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Podľa cit. ust. § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
40. V danej veci žalobcovia tvrdia, že škodu, za ktorú zodpovedá štát, im bola spôsobená nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica. Preto orgánom príslušným na predbežné prerokovanie nároku uplatneného žalobcami v predmetnom spore je podľa cit. ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „príslušný orgán“).
41. Medzi stranami nebolo sporné a vykonaným dokazovaním ani spochybnené tvrdenie žalobcov, že na príslušnom orgáne podali písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica s poukazom na zákon č. 514/2003 Z.z..
42. Z obsahu listiny predloženej žalobcami označenej ako: „Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - nesprávny úradný postup“ datovanej dňom 20.3.2012 vyplýva, že týmto listom žalobcovia požiadali príslušný orgán o prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 76.700,- eur špecifikovanej a vyčíslenej písomným znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 244/2011 s tvrdením, že ide o nárok na náhradu škody spôsobenej „nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica v konaní č.j.: SP/111 - 004/09-Šk zo dňa 17.6.2009“ (ďalej len „žiadosť“).
43. V žiadosti poukázali na kolaudačné rozhodnutie obce zo dňa 17.6.2009 a protest prokurátora, ktorým bolo skonštatované porušenie zákona pri vydávaní tohto kolaudačného rozhodnutia. Ďalej na rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 18.10.2011 číslo: 2011-721/3139-4/ SP-KC, ktorým tento úrad protestu prokurátora vyhovel, kolaudačné rozhodnutie obce zo dňa 17.6.2009 zrušil a vec vrátil obci ako príslušnému stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie, a ktoré v odôvodnení okrem iných porušení konštatuje, že došlo k porušeniu práv účastníka konania v súvislosti so zmenou stavby a uložil stavebnému úradu zistiť, kto sú účastníci kolaudačného rozhodnutia pri povolení zmien pred dokončením stavby. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 13.2.2012 č. 02985/201241/SVBP-OO732/Pa, ktorým bolo v odvolacom konaní vyššie uvedené rozhodnutie krajského stavebného úradu potvrdené, a v odôvodnení ktorého ministerstvo uviedlo, že stavebný úrad pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia postupoval v rozpore so zákonom, keď nezistil presne úplne skutkový stav veci, a to najmä, že stavba bola zrealizovaná v rozpore s územným plánom obce platným v čase vydania kolaudačného rozhodnutia a s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby.
44. Porovnaním opisu rozhodujúcich skutočností uvedených žalobcami v žiadosti a v žalobe súd dospel k záveru, že žalobcovia si žalobou v predmetnom spore uplatnili voči štátu nárok na náhradu škody síce v rovnakom rozsahu 76.700,- eur a o rovnakej špecifikácie, a na základe zhodnej právnej kvalifikácie základu tohto nároku ako nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica, však na základe nie úplne zhodného opisu rozhodujúcich skutočností. Kým v žiadosti nárok zdôvodnili iba opísaním skutkových okolnosti týkajúcich sa kolaudačného konania, v žalobe aj opisom skutkových okolností týkajúcich sa dodatočného povolenia stavby s tvrdením, že za nesprávny úradný postup považujú konanie stavebného úradu spočívajúce nielen v povolení užívania stavby (kolaudačné konanie), ale aj v dodatočnom povolení stavby v rozpore s územným plánom. V žiadosti žalobcovia výslovne okrem iného uvádzajú, že: „...boli poškodení nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica v konaní č.j.: SP/111 - 004/09-Šk zo dňa 17.6.2009“.
45. Za tejto situácie súd vychádzajúc z citovaného ust. § 16 ods. 4 veta druhá zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný, predmetnú žalobu na náhradu škody voči štátu v časti, v ktorej sa žalobcovia domáhali náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica spočívajúcim v „dodatočnom povolení stavby v rozpore s územným plánom“ ako procesne neprípustnú zamietol.
46. Pokiaľ zástupca žalobcov nad rozsah skutkových okolností opísaných v písomnej žalobe na pojednávaní konanom dňa 9.2.2016 okrem iného uviedol, že nesprávny úradný postup obce Veľká Lomnica vidí aj v tom, že obec nijako nereagovala na nezákonný stav, keď stavba domov bola začatá bez stavebného povolenia, a tu ide o skutočnosti, ktoré neboli základom nároku predbežne prerokovaného príslušným orgánom na základe žiadosti. Preto súd aj vo vzťahu k týmto skutočnostiam považoval žalobu za procesne neprípustnú.
47. Z listiny označenej ako „Návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď“ datovanej dňom 25.7.2012 vyplýva, že príslušný orgán týmto listom žalobcom na ich žiadosť oznámil, že nárok neuspokojí. Preto súd žalobu v časti, ktorá sa popisom skutkových okolnosti zhoduje so žiadosťou žalobcov o predbežné prerokovanie náhrady škody, považoval za procesne prípustnú a žalobu v tomto rozsahu prejednal a vecne rozhodol.
48. Žalobcovia príslušný orgán o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadali listom zo dňa 20.3.2012 s opísaním skutkových okolností tak, ako to súd uviedol v bodoch 43. a 44. odôvodnenia tohto rozsudku. V priebehu konania zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 9.2.2016 uviedol, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009 bolo medzičasom zrušené. Následne došlo k pokračovaniu v kolaudačnom konaní a k opakovanému povoleniu užívania stavieb. K opakovanému povoleniu užívania stavieb došlo však takým spôsobom, že obec medzičasom zmenou územného plánu zmenila povolenú výšku stavieb v danej lokalite na takú výšku, akú majú fakticky stavby, nie na akú mali stavby mať podľa
územného plánu z mája 2007. Obec teda prispôsobila svoje všeobecne záväzné nariadenie tak, aby vyhovovalo stavebníkovi, namiesto toho, aby stavby dala do súladu s právnym stavom. Uviedol, že v tom vidí nesprávny úradný postup, nakoľko výšku stavby nie je možné určovať spätne. Žalobca v 1. rade na tomto pojednávaní tvrdil, že existujúce stavby nie sú v súlade ani so zmeneným aktuálnym územným plánom, nakoľko sú osadené vyššie, ako povoľuje územný plán. V čase vydania stavebného povolenia stavby boli už osadené. Išlo však o zložitý prípad a až Slovenská obchodná inšpekcia, ktorú požiadali o kontrolu, túto skutočnosť odhalila a popísala v svojom liste vo veci prešetrenia podnetu zo dňa 21.1.2013.
49. Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2019 zástupca žalobcov ďalej uviedol, že nesprávny úradný postup, ktorý žalobcovia od začiatku obci vytýkajú, spočíval v legalizácií stavieb. Postup obce nebol správny, keď stavbu domov dodatočne povolila v rozpore s územným plánom obce, a následná kolaudácia stavieb prebehla tak, že stavby neboli prispôsobené územnému plánu obce, ale územný plán obce bol prispôsobený už existujúcim stavbám. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že škoda mu vznikla nesprávnym osadením stavieb tak, ako to konštatovala Slovenská stavebná inšpekcia. Existujúce stavby nezodpovedajú platnému územnému plánu obce, a to aj napriek tomu, že obec zmenila územný plán, nakoľko došlo k zdvihnutiu úrovne podpivničenia nad úroveň rastlého terénu, a stavby sú tak osadené 2 m vyššie. V dôsledku toho podzemné podlažie sa stalo nadzemným a nejedná sa už o dvojpodlažné stavby s podkrovím tak, ako ich vymedzujú technické normy, ale o 3 podlažné stavby. Obec z tohto dôvodu uznala stavebníka vinného z porušenia stavebného zákona, ale neskôr stavby zlegalizovala.
50. V nadväznosti na rôzne skutkové okolnosti uvádzané žalobcami v žiadosti ako aj v priebehu konania, ktoré žalobcovia definujú ako nesprávny úradný postup stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica, súd úvodom považuje za potrebné dať do pozornosti nasledujúci právny stav:
51. Podľa § 1 pís. a.) a b) zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva„) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom verejnej moci je 1) štátny orgán, 2) orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
52. Podľa § 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o obecnom zriadení samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce orgánmi obce.
53. Podľa § 5 ods. 1 veta prvá zákona o obecnom zriadení upravujúceho vzťah obce a štátu, na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. Podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
54. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Podľa § 27 ods. 3 stavebného zákona obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 30 ods. 2 stavebného zákona obec obstará zmenu alebo doplnok územného plánu obce, ak je potrebné na zosúladenie s územným plánom regiónu alebo s jeho zmenami a doplnkami.
55. Citované ustanovenie § 5 zákona o obecnom zriadení upravuje vzťah štátu a obcí tak, že tento vzťah spočíva v dvojjedinom postavení obcí. Obce vystupujú jednak ako subjekty samosprávy, a jednak ako nepriami vykonávatelia štátnej správy. Orgán obce pri plnení preneseného výkonu štátnej správy nevystupuje ako samosprávny subjekt, ale vystupuje v pozícii orgánu miestnej štátnej správy. V tejto pozícii sa jeho postavenie principiálne neodlišuje od postavenia iných orgánov miestnej štátnej správy. Aj keď de facto sa obec pri výkone štátnej správy správa ako orgán štátnej správy, de iure sa nestáva štátnym orgánom.
56. Výkon štátnej správy podľa § 5 zákona o obecnom zriadení môže byť na obec prenesený iba zákonom. Jedným zo zákonných ustanovení, ktorým je na obec prenesený výkon štátnej správy, je aj citované ust. § 117 ods. 1 stavebného zákona. Podľa tohto ustanovenia obec je stavebným úradom, pričom pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. Pokiaľ teda obec koná ako stavebný úrad podľa stavebného zákona, je teda orgánom štátnej správy v prenesenej pôsobnosti, nie samosprávnym subjektom, a rozhodovanie obce Veľká Lomnica ako stavebného úradu je výkonom štátnej správy, nie výkonom samosprávy. Pokiaľ však zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, obec Veľká Lomnica koná v rámci výkonu svojej samosprávy.
57. Posúdenie, či obec koná (rozhoduje alebo úradne postupuje) pri výkone samosprávy alebo pri plnení preneseného výkonu štátnej správy (teda okrem iného aj ako stavebný úrad), je pri aplikácii zákona č.514/2003 Z.z. právne významné, nakoľko tento zákon rozlišuje zodpovednosť štátu a zodpovednosť územných samosprávnych celkov, teda aj samostatnú zodpovednosť obcí. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát, okrem tretej časti tohto zákona. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (tretia časť) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy zodpovedá územná samospráva (obec). Tzn., ak v danej veci obec Veľká Lomnica spôsobila žalobcom škodu pri výkone verejne moci ako orgán štátnej správy - stavebný úrad, za splnenia zákonných podmienok za škodu zodpovedá štát. Ak však obec Veľká Lomnica spôsobila žalobcom škodu pri výkone verejnej moci ako orgán samosprávy, za splnenia zákonných podmienok za škodu zodpovedá sama obec Veľká Lomnica.
58. Súd vychádzajúc z citovaného ust. § 27 ods. 3 stavebného zákona zastáva názor, že schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a vyhlasovanie jej záväzných častí, ktorými obec vykonáva verejnú moc, obec ako orgán územného plánovania vykonáva v rámci výkonu svojej samosprávnej pôsobnosti. Nevystupuje tu ako orgán štátnej správy - stavebný úrad v zmysle § 117 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko cit ust. § 27 ods. 3 stavebného zákona a ani iné ustanovenie tohto zákon neustanovujú, že by sa jednalo o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. Preto v súlade s týmto ust. § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce, ide tu o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. Na podporu tohto záveru súd vzhľadom na porovnateľnú právnu úpravu a historický vývoj dáva do pozornosti napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.10.2015 sp.zn. 25Cdo 3444/2013.
59. Žalobcovia tvrdia, že škoda im nesprávnym úradným postupom obce Veľká Lomnica bola spôsobená tak, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009 bolo pre jeho nezákonnosť zrušené a následne kolaudačné rozhodnutie bolo vydané tak, že obec zmenila územný plán tak, aby výška stavieb v danej lokalite zodpovedala výške postavených stavieb. Obec teda prispôsobila svoje všeobecne záväzné nariadenie stavebníkovi, namiesto toho, aby stavby dala do súladu s právnym stavom v územnom pláne z mája 2007. Tvrdia, že výšku stavby nie je možné určovať spätne.
60. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009 bolo pre jeho nezákonnosť zrušené, súd sa s týmto tvrdením stotožňuje. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009 z pohľadu zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zrušené pre jeho nezákonnosť.
61. Toto právoplatné kolaudačné rozhodnutie bolo na protest prokurátora zo dňa 10.8.2011 právoplatným rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 18.10.2011 číslo: 2011-721/3139-4/SP- KC zrušené. Pokiaľ ide o dôvody zrušenia kolaudačného rozhodnutia, z pohľadu zákona č. 514/2003 Z.z. v súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí súd v konaní o zodpovednosti štátu za škodu nie je oprávnený posudzovať zákonnosť rozhodnutia v inom konaní. Podmienka nezákonnosti rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená vtedy, ak právoplatné rozhodnutie bolo skutočne ako nezákonné zmenené alebo zrušené príslušným orgánom. Nezákonnosť rozhodnutia pritom môže spočívať tak v právnom posúdení otázok hmotnoprávnych ako aj procesných, ak mali vplyv na správnosť rozhodnutia.
62. Kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009 zrušil v rámci prieskumného správneho konania mimo odvolacieho podania na základe protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 18.10.2011 Krajský stavebný úrad v Prešove ako nadriadený správny orgán príslušný na rozhodnutie podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia tento orgán uviedol, že: „v konaní došlo k takým procesným chybám, ktorých dôsledkom bolo porušenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia....“. Skonštatoval, že stavebník, ktorý podal dňa 2.3.2009 návrh na kolaudáciu stavby, nepredložil takú dokumentáciu skutočného zrealizovania stavby, ktorá by obsahovala všetky zmeny a odchýlky vykonané na stavbe oproti rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby zo dňa 1.2.2008 (výška stavby po hrebeň strechy, podlažnosť bytového domu, počet bytov v bytovom dome, prístup k stavbám ...). Uviedol, že nebolo zrejmé, či zrealizované zmeny a odchýlky stavby boli so stavebným úradom vyriešené v procese výstavby (§ 68 stavebného zákona), alebo prichádza do úvahy postup podľa § 81 ods. stavebného zákona (spojenie konania o zmene stavby s kolaudačným konaním) alebo je dôvodné nariadenie odstránenia zmien.
63. Súd tu len poznamenáva, že aj keď to zo zákona č. 514/2003 Z.z. výslovne nevyplýva, u všetkých konaní a všetkých typoch rozhodnutí je zrejmé a logické, že zrušené rozhodnutie musí vždy nakoniec dôjsť do právnej moci, aby založilo príslušný účinok. V zásade však podmienka zrušenia rozhodnutia pre nezákonnosť z pohľadu právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. je splnená bez ohľadu na výsledok ďalšieho konania. Výsledok prípadného pokračovania konania je významný z pohľadu len charakteru spôsobenej škody.
64. K zrušeniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.6.2009 došlo teda na protest prokurátora. Pokiaľ ide o žalobcov, v konaní medzi stranami nebolo spornou a vykonaným dokazovaním ani spochybnenou skutočnosť, že žalobcovia proti tomuto kolaudačnému rozhodnutiu nepodali odvolanie, a to aj napriek riadnemu poučeniu v rozhodnutí o možnosti podať proti rozhodnutiu podľa § 54 správneho poriadku do 15 dní od jeho doručenia odvolanie. Podľa cit § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
65. Podanie riadneho opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu, ktorým v danom prípade je odvolanie podľa § 54 správneho poriadku, je teda podmienkou pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Zákon č. 514/203 Z.z. tu vychádza z posilnenia povinnosti poškodeného predchádzať vzniku škody všetkými dostupnými procesnými prostriedkami, a z predstavy, že je vecou účastníka každého konania, aby využil prostriedky, ktoré mu procesný predpis dáva, aby odvrátil a čo najviac minimalizoval účinky nezákonného rozhodnutia. Z hľadiska nároku na náhradu škody proti štátu ide potom na jeho ťarchu, keď tak neučinil, a to napriek tomu, že mu v tom nebránili žiadne závažné dôvody.
66. Žalobcovia v konaní neuviedli a súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by bolo dôvodné považovať za závažné dôvody, ktoré žalobcom bránili podať proti nezákonnému kolaudačnému rozhodnutiu odvolanie. Preto žalobcom nemožno priznať nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným kolaudačným rozhodnutím zo dňa 17.6.2009.
67. Pokiaľ žalobcovia v žalobe tvrdia, že malo dôjsť aj k odopretiu ich práv byť účastníkmi konania, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by v rámci kolaudačného konania sp.zn. SP /111 - 004/09-ŠK tak, ako ho špecifikovali v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorom bolo vydané nezákonné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009, a nebolo so žalobcami konané ako s účastníkmi tohto správneho konania.
68. Vo vzťahu k pokynu súdu druhej inštancie zaoberať sa skutočnosťami opísanými žalobcami aj z pohľadu nesprávneho úradného postupu, súd tak, ako to uviedol už v svojom predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí, dáva do pozornosti, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje v cit. § 9 iba príkladom, nakoľko výstižnú úplnú definíciu nesprávneho úradného postupu pre jeho mnohotvárnosť ani nie je možné podať. Preto je možné oprieť sa iba o výklad tohto pojmu podávaný právnou teóriou a o závery rozhodovacej praxe súdov, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov než rozhodovacou, a podľa ktorých nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to najmä takých, ktoré nevedú k vydaniu rozhodnutia.
69. Aj keď nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú štát zodpovedá, bola spôsobená i nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti, pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzn. úradného postupu sami o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú, a ak je rozhodnutie vydané, že sa bezprostredne v jeho obsahu neodrazili. Pokiaľ orgán štátu zisťuje a posudzuje predpoklady pre rozhodnutie, zhromažďuje podklady pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje a pod., ide o činnosť smerujúcu priamo k vydaniu rozhodnutia. Prípadné nesprávnosti či vady tohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť zvažované jedine z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
70. Žalobcovia v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uvádzajú : „ ...ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom stavebného úradu pre obec Veľká Lomnica v konaní č.j.: SP/111- 004/09-Šk zo dňa 17.6.2009“. Slovné vyjadrenie „v konaní č.j.: SP/111 - 004/09-Šk „ a súčasne „ zo dňa 17.6.2009“, je samo o sebe zmätočným, nakoľko kolaudačné konanie č. SP/111-004/09-Šk, v ktorom bolo vydané nezákonné kolaudačné rozhodnutie, začalo na návrh stavebníka dňa 2.3.2009 a bolo právoplatne skončené dňa 2.7.2009. Za rozhodujúce tu súd však považoval to, že žalobcovia v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vychádzajúc z celého jej obsahu okrem poukazu na zrušené nezákonné kolaudačné rozhodnutie a dôvody jeho zrušenia neuvádzajú žiadne také skutočnosti, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup obce v predmetnom kolaudačnom konaní, a ktoré by sa neodrazili v nezákonnom kolaudačnom rozhodnutí.
71. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že v rozhodnutí nebolo zohľadnené, že stavba bola zrealizovaná v rozpore s územným plánom obce platným v čase jeho vydania a v rozpore s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby zo dňa 1.2.2008, súd udáva, že posúdenie, či kolaudovaná stavba bola zrealizovaná v súlade s územným plánom a s rozhodnutím o jej dodatočnom povolení, bolo podstatou rozhodovacej činnosti stavebného úradu nachádzajúcou odraz v zrušenom kolaudačnom rozhodnutí. V zmysle právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z.z nie je možné ako nesprávny úradný postup uplatňovať pochybenia a nedostatky spočívajúce v tom, že v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia si orgán verejne moci neopatril pre účely svojho rozhodnutia dostatok skutkových podkladov (v danom prípade kompletnú dokumentáciu skutočného zrealizovania stavby stavebníkom), alebo že predložené doklady nesprávne vyhodnotil, a to bez ohľadu na to, či rozhodnutie bolo alebo nebolo zrušené alebo zmenené. Vzhľadom na porovnateľný historický vývoj a právnu úpravu porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.6.1999 č.j. 2Cdon 129/9 a pod.
72. Preto súd zastáva názor, že pochybenia a nedostatky, ktoré žalobcovia v žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody vytýkajú obci Veľká Lomnica ako stavebnému úradu, nie je možné uplatňovať v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. ako nesprávny úradný postup.
73. Súd ďalej zastáva názor, že žalobcom nemožno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať aj z dôvodu, že žalobcovia vznik škody vo výške 76.700,- eur tak, ako ju opisujú, nepreukázali, a tie z dôvodu, že medzi nimi opísanou škodou a nezákonným zrušeným kolaudačným rozhodnutím nie je príčinná súvislosť.
74. Žalobcovia škodu, ktorá im vznikla, v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody opísali poukazom na záver vyslovený v písomnom znaleckom posudku vypracovanom znalcom Ing. Stanislavom Čurillom pod č. 244/2011 tak, že: „ ...postavením stavby bytových domov a uvedených rizík došlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti a výslednej všeobecnej hodnoty rodinného domu súpis. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXXX/XXXX a prac. č. XXXX/XXX (vo vlastníctve klientov) kde bol porušený územný plán obce, ktorý má záväzný charakter, stavebné povolenie, konštrukčné vyhotovenie stavby, rizika hygienické, ekologické, zvýšená energetická náročnosť rodinného domu prevažne na vykurovanie a osvetlenie a hlavne stratu súkromia a vlastnej intimity, čo má negatívny vplyv na bezproblémové užívanie nehnuteľnosti, prípadne na ďalší ich predaj...“. Vychádzajúc z tohto znaleckého posudku, znalec škodu 76.700,- eur vyčíslil ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou domových nehnuteľností za stavu, ak by kolaudované stavby neexistovali, a všeobecnou hodnotou domových nehnuteľností, ktorá je ovplyvnená výstavbou stavieb. Ide teda o škodu, ktorá spočíva v znížení všeobecnej hodnoty domových nehnuteľností v dôsledku postavenia kolaudovaných stavieb.
75. Ako vyplýva z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, žalobcovia v čase rozhodovania súdu už nie sú vlastníkmi predmetných domových nehnuteľností, nakoľko nehnuteľnosti kúpnymi zmluvami z roku 2016 a 2018 odpredali synovi N. R.. Za tejto situácie bolo na žalobcoch, aby tvrdili a preukázali, že škoda v súvislosti s tvrdeným znížením všeobecnej hodnoty domových nehnuteľností a znalcom v posudku konštatovanou problematickou ich predaja, skutočne vznikla. Žalobcovia nehnuteľnosti odpredali, pričom neuviedli žiadne tvrdenia umožňujúce súdu v nadväznosti na kúpnu cenu, za ktorú nehnuteľnosti odpredali, posúdiť, či škoda spočívajúca v znížení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti im vôbec vznikla.
76. Kolaudačné konanie, v ktorom bolo vydané zrušené nezákonné kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.6.2009, začalo na žiadosť stavebníka zo dňa 2.3.2009. V čase začatia kolaudačného konania stavba bola teda už zrealizovaná tak, ako dnes stojí. Podľa zistení Slovenskej obchodnej inšpekcie uvedených v liste zo dňa 21.1.2013 predloženom žalobcami, stavebník začal stavbu stavať na základe zmluvy zo dňa 15.10.2007 bez stavebného povolenia. V čase vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby zo dňa 1.2.2008 boli zrealizované základy, teda stavba bola výškovo aj polohovo osadená tak, ako je v súčasnosti. Následne (tak ako to zhodne vyplýva aj z výsledkov vykonaného dokazovania) stavba bola zrealizovaná so zmenami oproti pôvodnej dokumentácii, ktoré neboli stavebným úradom povolené, a to okrem výškového osadenia - celkovej výšky stavby so zmenami vo využití a členení vnútorných priestorov, architektúry a spôsobu vykurovania. Podľa Slovenskej obchodnej inšpekcie uvedené skutočnosti znamenajú, že stavebník je dôvodne podozrivý z realizácie stavby v rozpore so stavebným povolením, čo je porušením ust. § 48 ods. 1 stavebného zákona a z užívania stavby bez kolaudačného rozhodnutia, čo je porušením § 76 ods. 1 stavebného zákona.
77. Preto pokiaľ za danej situácie žalobcovia, ktorí okrem iného v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody namietajú aj realizáciu stavby, tvrdia, že škoda na majetku spočívajúca v zmenšení všeobecnej hodnoty domových nehnuteľností postavením stavieb im vznikla v súvislosti so zrušeným nezákonným kolaudačným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v kolaudačnom konaní, medzi škodou a zrušeným nezákonným kolaudačným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom stavebného úradu v kolaudačnom konaní, nie je daná príčinná súvislosť.
78. Pokiaľ stavebník stavbu osadil a následne stavbu aj postavil pred začatím kolaudačného konania tak, že došlo zníženiu všeobecnej hodnoty susediacich domových nehnuteľností, škodu spôsobil svojim konaním stavebník, nie obec Veľká Lomnica ako stavebný úrad. Poškodení, resp. subjekty, do práv ktorých takýmto konaním stavebníka bolo zasiahnuté, sa tak môžu voči stavebníkovi domáhať ochrany svojich práv či už podľa § 127 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (tienenie), alebo podľa ust § 11 Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti (porušenie práva na súkromie a rodinný život), prípadne náhrady škody podľa všeobecných ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka.
79. K tvrdeniam žalobcom vo vzťahu k okolnostiam vydania nového kolaudačného rozhodnutia súd udáva:
80. Z rozhodnutia obce Veľká Lomnica zo dňa 26.11.2013 č. SP/60-010/12-Šk vyplýva, že týmto rozhodnutím obec veľká Lomnica v spojenom stavebnom konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby počas výstavby s kolaudačným konaním podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona dodatočne povolila stavebné práce vykonané stavebníkom na bytových domoch počas ich výstavby (teda zmenu stavieb počas výstavby) a súčasne povolila stavby užívať. Podľa časti označenej ako „Osadenie stavieb: 1. Bytový dom „A“ na pozemku parc.č. XXXX/XXX výška hrebeňa strechy 16,89 m 2. Bytový dom „B“ na pozemku parc.č. XXXX/XXX výška hrebeňa strechy 16,72 m...“. V odôvodnení rozhodnutia obec okrem iného konštatuje, že: „ Dodatočné stavebné povolenie vydané obcou Veľká Lomnica...dňa 01.02.2008 pod č.j.:SP/5-003/08-Šk nebolo zrušené ani nadriadeným orgánom, ani prokuratúrou ani príslušným súdom...Namietaná výška bytových domov je v súlade s platným územným plánom obce Veľká Lomnica schváleným obecným zastupiteľstvom vo Veľkej Lomnici dňa 14.11.2012 pod č. uznesenia 85/2013 a všeobecne záväzným nariadením obce na vyhlásenie záväzných časti územného plánu obce Veľká Lomnica č. 3/2012, ktoré nadobudlo účinnosť 01.12.2012...“
81. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.5.2016 č.k. 5S 61/2014 vyplýva, že proti rozhodnutiu obce Veľká Lomnica zo dňa 26.11.2013 č. SP/60-010/12-Šk žalobcovia podali odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky rozsudkom z 8.8.2014 č. OU-PO/ OVBP2-2014/19361/50675/ŠSS-PB tak, že odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozsudkom zo dňa 25.5.2016 č.k. 5S 61/2014 Krajský súd v Prešove žalobu žalobcov o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, rozsudkom z 8.8.2014 č. OU-PO/OVBP2-2014/19361/50675/ŠSS-PB zamietol. Krajský súd v Prešove v odôvodnení okrem iného uviedol: „...V čase vydania rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného bola platná a záväzná časť územného plánu Obce Veľká Lomnica vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením č. 3/2012 zo dňa 20.09.2012, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.12.2012. Podľa záväzného regulatívu územného rozvoja obce bod 3.1.5. neobsahuje výškové obmedzenie stavby bytových domov, penziónov, hotelov a vyššej vybavenosti. Preto povolenie stavby bytových domov vo výške uvedenej v rozhodnutí stavebného úradu je v súlade s územným plánom obce a jeho záväznou časťou..“. 82. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.10.2018 č.k. 6Sžk 4/2017 vyplýva, že proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.5.2016 č.k. 5S 61/2014 žalobcovia podali odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR tak, že napadnutý rozsudok potvrdil. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného skonštatoval, že : „ Za stavu, že žalovaný ako aj stavebný úrad pri rozhodovaní vychádzali z územného plánu obce Veľká Lomnica platného v čase vydania rozhodnutí, senát najvyššieho súdu sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že povolenie stavby bytových domov vo výške uvedenej v rozhodnutí stavebného úradu je v súlade s územným plánom obce ako aj jeho záväznou časťou...“.
83. Na základe uvedených zistení možno teda prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že stavebný úrad pre obec Veľká Lomnica následné kolaudačné rozhodnutie vydal tak, že užívanie stavby povolil na základe novej skutočnosti, a to na základe zmeneného územného plánu obce, ktorého platnosť a záväznosť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením obce Veľká Lomnica č. 3/2012 zo dňa 20.9.2012, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.12.2012, podľa ktorého (bod 3.1.5.) v čase vydania nového kolaudačného rozhodnutia územný plán už neobsahoval výškové obmedzenie stavby bytových domov. Ako však už súd vyššie uviedol, činnosť obce, ktorým mení územný plán, je výkonom samosprávy obce, nie výkonom prenesenej štátnej správy ako stavebného úradu. Preto ak v dôsledku postupu obce Veľká Lomnica pri výkone verejnej moci spočívajúcom v zmene územného plánu vznikla škoda, za škodu
zodpovedá obec Veľká Lomnica, nie štát, a to či už podľa tretej časti zákona č. 514/2003 Z.z. alebo podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.
84. Súd tu len dodáva, že žalobcovia predovšetkým nepreukázali, že by nárok na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s novým kolaudačným konaním a vydaním nového kolaudačného rozhodnutia boli vopred prerokovali s príslušným orgánom. V konaní tiež ani netvrdili, že by toto nové kolaudačné rozhodnutie obce Veľká Lomnica dňa 26.11.2013 č. SP/60-010/12-Šk o povolení užívania stavieb súčasne s povolením zmien stavieb počas ich výstavby bolo príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť zrušené alebo zmenené.
85. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
86. O náhrade trov konania súd v spore rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaná bola v spore úspešná. Preto súd uložil žalobcom povinnosť zaplatiť úspešnej žalovanej ako aj intervenientovi na jej strane náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady rozhodne po právoplatnosti tohoto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).