Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-44-2021.pdf
PDF · 117.12 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/44/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu Z. R. K., Y. so sídlom v L. L., A.: XX XXX XXX, zastúpeného C. F. E., R., so sídlom v L. L., P. B. X, A.: XX XXX XXX proti žalovaným 1/ H. L., miesto podnikania B. XXX, A.: XX XXX XXX a 2/ J. F., miesto podnikania B. XX, A.: XX XXX XXX o zaplatenie 2 028,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. decembra 2020, č. k. 27C/197/2015-144 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal, aby mu spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 2 028,44 eur a trovy konania titulom náhrady škody (výrok I.). Súčasne rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ majú proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojho nároku na náhradu škody domáhal z dôvodu, že na lesných pozemkoch dielca č. XXX L lesného územia celku Y. L., ktorý obhospodaruje, bola žalovanými 1/, 2/ spôsobená nezákonným výrubom drevnej hmoty v čase od apríla 2013 do septembra 2013 škoda. Žalovaní 1/, 2/ si nesplnili povinnosti pri ťažbe dreva ustanovené v § 23 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z., keď vyťažili stromy a kry v objeme 41,83 m3 v lesnom poraste bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára, jednalo sa o dreviny javor horský, čerešňa vtáčia, jaseň štíhly, vŕba rakytová, hloh obyčajný, ktorú vyťažili spôsobom celoplošného odstránenia lesného porastu (holorubom) na výmere 0,86 ha, ktoré sa nachádza v 2. stupni ochrany prírody v územnej pôsobnosti Správy M. R. Y. a vyťaženú drevnú hmotu predali na zoštiepkovanie, čím mu vznikla škoda v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka vo výške 2 028,44 eur. Za uvedenú činnosť bola žalovaným 1/, 2/ uložená Okresným úradom V. pokuta. Výška škody vychádza z objemu odcudzených stromov a ceny za meter kubický drevnej hmoty podľa platného cenníka na III. štvrťrok 2013.
3. Z rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, pozemkový a lesný odbor Č.j. UO-TN-J.-XXXX/XXXXXX- XXX zo dňa 09.05.2014 a z rozhodnutia Č.j. UO-TN-J.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 09.05.2014 súd prvej inštancie zistil, že žalovanému 1/ a žalovanému 2/ bola uložená pokuta za neplnenie povinností pri ťažbe dreva ustanovených § 23 ods.1 zákona o lesoch, ktorého sa dopustili tým, že v presne nezistenom čase od mesiaca apríl 2013 do 19.09.2013 v k.ú. B. pri lyžiarskom vleku bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára na ťažbu spoločne vyťažili stromy a
kry o objeme 41,82 m3 v lesnom poraste XXXb. Z obsahu týchto spisov pôvodne vedených ORPZ v V. pod sp. zn. ČVS: S.-XXXX/IL-TN-XXXX vyplýva, že škoda pôsobená neoprávneným výrubom vznikla na parc. č. KNC XXXX - druh pozemku lesný pozemok, na ktorý nie je založený list vlastníctva, avšak tejto zodpovedajú EKN parcely: XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX. Porast dotknutý nelegálnym výrubom sa nachádza v 2.stupni ochrany prírody a zároveň aj v Chránenej krajinnej oblasti R. Y.. Vyrúbaný a odcudzený porast (krovy a stromy krovitého vzrastu) v objeme 41,83 m3 sa tiahol popri poľnej ceste na lesnom poraste č. XXXB XX v rozlohe 0,86 hektára, pričom sa jednalo o prevažne dreviny Rakyta o objeme 10,71m3, Jaseň o objeme 7,29m3, Javor o objeme 11,62m3, Čerešňa o objeme 7,93m3 a Hloh o objeme 4,28m3. V bodoch 7. až 26. odôvodnenia svojho rozsudku súd prvej inštancie podrobne popísal vlastnícke vzťahy týkajúce sa parciel, ktoré tvoria parc. č. KNC XXXX v k.ú. B. o výmere 106724 m2 - lesný pozemok, ktorá je evidovaná na katastrálnej mape bez založenia listu vlastníctva a zistil, že uvedené pozemky sú jednak vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu, jednak v podielovom spoluvlastníctve neznámych vlastníkov, ktorých ako správca žalobca zastupuje a jednak v podielovom spoluvlastníctve, resp. výlučnom vlastníctve fyzických identifikovaných vlastníkov, neznámych vlastníkov zastúpených žalobcom a právnických osôb.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že obaja žalovaní boli rozhodnutím Okresného úradu V., pozemkový a lesný odbor Č.j. UO-TN-J.-XXXX/XXXXXX-XXX a Č.j. UO-TN-J.- XXXX/XXXXXX-XXX obe zo dňa 09.05.2014 potrestaní uložením pokuty za neplnenie povinností pri ťažbe dreva ustanovených § 23 ods.1 zákona o lesoch, ktorého sa dopustili tým, že v presne nezistenom čase od mesiaca apríl 2013 do 19.09.2013 v k.ú. B. pri lyžiarskom vleku bez písomného súhlasu odborného lesného hospodára na ťažbu vyťažili stromy a kry v lesnom poraste XXXb. V dôsledku tejto protiprávnej činnosti a v priamej príčinnej súvislosti s ňou došlo ku škode na odcudzenej drevnej hmote v objeme 41,83m3. Vyrúbaný porast sa tiahol sa popri poľnej ceste na lesnom poraste č. XXXB XX v rozlohe 0,86 hektára, pričom sa jednalo o prevažne dreviny Rakyta o objeme 10,71 m3, Jaseň o objeme 7,29 m3, Javor o objeme 11,62m3, Čerešňa o objeme 7,93m3 a Hloh o objeme 4,28 m3 a úseku XXXb zodpovedá parcela CKN č. XXXX v k.ú. B. o výmere 106724 m2 - lesný pozemok, evidovaná na katastrálnej mape bez založenia listu vlastníctva. Súd prvej inštancie konštatoval, že obsahom právoplatne skončených priestupkových konaní je viazaný, pokiaľ ide o preukázanie protiprávneho úkonu a vychádzal z týchto rozhodnutí ako aj z predloženého trestného spisu ČVS: S.-XXXX/IL-TN-XXXX z OR PZ v V., pokiaľ ide o zavinenie a rozsah zdokumentovanej škody, nakoľko v spise sa nachádza aj podrobná fotodokumentácia a katastrálne mapy.
5. Žalovaní 1/ a 2/ namietali výšku vypočítanej škody 2 028,44 eur s tým, že išlo o náletové dreviny a nie o pestovaný les. Spornou tak bola výška škody a aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal aktívnou a pasívnou vecnou legitimáciou strán v spore a dospel k záveru, že škodu spôsobili spoločným konaním žalovaní 1/ a 2/, ktorí sú pasívne vecne legitimovanou stranou v spore. Žalobca je aktívne legitimovaný na vymáhanie nároku na náhradu škody podľa § 50 ods. 6 zák.č. 326/2005 Z.z. o lesoch (účinného v čase vzniku škody) na pozemkoch, na ktorých ako správca má právo zastupovať vlastníka - štát tam, kde je evidovaný štát ako výlučný vlastník v celosti a tam, kde je uvedený ako podielový spoluvlastník len do výšky podielu na lesnom pozemku vo vlastníctve štátu a na pozemkoch patriacich neznámym vlastníkom na lesných pozemkoch, ktorých zastupuje a na ktorých na ktorých škoda vznikla avšak len v rozsahu podielu, ktorý patrí neznámym vlastníkom (viď bod 44. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Výška škody bola žalobcom stanovená v sume 2 028,44 eur za celý objem škody ( 41,82 m2) a bola vyčíslená podľa objemových tabuliek (podľa J. a J. z roku 1991) po sčítaní vypílených stromov a to vzorcov pre hrubinu od 7 cm hrúbky bez kôry podľa jednotlivých druhov drevín (celý objem odcudzenej drevnej hmoty bol zaradený do sortimentu listnatého vlákninového dreva) pri cenách za 1m3 stanovených podľa cenníka pre Odštepný závod J. platného na III. štvrťrok 2013.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nemohol vyhovieť pre neunesenie dôkazného bremena, spočívajúceho vo výške vzniknutej škody, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ vyťažili stromy a kry o objeme 41,82m3 z celej plochy, z čoho malo byť: Rakyta o objeme 10,71m3, Jaseň o objeme 7,29m3, Javor o objeme 11,62m3, Čerešňa o objeme 7,93m3 a Hloh o objeme 4,28m3, z ktorých každý strom má inú cenu podľa druhu a hrúbky kmeňa bez kôry. Na základe predložených listinných dokladov nebolo preukázané, aké stromy (podľa druhu a hrúbky kmeňa) na každej jednej
spornej parcele v čase vzniku škody rástli a aká konkrétna výška škody bola spôsobená jednotlivým vlastníkom/spoluvlastníkom sporných parciel ich vyťažením v závislosti od druhu vyťaženého porastu po prepočte na spoluvlastnícky/vlastnícky podiel. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 119 ods. 1, 2, § 120 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1, 2, § 420, § 422 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, § 50 ods. 3, 4, 6 zákona č. 326/2005 Z. z., o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal mu plnú náhradu trov konania. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nedostatočne vysporiadal so špecifikáciou parciel, na ktorých vznikla škoda, keď opomenul parcelu registra KNE č. XXXX/XXX evidovanú na LV č. XXXX a parcelu registra KNE č. XXXX/XXX evidovanú na LV č. XXXX, ktoré sú súčasťou E. XXXb v k. ú. B. ako i parcelu registra KNE č. XXXX/X evidovanú na LV č. XXXX, parcelu registra KNE č. XXXX/X evidovanú na LV č. XXXX a parcelu reg. KNE č. XXXX/XX, s ktorými sa nevysporiadal a neuviedol, prečo tieto parcely, ktoré sa nachádzajú v druhom a treťom rade parciel od uvádzanej poľnej cesty, považoval za parcely, na ktorých ku škode nedošlo, a preto ich neskúmal a neposudzoval, pričom posudzoval iné parcely, ktoré sa nachádzajú rovnako ďaleko od poľnej cesty. K svojej aktívnej legitimácií uviedol, že je daná k celému uplatňovanému nároku, nakoľko je obhospodarovateľom porastu, v ktorom došlo ku škode v zmysle § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Za nesporné považoval, že parcely tvoriace E. XXXb v k. ú. B. sú buď vo vlastníctve Slovenskej republiky, alebo vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorých trvalý pobyt nie je známy, alebo vo vlastníctve fyzických osôb. Poukázal na bod 44. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že žalobca má aktívnu legitimáciu na vymáhanie nároku na náhradu škody podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 Z. z. tam, kde je evidovaný štát ako výlučný vlastník v celosti a tam, kde je uvedený ako podielový spoluvlastník len do výšky podielu na lesnom pozemku vo vlastníctve štátu a na lesných pozemkoch, na ktorých vykonáva správu za neznámych vlastníkov v rozsahu podielu, ktorý týmto patrí, čím jeho aktívnu legitimáciu obmedzil výlučne na rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu s tým, že vo zvyšnej časti nárok na náhradu škody nemá. Poukázal na ust. § 139 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právne úkony týkajúce sa spoločnej veci a mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď právne úkony týkajúce sa spoločnej veci môže vykonávať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, pokiaľ nebolo výslovne dohodnuté, že to bude robiť len niektorý z nich, jedná sa o aktívnu solidaritu, keď ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov bez ohľadu na veľkosť svojho spoluvlastníckeho podielu môže požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci. Z tohto dôvodu je v súlade s hmotným právom aktívne legitimovanou osobou a môže požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci. Opätovne zdôraznil, že je obhospodarovateľom, teda aktívne legitimovanou osobou vo vzťahu ku všetkým jednotlivým parcelám nachádzajúcich sa v poraste E. XXXb k. ú. B., a preto nie je potrebné skúmať presnú výšku škody rozdelenú na jednotlivé parcely, ako dôvodil súd prvej inštancie. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie je aktívne legitimovanou osobou ku všetkým sporným parcelám, mal za to, že súd prvej inštancie mal skúmať výšku škody jednotlivo a nie v rozpore so zákonom prenášať na neho dôkazné bremeno. Poukázal na znenie ust. § 151 ods. 1 CSP, § 185 ods. 2 CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie mal vychádzať zo skutkového stavu vyplývajúceho z jeho tvrdení, ktoré protistrana výslovne nepoprela. Pokiaľ tak neurobil, porušil zásadu kontradiktórnosti, ak nad rámec procesnej obrany žalovaných a nad rámec ich tvrdení od žalobcu požadoval, aby presne určil, na akej parcele vznikla aká presná výška škody. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa zaoberal v konaní výlučne jeho aktívnou legitimáciou, a preto je jeho záver o nepreukázaní výšky škody prekvapivý. Ďalej uviedol, že získanie dôkazu o tom, na ktorej parcele došlo k výrubu konkrétnej dreviny, a to rozdelením drevín podľa ich druhu a miesta kde rástli je v súčasnosti nemožné a vykonanie takéhoto dôkazu by bolo nielen finančne náročné, nakoľko by musel v teréne zamerať a vytýčiť presné hranice pozemkov, prizvať znalca z odboru lesníctva, ktorý by po zameraní pozemkov musel skúmať kmene stromov, prípadne iné stopy, ktoré by dokázali pomôcť určiť, aký konkrétny strom stál na akom mieste a na akej parcele a určiť jeho konkrétnu hodnotu. Ak súd dospel k záveru, že je vo vzťahu k niektorým parcelám tvoriacim porast aktívne legitimovaný, mal automaticky určiť pomernú časť náhrady škody, a to v rozsahu parciel, kde mu svedčí aktívna legitimácia pomerným prepočtom alebo porovnaním z porovnania výmery pozemkov. Trval na tom, že je aktívne legitimovaný na vymáhanie škody v celom rozsahu. Záverom zhrnul, že je správcom a hospodáril na všetkých parcelách patriacich do E. XXXb v k. ú. B., na ktorých vznikla škoda, čím mu prináleží právo uplatniť náhradu škody v plnej výške. V
prípade, že sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho názorom, nemal nárok žalobu zamietnuť ako celok pre neunesenie dôkazného bremena, ale mal pristúpiť k určeniu výšky škody, ktorá mu prináleží ako aktívne legitimovanej osobe vo vzťahu ku konkrétne vymedzeným parcelám.
8. Žalovaným 1/, 2/ bolo odvolanie žalobcu doručené, písomne sa k nemu nevyjadrili.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 , ods. 2 CSP.
10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli žalobcom v odvolaní vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci vykonal dostatočné dokazovanie vrátane oboznámenia spisov OOPZ SR č. O.:S.-XXXX/IL-TN-XXXX, spisov Okresného úradu V., pozemkový a lesný odbor Č.J. UO-TN-J.-XXXX/XXXXXX-XXX a Č.j. UO-TN-J.-XXXX/XXXXXX-XXX, vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov a ktoré tvrdenia strán sporu mal preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky žalobcu uvedené v podanom odvolaní sú totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, jeho právne posúdenie a v podrobnostiach na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie všeobecného súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jedno konanie a vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca v podanom odvolaní žiadne nové námietky, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, neuviedol, považoval za potrebné na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uviesť len nasledovné:
12. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody, ktorý uplatnil voči žalovaným 1/, 2/, zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, keď dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný náhradu škody vymáhať podľa § 50 ods. 6 zákona č. 326/2005 na parcelách, ktorých je správca a má právo vlastníka zastupovať tam, kde je evidovaný štát ako výlučný vlastník v celosti a tam, kde je vedený ako podielový spoluvlastník len do výšky podielu na lesnom pozemku vo vlastníctve štátu a rovnaké právo zastupovať a vymáhať škodu má na pozemkoch patriacich neznámym vlastníkom na lesných pozemkoch, na ktorých škoda vznikla v rozsahu ich podielu, ktorý im patrí. Pokiaľ žalobca nepreukázal, aké stromy (podľa druhu a hrúbky kmeňov) na každej spornej parcele v čase vzniku škody rástli a aká konkrétna výška škody bola spôsobená jednotlivým vlastníkom/spoluvlastníkom sporných parciel ich vyťažením v závislosti od druhu vyťaženého porastu po prepočte na spoluvlastnícky podiel, nemohol jeho žalobe pre neunesenie dôkazného bremena, spočívajúceho vo výške vzniknutej konkrétnej škody, vyhovieť a preto žalobu zamietol.
13. Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu bolo jeho tvrdenie, že je aktívne legitimovaný v celom rozsahu, nakoľko je obhospodarovateľom všetkých pozemkov, ktoré tvoria E. XXXB v k.ú. B., na ktorých žalovaní 1/, 2/ neoprávnene vykonal výrub lesného porastu, a to jednak pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorých trvalý pobyt nie je známy a vo vlastníctve fyzických osôb s poukazom na § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola a odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že je obhospodarovateľom sporných nehnuteľností. Otázkou spornou zostalo, či je oprávnený zastupovať fyzické a právnické osoby, ktoré sú vlastníkmi resp. podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, ktoré tvoria ním obhospodarovaný celok lesných pozemkov k.ú. B. v súdnom konaní vo vlastnom mene, t.j. či mu svedčí (bez ďalšieho) podľa hmotného práva oprávnenie uplatňovať v súdnom konaní nárok na náhradu škody.
14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako i s tvrdením žalobcu, že je oprávnený uplatňovať nárok na náhradu škody na nehnuteľnostiach - lesných pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve (podielovom spoluvlastníctve) Slovenskej republiky, za ktorú žalobca koná, na nehnuteľnostiach - lesných pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve neznámych vlastníkov alebo vlastníkov, ktorých trvalý pobyt nie je známy, za ktorých vykonáva správu pozemkov v ich vlastníctve resp. podielovom spoluvlastníctve. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie však dospel k záveru, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva oprávnenie žalobcu vystupovať vo vlastnom mene v konaní o náhradu škody vzniknutú na nehnuteľnostiach vlastníkov resp. spoluvlastníkov lesných pozemkov, ktorými sú fyzické resp. právnické osoby (viď bod 7. až 26. odôvodnenia súdu prvej inštancie, kde napríklad vlastníkom okrem fyzických osôb je i K. M. B.), ktoré sú známe a identifikované.
15. Pokiaľ žalobca poukazoval na ust. § 22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a tvrdil, že na základe citovaného ustanovenia je obhospodarovateľom i týchto lesných pozemkov, odvolací súd jeho tvrdenie nerozporuje, avšak medzi oprávnenia obhospodarovateľa nepatrí nakladanie s nehnuteľnosťami, ani keď jeho povinnosťami ako hospodára je pripravovať a vyhotovovať program starostlivosti a kontrolu plnenia programu starostlivosti o les, usmerňovať realizáciu programu starostlivosti a opatrení uložených na ochranu lesa a vydávať stanoviská, dohliadať na vhodnosť reprodukčného materiálu na obnovu lesa, kontrolovať a evidovať práce v lese, viesť lesnú hospodársku evidenciu a evidenciu podľa osobitných predpisov, vykonáva predovšetkým odbornú správu lesov na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a podobne (§ 48 zákona č. 326/2005 Z.z.). Z uvedených ustanovení citovaného zákona však nevyplýva právo žalobcu zastupovať vlastníka nehnuteľností v právnych vzťahoch (scudzenie, nájom, prenájom a podobne) a ani právo konať vo vlastnom mene za vlastníka / spoluvlastníka nehnuteľností, ktoré obhospodaruje v súdnom konaní o náhradu škodu. Vzhľadom na uvedené správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v celom rozsahu uplatneného nároku na náhradu škody, ale len v tej časti, kde zastupuje a koná ako správca (nie ako obhospodarovateľ) za štát a tzv. neznámych vlastníkov.
16. Súd prvej inštancie správne uviedol, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej (na strane žalobcu), alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009) a súd ju musí skúmať z úradnej povinnosti aj v prípade, že nie je účastníkmi namietaná. Z týchto dôvodov tvrdenie žalobcu, že sa súd nemal zaoberať jeho aktívnou legitimáciou, pokiaľ nebola žalovanými spochybnená, nie je dôvodné.
17. Žalobca poukazoval na ust. § 139 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že ako podielový spoluvlastník má právo bez ohľadu na veľkosť spoluvlastníckeho podielu požadovať od tretích osôb celé plnenie týkajúce sa spoločnej veci, odvolací súd poukazuje opätovne na podrobné odôvodnenie súdu prvej inštancie, týkajúce sa vlastníckych vzťahov k predmetným pozemkom, keď na parc. CKN č. XXXX v k.ú. B. nie založený list vlastníctva a zodpovedajú jej EKN parcely č. XXXX/XXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, pričom niektoré z uvedených parciel nie sú ani v podielovom spoluvlastníctve Slovenskej republiky resp. tzv neznámych vlastníkov, za ktorých žalobca ako správca koná a sú vo výlučnom vlastníctve právnickej osoby
- parcela č. XXXX/X v k.ú. B. je vo výlučnom vlastníctve K. M., O. B. (viď bod 9. odôvodnenia súdu prvej inštancie), parcela č. XXXX/X v k.ú. B. je v podielovom spoluvlastníctve dvoch fyzických osôb (viď bod 10. odôvodnenia rozsudku), a podobne, parcela č. XXXX v k.ú. B. je evidovaná výlučne vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré sú známe a identifikované. Z týchto dôvodov argumentácia žalobcu ustanovením § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka obstáť nemôže.
18. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými pozemkami, ktoré obhospodaruje v rámci E. XXXB v k.ú. B., odvolací súd môže len konštatovať, že táto skutočnosť bola pre prijatie záveru vo vzťahu k aktívnej legitimácií žalobcu a tým pre rozhodnutie súdu prvej inštancie irelevantná, nakoľko i v prípade preukázania vzniku škody i na týchto pozemkov by bol záver súdu totožný.
19. Žalobca predovšetkým uplatňoval odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorý spočíva v tom, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 191 CSP. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
21. Odvolací súd konštatuje, že v civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže ani splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v civilnom sporovom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.
22. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
23. V danej veci sa žalobca proti žalovaným 1/, 2/ domáhal náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená protiprávnou činnosťou žalovanými 1/, 2/. Nesporne bolo jeho povinnosťou súdu preukázať, že je nositeľom oprávnenia uplatňovať náhradu škody, t.j. že na jeho majetku došlo ku škode v zmysle hmotného práva. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať, že nastala v jeho majetkovej sfére ujma, ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Povinnosťou žalobcu tak bolo preukázať, že mu vznikla škoda ako ujma spočívajúca v zmenšení jeho majetkového stavu a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
24. Pokiaľ žalobca nepreukázal, že k majetkovej ujme (škode) došlo výlučne na jeho majetku, nebolo možné uzavrieť, že mu v danej veci svedčí aktívna vecná legitimácia v celom rozsahu .
25. Pokiaľ žalobca žiadal, aby súd vyčíslil pomernú výšku škody, ktorá mu prináleží v rozsahu jeho aktívnej legitimácie vo vzťahu ku konkrétne vymedzeným parcelám, odvolací súd zdôrazňuje, že v sporovom konaní je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a riadi sa zásadou formálnej pravdy. Súd má možnosť vyzvať strany na doplnenie svojich skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), čo i súd prvej
inštancie vykonal, avšak činnosť súdu nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť a hodnoverne tvrdenie preukázať. Je prvoradým záujmom strany sporu predkladať a navrhovať súdu také dôkazy a takým spôsobom, aby z nich bolo možné bez akýchkoľvek pochybností zistiť skutkový stav. Nie je úlohou súdu vyzývať strany sporu na predloženie alebo označenie takých dôkazov, aby jej zabezpečil úspech v spore. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho logickým následkom je rozhodnutie súdu v neprospech tejto strany.
26. Odvolací súd nezistil súvislosti s hodnotením dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie také nedostatky, ktoré by boli dôvodom pre záver o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie.
27. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP daný nebol.
28. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval ust. § 119, § 120, § 123, § 126 ods. 1, 2, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 50 ods. 3, 4, 6 zákona č. 326/2005 Z.z. Pokiaľ v danej veci bolo predmetom konania bol nárok na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, bolo právne posúdenie v danej veci súdom prvej inštancie správne. Žalobca svoje tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení žiadnym spôsobom nekonkretizoval a neuviedol, v čom nesprávne právne posúdenie danej veci videl. Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie danej veci súdom prvej inštancie bolo správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP daný nebol.
30. Žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý odvolací dôvod naplnený nebol, čo odvolací súd uviedol v predchádzajúcej časti svojho rozhodnutia, keď zdôraznil, že riešenie aktívnej legitimácie a pasívnej legitimácie, t.j. vecnej legitimácie v konaní musí súd vykonať z úradnej povinnosti a poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
31. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP a tvrdil, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, uvedený odvolací dôvod nekonkretizoval a nie je zrejmé, v čom videl naplnenie tohto odvolacieho dôvodu, keď práve skúmanie jeho aktívnej legitimácie vykonal súd prvej inštancie dôsledne a opakovane niekoľkokrát odročoval pojednávanie, aby umožnil žalobcovi svoju aktívnu legitimáciu v konaní preukázať.
32. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o trovách konania, ktoré neboli žalobcom vecne spochybnené.
33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, ktorí v odvolacom konaní boli úspešní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko zostali v odvolacom konaní nečinní a žiadne trovy im v odvolacom konaní nevznikli.
34. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).