Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/121/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: Dominikánsky konvent, so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 6, IČO: 17084521, zastúpeného JUDr. Zuzanou Fabiánovou – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Strojárenská 11 C proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 18.303,92 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 28.3.2023 č.k. -226 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 18.303,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 15.6.2022 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalovanej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 7.733,33 eur s prísl. titulom náhrady za výlučné užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 1.11.2019 do 21.4.2020 a zaplatenia 10.570,59 eur s prísl. titulom náhrady za výlučné užívanie nehnuteľností (pozemkov) zastavaných stavbami vo vlastníctve žalovanej bez právneho dôvodu za obdobie od 15.6.2020 do 26.1.2021.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , , , , , , , , , , a , dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, preto jej vyhovel.

4. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobca v tomto konaní uplatnil vo vzťahu k žalovanej 2/ nároky, a to nárok na náhradu za užívanie spoločnej nehnuteľnosti žalovanou nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľností (pozemkov) žalobcu bez právneho dôvodu.

5. Tieto dva nároky sa odvíjajú od postupných zmien vo vlastníckych vzťahoch strán sporu k pozemkom zapísaným na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v kat. úz. A. B. C. a stavbám, stojacim na týchto pozemkoch, nachádzajúcich sa v areáli na A. D. E. XX F. G. v oplotenom areáli a ktoré tvorili jeden funkčný celok, v ktorom sídlil Policajný pohotovostný útvar Krajského

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „PPÚ“). Žalobca a žalovaná boli v období od 1.11.2019 do 21.4.2020 podielovými spoluvlastníkmi predmetných pozemkov, pričom žalovaná bola podielovou spoluvlastníčkou týchto pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 8/192 a žalobca v rovnakom období spolu v podiele 184/192. Rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 22.4.2020 bol povolený vklad vlastníckeho práva žalobcu k spoluvlastníckemu podielu žalovanej vo veľkosti 8/192, ktorý žalovaná ako predávajúca previedla na žalobcu ako kupujúceho kúpnou zmluvou. Týmto sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností – pozemkov. Výlučnou vlastníčkou stavieb, nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch bola v období od 1.11.2019 do 26.1.2021 žalovaná, ktorá ako predávajúca previedla vlastnícke právo k predmetným stavbám na žalobcu. Stalo sa tak na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor zo dňa 27.1.2021, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným stavbám v prospech žalobcu, teda žalobca sa stal počnúc dňom 27.1.2021 výlučným vlastníkom predmetných stavieb, zapísaných na LV č. XXXXX. Nárok žalobcu voči žalovanej za užívanie spoločnej nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu oprel žalobca o tvrdenie, že žalovaná, ktorá bola minoritnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu predmetných pozemkov, tieto využívala výlučne sama, nakoľko na týchto pozemkoch boli postavené stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej, pričom medzi stranami sporu neexistovala žiadna dohoda o užívaní týchto pozemkov, za ktoré užívanie žalobca od žalovanej nedostával za požadované obdobie ani žiadnu finančnú náhradu, resp. iné protiplnenie. Nárok na náhradu za výlučné užívanie predmetných pozemkov, na ktorých boli postavené stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej bez právneho dôvodu žalobca oprel o tvrdenie, že žalovaná tým, že na pozemkoch boli postavené stavby v jej výlučnom vlastníctve, pozemky užívala sama, bez dohody so žalobcom, z ktorého dôvodu na strane žalovanej vznikal neoprávnený majetkový prospech na úkor žalobcu. Náhradu žalobca vyčíslil v zmysle záverov znaleckého posudku č. 111/2019 vypracovaného znalkyňou C. H. A., ktorým bola určená všeobecná hodnota nájmu pozemkov evidovaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v kat. úz. A. B. C. vo výške 9,70 eur/m2/rok. Z predložených písomných podaní žalobcu vyplynulo, že spomínané nároky vo vzťahu k žalovanej uplatnil za užívanie pozemkov o celkovej výmere 1760 m2, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami konania spornou. Rovnaký nárok uplatnil žalobca aj v inom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. o zaplatenie sumy 281.032,81 eur s prísl. za obdobie od 1.11.2016 do 31.10.2019, avšak za užívanie pozemkov o celkovej výmere 10448 m2, teda vo väčšom rozsahu a za iné obdobie.

6. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nároky žalobcu nemožno považovať za premlčané. Pokiaľ ide o nárok na náhradu za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu, tento sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe v zmysle , keďže ide o nárok odvíjajúci sa od ust. v spojení s . V tej súvislosti poukázal na závery vyjadrené v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. . Žaloba bola v danej veci podaná dňa 14.3.2022 a žalobca tento nárok uplatnil za obdobie od 1.11.2019 do 21.4.2020. Nárok teda nie je premlčaný. Pokiaľ ide o druhý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, k premlčaniu nároku tiež nedošlo, nakoľko dvojročná premlčacia lehota podľa ust. v danom prípade neuplynula, keďže tento nárok žalobca uplatnil za obdobie od 15.6.2020 do 26.1.2021, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 14.6.2022.

7. Podstata procesnej obrany žalovanej voči žalobe smerovala k tomu, že žalobca mal vedomosť od počiatku o tom, že v predmetnom areáli pôsobí PPÚ a tiež mal vedomosť o tom, že na vstup do tohto areálu je potrebné dodržať osobitný režim vzhľadom na zabezpečenie ochrany tohto areálu. Žalovaná nikdy nebránila žalobcovi vo vstupe do areálu a po telefonickom dohovore mal žalobca vždy príslušným pracovníkom umožnený vstup, prípadne po odovzdaní kľúča od brány areálu v lete 2019 sa po telefonickom dohovore žalobca vedel vždy dostať do predmetného areálu. Žalovaná tiež zdôrazňovala, že nemala vedomosť o záujme žalobcu využívať predmetný areál a stavby na ňom sa nachádzajúce, keďže žalobca žiadnym spôsobom žalovanú v tejto veci neoslovil. Pokiaľ sa priamo obrátil so svojimi nárokmi na súd, takéto konanie žalobcu žalovaná vyhodnotila ako účelové, v rozpore s dobrými mravmi.

8. V tej súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalobca bol obmedzovaný vo výkone jeho (spolu)vlastníckeho práva, keďže samotný vstup do predmetného areálu na A. D. E. XX F. G. bol podmienený súhlasom žalovanej. Je irelevantné tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca mal vedomosť o pôsobení PPÚ v predmetnom areáli a o osobitnom režime návštev daného areálu, keďže

pracovníci žalobcu nemohli vstúpiť do tohto areálu bez splnenia podmienok uvedených žalovanou, nieto ešte iným spôsobom realizovať svoje práva. Z čestných prehlásení zamestnancov žalovanej pritom vyplynulo, že žalobca pred úmyslom vstúpiť do predmetného areálu musel telefonicky ohlásiť žalovanej svoj zámer, a to aj po odovzdaní jedného kľúča od brány areálu. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nemohol reálne realizovať svoje práva vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli zastavané stavbami vo vlastníctve žalovanej. S poukazom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. mal súd za to, že pokiaľ na pozemkoch sa nachádza stavba, spojená so zemou pevnými základmi, ide teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už to, že stavba sa na pozemku nachádza. V takom prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či takúto stavbu užíva osobne alebo ju prenajíma inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk. V danej veci bolo podľa názoru súdu nepochybné, že už len samotnou existenciou stavieb vo vlastníctve žalovanej na pozemkoch v podielovom spoluvlastníctve a neskôr vo výlučnom vlastníctve žalobcu nevyhnutne dochádzalo k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu. Tvrdenia žalovanej o tom, že PPÚ sa napokon z areálu odsťahovalo na novú adresu a že ani sama žalovaná areál aktívne nevyužívala, sú pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bezpredmetné. Žalovaná sa tiež bránila tvrdením, že spoluvlastník veci má právo využívať vec titulom svojho vlastníckeho práva, čo sa napokon podľa názoru súdu nevzťahuje na konkrétnu časť veci, ktorá by predstavovala daný podiel spoluvlastníka. Ďalej tento argument žalovaná nekonkretizovala, pričom nárok žalobcu, pokiaľ ide o rozsah využívania pozemkov pod stavbami vo vlastníctve žalovanej, sporný nebol.

9. Súd tak uzavrel, že žalovaná užívala dotknuté pozemky nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, preto je nárok žalobcu v tejto časti dôvodný. Samotná skutočnosť, že žalobca pred podaním žaloby neuplatňoval vo vzťahu k žalovanej svoje nároky osobitnými výzvami, nemá vplyv na posúdenie nárokov žalobcu ako dôvodných.

10. Nakoľko mal súd v konaní za preukázané, že medzi stranami sporu neexistovala dohoda o užívaní dotknutých pozemkov v areáli na A. D. E. XX F. G. a žalobca od žalovanej žiadnu náhradu za užívanie týchto pozemkov nedostal, nemožno konanie žalobcu, ktorý sa svojich nárokov domáhal súdnou cestou, vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, o to viac, že žalobca v konaní uplatnil len nárok týkajúci sa pozemkov, na ktorých sa nachádzali stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej.

11. Pokiaľ ide o výšku náhrady, táto nebola žalovanou rozporovaná, preto vychádzal zo stanovenej výšky nájmu za m2, opierajúc sa o závery znaleckého posudku predloženého žalobcom. Preto žalobe vyhovel v rozsahu 18.303,92 eur, vrátane úroku z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie v zmysle výzvy na zaplatenie zo dňa 10.6.2022, teda od 15.6.2022.

12. O trovách konania rozhodol v zmysle v spojení s a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči neúspešnej žalovanej. Uviedol, že nevzhliadol dôvody pre aplikáciu ust. na daný prípad.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa , , a a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S odkazom na písomné vyjadrenia v priebehu konania uviedla, že zotrváva na doterajšom právnom názore k nárokom uplatneným žalobcom v tomto konaní. Pokiaľ ide o nárok žalobcu odvíjajúci sa od tej skutočnosti, že ako väčšinový spoluvlastník nemohol užívať predmetné pozemky z dôvodu, že na týchto sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovanej uviedla, že žalobca mal zabezpečené užívanie spoločnej veci a neprejavil záujem takúto spoločnú vec užívať. Žalobca v konaní nepreukázal, že na strane žalovanej v rozhodujúcom období existovali prekážky, pre ktoré by objektívne nemohol spoločnú vec užívať. Preto nárok žalobcovi na peňažné plnenie titulom svojho (väčšinového) vlastníckeho práva voči žalovanej nemohol vzniknúť. Ani k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej nemohlo dôjsť, nakoľko právnym dôvodom užívania spoločnej veci bola existencia vlastníckeho práva žalovanej k pozemkom. Oprávnenie užívať vec žalovanej v rozhodnom období patrilo v zmysle , pričom spoluvlastnícky podiel neznamená reálne užívanie spoločnej veci, preto nemôže ísť o plnenie bez právneho dôvodu. Pokiaľ ide o nárok titulom bezdôvodného obohatenia, ten spočíva v tom, že musí existovať „majetkový prospech“, ktorý však na strane žalovanej absentuje (ak žalovaná predmetné nehnuteľnosti nevyužívala, nemohla

získať majetkový prospech). Z obsahu žaloby nie je zrejmé, kedy sa žalobca dozvedel, že žalovaná sa mala na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. Preto možno obdobie prevyšujúce dva roky spätne od podania žaloby považovať za premlčané. Žalobca o pozemky, resp. nehnuteľnosti v predmetnom areáli nemal záujem, nevyužíval ich, preto sa dobrovoľne vzdal svojho práva patriaceho mu z podstaty spoluvlastníckeho práva. Za kľúčové považuje, že žalobca neadresoval žalovanej žiadnu výzvu alebo žiadosť o usporiadanie vzťahov a ich vzájomné fungovanie. Žalovanú neoslovil na využívanie spoluvlastníckeho práva. Postup žalobcu je účelový, hraničiaci so zneužívaním vlastníckeho práva a v rozpore s dobrými mravmi. Od okamihu, kedy sa stal spoluvlastníkom pozemkov, nekontaktoval žalovanú za účelom usporiadania práv a povinností spoluvlastníkov a nevzniesol žiadne nároky vo vzťahu k žalovanej. V období špecifikovanom v čl. IV. písm. P/ žaloby prebiehal proces odpredaja stavieb postupom podľa , pričom žalobca bol jedným zo záujemcov, ktorý nakoniec predmetné nehnuteľnosti získal do svojho výlučného vlastníctva. Žalobca až do júna 2022 nemal záujem o predmetné pozemky, nikdy nerozporoval ich užívanie, predmetný areál slúžil potrebám Policajnému zboru, pričom žalobca mal o tejto skutočnosti vedomosť. Dôkazné bremeno, že žalovaná využívala pozemky výlučne v svoj prospech je na strane žalobcu, pričom o tejto skutočnosti žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Žalovaná v užívaní predmetných nehnuteľností žalobcovi nebránila a žalobca túto skutočnosť nepreukázal. Súd prvej inštancie na tieto skutočnosti neprihliadol. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o záujme užívať predmetné nehnuteľnosti, o nemožnosti prístupu do areálu a teda o dôvodnosti podanej žaloby vo vzťahu k uplatňovaným nárokom. Súd neprihliadol na nezáujem žalobcu predmetné nehnuteľnosti užívať, čo zostáva nesporným faktom. Podmienky režimu vstupu do areálu boli stanovené, keďže v tom čase tam pôsobil PPÚ. Žalobca k nim nikdy negatívne stanovisko nedal a nenamietal prítomnosť ich pôsobenia. Spevnené plochy v areáli neslúžili výlučne pre potreby žalovanej, ale aj pre žalobcu, pričom žalobca nepreukázal, že tieto nemohol využívať. Vlastnícke právo predstavuje možnosť, nie povinnosť využívať svoje právo k nehnuteľnostiam. Skutočnosť, že žalobca nejavil záujem o užívanie predmetných nehnuteľností zakladá dôvod pre nepriznanie náhrady zo strany žalovanej, ktorá v užívaní žalobcovi nebránila.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Argumenty žalovanej uvedené v odvolaní sú neopodstatnené a s poukazom na rozhodovaciu prax súdov správne súd prvej inštancie vychádzal z toho, že spoluvlastník, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu je povinný poskytnúť za toto užívanie náhradu spoluvlastníkovi, ktorý je v dôsledku takéhoto užívania obmedzený či vylúčený z užívania spoločnej veci. V tej súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí najvyšších súdov, ale aj Krajského súdu v Košiciach. Žalobca zasielal žalovanej ešte v roku 2015 písomnú výzvu na majetkovo-právne vysporiadanie sporných nehnuteľností a žalovaná na túto reagovala listom zo dňa 6.10.2015. Táto skutočnosť bola preukázaná v konaní pred súdom. Následne žalobca žalovanej adresoval výzvu na zaplatenie zo dňa 10.6.2022. Tvrdenia žalovanej, že žalobca neprejavil záujem na uzavretí dohody o spôsobe užívania predmetných nehnuteľností sa nezakladajú na pravde. Žalobca v minulosti opakovane vyzýval žalovanú na umožnenie užívania pozemkov, avšak bezvýsledne. Záujem o užívanie predmetných pozemkov bol niekoľkokrát prezentovaný aj v iných konaniach vedených pred Okresným súdom Košice II sp.zn. , . Pri uplatnení takýchto nárokov sa nevyžaduje preukázanie záujmu/nezáujmu nehnuteľnosti užívať. Žalobca nemohol v rozhodnom období pozemky užívať s prihliadnutím na skutočnosť, že boli zastavané stavbami žalovanej. Stotožnil sa s dôvodmi uvedenými súdom prvej inštancie v rozsudku, ktoré považuje za správne.

15. Žalovaná v reakcii na vyjadrenie žalobcu zotrvala na svojej odvolacej argumentácii.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. (ďalej len „“) v rozsahu danom v ust. a , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo svojom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2024 o 9,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 23.5.2024 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.

19. Žalovaná namieta odvolacie dôvody podľa , , a , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, konanie netrpí inou vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

23. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalovanou v odvolaní. Žalovaná pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal. Preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

24. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dopĺňa nasledovné:

25. Podstatou nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní sa stala konkurencia vlastníckeho práva žalovanej k stavbám, postaveným na pozemkoch, ktorých v období od 15.6.2020 do 26.1.2021 bol žalobca väčšinovým spoluvlastníkom a žalovaná menšinovým spoluvlastníkom a v období od 1.11.2019 do 21.4.2020, kedy bol žalobca výlučným vlastníkom týchto pozemkov.

26. V danom prípade tak dochádzalo ku konkurencii oprávnení (spolu)vlastníka pozemku, vyplývajúcich z ust. (t.j. v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním) s rovnakými právami vlastníka stavby (podľa majú všetci vlastníci rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ v takomto prípade nie je medzi vlastníkom stavby a pozemku dohoda o bezodplatnom užívaní pozemku (napr. zmluva), potom platí, že povinnosť vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosti vlastníka stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Pokiaľ ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takom prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk). K takýmto záverom dospel Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. , na ktoré závery správne poukázal aj súd prvej inštancie.

27. Odvolací súd považuje za správne posúdenie právneho režimu nárokov žalobcu za obdobie od 1.11.2009 do 21.4.2020 ako peňažné plnenie voči žalovanej za to, že žalobca neužíval spoločnú vec (pozemky) v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Správne teda súd prvej inštancie toto právo posudzoval ako právo vyplývajúce z podielového spoluvlastníctva, ktoré sa opiera o ust. . Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej

premlčacej dobe podľa . Preto námietky žalovanej v tomto smere, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby toto právo posudzoval ako nárok titulom bezdôvodného obohatenia a skúmal, či nárok sa nepremlčal v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, nemožno považovať za opodstatnené.

28. V danom prípade nebolo pochýb o tom, že žalobca neužíva pozemky v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v dôsledku ich užívania žalovanou nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Táto skutočnosť v konaní nebola spornou, nakoľko niet pochýb ani o tom, že na predmetných pozemkoch sa nachádzali stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Žalovaná tak užívala pozemky vo väčšej miere, než zodpovedá jej podielu. V konaní nebolo pochýb o tom, že o takomto užívaní spoločných pozemkov neexistovala ani žiadna dohoda medzi spoluvlastníkmi týchto pozemkov, ale zároveň neexistovala dohoda medzi žalovanou ako vlastníčkou stavieb stojacich na týchto pozemkoch a žalobcom. Samotná skutočnosť, či žalobca oslovil alebo neoslovil žalovanú pred podaním žaloby za účelom uzavretia dohody o užívaní spoločných nehnuteľností, nemá vplyv na výsledok rozhodnutia v tejto veci.

29. Nakoľko v danom prípade nebolo pochýb o tom, že žalovaná užíva predmetné pozemky nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, ktorú skutočnosť žalobca v konaní preukázal, správne dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej. V danom prípade nebolo pochýb o tom, že žalobca sa nemohol podieľať na svojom užívacom práve v rozsahu svojho podielu užívaním časti pozemkov, keďže na týchto pozemkoch v období uplatnenom v tomto konaní stáli stavby vo vlastníctve žalovanej.

30. Obrana žalovanej spočívajúca v tvrdení o nezáujme žalobcu užívať predmetné nehnuteľnosti (pozemky či stavby v jej vlastníctve) alebo tvrdenia o tom, že žalovaná nebránila žalobcovi užívať spoločné pozemky a stavby v jej vlastníctve, nemôže obstáť. Ako už bolo skôr konštatované, samotná skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sú umiestnené stavby vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá bola jediná oprávnená využívať úžitkovú hodnotu týchto stavieb, svedčí o nemožnosti žalobcu užívať pozemky v jeho (spolu)vlastníctve, resp. vo výlučnom vlastníctve. Tvrdenia žalovanej o tom, že za splnenia určitých podmienok mal žalobca umožnený prístup do predmetných nehnuteľností (predmetného areálu) sú bez právneho významu. Opačná situácia by nastala, pokiaľ by takýto spôsob užívania týchto nehnuteľností (stavieb) predstavoval určitú protihodnotu vyčísliteľnú v peniazoch a ktorú by bolo možné započítať ako hodnotu za užívanie pozemkov v (spolu)vlastníctve žalobcu. Takáto argumentácia však zo strany strán sporu v konaní prednesená nebola. Preto správne súd prvej inštancie na samotnú skutočnosť, že žalobca mal po splnení určitých podmienok možnosť vstúpiť do predmetného areálu, neposúdil ako právne významnú pri posúdení nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní.

31. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa potvrdil rozsudok, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).