Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/247/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s. r. o., IČO: 45 300 950, so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, zastúpený advokátskym spoločenstvom: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, za ktoré koná advokát a konateľ JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101179756/2021 zo dňa 08.07.2021 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.09.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) elektronicky dňa 20.09.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101179756/2021 zo dňa 08.07.2021 (ďalej len ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa ust. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100170456/2021 zo dňa 01.02.2021, ktorým bol žalobcovi podľa ust. Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016 v sume XX XXX,XX eura. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré mu predchádzalo, vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal správny súd, aby žalobe priznal odkladný účinok podľa ust. (ďalej len ako „SSP“). V dôvodoch návrhu uviedol, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Argumentoval tým, že ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Tvrdil, že prípadným výkonom daňovej exekúcie sa stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek dlhšiu spoluprácu. Dôvodil, že správny súd priznaním odkladného účinku odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade spoločnosti ako zamestnávateľa, kedy tento v súčasnej dobe zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese Zvolen, pričom zamestnanci spoločnosti si uplatňujú daňový bonus na 163 nezaopatrených detí. Ďalej žalobca

poukázal na tú skutočnosť, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii aj z toho dôvodu, že opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19 mimoriadne negatívne zasiahli do jeho príjmovej stránky. Uviedol, že už pred zavedením jednotlivých reštriktívnych opatrení bola finančná situácia daňového subjektu mimoriadne napätá, pričom nepriznaním odkladného účinku tejto správnej žalobe sa situácia ešte viac zhorší. Poukázal na to, že predmetné opatrenia pritom predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od jeho vôle alebo pričinenie ako daňového subjektu. Krok spočívajúci v exekúcii na majetok spoločnosti by predstavoval vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva, nakoľko možno tvrdiť, že takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti spoločnosti. Následne žalobca uviedol, že nútený výkon rozhodnutí spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločností, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Argumentoval taktiež tým, že aj z tvorby fakultatívnych účtovných rezerv v kumulatívnej výške X,X mil. eur v účtovnom roku 2017 a 2018 vyplýva jeho zodpovedný prístup k splácaniu svojich budúcich daňových záväzkov v prípade, ak nastane ich splatnosť, resp. za predpokladu, ak ich zákonnosť potvrdí súd. Na preukázanie týchto tvrdení predložil správnemu súdu nasledovné dôkazy: prehľad úhrady splatných daní, fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2017, fakultatívne rezervy na daňové záväzky v roku 2018 a riadnu účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2020. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca poukázal aj na rozhodnutia správnych súdov v obdobných veciach, v ktorých bol odkladný účinok správnej žalobe žalobcu priznaný (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. , uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. , a mnohé uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn. - , , , ). Mal za to, že v rámci zachovania právnej istoty na rozhodovaní súdov a s poukazom na legitímne očakávania v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku v obdobnej správnej žalobe, je návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby relevantný a odôvodnený pre tento účel. Záverom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca uviedol, že z riadnej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2020 jednoznačne vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca tvorí záporný prevádzkový kapitál - X XXX XXX eur. Zdôraznil, že preto je nútený získavať finančnú pomoc aj prostredníctvom cudzích zdrojov. Ďalej uviedol, že jeho záväzky značne prevyšujú jeho pohľadávky, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania jeho prevádzky, ktorý je nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Zdôraznil, že na príjmy zamestnancov žalobcu je naviazaných 163 maloletých nezaopatrených detí, ktoré sú plne závislé od starostlivosti svojich rodičov, ktorí sú závislí od príjmov ním poskytovaných. Uviedol, že výkon exekučného daňového práva voči nemu výkon rozhodnutia bude preňho likvidačným z dôvodov vyššie uvedených. S poukazom na uvedené žalobca zároveň uviedol, že pre rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku je nevyhnutný jeho výnimočný charakter, ktorý v tomto konkrétnom prípade skutočne nastal a priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žaloby nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri jeho súčasnej situácii nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Žalobca tvrdil, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná jeho možná ochrana, ktorá môže zamedziť, aby správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z jeho účtov, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na jeho nehnuteľnostiach. Zdôraznil, že akoukoľvek blokáciou žalovaným alebo zamedzením nakladať so zostatkom na jeho bankových účtoch alebo dispozíciou s jeho majetkom ako obchodnej spoločnosti, by v danom prípade došlo k naplneniu podmienok stanovených v ust. . Zásah zo strany daňového úradu a výkonu prípadnej daňovej exekúcie by bol preňho fatálny, nakoľko by mu vznikla platobná neschopnosť. Zastával názor, že výkon rozhodnutia by znamenal jeho ekonomickú likvidáciu. Poukázal aj na tú skutočnosť, že prípadný zásah správcu dane v rámci výkonu daňového exekučného konania by vylučoval navrátenie do predošlého stavu a prípadné ohrozenie alebo ukončenie jeho podnikateľskej činnosti by nezostal z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti

bez negatívnych dopadov. Uviedol, že nie je jeho úmyslom v žiadnom prípade vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci správnej žaloby.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2021. Predložil správnemu súdu administratívny spis, vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že správcom dane u daňového subjektu bolo zistené účelové konanie spoločnosti s cieľom neoprávneného uplatnenia odpočítania dane z prijatých faktúr od dodávateľa a získania daňovej výhody nastrčením spoločností, ktoré reálne nevykonávali ekonomickú činnosť, model obchodovania s využitím „nárazníkových“ spoločností a „stratených“ obchodníkov. Predmetom týchto zdaniteľných obchodov bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave. Žalobca deklaruje dodanie tovaru od spoločností, ktoré nevykonávali skutočnú hospodársku činnosť. Spoločnosti, ktoré boli subdodávateľmi daňového subjektu, boli do reťazca obchodov účelovo vložené, boli to jednoosobové spoločnosti bez akejkoľvek histórie, nemali žiadne materiálno-technické zabezpečenie, do reťazca boli vložené iba na krátky čas, hneď po zapojení do reťazca začali preukazovať ekonomickú činnosť vysokými obratmi z titulu nadobúdania tovarov a služieb z členských krajín EÚ a z predaja tovaru a služieb tuzemskému platiteľovi, tieto spoločnosti nepodali daňové priznania k dani z príjmu, účtovnú závierku, nepredložili správcovi dane záznamy DPH, dokumenty, faktúry a doklady k jednotlivým obchodom. Odberateľom, nadobúdateľom boli daňové subjekty, ktoré sú už nekontaktné, boli umelo zapojené do obchodného reťazca iba na krátku dobu, a nezakladajú žiadnu ekonomickú podstatu, stali sa nekontaktné alebo boli vymazané z Obchodného registra SR. Hrozba straty práce u zamestnancov neexistuje, pretože zamestnanci sú zamestnaní v inej spoločnosti a žalobca si ich prenajíma, tieto služby sú značne predražené. V tomto období sú právoplatné ďalšie rozhodnutia za iné zdaňovacie obdobia, ktoré žalobca neuhradil. Žalobca neprijal žiadne opatrenia na reštrukturalizáciu spoločnosti, neprehodnotil svoju finančnú situáciu vedúcu k zníženiu už aj tak vysokej nákladovosti spoločnosti na únosnú mieru a neprestal s popísaným modelom obchodovania ani v súčasnosti. Na základe uvedených skutočností s jeho priznaním nesúhlasil.

4. Krajský súd uznesením -228 zo dňa 13.12.2021 návrh žalobcu zo dňa 14.09.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

5. Žalobca návrhom zo dňa 15.02.2022, doručeným krajskému súdu dňa 16.02.2022 opätovne, t.j. druhýkrát, požiadal súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia , ktorého opodstatnenosť odôvodnil aktuálnym bezprecedentným navýšením cien energií, a to elektrickej energie a plynu. Vo finančnom vyjadrení predstavuje nárast o 149 EUR/MWh, v percentuálnom vyjadrení uvedený nárast predstavuje nárast o 446,51 %. Uviedol, že minulý rok o tomto čase sa ročný produkt dodávky elektriny, tzv. base load pre rok 2021 predával na burze za XX eur, dnes, t. j. ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného sa na rok 2022 predáva za trojnásobok, presnejšie XXX eur. Žalobca predložil súdu prehľad burzových cien elektriny a plyn, za posledné zverejnené obdobie ku 28.01.2022, ktoré zverejňuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na svojej webovej stránke. Z predmetného grafu podľa žalobcu vyplýva jednoznačný nárast cien energií za posledné obdobie, pričom ak sa k nárastu prevádzkových nákladov pripočíta aj fixné náklady v podobe ceny práce, ďalšie trvanie exekúcie v podobe blokácie bankového účtu žalobcu môže mimoriadne vážne ohroziť jeho ďalšiu existenciu ako podnikateľského subjektu. Žalobca uviedol, že ako podnikateľský subjekt sa samozrejme snažil ceny vstupov a nárastu elektrickej energie a plynu premietnuť do svojich cien, avšak obchodné reťazce so zahraničnou vlastníckou štruktúrou odmietli takto zvýšené ceny s odvolávaním sa na možnosť nákupu tovarov do reťazcov z B., kde sú ceny, ale rovnako aj kvalita podstatne nižšie. Za predpokladu, ak žalobca má záujem dodávať slovenský výrobok na slovenský trh, akékoľvek ďalšie podnikanie a prevádzkovanie výroby sa z dôvodu enormného nárastu cien elektrickej energie a plynu stáva mimoriadne náročným, práve na základe objektívnej skutočnosti. Žalobca zdôraznil, že sa v súčasnosti nachádza v mimoriadnej ťažkej finančnej a ekonomickej situácii. Opatrenia, ktoré prijala vláda Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia nového koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, predovšetkým uzavretím maloobchodných prevádzok, vrátane maloobchodných prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením, mimoriadne negatívne zasiahli do príjmovej stránky žalobcu. Uvedené opatrenia sa prejavili predovšetkým v poklese tržieb. Uviedol, že predmetné opatrenia, spoločne s enormným nárastom cien nevyhnutných médií pre výrobu, predstavujú objektívnu právnu skutočnosť, ktorá je v celom rozsahu nezávislá od vôle alebo pričinenie žalobcu

ako daňového subjektu. Žalobca ďalej argumentoval aj tým, že je nútený realizovať podstatné škrty výdavkov a hľadať dodatočné zdroje na zachovanie výroby. V prípade, ak by bol povinný uhradiť daňový záväzok bez priznania odkladného účinku správnej žaloby, za súčasného enormného navýšenia cien a poklesu objednávok v dôsledku vírusu COVID 19, uloženie predmetnej povinnosti by mu spôsobilo značné hospodárske škody v jeho činnosti. Žalobca rovnako ako v predošlom návrhu zastáva názor, že nútený výkon rozhodnutia spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Žalobca sa v opätovnom návrhu taktiež odvolával na konštantnú judikatúru Krajského súdu v Prešove, vo veci správnych žalôb žalobcu, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.06.2018, spis. zn. , bod č. 9, v zmysle ktorého: „V zmysle citovaných ustanovení nie je nevyhnutné, aby žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje.“.

6. Podľa (ďalej len „“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

8. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.

11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018.

12. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v opätovnom (druhom) návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko žalobca neosvedčil zákonné dôvody uvedené v ustanovení žiadnymi novými relevantnými dôkazmi oproti pôvodne predloženým dôkazom.

13. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o opätovnom návrhu musí mať nado všetku pochybnosť preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach nepreukázal inak ako len svojím tvrdením. V prejednávanej veci správny súd je názoru, že v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcom uvádzanú závažnú ujmu spočívajúcu v ohrození (možnom ukončení) jeho podnikania v prípade uhradenia vyrubeného rozdielu dane (daňový nedoplatok) nijako hodnoverne nepreukázal. Preukazovanie likvidačného dopadu na žalobcu v prípade uhradenia vymáhanej sumy podľa názoru súdu nijako neodráža reálnu schopnosť a jeho (ne)možnosť túto vymáhanú čiastku uhradiť z vlastných disponibilných zdrojov, predajom hnuteľných vecí, resp. nehnuteľností, prípadne zabezpečením si financií v požadovanej výške napríklad formou úveru.

14. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že jednou z nevyhnutných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je existencia hrozby, že v budúcnosti nastane niektorý z tam uvedených následkov. Táto podmienka v danom prípade splnená nebola. Z obsahu k návrhu pripojených dokladov žalobcu ako aj svojej rozhodovacej činnosti - iných súdnych konaní, správny súd vyvodil, že žalobca je postihnutý viacerými daňovými konaniami a aj daňovými exekúciami, ako i samotný žalobca poukázal na to, že žalovaný je oprávnený realizovať exekučnú činnosť na podklade vykonateľného exekučného titulu. Z tvrdenia žalobcu teda vyplýva, že ujma, ktorej sa obáva žalobca, nastala už pred podaním opätovného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Súd ďalej poznamenáva, že žalobca v návrhu neuviedol nové skutočnosti, ani nepredložil nové dôkazy osvedčujúce splnenie zákonných podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto ním tvrdené následky, nemožno vyhodnotiť ako závažnú ujmu, či značnú hospodársku alebo finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

15. K tvrdeniu žalobcu, že mal legitímne očakávania, že správny súd rozhodne v tejto veci rovnako ako Krajský súd v Prešove v obdobných prípadoch vo veciach týkajúcich sa rozhodnutí žalovaného, súd uvádza, že judikatúra Slovenskej republiky definuje legitímne očakávania ako kategóriu právnej istoty, ktorej účelom je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). V tejto rovine doktrína legitímneho očakávania pripomína zásadu, že pri rozhodovaní v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch má orgán verejnej moci postupovať tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely a taktiež zásadu zákazu prekvapivých rozhodnutí orgánov verejnej moci. Súd konštatuje, že táto doktrína nie je absolútna a nie všetky očakávania účastníka sa považujú za legitímne. To znamená, že ak iný správny súd vo veci žalobcu priznal správnej žalobe odkladný účinok v obdobných prípadoch, ešte neznamená, že bola porušená zásada legitímneho očakávania, pretože správny súd rozhoduje v každej veci po vyhodnotení dôkazov podľa svojej úvahy.

16. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd musí uviesť, že rozhodnutia iných správnych súdov a ani tunajšieho správneho súdu v iných daňových veciach žalobcu v ktorých konaniach bol priznaný podaným žalobám odkladný účinok nie sú pre správny súd v tejto veci právne záväzné, nakoľko sa nejedná o veci totožné z hľadiska účastníkov, predmetu konania a skutkových okolností a preto argument žalobcu o zachovaní právnej istoty a legitímnych očakávaní nie je namieste.

17. Správny súd tiež opakovane poukazuje na to, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe nemôže slúžiť na zhojenie nepriaznivej situácie (finančnej) žalobcu a nemôže predstavovať spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov žalobcu a tiež ani nezbavuje žalobcu jeho povinnosti úhrady zistených daňových nedoplatkov. V zásade len odôvodňuje dočasný stav, kedy by okamžitým výkonom

napadnutého rozhodnutia bezprostredne preukázane hrozila žalobcovi závažná ujma a nie že by ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

18. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní opätovného (druhého) návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli splnené podmienky stanovené v ustanovení , a preto rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že tento návrh zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).