Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/13/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Mgr. Petra Plšku, so sídlom kancelárie Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, správcu konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze, so sídlom M. R. Štefánika 88, 911 01 Trenčín, IČO 36 316 664, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO 47 251 913, proti žalovanému Obec Trenčianske Stankovce, 915 11 Trenčianske Stankovce 362, IČO 00 312 100, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO 36 839 132, o zaplatenie 103 564,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/244/2016-193 zo dňa 18. októbra 2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu 100 % trov konania.

2. V odseku 1.1. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh (petit) a tvrdenia žalobcu, ktorými opísal rozhodujúce skutočnosti (§ 132 ods. 1 v podanej žalobe proti žalovanému o splnenie peňažnej povinnosti (§ 137 písm. a/ , čím konkretizáciou a individualizáciou určil predmet sporového konania. V odseku 1.2. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie dôkazy, vykonanie ktorých navrhol žalobca na preukázanie svojich tvrdení. Tvrdenia opísané v žalobe a návrhy na vykonanie dôkazov použil žalobca ako prostriedky procesného útoku.

3. V odseku 3.1. - 3.3. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie žalobný návrh žalovaného, ktorým navrhol žalobu zamietnuť, skutkové tvrdenia žalovaného ako protistrany a návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ktoré žalovaný použil v konaní ako prostriedky procesnej obrany vrátane započítania svojich pohľadávok evidovaných proti úpadcovi .

4. V odseku 4. a 18. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie dôkazy, ktorými vykonal v spore dokazovanie a skutkové zistenia z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré považoval za preukázané a z akých dôkazov vychádzal vrátane výpovede svedkyne Ing. G. C..

5. Po citácii noriem hmotného práva, § 67 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 20 ods. 1, § 40 ods. 1, 3, § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 4 písm. a/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 2, § 6 ods. 6, § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 261 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2, § 112, § 558 a § 580 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie interpretoval použitie týchto právnych noriem na ním zistený skutkový stav veci.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že úpadca BONAS Slovakia, s.r.o. ako nájomca uzavrel so žalovaným ako prenajímateľom dňa 31.3.2006 v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom nájmu boli nebytové priestory v členení kuchyňa, reštaurácia, sociálne zariadenia, kancelária, terasa, ubytovanie a spoločné priestory na prízemí a poschodí špecifikované v čl. I bodoch 1, 2 zmluvy. K uvedenej zmluve boli uzavreté dodatky č. 1, č. 2, č. 2a, č. 3. Žalovaný ako prenajímateľ predmetnú zmluvu v znení jej dodatkov v zmysle čl. IV bodu 1B písm. b) zmluvy, v súlade s § 9 ods. 2 písm. b) zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, písomne vypovedal listom zo dňa 26.8.2010 z dôvodu, že žalobca ako nájomca o viac ako jeden mesiac meškal s platením nájomného a za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Zmluvne dohodnutá výpovedná lehota v zmysle čl. IV bodu 2 zmluvy, v súlade s § 12 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov uplynula dňom 28.2.2011, kedy skončil predmetný nájomný vzťah medzi žalovaným a BONAS Slovakia, s.r.o. Žalovaný v spore nepoprel, že obchodná spoločnosť BONAS Slovakia, s.r.o. ako nájomca vykonala na predmete nájmu zmeny, ktoré sú obsiahnuté v predložených znaleckých posudkoch č. 2/2011, č. 3/2011 a č. 8/2010.

7. Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. si v spore uplatnil pohľadávku v sume 103 564,92 eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť z titulu neuhradenej ceny za zhodnotenie predmetu nájmu (vloženie investícii do predmetu nájmu). Žalovanú pohľadávku žalobca doplnil do súpisu oddelenej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurze so spornou poznámkou v prospech JUING OIL, s.r.o., IČO 36 699 179, pričom doplnenie súpisu o túto súpisovú položku bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 49/2016 dňa 11.3.2016. Dňa 3.8.2016 žalobca zverejnil v Obchodnom vestníku č. 149/2016 výmaz poznámky o spornom zápise, týkajúcej sa súpisovej zložky majetku patriacej do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa VÚB a.s., Mlynské nivy 1, BA, IČO 31320155, ktorej doplnenie do súpisu bolo zverejnené dňa 11.3.2016 v OV č.49/2016 pod. č. K005481. Dôvodom výmazu poznámky o spornom zápise bolo márne uplynutie lehoty na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty, ktorá skutočnosť vyplývala z uznesenia Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40K/35/2015-397 zo dňa 19.7.2016.

8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že súpis majetku konkurznej podstaty je možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje určené právne následky. Zápisom majetku do súpisu nastávajú právne účinky voči správcovi a tretím osobám. V zmysle § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné, pričom pri spornom zápise pri každej zložke majetku v súpise aj poznámku. Každá osoba, ktorej majetok bol zaradený do súpisu sa môže domáhať vylúčenia majetku zo súpisu. Majetok, ktorý je v súpise zapísaný s poznámkou o tom, že je sporné, či tento majetok patrí do podstaty, alebo ak sa vedie súdny spor o vylúčenie zapísaného majetku súpisu, nemôže byť predmetom speňažovania až do právoplatného ukončenia sporu, ak správca sám za splnenia zákonom stanovených podmienok neuzná nároky tretích osôb a zapísaný majetok zo súpisu nevylúči. Súčasťou konkurznej podstaty sú aj pohľadávky, ktoré má úpadca v právnej pozícii veriteľa voči svojim dlžníkom. Tieto pohľadávky je správca povinný vymáhať alebo ich môže speňažiť formou odplatného uspokojenia pohľadávok. Prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok je tiež speňažovaním majetku.

9. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. je v zmysle § 76 ods. 1 a § 78 ods. 6 oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku a má v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná pohľadávka nie je zapísaná v súpise s poznámkou o spornom zápise, ani sa nevedie na súde konanie o jej vylúčení zo súpisu a nebolo

preukázané jej zaradenie do súpisu v inom konkurze. V zmysle § 44 ods. 1 oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Podľa § 47 ods. 5 súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

10. Z oznámenia úpadcu, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2011, súd prvej inštancie vyvodil, že dňa 29.4.2011 malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky v sume 165 381,44 eur postupcom BONAS Slovakia, s.r.o. postupníkovi SYON Slovakia, s.r.o. V spore však zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 29.4.2011 predložená nebola. Bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 1.8.2011, uzatvorená medzi postupcom BONAS Slovakia, s.r.o. a postupníkom SYON Slovakia, s.r.o. Z uvedeného nemal súd prvej inštancie za preukázanú existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2011, a teda ani postúpenie žalovanej pohľadávky na základe takejto zmluvy. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 1.8.2011 je zrejmé, že túto zmluvu podpísal za postupníka SYON Slovakia, s.r.o. M. X. ako konateľ postupníka. Z výpisu SYON Slovakia, s.r.o. z obchodného registra vyplýva, že M. X. bol konateľom obchodnej spoločnosti SYON Slovakia, s.r.o. od 26.9.2007 do 24.5.2011, z čoho možno dôvodne vyvodiť záver, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 1.8.2011 je v zmysle § 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko podľa § 20 ods. 1 Obč. zák. nebola podpísaná osobou oprávnenou konať za SYON Slovakia, s.r.o. v čase podpisu zmluvy, ktorou bol v tom čase konateľ A. X.. V dôsledku absencie podpisu konateľa postupníka na zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 1.8.2011 súd prvej inštancie konštatoval, že nebola zachovaná písomná forma uvedeného právneho úkonu. Vzhľadom k tomu v konaní nebolo v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázané postúpenie žalovanej pohľadávky z postupcu BONAS Slovakia, s.r.o. na postupníka SYON Slovakia, s.r.o., čo potvrdzuje správnosť zápisu žalovanej pohľadávky v súpise majetku konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.10.2013 vyplýva, že dňa 1.10.2013 malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi SYON Slovakia, s.r.o. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou DANLOG, s.r.o. ako postupníkom. Takáto zmluva o postúpení pohľadávky však v konaní predložená nebola, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemal za preukázanú jej existenciu a platnosť, a teda v zmysle § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani postúpenie žalovanej pohľadávky DANLOG s.r.o. ako postupníkovi. Keďže zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 1.8.2011 je neplatná, obchodná spoločnosť SYON Slovakia, s.r.o. predmetnú pohľadávku nenadobudla, a teda ju ani nemohla postúpiť tretej osobe. Uvedené skutkové a právne závery súdu prvej inštancie o postúpení pohľadávky potvrdzujú správnosť jej zaradenia do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o., a teda aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, keďže nebola preukázaná zmena v osobe veriteľa žalovanej pohľadávky.

11. Podľa názoru súdu prvej inštancie možnosti a právne následky vykonania zmien na prenajatej veci upravuje § 667 Občianskeho zákonníka, v ktorom je vyjadrená predovšetkým zásada, podľa ktorej zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom prenajímateľa. Formu na udelenie súhlasu Občiansky zákonník priamo neupravuje, a preto možno súhlas udeliť v akejkoľvek forme. Občiansky zákonník takisto nevyžaduje, aby bol súhlas udelený pred vykonaním zmien. Vzhľadom na to, že následky zmien nastanú až po ich vykonaní, možno zastávať stanovisko, že súhlas môže byť udelený tak počas vykonávania zmien, ako aj po skončení vykonaných zmien. Žalovaná pohľadávka v sume 103 564,92 eur mala, podľa žaloby, predstavovať hodnotu stavebných prác, vykonaných úpadcom BONAS Slovakia, s.r.o. na predmete nájmu. Tieto práce mali byť špecifikované a ohodnotené v znaleckom posudku č. 3/2011, vyhotovenom znalcom Ing. Z. F., a to ku dňu 28.2.2011, teda ku dňu končenia predmetného nájmu. Podľa záveru označeného znaleckého posudku sa malo jednať o súbor majetku - bytových a elektrotechnických zariadení a stavebných doplnkov, ktorý bol špecifikovaný v bode II.7 tohto znaleckého posudku (tabuľky výpočtu všeobecnej hodnoty majetku). Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že išlo o stavebné úpravy salónika a recepcie (pult recepcie, priečky, obklady sadrokartónové, podhľady kazetové, podlaha z dlaždíc, nátery a maľby, elektroinštalácia + svietidlá, vzduchotechnika); dodatočné úpravy reštaurácie (murivo, preklady, omietka, zárubne, dvere, priečky, obklady sadrokartónové/drevo/ kameň, podlaha z dlaždíc/parketová, nátery a maľby, elektroinštalácia + svietidlá, vzduchotechnika); stavebné úpravy ubytovacej časti (priečky, zárubne, dvere, sociálne zariadenie/kúpeľňa, podlahy z keramických dlaždíc/textilné, obklady u obkladačiek, nátery a maľby, elektroinštalácia + svietidlá);

vonkajšie úpravy a doplnenie vetrania kuchyne (detské ihrisko, terasa + chodníky + parkovisko kôš smetný zinkovaný, výsuvné markízy Arcádia, elektroinštalácia + svietidlá, doplnenie vetrania kuchyne) a sadové úpravy, trávnik dreviny. Podľa znaleckého posudku hodnota tohto „celkového súboru majetku

- bytových a elektrotechnických zariadení a stavebných doplnkov“ predstavovala 140 000,40 eur.

12. Žalobca v konaní nepreukázal písomný súhlas žalovaného so stavebnými úpravami predmetu nájmu špecifikovanými v znaleckom posudku č. 3/2011. Písomný súhlas s uvedenými zmenami predmetu nájmu nevyplýva ani z písomného vyhotovenia zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.3.2006 ( čl. V bod 1, čl. V bod 1, 2, čl. VI bod. 2). V zmysle § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov mal súd prvej inštancie zato, že žalovaný ako prenajímateľ neudelil nájomcovi BONAS Slovakia, s.r.o. platný súhlas s predmetnými zmenami s tým, že v konaní nebol preukázaný ani súhlas žalovaného v ústnej forme pre vykonávanie zmien predmetu nájmu obsiahnutých v znaleckom posudku č. 3/2011. Svedkyňa Ing. G. C. ako starostka žalovaného v predmetnom období na pojednávaní dňa 18.10.2017 uviedla, že zo strany obce nebol daný súhlas s predmetnými investíciami spoločnosti BONAS Slovakia, s.r.o. do predmetu nájmu. Nájomca si mal tieto priestory, ktoré boli skolaudované, zariadiť, čo malo byť zohľadnené vo výške nájomného a dĺžke nájmu. Obecné zastupiteľstvo, podľa svedkyne, súhlasilo s odkúpením zariadenia kuchyne, pričom sa jednalo o tie veci, ktorých demontážou by sa znehodnotil priestor. Nájomca si bez ohlásenia obci, na vlastné náklady, urobil v prenajatých priestoroch úpravy, napr. podlahu, dvere a iné, pričom išlo o zmeny, ktoré vôbec robiť nemusel, ale prispôsoboval si nimi priestor svojim predstavám. Výpoveďou svedkyne taktiež nebol preukázaný súhlas žalovaného s vykonaním zmien predmetu nájmu, špecifikovaných v znaleckom posudku č. 3/2011, v žiadnej forme.

13. Obecné zastupiteľstvo žalovaného uznesením č. 105/2007 súhlasilo so žiadosťou firmy BONAS Slovakia, s.r.o. o rozšírenie a zastrešenie terasy a výstavby skladu nápojov v areáli Oddychového centra, avšak len po predložení plnej moci žiadateľa, resp. po predložení žiadosti konateľa spoločnosti BONAS Slovakia, s.r.o. Splnenie týchto podmienok v konaní preukázané nebolo, a teda nebola preukázaná ani účinnosť takéhoto súhlasu obecného zastupiteľstva s rozšírením a zastrešením terasy a výstavbou skladu nápojov. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané, ktoré so zmien predmetu nájmu, uvedených v znaleckom posudku č. 3/2011 boli vykonané v rámci rozšírenia a zastrešenia terasy a výstavby skladu nápojov. Súd prvej inštancie poukázal na to, že je taktiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že predmetom rokovania obecného zastupiteľstva boli iba náklady, pri ktorých bol predpokladaný rozpočet 2 529 813,90 Sk (83 974,44 eur), pričom hodnota zmien v znaleckom posudku č. 3/2011 predstavuje 140 000,40 eur. Uznesením č. 25/2011 obecné zastupiteľstvo žalovaného súhlasilo so zadaním vypracovania znaleckého posudku na pevne zabudované zariadenie v kuchyni a reštaurácii OC a s finančným vyrovnaním tohto zariadenia. Z uvedeného však nemožno vyvodiť záver, že by uznesením č. 25/2011 bol udelený súhlas obecného zastupiteľstva aj so zmenami predmetu nájmu obsiahnutými v znaleckom posudku č. 3/2011. Na ohodnotenie zariadenia kuchyne a barového pultu reštaurácie a baru bol vyhotovený znalecký posudok č. 2/2011, pričom tieto zmeny predmetu nájmu boli predmetom kúpnych zmlúv zo dňa 21.6.2011 (uzatvorená medzi predávajúcim BONAS Slovakia, s.r.o. a kupujúcim T&T PLUS, s.r.o., IČO 36 326 411) a zo dňa 30.6.2011 (uzatvorená medzi predávajúcim T&T PLUS s.r.o. a žalovaným). V konaní nebolo preukázané, že by zmeny predmetu nájmu, ktoré boli ohodnotené v znaleckom posudku č. 2/2011, boli aj predmetom znaleckého posudku č. 3/2011, pričom žalobca v žalobe odvodzoval žalovanú pohľadávku v sume 103 564,92 eur práve zo znaleckého posudku č. 3/2011. Súd prvej inštancie zobral na zreteľ, že zo súhlasu obecného zastupiteľstva so zmenami uvedenými v znaleckom posudku č. 2/2011 nemožno v tomto prípade automaticky vyvodiť aj súhlas obecného zastupiteľstva so zmenami predmetu nájmu ohodnotenými v znaleckom posudku č. 3/2011. V spore nebola preukázaná vzájomná podmienenosť, súvislosť a nevyhnutnosť všetkých nájomcom vykonaných zmien predmetu nájmu, ani ich nedeliteľnosť. Z uvedeného je zrejmé, že ani uznesením č. 25/2011 nebol daný súhlas s vykonaním zmien predmetu nájmu, ale iba s ohodnotením ich určitej časti a s jej finančným vyrovnaním, pričom však v konaní nebolo preukázané, že v žalovanej sume 103 564,92 eur sú zahrnuté práve tieto zmeny predmetu nájmu.

14. Uznesením č. 53/2009 obecné zastupiteľstvo žalovaného súhlasilo s odkúpením prístavby zimnej záhrady a skladu nápojov, zrealizovanej firmou BONAS Slovakia, s.r.o. v areáli Oddychového centra za cenu 67 000 eur. Ani z tohto uznesenia nemožno vyvodiť súhlas obecného zastupiteľstva

s vykonaním zmien predmetu nájmu uvedených v znaleckom posudku č. 3/2011, nakoľko nebol daný súhlas s vykonaním zmien, ale iba s odkúpením ich určitej časti v súlade s čl. V bodmi 1, 2 zmluvy, a tiež nie je zrejmé, či a v akom rozsahu sa znalecký posudok č. 3/2011 týka prístavby zimnej záhrady a skladu nápojov.

15. Obecné zastupiteľstvo žalovaného na zasadnutí konanom dňa 27.1.2010 (zápisnica č. 1/2010) vzalo na vedomie materiál predložený pánom A. E., označený ako Rekapitulácia stavebných úprav a investícii Oddychového centra - Penzión BONAS, ktorý mal byť odstúpený na finančnú a stavebnú komisiu a následne malo byť k tomu pracovné rokovanie obecného zastupiteľstva. Z uvedeného je zrejmé, že ani na zasadnutí dňa 27.1.2010 obecné zastupiteľstvo žalovaného neschválilo zmeny predmetu nájmu uvedené v znaleckom posudku č. 3/2011. Iba zobralo na vedomie predloženie predmetného materiálu s tým, že o tomto malo následne rokovať. Okrem toho, v konaní nebolo preukázané, aké konkrétne zmeny predmetu nájmu tento materiál obsahoval. Zo zápisnice č. 2/2010 z riadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovaného konaného 17.3.2010 síce vyplýva vedomosť starostky žalovaného o zmenách predmetu nájmu, keďže obecné zastupiteľstvo informovala zázname predloženom stavebnou komisiou a o priebehu rokovaní medzi BONAS Slovakia, s.r.o. a žalovaným, avšak z tohto nie je zrejmé jej stanovisko k vykonaným zmenám predmetu nájmu, teda ani jej súhlas so zmenami. Z jej informácie je zrejmé, že bol predložený návrh na vzájomné vysporiadanie, ku ktorému malo byť zvolané pracovné stretnutie zmluvných strán. Starostka však vo svojom vyjadrení na zasadnutí konkrétne nevymedzila zmeny predmetu nájmu, a z jej informácie nemožno vyvodiť ani jej súhlas so zmenami predmetu nájmu uvedenými v znaleckom posudku č. 3/2011. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nie je možné ani na základe zápisnice č. 1/2010 vyvodiť záver o súhlase obecného zastupiteľstva žalovaného so zmenami predmetu nájmu špecifikovanými v znaleckom posudku č. 3/2011.

16. S poukazom na § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov súd prvej inštancie uviedol, že obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa jej majetku. Podľa znaleckého posudku č. 3/2011 hodnota vykonaných zmien na predmete nájmu nájomcom predstavovala sumu 140 000,40 eur, z čoho je zrejmé, že táto suma nie je vo vzťahu k rozpočtu obce zanedbateľnou a je schopná významným spôsobom ovplyvniť majetkovú podstatu žalovaného. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že súhlas s vykonaním zmien predmetu nájmu nájomcom patrí do skupiny najdôležitejších právnych úkonov, týkajúcich sa majetku obce, ktorých schválenie patrilo do kompetencie obecného zastupiteľstva. V zmysle § 9 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov schváleniu mestským zastupiteľstvom podliehajú vždy zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú mestským zastupiteľstvom, ako aj nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote. Hospodárenie s majetkom mesta a s jeho finančnými prostriedkami je originálnou kompetenciou, pri ktorej zákon určuje niektoré obmedzenia mesta pri nakladaní s majetkom, ktoré nie sú typické pre majetkové hospodárenie iných súkromnoprávnych subjektov. Už len samotná existencia zákona o majetku obcí dokazuje, že zákonodarca zamýšľal regulovať hospodárenie, a teda aj nakladanie s majetkom mesta spôsobom odlišným v porovnaní s inými subjektmi súkromného práva. Z § 9 ods. 2 zákona o majetku obcí vyplýva, že oprávnenie primátora uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku mesta alebo jeho majetkových práv je obmedzené nielen zákonom, ale aj záväzným aktom mestského zastupiteľstva. V tomto kontexte je potrebné vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 4 písm. a) zákona o obecnom zriadení, keď práve toto ustanovenie priznáva mestskému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce (rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Cob/12/2013 zo dňa 27.5.2014) Vzhľadom k tomu, že schválenie súhlasu žalovaného s vykonaním zmien predmetu nájmu (ktorý však v konaní preukázaný nebolo) Obecným zastupiteľstvom v Trenčianskych Stankovciach v konaní preukázané nebolo, a preto i z tohto dôvodu by bol súhlas žalovaného, v prípade ak by bol preukázaný, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a § 11 ods. 4 písm. a) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom k 19.6.2011 pre jeho rozpor so zákonom absolútne neplatný. Súhlas s vykonaním zmien predmetu nájmu v zmysle § 667 Občianskeho zákonníka musí udeliť prenajímateľ, teda v tomto prípade Obec Trenčianske Stankovce. Súhlas žalovaného so zmenami podľa znaleckého posudku č. 3/2011 v konaní preukázaný nebol aj z toho dôvodu, že nebol preukázaný takýto prejav vôle starostky Ing. G. C., ktorá bola v predmetnom čase podľa § 13 ods. 5 prvej vety zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov štatutárnym orgánom obce.

17. Vo vzťahu k uplatnenému právu na zaplatenie zhodnotenia predmetu nájmu (vložených investícií do predmetu nájmu) súd prvej inštancie podotkol, že znaleckými posudkami č. 2/2011, č. 3/2011 ani č. 8/2010 nemal za preukázanú hodnotu, o ktorú sa mala zvýšiť hodnota predmetu nájmu, nakoľko tieto stanovujú všeobecnú hodnotu nájomcom vykonaných zmien (stavebných práv, materiálov a pod.), avšak nie je z nich zrejmé, o čo sa týmito zmenami zvýšila hodnota predmetu nájmu, pričom nebolo možné ustáliť ani hodnotu predmetu nájmu pred vykonaním jeho zmien. S poukazom na predmet znaleckých posudkov je vo vzťahu k výsledku konania právne irelevantné oprávnenie znalcov pre ich vyhotovenie, na základe čoho sa touto námietkou žalovaného súd prvej inštancie v spore nezaoberal, keďže znalecké posudky nie sú dôkazom preukazujúcim zhodnotenie predmetu nájmu nájomcom.

18. Za ďalší dôvod zamietnutia žaloby považoval súd prvej inštancie skutočnosť, že žalobou uplatnené právo na zaplatenie sumy 103 564,92 eure s príslušenstvom je v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. premlčané. Žaloba bola podaná 22.8.2016. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania. Predmetný nájom skončil 28.2.2011. Vzhľadom k tomu si mohol žalobca, resp. nájomca BONAS Slovakia, s.r.o. uplatniť právo na zaplatenie žalovanej sumy už dňa 1.3.2011, kedy v zmysle § 101 ods. 1 Obč. zák. začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňom 1.3.2014. Z uvedeného vyplýva, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 37Cb/100/2013 súd zistil, že žalovaná pohľadávka bola uplatnená na súde žalobou zo dňa 8.1.2013, ktorú podal SYON Slovakia, s.r.o. ako žalobca proti žalovanému. Označené konanie však bolo zastavené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/100/2013-157 zo dňa 11.11.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.12.2015. Dôvodom zastavenia predmetného konania v zmysle § 104 ods. 2 O.s.p. ako vyplýva z odôvodnenia, že dňa 21.1.2013 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba, ktorou sa spoločnosť SYON Slovakia, s.r.o. ako žalobca domáhala rozhodnutia o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 140.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z tejto sumy od 27.2.2011 do zaplatenia. Žaloba bola podaná v mene uvedenej spoločnosti prostredníctvom právnej zástupkyne JUDr. Anny Žedényiovej, advokátky. Z úplného výpisu z Obchodného registra ako aj lustráciou v registrových spisoch súd prvej inštancie zistil, že napriek tomu, že plná moc na zastupovanie v konaní bola právnej zástupkyni udelená osobou M. X., pričom na udelenom plnomocenstve je uvedené, že malo ísť o konateľa spoločnosti SYON Slovakia, s.r.o., takáto osoba v rozhodnom období už konateľom spoločnosti nebola. Z výpisu z Obchodného registra ako aj registrového spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. Sro 30807/R vyplýva, že Dušan Ondruška, bol konateľom spoločnosti v období od 26.9.2007 do 24.5.2011, pričom od 24.5.2011 bol konateľom spoločnosti iba A. X.. Plnomocenstvo predložené do spisu, ktoré ako konateľ spoločnosti podpísal M. X. dňa 1.10.2011, podpísal v čase, kedy na uvedený právny úkon nebol oprávnený, nakoľko vzhľadom k tomu že už nebol konateľom spoločnosti nemohol ani vykonávať konateľské oprávnenia, medzi ktoré poverenie na zastupovanie spoločnosti advokátom jednoznačne patrí. Z úplného výpisu z Obchodného registra rovnako súd zistil, že spoločnosť SYON Slovakia, s.r.o. bola medzičasom z Obchodného registra vymazaná z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou JUING OIL, s.r.o. ku dňu 23.4.2015, ktorá sa stala jej právnym nástupcom. Vzhľadom k tomu, že súd v každom štádiu konania zisťuje, či sú splnené podmienky konania, vyzval právneho nástupcu žalobcu uznesením č.k. 37Cb/100/2013-135 zo dňa 2.9.2015, na odstránenie vád podania spočívajúcich v predložení plnomocenstva na zastupovanie v konaní, ktoré nebolo podpísané oprávnenou osobou, čím došlo k podaniu žaloby advokátom bez riadne udeleného plnomocestva na zastupovanie v konaní. Výzva bola žalobcovi doručená s uplatnením § 48 ods. 2 O.s.p. dňa 14.9.2015, kedy aj predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Súdom stanovená lehota 15 dní na odstránenie vád podania uplynula dňa 29.9.2015, pričom žalobca v súdom poskytnutej lehote vytýkané vady podania neodstránil. V rámci predmetného uznesenia súd zároveň poučil žalobcu o tom, že v prípade ak žalobca vady podania neodstráni a súd v konaní nebude môcť pokračovať, súd konanie zastaví.

19. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/100/2013 a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/100/2013-157 zo dňa 11.11.2015 je zrejmé, že pôvodný žalobca SYON Slovakia, s.r.o., ani jeho právny nástupca JUING OIL s.r.o. riadne v označenom konaní nepokračovali, keďže konanie bolo zastavené práve z toho dôvodu, že ani napriek výzve súdu neodstránili nedostatok podmienky konania, ktorý spočíval v nedostatku v ich zastúpení pri podaní žaloby. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 112 Obč. zák. nemal za preukázané neplynutie predmetnej premlčacej doby počas trvania označeného konania, teda od 21.1.2013 (podanie žaloby) do 9.12.2015 (právoplatnosť uznesenia), a mal za to, že aj v uvedenom období premlčacia doba žalobou uplatneného práva plynula.

20. S poukazom na právnu doktrínu (odsek 24.3.1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo preukázané uznanie žalovaného dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného, starostky obce, ktorý by mal náležitosti uznania dlhu. Takúto skutočnosť žalobca ani netvrdil, keďže poukazoval na uznesenie Obecného zastupiteľstva v Trenčianskych Stankovciach č. 25/2011 zo dňa 23.2.2011, ktorým mal byť žalovaný dlh uznaný. Z obsahu označeného uznesenia však taktiež nevyplýva prejav vôle obecného zastupiteľstva uznať žalovaný dlh, keďže týmto uznesením obecné zastupiteľstvo súhlasilo so zadaním vypracovania znaleckého posudku iba na pevne zabudované zariadenie v kuchyni a reštaurácii OC a s finančným vyrovnaním tohto zariadenia. Netýka sa však zmien predmetu nájmu uvedených v znaleckom posudku č. 3/2011. Taktiež ani z ostatných uznesení obecného zastupiteľstva nemožno vyvodiť uznanie žalovaného dlhu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie nemal za preukázaný účinok uznania žalovaného dlhu v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu (pretrhnutiu) plynutia predmetnej premlčacej doby.

21. Úpadca je obchodnou spoločnosťou (podnikateľom), ktorý predmetnú nájomnú zmluvu uzavrel pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná je obec. Predmetom zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.3.2006 v znení jej dodatkov bol nájom nebytových priestorov za účelom prevádzkovania pohostinskej činnosti a ubytovacích služieb s prevádzkovaním pohostinskej služby v týchto zariadeniach. Z uvedených skutočností nevyplýva, že by sa zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.3.2006 týkala zabezpečenia verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky žalovaného. Takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná ani iným dôkazmi. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie nemal preukázaný obchodnoprávny režim žalovaného záväzku v zmysle § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Predmetom konania bol občianskoprávny záväzok, ktorý patrí do pôsobnosti Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (lex specialis).

22. Kompenzačnú námietku, ktorú v konaní vzniesol žalovaný a ktorou si započítal voči žalovanej pohľadávke svoje pohľadávky voči úpadcovi z titulu neuhradeného nájomného a nákladov spojených s užívaním predmetu nájmu, spolu v sume 62 012,95 eur (36 917,80 eur + 25 095,15 eur) posúdil súd prvej inštancie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka ako bezpredmetnú, keďže v konaní nebola preukázaná opodstatnenosť žalovanej pohľadávky a jej spôsobilosť na započítanie.

23. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie oboznámením sa s konkurzným spisom Okresného súdu Trenčín sp.zn. 40K/35/2015, nakoľko takýto dôkaz považoval vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom za nadbytočný, pričom v konaní nebola sporná skutočnosť, že na majetok úpadcu BONAS Slovakia, s.r.o. v konkurz sa vedie konkurzné konanie, ktorej dôkazom je konkurzný spis.

24. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 priznal náhradu 100 % trov konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, čo je predmetom žalovanej pohľadávky. Ako vyplýva zo žaloby, žalovaná pohľadávka je určená na základe znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovaného Ing. Miroslavom Lončíkom a jej predmetom je súbor majetku, bytových a elektrotechnických zariadení a stavebných doplnkov špecifikovaných v bode II.7 znaleckého posudku, okrem položiek uvedených v tabuľke výpočtu všeobecnej hodnoty majetku : detské ihrisko, 5 ks zinkovaných smetných košov a 2 ks výsuvných markíz Arcadia, v celkovej hodnote 36 435,48 eur. Žalobca vyslovil nesúhlas s konštatovaním súdu prvej inštancie (ods. 22.2. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), že predmetom pohľadávky sú stavebné úpravy a podľa predmetnej tabuľky sa jedná o stavebné úpravy salónika a recepcie, dodatočné úpravy reštaurácie, stavebné úpravy ubytovacej časti, doplnenie vetrania kuchyne, vonkajšie a sadové úpravy (tieto nie sú zahrnuté v žalovanej pohľadávke). Súd prvej inštancie de facto ustálil, že sa jedná o stavebné práce. S poukazom na čl. I ods. 3 nájomnej zmluvy žalobca uviedol, že zo znaleckého posudku č. 3/2011 jednoznačne vyplýva, že v danom prípade sa jedná o pevne zabudované veci, ktoré bolo nevyhnutné zabudovať z dôvodu, aby bolo vôbec možné predmet nájmu užívať na účel dohodnutý

v nájomnej zmluve (pohostinská činnosť a ubytovacie služby) a aby prenajaté priestory vyhovovali všetkým technickým, hygienickým a bezpečnostným požiadavkám, bez splnenia ktorých by nebolo možné prevádzkovanie predmetných živností. S poukazom na čl. V ods. 1 nájomnej zmluvy žalobca uviedol, že priestory v zmysle kolaudačného rozhodnutia boli označené ako kuchyňa, reštaurácia, sociálne zariadenia, ubytovanie atď., avšak to boli iba holé priestory bez vybavenia a zariadenia, ako napr. obklady, podhľady, maľovky, vzduchotechnika, svietidlá atď. Preto bolo nevyhnutné prenajaté priestory upraviť a vybaviť pevne zabudovanými vecami, čo si vyžiadalo aj stavebné úpravy. Zabudovanie týchto vecí predpokladá aj čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy, v ktorom sa okrem iného uvádza, že pevne zabudované veci (vybavenie kuchyne a reštauračných priestorov) po ocenení znalcom budú odkúpené prenajímateľom. Žalobca je toho názoru, že sa nejedná o stavebné úpravy, ktorými došlo k takej zmene predmetu nájmu, ktorá by bola v rozpore s projektovou dokumentáciou, resp. by vyžadovala súhlas stavebného úradu, pretože išlo iba o úpravy súvisiace s montážou pevne zabudovaných vecí. Vôľa zmluvných strán pre potreby nájomnej zmluvy pre rozlišovanie stavebných prác a zabudovaných vecí vyplýva aj z čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy. Pojem stavebné úpravy použil znalec iba v súvislosti s pevne zabudovanými vecami. Preto nie je možné automaticky tieto úpravy subsumovať pod pojem stavebné práce. Skutočnosť, že sám žalovaný považoval tieto veci za pevne zabudované preukazuje aj to, že dal sám na vlastné náklady vypracovať znalecký posudok č. 3/2011 za účelom vysporiadania sa s nájomcom, ktorému končí, resp. skončila nájomná zmluva. Za nesprávne považoval žalobca aj skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v ods. 22.3. odôvodnenia o tom, že nepreukázal súhlas žalovaného so stavebnými úpravami špecifikovanými v znaleckom posudku č. 3/2011 a že písomný súhlas nevyplýva ani zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.3.2006. Zmluvné dojednanie čl. V ods. 1 nájomnej zmluvy bez pochybností preukazuje, že žalovaný udelil úpadcovi písomný súhlas na zariadenie prenajatých priestorov za účelom zmluvne dohodnutého užívania, čo preukazuje tiež objednávka znaleckého posudku a stanoviská obecného zastupiteľstva žalovaného, ktoré sa viackrát zaoberalo odkúpením pevne zabudovaných vecí, súhlasilo s vypracovaním znaleckého posudku č. 3/2011 a následným odkúpením týchto vecí od úpadcu. Žalobca je toho názoru, že súhlas bol udelený platne, nakoľko zmluva o nájme zo dňa 31.3.2006 bola podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného Ing. G. C.. Menovaná ako svedkyňa uviedla na pojednávaní dňa 18.10.2017 okrem iného uviedla, že nájomca si mal priestory, ktoré boli skolaudované, zariadiť, čím potvrdila, že súhlas na takéto zariadenie bol daný a zároveň uviedla, že súhlas nebol daný s predmetnými investíciami úpadcu do predmetu nájmu. Za tieto investície je treba považovať iba stavebné práce spočívajúce v prístavbe skladu nápojov a terasy. Tieto nie sú predmetom žalovanej pohľadávky a žalovaný tieto investície úpadcovi uhradil. Za nesprávne skutkové zistenie považoval žalobca aj nepreukázanie hodnoty žalovanej pohľadávky, pretože na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná pohľadávka vznikla na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov a jej predmetom je zariadenie prenajatých nebytových priestorov. Z dojednania v čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že pevne zabudované veci budú odkúpené za všeobecnú hodnotu určenú znalcom, preto v danom prípade je absolútne irelevantná hodnota, o ktorú sa mala zvýšiť hodnota predmetu nájmu. Na tomto mieste žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že znalecký posudok dal vypracovať žalovaný za účelom naplnenia zmluvných dojednaní. S poukazom na odsek 24.1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, že žalobou uplatnené právo na zaplatenie 103 564,92 eur s príslušenstvom je v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané. Námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a predstavuje zneužitie práva na úkor žalobcu, nakoľko žalobca márne uplynutie premlčacej doby nezavinil. V konaní je žalobca v osobitnom postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu a pri výkone svojej funkcie je povinný konať s odbornou starostlivosťou, postupovať tak, aby zistil všetok majetok úpadcu, tento speňažil a v maximálne možnej miere uspokojil veriteľov. V rámci konkurzného konania žalobca zistil, že úpadca účelovo prevádzal svoj majetok na tretie osoby, s ktorými úzko spolupracoval za účelom ukrátenia a poškodenia veriteľov. Za rozpor s dobrými mravmi považoval žalobca aj skutočnosť, že žalovaný ihneď po skončení nájmu s úpadcom, predmet nájmu prenajal ďalšiemu nájomcovi, ktorý ho využíva na rovnaký účel ako úpadca až do súčasnosti. Nový nájomca využíva pevne zabudované veci, ktorých hodnota je základom žalovanej pohľadávky a v podobe nájomného berie z týchto vecí úžitky a obohacuje sa na úkor veriteľov úpadcu (rozhodnutie NS SR zo dňa 10.10.2012, sp.zn. 28 Cdo 382/2012). Nevymáhateľnosť žalovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby predstavuje neprimeraný tvrdý postih proti veriteľom úpadcu, ktorí riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu a nemajú žiadnu zákonnú možnosť domáhať sa uspokojenia týchto pohľadávok. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

26. K odvolaniu žalobcu podal žalovaný vyjadrenie zo dňa 23.1.2018, v ktorom sa vyjadril k odvolacím dôvodom žalobcu s tým, že tieto odvolacie dôvody a argumentáciu žalobcu považuje za nesprávne a v rozpore s obsahom žaloby. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje pohľadávku z titulu neuhradenej ceny za zhodnotenie predmetu nájmu (vloženie investícií do predmetu nájmu) podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.3.2006 a jej dodatkov a teda súd prvej inštancie posúdil nárok nesprávne ako nárok na zaplatenie protihodnoty toho čo sa zhodnotil predmet nájmu. Skutkové zistenia týkajúce sa nepreukázania písomného súhlasu žalovaného so stavebnými úpravami predmetu nájmu, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odseku 22.3. odôvodnenia rozsudku, považuje žalovaný za správne. Odvolacie tvrdenie žalobcu, že žalovaným vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a jej uplatnenie je zneužitím práva na úkor žalobcu, považuje žalovaný za účelové tvrdenie. Samotná skutočnosť, že žalobca nezavinil márne uplynutie premlčacej doby, nie je dôvodom, pre ktorý by žalovaný nemohol v konaní využiť zákonné právo na vznesenie námietky premlčania. V tejto súvislosti žalovaný upozornil, že ani žalovaný žiadnym spôsobom nezavinil, že nárok na protihodnotu za zhodnotenie predmetu nájmu nebol úpadcom uplatnený na súde v premlčacej dobe. Žalovaný taktiež nezavinil, že spoločnosť SYON Slovakia, s.r.o. ako údajný nadobúdateľ pohľadávky, a súčasne i žalobca, proti žalovanému v konaní na Okresnom súde Trenčín sp.zn. 37Cb/100/2013, riadne v konaní nepokračoval a toto bolo zastavené. Za rozpor s dobrými mravmi nemožno považovať ani skutočnosť, že žalovaný nebytové priestory ďalej prenajíma tretím osobám. Právo vec užívať, resp. prenechať vec na užívanie tretej osobe je súčasťou vlastníckeho práva žalovaného a preto výkon tohto práva nie je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný ukončil nájomný vzťah s úpadcom z dôvodu porušovania zmluvných povinností úpadcom hradiť riadne a včas nájomné a odplatu za služby spojené s nájmom a voči úpadcovi eviduje neuhradené pohľadávky z týchto titulov vo výške 62 012,95 eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

27. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 23.1.2018 podal vyjadrenie žalobca zo dňa 19.2.2018, v ktorom nesúhlasil s názorom žalovaného, že uplatňovaný nárok, ktorého predmetom je hodnota súboru majetku bytových a elektronických zariadení a stavebných doplnkov (bod II. 7 znaleckého posudku) je v rozpore s obsahom žaloby. Pri označení pohľadávky žalobca vychádzal zo špecifikácie uvedenej v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 27.5.2011, ktorým vtedajší právny zástupca úpadcu oznamoval postúpenie pohľadávky vo výške 165 381,40 eur žalovanému, nakoľko práve na základe tohto dokumentu žalobca zistil existenciu tejto pohľadávky. Zo žaloby vyplýva, že základom žalovanej pohľadávky je zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.3.2006, žalobca v žalobe podrobne uviedol, čo je predmetom tejto pohľadávky, ako aj jej výšku, ktorá je určená znaleckým posudkom č. 3/2011. Predmetom žaloby je len časť pohľadávky, ktorú zistil žalobca a jej predmetom je hodnota súboru majetku, bytových a elektronických zariadení a stavebných doplnkov. Žalobca zotrval na svojich tvrdeniach v odvolaní s tým, že s vyjadreniami žalovaného nesúhlasí a tieto považuje za účelové.

28. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

29. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

30. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, posudzoval tvrdenia a dôkazy strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 a z dôkazov zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ZKR), zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, Občianskeho zákonníka, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka žalobu zamietol a žalovanému ako úspešnej

strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

31. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 pri vysporiadaní sa s podstatnými tvrdeniami žalobcu, ktorými žalobca odôvodňoval uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, uvádza :

33. V odvolacích dôvodoch uplatnených podľa § 365 ods. 1 písm. f/ žalobca namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zistenia čo do posúdenia predmetu žalovanej pohľadávky a nesprávne sú aj jeho závery o tom, že žalobca nepreukázal súhlas žalovaného so stavebnými úpravami špecifikovanými v znaleckom posudku č. 3/2011 a hodnotu žalovanej pohľadávky.

34. Odvolací súd pri posudzovaní odvolacieho tvrdenia, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, čo je predmetom žalovanej pohľadávky, keď podľa názoru žalobcu predmetom pohľadávky je súbor majetku, bytových a elektrotechnických zariadení a stavebných doplnkov špecifikovaných v bode II.7 znaleckého posudku č. 3/2011 (okrem položiek uvedených v tabuľke výpočtu všeobecnej hodnoty majetku : detské ihrisko, 5 ks zinkovaných smetných košov a 2 ks výsuvných markíz Arcadia, v celkovej hodnote 36 435,48 eur) vychádzal z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu prednesených v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. Podanou žalobou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia peňažnej pohľadávky vo výške 103 564,92 eur s príslušenstvom (zákonným úrokom z omeškania), ktorej výslednú výšku špecifikoval v žalobe, z právneho vzťahu založeného zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 31.3.2006 v znení dodatkov uzavretej medzi úpadcom BONAS Slovakia, s.r.o., IČO 36 316 664 ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Žalobca má postavenie ustanoveného správcu majetku v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40K/35/2015-128 zo dňa 23.11.2015 na majetok nájomcu, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku č. 229 zo dňa 30.11.2015. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 1.12.2015. Žalobca pri plnení povinností správcu a z poskytnutej súčinnosti v konkurze zistil existenciu pohľadávky úpadcu voči žalovanému z titulu neuhradenej ceny za zhodnotenie predmetu nájmu (vloženie investícií do predmetu nájmu) podľa nájomnej zmluvy, ktorú zapísal do súpisu oddelenej podstaty s poznámkou. Pri stanovení výšky pohľadávky uplatňovanej v súdnom konaní žalobca vychádzal zo znaleckého posudku č. 3/2011 vypracovaného Ing. Miroslavom F.. Aktívnu legitimáciu, a tým aj procesné postavenie žalobcu, odvodzoval žalobca z postavenia správcu majetku úpadcu a zo skutočnosti, že spoločnosť JUING OIL, s.r.o., IČO 36 699 179, ako právny nástupca spoločnosti SYON Slovakia, s.r.o., IČO 35 748 419, s ktorou úpadca ako postupca dňa 29.4.2011 uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky voči žalovanému, na základe výzvy správcu nepodala v zákonnej lehote žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu.

36. Znalecký posudok č. 3/2011 vypracovaný ku dňu 28.2.2011 znalcom Ing. Miroslavom Lončíkom pre odbor elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, pre odbor bytové zariadenie, odvetvie nábytok a bytové doplnky, ktorého zádavateľom bol žalovaný, za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytových zariadení kuchyne a stavebných doplnkov umiestnených v oddychovom centre Trenčianske Stankovce

pre vysporiadanie s nájomcom, ktorému končí, resp. skončila nájomná zmluva, v popise na strane 3 posudku uvádza, že sa jednalo o priemyselný spotrebný tovar, výrobky z kovu, dreva, skla, keramiky a príbuzných materiálov a o elektrotechnické zariadenia na rozvod, premenu a prenos elektrickej energie. Ku dňu 28.2.2011 išlo o majetok funkčný, v stave zodpovedajúcom jeho bežnému používaniu a opotrebeniu. Všetky údaje znalec uviedol v tabuľke výpočtu všeobecnej hodnoty majetku (bod II.7). Podľa tejto tabuľky išlo o : 1/ stavebné úpravy salónika a recepcie obsahujúce pult recepcie v tvare L, priečky a obklady salónika, dlažbu salónika, nátery a maľby, elektroinštaláciu a svietidlá a vzduchotechniku - doplnenie vetracieho systému v cene 19 015,20 eur, 2/ dodatočné úpravy reštaurácie obsahujúce murivo, preklady, omietku, zárubňu, dvere vnútorné plné, dvojkrídlové plastové dvere, priečky, obklady zo sadrokartónu, dreva, kameňa, o nátery a maľby, podlahu z dlaždíc, podlahu parketovú, elektroinštaláciu a svietidlá a vzduchotechniku - doplnenie vetracieho systému v cene 20 353,20 eur, 3/ stavebné úpravy ubytovacej časti obsahujúce priečky, oceľovú zárubňu, vnútorné dvere hladké, 2 ks sociálnych zariadení (umývadlo, WC, sprchový kút, vodovod, kanalizácia, umývadlové a sprchové batérie), podlahy z dlaždíc, obklady, nátery a maľby, textilné podlahy a Al hrany, elektroinštaláciu a svietidlá v cene 10 299,60 eur, 4/ vonkajšie úpravy a doplnenie vetrania kuchyne v celkovej cene 85 153,20 eur a 5/ sadové úpravy, trávnik, dreviny v celkovej cene 5 179, 20 eur. Všeobecnú hodnotu celkového súboru majetku - bytových, elektrotechnických zariadení a stavebných doplnkov znalec stanovil na 140 000,40 eur.

37. Od všeobecnej hodnoty 140 000,40 eur žalobca odpočítal sumu 36 435,48 eur, ktorá predstavuje hodnotu detského ihriska, 5 ks zinkovaných smetných košov a 2 ks výsuvných markíz Arkádia. Podľa znaleckého posudku č. 3/2011 ide o položky nachádzajúce v znaleckom posudku pod por.č. 28 v hodnote 25 702,32 eur, pod por.č. 30 v hodnote 873,96 eur a pod por.č. 31 v hodnote 9 859,20 eur ( 36 435,48 eur). Z položiek 28. - 33. znaleckého posudku žalobca uplatnil proti žalovanému v rámci vonkajších úprav a doplnenia kuchyne položku 29. - terasa + chodníky + parkovisko v hodnote 37 520,64 eur, položku 32. - elektroinštalácia + svietidlá v hodnote 7 330,08 eur a položku 33. - doplnenie vetrania kuchyne v hodnote 3 867 eur, spolu v hodnote 48 717,72 eur.

38. Odvolací súd vychádzajúc zo zistení uvedených v odsekoch 27 . - 39. uvádza, že súd prvej inštancie v odseku 22.2. odôvodnenia rozsudku správne uviedol tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe o uplatnenom peňažnom nároku, ktorého výšku odvodzoval a preukazoval žalobca predovšetkým listinou

- znaleckým posudkom č. 3/2011.

39. Tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na existujúci stav nebytových priestorov v čase vzniku zmluvného stavu a ich užívania, bolo nevyhnutné prenajaté priestory upraviť a vybaviť pevne zabudovanými vecami, aby bolo vôbec možné predmet nájmu užívať na účel dohodnutý v nájomnej zmluve (pohostinská činnosť a ubytovacie služby) a aby prenajaté priestory vyhovovali všetkým technickým, hygienickým a bezpečnostným čo si vyžiadalo aj stavebné úpravy, ktoré odôvodňoval s poukazom na dojednania zmluvy o nájme nebytových priestorov uvedené v čl. I. ods. 3 (účel prevádzkovania predmetu nájmu) a čl. V. ods. 1 (o súhlase žalovaného na zariadenie prenajatých priestorov za účelom zmluvne dohodnutého užívania) v spojení s čl. V. ods. 2 (o vysporiadaní pevne zabudovaných a ostatných vecí po skončení nájmu), vyhodnotil odvolací súd v kontexte s celým obsahom zmluvy o nájme nebytových priestorov ako nedôvodné.

40. Zmluva o nájme nebytových priestorov a o ich užívaní na účel dohodnutý v tejto zmluve bola uzatvorená na dobu určitú od 1.4.2006 do 31.3.2016. V čase jej vzniku žalovaný ako prenajímateľ súhlasil so zabezpečením zariadenia nebytových priestorov na dohodnutý účel nájmu, avšak na vlastné náklady úpadcu ako nájomcu s tým, že výška investície úpadcu bola zohľadnená v dĺžke nájmu. Zároveň sa úpadca a žalovaný dohodli, že celková výška vložených investícií (vlastné náklady úpadcu) bude žalovanému predložená na verifikáciu (overenie, potvrdenie správnosti, pravosti) ku dňu vydania rozhodnutia o užívaní prevádzky úpadcovi (čl. V ods. 1 zmluvy). Odvolací súd preto považuje za správny skutkový záver súdu prvej inštancie zistený z obsahu zmluvy o nájme nebytových priestorov, zo zápisníc obecného zastupiteľstva žalovaného a z výsluchu svedkyne Ing. G. C., starostky žalovaného v čase trvania zmluvného vzťahu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal súhlas žalovaného s úpravami predmetu nájmu špecifikovanými v znaleckom posudku č. 3/2011. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal, že úpravy predmetu nájmu, ktorých hodnotu stanovil znalec znaleckým posudkom č. 3/2011, sú úpadcom vložené

investície predstavujúce vlastné náklady na zariadenie prenajatých priestorov, ku ktorým dal žalovaný súhlas podľa čl. V. ods. 1 so zmluvnou podmienkou ich verifikácie ku dňu vydania rozhodnutia o užívaní prevádzky. Pod ostatné zariadenia prenajatých priestorov, pri ktorých sa úpadca a žalovaný dohodli o ich vysporiadaní dohodou po ukončení dohodnutého nájmu podľa čl. V. ods. 2 zmluvy možno podradiť iba tie investície, ktoré spĺňajú podmienky podľa citovaného zmluvného dojednania. Skutočnosť, že znalecký posudok č. 3/2011 dal vypracovať žalovaný, nespôsobuje právne účinky udelenia súhlasu na zariadenie prenajatých priestorov za účelom zmluvne dohodnutého užívania podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka ani uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v odvolaní zdôrazňoval túto skutočnosť a touto skutočnosťou odôvodňoval odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, odvolací súd je toho názoru, že pre posúdenie uplatneného nároku podľa príslušných zmluvných dojednaní zmluvy o nájme nebytových priestorov a hmotného práva, je táto skutočnosť bez právneho významu. Odvolací súd považoval taktiež za sporné, či úpravy, hodnota ktorých bola predmetom žalovanej pohľadávky, možno považovať za nevyhnutné úpravy pre naplnenie dohodnutého účelu nájmu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch 22.3. - 22.4., 22.5.1. - 22.5.5. odôvodnenia rozsudku zodpovedajú dôkazom zisteným z dôkazných prostriedkov, ktorými vykonal súd prvej inštancie dokazovanie.

41. Z hľadiska aplikácie § 667 Občianskeho zákonníka hodnotil súd prvej inštancie možné posúdenie veci podľa § 667 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka a iba v tejto súvislosti podotkol, že znaleckými posudkami č. 2/2011, č. 3/2011 a č. 8/2010 nemal preukázanú hodnotu, o ktorú sa mala zvýšiť hodnota predmetu nájmu. Súd prvej inštancie posudzoval uplatnenú peňažnú pohľadávku nielen na zmluvnom základe založenom zmluvou o nájme nebytových priestorov, ale aj z hľadiska aplikácie príslušných ustanovení hmotného práva, Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že súd prvej inštancie de facto ustálil, že predmetom žalovanej pohľadávky sú stavebné práce. Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie toto tvrdenie žalobcu nevyplýva, pretože v rámci tohto odôvodnenia použil súd prvej inštancie pojmy obsiahnuté v znaleckom posudku č. 3/2011, ktorým žalobca preukazoval oprávnenosť svojho nároku. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti, že zmluva o nájme nebytových priestorov nedefinuje obsah pojmu zariadenie prenajatých priestorov, ktoré má úpadca zabezpečiť na vlastné náklady a na ktoré dal žalovaný súhlas v čl. V. ods. 1 zmluvy a ani to, či pod zariadením prenajatých priestorov treba rozumieť aj stavebné úpravy s týmto zariadením súvisiace, ktoré nespadajú pod režim dohodnutý a stanovený v čl. V. ods. 3 zmluvy.

42. Podľa § 365 ods. 1 písm. h/ žalobca s poukazom na odsek 24.1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie namietal nesprávne právne posúdenie veci, že žalobou uplatnené právo na zaplatenie 103 564,92 eur s príslušenstvom je v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčané. Tvrdil, že námietka premlčania vznesená žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka a predstavuje zneužitie práva na úkor žalobcu, nakoľko žalobca márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a nový nájomca využíva pri svojej podnikateľskej činnosti pevne zabudované veci na rovnaký účel ako úpadca. Žalovaný v podobe nájomného berie z týchto vecí úžitky a obohacuje sa na úkor veriteľov úpadcu. Zdôraznil, že žalobca je v konaní v osobitnom postavení správcu konkurznej podstaty úpadcu a pri výkone svojej funkcie je povinný konať s odbornou starostlivosťou, postupovať tak, aby zistil všetok majetok úpadcu, tento speňažil a v maximálne možnej miere uspokojil veriteľov. Odvolací súd posudzoval danú skutkovú situáciu aj s prihliadnutím na postavenie žalobcu vo vzťahu k majetku úpadcu a na skutočnosť, že majetok úpadcu je konkurze. Na žalobcu ako ustanoveného správcu majetku úpadcu vo vyhlásenom konkurze dňom 1.12.2015 prešlo zo zákona oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR. Od 1.12.2015 žalobca v týchto veciach koná v mene a na účet úpadcu. Prechod týchto zákonných oprávnení z úpadcu na správcu nezakladá zo zistenej skutkovej situácie, ktorú súd prvej inštancie uviedol v odsekoch 5. - 18. odôvodnenia rozsudku, dôvod pre konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníku pri výkone práva vzniesť námietku premlčania proti uplatnenej peňažnej pohľadávky podľa hmotného práva. Vznesenie hmotnoprávnej námietky podľa § 152 patrí k prostriedkom procesnej obrany žalovaného ako procesný úkon, ktorým žalovaný v danom spore oslabil uplatnené právo žalobcu. Žalobca svoju argumentáciu o tom, že námietka premlčania vznesená v konaní žalovaným je rozpore s dobrými mravmi, podporil odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu českej republiky zo dňa 10.10.2012 vo veci sp.zn. 28 Cdo 382/2012. S jeho závermi sa odvolací súd stotožňuje. Je však toho názoru, že pri posudzovaní rozporu výkonu práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov s dobrými mravmi, je nutné vychádzať z konkrétnych skutkových okolností a skutkových zistení. Po oboznámení sa skutkovej situácie z predmetného rozsudku je odvolací súd toho názoru, že závery tohto rozsudku na skutkovú situáciu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj na skutkovú situáciu medzi úpadcom a žalovaným, nemožno z hľadiska možnej aplikácie podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v danom spore použiť. Citovaný rozsudok posudzoval práva a povinnosti zo spolužitia druha a družky v byte druha a vloženia investícií družkou do bytu za súhlasu druha, po tom čo druh zomrel a byt prešiel do vlastníctva jeho dedičov, medzi ktorých družka nepatrila. V spore predloženom odvolaciemu súdu sa riešia vzťahy právnických osôb z nájomného zmluvného vzťahu; medzi úpadcom a žalovaným, a následne medzi žalobcom a žalovaným, nevznikli v zmluvnom vzťahu žiadne skutkové okolnosti ani po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, na základe ktorých by bolo možné posúdiť námietku premlčania ako rozpor s dobrými mravmi pri výkone práva žalovaného vzniesť túto námietku, a to i za situácie rešpektovania účelu konkurzu podľa § 1 ZKR. Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolacie tvrdenie žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci pri premlčaní žalovanej pohľadávky ako nedôvodné a s právnym posúdením vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie sa stotožňuje.

43. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .