Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/19/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Mesto Partizánske, so sídlom Nám. SNP 212/4, 958 01 Partizánske, IČO: 00 310 905, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou, so sídlom T. X/B, XXX XX D., proti žalovanému: RIAVA CORPORATION, s.r.o., so sídlom Krásno nad Kysucou 1682, 023 02 Krásno nad Kysucou, IČO: 45 289 506, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Marcelom Šmehýlom, advokátom, so sídlom N. N. XXX/X, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 6.640,- Eur s príslušenstvom, zmluvnou pokutou, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a o vzájomnej žalobe žalovaného, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -191 zo dňa 24.9.2021 vo výrokoch I., III., IV., takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -191 zo dňa 24.9.2021 v napadnutých výrokoch

- I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.440,- Eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6.440,- Eur od 1.4.2017 do 27.12.2017, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6.440,- Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 1.960,98 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

- III. o zamietnutí vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 6.440,- Eur,

- IV. o priznaní nároku žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 % voči žalovanému, potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.440,- Eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6.440,- Eur od 1.4.2017 do 27.12.2017, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6.440,- Eur od 1.4.2018 do zaplatenia, zmluvnú pokutu v sume 1.960,98 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Podľa výroku II. rozsudku okresného súdu bolo konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v časti o určenie, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi pozemky registra "C" parcela č. 4970/34 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 23 m2, parcela č. 4970/35 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, parcela č. 4970/200 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2 a časť pozemkov parcela č. 4970/212 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 10587 m2, parcela č. 4970/24 - zastavané plochy a nádvorie o výmere 4277 m2 a parcela č. 4970/84 - ostatná plocha o výmere 2402 m2, o celkovej výmere cca 4000 m2, pozemky, ktoré sú zapísané Okresným úradom Partizánske, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre katastrálne územie D., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zastavené.

3. Podľa výroku III. okresný súd vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 6.440,- Eur zamietol.

4. Výrokom IV. okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

5. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorá bola doručená upomínaciemu súdu v Banskej Bystrici, v ktorej žalobca uviedol, že so žalovaným ako nájomcom uzatvoril ako prenajímateľ dňa 11.01.2017 Zmluvu č. OURV/2016/683 o nájme pozemku (ďalej aj len „Nájomná zmluva“ alebo „zmluva“), na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do odplatného užívania nehnuteľnosti bližšie špecifikované v Čl. I bodu 1. Nájomnej zmluvy. Podľa Čl. V Nájomnej zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 6.440,- Eur, ktoré v zmysle bodu 3. tohto článku bolo splatné vždy do 31. marca príslušného kalendárneho roka. Pre prípad omeškania so zaplatením splatného nájomného si žalobca ako prenajímateľ v zmysle Čl. V bodu 4. Nájomnej zmluvy vymienil právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade, ak sa žalovaný dostane do omeškania s plnením zmluvnej povinnosti. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením nájomného za rok 2017, na základe čoho žalobca Výzvou na úhradu zo dňa 28.08.2017 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2017. V tejto výzve žalobca zároveň vyzval žalovaného aj na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Čl. V bodu 4. Nájomnej zmluvy od 01.04.2017 až do zaplatenia. Žalovaný zameškané nájomné uhradil až dňa 27.12.2017, avšak výlučne v časti istiny vo výške 6.640,- Eur, t.j. nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj nárok žalobcu na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania za obdobie od 01.04.2017 do 27.12.2017 zostal neuspokojený. Zmluvná pokuta predstavovala sumu 899,72 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania aj so zaplatením nájomného za rok 2018, na základe čoho žalobca prostredníctvom právneho zástupcu Výzvou na zaplatenie a uplatnením zmluvnej pokuty zo dňa 04.03.2019 vyzval na dodatočné splnenie peňažných povinností. Žalovaný si výzvu žalobcu prevzal dňa 08.03.2019, avšak svoju peňažnú povinnosť nesplnil ani v dodatočnej lehote poskytnutej žalobcom. Žalovaný aj naďalej zostal v omeškaní so zaplatením dlžného nájomného za rok 2018 vo výške istiny 6.640,- Eur, pričom v dôsledku omeškania vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo sumy 6.640,- Eur a zmluvnej pokuty za obdobie od 01.04.2018 do zaplatenia. Zmluvná pokuta voči žalovanému ku dňu jej uplatnenia predstavovala sumu 1.122,16 Eur.

6. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na odpor žalovaného, vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, vzájomnú žalobu žalovaného, ktorú žalovaný odôvodnil tým, že prenajaté pozemky neboli spôsobilé na splnenie dojednaného účelu nájmu, preto žalovaný od Zmluvy č. OURV/2016/683 o nájme pozemku zo dňa 11.1.2017 odstúpil. V dôsledku uvedeného za aplikácie ust. žiadal od žalobcu zaplatenie sumy 6.440,- Eur, ktorá bola uhradená žalobcovi platbou zo dňa 27.12.2017, pretože z titulu odstúpenia bola zmluva zrušená a na strane žalovaného vznikol nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

7. V ďalšej časti napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu k vzájomnej žalobe žalovaného, na nariadené pojednávanie a na ňom vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výpoveď svedka Ing. G. C.. Po zamietnutí návrhu žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom označenej svedkyne, prípadne znaleckým dokazovaním, keďže podľa okresného súdu išlo o návrh dôkazov, ktoré sa javili ako nadbytočné a nehospodárne, po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. , , , a , , , dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu, ktorej vyhovel výrokom I., výrokom III., vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a žalobcovi ako úspešnej sporovej strane voči žalovanému podľa výroku IV. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%. Pokiaľ ide o výrok II. rozsudku okresného súdu, právny zástupca žalovaného na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom zobral časť vzájomnej žaloby späť s poukazom na to, že na predmetných nehnuteľnostiach už má byť vystavaný bytový dom. Právny zástupca žalobcu v rozsahu späťvzatia vzájomnej žaloby žalovaného so zastavením konania v tejto časti súhlasil, čo sa prejavilo vo výroku II. rozsudku okresného súdu zastavením konania v časti vykonaného dispozitívneho úkonu zo strany právneho zástupcu žalovaného.

8. Okresný súd uviedol, že Nájomnú zmluvu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným posúdil podľa ust. . Poukázal na ust. . Uviedol, že v danom prípade Nájomná zmluva nebola upravená ako zmluvný typ v , ale iba v , preto aplikoval ust. a nasl. ustanovenia . Sporové strany uzavreli dňa 11.2.2017 Nájomnú zmluvu k pozemku, pričom pri vzniku záväzkového vzťahu vzhľadom na okolnosti, a to obsah zmluvy, účel, označenie zmluvných strán bolo zrejmé, že vzťah založený zmluvou sa týkal podnikateľskej činnosti žalovaného a žalobca bol samosprávnou územnou jednotkou, t.j. išlo o vzťah medzi samosprávnou územnou jednotkou a podnikateľom ( ). Z ustanovenia v spojení s vyplynulo, že v prípade zmlúv, ktoré nie sú upravené v hlave II tretej časti , ale sú ako zmluvné typy upravené len v , sa ako hmotné právo aplikuje len na zmluvy upravené ako zmluvný typ v , pokiaľ sú uzavreté medzi subjektmi uvedenými v odseku 1 a 2, t.j. aplikuje sa ustanovenie len o príslušnom zmluvnom type, avšak všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa spravuje ustanoveniami o záväzkových vzťahoch, napr. omeškanie, premlčanie, náhrada škody. Pokiaľ aj zmluvné strany v Čl. VII bod 5. Nájomnej zmluvy uviedli voľbu tak, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v tejto zmluve sa riadia ustanoveniami a súvisiacej legislatívy, mal okresný súd za to, že ak došlo k splneniu podmienok relatívneho obchodu uvedeného v ust. . , nemajú subjekty daného záväzkového vzťahu právo voľby právneho režimu zmluvy a ich záväzkový vzťah sa bude spravovať kombinovaným režimom, kedy sa takýto vzťah riadi Občianskym ako aj .

9. Okresný súd zistil, že Nájomnú zmluvu uzavreli zmluvné strany, a to žalobca a žalovaný na dobu určitú od 1.1.2017 do 31.12.2019. Predmet nájmu bol vymedzený v Čl. I Nájomnej zmluvy, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do odplatného užívania nehnuteľnosti v katastrálnom území Partizánske bližšie špecifikované v Čl. I bod 1. Nájomnej zmluvy. V Čl. V Nájomnej zmluvy sa žalovaný ako nájomca zaviazal platiť ročné nájomné vo výške 6.440,- Eur. V Článku VI Nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli spôsob skončenia nájmu, pričom pod bodom 1. písm. c) bol dohodnutý spôsob odstúpenia od zmluvy z dôvodov uvedených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo dohodnutých v zmluve. Dôvody pre odstúpenie od zmluvy žalovaného ako nájomcu boli špecifikované v Čl. VI bod 4. Nájomnej zmluvy. Prenajímateľ t.j. žalobca mohol od zmluvy odstúpiť v zmysle Čl. VI bod 3. písm. h) Nájomnej zmluvy aj z dôvodu, že žalovaný ako nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného.

10. Z výsledkov dokazovania bolo zistené, že obidve zmluvné strany odstúpili od Nájomnej zmluvy, žalobca pre nezaplatenie nájomného, žalovaný z dôvodu nemožnosti plnenia, resp. nespôsobilého predmetu nájmu.

11. Odstúpenie od Nájomnej zmluvy okresný súd posudzoval podľa ust. v spojení s ust. . Prvý od zmluvy odstúpil žalovaný, a to listom z 8.1.2019, doručeným žalobcovi 11.1.2019 a ako dôvod uviedol, že vec (pozemky) bola žalovanému odovzdaná v stave nespôsobilom na dohodnuté alebo obvyklé účely. Žalovaný konštatoval, že počas inžinieringu bytový dom nebolo možné realizovať tak, ako bol navrhnutý v predloženej ponuke pre nevyhovujúce základové pomery. Žalovaný uviedol, že bolo by nevyhnutné realizovať pilóty zapustené až do únosných vrstiev štrku, čo by sa predražilo pri stavbe o približne 100.000,- Eur oproti navrhovanej cene bytového domu. Do projektu žalovaný investoval nemalé finančné prostriedky, ktoré pozostávali nielen z nájmu za rok 2017, ale aj z nákladov na stavebné povolenie, inžiniersku činnosť pre vydanie stavebného povolenia. Mal za to, že pozemky neboli spôsobilé na splnenie účelu nájmu, preto odstúpil od Nájomnej zmluvy. Podľa Čl. II Nájomnej zmluvy účel dohodnutý medzi zmluvnými stranami bol vyjadrený: výstavba bytového domu v zmysle výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 14.7.2016. Okresný súd poukázal v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku na takto vymedzený účel nájmu s tým, že nájomca podľa Nájomnej zmluvy písomne vyhlásil, že skutkový a právny stav predmetu pozná a v takomto stave preberá predmet nájmu do nájmu. Okresný súd mal za to, že odstúpením od Nájomnej zmluvy žalovaný sa snažil vytvoriť si priestor na nezaplatenie nájomného pre nespôsobilý predmet. Okresný súd konštatoval, že predmet nájmu nespôsobilý nebol. Žalovaný s pozemkami a miestom, ktoré bolo prenajaté, bol oboznámený, informácie o vybudovaní pilotoch na pozemku vo vzťahu k vybudovaniu bytového domu získal už krátko po uzatvorení zmluvy v rámci inžinieringu tak, ako to uviedol aj sám, podľa okresného súdu najneskôr v máji 2017, a preto nebolo namieste vyčkávanie

žalovaného takmer ďalšie dva roky, hoci už v tom čase zrejme vedel, že za podmienok podľa vyhlásenej pre žalovaného úspešnej súťaže nebude môcť bytový dom postaviť tak, ako bol dojednaný účel nájmu, čomu nasvedčovala aj argumentácia žalovaného.

12. Okresný súd uviedol, že ak aj žalovaný poukazoval na neplatnosť Nájomnej zmluvy z dôvodu nespôsobilosti predmetu nájmu, a teda dôvod pre aplikáciu ust. , tak v tomto smere samotná skutočnosť, že žalovaný nemohol vybudovať bytový dom v Partizánskom na pozemkoch špecifikovaných v Nájomnej zmluve a za podmienok medzi stranami dohodnutými, nezakladalo absolútnu neplatnosť, pretože išlo o plnenie nie nemožné. Okresný súd mal za to, že v zmysle ust. sa predpokladá, že ide o počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť. Ak je ale plnenie fakticky a aj právne možné, iná dohodnutá vlastnosť alebo stav predmetu plnenia nemá sama osebe za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, a to ani podľa ust. . To, že rovnaká súťaž bola vyhlásená opakovane a žalobca neinformoval žalovaného o potrebe zapustenia pilotov, podľa okresného súdu nemohla spôsobiť uvedenie žalovaného do omylu, pretože ako aj vypovedal svedok, na konkrétny projekt sa spracováva konkrétna štúdia a vychádza sa z potvrdení či už geológa, statika, ktorý odporučí najvhodnejší spôsob pre postavenie bytového domu, v tomto prípade to bolo na pilotoch. Potreba položenia základovej dosky na základové konštrukcie - vence/trámce vtiahnuté zo zväzujúcich vencov pilot bola zrejmá už z dokumentácie pre stavebné povolenie (máj 2017), ktorú vypracoval v konaní vypočutý svedok Ing. G. C. (č.l. 111 - 121 spisu) a rovnako to tak konštatoval i autorizovaný stavebný inžinier Ing. D. G. ako zodpovedný projektant na strane 2 bod 6 v projekte pre stavebné povolenie (č.l. 129 spisu). Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nebol žalobcom uvedený do omylu tak, ako to tvrdil žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v nadväznosti na aplikáciu ust. . Podľa okresného súdu snahou žalobcu nebolo uviesť žalovaného do omylu tým, že by mu nedbanlivostne a už vôbec nie úmyselne zatajil informáciu pri podpisovaní zmluvy tak, že by mal žalovaného informovať o povinnosti vybudovať bytový dom na pilotoch, čo by predražilo celý projekt, čím by nedošlo k splneniu účelu zmluvy. Žalovaný mal vedomosť o nutnosti vybudovania bytového domu na pilotoch v máji 2017, keď žiadal ako investor (už po realizácii geoprieskumu, statického posúdenia, projektovej dokumentácie) o povolenie stavby na sídlisku Šípok a pokračoval v prípravách na výstavbu a realizáciu bytového domu. Podľa okresného súdu o omyl nešlo aj z dôvodu, keď žalovaný, ktorý sa omylu dovolával, tieto informácie mohol zistiť a aj dodatočne zistil, pretože nešlo o utajované informácie. Okresný súd preto odstúpenie od zmluvy adresované žalovaným žalobcovi vyhodnotil ako nie platné a za platné považoval odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu. Naviac, dovolávať sa neplatnosti zrušenej zmluvy podľa okresného súdu nebolo aktuálne, pretože zmluva zanikla odstúpením zo strany žalobcu podľa ust. , pre omeškanie žalovaného ako dlžníka s úhradou nájomného a samotné doručenie odstúpenia žalobcu žalovaným rozporované nebolo, ak tento dôkaz - odstúpenie predložil sám žalovaný podľa č.l. 37 spisu), t.j. odstúpenie sa dostalo do sféry dispozície žalovaného, bolo mu účinne doručené.

13. Okresný súd uviedol, že ak došlo k vypovedaniu zmluvy v mesiaci apríl 2019 a žalovaný nemal preukázateľne uhradené nájomné za rok 2018 v sume 6.440,- Eur, takúto úhradu žalovaný ani netvrdil, pričom nehnuteľnosť mal v nájme, túto užíval (opak tvrdený ani preukázaný nebol), bolo potrebné žalobe žalobcu čo do zaplatenia nájomného ako plne dôvodnému nároku za aplikácie ust. vyhovieť.

14. Okresný súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nájomného za rok 2017 listom zo dňa 28.8.2017, ktorý bol doručený žalovanému dňa 4.9.2017. Právny zástupca žalobcu opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného nájomného za rok 2018 listom zo dňa 4.3.2019 a rovnako vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, úrokov z omeškania za nezaplatené nájomné za rok 2017 za obdobie od 1.4.2017 do 27.12.2017. Výzva bola doručená žalovanému dňa 8.3.2019. Žalovaný neuhradil nájomné riadne za rok 2018, oneskorene nájomné za rok 2017, pričom podľa Nájomnej zmluvy bola dohodnutá splatnosť nájomného do 31.3. príslušného roka na účet prenajímateľa alebo do pokladne Mestského úradu Partizánske. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania pri omeškaní s úhradou peňažného záväzku vyplýva priamo z ust. . Okresný súd zaviazal žalovaného k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania, a to v rozsahu za oneskorenú úhradu nájomného za rok 2017, kedy bolo nájomné hradené až 27.12.2017, t.j. v sadzbe 9% ročne z dlžnej sumy 6.440,- Eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti nájomného, t.j. od 1.4.2017 do dňa úhrady - do 27.12.2017 a za nezaplatené nájomné za rok 2018, ktoré bolo splatné dňa 31.3.

okresný súd priznal úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 6.440,- Eur od 1.4.2018 do zaplatenia z dlžnej sumy postupom podľa ust. . Okresný súd žalobcovi priznal aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ktorý nárok vyplýval z ust. .

15. Ďalším nárokom, ktorému okresný súd vyhovel, bola zmluvná pokuta. Okresný súd poukázal na ust. , z ktorého vyplýva princíp objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. V zmysle ust. odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvné strany dohodli v Čl. V bodu 4. Nájomnej zmluvy zmluvnú pokutu. Podľa platnej právnej úpravy okresný súd konštatoval, že nebolo vylúčené, aby zmluvná pokuta bola dojednaná aj pre prípad omeškania s úhradou peňažného záväzku. Žalobca uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 872,62 Eur a zmluvnú pokutu 1.088,36 Eur. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Celkom uplatnená zmluvná pokuta bola vo výške 1.960,98 Eur (1.088,36 Eur + 872,62 Eur), ktorú okresný súd žalobcovi priznal.

16. Predmetom vzájomnej žaloby žalovaného bol nárok na zaplatenie uhradeného nájomného 6.440,- Eur, ktorý nárok žalovaný uplatnil z dôvodu, že podľa jeho názoru Nájomná zmluva od počiatku zanikla pri aplikácii ustanovení , pri posúdení účinkov odstúpenia podľa ustanovení . Okresný súd právne vec posúdil odlišne, a to podľa ustanovení vo vzťahu k zániku zmluvného vzťahu odstúpením, a preto žalovanému nevznikol nárok na vrátenie plnenia podľa ustanovenia , v zmysle ktorého v prípade neplatnosti zmluvy sú zmluvné strany povinné si vydať vzájomne plnenia, teda každý z účastníkov zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ). Okresný súd vzhľadom k odlišnému posúdeniu účinkov odstúpenia od zmluvy podľa ustanovení , za konštatovania, že žalovaný predmetný pozemok v rozhodnom období užíval, konštatoval, že na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie.

17. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. v spojení s ust. . Úspešným v súdnom konaní bol žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov inštančného konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

18. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I., III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podaním zo dňa 13.10.2021. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súčasne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v odvolaní poukázal na odstúpenie od Nájomnej zmluvy listom zo dňa 08.01.2019, doručeným žalobcovi dňa 11.01.2019. Dôvodom odstúpenia bola nespôsobilosť prenajatých pozemkov na dohodnuté užívanie, ktorým bola výstavba bytového domu za súčasného splnenia kritérií stanovených o dotáciách na rozvoj bývania pre bytové jednotky bežného štandardu a podmienky o štátnom fonde rozvoja bývania. Z dokazovania vyplynulo, že podložie, kde sa mala realizovať výstavba bytového domu, bolo nestabilné, čo vyvolalo potrebu zmeny základov na betónové piloty. Výsledky dokazovania a z neho prijaté závery okresným súdom nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný uviedol, že hneď po zistení, že podložie pozemku, kde bude bytový dom stáť, je nestabilné, kontaktoval žalobcu a hľadal riešenie ako záväzok splniť. O tom, že medzi stranami sporu existoval dialóg o vzniknutej situácii, svedčí e- mail zo dňa 02.08.2017. Bližšie informácie ku komunikácii so žalobcom a problematike rozpočtu mal priniesť navrhnutý svedok Ing. Q. W., ktorej výsluch okresný súd ako dôkaz zamietol. Žalovaný navrhol ukončenie zmluvného vzťahu Dohodou listom zo dňa 19.04.2018. Keď žalobca s odstupom času na návrh žalovaného nepristúpil, žalovaný sa rozhodol odstúpiť od zmluvy. O vadách predmetu nájmu žalovaný nemohol vedieť. Nestabilné podložie nie je vada, ktorá by bola zjavná. Svedok C. uviedol, že sondáž na zistenie podložia trvá minimálne 3 až 5 týždňov. Žalobca vyhlásil súťaž Výzvou zo dňa 14.07.2016 a konečný termín na predkladanie ponúk určil na deň 03.08.2016. Sondáž vzhľadom k termínu súťaže reálne nebolo možné vykonať. Naviac, na vykonanie sondáže žalovaný nemal žiadne právo, pretože v tom čase nemal žiaden vzťah k predmetu nájmu. Predmetom nájmu bol pozemok o veľkosti 4.000 m2 bez presného určenia miesta výstavby, takže geologický prieskum by musel trvať dlhšie, pretože by vrtov (sond) muselo byť viac. Svedok C. tiež uviedol, že podložie sa môže meniť i každých 30 metrov. Žalovaný nemohol pri podpise zmluvy vedieť o skrytej vade, a preto je potrebné

jeho vyhlásenie brať v kontexte zistených skutočností. Žalovaný bol povinný vystavať bytový dom za prísne stanovených podmienok. Žalobca vymedzil podmienku, že bytový dom musí spĺňať kritériá pre poskytnutie dotácie a úveru v zmysle v spojení s vyhláškou č. . Bytový dom bolo potrebné postaviť na betónové piloty s celkovým naviac nákladom vo výške 109.760,04 Eur bez DPH, čo predstavovalo 131.712,04 Eur s DPH. Takýto dodatočný nepredvídateľný náklad spôsobil, že cenu za meter štvorcový podlahovej plochy v sume 900 m2 nebolo možné za žiadnych okolností splniť, pretože najnižšia možná celková cena bytového domu predstavovala sumu 1.179.722,09 Eur bez DPH, čo je 1.415.666,50 Eur s DPH. Vzhľadom k nemožnosti dosiahnutia hraničného nákladu, ktorý sa vyžadoval podľa vyhlášky č. , t.j. 900 Eur/m2, žalovaný nemohol naplniť účel Nájomnej zmluvy za podmienok stanovených samotným žalobcom.

19. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že plnenie bolo objektívne možné, pretože žalovaný zdokladoval to, že podmienky pre následné uplatnenie dotácií nedokázal žiadnym spôsobom splniť. Navrhol vykonať výsluch Ing. Q. W., ktorá mala vypovedať k podrobnostiam rozpočtu. Tento dôkaz okresný súd nevykonal. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom okresného súdu, ktorý neakceptoval námietku žalovaného uplatnenú podľa ust. . Omyl v danom vzťahu žalobcu a žalovaného bol podstatný, pretože vada podložia bola pre žalovaného rozhodným faktorom a pri vedomosti o tejto vade a nemožnosti splnenia podmienky v zmysle a č. by žalovaný Nájomnú zmluvu nepodpísal. Za uvedenie do omylu podľa žalovaného je potrebné považovať i zamlčanie skutočností rozhodných pre uzavretie zmluvy druhou zmluvnou stranou. Podľa šetrení žalovaný zistil, že dňa 27.07.2012 žalobca uzatvoril Zmluvu o dielo č. 411/2012 so spoločnosťou Stapring, a.s., Piaristická 2, 949 24 Nitra, predmetom ktorej bolo spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizácia diela s názvom: Nájomné bytové domy - Partizánske

- Šípok. Pri vypracovaní projektu bola uskutočnená geologická sondáž, na základe ktorej bol zistený problém s podložím. Namiesto štandardných základov bolo nutné stavbu ukotviť na betónové pilóty. Na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Partizánskom č. bola vyhlásená obchodná verejná súťaž na nájom pozemkov a kúpu projektovej dokumentácie zhotovenej podľa Zmluvy o dielo č. 411/2012 za účelom výstavby nájomných bytových domov Partizánske - Šípok. Do súťaže sa za daných podmienok nikto neprihlásil. Napriek tomu, že žalobca zaplatil za projekt spoločnosti Stapring, a.s. 31.200 Eur, tento projekt podľa žalovaného úmyselne nepoužil a vyhlásil verejnú súťaž opäť, avšak bez projektovej dokumentácie, ktorá obsahovala i informácie o podloží a zložitosti stavebných základov. Žalobca o podloží informáciu mal, i napriek tomu na ňu v žiadnom štádiu či už súťaže alebo pri podpise zmluvy žalovaného neupozornil. Žalobca túto skutočnosť zamlčal, svojou pasivitou uviedol žalovaného do omylu v tom, že predmet nájmu je spôsobilý na výstavbu bytového domu štandardným spôsobom. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že si tieto informácie mohol zistiť. Tieto závery okresného súdu sú v rozpore s tvrdeniami svedka Ing. C., ktorý sa vyjadroval k sondáži a jej záväznosti vo fáze štúdie ako i k faktom, že sa žalovaný o vade podložia dozvedel až pri príprave projektovej dokumentácie, t.j. vo fáze niekoľko mesiacov po podpise Nájomnej zmluvy.

20. Žalovaný v odvolaní namietal aj právne posúdenie okresného súdu, pretože, ak poukázal na ust. , žiadnym spôsobom sa okresný súd nevysporiadal s podmienkou založenou pre subjekty verejného práva, t.j. ak sa zmluvné vzťahy „týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky“. Prenájom nehnuteľností vo vlastníctve mesta podľa žalovaného neslúži na zabezpečenie verejných potrieb či vlastnej prevádzky. Podľa žalovaného okresný súd opomenul, že medzi stranami sporu sa jedná o nájomný vzťah, ktorého predmetom je vo vzťahu k subjektu verejného práva majetkový prospech z poskytnutého prenájmu vo výške 6.440 Eur/rok. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.10.2018, sp. zn. , a to odsek 21. odôvodnenia. Za nesprávny považoval žalovaný aj záver okresného súdu o vyhodnotení ČI. VII bod 5. Nájomnej zmluvy, pretože podľa žalovaného voľba práva, a to aplikácia má prednosť pred ust. . Žalovaný nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, ktorý uviedol, že bezdôvodné obohatenie by zodpovedalo bežnému nájomnému za rozhodné obdobie, a pokiaľ žalovaný pozemok užíval, tak vyplatené nájomné by nezakladalo bezdôvodné obohatenie. Tento názor okresného súdu bol mylný, pretože výška nájomného bola stanovená s ohľadom na skutočnosť, že na predmetných pozemkoch bude realizovaná výstavba. Podľa žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalobcu. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmeniť tak, že žaloba žalobcu bude zamietnutá a vo výroku III. žalovaný žiadal rozhodnúť o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 6.440 Eur spolu so 100% náhradou

trov súdneho konania, alternatívne žalovaný navrhol v týchto dotknutých výrokových častiach rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca poukázal na to, že na viacerých miestach odvolania žalovaný poukazuje na údajnú nevhodnosť, resp. nestabilnosť podložia pre výstavbu bytového domu. Žalovaný však opomína fakt, že na pozemkoch, ktoré boli predmetom nájmu, v súčasnosti stojí bytový dom postavený inou spoločnosťou. Žalovaný ako podnikateľ v oblasti stavebníctva mal objektívnu možnosť zabezpečiť si dostatočné podklady pre svoje rozhodnutie, či pre neho bude daná investícia rentabilná. Žalobca pri zverejnení výzvy na predkladanie ponúk uchádzačom nič nezamlčal. Nie je možné objektívne požadovať od žalobcu ako mesta, aby výzva na predkladanie ponúk obsahovala úplne podrobné informácie technického charakteru, ktorými je aj otázka spôsobu zakladania stavby. Je úlohou záujemcu o predloženie ponuky, aby si zabezpečil ďalšie potrebné informácie, ktoré považuje za nevyhnutné pre predloženie ponuky a vyhodnotenie investície ako rentabilnej. Ak žalovaný naznačuje, že skutočnosť, či bytový dom mal byť osadený na pilotoch alebo nie, bola pre neho ako uchádzača natoľko podstatná, že bez nej nevedel posúdiť rentabilitu svojej investície, naskytá sa potom otázka, s akou mierou opatrnosti žalovaný konal, keď si túto pre neho významnú skutočnosť nijako nepreveril. Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že už verejne dostupné údaje Geofondu indikovali nestabilitu podložia v danej oblasti. Ak by žalovaný konal s dostatočnou obozretnosťou, mohol si zistiť všetky potrebné informácie ešte pred predložením jeho ponuky, vrátane možnosti nahliadnuť do projektovej dokumentácie vypracovanej ešte v minulosti spoločnosťou Stapring, a.s., na ktorú žalovaný poukazoval v priebehu konania. Žalovaný netvrdil, že by oslovil osobu uvedenú vo výzve na predkladanie ponúk Ing. G. L., na ktorého bol vo výzve na predkladanie ponúk uvedený telefonický kontakt, so žiadosťou o poskytnutie bližších informácií. Žalovaný sa pred predložením svojej ponuky o tieto informácie nijako nezaujímal. Žalobca zdôraznil, že účelom Nájomnej zmluvy, ako v nej bolo výslovne uvedené, bola výstavba bytového domu. Pre takto deklarovaný jednoznačný účel Nájomnej zmluvy nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že daný zmluvný vzťah je vzťahom spadajúcim pod režim . Žalobca touto zmluvou jednoznačne uspokojoval verejné potreby, a to potrebu zabezpečenia dostupného nájomného bývania pre obyvateľov mesta. Žalobca od začiatku argumentoval aplikáciou ust. , pretože zmluvný vzťah považoval za tzv. kombinovaný obchod, na čom nič nemenilo ani dojednanie v čl. VII. bodu 5. Nájomnej zmluvy, v ktorom zmluvné strany konštatujú, že práva a povinnosti v zmluve neupravené sa riadia ustanoveniami a súvisiacej legislatívy SR. Podľa názoru žalobcu uvedené konštatovanie je plne v súlade s ust. , keď súvisiacou legislatívou v danom prípade bol najmä . Žalovaný však zmluvu nevypovedal a v decembri 2017, aj keď oneskorene, uhradil nájomné, preto žalobca nemal dôvod sa domnievať, že žalovaný si svoj záväzok nesplní. Žalovaný však už začiatkom roka 2019 nezačal s výstavbou, neuhradil ani dlžné nájomné, preto žalobca odstúpil od Nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný poukazuje na e-mail zo dňa 02.08.2017, ktorým mal žalobcu informovať o zvýšených nákladoch súvisiacich so zakladaním na pilotoch, tak i napriek nesúhlasu žalobcu so zvýšením ceny žalovaný Nájomnú zmluvu nevypovedal, stále vyčkával, a to až do začiatku roka 2019, kedy dňa 08.01.2019 sa listom pokúsil odstúpiť od zmluvy. Podľa žalobcu žalovaný sa musel dozvedieť o potrebe zakladania stavby na pilotoch už v máji 2017. Podľa žalobcu žalovaný podcenil prípravu pred vstupom do zmluvného vzťahu so žalobcom, podhodnotil svoju cenovú kalkuláciu, čo je však pri žalovanom ako podnikateľovi potrebné považovať za podnikateľské riziko, ktorému musí čeliť, ak pred vstupom do zmluvného vzťahu nesprávne vyhodnotil svoje subjektívne možnosti. Ak žalovaný tvrdí, že v danom prípade išlo o nemožnosť splnenia záväzku z jeho strany, nebolo to z dôvodu objektívnej nemožnosti plnenia, ale jedine čisto subjektívnej. Odvolanie žalovaného žalobca hodnotil za nedôvodné a požadoval rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania.

22. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 29.11.2021. Žalovaný zdôraznil špecifickosť vzťahu, a to požiadavku žalobcu dodržať kritériá pre poskytnutie dotácie a úveru v zmysle a č. . Pokiaľ ide o postavenie nového nájomcu, tak žalovaný uviedol, že najpodstatnejšou zmenou bolo to, že stratila účinnosť a nahradila ju o výške dotácie na obstaranie nájomného bytu, obstaranie technickej vybavenosti a odstránenie systémovej poruchy bytového domu a o výške oprávnených nákladov na obstaranie nájomného bytu, ktorá stanovila iné dotačné pravidlá. Podmienky, za ktorých bol postavený bytový dom novým nájomcom, sú preto neporovnateľné s podmienkami, ktoré sa vzťahovali na žalovaného. Z tohto dôvodu neobstojí argument žalobcu o tom, že nový nájomca bytový dom postavil.

K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný si mal zabezpečiť podklady pre svoje rozhodnutie, žalovaný uviedol, že v krátkom čase, ktorý pre súťaž vymedzil žalobca, nebolo možné vykonať sondáž, uskutočniť analýzy a zapracovať výsledky do štúdie. Naviac, uvedené nebolo možné ani pri ploche zadefinovaného predmetu nájmu cca 4.000 m2 plochy pozemkov. Existencia staršieho záznamu z Geofondu o sonde v danej lokalite, ktorá obsahovala nevyhovujúcu horninu, neznamená, že rovnaké podložie bude i v mieste výstavby, čo svojou výpoveďou potvrdil i svedok C.. Existencia projektovej dokumentácie bytového domu nebola žalovanému známa, o nej sa žalovaný dozvedel až po podpise Nájomnej zmluvy. Žalovaný mal za to, že žalobca účelovo zamlčal existenciu dokumentácie, ktorá by bola spôsobilá zmariť podpis na zmluve pre nerealizovateľnosť výstavby za stanovených podmienok. Uvedené potvrdzuje fakt, že pri druhej vyhlásenej súťaži už projektová dokumentácia nebola vôbec spomínaná. K aplikácii žalovaný uviedol, že žalobca Nájomnou zmluvou neuspokojoval verejné potreby, ako to uvádza žalobca. Žalobca si v zmluve vymedzil iba právo na odkúpenie bytového domu a pre prípad, že by sa tak rozhodol, zaviazal žalovaného povinnosťou postaviť stavbu tak, aby spĺňala kritériá pre poskytnutie dotácie a úveru podľa a č. . V čase podpisu Nájomnej zmluvy záväzok žalobcu odkúpiť bytový dom neexistoval, a preto o zabezpečení verejného záujmu nemožno hovoriť. Ak sa poukazuje na to, že žalovaný nevypovedal zmluvu, tak cieľom žalovaného nebolo zmluvu vypovedať, ale postaviť bytový dom. Riešenie na postavenie bytového domu žalovaný hľadal na úrovni subdodávateľov ako i v komunikácii so žalobcom. Dokazovanie v tomto smere bolo žalovanému zmarené zamietnutím jeho návrhov na dokazovanie okresným súdom. Žalovaný zotrval na svojom odvolacom návrhu.

23. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 20.12.2021. Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach. Uviedol, že postavenie bytového domu bolo objektívne možné, avšak bol to žalovaný, ktorý „podcenil“ svoju kalkuláciu pri vyhotovení svojej cenovej ponuky. Nešlo o objektívnu nemožnosť plnenia, ale o subjektívnu zodpovednosť žalovaného, ktorý významne pochybil pri vyhodnocovaní svojich možností. K výpovedi svedka C. žalobca zdôraznil, že ak už raz sú údaje Geofondu také, že naznačujú nestabilitu v danej oblasti, nie je predsa racionálne sa bezdôvodne spoliehať na to, že práve na mieste budúcej stavby už budú pomery pre zakladanie stavby iné. Žalovaný ako podnikateľ v oblasti stavebníctva musí disponovať takými odbornými znalosťami a potrebným kvalifikovaným personálnym aparátom, aby vedel posúdiť, ktoré základné údaje pre vyhotovenie cenovej kalkulácie potrebuje, resp. bez akých informácií sa nezaobíde. Žalobca bol pripravený všetky otázky uchádzačov zodpovedať a na ten účel vo výzve na predkladanie ponúk uviedol aj kontakt na poverenú osobu - pána Ing. G. L.. Žalovaný mohol urobiť dopyt, či už na danom pozemku v minulosti bola plánová výstavba alebo nie a za akých podmienok. Žalovaný takto nepostupoval. Žalobca ako mesto zabezpečoval verejné potreby, a to potrebu dostupného nájomného bývania pre obyvateľov mesta, preto bolo potrebné aplikovať . K tvrdeniu žalovaného, že mal záujem postaviť bytový dom, žalobca poukázal na časové hľadisko, a to, kedy bola vypracovaná projektová dokumentácia a podaná žiadosť o stavebné povolenie, a to v roku 2017, pričom žalobcovi bol doručený návrh dohody o ukončení zmluvy až v kalendárnom roku 2019. Žalobca navrhol rozhodnutie okresného súdu v dotknutých výrokových častiach potvrdiť ako vecne správne.

24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 4.1.2022 (č.l. 230 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.12.2021 doručené len na vedomie žalovanému.

25. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. , a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I., III., IV. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

26. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -236 zo dňa 19.04.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 10.05.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

27. Krajský súd primárne uvádza, že za aplikácie ust. , odvolacie dôvody žalovaného vyhodnocoval ku skutkovým a právnym záverom prijatým okresným súdom v napadnutom rozsudku, za uzavretého skutkového stavu v zmysle ust. , pretože neboli zistené dôvody na zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Podľa odvolacích dôvodov žalovaného bolo potrebné aj v rámci odvolacieho konania posúdiť Zmluvu č. OURV/2016/683 o nájme pozemku uzatvorenú podľa ustanovení a nasl. ustanovenia zo dňa 11.01.2017; podľa odtlačku pečiatky dátum zverejnenia zmluvy: 02.03.2017, dátum nadobudnutia účinnosti: 03.03.2017 (ďalej len „“), ktorej zmluvnými stranami bol žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Súčasne, vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného a k napadnutým výrokovým častiam rozsudku okresného súdu, okrem zhodnotenia, posúdenia Zmluvy o nájme pozemku bolo potrebné posúdiť aj spôsob ukončenia tejto zmluvy. Posúdenie Zmluvy o nájme pozemku, právny režim, ktorý sa mal na uzavretú zmluvu vzťahovať a spôsob ukončenia Zmluvy o nájme pozemku, boli podstatné okolnosti nielen k posúdeniu žalobcovho nároku na zaplatenie dlžného nájomného, zákonných úrokov z omeškania a dohodnutej zmluvnej pokuty, ale aj na posúdenie vzájomnej žaloby žalovaného voči žalobcovi o vrátenie bezdôvodného obohatenia z titulu zaplateného nájomného žalovaným žalobcovi.

28. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia nájomného vo výške 6.440 Eur, úrokov z omeškania 9% ročne z tejto sumy, zmluvnej pokuty v sume 1.960,98 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Oproti tomuto žalobcovmu nároku bola vzájomná žaloba žalovaného o zaplatenie sumy 6.440 Eur, čo predstavovalo zaplatené nájomné, ktoré podľa žalovaného je bezdôvodným obohatením na strane žalobcu z dôvodu odstúpenia od zmluvy žalovaným a účinkov tohto odstúpenia podľa ustanovení .

29. Nebolo sporné uzavretie Zmluvy o nájme pozemku medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Nebolo sporné ani to, že vo svojom označení odkazuje na ust. a nasl. . Nebolo sporné podľa Čl. VII bodu 5. Zmluvy o nájme pozemku dojednanie, že ...„Práva a povinnosti zmluvných strán neupravené v tejto zmluve sa riadia ustanoveniami a súvisiacej legislatívy SR.“ Nebolo sporné ani to, že v Čl. II Účel nájmu v Zmluve o nájme pozemku bolo uvedené ...„Pozemky vyšpecifikované v Čl. I tejto zmluvy budú nájomcom využité na účel: výstavby bytového domu v zmysle výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 14.7.2016.“

30. Okresný súd podľa odseku 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku uzavretú Zmluvu o nájme pozemku posúdil ako zmluvný typ podľa ust. . Okresný súd súčasne aplikoval ust. , podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom. Okresný súd správnym spôsobom na zmluvný typ, a to Zmluvy o nájme pozemku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným odkázal na ust. a súčasne na ostatné práva a povinnosti z tejto Zmluvy o nájme pozemku vyplývajúce pre žalobcu a žalovaného odkázal na ustanovenia ako hmotného práva z titulu aplikácie ust. . Krajský súd uvádza, že okresný súd správne vyhodnotil Zmluvu o nájme pozemku ako zmluvný typ podľa ust. a pre vyhodnotenie práv a povinností z tejto Zmluvy o nájme pozemku vyplývajúcich pre žalobcu a žalovaného správne aplikoval ustanovenia , konkrétne pri spôsobe skončenia odstúpením od zmluvy.

31. Nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení uzavretej Zmluvy o nájme pozemku. Podľa žalovaného a z nej vyplývajúce práva a povinnosti sa mali výlučne riadiť len . Uvedené, podľa názoru krajského súdu nebolo možné odvodiť ani z odkazovej normy, vyjadrenej v označení Zmluvy o nájme pozemku, uzatvorenej podľa ustanovení a nasl. ustanovenia v spojení s Čl. VII bodu 5. Zmluvy o nájme pozemku, v ktorom konkrétnom bode zmluvné strany uviedli, že ich práva a povinnosti sa budú riadiť ustanoveniami , pretože takáto voľba aplikácie hmotného práva, a to bola v rozpore s ust. , ktoré ustanovenie je kogentným zákonným ustanovením v zmysle ust. , od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť, resp. takéto ust. nemôžu vylúčiť.

32. Krajský súd k správnemu právnemu posúdeniu, ktoré uskutočnil okresný súd pri Zmluve o nájme pozemku za aplikácie ustanovení pri spôsobe skončenia tejto zmluvy odstúpením od zmluvy, v zhode so závermi okresného súdu, vyjadrenými v odseku 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje na ust. . Práve z tohto ust. vyplýva zákonná požiadavka subjektov uzatvárajúcich zmluvu a súčasne zabezpečovanie verejných potrieb uzavretím tejto zmluvy. K aplikácii ust. boli splnené obidve zákonné požiadavky. Subjektom Zmluvy o nájme pozemku v pozícii prenajímateľa bol subjekt verejného práva, a to žalobca - Mesto Partizánske ( ) a v pozícii nájomcu bol žalovaný ako podnikateľský subjekt ( ). Zákonná požiadavka verejnej potreby bola daná vymedzeným účelom nájmu v zmysle Čl. II Zmluvy o nájme pozemku, keď pozemky boli určené na účel výstavby bytového domu v zmysle Výzvy na predkladanie ponúk zo dňa 14.07.2016 v spojení s ust. o obecnom zriadení, podľa ktorého obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci, na ktoré krajský súd poukazuje.

33. Krajský súd konštatuje, že ako zmluvný typ bola uzavretá za aplikácie ust. podľa ust. a pre vyhodnotenie úkonu odstúpenia od zmluvy, ktorý úkon urobil tak žalobca, ako aj žalovaný, bolo namieste aplikovať ustanovenia .

34. Ako bolo vyjadrené krajským súdom v odôvodnení tohto rozsudku, žalovaný uzatvoril Zmluvu o nájme pozemku v pozícii nájomcu ako podnikateľský subjekt, ktorý má odbornú spôsobilosť vzhľadom k predmetu činnosti, ktorý má zapísaný v obchodnom registri, okrem iného „uskutočňovanie stavieb a ich zmien, výkon činnosti stavbyvedúceho“. Vzhľadom k takémuto statusovému postaveniu žalovaného ako nájomcu vyžadovaná odborná spôsobilosť zahŕňa aj to, že podnikateľský subjekt koná s potrebnou znalosťou a obozretnosťou v záväzkových vzťahoch. Výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali to, že Zmluve o nájme pozemku predchádzala zverejnená výzva žalobcom na predkladanie ponúk. Krajský súd má za to, že žalovaný z titulu svojej profesionality, odbornosti mal si zabezpečiť potrebné podklady k tomu, aby zvážil svoje rozhodnutie vstúpiť do zmluvného vzťahu so žalobcom na základe zverejnenej výzvy na predkladanie ponúk. Žalovaný s takouto obozretnosťou nepostupoval, a preto nebolo možné ako relevantné vyhodnotiť Odstúpenie žalovaného od Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 08.01.2019 z dôvodu, že predmet nájmu, a to jednotlivé pozemky mali byť odovzdané v stave nespôsobilom na dohodnuté, resp. obvyklé užívanie, ak podľa žalovaného účel nájmu, a to výstavbu bytového domu nebolo možné realizovať pre nevyhovujúce základové pomery, pretože bolo nutné zrealizovať piloty zapustené až do únosných vrstiev štrku. Ak žalovaný tvrdil v úkone Odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku zo dňa 08.01.2019, ako aj v ďalšej svojej obrane, že podložie na výstavbu bytového domu bolo nestabilné a na jeho stabilitu bolo nutné zrealizovať piloty, tak uvedené zistenie si žalovaný ako podnikateľský subjekt vybavený odbornou spôsobilosťou mal zabezpečiť predtým, ako na základe zverejnenej výzvy na predkladanie ponúk vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom. Nie je možné súhlasiť s obranou žalovaného, že predmet nájmu by mal skrytú vadu, ktorú žalovaný popisoval v nestabilnom podloží. Výsledky dokazovania pred okresným súdom preukázali to, že účel Zmluvy o nájme pozemku, a to výstavbu bytového domu bolo možné zrealizovať a čo sa aj zrealizovalo iným subjektom. Žalovaným tvrdená potreba betónových pilotov, ich zrealizovanie na stabilitu podložia nie je vadou a už vôbec nie skrytou vadou predmetu nájmu, ktorý mal slúžiť na účel výstavby bytového domu. Krajský súd má za to, že ak účel nájmu, a to výstavba bytového domu bol podľa výsledkov vykonaného dokazovania zrealizovateľný, tak aj potreba ďalšieho zásahu založenia pilotov predsa nerobí účel nájmu nezrealizovateľný tak, ako to tvrdil žalovaný. Ak sa aj žalovaný bránil, že ďalší zásah v realizovaní pilotov spôsobí to, že sa cena za m2 podlahovej plochy zvýši, a tým nebude možné dodržať cenu podľa vyhlášky č. , tak uvedené bolo zo strany žalovaného možné zistiť ešte pred uzavretím Zmluvy o nájme pozemku so žalobcom. Ak sa žalovaný bránil, že podmienky uzavretej Zmluvy o nájme pozemku, a to podmienky pre uplatnenie dotácii nedokázal žiadnym spôsobom splniť, tak uvedené si s dôrazom na svoju odbornosť, profesionalitu mal povinnosť zistiť pred uzavretím samotnej Zmluvy o nájme pozemku. Ak takto žalovaný s potrebnou odbornou starostlivosťou nepostupoval, nemôže mu následne svedčiť ako relevantná obrana o skrytej vade pozemku a ani obrana, že bol žalovaný uvedený žalobcom do omylu, t.j. že keby o vade podložia sa dozvedel, Zmluvu o nájme pozemku by neuzavrel. Krajský súd zvýrazňuje, že žalovaný ako podnikateľský subjekt v odbore stavebníctva si mohol zabezpečiť potrebné podklady

pre svoje rozhodnutie predtým, ako uzavrel Zmluvu o nájme pozemku so žalobcom. Krajský súd súhlasí s tvrdením a vyjadrením žalobcu, že aj verejne dostupné údaje Geofondu indikovali nestabilitu podložia v danej oblasti, z ktorej pozemky tvorili predmet nájmu a boli určené na účel výstavby bytového domu. Naviac, žalovaný nekontaktoval osobu p. Kráľa uvedenú vo výzve na predkladanie ponúk, so žiadosťou o bližšie informácie. Krajský súd má za to, že predmet Zmluvy o nájme pozemku nemal skrytú vadu, žalovaný nebol uvedený do omylu, predmet nájmu, a to pozemky nespôsobovali nemožnosť plnenia, na ktoré boli prenajaté, t.j. na účel výstavby bytového domu, ku ktorej výstavbe bytového domu aj treťou osobou došlo, preto úkon Odstúpenia žalovaného zo dňa 08.01.2019 od Zmluvy o nájme pozemku nebol úkonom relevantným, a tým nevyvolal žiadne právne účinky. Krajský súd poukazuje na Čl. VI Zmluvy o nájme pozemku, z ktorého pod bodom 1. písm. b) vyplýva, že žalovaný ako nájomca mohol ukončiť Zmluvu o nájme pozemku bez uvedenia dôvodu, a to písomnou výpoveďou, čo však neuskutočnil.

35. Okresný súd správne skonštatoval v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď vyhodnotil, že úkon odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku, a to úkon Odstúpenia žalovaného zo dňa 08.01.2019 nebol úkonom platným, ak dôvod odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku nebol dôvodom relevantným. Ak na základe odvolania žalovaného aj krajský súd v zhode so záverom okresného súdu nekonštatoval právnu relevantnosť úkonu Odstúpenia žalovaným zo dňa 08.01.2019 od uzavretej Zmluvy o nájme pozemku, tak potom nebol tu dôvod na vykonanie dôkazu navrhnutého žalovaným, a to na výpoveď svedkyne Ing. W., ktorá mala byť vypočutá k úkonu odstúpenia od zmluvy žalovaným, ktorá navrhnutá svedkyňa sa mala vyjadrovať aj k dialógu so žalobcom o vzniknutej situácii a k rozpočtu.

36. V danej veci bolo preukázané odstúpenie od Zmluvy o nájme pozemku zo strany žalobcu ako prenajímateľa, a to úkonom zo dňa 1.4.2019 (č.l. 35 spisu). Žalobca ako prenajímateľ odstúpil od Zmluvy o nájme pozemku podľa čl. VI bodu 3. písm. h), a to z dôvodu, že žalovaný ako nájomca napriek výzve nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Dôvod odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku, a to neplatenie nájomného nebol sporný ani doručenie tohto úkonu odstúpenia zo strany žalobcu žalovanému. Relevantným bol úkon odstúpenia od Zmluvy o nájme pozemku uskutočnený žalobcom ako prenajímateľom, a to úkon Odstúpenia zo dňa 1.4.2019. Za aplikácie ust. uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zanikla. Do momentu zániku zmluvy žalobca mal opodstatnený nárok na dlžné nájomné, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, ako aj sumy 40,- Eur spojenej s uplatnením pohľadávky žalobcom ako nákladov spojených s jej uplatnením, preto ak okresný súd žalobe žalobcu podľa výroku I. vyhovel, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a v odvolacom konaní potvrdené. Vecne správne rozhodol okresný súd, pokiaľ výrokom III. vzájomnú žalobu žalovaného na zaplatenie sumy 6.440 Eur ako sumy zaplateného nájomného zamietol, pretože z titulu účinkov odstúpenia od zmluvy žalobcom za aplikácie ust. , žalovaným zaplatené nájomné do momentu trvania Zmluvy o nájme pozemku malo zmluvný základ a nemôže sa jednať o bezdôvodné obohatenie tak, ako ho uplatňoval žalovaný. Aplikáciou ako hmotného práva odstúpením od Zmluvy o nájme pozemku sa zmluva nezrušovala od začiatku, ale zanikla až momentom doručenia úkonu odstúpenia žalobcom žalovanému. Krajský súd dodáva v zhode so záverom okresného súdu, že do momentu odstúpenia od zmluvy žalobcom ako prenajímateľom a do momentu účinkov spojených s odstúpením od Zmluvy o nájme pozemku, žalovaný predmet nájmu ako nájomca mal v nájme, užíval ho, keďže opak preukázaný nebol, a preto nemohol byť úspešný so svojou vzájomnou žalobou na vrátenie zaplateného nájomného. Krajský súd z titulu aplikácie ust. v podrobnostiach odkazuje na skutkové a právne závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom rozsudku, pretože za aplikácie ust. druhá veta sa krajský súd v odôvodnení tohto rozsudku vysporiadal len s podstatnými tvrdeniam žalovaného ako odvolateľa v ním podanom odvolaní. Závislý výrok IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.