Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/139/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: G., s. r. o., so sídlom X. X, G., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Karol Haťapka, s. r. o., so sídlom Vretenová 4, Bratislava, IČO: 46 606 122, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q. zo dňa 14. októbra 2021, č. sp. J./J._PO/G./XXXX/XXXX, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie žalovaného

1. Inšpektorát práce Trenčín, ako prvostupňový správny orgán listom zo dňa 01.02.2021 oznámil žalovanému podľa Správneho poriadku začatie správneho konania o uložení pokuty vo veci porušenia povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v prvom bode , konkrétne za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. , ktorého sa žalobca dopustil v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na prevádzke E. Y. K., Q. XXXX/X, K. tým, že neviedol evidenciu pracovného času zamestnancom tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca na základe dohody o vykonaní práce vykonávala, pričom:

- S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 vykonával prácu v mesiaci apríl 2019 v 14 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonával prácu v 8 zmenách v rozsahu 2 hodiny za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonával prácu v 9 zmenách, z čoho 8 zmien v rozsahu 2 hodiny a 1 zmena v rozsahu 0,6 hodiny, v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07:00 hod. do 13:30 hod. a 1 zmena od 06:00 hod. do 12:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonával prácu v 15 zmenách v rozsahu 2 hodiny za zmenu;

- S. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2018 vykonávala prácu v mesiaci apríl 2019 v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a

3 zmeny od 14:00 hod. do 22:00 hod., t.j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien za mesiac apríl 2019 vykonávala prácu v 7 zmenách v rozsahu 2 hodiny za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 7 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t.j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonávala prácu v 10 zmenách, z čoho 7 zmien v rozsahu 2 hodiny za zmenu, 2 zmeny v rozsahu 1 hodiny a 1 zmenu v rozsahu 1,2 hodiny za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 8 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t.j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06:00 hod. do 12:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonávala prácu v 11 zmenách, z čoho 10 zmien v rozsahu 2 hodiny za zmenu a 1 zmenu v rozsahu 1 hodiny za zmenu,

s tým, že z uvedeného vyplýva, že Rozvrh pracovných zmien predložených ako evidencia pracovného času sa nezhoduje s výpoveďou do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 a nezhoduje sa ani s údajmi v písomnom doklade zaistenom inšpektorom práce - fotodokumentáciou dochádzky zamestnancov za mesiace apríl 2019, jún 2019 a júl 2019, pričom za uvedené porušenie povinnosti je IP Trenčín v súlade s ustanovením oprávnený uložiť pokutu až do výšky 100 000,- Eur.

2. V poradí prvým rozhodnutím č. sp. F./F._K. Q./V./XXXX/XXX zo dňa 25.02.2021 Inšpektorát práce Trenčín podľa ustanovenia uložil žalobcovi pokutu v sume 600,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na prevádzke E. Y. K., Q. XXXX/X, XXX XX K. neviedol evidenciu pracovného času zamestnancom tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca na základe dohody o vykonaní práce vykonávala, pričom:

- S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 vykonával prácu v mesiaci apríl 2019 v 14 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonával prácu v 8 zmenách v rozsahu 2 hodiny za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonával prácu v 9 zmenách, z čoho 8 zmien v rozsahu 2 hodiny a 1 zmena v rozsahu 0,6 hodiny, v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07:00 hod. do 13:30 hod. a 1 zmena od 06:00 hod. do 12:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonával prácu v 15 zmenách v rozsahu 2 hodiny za zmenu;

- S. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2018 vykonávala prácu v mesiaci apríl 2019 v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 3 zmeny od 14:00 hod. do 22:00 hod., t.j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien za mesiac apríl 2019 vykonávala prácu v 7 zmenách v rozsahu 2 hodiny za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 7 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t.j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonávala prácu v 10 zmenách, z čoho 7 zmien v rozsahu 2 hodiny za zmenu, 2 zmeny v rozsahu 1 hodiny a 1 zmenu v rozsahu 1,2 hodiny za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 8 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t.j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06:00 hod. do 12:30 hod., t.j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, avšak podľa zamestnávateľom predloženého Rozvrhu pracovných zmien vykonávala prácu v 11 zmenách, z čoho 10 zmien v rozsahu 2 hodiny za zmenu a 1 zmenu v rozsahu 1 hodiny za zmenu,

s tým, že z uvedeného vyplýva, že Rozvrh pracovných zmien predložených ako evidencia pracovného času sa nezhoduje s výpoveďou do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 a nezhoduje sa ani s údajmi v písomnom doklade zaistenom inšpektorom práce - fotodokumentáciou dochádzky zamestnancov za mesiace apríl 2019, jún 2019 a júl 2019.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu č. sp. F./F._K. Q./V./XXXX/XXX zo dňa 25.02.2021 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný skonštatoval rozpor medzi výrokovou časťou rozhodnutia a odôvodnením a zaviazal prvostupňový správny orgán k odstráneniu tohto rozporu.

4. Listom zo dňa 22.06.2021 oznámil prvostupňový správny orgán žalobcovi pokračovanie v správnom konaní a upovedomil ho o úprave výroku správneho deliktu na nové znenie tak, že pokuta sa žalobcovi ukladá za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. , ktorého sa žalobca ako zamestnávateľ v súvislosti s výkonom inšpekcie práce na prevádzke E. Y. K., Q. XXXX/ X, K. dopustil tým, že neviedol evidenciu pracovného času zamestnancom tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca na základe dohody o vykonaní práce vykonávala, pričom:

- S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 vykonával prácu v mesiaci apríl 2019 v 14 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07:00 hod. do 13:30 hod. a 1 zmena od 06:00 hod. do 12:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu,

- S. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2018 vykonávala prácu v mesiaci apríl 2019 v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 3 zmeny od 14:00 hod. do 22:00 hod., t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 7 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 8 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06:00 hod. do 12:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu,

čo potvrdzuje výpoveď do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 a písomný doklad zaistený inšpektorom práce - fotodokumentácia dochádzky zamestnancov za mesiace apríl 2019, jún 2019 a júl 2019. Zároveň prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 Správneho poriadku poučil žalobcu, že ako účastník konania má možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu ich zistenia, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov v lehote 7 dní.

5. V poradí druhým rozhodnutím č. sp. F./F._K. Q./V./XXXX/XXX zo dňa 13.08.2021 Inšpektorát práce Trenčín podľa ustanovenia uložil žalobcovi pokutu v sume 600,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ust. , ktorého sa žalobca ako zamestnávateľ na prevádzke E. Y. K., Q. XXXX/X, K. dopustil tým, že neviedol evidenciu pracovného času zamestnancom tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca na základe dohody o vykonaní práce vykonávala, pričom:

- S. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 vykonával prácu v mesiaci apríl 2019 v 14 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07:00 hod. do 13:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07:00 hod. do 13:30 hod. a 1 zmena od 06:00 hod. do 12:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu,

- S. E., nar. XX.XX.XXXX, ktorá mala uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2018 vykonávala prácu v mesiaci apríl 2019 v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 3 zmeny od 14:00 hod. do 22:00 hod., t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 7 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t. j, v rozsahu 8 hodín za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06:00 hod. do 14:00 hod. a 8 zmien od 14:00 hod. do 22:00 hod., t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06:00 hod. do 12:30 hod., t. j. v rozsahu 6,5 hodiny za zmenu,

čo potvrdzuje výpoveď do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 a písomný doklad zaistený inšpektorom práce - fotodokumentácia dochádzky zamestnancov za mesiace apríl 2019, jún 2019 a júl 2019.

6. Žalovaný, ktorý vo veci konal na základe odvolania podaného žalobcom, prvostupňové rozhodnutie č. sp. F./F._K. Q./V./XXXX/XXX zo dňa 13.08.2021 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnutým rozhodnutím č. O-XXX/XXXX zo dňa 14.10.2021, č. sp. J./J._PO/G./XXXX/XXXX potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán vo veci náležite zistil skutkový stav a z tohto následne vyvodil i správny právny záver, že žalobca spáchal delikt posúdený ako porušenie . Žalobca tento delikt na svojej prevádzke E. Y. K., Q. XXXX/ X, K. spáchal spôsobom, že neviedol evidenciu pracovného času zamestnancom tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca na základe dohody o vykonaní práce vykonávala, pričom zamestnanec S. H., ktorý mal uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 vykonával prácu v mesiaci apríl 2019 v 14 zmenách od 07.00 h do 13.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07.00 h do 13.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07.00 h do 13.30 h a 1 zmena od 06.00 h do 12.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu a zamestnankyňa S. E., ktorá mala uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2018 vykonávala prácu v mesiaci apríl 2019 v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06.00 h do 14.00 h a 3 zmeny od 14.00 h do 22.00 h, t. j. v rozsahu 8 h za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06.00 h do 14.00 h a 7 zmien od 14.00 h do 22.00 h, t. j. v rozsahu 8 h za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06.00 h do 14.00 h a 8 zmien od 14.00 h do 22.00 h, t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06.00 h do 12.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu.

7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že inšpektorát práce v období 16.01.2020, 18.02.2020, 10.02.2020, 13.02.2020, 20.02.2020 a 24.02.2020 vykonal v zmysle v nadväznosti na a inšpekciu práce u žalobcu na prevádzke E. Y. K., Q. XXXX/X, K. so zameraním na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení pracovnoprávnych predpisov a mzdových predpisov a kontrolovaným obdobím bolo obdobie od apríla 2019 do júla 2020. Predmetným výkonom inšpekcie práce boli zistené dve porušenia v oblasti pracovnoprávnych predpisov, ktoré boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: F.- X-XX-X.X/P-EXX-XX zo dňa 24.02.2020, ku ktorému sa žalobca vyjadril dňa 27.02.2020, v nadväznosti na čo inšpektor práce vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 02.03.2020 s tým, že body č. 1 a 2 protokolu „Pracovnoprávne vzťahy“ ostali nezmenené.

8. Žalovaný poukázal na Dohody o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 a zo dňa 31.12.2018, ktoré preukazujú legitímnym spôsobom uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu na obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2019 so zamestnancami S. H. a S. E.. Ďalej žalovaný poukázal na Registračné listy FO znejúce na zamestnancov S. H. a S. E., ktoré preukazujú, že títo zamestnanci boli žalobcom prihlásení do Sociálnej poisťovne s dátumom vzniku poistenia odo dňa 01.01.2019 s tým, že skutkovú okolnosť, že zamestnanci S. H. a S. E. vykonávali dohodnuté pracovné úlohy na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce v období apríl 2019, jún 2019 a júl 2019 preukazujú i mzdové listy uvedených zamestnancov za rok 2019 obstarané v štádiu výkonu inšpekcie práce. Zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 spísanej priamo počas výkonu inšpekcie práce so zamestnancom S. H. je zrejmé, že evidencia pracovného času zamestnancov sa viedla zapisovaním príchodu a odchodu, pričom pracuje sa podľa rozvrhu zmien na celý mesiac dopredu s tým, že S. H. uviedol, že od apríla 2019 do júla 2019 pracoval 4 dni po 6,5 hodine denne a ďalšie 4 dni mal voľno a takto sa to opakovalo a že od augusta 2019 pracoval v inom režime, kde sa striedal s kolegom, pričom mal pracovný čas od 07.00 h do 13.30 h. S. H. ďalej uviedol, že spolu s ním pracovali aj p. I., p. Z. a p. E., a to tak, že p. I., p. E. pracovali 7,5 zmeny a striedali sa v interiéri a p. Z. sa striedala v exteriéri po 6,5 hodiny za zmenu. S. H. zároveň predložil inšpektorovi práce doklad, kde sa zapisovali príchody a odchody, ktorý sa v tom čase nachádzal priamo na kontrolovanej prevádzke účastníka konania, pričom z uvedeného dokladu - evidencie dochádzky vyplynulo, že zamestnanec S. H. v mesiaci apríl 2019 vykonával prácu v 14 zmenách od 07.00 h do 13.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07.00 h do 13.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu a v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07.00 h do 13.30 h a 1 zmenu od 06.00 h do 12.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu. Ďalej z predmetnej evidencie dochádzky zamestnancov vyplynulo, že zamestnankyňa S. E. v mesiaci apríl 2019 vykonávala prácu v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06.00 h do 14.00 h a 3 zmeny od 14.00 h do 22.00 h, t. j. v rozsahu 8 h za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06.00 h do 14.00 h a 7 zmien od 14.00 h do 22.00 h, t. j. v rozsahu 8 h za zmenu a v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu

v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06.00 h do 14.00 h a 8 zmien od 14.00 h do 22.00 h, t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06.00 h do 12.30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu.

9. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril i k obrane žalobcu spočívajúcej v predložení dokumentov - Rozvrhov pracovných zmien, o ktorých sa žalobca vyjadril tak, že tieto je potrebné považovať za evidenciu pracovného času. Na podklade predmetného „Rozvrhu pracovných zmien“ zamestnanec S. H. v mesiaci apríl 2019 vykonával prácu v 8 zmenách v rozsahu 2 hodín za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 9 zmenách, z čoho 8 zmien v rozsahu 2 hodín a 1 zmenu v rozsahu 0,6 hodiny a v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 15 zmenách v rozsahu 2 hodín za zmenu. Obdobne zamestnankyňa S. E. na podklade „Rozvrhu pracovných zmien“ v mesiaci apríl 2019 vykonávala prácu v 7 zmenách v rozsahu 2 hodín za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 10 zmenách, z čoho 7 zmien v rozsahu 2 hodín za zmenu, 2 zmeny v rozsahu 1 hodiny a 1 zmenu v rozsahu 1,2 hodiny za zmenu a v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 11 zmenách, z čoho 10 zmien v rozsahu 2 hodín za zmenu a 1 zmenu v rozsahu 1 hodiny za zmenu. Žalovaný obdobne ako prvostupňový správny orgán vyhodnotil uvedený dokument predložený žalobcom za dokument vedený v rozpore s , keďže žalobca v prípade zamestnancov S. H. a S. E. vo vyššie uvedenom inkriminovanom období neviedol evidenciu vykonanej práce, tak aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná presná faktická dĺžka časového úseku, v ktorom uvedení zamestnanci prácu na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce vykonávali. Správne orgány na oboch stupňoch mali bez akýchkoľvek pochybností na podklade dôkazov zabezpečených priamo počas priebehu výkonu inšpekcie práce, majúc na mysli Zápisnicu o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 spísanú so zamestnancom S. H. a fotodokumentáciu dochádzky zamestnancov za mesiace apríl 2019, jún 2019 a júl 2019 zaistenú priamo na mieste samom, jednoznačne preukázané v akom presnom a konkrétnom rozsahu zamestnanci S. H. a S. E. v časovom období apríl 2019, jún 2019 a júl 2019 pre žalobcu vykonávali prácu na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce, o vykonávaní ktorej účastník konania, ani v priebehu výkonu inšpekcie práce, ani počas vedeného správneho konania nepredložil žiadnu relevantnú evidenciu pracovného času. Takýmto konaním účastník konania naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu premietnutého do zákonného ustanovenia .

10. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej poukázal na ustanovenie , ktoré stanovuje, že zamestnávateľ je povinný na základe uzatvorených dohôd podľa najmä viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala. Argumentáciu žalobcu, že v danom období spravoval až okolo 1500 pracovníkov a že na vedenie evidencie pracovného času pre jednotlivé prevádzky mal vytvorený systém koordinátorov, žalovaný vyhodnotil tak, že táto odvolacia argumentácia nemá charakter liberačného dôvodu, ktorú by v tejto právnej situácii zákon pripúšťal. Práve naopak, každý zamestnávateľ, a teda i žalobca, ktorý zabezpečuje predmet svojej činnosti prostredníctvom veľkého, či väčšieho počtu zamestnancov na viacerých prevádzkach s odkazom na dikciu ustanovenia má zákonnú obligatórnu povinnosť viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce spôsobom, ktorý riadne a presne zaznamenáva dĺžku odpracovaného času jeho zamestnancami. Uvedené, však žalobca na podklade zabezpečených dôkazov neučinil. Riadne a presné vedenie evidencie vykonávanej práce na základe dohôd o vykonaní práce je obligatórnou povinnosťou každého zamestnávateľa a takto vedená evidencia pracovného času následne predstavuje dôležitý a relevantný podklad pre výpočet mzdových nárokov jednotlivých zamestnancov. Žalovaný zdôraznil, že každý zamestnávateľ by mal mať sám záujem o vedenie riadnej evidencie, aby v prípade spornej situácie mohol preukázať svoje práva, v prípade potreby aj na účely účinnej obrany alebo žaloby na súde. Riadne plnenie týchto evidenčných povinností zo strany zamestnávateľa je i predpokladom spôsobilosti vykonať efektívnu kontrolu dodržiavania pracovných podmienok zo strany príslušného inšpektorátu práce, resp. iných kontrolných orgánov. Povinnosť zamestnávateľa evidovať pracovný čas bola niekoľkokrát zdôraznená aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ napr. vo veci Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO)/Deutsche Bank SAE (C-55/18), Bauer a Willmeroth (C-569/16), Komisia/Spojené kráľovstvo (C-484/04) a pod. Súdny dvor EÚ vo svojich záveroch zdôrazňuje najmä záväzok členských štátov EÚ uložiť zamestnávateľom „povinnosť zaviesť objektívny,

hodnoverný a dostupný systém, ktorý umožní merať dĺžku denného pracovného času odpracovaného každým pracovníkom. Členským štátom prislúcha definovať konkrétne spôsoby zavedenia takéhoto systému, presnejšie formu, ktorú musí mať, a to prípadne s prihliadnutím na individuálne osobitosti každého dotknutého sektora činnosti, či dokonca na špecifickosť určitých podnikov, najmä na ich veľkosť“. Cieľom takéhoto prístupu Súdneho dvora EÚ je zabezpečenie pracovnoprávnej ochrany zamestnancov v podobe zaistenia práv stanovených smernicou o niektorých aspektoch organizácie pracovného času a Charty základných práv občanov EÚ v podobe práva na dodržanie maximálneho týždenného pracovného času zahrnujúci výkon práce nadčas, ako aj minimálnych dôb denného a týždenného odpočinku. Žalovaný dodal, že porušenie pracovnoprávnych predpisov, ktoré bolo v tomto prípade preukázateľne zistené a za ktoré sa uložila pokuta, patrí medzi správne delikty právnickej osoby, ktoré sa zásadne neviažu na zavinenie. Za tento delikt je právnická osoba objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecne liberačné dôvody. Z tohto vyplýva záver, že právnická osoba zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, čo v tomto prípade nastalo.

11. K výške pokuty žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého sankcia musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Ďalej žalovaný poukázal i na ďalší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom súd rovnako judikoval, že uložená pokuta má vo sfére vinného zo správneho deliktu naplniť úlohu preventívno-výchovnú, ale aj represívnu, z toho dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, v opačnom prípade sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu (tzv. generálne pôsobenie) aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Ak sa jedná o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne tak musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. Žalovaný je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pristúpil k uloženiu primeranej sankcie dostatočne odrážajúcej charakter protiprávneho konania účastníka konania a svoje rozhodnutie ohľadne jej výšky a účelnosti i zákonne a vecne odôvodnil a pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky prvoinštančný správny orgán prihliadal na relevantné zákonné kritériá plynúce mu z ustanovenia a z ustanovenia až e)

II.

Argumenty žalobcu a vyjadrenie žalovaného

12. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 30.11.2021, keď v záhlaví tohto rozsudku označené rozhodnutie žalovaného č. Q. zo dňa 14. októbra 2021, č. sp. J./J._PO/G./XXXX/XXXX si prevzal žalobca dňa 29.10.2021 sa žalobca domáha zrušenia uvedeného rozhodnutia žalovaného č. O-XXX/ XXXX zo dňa 14. októbra 2021, č. sp. J./J._PO/G./XXXX/XXXX s odôvodnením, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( ). Pozornosti správneho súdu neuniklo, že v závere správnej žaloby žiada žalobca zrušiť napadnuté rozhodnutie okrem dôvodov podľa , S.s.p. i z dôvodov podľa , , S.s.p.

13. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca v danom období rôznym spôsobom spravoval až okolo 1 500 pracovníkov (zamestnanie, brigáda, dohoda o vykonaní práce a pod.), pričom na to, aby mohol evidovať potrebnú zákonom predpokladanú dokumentáciu mal žalobca vytvorený systém koordinátorov pre jednotlivé prevádzky, kde pracovníci vykonávajú prácu podľa dohody s účastníkom konania. Koordinátori však nemôžu byť neustále v každej prevádzke a vychádzajú z vlastných skutkových zistení, ktoré im hlásia pracovníci a predovšetkým zo zmlúv uzavretých s jednotlivými pracovníkmi. Žalobca zdôraznil,

že nemôže obsiahnuť každú jednu činnosť každého jedného pracovníka a nemôže zodpovedať ani za to, ak sa pracovník na mieste v prevádzke, kde vykonáva svoju činnosť dohodne s pracovníkmi cudzej prevádzky (osobná súkromná dohoda) inak ako znie zmluva medzi ním a účastníkom konania. Pri tak veľkom množstve zamestnancov nemôže žalobca - a ani na to nemá zákonné oprávnenie - kontrolovať zamestnancov, čo robia vo svojom voľnom čase podľa zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak sa zamestnávateľ rozhodne pracovať na inom pracovisku, alebo na tom istom, kde bol zaradený vo svojom voľnom čase, resp. v čase, ktorý koordinátorovi žalobcu nebol nikým oznámený, t.j. zamestnancom ani prevádzkou, kde je na prácu zamestnanec inak zaradený, nemôže za to niesť žalobca zodpovednosť. Žalobca dodal, že ak existuje iná dokumentácia o práci než akú vedie žalobca, okrem toho, že žalobca o nej nemá žiadnu vedomosť, nemôže ju ani svojou vôľovou činnosťou korigovať, zasahovať do nej ani inak ju spravovať a nemôže preto niesť za ňu zodpovednosť, nakoľko absentuje tu príčinná súvislosť medzi inou než žalobcom vedenou evidenciou a následkom, ktorý by mal vyvolať práve žalobca. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NSSR sp. zn. zo dňa 30. 10. 2008, podľa ktorého je nutné riadne odôvodniť všetky skutkové zistenia, pričom medzi týmito zisteniami musí jednoznačne existovať príčinná súvislosť medzi konaním (resp. vôľou) žalobcu a vyvolaným následkom. V napadnutom rozhodnutí ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo taká príčinná súvislosť neexistuje. Žalobca si riadne splnil prostredníctvom koordinátora svoju povinnosť evidencie práce ako to má na mysli zákon. Ak pracovník vykonal prácu v prevádzke, na ktorú bol zaradený mimo vedomia žalobcu, mimo podmienok uvedených v zmluve a bez toho, aby to žalobcovi oznámil, žalobca za také konanie nemôže niesť zodpovednosť. Touto argumentáciou sa žalovaný vôbec nezaoberal, vynechal ju zo svojho odôvodnenia až ignoroval argument žalobcu.

14. Žalobca uzavrel, že príčinnú súvislosť je povinný preukázať správny orgán, ktorý vyrubuje pokutu, čo sa nestalo. Žalovaný teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a spoľahol sa len na vlastný úsudok. V posudzovanom prípade podľa žalobcu jednoznačne absentuje preukázanie príčinnej súvislosti medzi vôľou ovládaným konaním žalobcu a konaním pracovníka. Pokuta preto nie je preukázaná tak, ako to vyžaduje platná legislatíva a súdna prax.

15. Žalobca súčasne so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č.k. -70 zo dňa 12.01.2022 tak, že návrh zamietol, keď dospel k záveru, že neboli zistené dôvody pre jeho priznanie.

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Skonštatoval, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom konaní, tak rozhodnutie inšpektorátu práce z úrovne prvostupňového správneho orgánu, ako i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho právneho posúdenia veci a že tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v intenciách , , a , , a a Správneho poriadku a súčasne i za riadnej akceptácie základných zásad . V konaní bolo spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázané zo strany žalobcu spáchanie deliktu posúdeného ako porušenie spočívajúcom v tom, že žalobca neviedol evidenciu pracovného času zamestnancom tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca na základe dohody o vykonaní práce vykonávala. Spáchania tohto deliktu sa žalobca dopustil vo vzťahu k zamestnancovi S. H., ktorý mal so žalobcom uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 30.12.2018 a vykonával prácu v mesiaci apríl 2019 v 14 zmenách od 07:00 h do 13:30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonával prácu v 11 zmenách od 07:00 h do 13:30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonával prácu v 25 zmenách, z čoho 24 zmien od 07:00 h do 13:30 h a 1 zmena od 06:00 h do 12:30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu a vo vzťahu k zamestnankyni S. E., ktorá mala so žalobcom uzatvorenú Dohodu o vykonaní práce zo dňa 31.12.2018 a vykonávala prácu v mesiaci apríl 2019 v 11 zmenách, z čoho 8 zmien od 06:00 h do 14:00 h a 3 zmeny od 14:00 h do 22:00 h, t. j. v rozsahu 8 h za zmenu, v mesiaci jún 2019 vykonávala prácu v 12 zmenách, z čoho 5 zmien od 06:00 h do 14:00 h a 7 zmien od 14:00 h do 22:00 h, t. j. v rozsahu 8 h za zmenu, v mesiaci júl 2019 vykonávala prácu v 16 zmenách, z čoho konkrétne 7 zmien od 06:00 h do 14:00 h a 8 zmien od 14:00 h do 22:00 h, t. j. v rozsahu 8 hodín za zmenu a 1 zmenu od 06:00 h do 12:30 h, t. j. v rozsahu 6,5 h za zmenu. Tento delikt bez pochyby preukazujú relevantné dôkazy, a to výpoveď do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 18.02.2020 a písomný doklad zaistený inšpektorom práce v štádiu výkonu inšpekcie práce - fotodokumentácia dochádzky zamestnancov za mesiace apríl 2019, jún 2019 a júl 2019.

17. Žalovaný zopakoval, že žalobný dôvod žalobcu súvisiaci s tým, že žalobca v danom kontrolovanom období rôznym spôsobom spravoval až okolo 1 500 pracovníkov a na to, aby mohol evidovať potrebnú zákonom predpokladanú dokumentáciu mal žalobca vytvorený systém koordinátorov pre jednotlivé prevádzky, kde títo koordinátori logicky nemohli byť neustále v každej prevádzke a vychádzali z vlastných skutkových zistení, nemôže obstáť, nakoľko nemá charakter liberačného dôvodu, ktorú by v tejto právnej situácii zákon pripúšťal. Žalovaný opakovane zdôraznil, že práve naopak, každý zamestnávateľ, a teda i žalobca, ktorý zabezpečuje predmet svojej činnosti prostredníctvom veľkého, či väčšieho počtu zamestnancov na viacerých prevádzkach s odkazom na dikciu zákonného ustanovenia má zákonnú obligatórnu povinnosť viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce spôsobom, ktorý riadne a presne zaznamenáva dĺžku odpracovaného času jeho zamestnancami, nakoľko len takto vedená evidencia pracovného času predstavuje dôležitý a relevantný podklad pre výpočet mzdových nárokov jednotlivých zamestnancov.

18. Replika a duplika v konaní podaná nebola.

III.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Senát Krajského súdu v Trenčíne konajúci ako správny súd (§ 23 ods. 1 S.s.p.), v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 6 ods. 1 S.s.p.), ako vecne (§ 10 S.s.p.) a miestne príslušný na konanie (§ 13 ods. 1 S.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 S.s.p.) zisteného správnym orgánom (§ 119 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu (§ 182 ods. 1 písm. c/ S.s.p.) a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 134 ods. 1 S.s.p.), pokiaľ nejde o vady, na ktoré prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 195 S.s.p.) a po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 S.s.p.), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 S.s.p.), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 S.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré môže byť predmetom súdneho prieskumu (§ 6 ods. 2, § 7 S.s.p.), vec rozhodol bez pojednávania (§ 107 ods. 2 S.s.p. v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ S.s.p. a S.s.p.) a po oboznámení sa so správnou žalobou, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd jednomyseľne ( veta prvá S.s.p. v spojení s ) k záveru, že nakoľko rozhodnutie a postup žalovaného v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, a keďže v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil správny súd ani takú vadu, na ktorú má povinnosť prihliadať ex offo ( S.s.p. v spojení s S.s.p.), nie je možné priznať správnej žalobe úspech a teda žaloba nie je dôvodná, preto verejne vyhláseným rozsudkom ( S.s.p.) vyslovil, že sa žaloba zamieta ( S.s.p.).

20. Podľa , na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce je zamestnávateľ povinný najmä viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, a viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody o vykonaní práce, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala.

21. Podľa , Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur.

22. Podľa , Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.

23. Správny súd konštatuje, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zamestnávateľ je povinný na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce riadne viesť evidenciu pracovného času pod sankciou uloženia pokuty až do výšky 100 000 euro. Nesplnenie tejto povinnosti je správnym deliktom, pričom keďže ide o zodpovednosť žalobcu, ktorý je právnickou osobou, jeho zodpovednosť sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti a pre správny orgán je pre vyvodenie zodpovednosti postačujúcou skutočnosťou zistenie existencie protiprávneho stavu. Zbavenie sa zodpovednosti je v prípade objektívnej zodpovednosti možné len pri existencii liberačných dôvodov, ktoré musia byť zakotvené priamo v zákone.

24. Pokiaľ ide o skutkový stav v prejednávanej veci, tento bol zo strany správnych orgánov objasnený dostatočne a ustálený správne. V tomto smere nemožno skutočne správnym orgánom nič vyčítať. Je nepochybné, že zamestnanci žalobcu S. H. a S. E. v mesiacoch apríl 2019, jún 2019 a júl 2019 odpracovali v skutočnosti niekoľkonásobne viac hodín, ako im žalobca priznal v rozvrhu pracovných zmien a následne v mzdovom liste. To, koľko v skutočnosti menovaní zamestnanci odpracovali je zrejmé z dochádzky zamestnancov - listiny, do ktorej si zamestnanci značili príchod a odchod zo zamestnania. Pravdivosť týchto údajov potvrdil zamestnanec S. H. a správny súd nemá najmenší dôvod o pravdivosti takto zistených skutočností pochybovať. Žalobca nepredložil žiadnu listinu, ktorá by mohla byť považovaná za riadnu evidenciu pracovného času menovaných zamestnancov. Pokiaľ ide o žalobcom predložený rozvrh pracovných zmien, údaje na ňom nekorešpondujú so skutočnosťou a správne orgány dôvodne ustálili, že dokument - rozvrh pracovných zmien je zo strany žalobcu vedený v rozpore s , keďže žalobca v prípade zamestnancov S. H. a S. E. neviedol evidenciu vykonanej práce tak, aby bola v jednotlivých dňoch zaznamenaná presná faktická dĺžka časového úseku, v ktorom uvedení zamestnanci prácu na základe uzatvorených dohôd o vykonaní práce vykonávali. 25. Pokiaľ ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu, správny súd konštatuje, že toto bolo zo strany správnych orgánov učinené správne. Tým, že žalobca ako zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času zamestnancov v súlade s , naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, za ktorý bolo možné uložiť sankciu až do výšky 100 000,- Eur. Keďže zákon pri tomto delikte neuvádza žiaden liberačný dôvod, žalobca, ktorého pri tomto správnom delikte zaťažuje objektívna zodpovednosť, nemá žiadnu možnosť sa zbaviť zodpovednosti za tento delikt, nakoľko existencia protiprávneho stavu - nevedenie riadnej evidencie zo strany žalobcu - bola jednoznačne preukázaná, čo je dostatočnou podmienkou, aby bol žalobca za tento správny delikt zodpovedný. Uložením pokuty vo výške 600,- Eur potom správne orgány naplnili účel citovaného zákonného ustanovenia. V ich postupe správny súd nevidí žiadne nesprávne právne posúdenie veci.

26. Žalobné námietky žalobcu správny súd po ich preskúmaní vyhodnotil ako nedôvodné. Správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca konkretizoval len jednu žalobnú námietku, ostatné - s odkazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) až g) S.s.p. ostali len vo všeobecnej rovine.

27. Žalobca je toho názoru, že nie je zodpovedný za nesúlad medzi údajmi v rozvrhu pracovných zmien a skutočne odpracovanou dobou jednotlivými zamestnancami a tvrdí, že si riadne splnil prostredníctvom koordinátora svoju povinnosť evidencie práce ako to má na mysli zákon a dodal, že ak existuje iná dokumentácia o práci než akú vedie žalobca, okrem toho, že žalobca o nej nemá žiadnu vedomosť, nemôže ju ani svojou vôľovou činnosťou korigovať, zasahovať do nej ani inak ju spravovať a nemôže preto niesť za ňu zodpovednosť, nakoľko absentuje tu príčinná súvislosť medzi inou než žalobcom vedenou evidenciou a následkom, ktorý by mal vyvolať práve žalobca, pričom túto príčinnú súvislosť je povinný preukázať správny orgán, ktorý vyrubuje pokutu. Uvedenú žalobnú námietku správny súd nepovažuje za opodstatnenú. Ako už správny súd uviedol v bodoch 23 a 25 tohto rozsudku, pre zodpovednosť žalobcu za predmetný správny delikt postačuje existencia protiprávneho stavu a táto podmienka bola jednoznačne splnená. Je právne irelevantné, z akého dôvodu žalobca nedisponuje evidenciou pracovného času zamestnancov, ktorá by odzrkadľovala reálne odpracovaný čas zamestnancov. V posudzovanom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu za predmetný správny delikt a za stavu, že žalobca riadnou evidenciou pracovného času zamestnancov nedisponuje a zároveň zákon neuvádza žiaden liberačný dôvod, žalobca nemá možnosť sa svojej objektívnej zodpovednosti zbaviť. V nadväznosti na to neobstojí ani tvrdenie žalobcu o povinnosti správnych orgánov zisťovať žalobcom tvrdenú príčinnú súvislosť. Preto obrana žalobcu, tak ako ju formuloval mu nemohla privodiť úspech.

28. Ku všeobecným námietkam žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) až g) S.s.p. správny súd uvádza, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i konania mu predchádzajúceho nezistil žiadne pochybenie v zmysle žalobcom namietaného § 191 ods. 1 písm. c) až g) S.s.p. Skutkový stav bol podľa názoru správneho súdu v prejednávanej veci zistený dostatočne, má oporu v administratívnom spise a taktiež bol správne subsumovaný pod príslušné zákonné ustanovenia. Z rozhodnutia žalovaného je nadovšetko zrejmé, z akých dôvodov bol žalobca uznaný za zodpovedného z predmetného správneho deliktu. Taktiež sa žalovaný vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal i s odvolacími námietkami žalobcu. Nemožno teda za žiadnych okolností tvrdiť, žeby rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné. Taktiež z administratívneho spisu nevyplýva, žeby v konaní pred správnymi orgánmi došlo k porušeniu procesných predpisov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.), že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p.), že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) alebo žeby došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).

29. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutie ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a žalobu zamietol.

31. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá S.s.p., veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).