Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/54/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobkyne C. Ž., G.. XX.X.XXXX, K. U. XXX, XXX XX K., zast. JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava, proti žalovaným 1. Š. C., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXX, XXX XX K. a 2. T.. M. C., G.. XX.X.XXXX, K. U. XXX, XXX XX K., prechodne bytom M. XXXX/X, XXX XX Ú. G. L., Č. P., obaja zast. JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 20.7.2021, doručenou súdu dňa 26.8.2021, domáhala voči žalovaným odstránenia neoprávnenej stavby podľa § . Svoju žalobu odôvodnila skutočnosťami, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k.ú. K. a to rodinného domu so súp. č. XXX na parcele reg. „C“ č. XXX, pozemku - parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 321 m2 zastavaná plocha a nádvorie a pozemku - parc. reg. „C“ č. XXX/X o výmere 111 m2 zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti“). Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXX, k.ú. K. a na pozemku majú postavené drobné stavby, ktoré čiastočne zasahujú do jej pozemku. Presah na jej nehnuteľnosti je zreteľný aj vzhliadnutím mapy s využitím podkladovej mapy ortofoto. Jedná sa o drobné stavby nachádzajúce sa na parcele reg. „C“ č. XXX, ktoré zasahujú do jej parcely reg. „C“ č. XXX a tiež drobné stavby nachádzajúce sa na parcele reg. „C“ č. XXX, ktoré presahujú do jej parcely reg. „C“ č. XXX a XXX/X. Jedná sa o drobné stavby v zlom technickom stave, ktoré sú na hranici životnosti a zároveň bránia vybudovaniu oplotenia. Na základe uvedeného žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť odstrániť všetky drobné stavby zasahujúce do parciel reg. „C“ č. XXX a XXX/X vo vlastníctve žalobkyne a rovnako tak žiadala o náhradu trov konania. Žalobkyňa s podanou žalobou nepredložila žiadne dôkazy.

2. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 22.10.2021, v ktorom uviedli, že nesúhlasia so žalobou žalobkyne a navrhujú predmetnú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Žalovaní 1/, 2/ užívajú predmetné pozemky a stavby na nich postavené nepretržite najmenej 60 rokov. O dobromyseľnosti žalovaných svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia oplotili pozemky, ktoré užívajú taktiež už najmenej od doby, odkedy užívajú pozemky žalovaní. Žalovaní majú za to, že odstránenie stavby na náklady stavebníka je výnimočným riešením a iba krajným opatrením, sankcionujúcim tie najzávažnejšie zásahy. Účelnosť odstránenia neoprávnenej zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého

jednotlivého prípadu. Predmetné stavby boli realizované a sú užívané už viac ako 60 rokov. Za celú dobu ich žalovaní užívali dobromyseľne, v presvedčení, že im stavby a pozemky na ktorých sú postavené vlastnícky patria. Nikým po celú dobu neboli rušení a sama žalobkyňa takéto užívanie rešpektovala, o čom svedčí aj skutočnosť, že pozemky sú ňou, resp. jej právnymi predchodcami, oplotené, pričom niet pochýb o tom, že o stavbách žalobkyňa po celú dobu vedela. Odstránenie stavieb tak, ako sa toho domáha žalobkyňa by bolo nepochybne prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi ( ) a došlo by tým k značnému zásahu do práv žalovaných, najmä s ohľadom na ich dobromyseľnosť.

3. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaných uviedla, že tvrdenia žalovaných o dobromyseľnosti užívania predmetných pozemkov nie sú pravdivé. Právny predchodca žalobkyne minimálne od roku 1976 upozorňoval na skutočnosť, že plot zo strany susedov je posunutý smerom k žalobkyni. V roku 2004 žalobkyňa dala vytýčiť hranicu pozemku geodetom, s čím žalovaní nesúhlasili a vytyčovacie kolíky odstránili. Poukázal tiež na skutočnosť, že stavby, ktoré žiada odstrániť sú drevené, na hranici životnosti a preto ich odstránenie nie je natoľko závažným riešením oproti dlhodobému zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne. Ako dôkazy predložila Protokol o vytýčení hraníc pozemku, žiadosť o prevedenie odhadu škody z 8.9.1976, Odpoveď MNV Betliar zo dňa 1.10.1976, Podnet zo dňa 28.6.2004, Podnet zo dňa 17.9.2013, Upovedomenie o vybavení podnetu zo dňa 25.10.2013.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.3.2022, na ktorom sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia. Na pojednávanie sa nedostavil žalovaný v 2. rade, ktorého neprítomnosť ospravedlnil jeho právny zástupca, nakoľko žije v zahraničí, súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, Protokolom o vytýčení hraníc pozemku, Žiadosťou o prevedenie odhadu škody z 8.9.1976, Odpoveďou MNV Betliar zo dňa 1.10.1976, Podnet zo dňa 28.6.2004, Podnetom zo dňa 17.9.2013, Upovedomením o vybavení podnetu zo dňa 25.10.2013, výsluchom sporových strán, predloženou fotodokumentáciou, výpisom z LV č. XXX k.ú. K., č. XXX k.ú. K., č. XXX k.ú. K., č. XXX k.ú. K. a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu tak, ako bola súdu doručená, ako aj na všetkých písomných vyjadreniach. Ďalej uviedla, že uvedené stavby poškodzujú majetok žalobkyne. Žalobu podala z dôvodu, že nemôžu robiť rekonštrukciu ich domu, nakoľko nemajú prístup z pozemku žalovaných. Objednala už aj geodeta, ktorý vytýčil hranice pozemku. Vytýčil ich tak, že ich označil kolíkmi, zameral, sused tieto kolíky vyhodil. Zamoká jej nehnuteľnosť, nakoľko stavby sa nachádzajú v blízkosti jej plota a domu. Niektoré sú aj menej ako 30 cm od jej múra. Nemá vedomosť kto dané stavby postavil. Sú to drevené stavby, potrebuje urobiť nový plot, preto žiada o odstránenie týchto stavieb. Ide konkrétne o dva kurníky a dve drevárne. Jedna z tých drevárni je len nejakých 23 cm od ich múru. Zároveň krátkou cestou doručila súdu návrh na pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane žalobcov a to C. M. G.. XX.X.XXXX, M. M., G.. XX.X.XXXX, K. U. XXX, K. Q. M. I., G.. XX.X.XXXX, K. U. XXX, K..

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Aj z prednesu právnej zástupkyne vyplýva, že nedošlo k úprave žaloby, i napriek právnemu posúdeniu súdom. Petit tak ako je uvedený v žalobe je nevykonateľný. Spolu so žalobou mali byť predložené všetky dôkazy, ktoré preukazujú opodstatnenosť žaloby. Žiaľ, žiaden dôkaz predložený spolu so žalobou nebol a nie je možné takto všeobecne špecifikovanú žalobu považovať za dôvodnú. Pokiaľ ide o návrh právnej zástupkyni o pristúpení nových účastníkov na strane žalobcu, tento návrh nemôžeme považovať za zákonný, vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa jednak nepredložila plnomocenstvo, ani súhlas tých, ktorí majú vystupovať na strane žalobcov. A nakoniec o takejto žalobe je možné konať aj keď takúto žalobu podáva jeden spoluvlastník. Teda nevidí žiadny dôvod, aby súd pripustil, ani nie je možné, vzhľadom na tie námietky, ktoré uviedol. Navrhuje žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

8. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že jednu dreváreň postavili ešte jeho svokrovci. On sa do rodiny iba priženil. Potom sa postavila ďalšia, švagriná potom postavila kurínec. On asi pred 30 rokmi postavil jeden drevený kurínec. Manželka zomrela pred 6 rokmi. On dané nehnuteľnosti zdedil spolu so žalovaným 2/. On v podiele 1 a žalovaný 2. rade v pomere 3. Ďalej uviedol, že sú to drevené stavby, ktoré sú bez základu. Čo sa týka k vytýčeniu hranice medzi pozemkami, je na nich plot, ktorý staval ešte

zrejme otec žalobkyne, je starý, je tam už desiatky rokov. Nechce sa mu veriť zameraniu, tak ako bolo vykonané geodetom. C. tam žili od nepamäti, neboli takéto problémy.

9. Zo Žiadosti o prevedenie odhadu škody z 8.9.1976, Odpovede MNV Betliar zo dňa 1.10.1976, Podnetu zo dňa 28.6.2004, Podnetu zo dňa 17.9.2013, Upovedomenia o vybavení podnetu zo dňa 25.10.2013 vyplýva, že žalobkyňa najneskôr od roku 1976 upozorňovala na poškodenie oplotenia jej záhrady, presakovaniu vody na jej pozemok, poškodzovanie múrov rodinného domu zo strany jej susedov. V roku 2004 podala Obecnému úradu v Betliari podnet na riešenie pretrvávajúcich škôd spôsobených susednými stavbami, ktoré podľa zamerania geodetom zasahujú do pozemkov žalobkyne a poškodzujú majetok žalobkyne. V roku 2013 sa žalobkyňa opätovne obrátila na Obecný úrad v Betliari, kde žiadala o vykonanie nápravy z dôvodu pretrvávania protiprávneho stavu (stavby zasahujúce na jej pozemok, vlhnutie muriva, opadanie omietky). Obec Betliar upovedomením o vybavení podnetu dňa 25.10.2013 po vykonanom miestnom šetrení uviedla, že predpokladaný zdroj zamokania bol odstránený, odkvapový žľab v koncovej časti domu č. XXX je prederavený a vyžaduje si údržbu resp. výmenu, rovnako tak si vyžaduje opravu omietka na niektorých miestach na severnej stene domu. Obecný úrad upozornil oboch vlastníkov susedných nehnuteľností na ust. .

10. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 18.5.2004 vyplýva, že hranica bola vytýčená pomocou polárnej metódy - vytyčovacie prvky boli vypočítané zo súradníc podrobných bodov a kontrolne odmerané z katastrálnej mapy, vytýčené lomové body hranice pozemkov boli v prírode označené železnými rúrkami. Vlastníci parcely č. XXX a XXX nesúhlasili s vytýčenou hranicou.

11. Podľa výpisu z LV č. XXX, k.ú. K. žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 180 m2, záhrada v podiele 1/1.

12. Podľa výpisu z LV č. XXX, k.ú. K. žalobkyňa je spoluvlastníčkou nehnuteľností parc. č. XXX/X o výmere 111 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXX o výmere 321 m2, zastavaná plocha a nádvorie v podiele spolu 5/8. Ďalšími spoluvlastníkmi sú C. M., G.. XX.X.XXXX, M. M. G.. X.X.XXXX, K. U. XXX, XXX XX K. v podiele 1/8 a M. L., G.. XX.X.XXXX, K. U. XXX, XXX XX K. v podiele 1/8.

13. Podľa výpisu z LV č. XXX, k.ú. K. žalovaní v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX o výmere 540 m2, zastavaná plocha, žalovaný v 1. rade v podiele 1 a žalovaný v 2. rade v podiele 3.

14. Podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. K. žalovaní v 1. a 2. rade sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX o výmere 709 m2, záhrada, žalovaný v 1. rade v podiele 1/3 a žalovaný v 2. rade v podiele 2/3.

15. Na predloženej fotodokumentácii sú znázornené - odkvapový žľab, pletivové oplotenie, drevené stavby, zadná stena rodinného domu spolu s prívesným vozíkom, spodná časť drevárne, drevená stavba všetky bez uvedenia ďalšieho popisu. Podľa dátumu boli fotografie vyhotovené dňa 15.3.2022

16. Podľa ust. , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

17. Ustanovením bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. a . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.

18. Podľa , a (ďalej len ) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

19. Podľa nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

20. Ustanovenie upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Súd teda skúmal, či sú splnené podmienky uvedené v ust. . Žalobu na odstránenie stavby podľa možno podať bez časového obmedzenia. Právo na vysporiadanie neoprávnenej stavby podľa sa totiž nepremlčuje. V prvom rade je preto potrebné určiť, či v prípade ide o stavbu, ďalej či je zriadená na cudzom pozemku a komu pozemok patrí a kto zriadil stavbu resp. mu patrí.

21. Stavba je neoprávnenou vtedy, ak ju niekto staval na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil právny titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. O neoprávnenú stavbu ide v praxi vtedy, keď stavebník nie je vlastníkom pozemku a k pozemku nemá ani iný relevantný právny titul (napr. právo nájmu, užívacie právo atď.). Oprávnenosť či neoprávnenosť stavby z hľadiska verejného práva (existencia stavebného povolenia vydaného v súlade so stavebným zákonom) je vzhľadom na ustanovenie bez právneho významu. Neoprávneným stavebníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď nie je vôbec oprávnená užívať pozemok, alebo je oprávnená užívať ho na iný účel. Z hľadiska neoprávnenosti stavby nie je dôležitá ani subjektívna stránka stavebníka, t. j. dôvod, na základe ktorého vznikla neoprávnená stavba (omyl stavebníka, úmyselné konanie). Nie je teda rozhodujúce, či stavebník realizoval stavbu v dobrej či v zlej viere, a preto sa neposkytuje zvýšená ochrana stavebníkovi, ktorý bol v dobrej viere, a to dokonca ani v tom prípade, keď vlastník pozemku o stavbe vedel a nezabránil tomu. Na občianskoprávnej neoprávnenosti stavebníka nemôže nič zmeniť nielen nedopatrením či pochybením stavebného úradu vydané stavebné povolenie, ale dokonca ani subjektívne presvedčenie (neoprávneného) stavebníka, že si nepočína nedovolene. Tieto okolnosti môžu mať svoj význam iba z hľadiska, ako súd rozhodne o neoprávnenej stavbe; samotnú občianskoprávnu neoprávnenosť je však vždy potrebné posudzovať objektívne (Ro NS ČR, sp. zn. ). Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je potrebné, aby bola zriadená celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je na tomto pozemku zriadená sčasti (pozri Ro NS ČR zo 6. 1. 2004, sp. zn. ).

22. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či sa v danom prípade jedná o stavby. Ustanovenie sa týka len prípadov stavieb, ktoré sú nehnuteľnosťami, t. j. sú spojené so zemou pevným základom (pozri ). Za neoprávnenú stavbu sa považujú aj líniové stavby či stavby pod povrchom pozemku. Z predložených dôkazov (fotodokumentácia, výpoveď žalobkyne a žalovaného v 1. rade) vyplýva, že žalobkyňa žiada o odstránenie drevených stavieb, ktoré nie sú spojené so zemou pevným základom (drevárne a kurníky). Nie je teda splnená prvá podmienka podľa ust. , že sa musí jednať o nehnuteľnosť - stavbu spojenú so zemou pevným základom.

23. Žalobkyňa tiež nijako vo svojej žalobe nešpecifikovala o aké presné stavby ide, kde sa nachádzajú, v akom rozsahu zasahujú do pozemkov v jej vlastníctve. Žalobkyňa vychádzala z predpokladu, že stavby sú postavené na jej pozemku a to aj podľa Protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 18.5.2004. Aj v prípade, že by tento protokol bol správny, doposiaľ nedošlo k zmene zápisu v katastri nehnuteľností, nebol vypracovaný geometrický plán, ktorý by bol podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa tak predloženými dôkazmi nepreukázala ani skutočnosť, že ňou označené stavby sa nachádzajú aj na jej pozemkoch.

24. Preukázanou skutočnosťou výpoveďou žalovaného v 1. rade je, že uvedené drevené stavby zriadili právny predchodcovia žalovaných resp. samotní žalovaní.

25. Ďalšou podstatnou skutočnosťou je preskúmavanie vecnej či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou

každého sporového konania tak, ako už bolo načrtnuté vyššie. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 06.2010). V prípade žalôb uvedených v ustanovení je aktívne legitimovaný vlastník pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená. Vlastník pozemku je aktívne legitimovaný i k žalobe na odstránenie časti stavby, aj keď jej ďalšia časť nestojí na jeho pozemku, ale na pozemku inej osoby, ktorá nie je účastníkom konania (stavebník), a to i v prípade, že dôsledkom splnenia tejto povinnosti žalovaného stavebníka je nevyhnutné odstrániť i tú časť stavby na pozemku, ktorá žalobcom nepatrí, a že vlastník iného pozemku s týmto odstránením nesúhlasí (pozri Ro NS ČR z 30. 3. 2005, sp. zn. ). Ak je však pozemok v spoluvlastníctve (podielovom či bezpodielovom), musia na strane žalobcu vystupovať všetci spoluvlastníci. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. K., na ktorom je zapísaná nehnuteľnosť parc. č. XXX/X, vyplýva, že táto je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Z listu vlastníctva č. XXX k.ú. K., na ktorom je zapísaná nehnuteľnosť parc. č. XXX, vyplýva, že táto je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a ďalších troch spoluvlastníkov. Samotná skutočnosť, že na strane žalobcov nevystupujú všetci spoluvlastníci zastavaného pozemku, vylučuje prípadné vysporiadanie neoprávnenej stavby na takom pozemku podľa a stačí na zamietnutie žaloby (Uz NS ČR z 23. 11. 2006, sp. zn. ). Pasívne legitimovaný v spore podľa je vlastník neoprávnenej stavby. Výpoveďou žalovaného v 1. rade mal súd za preukázané, že je vlastníkom drevených stavieb, ktorých odstránenie žalobkyňa žiada.

26. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobu žalobkyne je nutné zamietnuť z dôvodov nesplnenia podmienok pre rozhodnutie podľa a z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobkyne.

27. Podlˇa , trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´ vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.

28. Podlˇa a , su´d prizna´ strane na´hradu trov konania podlˇa pomeru jej u´spechu vo veci. Ak mala strana vo veci u´spech len cˇiastocˇny´, su´d na´hradu trov konania pomerne rozdeli´, pri´padne vyslovi´, zˇe zˇiadna zo stra´n nema´ na na´hradu trov konania pra´vo.

29. Podlˇa a , o na´roku na na´hradu trov konania rozhodne aj bez na´vrhu su´d v rozhodnuti´, ktory´m sa konanie koncˇi´. O vy´sˇke na´hrady trov konania rozhodne su´d prvej insˇtancie po pra´voplatnosti rozhodnutia, ktory´m sa konanie koncˇi´, samostatny´m uzneseni´m, ktore´ vyda´ su ´dny u´radni´k.

30. Podlˇa , vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne ´ osobitne´ho zretelˇa.

31. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa rozhodol aj o náhrade trov konania. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, majú preto oproti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd nevzhliadol u strán sporu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa , a preto rozhodol, že žalovaní majú podľa proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je mozˇne´ podatˇ odvolanie v lehote do 15 dni´ odo dnˇa jeho dorucˇenia na Okresnom su´de Rožňava ( , pi´sm. m) ).

V odvolani´ sa ma´ popri vsˇeobecny´ch na´lezˇitostiach podania, a si´ce ktore´mu su´du je urcˇene´, kto ho robi´, ktorej veci sa ty´ka, cˇo sa ni´m sleduje, podpis, spisova´ znacˇka konania ( ) uviestˇ, proti ktore´mu rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napa´da, z aky´ch do^vodov sa rozhodnutie povazˇuje za nespra´vne (odvolacie do^vody) a cˇoho sa odvolatelˇ doma´ha (odvolaci´ na ´vrh) ( ).

Odvolanie mozˇno odo^vodnitˇ len ty´m, zˇe:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej mozˇno odo^vodnitˇ aj ty´m, zˇe pra´voplatne´ uznesenie su ´du prvej insˇtancie, ktore´ predcha´dzalo rozhodnutiu vo veci samej, ma´ vadu uvedenu´ v odseku 1, ak ta´to vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinny´ dobrovolˇne nesplni´, cˇo mu uklada´ vykonatelˇne´ su´dne rozhodnutie, opra´vneny´ mo^zˇe podatˇ na´vrh na vy´kon exeku´cie podlˇa osobitne´ho za´kona (za´k. cˇ. ).