Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_0T-179-2021.pdf
PDF · 80.07 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/179/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, samosudcom Mgr. Ondrejom Hertelom, v trestnej veci vedenej proti obžalovanej J.. F. X., N.. X.X.XXXX M. Š., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. marca 2022 v Galante, takto
rozhodol:
Obžalovaná: J.. F. X., N.. X.X.XXXX M. Š., C. A. W. B. XXX, W. B.,
je vinná, že
dňa 15. júla 2021 v čase okolo 23:30 hod. v V. B. W. L. F.. Š., pod vplyvom alkoholu viedla ako vodič osobné motorové vozidlo značky MERCEDES-BENZ evidenčného čísla X., kde bola hliadkou Obvodného oddelenia PZ Sereď kontrolovaná a podrobená dychovej skúške s tým, že elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus jej bola nameraná hodnota 1,18 mg/l alkoholu v dychu (v prepočte 2,46 promile), napriek tomu, že rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Galanta č. ORPZ-GA-ODI2-2020/003285-P zo dňa 18.06.2020, právoplatným dňa 04.08.2020 jej bol okrem iného uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 (dvanásť) mesiacov,
teda
- vykonávala v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodila vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
- marila výkon rozhodnutia iného orgánu verejnej moci tým, že vykonávala činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím spáchala
- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona a § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) eur.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon úhrnného peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá aj úhrnný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 6 (šesť) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 17.7.2021 na Okresný súd Galanta obžalobu pod č. k. 1 Pv 315/21/2202-5 zo dňa 17.7.2021 na J.. F. X. (ďalej len „obžalovaná“) pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste, a to oboznámením listinných dôkazov:
- Odpis registra trestov na č.l. 30
- Výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 32
- Evidenčná karta č.l. 37-38
- aktualizovaná lustrácia - odpis registra trestov na č.l. 61
- aktualizovaná lustrácia - centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov na č.l. 62
- aktualizovaná lustrácia - odpoveď na lustráciu v databáze súdov na č.l. 63
- aktualizovaná lustrácia - agenda dopravno-správnych činností na č.l. 64
Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaná má 1 záznam v registri trestov.
Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaná má 4 záznamy v ústrednej evidencii priestupkov.
Z evidenčnej karty vyplynulo, že obžalovaná má evidovanú 1 blokovú pokutu a 2 ostatné priestupky.
Z aktualizovanej lustrácie - odpis registra trestov vyplynulo, že obžalovaná má 1 záznam v registri trestov.
Z aktualizovanej lustrácie - centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaná má 2 záznamy v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov.
Z aktualizovanej lustrácie - odpoveď na lustráciu v databáze súdov vyplynulo, že nie je uvedené také konanie, ktoré by bolo relevantné pre ukladanie súhrnného trestu.
Z aktualizovanej lustrácie - agenda dopravno-správnych činností vyplynulo, že obžalovaná má v uvedenej evidencii zaznamenané 4 skutky.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako aj etické. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)
Súd pri úvahách o treste v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd uvedený trest ukladal v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona ako trest úhrnný, nakoľko obžalovaná spáchala v súbehu 2 prečiny, a to prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a prečin podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Súd vychádzal z trestnej sadzby podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, a teda podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona je trestná sadzba 0 až 2 roky. Súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a tento úprimne oľutovala. Zároveň vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná spáchala viac trestných činov a podľa § 37 písm. m), nakoľko obžalovaná už bola odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp.zn. 1T/132/19 zo dňa 22.10.2019 právoplatným dňa 7.2.2020. S poukazom na § 38 ods. 4 Trestného zákona zákonná trestná sadzba po úprave bola 8 mesiacov až 2 roky.
Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a teda páchateľ (procesne ako obžalovaná) neodvolateľne prijala všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že obžalovaná svojím vyhlásením o vine prispela k tomu, že v konaní pred súdom nebolo nevyhnutné vykonávať dokazovanie v plnom rozsahu, a teda súd nemusel vykonávať dokazovanie v rozsahu skutku uvedeného v obžalobe. Súd poukazuje na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Po úprave trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam dolná hranica trestnej sadzby znížená o 1/3 predstavovala 5 a 1/3 mesiaca.
V zmysle § 56 ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanej úhrnný peňažný trest, nakoľko oba trestné činy v súbehu sú právne kvalifikované ako prečin, pričom vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a možnosť nápravy obžalovanej trest odňatia slobody nie je nevyhnutné uložiť. Súd zohľadnil, že obžalovaná má v registri trestov 1 záznam a v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov 2 záznamy. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že na hlavnom pojednávaní sa zúčastnil ako verejnosť aj zamestnávateľ obžalovanej, čo je potrebné vyhodnotiť ako faktor, ktorý zlepší nápravu obžalovanej. Ustanovenie § 56 ods. 1 Trestného zákona určuje pri peňažnom treste dolnú hranicu 160 eur a hornú hranicu 331.930 eur. Súd poukazuje ako na judikát R 32/2009-III zverejnený v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 04/2009 (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 8. apríla 2009, sp. zn. 23 To 1/2009) tak aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Tdo/44/2018 zo dňa 21.11.2018. Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanej peňažný trest vo výške 2.000 (dvetisíc) eur, nakoľko s prihliadnutím na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, osobu páchateľa a jeho pohnútku, považuje tento trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Tu je potrebné zdôrazniť, že to bola samotná obžalovaná, ktorá uviedla v odpore proti trestnému rozkazu, že navrhuje uloženie peňažného trestu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon úhrnného peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť) mesiacov, ktorý považuje za dostatočný.
Nakoľko obžalovaná spáchala trestné činy v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanej uložil aj úhrnný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke v trvaní 6 (šesť) rokov. Takto určený trest zákazu činnosti v celkovom trvaní 6 (šesť) rokov vyradí obžalovanú z vedenia motorových vozidiel v cestnej premávke, čím bude zabezpečená ochrana spoločnosti, pričom zároveň bude pôsobiť na obžalovanú výchove.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).