Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-15C/455/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľudmilou Jančovičovou, v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom Pribinova 19, proti žalovaným: 1/ X. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. č. XXX, 2/ F. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, B., o zaplatenie 11.639,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 11.639,91 eur, a to v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 06.06.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 11.639,91 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.01.1989 Slovenská štátna poisťovňa ako poisťovateľ a V. X.-Q. ako poistník uzatvorili spolu poistnú zmluvu číslo 832-653501 o združenom poistení stavieb, ktorou boli poistené nehnuteľnosti nachádzajúce sa na ulici X. XX, B.. Poistenie bolo dojednané na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 19.01.1989. Slovenská štátna poisťovňa sa v roku 1991 transformovala na Slovenskú poisťovňu, a.s., IČO: 00 151 700 a v roku 2002 sa zlúčila so spoločnosťou Allianz poisťovňa, a.s., IČO: 35 703 008, pričom došlo k zániku spoločnosti Allianz poisťovňa, a.s. bez likvidácie zlúčením a premenovaniu na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Dňa 26.09.2007 došlo k úmyselnému podpáleniu rodinného domu nachádzajúceho sa na X. ulici XX v B., čím poistenému V. X.-Q. vznikla škoda v odhadovanej výške 26.893,71 eur (810.200 Sk). Poistený uvedenú škodovú udalosť nahlásil telefonicky žalobcovi, neskôr aj písomným hlásením zo dňa 17.10.2007 a žalobca poistnú udalosť zaregistroval pod č. 0728156400. Po vykonaní likvidácie škodovej udalosti žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie v sume spolu 11.639,91 eur (350.664 Sk). Výplata poistného plnenia prebehla v dvoch platbách, a to suma 4.979,09 eur (150.000 Sk) bola poukázaná dňa 15.02.2008 na adresu D. X.-Q. poštovou poukážkou a suma 6.660,82 eur (200.664 Sk) bola poukázaná dňa 03.11.2008 na adresu V. X.-Q. rovnako poštovou poukážkou. V zmysle výplatou poistného plnenia prešlo právo na náhradu škody vo výške vyplateného poistného plnenia na poisťovateľa - žalobcu. Rozsudkom zo dňa 05.06.2012 sp. zn. , právoplatného dňa 05.06.2012 a rozsudkom zo dňa 13.08.2012 č. k. -4130, právoplatného dňa 13.08.2012, Špecializovaný trestný súd v Pezinku schválil v zmysle , dohody o vine a treste uzavreté medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a žalovanými v 1. a 2. rade a uznal ich vinných v bode 4 (rozsudok ) a v bode 3 (rozsudok -4130) zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa ,

písm. a), ods. 4 písm. b) s použitím . Uvedeného trestného činu sa žalovaní dopustili tak, že s X. L. a A. Q. na základe zadania J. V. si dňa 26.09.2007 rozdelili úlohy za účelom vykonania podpálenia nehnuteľnosti v obci Bernolákovo, a to tak, že žalovaný v 1. rade a X. L. poskytli finančné prostriedky, za ktoré žalovaný v 2. rade zaobstaral automobilový benzín na pumpe v Bratislave, tento prelial do pripravenej plastovej fľaše a následne sa všetci štyria presunuli osobným motorovým vozidlom smerom k obci Bernolákovo, kde následne A. Q. opustil vozidlo a žalovaný v 1. rade, X. L. a žalovaný v 2. rade sa presunuli na iné miesto, pričom A. Q. na základe inštrukcií poskytnutých X. L. a žalovaným v 1. rade v čase okolo 12:30 hodine dňa 26.09.2007 spôsobil požiar pivničných priestorov rodinného domu na X. ulici č. XXX/XX v Bernolákove, a to takým spôsobom, že železnou tyčou, ktorú zobral z osobného motorového vozidla používaného žalovaným v 1. rade, rozbil sklenenú výplň pivničného okna, cez toto následne do pivnice vhodil zapálenú plastovú fľašu a s obsahom automobilového benzínu, čím majiteľom domu, poškodenému V. X.-Q. a jeho manželke D. X.-Q. a P. P. spôsobili značnú škodu vo výške 810.000 Sk (26.887,07 eur). Na základe vyššie uvedeného je nepochybné, že ku škodovej udalosti zo dňa 26.09.2007 došlo úmyselným protiprávnym konaním žalovaných v 1. a 2. rade, z ktorého boli obaja v trestnom konaní uznaní vinnými, a preto žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade zodpovedajú za vzniknutú škodu v zmysle . Zároveň je nepochybné, že v zmysle prešlo právo poškodeného vymáhať náhradu škody vo výške 11.639,91 eur na žalobcu. Žalobca sa výzvami zo dňa 03.07.2012 a 12.12.2012 pokúsil o mimosúdne vyriešenie veci, avšak neúspešne.

2. Žalobca v žalobe označil a k žalobe pripojil najmä nasledovné listiny: návrh na združené poistenie stavieb zo dňa 19.01.1989 (poistnú zmluvu), hlásenie škodovej udalosti, výpis z účtu žalobcu zo dňa 15.02.2008 s detailom poukazu, výpis z účtu žalobcu zo dňa 03.11.2008 s detailom poukazu, informáciu o poukázaní poistného plnenia zo dňa 30.10.2008, rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. zo dňa 05.06.2012, rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č.k. -4130 zo dňa 13.08.2012, výzvu na úhradu spôsobenej škody zo dňa 03.07.2012 adresovanú žalovanému v 1. rade s doručenkou zo dňa 11.07.2012 a výzvu na úhradu spôsobenej škody zo dňa 12.12.2012 adresovanú žalovanému v 2. rade s doručenkou zo dňa 18.12.2012.

3. Žalobca v podaní zo dňa 24.06.2020 vo veci najmä uviedol, že poukazuje na listiny doložené k žalobe a s ohľadom na doložené právoplatné rozhodnutia v trestných konaniach vedených proti žalovaným s poukazom na ust. považuje za preukázaný právny základ žaloby ako aj pasívnu legitimáciu žalovaných. Z obsahu doručených vyjadrení žalovaných nevyplynulo, že by namietali výšku uplatneného nároku, preto túto považuje za nespornú bez potreby ďalšieho dokazovania v tomto smere.

4. Na základe Dodatku č. 1/2018 Spr. 18/2018-1 účinného dňa 16.01.2018 Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava III na rok 2018 Spr. 498/2017 bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudcovi súdneho oddelenia 61C Okresného súdu Bratislava III (aktuálne súdne oddelenie 11C Mestského súdu Bratislava IV).

5. Žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 29.01.2019 najmä uviedol, že uznáva svoj podiel viny na spôsobení škody na majetku poškodeného. Ku svojim skutkom sa priznal, oľutoval ich a bol za ne právoplatne odsúdený. Namietol však, že zatiaľ čo žalobca v žalobe uvádza, že je nepochybné, že ku škodovej udalosti zo dňa 26.09.2007 došlo úmyselným protiprávnym konaním žalovaných v 1. a 2. rade, z ktorého boli obaja v trestnom konaní uznaní vinnými, a preto žalovaný v 1. a žalovaný v 2. rade zodpovedajú za vzniknutú škodu v zmysle , reálne práve z vyššie uvedeného vyplýva, že na danom konaní sa podieľali aj ďalšie osoby, a to napríklad X. L., A. Q. a J. V. a rovnako aj objednávateľ, ktorého totožnosť mu nie je známa. Má však vedomosť, že ďalšie z týchto uvedených osôb boli za daný skutok právoplatne odsúdené. Keďže však nebol účastníkom tohto ďalšieho konania resp. konaní, nevie ich doložiť písomnými kópiami konkrétnych rozsudkov. Predpokladá však, že žalobca má k nim prístup. Ako už uviedol, on osobne sa k daným činom priznal, aktívne ich oľutoval a pomohol objasniť okrem iných aj tento skutok, a bol preto vylúčený na samostatné konanie, z tohoto dôvodu bol právoplatne odsúdený skôr. Na základe uvedeného žiadal súd, aby do plnenia škodového záväzku zaradil aj ďalšie uvedené osoby. Zároveň žiadal, aby na základe zvážil zodpovednosť na škode podľa účasti osôb, ktoré sa na vykonaní činu podieľali, ako je to okrem iného uvedené aj v právoplatnom rozsudku, ktorý poskytol a citoval žalobca. On osobne bol vo výkone trestu nútený vykonať osobný bankrot konkurzom a nevlastní žiaden majetok. Samozrejme si je vedomý, že danej veci sa

oddlženie netýka, no momentálne po výkone trestu nie je schopný tento záväzok pokryť a má problém finančne uspokojiť svoje existenčné potreby. Ak by súd určil pomernú čiastku na splatenie, bolo by to z jeho hľadiska reálnejšie a neocitol by sa opäť v devastačnom kolotoči ako nekonečný dlžník, ktorý naozaj nikdy nebude nič mať a záväzok nebude schopný v žiadnej výške splatiť. Predmetné podanie nebolo podpísané. Žalovaný v 1. rade však obdobné skutočnosti uviedol aj v rámci ústnych prednesov na pojednávaniach.

6. Žalovaný v 2. rade v podaní zo dňa 11.04.2016 k veci najmä uviedol, že je si vedomý toho, že bola vzniknutá škoda. Momentálne je v ÚVTOS a jeho situácia mu nedovoľuje zaplatiť vzniknutú škodu. Žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listín tvoriacich obsah súdneho spisu a na základe uvedeného vzhľadom na to, že ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade účinne nepopreli skutkové tvrdenia žalobcu zistil, že skutkový stav je súladný s opisom v podanej žalobe (odsek 1. tohto odôvodnenia rozsudku).

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec právne posúdil nasledovne.

9. Podľa a (ďalej aj "") (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

11. Podľa (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Podľa (ďalej aj "OZ" alebo "") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

13. Podľa a (1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. (2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.

14. Podľa kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.

15. Podľa (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. (4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

16. Podľa (1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. (2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. (3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných

17. Podľa ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd posúdil žalobu v celom rozsahu ako dôvodnú. V prvom rade súd poukazuje na to, že súd vychádzal z vykonaného dokazovania, právneho posúdenia ale aj z nespornosti skutkových tvrdení strán sporu. Keďže obaja žalovaní v konaní tvrdenia žalobcu výslovne účinným spôsobom nepopreli, súd považoval skutkové tvrdenia žalobcu opísané v žalobe (odsek 1. odôvodnenia tohto rozsudku) za nesporné ( ). Dokazovaním mal súd za nesporné a preukázané, že žalovaní spôsobili škodu vo výške 11.639,91 eur porušením právnej povinnosti v zmysle , ku ktorej došlo v dôsledku spáchania trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa 245 . Predmetná suma bola vyplatená poškodeným v rámci poistného plnenia, čím na žalobcu prešlo právo v zmysle na náhradu uvedeného plnenia. Žalovaný v 1. rade síce v rámci konania poukázal na to, že škoda bola spôsobená viacerými osobami s tým, že namietal, aby bol s ostatnými škodcami zaviazaný na plnenie spoločne a nerozdielne, avšak v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný v 1. rade v tomto smere najmä neuviedol žiadne ďalšie skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie súdu, ktoré by odôvodňovalo, aby súd rozhodol výnimočne o tzv. delenej zodpovednosti za škodu podľa a nie spoločnej a nerozdielnej (tzv. solidárnej) zodpovednosti za škodu, ktorá je pravidlom podľa (R 56/1986). Princíp solidárnej zodpovednosti je zákonným pravidlom a princíp delenej zodpovednosti výnimkou a je na poškodenom, či sa bude domáhať náhrady škody voči všetkým škodcom alebo len voči niektorým z nich. Zákon priorizuje ochranu poškodeného, ktorý má možnosť si vybrať. Je potom na osobách, ktoré škodu spôsobili, aby sa vzájomne vyporiadali podľa ustanovenia . Súd tiež poukazuje na to, že „ak viaceré osoby spôsobili škodu trestnou činnosťou, budú spoločne zodpovední nielen spolupáchatelia trestného činu, ale aj návodcovia, pomocníci a organizátori trestnej činnosti“ (komentár ASPI k ).

19. „Zákon v ustanovení zakotvil princíp solidárnej zodpovednosti. Spoločná a nerozdielna zodpovednosť viacerých škodcov ... môže vzniknúť ako spoločnou činnosťou, tak aj vzájomne nezávislým konaním viacerých osôb.“ „V prípade, ak výsledkom spoločného a vopred dohodnutého protiprávneho konania viacerých škodcov je vznik škody, ktorá bezprostredne vznikne pôsobením len niektorých z nich, je potrebné vyvodiť, že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním aj tých osôb, ktoré svojim konaním bezprostredný škodový následok nevyvolali, avšak podstatným spôsobom prispeli k vzniku škody. Z uvedeného vyplýva, že spoločná zodpovednosť nie je vylúčená tým, že nemožno jednoznačne určiť podiel jednotlivých škodcov na dosiahnutí celkového výsledku (na vzniku škody). Ak bola škoda spôsobená dvoma alebo viacerými škodcami, zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne. Ide o typický príklad pasívnej solidarity. Preto v tomto prípade prichádza do úvahy podporná aplikácia ustanovenia . Podstata solidárnej zodpovednosti spočíva v tom, že každý škodca zodpovedá za ostatných škodcov a všetci zodpovedajú za každého jednotlivého škodcu. Znamená to, že poškodený môže požadovať náhradu škody od jednej (ktorejkoľvek) zo zodpovedných osôb alebo od niektorej z nich, alebo od všetkých. Ak poškodený náhradu škody požaduje od jedného škodcu, ten sa nemôže brániť požiadavkou, aby poškodený požadoval náhradu aj od ostatných škodcov.“ (Fekete, I., . Komentár. Bratislava, 2007, 443 s.). „Súd môže o delenej zodpovednosti rozhodnúť len v odôvodnených prípadoch. Pri rozhodovaní o zodpovednosti za škodu spôsobenú trestným činom, ktorí spáchali žalovaní spoločne, je však vyslovenie solidarity takmer pravidlom...“. (Fekete, I., . Komentár. Bratislava, 2007, 444 s.).

20. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že nemožno bez ďalšieho prenášať možnosť uplatniť si náhradu (tzv. regresný nárok) medzi škodcami navzájom na ťarchu veriteľa, o to viac, ak žalovaní v tomto smere nenavrhli (nešpecifikovali) konkrétny rozsah (pomer) možného plnenia v rámci uplatnenia tzv. delenej (pomernej) zodpovednosti za škodu. Naopak, aj samotný žalovaný v 1. rade poukázal na svoju nemajetnosť, preto nemožno od žalobcu ako veriteľa spravodlivo požadovať, aby si uplatnil tzv. delenú zodpovednosť od každého škodcu samostatne. Súd poukazuje na to, že pri určení delenej zodpovednosti medzi žalovaných by toto samotné mohlo byť v konečnom dôsledku na ujmu aj samotných žalovaných, nakoľko je na nich, v akom rozsahu sa ktorýkoľvek z nich bude v závislosti od plnenia poškodenému domáhať regresného nároku od iného škodcu, o to viac, ak strany v rámci skutkových tvrdení v civilnom sporovom konaní nekonkretizovali rozsah účasti na spôsobení škody. „Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle , ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle , pričom vyžaduje dôsledné uváženie osobitností každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. septembra 2011, sp. zn. ).

21. „Rozhodnutie, ktorým sa priznáva nárok na náhradu škody poškodenému voči škodcom, nemusí obsahovať určenie ich účasti na spôsobení škody...“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1607 s.). Ani „samotná okolnosť, že škodu spôsobili viacerí škodcovia, ktorí sú rôzne majetní, ešte neodôvodňuje rozhodnutie o ich pomernej zodpovednosti za škodu. Podiel konkrétneho škodcu na delikte a rozsah jeho povinnosti nahradiť škodu musí byť kvantifikovaný, a to tak pomerom (podiel jeho účasti na celku, napr. 1/3 alebo 40 %), ako aj absolútnou hodnotou (sumou, ktorú je povinný nahradiť).“ Napokon „v prípade pomernej zodpovednosti nemá škodca regresný nárok, keďže je povinný uhradiť iba toľko, koľko na neho pripadá.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1606 s.).

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Súd pre úplnosť dodáva, že v zmysle uložil žalovaným v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti povinnosť plniť v lehote na plnenie (tzv. paričnej lehote) 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Po zohľadnení výšky peňažného plnenia, keďže sa jedná o vyššiu peňažnú sumu, súd mal za to, že je odôvodnené v tomto prípade predĺžiť paričnú lehotu nad zákonom ustanovenú trojdňovú lehotu na plnenie, keďže plnenie v tak krátkej lehote by mohlo byť podľa názoru súdu objektívne nemožné. Súd však poukazuje aj na to, že žalovaní v priebehu konania od jeho začiatku nespochybnili nárok žalobcu, boli si vedomí vzniku škody, žalobca navyše ani nežiadal úroky z omeškania, ktoré by žalovanú istinu navýšili, preto bolo na žalovaných, aby pristúpili k dobrovoľnému plneniu. Žalobca však zotrval na žalobe v celom rozsahu, čo odôvodňuje prijať záver, že ani v priebehu súdneho konania trvajúceho od roku 2014 teda 10 rokov, nedošlo ani len k čiastočnému plneniu. Zo samotného vyjadrenia žalovaného v 1. rade tiež vyplýva, že ani v prípade povolenia plnenia žalovanej sumy formou splátok nie je schopný tieto splátky realizovať v takej výške, akú navrhoval v priebehu konania žalobca. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o predĺžení paričnej lehoty na 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a je na stranách sporu, tak ako to deklaroval aj žalobca, či na základe prípadnej žiadosti žalovaných, bude požadovať plnenie rovnako od každého škodcu respektíve prípadne aj formou splátok.

24. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania ( ). O tomto nároku súd rozhodol podľa podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca mal proti žalovaným vo veci plný úspech, súd rozhodol o jeho nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku

II. výrokovej časti tohto rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie / /. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV / /.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané / /.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej / /.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania / /.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / /.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe / /. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie odvolania nevyzýva / /.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil / /.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia / /.