Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/15/2021

Potvrdené rozhodnutím 7Co/28/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: 1. Ing. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J., na ul. J. č. 7, 2. H.. H. C., J.., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J., na ul. Z. č. XX, 3. L. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., na ul. Y. č. XX a 4. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v J., na ul. Z. č. XX, právne zastúpených: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 16, IČO: 51 913 984, proti žalovanej: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v J., na ul. H. R. č. X, právne zastúpenej: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., so sídlom v Prešove, na ul. Slovenskej č. 46, IČO: 54 359 490, o určenie, že vec patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.03.2022 č.k. 11C 15/2021-95, takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Žalobcom sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcov: 1. A.. C. C., nar. XX.X.XXXX, L. J. X, J., 2. H.. H. C., J.., nar. XX.X.XXXX, Z. XX, J., 3. L. C., nar. XX.X.XXXX, Y. XX, J., 4. Y. C., nar. X.X.XXXX, Z. XX, J., všetci zastúpení: Advokátska kancelária Fabian a Novosad s.r.o., Masarykova 16, Prešov, IČO: 51913984, p r o t i žalovanej: H. H., X.. X.X.XXXX, L. J., H. R. X, zastúpená: RIEDL advokátska kancelária s. r. o., Slovenská 46, Prešove, IČO: 54359490, o určenie, že vec patrí do dedičstva takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že do aktív dedičstva po poručiteľke Márii Adamkovičovej, rod. Zrubcovej, nar. 17.3.1928, zomr. 2.4.2020 p a t r i a finančné prostriedky vo výške 8.713,90 Eur.

II. Žalobcovia m á j ú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia žalobou z 12.3.2021 sa domáhali určenia, že do aktív dedičstva po poručiteľke H.K. C. patria finančné prostriedky vo výške 8.713,90 Eur. Tvrdili, že poručiteľka v čase smrti disponovala finančnou hotovosťou 10.000 Eur, o čom ich informovala počas svojho života s tým, že tieto peniaze mali byť použité na jej pohreb a zvyšok mal byť rozdelený medzi dedičov rovnakým dielom. Notárka túto sumu nezahrnula do dedičstva z dôvodu spornosti, keďže žalovaná tvrdila, že zostatok týchto finančných prostriedkov po odpočítaní nákladov na pohreb mal ostať jej za niekoľko ročnú opateru poručiteľky. Na preukázanie svojich tvrdení navrhli pripojiť príslušný dedičský spis a vypočuť svedkyne JUDr. Ivetu Andrášovú - notárku a L. C. R..

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že poručiteľka nikdy takouto čiastkou nedisponovala a ponechala na zváženie súdu, či takúto čiastku môže ušetriť 80ročná dôchodkyňa. Zároveň dodala, že o svoju matku sa starala aj s manželom od roku 2008 až do jej smrti, bola totiž nevládna a vyžadovala 24hodinovú starostlivosť, preto aj s manželom bývali spolu s ňou v jej byte a pomáhali jej. Žiadala preto žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia v replike k tomuto vyjadreniu popreli tvrdenie žalovanej a zopakovali, že sama poručiteľka ich informovala o svojich úsporách v hotovosti cez 10.000 Eur a preto navrhli okrem už navrhnutých svedkov aj výsluch svedkyne C. C.. Poukázali na to, že v dedičskom konaní notárka vychádzala pri ustálení rozsahu dedičstva len z tvrdení strán a spornú skutočnosť neskúma. V dedičskom konaní pritom nebola sporná existencia týchto finančných prostriedkov poručiteľky, ale to, či majú patriť do dedičstva. Uviedli, že je logické, že 92 ročná dôchodkyňa mala možnosť uvedenú sumu nasporiť, nemala žiadne zvýšené výdavky na život, navyše v roku 2010 odpredala svoj podiel k pozemkom v obci Trávnica za 6.890 Eur. Zdôraznili tiež, že poručiteľka bola imobilná až od roku 2019 a začiatkom roka 2020 bola umiestnená v domove sociálnych služieb.

4. Žalovaná v duplike zotrvala na zamietajúcom stanovisku k žalobe s tvrdením, že žalobcovia nikdy reálne sporné financie nevideli a o ich existencii nepredložili žiadny dôkaz. Položila otázku prečo skutočnosť o úsporách poručiteľky nenamietali už v dedičskom konaní, ktoré prebehlo v súlade so zákonom. Spochybnila možnosť úspor poručiteľky s tým, že pracovala ako robotníčka a jej manžel ako vrátnik. Nepoprela sumu 6.890 Eur, ktorá bola poručiteľke vyplatená, ale zároveň predložila rozpis rôznych výberov a platieb poručiteľky úhrne vo výške 9.235 Eur, ktoré sa mali realizovať od roku 2008 do roku 2013 (4.500 Eur nie je časovo identifikovaných). Žiadny dôkaz o týchto výdavkoch nepredložila a neoznačila.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov JUDr. Ivety Andrášovej, C. C., L. C., E. H., písomnými vyjadreniami strán, výpisom z účtu poručiteľky, spisom tohto súdu , ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Poručiteľka bývala vo svojom byte spolu so žalovanou a jej manželom, ktorí sa k nej nasťahovali v roku 2008 a opatrovali ju. Jej zdravotný stav sa zhoršil v roku 2019, kedy sa stala imobilnou. Vo februári 2020 bola umiestnená do zariadenia sociálnej starostlivosti a dňa 2.4.2020 zomrela.

7. Dedičské konanie po nej sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. a na notárskom úrade JUDr. Ivety Andrášovej. Dedičmi poručiteľky sú všetky strany tohto sporu. Pojednávanie v dedičskej veci sa uskutočnilo 16.9.2020, kedy bol vykonaný súpis majetku a dlhov poručiteľky. Do aktív bol pojatý byt č. X v J., S. XX a zostatok na osobnom účte poručiteľky č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Poštovej banke a.s. so zostatkom 21,65 Eur. Žalobca v 2.rade, ktorý bol prítomný na pojednávaní a vystupoval aj ako zástupca ostatných žalobcov, žiadal pojať do súpisu aktív aj finančnú hotovosť cca 10.000 Eur, túto skutočnosť žalovaná poprela a vyhlásila, že finančná hotovosť mala byť použitá na pohreb a zbytok mal ostať jej za niekoľkoročnú opateru. To všetko sa konštatuje v zápisnici z pojednávania vrátane toho, že uvedený hnuteľný majetok nebol pojatý do súpisu aktív, nakoľko je sporný medzi dedičmi a uvádza sa aj to, že svoj nárok môžu uplatniť súdnou cestou. Následne dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva tak, že byt nadobudli žalobcovia v 1. a 2.rade a žalovaná po 1/3 a zostatok na účte nadobudla žalovaná. Zo zápisnice vyplýva aj to, že ako dlhy boli ustálené náklady spojené s pohrebom poručiteľky vo výške 1.286,10 Eur. Všetci dedičia, teda vrátane žalovanej, uvedenú zápisnicu podpísali. Súdny komisár spomínanú dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva schválil, určil zostatkovú hodnotu majetku poručiteľky na 22.521,65 Eur - byt v hodnote 22.500 Eur a zostatok na účte 21,65 Eur a to uznesením č.k. -30 zo dňa 16.9.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.10.2020.

8. Súd na návrh žalobcov zabezpečil výpis z účtu poručiteľky od roku 2017, ku ktorému mala dispozičné oprávnenie aj žalovaná. Na uvedený účet bol zasielaný dôchodok poručiteľky, pôvodne vo výške 412,70 Eur mesačne, od roku 2018 vo výške 423,50 Eur mesačne, od roku 2019 vo výške 434,80 Eur a v roku 2020 vo výške 447,50 Eur. Pravidelne z tohto účtu boli posielané sumy zodpovedajúce takmer výške dôchodku na ďalší účet. Išlo o vnútrobankový účet v 365.bank, a.s. (predtým Poštová banka, a.s.) z dôvodu zriadenej služby „výplata poštovým doručovateľom“, čo znamená, že všetky výbery, ktoré boli realizované cez tento účet boli klientke doručené ako jej dôchodok. Z toho dôvodu zostatok na účte poručiteľky k 31.3.2020 bol len 21,65 Eur.

9. Žalobca v 2.rade na pojednávaní uviedol, že poručiteľka - jeho babka sa v priebehu rokov 2013-2019 viackrát vyjadrovala tak, že má usporené peniaze vyše 10.000 Eur na pohreb a že zvyšok si majú dedičia rozdeliť. Úspory mala doma v hotovosti v obálke, ktorú mala uloženú v zásuvke, čo videl sám žalobca pri tom, keď mu pri návšteve dávala nejaké peniaze. Potvrdil, že nikdy jej úspory neprepočítaval.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že niekedy v roku 2019 jej matka (poručiteľka) odovzdala 3.000 Eur s tým, aby ich použila na jej pohreb a zvyšok si nechala za jej starostlivosť o ňu. Žiadny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia však k dispozícií nemá. Nevedela vysvetliť, prečo túto skutočnosť neuviedla pred notárkou. O žiadnych ďalších úsporách nič nevedela a nikdy ich nevidela. Nepamätala si na svoje vyjadrenie v dedičskom konaní, ale potvrdila, že danú zápisnicu podpísala, hoci ju nečítala. Potvrdila tiež, že telefonovala s L. C. R.., ktorej bola ochotná dať 500 Eur z dôvodu, že jej občas pomáhala pri starostlivosti o poručiteľku. Uviedla aj to, že počas spoločného bývania s matkou, táto hradila len 1/3 nákladov na byt a stravu a iné výdavky nemala.

11. Svedkyňa JUDr. Iveta Andrášová - notárka, ktorá prejednávala dedičstvo po H. C. si vzhľadom na odstup času nepamätala na okolnosti tohto prípadu, avšak vychádzajúc z protokolácie zápisnice z pojednávania uviedla, že Mária Miková nepoprela, že by po poručiteľke zostala finančná hotovosť okolo 10.000 Eur, ale namietala to, že patria jej z dôvodu starostlivosti o poručiteľku. Svedkyňa prehlásila, že ak by účastník dedičského konania namietal výšku pohľadávky, ktorá by mala byť predmetom dedenia, určite by to bolo zaprotokolované.

12. Svedkyňa L. C. R.. - matka žalobkyne v 2.rade bola niekoľkokrát v týždni v kontakte s poručiteľkou, ktorá jej mnohokrát hovorila o tom, že má usporenú hotovosť cez 10.000 Eur na pohreb, zvyšok si majú rozdeliť a naposledy jej o tom hovorila v roku 2018. Úspory mala uložené v obálke, pričom svedkyňa bola pritom, keď z nej poručiteľka vyberala peniaze, ktoré príležitostne darovala vnúčatám. Uviedla aj to, že žalovaná jej po smrti svojej matky telefonovala s tým, že zostali po nej nejakej peniaze, o sume nehovorila a že ich rozdelí a poskytne žalobcom okrem žalobcu v 1.rade, s čím svedkyňa nesúhlasila a žalovaná sa jej už viac neozvala.

13. Svedkyňa C. C. - švagriná žalovanej vypovedala podobne s tým, že naposledy jej H. C. hovorila o úsporách vyše 10.000 Eur koncom roka 2019, kedy síce už trpela demenciou, ale niekedy mala chvíle, kedy bola pri plnom vedomí a tak tomu bolo aj pri spomínanom rozhovore. Svedkyňa uviedla, že úspory mala poručiteľka v obálke v zásuvke, aj keď k ich výške sa nevedela vyjadriť. Dodala, že poručiteľka bola v zariadení sociálnej starostlivosti až od 7.2.2020 do 2.4.2020. Svedkyňa však popísala aj situáciu z mája alebo júna 2020, kedy aj s manželom - žalobcom v 1.rade navštívila žalovanú s požiadavkou na predloženie rozpisu výdavkov a vyúčtovania, na čo sa veľmi rozčúlil manžel žalovanej, ktorý však potvrdil, že poručiteľka mala úspory 10.000 Eur a urobil nejaký rozpočet a po odpočítaní výdavkov pre každého z dedičov, ostala suma okolo 2.200 až 2.300 Eur. Menovaný však tvrdil, že peniaze patria im z dôvodu, že sa starali o poručiteľku. Keďže svedkyňa C. C. tvrdila, že spomínané vyúčtovanie si odfotila do mobilného telefónu, tento listinný dôkaz bol predložený žalobcami po pojednávaní.

14. Vypočutý ako svedok bol aj manžel žalovanej E. H., ktorý najprv potvrdil, že jeho svokra mala nejaké úspory v čase smrti určené na pohreb, ale k ich výške sa nevedel vyjadriť. V ďalšej vete však uviedol, že o týchto úsporách vedel len z rozprávania svokry asi 4 až 5 rokov pred jej smrťou. Z rozprávania manželky sa dozvedel, že asi pred rokmi jej poručiteľka odovzdala 3.000 Eur vraj na pohreb, on však pri tomto rozhovore prítomný nebol. V ďalšej časti výpovede už rozhodne poprel, že by svokra mala nejaké úspory v čase smrti. Potvrdil, že poručiteľka mala v minulosti úspory, k výške sa nevedel vyjadriť, ale potvrdil, že boli vložené na jeho účet v čase zmeny meny na euro a na jeho účet boli tiež vložené jej peniaze za odpredaj pozemkov 6.800 Eur, ktoré jej postupne vyplácal. Z tých úspor sa zaplatila výmena okien v jej byte, na žiadne ďalšie väčšie výdavky si však nepamätal. Potvrdil návštevu C. C. aj s manželom po smrti svokry za účelom nejakého vyúčtovania, ktoré urobil s tým, že išlo o „nie konkrétne“ vyúčtovanie, ktoré však nedokázal vysvetliť.

15. Spomínané vyúčtovanie si do mobilného telefónu odfotila C. C. a tento listinný dôkaz žalobcovia predložili až po spomínanom pojednávaní. V skutočnosti však predstavuje len rozpis nejakých výdavkov v súvislosti s pohrebom, s pobytom v zariadení sociálnej starostlivosti a s liekmi, avšak nie je z neho zrejmé, či a v akej výške mala poručiteľka úspory.

16. Podľa nezaradenie majetku alebo dlhov, ktoré boli medzi účastníkmi sporné, do dedičstva, nebráni účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou.

17. S poukazom na citované zákonné ustanovenie teda práve na vyriešenie toho, čo patrí do dedičstva, slúži sporové konanie o určenie, či vec (právo) patrí alebo nepatrí do dedičstva. Táto žaloba nie je osobitným typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa . Ak sa konanie o dedičstve skončilo, na základe určenia súdu v sporovom konaní o tom, že vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné konanie o dedičstve. Tým je daný aj naliehavý právny záujem žalobcov na tejto určovacej žalobe nevyhnutný podľa , ktorou sa žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva odvodeného od vlastníckeho práva ich právnej predchodkyne (poručiteľky), keďže až na základe požadovaného určenia môžu podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva.

18. Pri žalobách o určenie predmetu dedičstva ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom konkrétnej veci (práva). Požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.12.2010).

19. Predmetom tohto sporu bolo zistenie, či poručiteľka H. C. v čase smrti vlastnila aj finančnú hotovosť vo výške 10.000 Eur. Žalovaná totiž v písomnom vyjadrení k žalobe popierala, že by menovaná mala nejaké úspory s poukazom na jej nízky dôchodok.

20. Žalobcovia, ktorí úspory poručiteľky v konkrétnej výške nevideli, videli len to, že ich mala v obálke v zásuvke a vedeli o nich z rozprávania poručiteľky, boli v ťažšej dôkaznej situácii. Bolo ich dôkaznou povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie ich skutkového tvrdenia o spomínaných úsporách poručiteľky. Je pritom nesporné, že táto žila v spoločnej domácnosti s výnimkou posledných dvoch mesiacov, kedy bola umiestnená v zariadení sociálnej starostlivosti, so žalovanou a jej manželom. Žalovaná teda mala nepochybne lepší prehľad o majetku poručiteľky ako žalobcovia, ktorí ju navštevovali sporadicky. Za najdôležitejší dôkaz zodporujúci tvrdenie žalobcov súd považuje vyjadrenie samotnej žalovanej na pojednávaní pri prejednaní dedičstva po poručiteľke, ktorým nepoprela tvrdenie prítomného žalobcu o finančnej hotovosti poručiteľky vo výške okolo 10.000 Eur, ale bránila sa tým, že tieto peniaze boli určené na pohreb a zvyšok ako odmena pre ňu za to, že opatrovala poručiteľku. Túto zápisnicu podpísala aj žalovaná a na pojednávaní v tomto spore nevedela jej obsah rozumne vysvetliť, uviedla len to, že sa cítila zle. Dané vyjadrenie žalovanej v dedičskom konaní, ktoré bolo spontánne ako reakcia na požiadavku ostatných dedičov o zahrnutie do pozostalosti aj spomínanej peňažnej hotovosti bez možnosti nejakej jej prípravy, súd považuje za hodnoverné na rozdiel od neskorších vyjadrení žalovanej v tomto spore, ktoré sú však v rozpore s týmto jej spontánnym vyjadrením v dedičskom konaní. Navyše však v písomnom vyjadrení žalovaná popierala akékoľvek úspory žalovanej s poukazom na nízke príjmy poručiteľky, hoci zároveň poukázala na to, čo všetko poručiteľka uhrádzala, pričom tieto jej výdavky vyčíslila až na 9.235 Eur. Na jednej strane teda spochybňovala to, že by poručiteľka bola schopná nejaké peniaze usporiť a na druhej strane uviedla, čo všetko sa z úspor poručiteľky uhradilo a napokon na pojednávaní v tomto spore potvrdila aj jej úspory, ale v podstatne nižšej sume a to 3.000 Eur. Z toho možno vyvodiť záver, že písomné vyjadrenie žalovanej v tomto spore, ktorým žalovaná popierala akékoľvek úspory žalovanej, sú v rozpore s tým, čo uviedla pri svojom výsluchu na pojednávaní. Tieto opakované rozpory (vyjadrenie pri prejednaní dedičstva, písomné vyjadrenia v tomto spore a výpoveď na pojednávaní) už samy o sebe vyvolávajú pochybnosť o hodnovernosti tvrdení žalovanej v tomto spore zvlášť, ak tieto pochybnosti boli umocnené aj výpoveďami svedkýň. Svedkyňa JUDr. Iveta Andrášová - notárka, ktorá prejednávala dedičstvo po poručiteľke potvrdila pravdivosť vyjadrenia žalovanej v zápisnici, pričom ide o výpoveď, o pravdivosti a hodnovernosti ktorej nemôžu byť žiadne pochybnosti. Svedkyňa potvrdila, že žalovaná nespochybnila pri prejednaní dedičstva výšku úspor poručiteľky predstavujúcich sumu okolo 10.000 Eur, pretože ak by ich spochybnila, bolo by to rozhodne konštatované v zápisnici.

21. Súd nemal dôvod neveriť ani výpovediam svedkýň L. C. a C. C., ktoré sú síce blízkymi príbuznými žalobcov, ale ich výpovede zapadajú do mozaiky tohto prípadu. Navyše potvrdili skromný spôsob života poručiteľky a jej vlastné opakované vyjadrenia o úsporách v roku 2018 a koncom roku 2019, ako aj to, že úspory vo výške 10.000 Eur potvrdila aj samotná žalovaná po smrti poručiteľky, na čo poukázala svedkyňa C. C..

22. Žalovaná navrhla vypočuť ako svedka svojho manžela E. H., ktorý však svojou výpoveďou vôbec jej nepomohol, keďže nevypovedal presvedčivo, ale rozporuplne. Najprv potvrdil úspory poručiteľky v čase smrti, potom ich rozhodne poprel. V súlade so žalovanou vypovedal o odovzdaní sumy 3.000 Eur poručiteľkou jeho manželke, ale tvrdil, že to bolo 4 roky pred smrťou poručiteľky, hoci žalovaná vypovedala, že k tomu došlo koncom roka 2019, teda pár mesiacov pred jej smrťou. Hoci v záverečnej časti výpovede svedok popieral úspory žalovanej, pripustil, že na požiadavku žalobcu v 1.rade a jeho manželky urobil akési vyúčtovanie, pričom súd považuje za nelogické, že ak by poručiteľka nemala mať žiadne úspory, aký by bol dôvod tohto vyúčtovania, ktoré v skutočnosti predstavovalo rozpis výdavkov.

23. Obrana žalovanej spočívala v tom, že poručiteľka nemala žiadne úspory, ktoré vzhľadom na svoje príjmy a dôchodok ani nemohla ušetriť, resp. že žalovaná ich nikdy nevidela. Takáto obrana v porovnaní s ostatnými dôkazmi je však nepostačujúca a napokon na pojednávaní ju do určitej miery vyvrátila samotná

žalovaná, keď priznala určité úspory poručiteľky, ale v nižšej sume - 3.000 Eur. Opäť len potvrdila nekonzistentnosť svojich vyjadrení, čo nepochybne vedie k záveru o absencii ich hodnovernosti. Súd pritom považuje za úplne prirodzené a bežné, že starší človek šetrí peniaze pre prípad svojej smrti a že za tým účelom dokáže byť veľmi šetrný, o čom napokon vypovedali aj už spomínané svedkyne. Poručiteľka, aj keď mala nízky dôchodok, na náklady na bývanie a na stravu prispievala len 1/3 a žiadne iné pravidelné výdavky nemala, čo potvrdila aj žalovaná na pojednávaní. Preto nemožno považovať za nemožné, že by nemohla usporiť ku dňu svojej smrti sumu 10.000 Eur zvlášť ak, a to je nesporné, v roku 2010 odpredala pozemky za 6.890 Eur.

24. Za rozhodujúce pri vyhodnotení všetkých dôkazov teda súd považoval to, že žalovaná pri prejednaní dedičstva nespochybnila tvrdenie ostatných dedičov v zastúpení žalobcu v 2.rade o úsporách poručiteľky minimálne 10.000 Eur v čase jej smrti a bránila sa len tým, že tieto peniaze jej darovala matka za jej opateru, čo však nepreukázala. Súdny komisár nemal inú možnosť len nepojať do súpisu aktív majetku poručiteľky uvedené úspory pre ich spornosť, keďže z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že v čase smrti už poručiteľka nebola ich vlastníčkou.

25. Podľa súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.

26. Podľa ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.

27. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia teda súdny komisár nemal inú možnosť len nepojať do súpisu aktív majetku poručiteľky uvedené úspory pre ich spornosť, keďže z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že v čase smrti už poručiteľka nebola ich vlastníčkou. Súdna komisárka preto túto skutočnosť len skonštatovala v zápisnici a upozornila žalobcov na možnosť podania žaloby na súd. Preto obrana žalovanej poukazujúca na neprejednanie uvedenej sumy v dedičskom konaní resp. o uzavretí dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva je nenáležitá.

28. Súd teda po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že žalobcovia preukázali, že v čase smrti poručiteľka H. C.Č., vlastnila usporenú hotovosť 10.000 Eur a po odpočítaní nákladov na pohreb vo výške 1.286,10 Eur ako to bolo ustálené v dedičskom rozhodnutí, určil, že do dedičstva po poručiteľke patrí suma 8.713,90 Eur. Žalovaná totiž nepreukázala, že by akúkoľvek časť úspor jej poručiteľka darovala.

29. Súd pripomína, že k najzákladnejším zmenám civilného procesu patrí zavedenie princípu formálnej pravdy, nie materiálnej, ako tomu bolo za predchádzajúcej právnej úpravy. Vyplýva to z . Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu. Súd sa preto nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Princíp materiálnej pravdy bol zachovaný len pri konkrétnych druhoch sporov, medzi ktoré však tento spor nepatrí.

30. K tvrdeniu právneho zástupcu žalovanej v jeho záverečnom prednese o tom, že účastníci dedičského konania nie sú poučovaní o povinnosti popretia skutkových tvrdení a dôsledkoch ich nepopretia súd uvádza, že je irelevantné. V žiadne takéto povinnosti uvedené nie sú, mimosporový poriadok je totiž postavený na celkom iných základoch a princípoch ako , keďže účelom mimosporového konania je zistenie materiálnej pravdy na rozdiel od sporového konania, v ktorom ide o formálnu pravdu. Pre vyhodnotenie obsahu zápisnice z pojednávania v dedičskej veci bolo irelevantné, či prednesy účastníkov boli vykonané bez nejakého poučenia, na ktoré poukázal právny zástupca žalovanej, ale relevantné bolo to, čo spontánne uvádzali a to predovšetkým žalovaná, na čo súd poukázal v predchádzajúcej časti rozsudku. Za neopodstatnenú obranu žalovanej súd považuje aj argumentáciu právneho zástupcu o tom, že v prípade vyhovenia žalobe, keďže žalovaná popiera existenciu úspor poručiteľky v čase jej smrti, by bolo ďalšie dedičské konanie obtiažne. Takýto výklad by znamenal, že pokiaľ jeden z dedičov po poručiteľovi by sám disponoval s nejakou vecou poručiteľa po jeho smrti a prípadne by ju zapieral, ostatní dedičia by nemali možnosť domáhať sa v sporovom konaní určenia, že táto vec patrí do dedičstva, čo by bolo nielen nespravodlivé, ale bolo by to aj v rozpore so zákonom už spomínaným , pretože práve k riešeniu aj takýchto situácii slúži spomínané

zákonné ustanovenie. Je už vecou súdneho komisára, ktorý v prípade právoplatnosti tohto rozsudku akým spôsobom vyporiada dedičstvo ohľadom takej veci poručiteľa v danom prípade preukázaných úspor vo forme finančnej hotovosti poručiteľky v čase jej smrti.

31. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . V spore boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia a preto súd im priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach, okrem výroku o zamietnutí návrhu na pristúpenie ďalšieho žalovaného do konania. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.