Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoEk-2-2024.pdf
PDF · 90.99 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoEk/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 256,92 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného voči uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Er/383/2008-100 zo dňa 12. septembra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému sa nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a túto zastavil (I. výrok). Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému PhD. trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (III. výrok). Povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal (IV. výrok). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej ako „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „Občiansky zákonník“), § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť.
2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 08.05.2008 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky proti povinnému vo výške 256,92 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00678/08 zo dňa 28.01.2008. Súd prvej inštancie pristúpil k preskúmaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavujúcich neoddeliteľnú súčasť uzavretej zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi 21.08.2007, a z ktorej pri určovaní svojej právomoci vychádzal rozhodcovský súd. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky obsiahnutú v predloženej zmluve o úvere považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že mu znemožňuje zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli oprávneného. Povinnému je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, že žalobu podáva oprávnený. Oprávnený totiž mohol na základe rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám vybral a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinný týmto stratil právo brániť sa voči
nárokom oprávneného na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska, keď v súlade s ustanoveniami rozhodcovskej doložky výber rozhodcovského súdu bol v rukách zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom v prevažnej väčšine iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah návrhu zmluvy, ani obsah rozhodcovskej doložky, preto nemožno považovať rozhodcovskú doložku za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom rozhodcovskej doložky totiž je, že povinný v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Keďže nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a následne vydať rozhodcovský rozsudok. Ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. V súlade s citovaným ustanovením EP preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.03.2017 súd súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 39,83 eura, ktorá suma pozostáva z paušálnej odmeny v minimálnej výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. a z náhrady 20 % DPH vo výške 6,64 eura v súlade s § 196 veta druhá EP. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zastavenie exekúcie zavinil, keď návrhom zo dňa 08.05.2008 žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý. Povinnému súd náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v súlade s § 200 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.10.2013 ani nevznikol.
3. Uvedené uznesenie napadol v celom rozsahu oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Oprávnený poukázal na to, že s povinným uzatvoril zmluvu podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu, a preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná. Vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“) sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a neplatná zmluvná podmienka, ktorá v neprospech spotrebiteľa spôsobuje značnú nerovnováhu a v ich právach a povinnostiach, lebo od spotrebiteľa fakticky vyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda povinný nemusí riešiť spory s oprávneným výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený zastal názor, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z tohto dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného je toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.
4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
6. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia sumy 256,92 eura a trov konania, pričom ako exekučný titul bol uvedený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 28.01.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2008 a vykonateľnosť dňa 21.02.2008. Dňa 04.08.2008 bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie predmetnej exekúcie. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 5Er/383/2008-12 zo dňa 27. januára 2010 zastavil exekúciu, oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie a povinnému náhradu trov exekučného konania nepriznal. Predmetné uznesenie odvolací súd uznesením č. k. 7CoE/11/2023-70 zo dňa 26.05.2023 zrušil. Súd prvej inštancie dňa 30.08.2023 vyzval oprávneného, aby predložil súdu hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom spolu s prílohami za účelom preskúmania rozhodcovského rozsudku a jeho súladu s právnym poriadkom SR a právom EÚ (č. l. 91). Oprávnený dňa 08.09.2023 (č. l. 92) doručil exekučnému súdu zmluvu o úvere zo dňa 21.08.2007, VPPÚ a následne súd prvej inštancie rozhodol vo veci napadnutým uznesením.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere č. 4670067 zo dňa 21.08.2007 uzatvorená medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou štandardným formulárovým systémom. Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. § 52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 01.04.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia
predmetnej zmluvy účastníkmi, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle cit. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z., keďže ide o zmluvu uzavretú podľa Obchodného zákonníka a jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou.
14. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie oprávneného, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, avšak je potrebné mať na zreteli, že úverová zmluva vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy. Súdna prax považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne (spotrebiteľské) vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník (poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti) a spotrebiteľ (ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu) (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/23/2017 zo dňa 27.02.2018). Vzhľadom na uvedené bol správny postup súdu prvej inštancie, keď na právny vzťah medzi oprávneným a povinným aplikoval normy občianskeho a spotrebiteľského práva.
15. Oprávnený tiež namietal skutočnosť, že nejde o neplatné dojednanie rozhodcovskej doložky. V tomto smere sa odvolací súd opäť stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na to, že súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., Oddiel : Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len "rozhodcovský súd"), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
16. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že vzhľadom na podstatu plnenia oprávneného (veriteľa, dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd zastáva názor, že predmetná rozhodcovská doložka v čl. 17 VPPÚ obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Z rozhodcovskej doložky vôbec jasne nevyplýva, či spotrebiteľ bol, v akom rozsahu a akou osobou poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Podľa názoru odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinným uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ tak nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje odvolací súd za nekalé dojednanie o možnosti riešenia sporov. O individuálne dojednanú zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto doložky v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd predmetnú zmluvu o úvere považuje za spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej oprávnený vystupuje ako spotrebiteľ a výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému povinnému nárok na ich náhradu síce vznikol, ale žiadne trovy odvolacieho konanie mu nevznikli, preto povinnému nárok na ich náhradu nepriznal.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).